50. týždeň

Utorok - vstala som pomerne skoro a bolo to také zvláštne, že tu nie je Tienik a netreba ho brať von. Takže som ešte balila a čakala som na telefonát od Drahého, že vyrážajú. Keď som sa do pol desiatej nedočkala, tak som mu išla volať, že kde sú a ako som hľadala telefón, tak som periférne videla popod okno prichádzať Svišťa, skoro mi oči z jamôk vyliezli. Skoro som odpadla. Ledva sme sa zvítali, teda Drahý mi nedal ani pusu, tak sa vybrali na Jergaly pozrieť nejaký dom a slimáky, že ja sa mám dobaliť. To som skoro odpadla druhýkrát a aj som sa veru rozplakala, že čo je toto za privítanie po dvoch týždňoch a slová, ktoré mi napísal Drahého brat vo mne o to viac rezonovali a že je to všetko pravda, som si bola už takmer 100% istá. 

Chlapi sa na šťastie pomerne rýchlo vrátili, naložili sme sa a vyrazili sme do Detvy. Trochu trvalo, kým sme sanatórium našli, keďže ono je v svojej podstate až za Detvou. Tam som musela do jednej čakať, kým otvoria testovacie stredisko, aby som mala aktuálny test, keďže brali len 48 hodinový a môj z nedele už bol starší. Potom som išla asi na polhodinku za maminou, dala mi svoju prechodku na PNku, inštrukcie a rovno mi povedala, že zatiaľ s ňou takmer nič nerobili, že ona netuší, ako tu vydrží tri týždne.

Potom sme už vyrazili domov. 

Sluha si nechal auto, že ešte niekam musí ísť niečo vyriešiť a že kvôli nám tak celkom nestíha. Bolo mi to úplne ale úplne ale úplne jedno.

Streda - Volal mi Sluha, že mi donesie auto, tak si hovorím, že OK, že nech mi dá vedieť, lebo musím ísť s Pampúšikom k lekárke na kontrolu. Tentokrát to celkom pekne zvládol. 78cm, 9300g, očkovanie OK. Ponáhľala som sa domov, aby na mňa Sluha nečakal, no nakoniec som čakala ja na neho. Nevadí. Hlavne, že ma v piatok vezme na očkovanie a do BA.

Poobede sme boli v Tescu. Zomrel Julo Viršík. Už žiadne hore háj, dolu háj a podobne.

Štvrtok - Išla som si do zásielkovne po zásielku od Jitky. Tie katalógy sú jednoducho úžasné. Zastavila som sa na kapučínu a koláčik do Antikvariátu a zbežne som si prešla katalógy. Pampúšikovi sa to veľmi nepáčilo, tak sme sa rýchlo vytratili. Zastavili sme sa v Pepcu aj Dráčiku. Mali Dragon. Občas mám chuť kúpiť druhú a vybaliť si ju. V Pepcu som kúpila Pampúšikovi tepláčiky.

Poobede mi ešte pani susedka-poštárka doniesla obálku od Timky a v nej šatočky pre Heith Haring. Prišla aj zásielka s bábikami. Palm Beach je nádherná, inak je to dosť bieda.

Piatok - Zistila som, že som zrejme u doktorky nechala Pampúšikov zdravotný a očkovací preukaz. Napísala som jej @ a na šťastie mi to potvrdila. V pondelok sa poň zastavím.

Okolo deviatej prišiel Sluha, išiel dať urobiť ešte nejaké kľúče, začala som byť nervózna, či to stihneme, lebo len pred pol desiatou sme vyrazili, ale na šťastie sme to stihli. 

Očkovanie prebehlo pomerne rýchlo, tým, že sme boli objednaní na presný čas a vôbec nebolelo, akurát po ňom som tam musela pre istotu počkať 15 minút, z čoho som mala obavy, že ako to Sluha s Pampúšikom zvládne, ale boli zbytočné.

Keby som vedela, že pôjdeme cez zadnú časť Hlavného mesta, napísala by som bývalej kolegyni, či nemôžem prísť na návštevu, ale tak čo už. Sluha nás teda vyložil pri Auparku. Trochu sme sa tam pomotali, strašne príjemne ma prekvapil priestor pre maminky s malými deťmi, bola tam samostatná miestnosť na dojčenie, mikrovlnky a celkovo to tam bolo veľmi priestranné a pekné.

Samozrejme som sa zastavila aj v AllToys a Toyeto, ale nič zaujímavé som tam neobjavila. Potom sme sa išli prejsť do Sadu Janka Kráľa, tam som volala aj mamine a ona, že má toho dosť, že v tej Detve nechce ostať, že tam nie je žiadny progres, že raz denne cvičia všetky rovnako a že proste to nestojí za nič a že varia otrasne a že je jej smutno a že sa skúsi o tom porozprávať s riaditeľkou, či by sa to nedalo nejako ukončiť skôr, že ona tam ďalšie dva týždne nebude. Aj ma trochu vytočila, ale na druhej strane ju chápem, no na čo tam bude, keď to nemá žiadny reálny prínos a sú tam len starenky, čo sa učia chodiť s chodítkom. To som videla na vlastné oči.

Na šťastie krátko na to už dorazil aj Sluha, lebo už mi začínala byť zima, keďže som bola len v krátkom tričku a aj som nechcela zdržiavať moc pani, tak som jej volala, že čoskoro dorazíme. Autosedačku nám bez problému vybalila, naištalovala a nasadila tam Pampúšika, tváril sa extra nadšene.

Napriek tomu cestu domov zvládol bez problému (edit: v dnešnej dobe si už do nej nadšene sadá sám).

Drahý večer uspával Pampúšika a ja som vybehla po niečo do Billy a ako som brala tašku, trochu ma zabolelo rameno, ale inak bez nejakých negatívnych príznakov, ani som vlastne nevedela, že som podstúpila očkovanie, ale viackrát som už čítala(počula), že druhá dávka je horšia, tak uvidíme.

Sobota - Išla som konečne poslať kupujúcej bábiku a oblečenie. Zastavila som sa aj v Pepcu. Drahý bol opäť takmer celý deň na dome, aké prekvapivé.

Poobede sa zastavil aj bráško, bolo super ho vidieť po takmer pol roku. Boli sme trochu aj pokočíkovať. Dúfala som, že brácho u nás aj prespí, ale márne.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Chlapci na obed zaspali spolu, bolo to hrozne milé. Vrátilo ma to tak do čias, keď sa Pampúšik narodil a spali spolu takmer stále.

Pampúšik sa večer chcel sprchovať sám. Kúpala a uspávala som ho ja sama, lebo Drahý bol opäť niekde preč. 

Na šťastie Pampúšik už o pol siedmej spinkal.

Pondelok - Bolo pomerne teplo. Nejako sa mi nič nechcelo. Drahý bol celý deň v práci (alebo to aspoň tvrdil). 

Poslala som konečne daňové priznanie. Ako inak v posledný možný deň. Tak sa to robí :-( Úžasná som v tomto. 

Zašla som s Pampúšikom aj do Lidlu, keď už sme boli von.

Pondelok -