Advent

Šťastné a veselé,

za oknom prvý sneh,

nejako ma to minulo,

v mojej mysli iba hriech.

Cítim tú priepasť 

a za ňou ešte stena

Slzy ako hrachy

prázdna ozvena

Ten chlad cítiť už z diaľky,

prekonať ho asi neviem

srdce mi puká

tak veľmi milujem

dívaš sa na to,

už sa ťa to nedotýka

nemé ústa

slová ako dýka

Sladké slová,

nepatria mi viac

Naozaj teraz vôbec neviem

ako to zvládnem o mesiac

Nikky, 30. 11. 2021

#bloggerchallange: Opíšte váš aktuálny vzťah

Ahojte priatelia 💕 Až teraz som sa dostala k článkom na blogoch, ja si to totižto robím tak nárazavo, že si vyhradím nejaký čas a prejdem si takmer všetky, ktoré som ešte nečítala a tak som narazila na pár ďalších od Kaji k tejto novembrovej výzve. Veľmi rada by som sa jej zúčastnila, ale keďže neviem, kde sa dostáva k témam, tak to budem asi robiť len takto spätne.

Kým Kaja mala problém vyjsť so svojim vzťahom na verejnosť, respektíve ho ani moc neopísala. Ja myslím, že v mojej situácii vystihuje "môj" aktuálny vzťah s mužom jedno jediné slovo: KOMPLIKOVANÝ.

Od kolegyne z elektrární

Ahojte priatelia 💗

Keďže stále triedim fotky a prehrabávam sa v nich a snažím sa ich nejako dať dokopy, ale pri ich počte mi to príde ako boj s veternými mlynmi, tak som narazila na fotky darčekov, ktoré Pampúšikovi priniesla moja bývala kolegyňa s pánom manželom, keď sa raz dávno zastavili u nás na kávu.

Darčeky boli v takejto krásnej papierovej taštičke

Topánočky a sirupček na podporu imunity. Topánočky sme moc nevyužili, dosť ťažko sa obúvali, používali sme do kočíka veľmi podobné, ale také ktoré sa zapínali na suchý zips

Sirup žiaľ Pampúšik v čase jeho dostania ešte nemohol a keďže kým by dosiahol prvý rôčik svojho života, by mu skončila záruka, rozhodla som sa ho podarovať, aby ho niekto využil. Dala som ho jednej starej maminke pre jej vnúčatká.

Traja pomocníci

Ahojte priatelia 💓

Na tomto blogu, podobne ako na mojom IG najčastejšie chcem rozoberať život s Pampim. Keď sa zriedkakedy zapojím do nejakej maminkovskej debaty s ozaj maličkými detičkami, väčšinou je to o tom, aké mliečko tvoje bábo pije, aké používaš plienky a aké obrúsky a keď bábätko prekročí hranicu pol roka, prichádzajú otázky: čo si mu už dala papať? A koľko má zúbkov. 

A tak som bola v piatok na nákupe v Tescu, kde som doplnila zásoby troch mojich najväčších pomocníkov v začiatkoch mojej starostlivosti o bábätko:

1. Plienky - predtým než sa Pampi narodil som dostala pomerne veľa plienok, dokonca obrovskú plienkovú tortu a tak plienočiek najmenšej veľkosti som mala rôznych značiek. Paradoxne s najznámejšiou značkou som bola ja osobne najmenej spokojná. Na šťastie sa zo žiadnych plienočiek nevyhádzal a tak sme v podstate išli po najnižšej cene, keďže plienok hlavne malinké bábätko spotrebuje naozaj veľa. Vyskúšali sme niekoľko druhov Pampers, Babylove, Lupilu a oba druhy Tesco plienok. Tie "lepšie" som si dokonca kúpila aj do pôrodnice. Zatiaľ sme ostali na tých lacnejších a v podstate kupujeme na 95% tieto. Ono to je aj tým, že Tesco máme v podstate k bytu najbližšie.

Táto fotka ma zachytáva inak v dosť situácii, kde som bola trochu pod stresom, lebo spolubývajúce sa išli najesť a tak som ostala na izbe strážiť hneď tri novorodeniatka.

2. Vlhčené utierky - myslím si, že vo všeobecnosti veľmi obľúbený pomocník maminiek. Od utierania ritky, cez tváričku, ručičky, kočíku, hračiek. Prvotne mi Milý kúpil do nemocnice Pampers, potom sme skúšali pár značiek a druhov a dosť sme sa ustálili na jedných z Lidlu, ale tie hádam viac ako pred pol rokom prestali vyrábať, takže som zase hľadala, aby nestáli hneď 2€ a aby neboli ani suché ani mokré a ustálila som sa momentálne na týchto z Tesca.

3. Dojčenské mlieko - akonáhle niekedy prekonám "traumu" z môjho "dojčenia", tak napíšem o tom článok, ale skrátene, po pol dni doma s novorodeniatkom mi došlo, že je s najväčšou pravdepodobnosťou hladné a tak som poslala Milého kúpiť Sunar a aj došiel so Sunarom. Chvíľu sme dokrmovali Sunarom, ale mala som pocit, že malého z neho zapeká (dnes už by som povedala, že to zrejme nebola pravda), tak som po radách kamarátok, ktoré skúšali aj 5-10 značiek a druhov mliečka, kým našli to pravé, kúpila v Teta drogérii Bebu Optipro ešte v žltom obale a to sa nám zapáčilo, neskôr sme prešli na plechovkovú Bebu Comfort, ktorú pije Pampúšik doteraz a s mliečkom sme viac-menej už neexperimentovali.

Láska, vzťahy, sexalita...

Ahojte priatelia 💕

Ešte predvčerom by som nepovedala, že napíšem tento článok, ale spomienky na syna triedneho učiteľa vyvolali mnoho ďalších spomienok a pri nich som vlastne došla k poznaniu, že s týmto žensko-mužským spolutvorením sveta som začala akosi mooooc skoro. Ako, niežeby som to netušila aj predtým, celé mi to utvrdila spomienka, na ktorú som na dlho dlho predlho vlastne pomaly aj zabudla.

V treťom alebo štvrtom ročníku, určite sme ešte neboli na druhom stupni dostala naša triedna pani učiteľka geniálny nápad, aby sme sedeli v laviciach v zmiešaných pároch. Možno si myslela, že keď bude sedieť v lavici dievča-chlapec, tak budeme menej vyrušovať. Netuším. Dôvod si už nepamätám, ak nám aj bol vôbec ozrejmený. Takže mala som maximálne 9 rokov, keď som sedávala v lavici s mojim spolužiakom, inak sme boli celé roky dobrí kamaráti a vďaka nemu sa môj "idol" v 7mej triede dozvedel, že som "doňho" Čo mu ani po viac ako 20 rokoch nedokážem odpustiť. Ale nie to som chcela, takže sme si takto s Dušom sedeli v lavici, keď mi zrazu povedal vetu: Chceš vidieť môj pipík? A kým som sa zmohla na odpoveď, tak bol na pol sekundy aj von. No, muži, resp. chlapci. 

Takto, nebol to prvý "pipík" v mojom živote. V našej rodine sa náhodná nahota nijako neriešila a...a hlavne, mám o 4,5 roka mladšieho brata a všetci traja moji bratranci sú odo mňa mladší. Takže jo, mikro penis som už v tomto veku videla. 

Ono, na druhom stupni a hlavne leto medzi 8-9 triedou mi dalo veľmi veľa, nie som na to hrdá, svojim spôsobom sa za to všetko dosť hanbím spätne, ale zase bez toho by som nebola taká aká som, nebola by som tam, kde som, takže vlastne som svojim spôsobom za to všetko vďačná. Keby by som mala možnosť, či by som niektoré veci nespravila alebo spravila inak? Asi nie, verím totiž v efekt motýlích krídiel, že by sa jednou zmenenou vecou zmenilo všetko a kto vie, čo by bolo, možno by som mala viac detí a možno by som nemala ani Pampúšika a toho by som nevymenila za nič. Verím totiž, že všetko, čo sa stalo, sa stať malo, bola to moja cesta, moja cesta poznania, poznania samej seba a že ma celá tá cesta doviedla do bodu tej cesty, kde som teraz a stále po nej idem a raz na smrteľnej posteli možno uvidím, kam ma tá cesta doviedla alebo nie? No, už veľa filozofujem, tak končím.

Ľúbte sa, konajte dobré skutky a majte nádherné dni.

VBml...ako si ho pamätám a čo si vlastne pamätám

Ahojte priatelia 💗

V poslednom článku som si zaspomínala na svoju prvú uvedomelú zaľúbenosť k synovi môjho triedneho učiteľa na druhom stupni základnej školy. Na druhom stupni som chodila do triedy s viacerými kamarátkami z prvého stupňa a počas septembra k nám do našej triedy kvôli nemčine prestúpila ešte moja "sestra" a stala sa tak šiestou členkou "Spice Girls".

V prvom rade musím dosť pátrať v minulosti a spomienkach a domienkach, čo ako bolo a nebolo, keďže je to viac ako 20 rokov dozadu. Myslím si, že skutočnosť, že ten očarujúci mladík je triedneho syn, som sa dozvedela čakajúc v rade pred jedálňou, kde sa jeho eminencia ako ôsmak predbehol spolu so svojimi spolužiakmi. Pamätná veta bola tuším: Ten sa ti páči?😲😲 Však tú náušnicu má ako buzík! Díky Sporty Spice. Fakt díky. Aj po rokoch si na toto spomínam celkom jasne. Potom prišli otázky, či ho pozná a tak ďalej a ďalej. Sporty mi potom prezradila, že je to triedneho syn s výrazom, že ako je možné, že ja to neviem. Lenže na rozdiel od nej som nemala vo vyššom ročníku brata, takže asi preto.

Aby toho nebolo málo, ďalšej zo Spajsiek - Ginger - sa zapáčil spolužiak VBml. Geniálne. S touto spolužiačkou sa nám inak páčilo dosť veľa dvojíc kamarátov/spolužiakov. Pomerne rýchlo sme zistili, že obaja ostali ako jedni z mála z tých, ktorí budú aj v deviatom ročníku (ich ročník bol posledný, ktorý nemal ešte povinnú deviatku, ostali v deviatke len tí, ktorých nevzali na strednú školu). Obletovali sme ich, písali sme si o nich básničky, chodili sme cez prestávky na schody, aby sme ich mohli vidieť a podobné veľmi milé a vôbec nie obťažujúco-trápne záležitosti :-D :-D :-D :-D 

A to aby nebolo málo, držalo nás to rok a pol školských ročníkov. Teda, polku našej päťky (ich osmičky) a celú šestku (ich deviatku).

VBml som stretla aj o pár rokov neskôr na SPŠDO-ZV, o čom som vôbec netušila, že chodí zrovna na túto strednú. Či by táto informácia zmenila môj výber? Na 99,99% nie. Môj výber strednej školy bol asi veľmi odlišný od mojich spolužiakov, ktorí možno už mysleli na budúcnosť alebo ktorých rodičia mysleli na ich budúcnosť (tým nechcem povedať, že moji na moju budúcnosť nemysleli, ale keďže aj po viac ako 20 rokoch dúfam, že niektoré informácie o ich dcére ich minuli, nemohli tušiť, prečo nechcem ísť na niektorú z OA v Keksoch).

Okrem toho, na strednej sme bol už maturant, keď som sa tam objavila a môj záujem o neho bol 0,1%...myslím, že som sa ho nikdy ani nespýtala, ako sa má triedny alebo ho nedala pozdravovať, ale možno aj áno, na to si fakt už nespomínam. Na strednej som už mala "vážnejšie" starosti, keďže v mojom živote už vtedy bol "Drobček".

Aby tých spomienok nebolo úplne málo. S VBml. som nikdy nemala nič viac než bežnú komunikáciu, keďže triedny ho vzal tuším na 3 triedne koncoročné výlety, keďže jeho manželku bral ako pomocný pedagogický dozor. Proste si z toho robili menšiu rodinnú dovolenku, ale nám ako deckám to bolo úplne jedno.

Spätne si hovorím, že som nemala šancu, 11r. dievčatko v porovnaní s VBml. 14r. spolužiačkami...Áno, niektoré dievčatá sa vyvíjajú skôr, iné neskôr, ale priemerne, 11r. a 14r. dievčina na prelome tisícročí vyzerali neporovnateľne pre testosterónového pubertiaka. Lenže ja som vtedy o chlapcoch a ich krvnom obehu vtedy netušila nič 😀😁

#bloggerchallange: Opíšte prvýkrát, keď ste boli zamilovaní

Ahojte priatelia 💕

Dnes som si prečítala hneď 3 články z tejto výzvy a za to vďačím Káji :-) a rozhodla som sa, že trochu načriem do svojej minulosti, svojho vnútra a svojich spomienok. 

Neviem, kedy som bola úplne prvýkrát zamilovaná, ale viem, kedy som si to úplne prvýkrát uvedomila. Bolo to asi približne v takomto čase, možno trochu neskôr. Bola som v piatej triede a spolu so spolužiačkami sme vytvárali v kabinete nášho triedneho učiteľa vianočnú nástenku, do ktorej patril taký veľký papierový stromček. Vôbec si nepamätám, prečo sem boli u neho v kabinete, možno preto, lebo tam mali taký veľký stôl, to už neviem a vôbec to nie je podstatné.

V rohu pri oknách mal triedny svoj stôl a vedľa neho také stoličko-kreslo a v ňom a v ňom sedel taký chalan, z ktorého som nemohla spustiť oči. Očividne bol od nás starší a vôbec som netušila prečo tam len tak sedí. Na po škole to nevyzeralo. Mal náušnicu v uchu a pripadal mi prekrásny (na tom sa práve teraz smejem, pretože asi ani vtedy nebol extra krásny). Sedel tam proste s doširoka otvorenými nohami, proste taký ten typický frajerský posed. Neviem už koľko som sa na neho pod očkom pozerala, ale ovplyvnilo to na dosť dlho moje pôsobenie na základke. Lenže vtedy som ešte netušila, že som sa práve na prvý pohľad zamilovala do syna nášho triedneho...