Utorok - tak začíname 17. týždeň nášho spoločného života. Až neverím, ako rýchlo to všetko ubehlo. Danko sa aj napriek mliečku o 23tej zobudil o pol piatej, napapal sa a išli sme opäť spinkať. Hodila som veci do práčky, keďže všetko "vonia" od kúrenia drevom v barabizničke. Nevadí, stálo to za to. Hneď ráno som v "seneckých darovačkách" našla Bebu <3 No, to snáď nie je ani možné, dokonca som bola prvá záujemkyňa. S pani sme sa dohodli na 13tu, ani neviem ako to zbehlo a bolo skoro pol jednej a jejej, asi budeme meškať. Na šťastie s tým pani nemala najmenší problém. Hneď ako sme vyšli z bytovky, stretli sme L. Konečne som si s jej mamkou potykala a dokonca sme si vymenili čísla, že zajtra možno pôjdeme kočíkovať spolu, ak nám to vyjde v rovnaký čas. Potom som sa už ponáhľala do mesta za pani. Na šťastie bola úplne v pohode s tým, že som prišla takmer o pol hodinu neskôr (ale písala som jej, samozrejme, nech si nemyslíte, že som úplný hulvát). Keďže to bolo na skok od Lidlu a Pampúšik spinkal, išla som ešte na rýchly nákup. V Lidli som ale stretla H., tak sme chvíľu kecali, ale nechcela som ju zdržiavať pri práci a tiež som nechcela, aby im tam Pampúšik plakal, ale to sa nakoniec nestalo a vydržal viac-menej s ďuďou v ústach až domov. Celkovo bol dnes veľmi spavý a akonáhle bola možnosť, tak otočil hlavu a snažil sa zaspať. Upratala som mu všetky hračky do jednej veľkej škatule z Ikei. Aj celkovo vecičky na pultíku, lebo som hľadala teplomer, keďže sa mi zdal horúci. No, ale nech som hľadala akokoľvek, teplomer som nenašla. Ani v kúpeľni, ani niekde v spálni na zemi (že by spadol), ani v lekárničke, proste nikde, kde by eventuálne mohol byť. Pritom ešte presne pred dvomi týždňami som ho mala v ruke a Pampúšik niekde inde, keďže som mu merala teplotu po očkovaní. V poslednej dobe sa v tomto byte záhadne strácajú veci. Najprv cumlík č. 1 a teraz teplomer. Budúci prišiel z práce, najedol sa a išiel kúpiť nejaké drobnosti a cestou kúpil v lekárni nový teplomer. Pampúšik na šťastie teplotu nemá. Na večer sme spravili video rozhovor s košickou babkou. Neviem, ako Pampúšik, ale babka si to užila. Potom vaňa, mliečko a uspávanie. Asi 15 minút sa potreboval ešte posťažovať na svet, ale potom na šťastie už zaspal a verím, že bude spinkať až do rána. S Budúcim sme pozreli reprízu 9-1-1, ale my sme tieto prvé časti nevideli, takže pre nás sú to cenné diely do celkovej skladačky.
Streda - pohodový deň. Ráno trochu pršalo. L. mi napísala smsku, išli sme spolu kočíkovať. Akurát, že malá L. bola dosť mrzutá, poplakávala v kočíku, no nebola to prechádzka úplne podľa mojich predstáv. Inak pohodička, Pampúšik bol úžasný. Snažím sa ho dávať čoraz častejšie na bruško, už to chvíľu vydrží. Vyskúšala som mu dať tú Bebu A.R. No čisté sklamanie. Snáď sa dostanem k recenzii. V podstate hlavne veľmi nízka rozpustiteľnosť, ale na chuť asi fajn, Pampúšik to vypil bez akéhokoľvek problému. On je proste úžasný.
Štvrtok - Úplne top deň. Prišiel konečne balík z US. Hneď ráno mi volal kuriér, Pampúšik spinkal, tak som si mohla fotiť a aj keď sa zobudil, pekne sa hral vedľa mňa. No proste poklad.
Piatok - Lu mi písala, že by sa zajtra zastavila po veci aj spolu s celou rodinkou, aby mali chlapci trochu výlet. Paráda. Dnes opäť zvonil kuriér, tentokrát DPD a doniesol mi nádherný vytúžený vianočný darček. Juj, tak sa teším. Tak na teraz mám všetky prírastky doma. To je paráda.
Sobota - Tak sme upratovali, prichystala som pre Lu chalanov toasty. Až neskôr mi napísala, že príde sama, lebo chalanom sa nikam nechce. Nevadí, aspoň sme si to viac užili. Doniesla mi aj 5 vriec vecí. To kým pretriedim, to ma asi picne, ale samozrejme som veľmi vďačná.
Nedeľa - podarilo sa mi pofotiť pár oblečkov, čo mi Lu prinesla. Neskôr som bola s Pampúšikom si vyzdvihnúť ešte dávkovač mliečka z darovačiek a u inej pani čapičku. Obe mi pribalili aj darčeky. No niektorí ľudia sú neskutoční anjeli a niektorí ľudia ... som chcela napísať, že svine alebo hovädá, ale na čo urážať zvieratká, ktoré za nič nemôžu. Takže niektorí ľudia nie sú ani len tie nevinné zvieratká.
Pondelok - Ochladilo sa a viac-menej celý deň pršalo. Drahý sa dohodol s Bro, že príde. Keď prišiel Drahý z práce, tak som išla na poštu a odtiaľ do zásielkovne poslať Terke bábiky, nech ich už konečne má. Keďže to bolo pár krokov od autobusovej stanice, nahovorila som Bro, nech vystúpi tam, že ho počkám a potom sme šli spolu k nám. Nadával, že prší a že keby vystúpil pri nás, tak už je dávno u nás, ale prežil to. Zabával sa s Pampúšikom. Pustili sme si dokonca Playko po sto rokoch. Bolo to fajn.