Hľadať tu :-)

streda 28. októbra 2020

16. týždeň

Utorok - Pohodový utorok. Je Michala. Pred rokom sme splodili Pamúšika. Kto by to bol povedal. Ja a dieťa? 

Streda - na prechádzke sme stretli susedku, tak mi dala dve zásielky. V jednej som očakávala fľaštičku, na druhú som aj pozabudla, ale boli v nej vzorky Beby 2. To sa zíde niekedy v budúcnosti. Bolo dosť veterno, takže Pampúšik dostal ten pekný svetrík z Lidlu.

Štvrtok - tak tu máme október. Akosi príšerne rýchlo letí ten čas. Drahý mi doniesol ružičku. Fakt veľmi milé. Bola v tak krásnom baliacom papieri, že som odfotila papier a nie ružičku. Ale ešte stále ju mám (26. 10. 2020), ale už je v zoschnutom stave, ale možno som ju niekedy predsa len odfotila

No uznajte, nie je nádherný?

Piatok -  bola som opäť na pošte. Prečo si ja tie balíčky nepobalím a nepošlem ich naraz? Tiež by som rada vedieť. Objednala som nám lístky. Dosť dobré na to, že zajtra už máme cestovať. Som z toho dosť nervózna, tak držte palce.

Sobota - vstali sme pomerne skoro, keďže o deviatej najneskôr sme museli z bytu. Obaja dospelí nevyspatí, nervózni. O tom, že to bude výlet snov som nemala pochýb a to sme ešte neboli ani na stanici v Senci.
Počkali sme si na náš vlak, kde nás personál odporučil na začiatok vlaku. Bez pomoci by som tam kočík nikdy nevyniesla. V priestore pre invalidné vozíky a bicykle sme boli ešte s jednou mamičkou. Tá však mala už väčšie dievčatko a mala v "golfkách". 
V Galante sme dosť dlho čakali na vlak z Bratislavy a tam teda začala tá skutočná "zábava". Kočík sme vyniesli cez schodíky, to bolo ešte fajn, ale nevošiel nám do uličky, takže sme ho tam skladali, ale aj tak sme konštrukciu nemali kde dať vo vozni a to tam okrem nás bol len jeden mladý muž. Ak do našej spoločnej cesty uvažoval o dieťatku, tak podľa mňa po nej už prestal. Na šťastie nám pani vlakvedúca nechala vaničku z kočíka a tak v nej Danko skoro celú cestu prespal. 







Žiaľ mi bolo jasné, že sama by som cestu naspäť nezvládla a že budem teda musieť ísť domov v pondelok s Budúcim, čo by bolo nesmierne ľúto. Detský vozeň bol inak skoro taký istý ako klasický, akurát zo začiatku bolo miesto pre invalidný vozík, potom úschovňa batožín a potom klasické 6miestne kupé, akurát malo skladací stolík, ktorý keď sa rozložil, bola na ňom mapa Človeče nehnevaj sa (ale kde by sme zohnali figúrky neviem) a na sklenených dverách a výplniach boli nálepky zvieratiek a iné detské motívy. Tiež WC bolo o mnoho väčšie než bežné vlakové WC, aby sa doň zmestili imobilný cestujúci a tiež v ňom bol sklápací prebaľovací pult s popruhom, ktorý sme náležite využili, nakoľko Pampúšik sa rozhodol vo vlaku urobiť aj kako. Ale ako sa hovorí koniec dobrý, všetko dobré, nakoniec sme zdarne dorazili až k Mom. 

Nedeľa - Ak som tento deň nepočula, že vlakom už nikdy viac aspoň 20x, tak ani raz. Pampúšik cez noc spal bez problému. Pred obedom sme sa vybrali ho pokočíkovať, lebo v dome nie a nie spať, len mrknkal alebo vyslovene plakal, ale aj jeho obľúbené kočíkovanie nestálo za veľa. Asi na pol hodinku aj zaspal, ale keď nás zastavila pani z horného konca, bolo po spánku a pomerne rýchlo na to chytil aj plač. Mom ho chcela nechať vyplakať, že ho nemám rozmaznávať. Vravela som jej, že začne pišťať, ale nedala si povedať. Nakoniec ho aj tak z toho kočíka vybrala. Mile rada by som ostala dlhšie, ale za týchto podmienok to fakt nešlo.

Pondelok - Ráno sme sa všetci pobudili pomerne skoro. Ja som sa síce zobudila aj niekoľkokrát v noci (tú lampu by som najradšej odstrelila, ale asi skôr dám spraviť žalúzie). Rozlúčili sme sa s Mom, nakŕmili Pampúšika, ten v podstate ihneď zaspal a my dvaja sme sa už len motali po dome, pripravovali vodu do fľaštičiek, dávkovali mliečko a všeobecne balili. Neskôr sme teda Pampúšika zobudili, aby sme ho obliekli a naložili, ale už cestou v autobuse do mesta zaspal. V meste sme mali skoro hodinu času, kým nám išiel vlak. Tentokrát nám vlakvedúca celý kočík uložila do batožinového priestoru, čo som sa bála, že ako malý bude spať, ale obávala som sa zbytočne.
Vlak už v BB meškal, takže na prípoj v Galante sa už nedalo spoľahnúť a to sme mali mať 40 minút na prestup. Nakoniec sme to tesne tesne stihli, ale bolo to o chlp ako sa hovorí. No, nakoniec sme zdarne došli domov. Všade dobre, doma najlepšie.


pondelok 26. októbra 2020

15. týždeň

Utorok - Tak sme išli k doktorke, ale dosť dlho sme čakali vonku, takmer pol hodinku, že mali nejaký náročný prípad. Zrejme niečo infekčné a museli dezinfikovať alebo neviem. V podstate na tom nezáleží. Pampúšik má 65cm a 5700g, priemer hlavičky ostal na 38cm. Mám polohovať na brušku. Vraj tá ľavá ruka nevadí. No, ako pani doktorka povie, ona vie. Očkovanie bolo. No povedala by som, že pre mňa o mnoho náročnejšie než pre Pampúšika. Ako pri oboch injekciách vydal zvuk, ktorý som ešte u neho nepočula, čo ma upokojilo, že ho ešte nikdy u nás nič tak nebolelo. Na šťastie sa rýchlo upokojil a z ambulancie síce vyšiel s plačom, ale od hladu, takže dostal napapať a takmer ihneď zaspal, tak som si zašla do Dráčika a ako odmenu som si kúpila Colorku. Zúfalstvo je zúfalstvo :-D Zastavila som sa vedľa v Pepcu a kúpila som aj pančušky a rukavice pre Pampúšika, keďže som sa chystala k Mom a kto vie, aká veľká zima tam už je. Pampúšik stále spinkal. Obehla som kvôli šampónu aj všetky tri drogérie, bola som aj na pošte a práve tam mi volala magistra z lekárne, že im došiel Rotarix. Pampúšik stále spinkal, tak sme sa zastavili ešte v lekárni, na šťastie tá je v našej ulici. Kúpila som ešte balenie chladivých náplastí, pre istotu. Doma som mu pre istotu odmerala teplotu, ale bola v norme. Odlepila som mu leukoplasty na vpichoch a nalepila som mu na to náplasti. Chytil ma úplne pocit, že sa pocikám, takže som išla na toaletu, a nenatiahla som Pampúšikovi tepláky. Kým som sa vrátila z toalety, obe náplasti boli zo stehienok dole. Jedna ležala len tak v postieľke, druhú som chvíľu nevedela nájsť, lebo môj miláčik si ju žmolil v ručičkách. Tak som ich nalepila naspäť, natiahla tepláčiky a to srdiečko opäť zaspinkalo. Proste pohoda.

Streda - Bola som s Pampúšikom na pošte, poslať konečne vecičky, čo som sa rozhodla podarovať. Cestou domov som v Tróji na terase videla sedieť sestričkinho syna. Drahý včera hovoril, že jej utiekol z domu. No, moc ďaleko teda neutiekol a mne sa hneď zdalo, že som ho aj včera videla a aj takmer každý deň predtým. Hm. Kto vie, čo ho núti odchádzať z domova. Veď na sestričkinho druhého muža už musí byť zvyknutý. Alebo? 
Volala mi mamina, že cez víkend má byť hnusne, či neprídeme radšej víkend potom, že má byť krajšie. OK, veď v podstate je to jedno.

Štvrtok - bežný deň, ničím výnimočný. Prechádzka, hranie, upratovanie, klasika.

Piatok - Ráno som pozerala na nové info na US-balík a že 01. 10. 2020 prebehne colné konanie. No bomba. Veľmi sa teším. Bola som v Lidli, kúpila som Pampúšikovi overal na zimu. Podľahla som rozprave na MK ohľadom overalov. Inak pre dievčatká mali nádherný ružový. Ach...
Večer som urobila prvýkrát v živote wafle a myslím, že mi vyšli.
Pampúšikov overal

Moje prvé wafle


Sobota - Klasická sobota, trochu sme upratovali a tak. Poobede prechádzka.

Nedeľa - Pohodová nedeľa, pozerala som na Sinsay vecičky pre detičky. Asi niečo objednám Jane, kým sa malý narodí, nech majú niečo pekné.

Pondelok - nádherný slnečný dníček. Zastavila som sa v Pepcu, aby som si kúpila nejaké teplejšie tepláky, aby som u maminy nezmrzla :-D Samozrejme som sa zastavila aj vedľa v Dráčiku, ale nič vhodné pre nás nemali.






utorok 20. októbra 2020

14. týždeň

Utorok - štátny sviatok. Malý vstal až o pol siedmej. Ja som šla spať posledná a vstávala som prvá, pred šiestou. Budúci išiel ešte niečo porobiť na dom. Už aby to už bolo konečne všetko hotové. Vonku bolo úplne horúco. Poobede Budúci vzal Pampúšika vonku, varila som a zároveň som telefonovala s Mom, ale o chvíľu boli chalani naspäť, že Pampúšik vonku plakal.

Streda - Okolo 11tej som vzala malého do mesta. Musela som do 02 a následne do banky. Nedalo sa mu nejako spinkať, pri obchode plakal, tak si hovorím, že OK, ideme domov. Cestou zaspal a tak si hovorím, že skúsim ísť ešte do Tesca. Na zastávku práve prichádzal autobus z Pezinka a z neho vystúpil Budúci, tak sme šli spolu. Malému sme dali vonku papať. Proste pohoda. Milý šiel ešte po stravenkovú kartu a potom ešte vybaviť lešenie na víkend. Paráda. Napísal mi bráško, že v sobotu dôjdu s ocinom. Totálny šok, ale strašne sa teším.

Štvrtok - Bola som s Pamúšikom v Lidli. Kúpila som mu sadu 2x body a 2x tepláčiky k tomu. Sú vo veľkosti 62/68 a sú mu no dosť veľké, ale to nevadí, však dorastie. Dúfam, že vysávač nám už zajtra príde, lebo to tu vyzerá. No, nie celkom reprezentatívne :-D

Piatok - Ráno volal Budúci, že mu prišla smska, že dnes donesú vysávač. Hurá. Snažila som sa naše vojnové pole upratať, bez väčšieho úspechu, nakoľko Pampúšik sa rozhodol, že dnes a chce hrať a maznať s maminkou a nie upratovať. Okolo druhej prišiel konečne vysávač. Pán poštár mi ho len tak zhodil k dverám. Tak díky.


Sobota - od rána som upratovala, snažila sa variť, aby som zistila, že vývar bude akurát tak zeleninový, ale tak čo už. Chlapi prišli tesne pred obedom, Pampúšik akurát zaspával, ale teda chudák mal po spánku, takže sme sa fotili, blbli, potom prišiel Budúci, keďže bol ešte na dome. Proste pohoda. Hrali sme Playko - och, po akej dobe bolo zapnuté :-D Boli sme aj na drobnej prechádzke a potom tato zaviezol bráška do Bratislavy a vyrazil domov.
Nedeľa - oproti včerajšku sa výrazne ochladilo. Napadlo mi, že ak Pampúšik dobre zvládne očkovanie, že by sme na víkend mohli ísť k mamine. Budúci z toho nebol práve nadšený, ale čo by pre mňa neurobil, že áno? 

Pondelok - Ani dnes nedorazil Rotarix. Čo ja tej našej doktorke len poviem? No pravdu. To bude najjednoduchšie, že áno? Mám z toho očkovania zajtra úplné nervy. Dúfam, že to bude OK a hlavne bez teploty. Veľmi sa bojím teploty, nebodaj horúčky. Kúpila som náplasti.  

 



Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...