Hľadať tu :-)

nedeľa 26. februára 2023

Týždeň 07. 02. 2023 - 13. 02. 2023

Utorok - Do rána sa Pampúšikovi pustili sople a mal aj mierne zvýšenú teplotu, takže som volala k logopedičke, aby som zrušila to dnešné stretnutie a tiež som musela zmeniť termín k zubárke. No, nevadí.
Torinka je už pripravená na výdaj, no žiaľ si ju nebudem môcť vyzdvihnúť.
Večer som si objednala novú s doručením do neďalekého obchodíku v našej ulici. 

Streda - Dopoludnia sme sa hrali s bábikami, bolo to moc fajn. Prišiel mi mail o tom, že Torinka by mala zajtra prísť. 

Štvrtok - Dorazila Torinka, tak sme si boli po ňu a zastavili sme sa aj v Žabke na menší nákup. Bolo to moc fajn.  Soplíky pomaly ustupujú.
Bábika sa Pampúšikovi veľmi páčila, takže sme ju hneď aj rozbalili. Je fakt krásna, veľmi ma prekvapila.
Pampúšik na obedný spánok zaspal v svojej posteli.

Už ma ide doma celkom slušne poraziť, ale čo človek narobí.

Piatok - Ráno mi písala kamoška zberateľka, že ide akurát z tehu kontroly, že 17. 02.  už bude hospitalizovaná, ak do vtedy nič, ale že či si ideme objednať teda tie Winter Break. No, extra sa mi to nehodilo, keďže som si zrovna nedávno kúpila bábiku, ale tá cena bola neodolateľná, tak som prikývla. Som zvedavá, kedy teda dorazia.
Inak taká pohoda domová. Na šťastie Pampúšik už cez deň moc nesoplí, ani v noci sa už nebudí.

Sobota - Ráno sme boli na pošte a samozrejme v Dráčiku. Potom sme ešte skočili pre doplnenie zásob do Tesca. 
Pampúšikovi sa už o mnoho lepší nálada a dá sa povedať,že už je pomaly zdravý.

Nedeľa - Ráno sme sa zobudili už pred pol ôsmou. Vôbec sa mi nechcelo vstávať, v noci som sa budila a myslím na to, kedy sa mi asi tak ozvú z Inštitútu detskej reči.
Pozerali sme telku, hrali sme sa a tak. Urobila som pečené filé s kašou a malo to celkom úspech u oboch chlapov, čo ma milo prekvapilo.

Pondelok - Dopoludnia som žehlila a hrali sme sa a písala som si s nejakými kočkami z PAS skupiny. Asi by som to nemala robiť, lebo mám potom len hlavu v smútku. 
Akurát, keď prišiel Drahý z roboty, volala mi pani z IRD, že dostali môj mail a že teraz otvárajú posledný kurz v tomto školskom roku a že teda, ak mám záujem, pošle mi všetko, čo k tomu treba. Akurát, že to bude bývať v pondelky o 16tej bez dieťaťa. Takú som mala radosť, že konečne nejaký posun, až som lietala, teda až na tie sumy, čo za to chcú a samozrejme, aby som mohla byť o 16tej v Hlavnom meste, potrebovala by som, aby Drahý prišiel skôr z práce 5 pondelkov po sebe. Takže som si to s ním musela vykomunikovať.
Najprv som si vypočula, že zo syna robím retarda a že či si myslím, že mu to pomôže. Jasné, vyhodím okolo 400€ za kurz a diagnostiku a som presvedčená, že mu to nepomôže. Prečo by som to robila?
No, nakoniec povedal, že by to nemal byť problém, že si to hneď zajtra preberie so šéfom.
Podvečer prišiel Krstný, s Drahým sme sa trochu chytili, ale len tak light, lebo sa len tak bez slova vybral do obchodu.
Krstný mi spojazdnil modrý notebook, akurát v ňom nemám teraz program na úpravu fotiek, ale som rada, že funguje.







Týždeň 31. 01. 2023 - 06. 02. 2023

Utorok - Dopoludnia bolo pomerne slnečno, tak som vybalila jednu z Barbie, ktoré som dostala na Vianoce. Pampúšik mi pritom riadne asistoval a nútil ma fotiť aj časti jeho tela, takže tam mám dosť fotiek podobných tejto:

Poobede sme sa hrali, kúzlili sme a bola pohoda.

Streda - Boli sme v Tescu a potom sme opäť fotili. Tentokrát som tam mala zase pofotený malý kamión, ale hlavne, že sme sa obaja zabavili.
Začal február, nejak rýchlo mi ubehol január, prvý mesiac nového roku.
Poobede už pršalo, takže sme sa len tak motkali doma.

Štvrtok - Malá LL má dnes tri roky. Príde mi to neuveriteľné, keďže som ju spoznala vo veku tuším okolo piatich mesiacov. Samozrejme sme jej poslali gratulačné video :-)
Dopoludnia sme boli von so Susan a Kubíkom a dohodli sme sa, že poobede by sme mohli ísť do SpaceManie, keď nám to minule nevyšlo.
Keď Pampúšik zaspal, tak som pracovala na blogoch. Potom prišiel za mnou a chcel si velice namaľovať nechty, tak som mu takým tým takmer nevyditeľným ružovým nalakovala, ale mal to všade, tak som mu to následne odlakovala :-D
Napísala som Susan, že Pampúšik je teda už hore, ona, že sa tiež už chystajú. Do toho prišiel Drahý a že on ide s nami, tak si hovorím, však OK. Keď sme nastupovali do auta, tak som mala pocit, že vidím Susan na parkovisku, ale dorazila dlhšie po nás, tak asi to nebola ona.
Chalani sa vyhrali, my sme pokecali, Drahý vypil dve horúce čokolády a nakoniec to celé zaplatil, čím ma dosť prekvapil, keďže som to nečakala.

Piatok - Dopoludnia trochu snežilo.

Pampúšik sa okolo jedenástej sám uložil do postele a aj zaspal, čo je na neho totálne nezvyčajné, trochu sa bojím, či nebude chorý.
Podvečer som sa s Pampúšik bola prejsť okolo Strieborného jazera. Páčili sa mu kačičky, aj pár vlakov sme videli, proste pohoda.


Sobota - Drahý, že či budem taká dobrá a vezmem ho na poštu a potom do železiarstva a ja, že jasné v pohode.
Keď sme stáli na parkovisku pri pošte, za nami zaparkoval ďalší trojkový Swift, no to mal Pampúšik obrovskú radosť, asi päť minút som počúvala Fifi-Fifi. Volal mi tatino, tak som mu volala späť, ale nedvíhal. 
Vyrazili sme k železiarstvu, že kým bude Drahý dnu, ja s Pampúšikom máme byť v Dráčiku, tam mi volal tatino a blahoželali mi s Lifkou k meninám.
Kúpila som Pampúšikovi aj fľašku, keďže mi tá objednávka z Dr.Max stále nedorazila a aj hasičskú prilbu, z ktorej bol totálne nadšený. Ešte môj tatino sa smial, že to som si dobrý darček k meninám kúpila.

Volala mi aj mamina. Varili sme a hrali sme sa. Proste taká klasická sobota. Ešte som od Drahého dostala čokoládu.

Nedeľa - Chalanov som dopoludnia "vyhnala" von a ja som si trochu upratala a nafotila som si ďalší vianočný darček, nech to pekne odsýpa.
Pampúšik bol nejaký unavený, fakt vyzerá, že asi bude chorý.

Pondelok - Vybalila som ďalšiu Barbie. Hrali sme sa s oblečením a bolo proste strašne fajn. Išli sme von, stretli sme Susan s Kubíkom, trochu sme sa hrali na basketbalovom ihrisku.
Večer som si urobila ešte objednávku na morskú pannu Tori s vyzdvihnutím v OC Retro, že by tam v stredu mohla byť, keď pôjdeme od zubárky by som si ju mohla vyzdvihnúť. 
To by bolo moc fajn.

štvrtok 23. februára 2023

Týždeň 24. 01. 2023 - 30. 01. 2023

Utorok - Nejako sa mi ani veriť nechce, že sme už doma a že tu nie je žiadny sneh. Oprala som a boli sme von. Akurát, keď prišli Susan a Romi s deťmi, tak sme museli na logopédiu. Logopedička pochválila Pampúšika, že má pocit, že mu lepšie rozumie, tak dúfam.
Poobede sme sa už len hrali doma.

Streda - Ráno sme si stavali Lego. Myslím, že toľko garáží, koľko som postavila v poslednej dobe, by v takom Hlavnom meste len chceli mať :-D
Bolo krásne slnečno, tak sme sa išli prejsť okolo Strieborného jazera a už sme sa vracali, volala mi Susan, že či nie sme von, tak prišli za nami a potom sme sa ešte chvíľu rozprávali na našom ihrisku a že poobede by sme mohli ísť do Space manie, že si dáme ešte vedieť.
Pampúšik pomerne rýchlo zaspal a potom bol už pred treťou a tak som čakala, že či sa Susan ozve. Aj som jej písala, ale odpísala mi až večer, že nemala dáta a že teda boli. Ma to trochu mrzelo, potom som si hovorila, že som jej mohla zavolať, ale keď ja neviem, či by sa Kubi nezobudil, ani ako to má jej muž s prácou. Nevadí, nabudúce sa dohodneme lepšie.

Štvrtok - Dopoludnia sme sa zastavili v Dráčiku a v Bille. Poobede sme sa už len hrali doma.

Piatok - Dopoludnia sme sa vybrali von a skončili sme na ihrisku pred bytovkou LL. Aj my písala, že nás vidí z okna, ale to už sme boli na druhom ihrisku, lebo u nich bola nehorázna zima, keďže tam takmer vždy fúka. Celkovo sme neboli nijako zvlášť dlho von, lebo bola proste strašná zima.
Trochu sme upratovali, Pampúšik mi pomáhal čistiť toaletu (hrozná to sranda). Pred spaním si "čítal" Albi knižku.
Keď prišiel Drahý z práce, boli sme autom na pošte a keď sme prechádzali okolo Dráčika, tak Pampúšik sa chcel ísť pozrieť, tak sme sa tam zastavili. Občas si pripadám, že sme tam ako doma.

Sobota - Dopoludnia sme boli na nákupe, varili sme, chalani boli na prechádzke. Poobede sme pozerali Harryho Pottera.

Nedeľa - Ráno som si chvíľu písala s kamarátkou, pozerali sme trochu rozprávky. Pred obedom opäť Albi knižka. 
Poobede sme si s krpcom robili bunkre, Pampúšik vybral kočík a jazdil s ním po byte a že on je malé bábo a že chce ísť von, tak som ho na chvíľku zobrala von, nech neobíja všetky steny.

Pondelok - Ráno mi to moje zlatíčko pomáhalo urobiť kávu. Potom prekladal soľ z jednej misky do druhej a dosť ho to bavilo a super mu to aj išlo a ja som si mohla vychutnať kávičku :-)
Potom sme sa vybrali s kočíkom do Lidlu. Mala som pocit, že sa riadne vraciame v čase.
Poobede sme sa už len hrali doma.

utorok 21. februára 2023

Týždeň 17. 01. 2023 - 23. 01. 2023

Utorok - Ráno som sa pokúsila odhrabať auto, ale stále mi do toho snežilo, takže vyzeralo to nejako takto:

Odhrabávali sme sneh a Pampúšikovi sa strašne páčilo, že ho fúrikujeme do potoka, tak som mu povedala, že poobede môžeme sa ísť pozrieť na nejaký fúrik. 
Tak sme sa snažili poobede nejako vyhrabať, ale pri našom tempe bola už tma. Najprv som sa zastavila v zásielkovňu po môj prvý oficiálny prírastok pre tento rok - My first Barbie a potom som prešla popod obchvat (a nezablúdila som) k Terminálu. V Dráčiku sme kúpili fúrik, potom sme išli na veľký nákup do Kauflandu.
Keď sme nastupovali do auta, začalo sneho-pršať, takže cesta naspäť bola jedna z mojich absolútnych top. Miestami poľadovica, videla som akože nič, fakt šťastie, že tú cestu ako tak poznám, ale teda smrť v očiach. 

Streda - Zobudila som sa pomerne skoro, cca o pol šiestej, tak som si čítala blogy, hrala som sa hry, aj by som si čítala knihu, ale nebolo toľko svetla a keby si zažnem, tak asi zobudím Pampúšika a to som nechcela.
Ten sa zobudil po siedmej, následne sa tak vykakal, že som ho musela ísť osprchovať, potom si spokojne vypil mliečko v župane.
Vybalili sme novú Barbie. Pampúšikovi sa sa samozrejme strašne páči a už len premýšľal akoby mi ju znárodnil :-D
Neskôr sme sa hrali v snehu, Pampúšik bagroval a ja som sa snažila odhádzať aspoň ten najväčší nával. 
Prešli sme sa aj po dedine a tak.
Mi dnes vyšla na FB spomienka, keď sa narodil kolegov synček a tak dnes už má tri roky, ako to ubehlo všetko, strašne rýchlo.
Poobede lopatológia, proste zima je tu radosť :-)

Štvrtok - Zobudili sme sa okolo ôsmej a kým sme sa vôbec prebrali všetci, tak sme skončili raňajkami namiesto desiatej :-D pomedzi to mamina spísala zoznam na nákup a keďže sa mi nechcelo opäť vyhrabávať Pištíka a Pampúšikovi aj neustále sľubujem, že pôjdeme bu-bu (autobus), tak sme to s maminou pogooglili a že o hodinu by nám mal potom ísť aj autobus naspäť, tak reku, hádam to nejako stihneme.
Takže sme sa nejakým zázrakom vychystali na bus 11:12. Pampúšik bol z toho nadšený.
Nákup sa podarilo spraviť raz-dva a Pampúšik sa nijako zvlášť nedožadoval ihriska, takže sme na autobus 12:10 ešte zopár minút dokonca aj čakali.
Pampúšik z toho všetkého nejako nevedel zaspať a keď sa konečne zdalo, že by to mohlo fungovať, ozval sa popod naše okná bager odhrabávajúci sneh. 
Boli takmer tri, keď zaspal, vybrala som sa s Tienikom na prechádzku, ale do hory sa mi v tom snehu moc nechcelo, tak sme sa obrátili a vydali sa na druhú stranu, pri starostovcoch som stretla pána starostu so starostom juniorom, tak sme sa chvíľu rozprávali, akurát potom išiel náš sused a starostov bratranec v jednom okolo, tak ich išli odprevadiť, starosta junior úplne nadšený, že tri psy idú s ním. Keď sme boli pri dome, tak sa akurát zobudil Pampúšik, tak mal úplne lepty, že by starosta junior sa chcel ísť k nám hrať, asi hodinu dookola opakoval, že on mu lego nepožičia, ani bager, ani fúrik.
Obliekli sme sa a išli sme sa hrať na sneh. Hádzala som malého na závej a odtiaľ sa šmýkal dole, mal z toho ohromnú zábavu.

Piatok - Ani nemôžem uveriť, že sme tu už týždne. Ráno Pampúšik vybehol do snehu v papučiach za babkou. No skoro ma vystrelo, ale tak čo už. 
Odpratávala som sneh, aby mohli smetiari vybrať koše, keďže v pondelok majú prísť. 
Pampúšik sa zobudil okolo pol piatej a mal super náladu.
Poobede sme robili niečo neuveriteľné :-D odhrabávali sme sneh :-D ale pre mňa je to ešte stále zábava, aj keď ma už od fúrikovania bolia trochu ruky a vykopala som aj Pištíka, tak dúfam, že mi ho pluh nezakope, alebo ak zakope, tak vlastne len zozadu, tak to by som mohla v nedeľu zvládnuť.
Keď som uspala malého, vybehla som ešte pred dom, pozrieť koľko snehu napadlo. Nebolo to také hrozné, ale keď ste ešte pred hodinkou mali čisto, tak nepotešilo veru.

Sobota - Mamina zhodnotila, že už ani neviem, čo všetko jej chýba. Občas mám pocit, že tu už chodím iba na nákupy a vypravila ma spolu s Pampúšikom do Kauflandu. 
Takže sme odhrabali Pištíka za veľkého povzbudzovania od robotníkov z vedľajšieho domu (že tí nešli na víkend domov radšej :-D)
Pampúšik zaspal dosť neskoro, lebo sme sa pomerne neskoro aj vrátili z mesta. Vzala som Tienika na prechádzku a vybrala som sa na druhú stranu, lebo tento pobyt som tam vlastne ešte ani nebola, ale po ceste neustále chodili autá, keďže je sobota a už bola aj dosť tma a som si myslela, že sa aj Pampúšik pomaly zobudí, tak sme ani nešli extra ďaleko.

Nedeľa - Ráno husto snežilo, až tak, že sme sa asi po 10 minútach von vrátili domov, ja statočne premočená. Pampúšik je na šťastie do zimy a snehu vybavený lepšie ako ja.

Tak či onak som si povedala, že v tomto ja šoférovať odmietam a presun späť do Slniečkova som odložila na neurčito (nakoniec len o deň). Už len toto rozhodnutie oznámiť Drahému. Aj som si vypočula, že ale to by sa dalo a že mal prísť po nás (nechápem ako by to pomohlo, keďže nemá šoferák, ale však OK). Proste ja som odmietla skončiť v Televíznych novinách ako vodička, ktorá rýchlosť jazdy stavu a povrchu vozovky a SVOJIM SCHOPNOSTIAM (to hlavne). 
Okolo obeda síce prestávalo snežiť a som si chvíľu aj hovorila, že či predsa len to neskúsim, ale potom si hovorím, že rozhodla si sa, tak to nemeň každú chvíľu.
Na obed Pampúšik povyťahoval moje oznamká, bolo fajn si zaspomínať na ľudí zo SŠ obdobia. Nechýbalo ani to s Otravou, tak som mu ho hneď aj preposlala. Komentár, že prečo mi napísal Nike zo <3 Pepo bol perfektný. Ako to ja mám asi vedieť?  Pobavilo.
Keď sa Pampúšik zobudil, vybrali sme sa sánkovať, najprv na taký menší kopček pred horu, ale tam to vôbec nechcelo ísť, tak sme išli na ten kopec ku kostolu, kde si Pampúšik na jeseň rozbil bradu, čo nám húževnato líčil a aj všetkým okolo, akurát, že tí mu až toľko nerozumeli. Občas má jeho OVR (oneskorený vývin reči)výhody.

Pondelok - Obyvatelia obce pod známym lyžiarskym strediskom a hlavným horským priechodom zo Slovenska do Poľska majú sviatok - NESNEŽÍ!
Boli sme von a potom sme sa viac menej motkali doma, balili, aby som nič nezabudla (ako vždy, nepodarilo sa, ale pokým mám dieťa, kľúče, doklady a mobil, tak je to OK).
Najedli sme sa a vyrazili sme, Pampúšik pomerne rýchlo zaspal, myslím, že už za mestom som ho nepočula nič šomrinkať a tak jazda bola pošušňaníčko (akože bratia a sestry, toto slovo je neskutočne super). Slniečko svietilo, áut bolo minimum, žiadny spolujazdec ma nebrzdil, takže miestami tachometer o 30km/hod viac než by bolo pánom v zelenom ľúbivé (hej ja viem, ale keď tá rovná prázdna cesta k tomu tak zvádza a prisahám na svoju rodinu, že sú to minútky, kedy je cesta rovná a prázdna) a ja už len čakám na nemilý dopis od nich, ktorý ma privedie do reality a smútku, ale miestami proste nedokážem odolať (napriek všetkému som dcéra svojho otca). Túto nádheru mi znepríjemnilo len to, že mi došla voda v ostrekovači a nevedela som ju doliať, ale šťastie v nešťastí, bola som už blízko.
Došli sme domov a tam nikto, Drahý došiel okolo piatej, že ešte musel ísť kúpiť niečo do práce. Ťažko sa mi hrýzlo do jazyka, že my sme prišli po dvoch týždňoch domov a on radšej išiel zháňať niečo do práce. Občas fakt neviem, či je workoholik alebo totálne klame a ani netuším, čo je horšie.
Vyhrala som v aukcii na ebay morskú pannu Dayu za 2 dolláre, to mám radosť :-)

sobota 18. februára 2023

🌹

Do neba chcem kričať,
že mi strašne chýbaš
už si nikdy neprečítam
Tvoje milé slová

Pred rokom poslednýkrát,
zavreli sa Tvoje oči,
žiadne srdiečko na instagrame
mi od Teba už nepriletí

Je mi to tak veľmi ľúto,
nestihli sme sa nikdy stretnúť,
nedávno opäť vytiahla som macíka,
čo si uhačkovala pre Pampúšika

Prvé Vianoce bez Tvojej pohľadnice,
stekajú mi slzy na líce
Možno až po roku tak naplno,
uvedomujem si ako silno

ma zatiahlo virtuálne priateľstvo.
Čítam si staré články, komentáre.
Stále proste verím, čo sme nestihli,
vynahradíme si tam hore.

NK, 18. 02. 2023



piatok 17. februára 2023

Týždeň 10. 01. 2023 - 16. 01. 2023

Utorok - Dopoludnia sme sa hrali, obdivovali "rozhovory" kocúrov - to znie ako malé deti, to bolo úžasné. 
Pampúšikovi sa nejako nedalo veľmi zaspať, zaspal až po druhej. Pred treťou som zobrala Tienika von, že hádam sa vrátim, kým sa Pampúšik zobudí. Na vrcholkoch hôr bol ešte poprašok a aj v doline popri ceste, ale inak nič.

Pampúšik sa zobudil krátko po tom, ako som prišla do domu, potom sme pozerali telku, hrali sme sa, boli sme po drevo.

Streda - Zobudili sme sa pomerne neskoro, bolo skoro osem hodín, ale tak my traja si to môžeme v podstate úplne dovoliť. Už včera sme zhodnotili, že čo tu budeme robiť, že skoro stále je mokro a že by bolo fajn ísť do herničky. Tak sme išli. Bolo nádherné počasie, pri parku som našla aj voľné miesto na zaparkovanie a ešte sme si s maminou hovorili, že sme dnes mohli byť pokojne von, ale som si tak povedala, že Pampúšik bude určite rád. Najprv sme boli v herničke úplne sami, potom prišlo také väčšie dievčatko s maminou a babkou. Pampúšik sa tam dosť vybláznil, vypýtal si kakao. Kým sme ho na konci dostali do šatne, tak to bol trochu boj. Pôvodne sme chceli ísť aj na nákup, ale nakoniec sme zhodnotili, že je na to príliš neskoro, tak som len vybehla do DMky po mliečko pre Pampúšika a išli sme domov.
Pampúšik takmer okamžite zaspal, mamina tiež, takže som vzala Tienika von a vyšli sme až na vrchol a ešte ďalej, fakt sme boli skoro dve hodiny von, aj som mu hádzala papeky, nech si to proste užije, keď ho v poslednej dobe dosť zanedbávame.
Domov sme prišli už sa stmievalo, Pampúšik ešte spal a spal ešte dosť dlho potom, takže večer šiel spať dosť neskoro, proste režim v háji, ale v podstate to nikomu nevadilo.

Štvrtok - Napriek tomu, že sme šli spať pomerne neskoro, už o ôsmej som bola ja s Pampúšikom a Tienikom pri jazere. Mamine sa nechcelo vstávať, tá by spala takmer stále, keby sa dalo :-D 
Potom sme išli autom na Staré Hory, mamina išla k doktorke a Pampúšik si vybral hojdačku, nebolo top strop ideálne počasie na hojdanie, ale zase nebolo ani až taká zima, takže v pohode. Ešte sme boli na menší nákup do potravín, nemali knedľu, ale že ak chceme, tak na zajtra objednajú, tak reku fajn.
Potom mamina ešte vybehla čakať mäsiara, ale neprišiel, takže naše nádeje na vepřo-knedlo-zelo začínali pohasínať.

Piatok - Tak a máme piatok 13teho. Síce ja na toto neverím, dokonca som kedysi na nejaký piatok 13teho plánovala svadbu :-D
Zobudili sme sa a dohodli sme sa s maminou, že ona bude variť a ja s Pampúšikom vybehneme ešte do Lidlu, lenže tam nemali mäso aké chcela a mal mi aj prísť do mesta balík, tak som si povedala, že sa skúsim zastaviť ešte v tom malom Tescu, tam tiež síce nemali mäso aké som chcela, ale vzala som nejaké iné po odobrení hlavnej kuchárky, že to bude dobré a zastavila som sa aj v tej packete. Pán akurát odchádzal na obed a po menšej nezhode mi povedal, že kuriér tam dnes ešte nebol, že tak cca o hodinu a pol by to už malo byť. No, žiaľ, toľko času som na to čakať ozaj nemala. SMSka o uložení mi prišla dávno potom ako sme už boli doma. Medzičasom sme sa ešte zastavili po objednané knedlíky na Starých Horách.
Najedli sme sa, dala som Pampúšika spinkať a vybrala som sa s Tienikom na prechádzku. Začalo snežiť. Úplne romanticky snežiť, také tie veľké vločky.
Bolo to nádherné a snežilo a snežilo.

Sobota - Ráno už bola súvislá vrstva snehu a tak som ráno zobrala Pampúšika na prechádzku na saniach. 

Prosto nádhera :-) Bolo však teplo a poobede už z toho bola iba brečka.

Písala mi Správkyňa ohľadom toho divadla, tak som jej to potvrdila a rovno som jej aj poslala platbu za lístok, nech na to nezabudnem.

Nedeľa - Ráno boli pozostatky snehu. Pampúšik pomáhal babine oškrabať zeleninu do polievky a celkom mu to išlo. 
Potom som išla s Pampúšikom a Tienikom von, bolo fajn, ale bola dosť zima, tak sme sa pomerne skoro aj vrátili, najedli sme sa a ľahli sme si.
Po štvrtej začalo opäť snežiť. Snežilo čoraz hustejšie, z čoho mal Pampúšik neskutočnú radosť, takže pred šiestou sme vyrazili odpratať aspoň cestičku k drevu. Bola to hrozná sranda, lebo babina sa vytŕčala z okna a raz ju Pampúšik trafil a ja som sa smiala ako už dávno nie. Potom sme sa ešte boli trochu povoziť na sánkach, ale naozaj strašne husto snežilo, že sme boli celí mokrí.
Celú noc s prestávkami snežilo.

Pondelok - Zobudili sme sa pomerne neskoro, bolo už po deviatej, keď sme konečne vyrazili von. Snehu bolo dosť, z čoho aspoň dvaja obyvatelia mali ohromnú radosť. 
Skoro celý deň sme boli von a užívali sme si sneh.

sobota 11. februára 2023

Týždeň 03. 01. 2023 - 09. 01. 2023

Utorok - Ráno sme sa pomerne rýchlo zobudili a tak som sa rozhodla, že pôjdeme do Bratislavy autom, aby sme tam nebol zase celé dopoludnie, lebo tam, kam sme mali ísť, nemáme ani priamy spoj. Mala som síce rešpekt ísť sama autom do Bratislavy, ale nakoniec to bolo pomerne fajn. Keby mi navigácia trošku skôr povedala, že mám odbočiť doprava, tak by som do Mall vlastne trafila na prvý pokus, takto sme sa tam trošku motkali. Chcela som ísť aj do Avionu, ale Pampúšik si pýtal papať, tak sme vyrazili domov, zastavili sme sa v Bille, kde si vybral nejaký "koláčik", ale moc mu to nechutilo, tak som mu po dlhej dobe urobila kašu a veru zjedol celú veľkú misku. Vonku bolo krásne teplo, auto ukazovalo osem stupňov.
Pampúšik ma donútil vybaliť Voldiho a Harryho a trochu sme sa s nimi hrali. Hlavne Harry sa mu hrozne páči.
Poobede som sa bola prejsť s Pampúšikom k bytovke LL, či tam majú auto, mali tam obe autá, akurát začínalo trochu poprchávať, tak sme sa pomaly vracali domov, keď mi volal Drahý, že kde sme a ja že vonku a on či s ním nepôjdeme na poštu a ja že áno, ale že pôjdeme autom, lebo začína popŕchať a ja som sa bála, že začne riadne pršať, tak sme sa stretli pri aute a išli sme na poštu a keď som išla okolo Dráčika, tak Pampúšik, že nech ideme pozrieť Lego, tak sme sa tam zastavili, medzičasom prestalo aj popŕchať, tak sme si ešte urobili pri tom svetelnom rámiku aj pár fotiek. Drahý kúpil Pamúšikovi v Dráčiku aj autíčko McQueena, tak bol vo vytŕžení, keďže teraz sú Autá u nás veľký hit.
Mali aj nejaké nové Extra a Domi mi večer písal, či by som mu ju nenafotila lepšie, tak som si povedala a prečo nie, že by som sa zajtra mohla zastaviť.

Streda - Ráno bola totálna hmla. Urobila som si s Pampúšikom ráno vaňu a vo veľkom volal malú L. k nám, tak som to poslala veľkej L. Tak sa pýtala, či sme už doma, že ony sa ešte doliečujú obidve, ale že hádam budúci týždeň by sme sa už mohli aj vidieť konečne.
Potom opäť vytiahol zo skrine Harryho a hrali sme sa spolu. Neskôr som mu pustila McQueena a ja som žehlila. Uvarila som karfiol, spolu sme ho obalili a plánovala som, že keď Pampúšik zaspí, tak ho obalím a uvarím zemiaky.
Ibaže som zaspala s ním a on sa prehadzoval a budil, krátko pred treťou som to vzdala, že už z toho nič viac nebude. Do toho volal Drahý, že idú ešte robiť nejaké školenie, že príde neskôr, ale že okolo štvrtej bude doma. Tak som išla vypražiť ten karfiol a uvariť zemiaky. Akurát sme to s Pampúšikom mali všetko hotové, keď dorazil, tak som vyrazila za jednou pani do Réce. Bola totálna hmla, ale taká, že som z kruháču nevidela ani poriadne Lidl za ním a mimo mesta bez pouličného osvetlenia mi nebolo všetko jedno, takže som šla tak 60-70km/hod.Na šťastie som trafila, pani bola milá, dala mi vecičky a potom som sa zastavila v Dráčiku pofotiť teda tú Extra pre Dominika. Páčila sa mu a tak som mu ju rovno vzala.

Štvrtok - Ráno opäť hmla, ale menšia ako včera. Vybrala som sa s Pampúškom do Tesca peši, že dnes necháme auto stáť a spravíme si prechádzku a rovno som vzala Dominikovi aj tú Extra, že ju tam odnesiem do zásielkovne. Lenže tá predajňa má ešte do pondelka dovolenku. Tak som sa poponáhľala naspäť k autu, aby sme to ešte stihli do 11tej odovzdať, aby to zajtra už Dominik mal, keďže v ČR nie je zajtra sviatok.
Potom som opäť trochu žehlila. Už by som to chcela mať za sebou, ale aj dnes som ešte prala. Pampúšik sa pocikal a ja ani neviem prečo ma to hrozne vytočilo, tak som na neho nakričala, potom mi to bolo ľúto, tak sme si spolu poplakali, ale nakoniec sa už smial a tancoval, až z toho všetkého nevedel dlhšie zaspať.
Stále sa snažím pracovať na blogoch, tak hádam to tento rok už naozaj všetko dokončím. 

Piatok - Voľný deň, chalani boli dopoludnia von, potom sme varili, ale Drahý už poobede, že musí ísť do práce. Pampúšik nevedel zaspať, potom sa zobudil a mal úplný záchvat plaču, trvalo to dosť dlho, nakoniec sa upokojil, ale už nezaspal, tak som vytiahla ešte žehličku, že tú bielizeň konečne dokončím. Do toho prišiel Drahý, že ho idem odviesť do práce, to ma ani neviem prečo vytočilo, tak som mu povedala, že teraz nejdem, že chcem konečne dožehliť, že to ani nie je normálne, že len teraz prišiel z práce a on na mňa, že čo má teda robiť, tak si hovorím, že treba si upratať priority, potom som sa spýtala, že kde je jedna taška, čo bola na stole a on, že Pampúšik ju vyhodil a proste o chvíľu zase, že on sa nepozrel a ja že no pecka, že prečo sa raz niečo neopýta, než niečo vyhodí a už sme sa hádali ako besní. On, že čo bolo v tej taške, však veď bude v kontajnery a ja že a ako sa chce do tých podzemných dostať a že to bolo len nedávno, hlavne, že pred chvíľou tvrdil, že to bolo včera a že to ide hľadať. Keď sa ani po polhodine nevracal, zbalila som nám veci, že idem k mamine. Kľúč od auta som nenašla doma, tak som mu celá vytočená volala, že kde je, tak že na ceste, tak som si vzala veci k autu a počkali sme ho tam, naložila som veci, vypočula som si, že či som normálna, kde chcem teraz v noci ísť a bla bla bla, že to bude mať dohru, keď teraz odídem, ale mne to už bolo jedno. Pred kruhovým objazdom na výpadovku som si spomenula, že som nevzala plienky, tak som sa po ne vrátila, aj som sa bála, že čo bude, ale nebol doma, takže pohoda. Ako som nastúpila do auta, volala mi mamina, že či sa k nej chystám a ja že áno a ona, či som si to premyslela, ja že áno a vyrazila som. Za Trnavou som natankovala. Keď si oči privykli na tmu, tak to bola vlastne moja najlepšia jazda. Nikde nikoho, len ja, auto a spiace dieťa. Pred Zvolenom začalo pršať a k mamine sme prišli už v totálnom lejaku, ale aj tak to bolo super. U maminy bola aj jej kamoška, čo som netušila, ale v podstate to nevadilo.
Spať sme išli dosť neskoro, ale zaspala som takmer okamžite a aj Pampúšik, hoci takmer celú jazdu prespal.
Akurát som zistila, že som mu nevzala papučky, ale na to, že som sa balila nepremyslene a v chvate a zúrivosti, to bolo to najmenej, že som zabudla len tie.
Prišiel mi aj mail z packety, že mám zásielku na ceste. Takže zase s tým budú komplikácie, to sa ale teším :-D
Drahý večer volal mamine, či sme prišli v poriadku. Na parádu. 

Sobota - Na moje prekvapenie som spala dobre a zobudila som plná energie a nebola som jediná. Kým sme sa plne prebudili, bolo po desiatej, mamina mi napísala zoznam na nákup a tak som sa s Pampúšikom vybrala do Terminálu, že tam určite trafím :-D :-D :-D jasné, akurát, že som zabudla hneď na prvej odbočke odbočiť, takže som skončila v meste a keď som sa chcela vrátiť, tak som sa zase vrátila tam, kde som bola, takže úplne skvelé. Proste bystrický obchvat bude môj obľúbený, ale nakoniec sme dorazili, voľné miesto bolo rovno pred Dráčikom, takže prvá zastávka bola tam, potom Deichmann, na šťastie tam mali celkom pekné papučky v Pampúšikovej veľkosti, potom do Billy a odtiaľ do DMky, takže naspäť sme sa vrátili na obed.
Poobede sme boli odprevadiť mamkinu kamošku na autobus, lebo odmietla to, že by som ju vzala autom a urobili sme si menšiu prechádzku po dedine. Proste pohoda.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Bola som poobede s Tienikom, kým Pampúšik spinkal. Keď sa Pampúšik zobudil, tak sme sa ešte boli trochu prejsť za svetielkami :-)

Pondelok - Nejako sme zhodnotili, že by bolo najlepšie spraviť si týždenný nákup a tak sme sa dopoludnia vybrali do Lidlu. Bolo to moc fajn. 
Poobede som sa bola s Pampúšikom a Tienikom prejsť okolo jazera akurát, keď sa stmievalo a potom sme boli počkať na 16:40 autobus. To bol Pampúšik samozrejme vo vytŕžení.

piatok 10. februára 2023

Prečo nie s Ing.

Ahojte milí :-)

Nedávno som dostala otázku, či by som ešte stála o Pána Inžiniera a musím priznať, že áno. Teda čisto teoreticky.
Musím sa priznať, že tých pár jázd, čo sme spolu minulý rok absolvovali som si ho poriadne ani nepoobzerala, lebo keď aj bol u nás, tak som sa balila vždy do auta alebo som sa sústredila na jazdu alebo som sa sústredila na jeho jazdu alebo na dieťa, dokonca si myslím, že som sa mu ani raz nepozrela priamo do očí, ale čo som si tak všimla, fyzicky sa nijako za tých 17 rokov nezmenil. 
Čo sa týka záujmov, tam tiež nedošlo k žiadnej výraznej zmene a z toho, čo sme si stihli povedať, by som povedala, že ani v myslení nedošlo k žiadnej zásadnej zmene a to je moc fajn, akurát ma aj za tých pár chvíľ, čo sme si písali, dokázalo dostať do mierneho varu to, že sa všemožne snažil zľahčiť to, čo som mu napísala, čo ma na ňom dosť vytáčalo aj v minulosti.
Taktiež je zaujímavé, že 40tnik každý víkend ide domov za rodičmi. Primárne proti tomu ako nemám nič, ale vzdialenosť cca 250km bez auta, komplikovane (lebo, keď mi opisoval ako divoko chodí domov, tak si hovorím, že tak toto asi nie)). Dobre, že na podnájme ho asi nič extra neťahá a na dome je vždy čo robiť, keď už nič iné, dá sa odhadzovať sneh :-D
V závere asi toľko, že ak by som bola voľná a bezdetná, tak by som nad tým asi aj uvažovala. 
Bol to môj prvý vážny vzťah, mám naň krásne spomienky, ale tiež už nemám 20 a moje hodnoty a myslenie sa myslím zmenili, aj keď vlastne ani neviem, či až na toľko, ako hovorieval iný môj Ex: Podstata ľudí sa nemení.

Tak asi koniec úvah :-)

Pekný dníček 

štvrtok 9. februára 2023

Otázky

Ahojte milí :-)

Pôvodne som chcela nazvať tento článok niečo ako divné otázky alebo otázky, nad ktorými rozum ostane stáť, ale potom mi došlo, že v podstate sú to otázky úplne normálne a spomenula som si na svojho profesora slovenčiny (zdravím Duško), ktorý hovorieval, že žiadna otázka nie je hlúpa, iba tá, ktorú nevyslovíme (s tým si dovolím jemne nesúhlasiť, ale princíp som pochopila). Ono tie otázky mi prišli asi hlavne v celej situácii také divoké a skúsim to opísať, aby som si to jednak pamätala a jednak, aby som dokázala predostrieť.

Numero uno: To vážne má tvoj otec o 20 rokov mladšiu?
Yes, please :-) Je pravda, že tú otázku už nedostávam tak často, ale pár rokov to bol hit. Úprimne, nikdy som nevedela, čo ľudia chcú na to počuť. Iba potvrdenie? Alebo debatu, že je to neštandardné. 

Keď mal Pampúšik asi rok, stretla som osôbku mužského pohlavia, ktorú som nevidela ja neviem, od základky, cca. Prehodili sme pár zdvorilostných vetičiek a potom som niečo oslovila synčeka a daná osôbka vypleštila oči a vypotila zo seba túto slávnu vetu: Ty si mu dala meno po Landovi?!!!
Myslím, že na to som tuším ani neodpovedala, lebo v mojej hlave znelo obrovské: ČOOOO???? 
A nie nedala, lebo mi to do vtedy nejako ani nedošlo :-D :-D A keby som aj dala meno po Landovi, tak je to moja vec :-D

To vážne stále berieš antikoncepciu aj keď nemáš frajera? Táto otázka by bola úplne v pohode, keby neprišla od môjho Ex po xy rokoch, čo sme sa nevideli a nenasledovala by ju prednáška o škodlivosti hormonálnej antikoncepcie.
Zaujímavé, že kým sme boli spolu, tak mu moje užívanie hormonálnej antikoncepcie nevadilo, až by som si dovolila povedať, že vyhovovalo ... Hmmmm??? Zrazu toľká starostlivosť o moje zdravie....Najlepší bol k tomu dodatok, že nebudem môcť mať deti. No, tak to, ktoré zo mňa pred 2,5 rokom vytiahli asi nie je moje alebo??? 

Ty máš piercing v jazyku? Áno. V tej dobe som mala. Nie, nebolelo to. Áno, mala som dosť cez 18. Nie, už ho nemám takmer šesť rokov. Nie, nemám dieru v jazyku :-D

Tak to bude na dnes asi všetko. Ak mi zase nejaká otázka pozdvihne náladu, tak sa podelím :-)

Krásny dníček :-)

streda 8. februára 2023

Došla voda

Ahojte priatelia :-)

Nedávno som narazila u nominek na článok, keď kupovala svoje auto, pod komentármi sme si vymenili pár takých (bez urážky) ženských skúseností. Verím, že sú ženy, čo sa vedia o auto postarať lepšie ako muži, ale ruku na srdce, bude ich asi menej než tých, ktoré sú rady, že sú rady a o všetko sa im stará muž.

Toto sme nedávno rozoberali aj s LL, keďže obe máme malé deti a "storočné" autá, o ktorých prípadnej oprave vieme akurát tak trt a tajne dúfame, že nás niekde v najhoršej možnej chvíli nezradia a nebude to na odťahovku. Lebo neviem ako LL, ale ja si teda netrúfam ani na výmenu kolesa.

Ako sme si tak s Nominek vymenili tých pár auto-moto skúseností a zážitkov, tak si hovorím, že to je vlastne celkom dobrá téma na samostatnú rubriku, lebo ísť so mnou autom si myslím, že je občas slušný zážitok. Na šťastie sa na 90% so mnou vozí len syn (bez neho som šla fakt asi 5x), potom môj muž a moja mamina. To sú takí fakt najčastejší pasažieri a tí to zvládajú celkom fajn, najmenej môj muž.

No, naposledy, keď som šla od maminy do Slniečkova, tak mi asi 50-60km pred dojazdom došla voda v ostrekovači, čo by nebol až taký extra problém, bola som si plne vedomá, že v kufri ešte trochu veziem. Takže stačilo by na najbližšom možnom mieste zastať a doliať ju, ALE...ale mne bolo hneď jasné, že môžem byť rada, že som už pomerne blízko domova, že je jasné počasie a nízka premávka, ktorá mi dovoľovala vidieť aj s nie úplne top čistým výhľadom, lebo ja NEVIEM ako sa otvára kapota môjho auta :-D :-D :-D
A áno, neviem to doteraz, lebo Drahý mi tú vodu už dolial a zabudla som mu pripomenúť, aby ma k tomu zobral a ukázal mi to. Tak, ak nezabudnem, tak mu poviem, keď pôjdeme nabudúce autom.

Áno, áno, áno...občas sa naozaj hanbím, že moje meno svieti v technickom preukaze pri kolonke: "majiteľ/držiteľ".

utorok 7. februára 2023

Upozornenie na chybu

Ahojte priatelia :-)

Ani som sa nenazdala a prišiel mi do hlavy námet na ďalšiu úvahu. Včera som narazila na chybu v jednom článku tu na blogu, podotýkam nie gramatickú, to už veľmi ani neriešim, nie som učiteľka slovenčiny a blogy nie sú diktáty, aj tak je väčšina blogov, ktoré čítam, písaná v češtine, kde som čo sa týka gramatiky na tom rovnako dobre asi ako s gramatikou fínštiny.

Prvotne som chcela na nepresnosť v texte upozorniť, ale potom som sa zamyslela (áno, aj také sa občas stane) a si hovorím, že tá nepresnosť nie je žiadny dramatický zjav, nič podstatné sa tým nemení, nikto nie je ohrozený na zdraví a podobne a tak som len pochválila ideu, o ktorú v článku išlo a ktorú daná nepresnosť vôbec neovplyvňovala.

Ako by ste sa zachovali vy? Nedalo by vám to a upozornili by ste na chybu? Upozorňujete aj na drobné chyby/nepresnosti v texte/názve a podobne?

Priznám sa, že ak by išlo o niečo vážnejšie, trebárs o určenie niečoho nesprávneho alebo neviem, možno nejaký preklep trebárs v dávkovaní liekov, ktorý by eventuálne mohol niekoho ohroziť, tak sa zrejme ozvem, ale začínam mať pocit, že "dedkaviem" (ako hovorí moja mamina na svojho obľúbeného autora, hoci v jeho veku budem rada, ak sa budem vedieť ešte podpísať a nie písať knihy) a viac sa zamýšľam, či je nutné všetko komentovať a ešte aj verejne.
Občas mám pocit, že s príchodom a rozmachom internetu sa kdekto domnieva, že je všetko nutné komentovať a vyjadrovať svoj názor, aj keď k tomu vôbec nebol vyzvaný, ale to je už na inú úvahu.

Pekný deň priatelia :-)

Nikky

nedeľa 5. februára 2023

Ty buď rada, že Ti ešte spí

A ja som a ešte ako :-D (to len aby som dokončila prvotnú myšlienku)

Ahojte priatelia <3 Tak k tomu prišlo a ja takto v poslednej hodine piateho dňa februárového tvorím prvý článok pre rok 2023. Prajem vám všetkým do neho len to naj naj naj naj najlepšie a hlavne veľa veľa zdravia.

Späť k téme:
Toto milé príjemné povzdychnutie som nedávno dostala od kamarátky, ktorej len o niečo staršie dieťatko od nášho Pampúšika prestalo spávať cez obed. 
Svatá dobroto!
Však ja si ani neviem predstaviť, že by to tak nebolo. Pampúšik to potrebuje a ešte hádam viac ako on, to potrebujem ja :-D Aj keď je pravda, že si niekedy ten čas ledva stihnem uvedomiť, hlavne, ak povyberá všetky svoje autíčka a lego po celej obývačke.
No každopádne jeho obedný/poobedný spánok je pre mňa zatiaľ veľmi potrebná polčasová prestávka.
Je síce pravda, že už väčšinu činností zvládnem aj s ním, predsa len 2,5 ročný je už väčší parťák ako ročné dieťa, ktoré sa naučilo chodiť v našom prípade rovno behať a tým pádom skúmať možnosti, ktoré doteraz neboli. 
Akurát v tomto období mi chce velice so všetkým pomáhať, čo občas dosť predĺži danú činnosť a privyrobí to statočné upratovanie.

No tak či onak, za obedný spánok ďakujem nebesiam/bohu/vesmíru (doplňte si, čo sa vám najviac hodí)

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...