Hľadať tu :-)

streda 29. mája 2024

Týždeň 21. 05. 2024 - 27. 05. 2024

Utorok - Trochu sme sa ráno hrali s Pampúšikom a potom som išla do práce. V robote celkom pohoda, akurát, že ku konci zmeny ma tak začalo bolieť brucho, že som si myslela, že umriem. Takže doma som tak polihovala a hrala sa s Pampúšikom. Pýtala som Drahého, či si nechce kúpiť mobil, keďže teraz máme akciu v robote na jeden model, tak sa nakoniec rozhodol, že áno. Tak som mu urobila objednávku, tak snáď bude spokojný. 
Vôbec nie som nadšená, že chce ísť so mnou do Keksov. Myslela som si, že pôjdem iba s Pampúšikom, ale tak nevadí. 

Streda - Ráno som zavolala mamine, či teda môžeme v piatok prísť a Drahý, že on pôjde teda na register si dať spraviť a tak. Ešte mi hovorí, či mu vypíšem OČRku, že ju musí zaniesť do práce. Zahryzla som si do jazyka, že hádam písať sa v škole naučil, ale tak vypísala som mu to, však mňa to nestojí veľa. A môžem byť rada, že síce neochotne, ale ostal s Pampúšikom doma. Tomu sa ten kašeľ ale veľmi nezlepšuje.
V práci pohoda, bola som v kancelárii sama. Volala mi aj poradkyňa, že potrebuje odo mňa podpísať nejaké papiere, takže po práci ešte za ňou.
Jacob mi prestáva pomaly písať, akože napíše, ale oproti prvým dvom dňom je to akoby ani nepísal. Ja už tomuto svetu asi naozaj prestávam rozumieť. Na čo tieto hry? Tak buď mám o toho človeka záujem alebo nemám. Toto aspoň bolo rýchle a pritom mi dnes prezradil, že v piatok pôjde okolo. Akože na čo mi už toto písal? Ako dobre, ja tu aj tak v piatok večer nebudem, ale tak...
Bol tu aj vedúci z dopravy a s ním je také funny sa niekedy rozprávať o tých jeho vzťahoch a tým, že pozná Drahého, tak je to ešte o to viac také, no neviem. Niektoré veci sú veľmi tenký ľad. Ale, keď povie, že nechápe, kto verí ešte týmto jeho bájkam, tak si hovorím, že to ozaj nerozumiem. Najlepšie je, že im verí asi on sám. V podstate na tom až tak nezáleží.
Keď som končila v práci, volal mi Drahý, že pôjde von, keď prídem z práce. Ani som mu nestihla povedať, že prídem neskôr, lebo som musela ísť ešte podpísať poradkyni nejaké papiere. Ale tak okolo pol siedmej som už bola doma a on hneď odišiel. 
Volal mi aj tatino, takže to bol fajn večer.

Štvrtok - Pampúšik sa celú noc budil, asi 3x aj plakal, takže ráno som sa zobudila viac-menej mŕtva. Napísal mi aj Ing., že čaká na pokračovanie mojich otázok. No, úprimne, na to fakt ani nemám energiu v týchto dňoch. Ho zanedbávam :-D
V práci celkom fajn, len sa mi chcelo spať. Je to zaujímavé, že tento mesiac končia vlastne hneď dve kolegyne s rovnakým menom. Jedna teda končí a jedna nastupuje na MD. Bude ďalšie malé "retardíčko", keďže aj jej snúbenec pracuje vo firme.
Písala mi poradkyňa, že mám schválený úver na dofinancovanie. Uff. Začínam mať strach, ako to budem splácať toľko rokov. Asi som sa zbláznila dočista, ale stále hrám a NIKDY TO NEVZDÁM.


Sklad dnes končí o piatej kvôli výpadku systému, tak som zvedavá, do kedy tu budem ja a hlavne, ak bude chcieť niekto niečo vydať, tak to bude asi zaujímavé. No, uvidíme.

Piatok - Ráno sme sa zobudili pomerne skoro, zbalili sme sa a vyrazili sme do Hlavného mesta. Potrafili sme tam celkom rýchlo a tak sme sa vydali do predajne a bez problému nás zobrali, hoci to bolo takmer hodinu pred našim termínom. Sedačku nám raz-dva nainštalovala pani. Zastavili sme sa ešte v Kauflande a potom sme vyrazili ešte do mesta, aby si aj Drahý dal urobiť výpis z úverového registra. Potom sme asi o pol dvanástej vyrazili na Opičky.
Mamina volala, že je obrovská prietrž mračien, že autá až stoja. Na šťastie my sme prešli absolútne bez problému a v podstate až na jeden krátky úsek nepršalo.
Chalani išli vytĺcť burinu a tak. Proste pohoda.

Sobota - Pampúšik v noci trochu kašľal. Ani neviem, čo mi to napadlo, ale prešla som si Jacobov FB, resp. jeden príspevok, na ktorom bol označený a len tak náhodne som zistila, že sa minulý rok oženil. Pekné. Takže spolubývajúca. Hej hej. Tak som si ho pekne zablokovala. Mi v poslednej dobe tá zložka zablokovaných kontaktov rastie.
Bolo veľmi teplo a príjemne. Hrali sme sa vonku, chalani potom kosili, teda Drahý kosil a Pampúšik sa na neho pozeral. Akurát, že potom kosačka zadymila, tak sme poobede išli kúpiť novú a zastavili sme sa potom aj za tatinom. Boli sme chvíľu u neho a Pampúšik presadil s Lifkou kvietky a potom sme išli na ihrisko.
K mamine sme prišli už pomerne neskoro a Pampúšik chcel ešte kosiť, ale to už nešlo.

Nedeľa - Ráno sme vstali pomerne skoro. Chalani dokosili aj pred domom aj na záhrade a potom sa išli prejsť, mamina varila a aj som upratovala a balila. Poobede sme vyrazili a Pampúšik takmer celú cestu zaspal. Napriek tomu, že hneď ako sme vyrazili, začalo pršať, tak po pár km to prešlo a prišli sme do vyhriateho Slniečkova. Ja som začala s praním a chalani išli ešte von.
Potom prišli okolo siedmej a niečo sa zas chytili, lebo Pampúšik vystrájal, ale nakoniec to skončilo plačom a povedal Drahému, že ho neľúbi, že ľúbi len maminku. Potom dodal, že teda aj tatina ľúbi, ale menej. 
Mamina mi ešte hovorí, že si nevie predstaviť Pampúšika bez Drahého. No, niekedy aj ja na to myslím, ale obávam sa, že časom by zničil aj jeho. Proste aj teraz je to už také: Kam ideš? Hneď prídem a dieťa ho vidí na druhý deň, keď príde po neho do škôlky, lebo príde až keď spí a stále niečo.
Večer Pampúšik nevedel dlho zaspať. Keď zaspal, tak som išla pozerať hokej. Akurát končila prvá tretina. Nakoniec Česi vyhrali, to ma veľmi potešilo. Aj keď treba uznať, že aj Švajčiari hrali veľmi dobre. Naozaj pekný vyrovnaný zápas. 

Pondelok - Ráno som zobudila okolo piatej. Si hovorím, že kedy ja už budem spať dlhšie ako šesť hodín. Pampúšik sa v noci budil a kašľal. Krátko po šiestej mi volal Drahý, že ako je na tom Pampúšik. Tak som mu povedala, že ešte ani nevstal. Potom vstal, akože trochu kašľal, ale si hovorím, že aspoň na dnes ho dám, nech ide na fotenie a potom sa skúsim vypýtať na OČR.
Potom mi volal opäť Drahý, že ho chcú presunúť na nočnú zmenu, tak si hovorím, no paráda. A že to nemôže odmietnuť, lebo by ho vyhodili. Na iné ani nečakajú, ale tak OK. Čo ja už na to môžem vôbec povedať.
Napísala som aj poradkyni, že mám už zmluvu z PSS, takže to mám podpísať pred notárkou a doniesť jej to. Tak super. Tak som potom volala šéfke, že by som dnes odišla skôr o polhodinu a vo štvrtok by som si vzala pol dňa dovolenky. Nemala s tým problém. 
Takže som skončila o štvrtej a išla som na notársky úrad. Tam som za jeden podpis zaplatila 5,30€. Potom som si chcela ísť kúpiť zmrzlinu do Plecháču, ale ako som prechádzala, tak som zbadala našich aj so Susan a Kubíkom a chcela som s nimi zvítať, ale moje dieťa hneď na mňa: Ty si hovieno, ty si hovieno a takto asi 10x. Tak som sa neovládla a dala som mu ľahkú facku, to sa samozrejme rozplakal a chcel ísť na ihrisko, tak som mu povedala, že kým sa nezačne ovládať, tak bude doma. Tak som ho aj s Drahým naložila do auta a išli sme domov. 
Tam sme sa najedli a hrali sme sa a potom sme išli spať. Chalani zaspali a ja som sa rozhodla zaniesť tú zmluvu poradkyni.
Keď som prišla domov, tak Drahý bol po tme v obývačke, že som sa ho zľakla. Tak, že kde som bola, či na prechádzke. No, nemala som chuť sa s ním vôbec baviť. Čo by som mu asi povedala?
Tak som si šla ľahnúť do spálne.

streda 22. mája 2024

Týždeň 14. 05. 2024 - 20. 05. 2024

Utorok Ak chceš niečo povedať, nedus to v sebe, lebo keď vybuchneš, povieš aj to, čo si nikdy povedať nechcel. - Tak týmto by sa mohol jeden človek riadiť, lebo v poslednej dobe, čo vypúšťa zo seba, to je fakt čistá katastrofa. Už sa teším na dnešný zážitok.

Vstala som na kašeľ asi o štvrtej a už som nezaspala. Takže som bola hore, keď sa zobudil Drahý a tiež statočne kašľal a potom sa rozkašlal aj Pampúšik, ale ten sa zobudil na šťastie až neskôr. Vychystali sme sa do škôlky a išla som do práce. Kolegyňa neprišla o 09:30 a tak som kukla do spoločného kalendára a zistila som, že dnes má neskorší príchod kvôli lekárovi. Aká paráda :-)

Napísala som Krstnému smsku k narodeninám (vďaka za FB, že mi to pripomenul). Ja neviem prečo si nedokážem tie jeho narodky raz zapamätať. Hlavne, že si pamätám narodenie snáď všetkých frajerov, no schválne:
Špagetka/Drobček - 05. 03. 84
Slniečko - 02. 06. 86
Ing. - 06. 01. 83
Mig - 18. 03. 84
Drahý - 16.03. 84

+ 3 bonusy:
LM - 15. 02. 87
PP - 04. 07. 92
Otrava - 08. 06. 86

Volal mi potom pán z realitky, že keď mám záujem, vie mi za 100€ posunúť znalecký posudok, ktorý robil v novembri (to fakt tak dlho nevedia predať môj diamant?) pre jenu záujemkyňu. Tak si hovorím, že jasné, že to beriem. 
Pred 12tou mi priniesla personalitska vytlačený ten papier pre poradkyňu a mi hovorí, či to potrebujem originál a ja, že asi by bolo dobre, takže po obede si to potom vezme.
Prišla potom ja kolegyňa. Ja som o pol tretej odišla z práce, zatavila som sa ešte v meste, aby som si kúpila farbu na pečiatky a utekala som domov. Drahý tam už bol, takže si šiel zapáliť a potom sme vyrazili. 
Besiedka bola veľmi milá a dojemná, aj mi slzičky vyhŕkli. Pampúšik chcel ísť potom s malou LL na ihrisko, tak sme išli a krásne sa spolu hrali, pochodili sme síce po troch ihriskách, ale po troch rokoch sme sa konečne stihli s LL porozprávať aj na ihrisku. Prišla aj Susan s Kubim, ale v podstate aj hneď odišli, lebo chcel byť len na nej a bol už nejaký umrnčaný a tak.
Drahý išiel po besiedke ešte do práce a vrátil sa, keď sme už boli v posteli a že ide ešte zaplatiť chlapíkovi za pracie prostriedky, tak som ho nejako nečakala, ale prišiel akurát, keď Pampúšik zaspával, tak ho prebudil ale voňal ako drogéria, tak sa išiel osprchovať a ja som zatiaľ uspala Pampúšika. 
Keď som prišla do obývačky, tak už zaspával na zemi pred TV. Takže zase nebol úplne triezvy, lebo takto leží len keď má vypité. Tak som si popozerala Nemocnicu viac menej sama, ale aspoň bol kľud. Nevedela som dlho zaspať, často som kašlala. Už ma ide z toho poraziť.

Streda - Zobudila som sa, keď Drahý odchádzal, tak som pozrela bližšie tie pracie, čo priniesol. Tak je tam 5 aviváži a jeden prací gél na čierne. Včera ešte hovoril, že to bolo za 40€, dnes v telefóne, že 30€ a mne je to vlastne aj jedno.
V robote sa mi chcelo hrozne spať. Personalistka mi priniesla ten papier, tak som ho obratom poslala poradkyni. Že už má aj znalecký posudok. Super. To bola rýchlovka. Mala pravdu, že potom to už ide rýchlo. No, dúfam, že to dobre dopadne. 
Strašne sa mi celý deň chcelo spať a Drahý mi volal, či majú ísť na nákup alebo či pôjdeme spolu a si hovorím, že by bolo dobré kúpiť aj väčšie veci, takže pôjdeme spolu. 
Tak sme po práci boli ešte v Kauflande. Ozval sa mi Jacob. Bola som taká unavená, že som mu ledva odpisovala.
Chalani išli ešte na chvíľu von, potom sme sa najedli, umyli a išli uspať Pampúšika. Ja som zaspala s ním a zobudila som sa okolo deviatej, Drahý pozeral hokej, vyhrávali sme vtedy 2:0 a ľahla som si opäť spať. Budila som sa striedavo na upchatý nos a kašeľ. Fakt paráda.

Štvrtok - Ráno som vstala, ale bola som úplne zaspatá. Nejako som pobalila Pampúšika na jeho prvý škôlkársky výlet a vyrazili sme do škôlky. 
V práci pomerne nuda, písala som si Jacobom. Ani by som neverila, že niekto dobrovoľne žije tiež v takom úžasnom "vzťahu" ako ja. 
Po práci proste len tak doma, som sa pýtala Pampúšika, že ako bolo na výlete a čo tam videl a tak. Celkom pohoda, akurát v noci už chytal dosť kašeľ.

Piatok - V práci celkom pohoda, len som dosť unavená. Drahý stále kašle, ale že by si odpustil cigarety, tak to nehrozí. Pampúšik kašle, ale hlavne v noci. V škôlke mali zástup, ale vyzerala milo tá pani učiteľka, hneď sa predstavila aj mne, aj jemu. Mala som z nej celkom dobrý pocit.
Dosť dlho som nemohla zaspať, ale tak aspoň som robila spoločnosť Jacobovi, kým jazdil taxíkom. 

Sobota - Ráno sme sa zobudili pomerne skoro, išli sme na poštu, do Kauflandu a potom ešte kúpiť klince. Drahý nebol síce veľmi nadšený, že by mal ostať doma s Pampúšikom, ale tak sám by sa mal doliečiť a ja v podstate tiež. 
Chalani potom išli von a ja som dovarila polievku a dala poprať a myslela som si, že príde krstný, ale písal mi, že až zajtra. Tak si hovorím, že no čo už.
Keď prišli chalani, tak sme urobili halušky a išli sme spať. Bolo už dosť neskoro, Pampúšik sa potom ešte prebudil, že mu treba cikať, z toho som bola úplne prekvapená, že sa na to zobudil, ale potom si ešte ľahol a spal hádam do pol šiestej, kedy sme ho išli zobudiť.
Tak sme sa hrali doma a Drahý si potom pustil hokej a asi do desiatej sme pozerali hokej, proste prvé dve tretiny. Potom som rýchlo osprchovala Pampúšika a uložila ho spať.

Nedeľa - Myslela som si, že Pampúšik bude vstávať pomerne neskoro, keďže išiel spať až o desiatej, ale o pol siedmej už bol hore. Drahému sa nechcelo vstávať, tak sme sa hrali v spálni asi do ôsmej. Nechcelo sa mu vôbec z pyžama a asi okolo deviatej zaspal a asi hodinku si pospal.
Potom chalani išli von a ja som zatiaľ urobila palacinky.
Chalani prišli na obed a Drahý hneď išiel preč. Si hovorím, že super takto v nedeľu na obed, aj som trochu vybuchla, ale nechala som to tak. Krátko na to prišiel Krstný a bolo to fajn. Potom prišiel aj Drahý a ja som čakala na pani, čo si mala prísť zobrať postieľku, tak oni všetci traja išli von zas na to ihrisko, čo je v rámci krčmy. Viem, že Pampúšikovi sa tam veľmi páči, ale mne to trochu vadí, že je to krčma. Na chvíľu som išla za nimi, ale Krstný sa ponáhľal už domov, tak som ho potom išla odprevadiť a o chvíľu prišli aj chalani a Drahý zase, že on ide von. Tak si hovorím, že paráda. Nevadí, tak som Pampúšika osprchovala, uložila a tak. Prišiel okolo pol deviatej a hneď išiel do obývačky. Tak reku.

Pondelok - Ráno som vstala a potom vstal Pampúšik a potom aj Drahý a vyrazili sme k doktorke. Doktorka Pampúšika popočúvala, napísala mu nejaké lieky a dala mi OČR pre Drahého a tak budú chalani týždeň doma. Hádam to bude stačiť obom. Uvidíme. Nie je veľmi nadšený, že v piatok chcem ísť do Keksov, ale úprimne, ja pôjdem, aj keď to možno bude trochu komplikované.
V robote celkom pohoda. S kolegyňou som síce tradične prehodila tri súvislé vety, ale inak klasika.
Písala mi hypotekárna poradkyňa, že má už rezervačnú zmluvu pri sebe a že nakoniec tam nie je žiadna záloha. To som odpadla. Musím sa s ňou stretnúť, lebo toto potrebujem vidieť a hlavne, mala by som ju podpísať a že zajtra by mala mať odpoveď z banky, tak uvidíme.
Už mi aj bytík vymazali z ponuky na nehnutelnosti.sk a ja som si ani fotky nestiahla, lebo som to klasicky odkladala.
Keď som prišla domov, chalani doma neboli, trochu som sa pomotala po byte a potom som si rozložila žehlenie, keď prišli domov.
Zaspala som s Pampúšikom a zobudila som sa okolo desiatej, tak som popriala aspoň Jacobovi dobrú noc, keďže akurát končil v práci. 
Normálne začínam mať pocit, že by som ho chcela vidieť, aj keď je to hrozný prípad. Ešte šťastie, že sme sa totálne minuli našim pobytom v Slniečkove. Síce neviem koľko rokov už býva mimo, ale myslím si, že o veľmi veľa nie, lebo keď sme sa videli naposledy, tak som robila ešte na call centre a bývala som v Najväčšom sídlisku. 



streda 15. mája 2024

Týždeň 07. 05. 2024 - 13. 05. 2024

Utorok - Vstala som pomerne skoro a už nepršalo, ale bola taká obloha zatmavená. Pampúšik vstal pred siedmou a pomerne rýchlo sme sa vychystali do škôlky. Dala som oprať a išla som potom na nákup do Kauflandu, lebo tam mali mlieko v akcii. 
V práci pomerne nuda, mali sme menšiu poradu a kolegyňa, že nechcem žalovať a už začala na mňa, že čo robím a nerobím, že nepozerám výrobky a dokonca povedala, že prečo klamem a že ona vie, čo mi Bryndziarka povedala, keď ma zaúčala. Tak samozrejme, že ona to vie lepšie hádam ako ja. 
Volala som dnes jednej hypo poradkyni a dohodli sme si na štvrtok po práci stretnutie, tak som zvedavá. 
Niekedy by som odtiaľto najradšej vypadla. Tak si niekedy predstavujem, že stojím na tom balkóne a pozerám len tak na ten kopec alebo proste len tak sa idem poprechádzať po lese a tak. 
Nejako neviem zabudnúť na ten sen s PP a jeho bráškom. Hlavne, keď to bolo na tom byte, akože strašne divné celé.

Streda - Bolo pekne, len sa dosť ochladilo. Chcela som ísť niekam do prírody, do lesa, ale Drahý, že by šiel na Jazerá. Čo má furt s tými Jazerami? Tam sa mi teda vôbec nechcelo, tak sme sa nakoniec rozhodli, že pôjdeme do Jelky na Kolový vodný mlyn. Ja už som tam s Pampúšikom síce bola cca pred dvomi rokmi, ale v podstate mi to nevadilo. 
Tak sme išli a bolo celkom fajn. Dali sme si aj držkovú polievku a Pampúšik sa tam pohral trošku na ihrisku a potom sa vyskákal v blate a cestou domov zaspal, tak sme sa chvíľu previezli, nech sa hneď nezobudí. 
Najedol sa polievky a potom už nechcel spinkať, čo sa dalo očakávať, chalani ma nechali asi hodinu spať a potom išli von a ja som urobila mäso na hubách s ryžou.
Prišli až okolo siedmej a Drahý, že mu volal sused, či nejdú na pivo, tak som trochu vybuchla, že teraz doniesol dieťa a hneď ide preč, tak ostal, ale Pampúšik nechcel veľmi zaspať, tak sa zdvihol a išiel. Prišiel pred deviatou a v podstate sa iba opýtal, kedy zaspal a či sa hnevám. Nehnevala som sa.
Zobudila som tesne pred polnocou a skoro som vykríkla od prekvapenia, lebo sa mi sníval tak živý sen, že som sa chvíľu musela presvedčovať, kde som čo som, lebo v sne som išla autom jedným kopcom na Sídlisku v Keksoch. Začína mi statočne šibať. 

Štvrtok - Druhýkrát som sa zobudila o 01:40 a pamätala som si ešte divnejší sen. Snívalo sa mi, že do toho bytu, čo som ho bola pozrieť, prišiel za mnou PP brat a začal mi robiť návrhy a tak. Som si hovorila, že hádam sa nebudem celú noc budiť po dvoch hodinách. To som si nemala ani pomyslieť, lebo pred štvrtou začal Pampúšik kašľať, na čo on hneď zaspal a ja som sa snažila a o šiestej budík. Reku, paráda. 
Ráno som bola trochu rozbitá a do škôlky sme išli trochu neskôr ako zvyčajne, takže najprv som tam stretla Romi a o chvíľku došla aj Di, tak sme chvíľu spolu kecali, išla som Romi odprevadiť a ešte sme kecali o šoférovaní a tak.
Doma som sa potom najedla, osprchovala a v podstate som mohla vyraziť. Úplne som zabudla, že mám v lekárni objednávku, ale na šťastie je tá lekáreň otvorená aj v sobotu, tak tam potom zájdem, keďže zajtra má kolegyňa dovolenku a ja som sa nahlásila na celý deň, že prídem, aby som potom, keď mám v júni to kardio, nemala veľa vynechané.
Prekvapilo ma, že Romi mi dnes povedala, že Drahý sa o mne tak pekne vyjadruje vonku. No, jo, na jazyku med a v srdci jed. 
Po práci som sa zastavila za hypotekárnou poradkyňou, ktorá bola viacerými ľuďmi odporúčaná na FB v maminkovskej skupinke. Bola hrozne milá, rýchlo mi to vypočítala a povedala, že to vyzerá veľmi dobre a že zajtra by sme mali mať výsledok. Ale povedala mi, že som si prežila veľkú bolesť, že je to na mne vidieť.
Keď som prišla domov, tak Drahý bol úplne odpálený, zase kašeľ a horúčky. Takže len ležal. Urobila som mu Coldrex a v podstate takmer ihneď zaspal. No, keď som osprchovala Pampúšika, tak sa prebral a potom obaja zaspali a ja som pozerala Nemocnicu. Strašne sa bojím, že mi zajtra zavolá tá hypotekárna poradkyňa, že to proste nepôjde, aj keď ja sa vlastne bojím aj keby to vyšlo. Je to také, že neviem, čo mám robiť a nemám sa s kým poriadne poradiť. Teda, ani trochu. A vlastne jediný, s kým by som to chcela prebrať, sa so mnou nebaví, o to viac ma otravuje v snoch. Babu, ktorá si nepamätá 99,9% snov.

Piatok - Drahý išiel ráno do práce. Si hovorím, že to je nápad, keď je zase taký odpálený. Vôbec sa mi nechcelo do práce, si hovorím, že čo to bol za nápad prihlásiť sa na celý deň, ale zase hodinka a pol k dobru, je proste hodinka a pol k dobru. To sa ešte bude hodiť. 
V robote celkom fajn. 
Tesne pred druhou mi volala poradkyňa a že to prešlo prvým predschválením úplne v pohode. Normálne by som ju šla objať. Hneď som volala realiťákovi, ale ten ma trochu zbrzdil, že do konca víkendu je byt predbežne rezervovaný, že majiteľ sa sľúbil, že počká záujemcom, ale ja sa nevzdávam. Keby niekto vedel, že ako som si to ja už vysnívala aj s kovovou posteľou. 
O pol štvrtej mi volal Drahý, či musím ísť dnes von s babami, že mu je hrozne zle, že iba vracia. Tak si hovorím, že paráda. Tak som písala LL, že asi prídem neskôr ak vôbec. No, uvidím, čo bude doma. 
Napísal mi aj Ing. že čaká na ďalšie otázky, ale mal smolu, lebo knihu som nechala doma, ale v pondelok ju vezmem.
Doma som potom našla chalanov pri pizze pred TV, ale tak som to čakala. Chvíľu som sa pohrala s Pampúšikom, ale keďže v škôlke údajne nespal, tak som ho šla osprchovať a uspať. Zaspal tým pádom pomerne skoro a ja som sa okolo ôsmej spýtala Drahého, či to teda s ním zvládne alebo či mám ostať doma a povedal, že zvládne, že však spí. Tak mu hovorím, že keby niečo, nech mi volá.
Tak som zavolala Di a že už sú v pizzérke, tak som vyrazila za nimi. Bolo to super, lebo sme boli piati + teda ešte bábätko. 
Bola som teda prekvapená, ako dobre to malinká zvládla a bolo super. Domov som prišla okolo pol dvanástej, vypla som TV a ľahla som si k Pampúšikovi do spálne.

Sobota - Zobudila som sa už o piatej, pane Bože prečo? Ale aspoň som si mohla nerušene čítať. Drahý sa ešte včera stihol uraziť, lebo som si dovolila kúpiť nový mobil bez jeho vedomia. 
Potrebovala som ísť do lekárne na námestí, tak sme išli všetci spolu, s tým, že Drahý sa zastavil ešte na pošte a my sme medzičasom išli do Dráčika a potom teda na námestie. Tam sme stretli Di s chalanmi, tak sme sa chvíľu zakecali s nimi a že pôjdu na to nové ihrisko, kde sme sa aj my chystali, aj sme sa stretli pred obchodom, ale oni nakoniec nešli k trampolínam. 
Po chvíli hovorím chalanom, že ja pôjdem domov, lebo treba vyvesiť bielizeň, keď je tak pekne, nech to preschne. 
Takže som išla domov a trochu som upratovala a ani som si neuvedomila, že chalani sú už dlho von, tak som im okolo druhej volala, že či prídu aj domov, tak došli a Drahý hneď, že on musí ísť s bývalým kolegom niečo riešiť. Si hovorím, že perfektné, že ani jesť celý deň ani nič, teraz mi tu nechá hladné a unavené dieťa.
Tak som nakŕmila Pampúšika a o tretej zaspal v priebehu asi minútky. 
Drahý prišiel asi o dve hodiny a hneď začal zase tie svoje reči, ja to už tak nezvládam. Na čo je toto dobré? 
Vzala som potom Pampúšika von a Drahý ostal na gauči počúvať hudbu a bol taký nepríjemný. Nakoniec tam zaspal.

Nedeľa - Ráno Pampúšik vstal pomerne skoro, ale ja som potom ešte zaspala a chalani pozerali telku. Potom sme sa vybrali teda do Ikei a prešlo to celkom v pohode, akurát Pampúšik nechcel obedovať, dokonca ani koláč, takže som sa bála, že bude hladný, ale skôr bol už potom unavený, keďže sme pobehali aj v Avione. Kúpila som mamine prívesok D na Pandora náramok, tak hádam bude mať radosť. 
Pampúšik zaspal v aute, ale doma už nechcel spať, chcel sa ísť hrať na to ihrisko, kde je pišťoľ, to má teraz také obdobie, že by len strieľal. Mňa boleli nohy, tak som ostala doma. Dala som ešte oprať obliečky, čo sme kúpili a nejaké drobnosti a potom som prišla za nimi. Drahý už samozrejme pivo na stole. Už som to ani nekomentovala. Hlavne, že kašle, soplí.
Pampúšik už mal dosť sklenené očká a vravím Drahému, že on už je vyčerpaný, že kým ešte prídeme domov, naje sa a všetko. Tak takmer po hodine sme vyrazili domov, takže vaňa, guličky a takmer ihneď zaspal. 
Drahý, že si ide kúpiť cigarety. Keď sa po polhodine nevrátil, tak si hovorím, že asi ich išiel vyrábať a začala som žehliť. Všetko som stihla ožehliť a potom som si ľahla do spálne, keď prišiel, tak som sa tvárila, že spím. Naozaj som nemala chuť riešiť jeho opilecké výjavy ešte aj dnes. Stačilo včera.
Bojím sa, čo mi zajtra zavolá ten realiťák. Normálne mám chuť mu ani nedvihnúť telefón, ale tak bude, ako má byť. Vysielam želanie do neba.

Pondelok - Zobudila som sa v  noci okolo tretej a asi do štvrtej som bola hore. Už začínalo trošinku svitať. Nakoniec som ale zaspala a zobudila som sa pred šiestou, išla som sa osprchovať a potom som zobudila Pampúšika a išli sme sa naraňajkovať. Naše veľmi výdatné guličky na raňajky, ale tak čo už. 
V škôlke mi dala učiteľka podpísať ten papier o výlete. Som zvedavá zajtra na besiedku. 
Do práce som išla rýchlosťou asi 10km/hod. Už som si myslela, že sa stala nejaká nehoda, ale bolo len proste veľa áut.
Okolo desiatej mi volal ten realiťák a že ak mám záujem, tak môžeme to začať riešiť. Taká som bola šťastná. Akože aj sa bojím, ale viac som šťastná. 
Poradkyňa mi potom poslala ešte jeden papier, tak som ho bola zaniesť na personálne. Tak som zvedavá, že kedy mi ho dajú a všetko. Joj, aj sa bojím, aj som taká.
Asi 3x mi volal Drahý. Najprv, či v škôlke nebolo niečo k tomu výletu, čo majú ísť vo štvrtok. Potom, či si nejdem objednať obed, lebo on si zabudol do desiatej objednať a potom, že čo som si to dovolila dať na FB, že ako to vyzerá, keď tam dávam staré lásky. Tak reku, ty láska, to je kamarát, ktorý ma vytiahol z jeden veľmi zlej situácie, ale OK. To jeho "žiarlenie" mi už tak lezie na nervy. 
Po práci som sa zastavila v lekárni, lebo ma začalo bolieť hrdlo a opäť raz kašlem. Ako je normálne, že s prestávkami už sedem mesiacov kašlem?
Keď som šla do lekárne, tak mi volal Drahý, že sú všetci von a či on môže ísť do krčmy na hokej. No, reku, hádam môžem prísť aspoň domov. Na hokej nakoniec nešiel, ale bol asi hodinu v obchode. Pampúšik nechcel moc jesť, tak Drahý už mal nervy úplne a potom mu hovorí, že dúfam, že nebudeš takto vystrájať, aj keď budeš mať nového tatíka. Tak to som už úplne nezvládla, mu hovorím, že načo balamutíš to dieťa takýmito hlúposťami a on, že keď budeš mať nového partnera.
Ešte písala aj majiteľka, že máme preplatok vyše 400€, tak som sa potešila. Som to hovorila aj Drahému a on, že on aj tak zavolá majiteľke, aby sa s ňou dohodol a ja že kvôli čomu sa s ňou chceš dohodnúť a on, že do toho ma nič nie je, že ani ja mu nič nehovorím a zase vytiahol, že som mu nepovedala o mobile.
Si hovorím, že toto sa mi snáď iba sníva.
V noci som zaspala v obývačke, ale aj tak som sa budila na kašeľ. 

pondelok 13. mája 2024

Naoki Higašida - Prečo skáčem

K názvu tejto knižky som sa dostala cca pred dvomi rokmi, keď som začala riešiť rečovú poruchu môjho synčeka a keďže mnohé neurrovývojové poruchy majú spoločné prejavy, bol v "hre" aj autizmus. Čo sa týka autizmus je toto jedna z najodporúčanejších kníh a mne tiež pomohla pochopiť niektoré veci, hoci synčekovi bol autizmus vylúčený.


Prečo skáčem napísal 13 ročný japonský autista s cieľom priblížiť život autistu neurotypickej populácii. Myslím, že by mohla byť zaujímavá pre široké spektrum čitateľov, či už vo svojom okolí niekto má alebo nemá autistu.

štvrtok 9. mája 2024

Čo možno o mne neviete...

Ahojte,

dnes vám ako obyčajne odhalím kúsok svojej duše. Radšej duše ako tela alebo? No, neviem, čo je horšie niekedy. 
No, každopádne takéto odhalenia mám veľmi rada, či už formou blogu alebo videí a podobne.

Tak poďme na to:

1. moja najobľúbenejšia skladba je Štyri ročné obdobia od Vivaldiho, špeciálne Jar.

1. väčšinu života som zaľúbená aspoň do dvoch mužov v rovnakom čase

1. som bisexuálka, tak 90:10, aj keď ma žena nezaujala ani nepamätám, ak nerátam dve herečky

1. mala som prepichnutý jazyk a ak by to niekoho zaujímalo, tak zospodu je to vidieť.

1. nepamätám si takmer žiadne spomienky z detstva, ani z veku, kedy by som si to už "mala" pamätať. Občas si niečo vybavím, keď o tom rozpráva niekto iný, ale inak skôr viem, že sa niečo stalo, než by som si to pamätala.

1. nemám rada, keď ma oslovujú ľudia plnou verziou môjho mena. Inak nič proti menu Veronika ako takému nemám. 

1. neznesiem klamstvo. Kedysi dávno som prerušila všetok kontakt s vtedajšou najlepšou kamarátkou, keď som zistila, že mi v jednej veci klamala a ešte ma presviedčala, že je to pravda. Rokmi som v tomto "otupela" a už to neriešim tak radikálne, ale každopádne priame klamstvo je u mňa veľká STOPka.

1. bola som celé roky zamilovaná do Eminema a jeho "hudba" sa mi páči dodnes. 

1. nikdy som nechcela som mať deti

Bolo niečo, čo ste o mne nevedeli?



utorok 7. mája 2024

Týždeň 30. 04. 2024 - 06. 05. 2024

Utorok - Vstala som o pol šiestej, chvíľu som sa len tak premávala po byte. Okolo šiestej vstal Pampúšik a tak sme sa trochu hrali v posteli, obliekol sa, dostal zvyšok lízanky zo včera a potom sme vyrazili do škôlky. Dnes majú to fotenie, tak som zvedavá na fotky.
V robote to začalo celkom zhurta, za prvých 16 minút som mala troch zákazníkov, ale potom to ustalo, tak som si čítala "Prečo skáčem?" a počúvala videá na YT.
Kolega mi hovoril, že vo štvrtok už má opäť pršať, tak uvidíme. Zajtra by sme mohli vymyslieť nejaký výlet, keď je to voľno, ale obávam sa, že to napadne každému.
V robote bolo toho tak málo, že príjemka o 12:40 ani nebola a v tej o 10:40 bol len môj kábel. Dočítala som "Prečo skáčem?". Však to nemalo ani dvesto strán. Vypočula som si 4D celý album asi 3x alebo aj viac. 
Bola tu na chvíľku obchoďáčka si dobiť elektronickú cigaretu, tak som si ju obzrela lepšie. Je fakt krásna. Začínam chápať, čo na nej vedúci dopravy vidí. Ale asi len fyzická krása nestojí za to, aby sa niekomu rozpadla rodina alebo? Ani netuším, prečo ma to všetko okolo nich tak strašne zaujíma. Možno je to tým, že poznám aj jeho zákonitú...Neviem. Možno len vidličkujem niečo, čo vidličkovanie vôbec nepotrebuje. Ako to hovoril Heriban? V trojuholníku sú všetky rohy ostré? Asi tak nejako. Keď budem niekedy u maminy, prečítam si knihy od neho znovu, ak nezabudnem. Chýba mi PP. Ten sen, čo sa mi nedávno sníval, bol taký zvláštny, keďže v ňom bol aj jeho brácho. Kto vie, či sa aj naozaj tak podobajú ako na fotkách. Neviem, či to nie je ten jeho brácho, čo býval v Hlavnom meste kedysi. Neviem. Kto sa v tom má vyznať, keď sú štyria dokopy :-D a hlavne, ja som sa na to vtedy až tak dopodrobna nepýtala a hlavne si to už nepamätám. Viem, že jeden z nich je narodený na Deň detí a myslím, že práve on, ale istá si tým nie som. 
Občas mám obrovský pocit, že sa mu niečo stalo. Niekedy mám vidinu roztrepaného modrého mondea s TT ečv. Niekedy, keď počujem, že v Keksoch je nehoda, až mi zovrie srdce. Som šibnutá.
Poobede som išla s chalanmi do Sisnayu v Grobe. Už na parkovisku sme sa niečo s Drahým chytili, až na mňa vyštekol, že sa tam vždy pohádame, že či tu mám milenca alebo čo.  Malý chcel ísť do Zoo. Tak, ak nebude pršať, tak pôjdeme. 

Streda - Ráno sme vstali pomerne skoro. Najedli sme sa, pobalili a vydali sme sa do Hlavného mesta do Zoo. Dokonca som tam trafila na prvý pokus. Keďže bolo len krátko po deviatej, ešte tam nebolo ani tak veľa ľudí. Chodili sme proste po záhrade, bolo čoraz teplejšie, ale bolo to fajn. Pampúšika síce najviac oslovilo ihrisko a potom chcel ísť velice hľadať krokodíly a až na menšie nervozitky pri palacinkách to bol fajn deň.
Aj domov sme trafili úplne v pohode, hoci som odbočila trošku skôr než som musela, ale bez problému som sa potom vrátila na diaľnicu, takže nič strašné.

Štvrtok - Ráno trochu popŕchlo a trochu sa ochladilo. V robote bolo toho hrozne málo a takmer neustále sa mi chcelo spať.
Keď som prišla domov, tak Drahý hneď, že musí ísť do práce. No, reku, čo už. Tak sme sa s Pampúšikom hrali a dala som oprať jednu várku. Drahý prišiel okolo siedmej, osprchoval Pampúšika a potom sme sa hrali v posteli, lebo sa mu moc nechcelo spať, no nakoniec obaja zaspali a ja som pozerala Nemocnicu a tam to bolo také divné, že tam bol pán, už taký staručký a prišiel pozrieť svoju prvú lásku a že nikdy na ňu nezabudol a tak. Dlho som o tom premýšľala.

Piatok - Ráno bolo dosť zamračené a keď som prišla do práce, začalo riadne liať. Do obeda už bolo sucho. Proste aprílové počasie, aj keď je máj. 
V robote inak pohoda. 

Sobota - Napriek tomu, že sa malo zhoršiť počasie, bolo krásne slnečno. Chalani išli dopoludnia von a ja som upratovala, dala som prať a urobila som granadír a myslím, že mi parádne vyšiel. Pampúšik sa ho ledva dotkol so slovami, že to on nemá rád. Skoro ma roztrhlo, ale tak si hovorím, že OK. 
Potom sme ho uspali. Ja som si čítala a Drahý pozeral TV. 
Keď sa Pampúšik zobudil, tak že či ideme na Jazerá. Veľmi sa mi nechcelo, ale tak reku OK. Len sme sa blížili k bufetu, zbadala som na parkovisku modrú octaviu so zlínskymi EČV. Si hovorím, no už len títo mi tu chýbali, lebo mi bolo úplne jasné, že vedúci dopravy tam bude aj obchoďáčkou, ale to, že ich stretneme hneď na prvej lavičke, to som nečakala. Po pár trápnych pozdraveniach sme na šťastie všetci mali dosť trápenia s vlastnými deťmi, aby došlo k nejakému rozhovoru. 
Drahý potom objednal pre Pampúšika a pre neho lagnoš, ale v podstate ani jeden z toho veľa nemal, lebo Pampúšik chcel ísť na každú atrakciu a keď zbadal skákací hrad, tak ho langoš už netrápil vôbec a Drahému volal riaditeľ, že im opäť niečo v robote nejde, takže nakoniec sme takmer celý jeden langoš nechali tam a takmer celú moju kofolu a išla som Drahého odviesť do práce. 
Pampúšik sa chcel vrátiť na Jazerá, ale mne sa teda nechcelo už dívať na to, ako sú kolegovci a ešte aj detičky šťastné, hlavne obchoďáčkina dcérka vyzerala, že si "bračeka" užíva. Akože ja im to prajem, aj keď na to nevyzerám, len proste sa mi nechcelo na to pozerať ešte aj cez víkend.
Išla som s Pampúšikom do bývalej Žabky kúpiť Salko a na moje prekvapenie ho aj mali, aby som konečne zajtra mohla urobiť tú kokosovú griláž. Potom sme ostali u nás na ihrisku von. 
Pampúšik už spinkal, keď sa Drahý vrátil.

Nedeľa - Zobudila som sa nejaká umorená, ale rozhodla som sa, že upracem aj kúpeľňu a Pampúšik mi dosť pomáhal. Drahý urobil dal variť polievku a potom ho zobral von a keď prišiel, tak sa najedli, urobil potom ešte fašírku so zemiakovou kašou a ledva sa nejedol a išiel do práce. Teda, aspoň to tvrdil. Tak som potom Pampúšika uspávala, spočiatku to nevyzeralo nádejne, ale nakoniec predsa len zaspal a ja som si chvíľu čítala a potom som začala žehliť, lebo som zistila, že Pampúšik má spolužiakovo pyžamko, tak aby sme ho mohli v pondelok vrátiť. 
Akurát som sa rozhodovala, že pôjdem zobudiť Pampúšika, aby nespal príliš dlho, keď prišiel Drahý a hneď začal vyrývať, že kedy zase pôjdem k mame a už to išlo...Proste, že prečo tam chodím iba ja, že aj tak plače len za bratom a potom to už išlo, že ja s ním byť nechcem, že on by si nikdy nedovolil telefonovať s nejakou ľahkou devou doma a proste. Hovorím, že sa môžeme porozprávať, keď nebude opitý. Tak vzal Pampúšika von a prišli domov až po ôsmej a že boli na Jazerách a že sa tam stretli s nejakým policajtom. 
Takže, kým sa najedol a osprchoval a zaspal, bolo viac ako deväť hodín, takže zajtra pred siedmou asi nevstane, ale tak uvidíme.
Dnes je taký krásny dátum. 05. 05. to je taký na svadby a keďže je nedeľa, určite nejaké boli. Takto pred siedmymi rokmi bol piatok. 
Občas si hovorím, že tým našim prvým stretnutím sa to malo všetko aj skončiť, že PP mal v tomto pravdu a všetko to bol len klam už vtedy. Keby niekde dávali ceny za naivitu, tak ja dostanem olympijské zlato.

Pondelok - Ráno som sa zobudila krátko po piatej a Drahý už nebol doma, čo bolo fakt dosť divné, ale tak čo už. Chcelo sa mi spať, tak som si ešte ľahla a zobudila som sa krátko pred šiestou a išla som sa osprchovať, potom som ešte trochu žehlila.
Okolo siedmej som zobudila Pampúšika, moc sa mu nechcelo, ale nakoniec sa obliekol, lebo som mu dovolila vziať si džínsy. Zbalili sme obe pyžamká a vyrazili sme do škôlky.
Potom som sa zastavila ešte v malom Tescu a kúpila som si raňajky, doma som ešte trochu poupratovala a potom vyrazila do práce.
V práci totálna nuda. Som si hovorila, že by som zajtra mohla ísť fotiť, ale potom som v rádiu počula, že poobede majú prísť búrky a že sa má ochladiť a pršať zajtra aj najbližšie dni. Tak si hovorím, že ja som nešla fotiť dnes, kým bolo pekne slnečno.
V robote sa zastavil u nás v kancelárii vedúci dopravy a hneď sa spýtal, koľko má náš malý rokov. Tajne som dúfala, že sa k nášmu sobotnému stretnutiu rodiniek nebudeme priznávať, ale čo už...Tak sme sa trochu v náznakoch porozrpávali, že sme urobili trochu chyby vo svojich životoch. Nepovedal to síce priamo, ale došlo mi, že by sa asi neženil a nemal by s pani manželkou rovno dve deti. Aj keď, keď si to tak vezmem, že už bol ženatý, keď prišiel na Slovensko, takže už sú spolu s manželkou dosť dlho a staršie dieťa nemá ani 2,5 roka, takže sa dosť poznali. Lenže dieťa zamáva so vzťahom a to teda poriadne. Ale na čo potom druhé? Veď to už asi bol s obchoďáčkou alebo to vzniklo počas tehotenstva? Neviem. Akože na jednu stranu asi ani nechcem vedieť, na druhú stranu ma to ako zaujíma, že ako to všetko vzniká tieto vzťahy a prepletenia a všetko toto.
Ing sa neozval, nevadí. Možno sa ozve a možno nie. Uvidíme. V poslednej dobe to dosť analyzuje s Hamty.
Doma bola pohoda. Drahý ležal na gauči a Pampúšik sa tam hral, dojedla som kúsok pizze, čo mi chalani nechali. Drahý sa presunul do spálne, chvíľu som sa hrala s Pampúšikom, potom chcel fotiť na mobile, tak sme sa s tým chvíľu zabávali. Sprcha, pyžamo, potom si rozmyslel, že je ešte hladný, tak dojedol guličky v mlieku a potom sme sa ešte chvíľu hrali s plyšiakmi v posteli. 
Obaja chalani zaspali. Pozerala som von oknom v kuchyni a zdalo sa mi, že je mokrý chodník a mrholilo, tak si hovorím, že si spravím menšiu prechádzku, tak som asi na polhodinku vyšla do toho mrholenia. Pri LL bytovke pozerám, že vedúci dopravy je v Slniečkove. Dokonca v tej octavii aj sedel, ale myslím, že ma nespoznal. 
Doma nám nešla wi-fi, tak som pomerne rýchlo aj zaspala.


pondelok 6. mája 2024

Nič o mne nevieš

Ahojte,

úvaha na túto tému mi chodí v hlave už nejaký ten čas a často mi to tak príde, keď ma niekto presviedča, ako veľmi ma pozná a pritom nadnesene nevie o mne nič alebo aspoň o danej situácii. 

Častokrát o sebe počujem strašné nezmysly a naozaj premýšľam ako k tomu ľudia dospeli. 
Už som si o sebe toho vypočula naozaj dosť, napríklad, že som skrytá rasistka. 

Dala som meno synovi po Danielovi Landovi. (a keby aj áno, čo je na tom?)

Tiež, že som tehotná a včera dokonca, že mám pohlavnú chorobu, ktorou som sa nakazila od svojho milenca aj keď pár viet predtým som sa dozvedela, že s ním používam pánsku ochranu. Na toto som už ani nedokázala niečo povedať. Však na toto sa ani nedá.

Pravidelne som namyslená až ignorantka, neempatická, neschopná sebareflexie, egocentrická mrcha, ktorú vychovala ulica. 

A čo vy? Počuli ste už o sebe niečo, čo vám vyrazilo dych?

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...