Postrach menom škôlka?

Posledné dva dni čítam všade možne na tých internetoch (páči sa mi ako sa internetu v posledných mesiacoch dalo množné číslo). Asi 20 rokov som žila v tom, že je to ten jeden internet, ale OK. To je mimo témy, ktorú chcem teraz napísať.

Čím viac premýšľam nad škôlkou, tým mi je z toho viac a viac ouvej. Minulý rok o takomto čase som sa bála, ako to Pampúšik raz v škôlke zvládne, keďže nevedel rozprávať a odplienkovanie bolo na začiatku niečoho, čomu by sa dalo povedať úspech a aj to len v ciko podobe. To sa nakoniec úplne úžasne zvládlo. 

Čo sa týka reči, je to úplne neporovnateľné, aj keď cudzí človek sa musí trochu stále vyladiť na jeho reč, keďže vynecháva občas samostatné písmenka v slovách - t v sanitka - sanika, č v mačička - mačika a podobne, ale myslím, že je to v rámci toho ako rozprával minulé leto neskutočný posun. 

ALE a tu prichádza ten vnútorný môj nepokoj, že synček od nás nikdy nebol sám na dlhšie než pár hodín. A po záseku, ktorý prišiel v detskej skupinke, kam v apríli chodil, mám proste obavy, ale najväčšie obavy mám akoby sama zo seba, ako ho dať na celý deň niekomu neznámemu a už mi idú proste v hlave tie myšlienky, what if... 

Lebo úprimne ani pri mojej obrovskej predstavivosti, si neviem predstaviť ako jedna učiteľka zvládne mojkať 20 detí, ktoré plačú v ten istý čas a ešte premýšľam, že kde sa to vo mne všetko berie, či to nemá na svedomí nejaké moje vnútorné dieťa, či tam nenastala nejaká trauma, ale tak ja nie som promovaný psychológ ani nič podobné, takže ťažko povedať....

ALE, som ročník 86 (hej, a je to vonku, áno som stará :-D) a moja mamina ma musela dať ako ročnú do jaslí. Taká bola doba, taký bol režim. Ja si to vôbec neviem predstaviť, ale OK, ročné ešte OK. Náš už v roku vedel aj chodiť ako tak, ale vedel. Viem, natíska sa otázka, ale vieš, že v iných krajinách nebýva materská viac ako pár mesiacov a niekde dokonca ani pár týždňov. Viem a z toho ma vždy extrémne bolí celé moje vnútro. Fakt si neviem predstaviť, že niekoľko mesačné bábätko dám niekde do inštitúcie alebo sa mi o neho stará nejaká cudzia pani u nás doma. Brr. 

Ani by som sa nedivila, keby takéto dieťatko mama povedalo opatrovateľke alebo nejakej nurse alebo niečo na tento štýl. Neodsudzujem to, proste žiť sa z niečoho musí. Taký je systém a že ja s ním nesúhlasím, je môj problém, ale bolo by mi nesmierne ľúto, že všetky míľniky by moje dieťa zažilo s niekým iným. Prvý úsmev, pretočenie, plazenie, lozenie, sed, prvé kroky....

No, asi by som mala ísť radšej spať, než si tu vylievať srdiečko, tak na nás 04. 09. myslite a držte nám pästičky. 

Týždeň 15. 08. 2023 - 21. 08. 2023

Utorok - Vybrala som Pampúšikovi moje a bratove Lego z detstva a postupne sme ho ako tak dávali dokopy. Hlavne, mamina ho zbalila hala-bala, western s mestom, bolo dosť náročné to roztriediť, ale tak Pampúšik chcel formulky a kamión, to som bez problému zvládla a ešte objavil motorky a takmer celý deň sa s tým hral. Pomaly ani vonku nebol. 

Pred obedom sme sa vybrali opäť k veterinárovi, ale tentokrát len po lieky. Zastavili sme sa aj na stanici, tak som Pampúšikovi sľúbila, že sa pôjdeme pozrieť do Dráčika. Mali nové Rainbow High, tak som bola úplne nadšená. Sú nádherné.

Babina bojovala s tým, aby Tienik lieky zobral, ale vyzeralo, že sa mu trochu polepšilo.

V noci však hrozne ťažko dýchal. Počula som ho, lebo som si dosť dlho do noci čítala.

Streda - Trochu sa ochladilo, Pampúšik sa bicykloval po dedine, poobede sme sa boli pohrať na pieskovisko aj s babinou.

Tienik už dýcha neskutočne ťažko, nevyzerá, že by tá liečba zaberala.

Štvrtok - Zhodla som sa s maminou, že Tienikovi nie je vôbec lepšie, možno by som povedala aj že horšie a tak sme volali na veterinárnu kliniku, či sa pán doktor už vrátil z dovolenky a či by sme sa mohli zastaviť, tak povedali, že ak to stihneme do 09:45, tak môžeme prísť. Tak sme v podstate ihneď aj vyrazili. Mali sme trochu času, tak sme sa zastavili aj obchode a potom na kliniku. Dnes som tam trafila úplne presne z tej strany ako som chcela. 

Babina bola vnútri dosť dlho a vyšla s obrovským plačom, takže som hneď vedela, že je to vážne. Nádor a voda medzi pľúcami a srdcom. Zatiaľ, že mu doktor dal lieky na odvodnenie a že ak by nepomohli, tak budú musieť tú vodu odsať operačne.

Zastavili sme sa ešte v lekárni a potom už domov. Pampúšik už zaspával v aute, už bolo dosť neskoro.

Poobede sme sa už len hrali.

Piatok - Opäť sa oteplilo. Babina spala a tak sme vzali psíkov ráno na prechádzku ja a Pampúšik. Keď sme prišli do domu, babina sa zobudila a Tienik nechcel papať. Iba vyliezol na záhradu a tam bol napriek tomu, že tam bolo dosť teplo a v dome bolo určite chladnejšie.

Išla som s Pampúšikom na Staré Hory do obchodu, doniesli sme aj zmrzlinu a ani tú už Tienik nechcel. Babina varila a po obede, cca okolo druhej - pol tretej sme vyrazili domov. Ešte mi babina pred odchodom hovorila, že nech idem Tienika pohladkať, že ho možno vidím poslednýkrát. 

Cesty boli fajn, až na pár úsekov, takže domov sme prišli pred piatou. V Slniečkove bolo odporne dusno. Volala som babine, že sme doma a už keď mi zdvihla, som vedela, že je zle a že Tienik umrel asi hodinu po našom odchode.

Tak sme spolu dlho plakali, chalani išli zatiaľ von a keď som sa trochu otriasla, tak sme išli do Lidlu na nákup.

Dlho som nevedela zaspať. Ešte nikdy som nebola takto blízko smrti. Starkých som ani jedného nejako krátko pred smrťou nevidela. Wendulka (prvý psík v našej rodine) zomrela nečakane a náhle, v podstate zo dňa na deň, Majky sa dlhé mesiace trápil s rakovinou, ale tiež som ho v záverečnej fáze nevidela. 

Vôbec sa mi nejako nechce ísť zajtra na tú oslavu, ale rušiť to už nebudem takto na poslednú chvíľu.

Urobila som konečne objednávku zo Sinsay na pyžamká a tepláčiky. 

Sobota - Dopoludnia sme sa len tak motkali a prala som. Drahý s Pampúšikom išli aj von, ja som upratovala a dávala prať. Prišli domov, Pampúšik niečo zjedol, chceli sme ho dať spinkať, ale keď o pol druhej išiel kakať, tak sme to vzdali, že by bolo fajn, keby sme sa pomaly aj vybrali na oslavu, lebo s naším tempom a orientačnými schopnosťami...

Zastavili sme sa ešte v Tescu, aby som kúpila darčekové taštičky a vyrazili sme. Prišli sme takmer polhodinu vopred a tatinove auto sme nenašli. Bolo horúco, ale našli sme tam aj také menšie ihrisko, tak sa tam Pampúšik aspoň trochu zabavil a s úderom tretej hodiny sa objavili aj rodinní príslušníci, bola som veľmi potešená, keď som zbadala tatinovho brata a aj toho svojho.

Usadili nás dovnútra, hus a lokše boli úžasné, akurát, že bolo neskutočne horúco. Super sme si pokecali. 

Okolo pol siedmej hovorím, že by sme mali my ísť aj pomaly domov, keďže sme sa ešte dohodli, že brata odveziem do Hlavného mesta, aby Pampúšik nebol príliš unavený. Tak sme sa rozlúčili a vydali sme sa na cestu do Hlavného mesta. To, že som tesne pri bratovej bytovke zle odbočila a potom sme sa nevedeli vrátiť, to bol len malý zásek, ale že sme nevedeli trafiť na diaľnicu domov, to bolo fakt horor. Dodnes netuším ako sa nám podarilo z tade vymotať, proste som zbadala tabuľu: Žilina/Nitra a si hovorím, že toto ide okolo nás, tade pôjdeme a došli sme domov. Samozrejme Pampúšik už unavený vrieskal, doma ešte zjedol čas husi, čo nám v reštaurácii zabalili, osprchovali sme sa a takmer ihneď sme všetci zaspali.

Nedeľa - Dlho som sa nevedela nejako rozhýbať ráno. Nakoniec som ale dala variť kuracie štvrtky na kura na smotane a Drahý s Pampúšikom išli von, že pôjdu vziať nejakú minierálku, keď príde tatino s partnerkou. 

Ledva som sa nejako dala dokopy, keď tu buchot na dvere. Tak som si myslela, že sa už moji chalani vrátili a tam tatino s partnerkou. Tak som volala Drahému, že už sú tu, nech prídu domov. Stavali sme Lego, potom prišiel aj môj brácho, úplná pohoda, akurát bolo nehorázne teplo, takže pomaly nikto nejedol. Pampúšik nechcel zaspať, lebo však návšteva, tak sme sa vybrali ešte do mesta na kávu a potom, že už idú domov, predsa len dlhšia cesta a my že zavezieme brata opäť do Hlavného mesta, nech nejde spojmi v tomto teple a tiež som chcela tatinovi ukázať ako sa ľahko dostane od nás na diaľnicu, lebo vždy idú nejako popletene. Tak sme sa na diaľničnej rozlúčili. Oni išli smer Nitra, my Hlavné mesto. 

Tentokrát sme trafili úplne super tam aj späť, Pampúšik už cestou späť zaspal, ale samozrejme pri vykladaní z auta sa zobudil, najedol, osprchoval a takmer ihneď zaspal.

Pondelok - Strašne zle sme spali, keďže je také teplo. Dopoludnia mi napísala Susan, či ideme von, tak som jej napísala, že sa chystáme na bagrové a oni, že prídu, tak sme sa tam stretli, pokecali a okolo pol dvanástej sme išli domov. Susan ešte hovorila, že idú do štvrtku k jej mamine. Tiež sme stretli LL, že tie idú na záhorie, tak si hovorím, že to bude taký týždeň, že tu pomaly nikto nebude.

Poobede som si všimla, že nám prišiel mail zo škôlky a hneď sme si o tom písali s babami v skupinke. Tak okrem Susankinho Kubíka sú všetky naše deti v jednej triede.

Aj mi je to ľúto, lebo som dúfala, že Pampúšik a Kubík budú spolu, aj keď v poslednej dobe sa moc ani spolu nehrajú, keď sú vonku, ale tak malá LL sa s Pampúšikom už dupľom nehrá, takže tá mu bude v triede na nič, akoby tam ani nebola a zvyšní dvaja chalani sa najradšej hrajú oni dvaja spolu, tak som zvedavá, že ako to bude. Ani ešte nenapísala triedna pani učiteľka, tak som zvedavá, ktorá ich bude mať. Tie naše Ďatelinky.

Týždeň 08. 08. 2023 - 14. 08. 2023

Utorok - Bolo pomerne chladno. Vybrala som sa s Pampúšikom na bagrové ihrisko a stretli sme s tam s LL susedkou so synčekom. Chlapci sa pekne pohrali, ani sa extra moc nevadili, takže sme sa mohli porozprávať.  Ani sa nenazdáme a bude bábätko na svete.

Poobede sme boli na našom ihrisku.

Streda - Drahý má od dnes nanútenú dovolenku, takže vzal Pampúšika dopoludnia von on a ja som varila. 

Pampúšik po obede nezaspal, ale tak čo už. Vzala som ho tým pádom pomerne skoro von a krátko po ôsmej už spinkal.

Štvrtok - Bola som dohodnutá s jednou pani, že si prídem prevziať plienky a potom som chcela ísť do Kauflandu. Drahému sa nechcelo, tak som naložila do auta len Pampúšika a išli sme. 

Keď sme prišli, tak mi písala susedka LL, či nie sme von, tak som jej napísala, že Drahý s Pampúšikom sa už chystajú. Varila som upratovala.

Poobede sme ešte boli so všetkým von. Ešte som Susan hovorila ako sa teším zajtra k Prvej žene na to posedenie.

V noci som skladala lego. Okolo jednej vyzeralo, že to dokončím, len mi nešli spraviť kolesá. Mala som na to hrozné nervy, fakt skúška mojich nervov, lebo keď som zložila jedno, rozpadlo sa mi druhé a takto dookola. Niekedy okolo jednej som to nakoniec vzdala, že to dokončím inokedy.

Piatok - Ráno sa na tie kolesá pozrel Drahý a tiež to nevedel nijako zložiť, tak som napísala tomu chalanovi, ktorý to navrhoval. Napísal mi, že zrejme omylom zabalil nesprávne kolesá a že mi objedná správne a pošle. Tak si hovorím, že OK, že však to až tak neponáhľa a že aj tak ideme preč.

Drahý s Pampúšikom išli von a nijako sme sa nedohodli na obede, tak som objednala pizzu.

Potom mi písala Prvá žena, že už mám pripravený chlebík, ale že má hroznú migrénu a večer to ruší. No, čo už. Tak som jej napísala, že idem na nákup a cestou sa u nej zastavím. V

Vybrali sme sa teda všetci do Lidlu, odtiaľ som sa zastavila v bankomate a išli sme k Prvej žene po chlebík.

Keď sme prišli k bytovke, tak bola pred vedľajším vchodom polícia a zo strany od kuchyne sanitka.

Bol tam dokonca ten záchranár, ktorý viezol aj mňa a Pampúšika, keď spadol zo stoličky. Vešala som bielizeň na okne, keď som počula, že policajt povedal takým pánom, že občiansky, zdravotnú kartičku a podobne im dá koroner, tak mi došlo, že niekto zomrel. Najprv som sa bála, že jedna susedka, keďže jej dcéra s vnukom boli vonku, ale na to vyzerali príliš veselo.

Dovešala som a prišla som za Drahý a Pampúšikom na ihrisko a ten mi hneď povedal, že zomrel taký starý bradatý pán, že zrejme opitý zaspal vo vani, že vytopil tú susedku, čo má s nami spoločnú obývačkovú stenu a tak.

Prišla ešte potom na ihrisko aj Dí a sa ma pýtala, či ideme večer k Prvej žene a ja že nie, že má migrénu, ale že ja by som šla aspoň na kofolu. Tak sme sa dohodli, že si napíšeme, keď uspíme deti.

Tak som jej okolo pol desiatej napísala, že ako je na tom a ona, že malý ešte nespí, ale pred desiatou mi napísala, že o desať minút. Tak sme vybehli len ku nám do krčmy a kecali sme asi tri hodiny. Domov som prišla okolo jednej a išla som hneď spať.

Sobota - Ráno som dožehlila posledné oblečenie a pobalila som nás a chalani za ten čas dali variť segedín a potom išli von.

Najedli sme sa, pobalili do auta a vyrazila som s Pampúšikom k mamine. Ešte sme len vyrazili a zastali sme v kolóne kvôli údržbe diaľnice.

A ísť tuto za pánom z Čiech bola fakt lahôdka. Brzdil na poslednú chvíľu, takže som sa asi polhodinku bála, že mu skončím na kufri. 

Takže namiesto dvoch hodín som šla asi tri a pol, ale dobro došli a to bolo hlavné.

Najlepšie bolo, že babina nebola doma, tak sme sa vybrali ju hľadať najprv do doliny, ale potom mi došlo, že v tomto teple asi išla na tajch, tak sme sa otočili a v tom mi zvonil telefón, tak som vedela, že už je doma. Tak sme sa zvítali a hneď mi hovorí, že Tienik nejako zle dýcha, že pôjdeme asi pre istotu k veterinárovi tento týždeň. Reku OK. Nie je problém.

Pampúšika som osprchovala cca okolo pol siedmej, keďže nespal v aute ani minútku a už začínal byť unavený.

Nedeľa - Bola som s Pampúšikom a Tienikom na prechádzku po dedine. Boli sme aj pod kostolom, stretli sme tam senecký Swift, tak som bola taká potešená. Pampúšik si spúšťal dole kopcom autíčko, strašne ho to bavilo.

Potom sme parili buchty, no mňam. Ešte aj Pampúšik zjedol dve po polievke a potom zaspal.

Poobede sme išli znovu von, už sme prišli aj k jazeru, boli tam dokonca rybky. Proste paráda. Prišla za nami aj babina a išli sme na kofolku a džúsik do krčmy a Pampúšik sa tam hral v pieskovisku.

Pondelok - Tienik dýchal hrozne ťažko a akoby chrčal, tak sme sa rozhodli, že zavoláme k veterinárovi. Síce mal veterinár dovolenku, ale nejaký ho zastupoval. Zobral mu krv, ale uzavrel to, že je to kotercový kašeľ, tak sme sa upokojili, že nič horšie.

Babina bola objednaná na strihanie na Starých Horách na jednu, ale keď sme tam prišli, tak bolo len krátko po dvanástej, tak sme sa rozhodli ísť na obed, aj keď v podstate si Pampúšik dal pár súst halušiek, tak som to dojedla a mamina len limonádu a potom išla k tej kaderníčke a ja s Pampúšikom sme išli do obchodu po zmrzlinu. Zhodnotili sme, že keďže cestu prerábajú a autobusy chodia s veľkým omeškaním, že najjednoduchšie bude, keď babinu počkáme a všetci pôjdeme spolu autom domov.

Pampúšik takmer okamžite zaspal, babina šla s havkáčmi a ja som si čítala.

Večer sa babke dostalo obrovskej cti a mohla okúpať Pampúšika.

Týždeň 01. 08. 2023 - 07. 08. 20203

Utorok - Dopoludnia som s Pampúšikom čakala, kým nám pani poštárka prinesie balíček. Urobila mi veľkú radosť. Až na to, že bábike chýba prstienok, je dokonalá a nádherná.

Potom sme boli vonku, ale nebol nikto známy von, tak sme sa len tak ponevierali.

Okolo obeda mi volal pán z Agentúry, že vy ste k nám mali dnes nastúpiť, či by sa nedalo pozajtra. Tak sme si to vysvetlili a vraj zavolá koncom augusta. Tak som zvedavá.

Poobede bol Drahý s Pampúšikom na pošte a potom von, ja som upratovala.

Streda - Popŕchalo, tak sme sa hrali doma s legom. Poobede mi napísala Susan, či pôjdeme von, tak sme sa tam stretli.

Už sa neviem zajtra dočkať do kina, aj keď mám z toho celkom nervy, že ako sa tam dostanem.

Štvrtok - Dopoludnia sme boli v obchode a na ihrisku, potom som trošku upratala, najedli sme sa, uspala som Pampúšika, osprchovala som sa, obliekla a prichystala na cestu. Prišiel Drahý a vyrazila som teda do Hlavného mesta. Ešteže som šla s predstihom, lebo som poblúdila a ocitla som sa na chvíľu aj na Najväčšom sídlisku, ale koniec dobrý - všetko dobré.

Twinska ma už čakala, chvíľu sme pokecali a vyrazili sme do sály. Film bol super, veľmi som sa bavila. Po filme sme pofotili Barbie na sedadle a o chvíľku prišiel personál, či by sme mohli ísť, že potrebujú upratať :-D

Navrhla som Twinske, že ju zaveziem domov a po pár protestoch, pristala. Síce som v jednej uličke zle odbočila, úspešne som prišla až k nim. Domov som už šla po tme a trochu som bola mimo, takže ani neviem presne ako som sa ocitla pri Tescu.

Keď som prišla domov, chalani už spali. Tak som si ešte na chvíľu popočúvala YT a išla som aj spať.

Piatok - Dopoludnia na ihrisku. Keď Pampúšik zaspal, začala som stavať lego Swišťa, nech s tým trochu pohnem. Moc to nešlo, nadávala som ako pohan.

Poobede sme boli na kamienkovom ihrisku, nebol tam nikto známy, ale Pampúšik sa tam dosť vyhral na šmýkačke s takým chlapčekom, takže bolo fajn.

Strašne sa ochladilo, chodíme v dlhých nohávoch aj rukávoch.

Sobota - Pohodová sobota. Boli sme v na ihrisku. 

Nedeľa - Dopoludnia pršalo a tak sme sa hrali doma, popoludní prestalo, tak sme išli naháňať mláky.

Pondelok - Ani sa mi nejako nechce veriť, že tatino má dnes šesťdesiat. To už aj ja som dosť stará asi, že? :-D

Vybrala som sa s Pampúšikom do knižnice. Cestou sme rátali Swište a narátali sme ich 14. Dokonca dva nové.

Nahrala som tatinovi video ako mu Pampúšik gratuluje. Poobede sme boli von. Brŕ, ale stále je zima.

Týždeň 25. 07. 2023 - 31. 07. 2023

Utorok - Pršalo, ale aj tak sme sa vybrali na menšiu prechádzku. Poobede už nepršalo a tak sme išli s Drahým a Pampúšikom na poštu. 

Streda - Dopoludnia trochu popŕchalo, ale boli sme aspoň v obchode a na pošte, potom sme sa hrali. Poslala som Profesorovi darček k narodeninám po mesiaci. To je paráda.

Štvrtok - Trochu sa oteplilo a už nepršalo. Na bagrovom ihrisku sme sa stretli s LL susedkou so synčekom. Hovorí, že už ju brucho hrozne tlačí, že už by šla najradšej rodiť. No, ešte to chvíľu potrvá. Ešte by bolo dosť skoro.

Zomrela Sinéad O´Connor. Napísala som jednej pani o Fantasy Fruit Peach Barbie na bazoši. Strašne sa teším. Konečne som niekde "doma" objavila broskynku. Dúfam, že to vyjde. Pani mi napísala pár správ, ale potom mi už nenapísala, snáď zajtra.

Piatok - Napísala mi tá pani a dohodli sme sa, že mi bábiku pošle. Tak sa teším. Napísal mi aj Profesor, že mu darček dorazil. Dúfam, že má aspoň trochu radosť. Oteplilo sa a hlavne už nepršalo, takže sa dalo ísť von.

V noci som dosť dlho blogovala a prehrávala fotky. Spať som šla až po polnoci.

Sobota - Drahý musel ísť dopoludnia do práce, ale potom sme si vymysleli robiť langoše a bola to zábava a aj nám celkom chutné vyšli.

Nedeľa - Oteplilo sa a Drahý bol v obchode a kúpil Drobcovi nanuk, tak v podstate raňajkoval nanuk. No, na parádu.

Potom musel ísť Drahý opäť do práce a tak som s Pampúšikom robila karfiol. 

Po ňom na šťastie bez problému zaspal.

Poobede mi napísala Susan, či sa nepôjdeme prejsť aj s drobcami. Aj sme boli a cestou naspäť sa chceli drobci objať a spadli a Pampúšik tak nešťastne, že hlavou na obrubník. Samozrejme začal hneď plakať, tak som ho vzala na ruky a išli sme domov. Doma bol ale taký čudný, pýtal sa spať a presúval sa každú chvíľu medzi obývačkou a spálňou, potom vypil mliečko a následne ho vygrckal a potom sa pýtal domov, aj keď bol doma, tak som ho naložila aj s Drahým do auta a vybrali sme sa do detskej nemocnice. Strávili sme tam asi dve hodiny, urobili mu RTG a neurologické vyšetrenie (na ňom už vyvádzal). Výsledok, že je OK, len ho máme sledovať.

Domov sme prišli za tmy a išli sme všetci takmer ihneď spať. Teda Pampúšik už v aute spal, ale po príjazde sa prebral.

Pondelok - Bolo krásne slnečno a takmer celý deň sme strávili von.

Týždeň 18. 07. 2023 - 24. 07. 2023

Utorok - Ráno som sa rozhodla, že urobím halušky, tak sme išli do Lidlu kúpiť bryndzu a aj som si tam vyzdvihla balíček s podprsenkami, čo som si objednávala. Úplná haluz je, že je to ten istý model, čo som si objednávala aj pred tromi rokmi. To mi pri objednávaní vôbec nedošlo.

Čierna je z novej trojsady, modrá z predchádzajúcej.

Ale dosť ma to potešilo, lebo tým pádom veľká spokojnosť a krásne mi sadli. 

Poobede sa išiel Pampúšik na bike, písali sme aj Susan, ale že ich chalani sa išli pozrieť na Monster trucky, tak sme boli s deťmi, ktoré sa hrali na ihrisku.

Streda - Pohodová horúca streda

Štvrtok - Celý senecký internet zaplavila správa, že pri Tescu sa prevrátil kamión s prasiatkami. Tam sme sa na šťastie nechystali. Okolo desiatej sme sa konečne vybrali von a Pampúšik hneď spadol pri bytovke na schodoch a tak nešťastne, že si oškrel celé koleno a jemne sa mu tam vytvorili aj kvapky kivi (krvi), takže sme išli naspäť domov. Umyla som mu to, vydezinfikovala a prelepila, ale aj tak chcel ostať doma, že chce búvať.

Nakoniec sa asi po 3/4 hodine rozhodol, že predsa len pôjdeme von, tak sme išli na takú prechádzku, keďže už bolo horúco a ani nikto známy nebol von.

Poobede sme boli u nás na ihrisku a každému sa chválil, že má obrovské bibi.

Chalani išli von, ja som vybehla do Lidlu a zastavila som sa aj v Dráčiku a Pepcu a vyzdvihla som si zásielku.

Piatok - Dosť sa ochladilo, až tak, že som malému dala dlhé rukávy aj tepláky. Išli sme do Billy, keď mi napísala LL, či nepôjdeme von s bicyklom, aby sa deti spolu ponaháňali. Tak som jej napísala, že prídeme. Išli sme k nim na ihrisko, ale tam neboli, tak som im písala, že ony sú u nás, tak sme zase išli tam. Dnes sa dalo, keďže nesvietilo moc slnko.

Poobede sme v rámci meninových osláv išli všetci traja na okružnú jazdu na senecký mestský vláčik. Bolo to fajn, ale som si to asi predstavovala nejak lepšie, lebo okolo jazera sme poriadne ani jazero nevideli, ale Pampúšikovi sa páčilo a to bolo hlavné.

Potom som chalanom ešte urobila pár fotiek v parku pri Mestskom úrade.

Sobota - Z rána bolo ešte trochu chladno, ale postupne sa otepľovalo. Pred obedom som bola s Pampúšikom von, bol na kolobežke, potom sme sa najedli a hovorím chalanom, že keď sa Pampúšik vyspí, že by sme mohli ísť do Malého Ríma na výstavu Lega. Pampúšik akosi nechcel zaspať a tak sme sa na výstavu vybrali rovno. Bolo už dosť horúco.

Cesta bola fajn, ani sme nepoblúdili. Prišli sme na výstavu a Drobec, že kakať. WC tam priamo nemali, že do kaviarne, ale netušili sme do ktorej, tak sme išli hľadať nejaké verejné WC. Prešli sme v tej horúčave dosť dlho, kým sme nejaké našli a Pampúšik sa iba vycikal :-D

Potom cez námestie naspäť, ale tak aspoň sme videli kúsok Malého Ríma. 

Výstava bola super, veľmi sa mi to páčilo a Pampúšik sa vyhral v hernej zóne. Pýtal si zmrzlinu, tak sme sa dohodli, že cestou nejakú kúpime. V aute, že chce znovu kakať, ale kým som odbočila na pumpu, tak už zaspal.

Zastavili sme sa teda v Tescu, s tým, že ja som s ním ostala v aute a Drahý vybehol po zmrzlinu a nejaké pečivo.

Nedeľa - Tak dnes má to naše bábätko 37 mesiacov :-D Ja viem, sama to takto nepočítam už asi od roka, ale vždy ma vyššie číslo ako 23 mesiacov zarazí :D

Inak pohodová nedeľa. Pampúšik dnes aj spinkal po obede.

Pondelok - Dopoludnia sme sa vybrali do papierníctva, kde som si nechala vytlačiť dokument pre Úrad práce, kde Pampúšik dostal ceruzku. Následne sme sa zastavili v pekárni, kde dostal malú paličku. Si hovorím, že je super mať so sebou malé dieťa, všetci nám niečo dávajú zdarma.

Potom sme ešte boli na ihrisku. 

Obed a poobede znova ihrisko.

Týždeň 11. 07. 2023 - 17. 07. 2023

Utorok - Trochu dlhšie sme sa vymotávali z domu, ale nakoniec sme dorazili na bagrové ihrisko, kým tam bol ešte tieň. Stretli sme tam LL a aj jej susedku so synčekom a všetky deti sa celkom obstojne spolu hrali a pretekali na bicykloch.

Podvečer sme boli ešte na chvíľu na našom ihrisku sa pohrať. 

Streda - Horúco. Boli sme s Pampúšikom na bagrovom, lebo je tam jediný tieň. Prišli sme domov, najedli sme sa a akurát, keď som uspávala Pampúšika, tak mi volal chlapík ohľadom práce, čo mi spomínal Drahý, že či by som sa s nimi nemohla stretnúť o druhej. No hovorím, že to asi nepôjde, že mi nemá takto kto postrážiť syna, že sa dohodnem s partnerom, či by nemohol prísť skôr z práce a že na tretiu. Tak sme sa dohodli, uspala som Pampúšika, prezliekla som sa, prišiel Drahý, že prečo som to dala na tretiu, že oni majú potom poradu, ale to som ho už poriadne ani nevnímala.

Celá rozstrasená som potom išla do mesta autom, prebehla som námestie, aby sme sa stretli v cukrárni. Pohovor bol rýchly a dosť divný. Ani nie pred pol štvrtou som už bola doma, kde už ma čakal Drahý a okamžite vyrazil naspäť do práce.

Asi o pol piatej sa zobudil Pampúšik a vyrazili sme na menší nákup do Billy. 

Podvečer ešte prišli na ihrisko aj Susan s Kubíkom, tak sa chalani trochu vybláznili. V noci sa strhol dážď, ale už to bolo aj potrebné.

Štvrtok - Bolo mokro po daždi, ale vybrala som sa s Pampúšikom na menšiu prechádzku počas ktorej sa tak začalo otepľovať, že som ľutovala, že som mu dala tepláky. Išli sme okolo jazera, tam sme stretli také malé české dievčatko s babkou, ktoré sa dokonca nakoniec nahé kúpalo v jazere. Nemyslím si, že dnes bola voda na kúpanie, ale tak OK. A to dievčatko tam na druhú stranu bolo iba chvíľu. Pampúšik sa s ním samozrejme chcel hrať a tak si nešťastne čupol do jazera, že si zamočil celú riťku až na slipky, takže som ho vyzliekla a dala som mu bundičku, aby nebehal úplne dole holý a aby ho neprefúklo, lebo dosť fúkalo.

Prišiel mi @ zo zásielkovne, že mám už uložený balíček s Legom. No, snáď zajtra sa poň zastavím. Dnes nejako nestíham.

Tiež mi napísala logopedička @ s informáciami ako ďalej.

Keď prišiel Drahý, išli sme Pampúšikovi kúpiť prilbu na bicykel a zašli sme na veľký nákup do Kauflandu.

Potom sme už boli u nás na ihrisku.

Piatok - Človek sa ani nenazdá a je koniec týždňa. Pampúšik vstal okolo pol ôsmej a hneď chcel ísť na bicykel s novou prilbou.

Napísala mi aj nová logopedička a dohodli sme sa na 07. 09. na ďalšie stretnutie. Takže super.

Napísala mi aj LL, či nepôjdeme do herničky, keď je tak horúco vonku, nech majú detičky trochu zmenu. Tak sme sa vypravili, cesta nám trvala strašne dlho, lebo malá LL ešte aj spadla na kolobežke tak dosť nešťastne, že si slušne šuchla koleno. Ale v herničke sa pekne hrali, bolo fajn, takže sme vydržali až do obeda a potom sme sa krok sun krok presúvali naspäť domov a LL nadávala, že nabudúce, nech jej poviem, že ideme autom, že toto je strach a hrôza ísť hodinu taký krátky úsek a ešte v teple a že či sa poobede nepôjdeme kúpať na Strieborné jazero. Si hovorím, že včera sme išli okolo, ale že uvidíme, ako drobec vstane a že môžeme.

Pampúšik akoby to vedel, tak vstal už o pol štvrtej a bol nadšený z toho, že by mal ísť do vody, takže bol ochotný sa aj obliecť a pobaliť a okolo štvrtej sme sa na križovatke stretli s dievčatami a vybrali sme sa k vode. Bolo dosť ľudí, ale našli sme si miesto a bolo to fajn. Pampúšik sa spočiatku bál, na šťastie nám LL podarovala jedny rukávniky a potom a už čľapkal. Neskôr za nami prišiel aj Drahý z práce a bolo to super.

Sobota - Nejako sme rýchlo ráno povstávali a vybrali sme sa na nákupy až v aute hovorím Drahému, že ale tie obchodíky pri Tescu otvárajú až o deviatej, tak hovorí, že pôjdeme umyť auto. Tak si hovorím, tak dobre, že môže byť.

Umyli sme teda auto, povysávali a išli sme do obuvi, kde si Drahý už dávnejšie vyhliadol jeden batoh. Potom do Tedi, kde sme kúpili koleso a ešte do Kiku, kde sme kúpili nafukovačku (to sme netušili, že všetko stihneme využiť presne 2x, ale nevadí, poslúži budúci rok). 

Vybrala som aj balík zo Z-boxu. Am sou ixsajtid! 

Chalani sa potom vybrali von a ja som neodolala a rozbalila balík. Bol precízne zabalený 😍 Omg, toľko čiernych dielkov, to kedy budem stavať, na to som strašne ale strašne zvedavá.

Žasnem nad tou nádherou. 

Poobede mi písala LL, či nepôjdeme sa opäť kúpať, tak som jej napísala, že prídeme, keď sa Pampúšik vyspí a tak sme asi na hodinku a pol išli, lebo dievčatá už potom išli domov.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Poobede sme sa boli kúpať, bez dievčat, ale aj tak to bolo dosť fajn. 

Pondelok - Dala som oprať zvyšné veci, čo nám ostali ešte na pranie a išli sme na ihrisko. Urobila som palacinky a poobede sme išli k nám na piesok. 

Týždeň 04. 07. 2023 - 10. 07. 2023

Utorok - Dopoludnia sme boli aj s maminou na Starých Horách kúpiť nejaké drobnosti, keďže zajtra je sviatok. Pampúšik sa tam pohral na ihrisku, najedli sme sa, naložili auto a vyrazili. Pampúšik takmer celú cestu prespal.

Domov sme dorazili krátko pred štvrtou, Drahý doma nebol, za to nás čakal dosť neporiadok. Tak som obliekla periny, poupratovala, čo sa dalo a čakali sme na Drahého. Potom sme išli von, keď sa do piatej neobjavili a narazili sme na LL, tak veľká L ešte zašla po darček pre Pampúšika k narodeninám. Mal z neho obrovskú radosť.

Streda - Tak som sa zobudila okolo pol šiestej a Pampúšik cca hodinku po mne. Nechali sme Drahého spať a čítali sme si. Bolo to super.

Chalani išli potom von, ja som varila a poobede sme sa šli všetci prejsť do mesta a potom sme sa zastavili na jednom blízkom ihrisku a proste pekný deň za nami.

Štvrtok - Drahý išiel ráno do práce. Dopoludnia sme sa tak motali po vonku. Drahý doniesol z práce milión čučoriedok (teda cca 3kg), tak som napísala babám, či mi s tým nepomôžu, tak som zaniesla poobede Susan a ešte jednej kamoške, takže sme sa stretli na ihrisku u nás skoro všetky.

Podvečer sme išli aj na kofolu a ešte Romi hovorila, že ako Pampúšik je pokojný, ale ja som vedela, že už je unavený, takže doma už to bolo s plačom a nervami.

Piatok - Dopoludnia sme sa boli klasicky pohrať na bagrové ihrisko. Potom klasika, obed, spánok. Poobede mi napísala Susan, či ideme von, to už chalani boli a ja som išla vyvesiť bielizeň a išla som tiež, tak sme sa tam stretli všetci.

Pampúšik dostal od Susan darčeky k narodeninám, bolo to autíčko monster truck a puzzle s Labkovou patrolou.

Sobota - Dopoludnia som varila a upratovala a chalani sa išli bicyklovať. Poobede sme boli vonku a Pampúšik potom nevedel zaspať, ešte pred desiatou rozprával niečo o policajtoch :-D

Nedeľa - Pampúšik vstal okolo ôsmej. Drahý nám urobil všetkým raňajky. Chalani išli potom von a ja som si vybalila Style Dayu konečne.

Okolo obeda mi volal tatino, či sme doma, že sú v Hlavnom meste, či sa môžu zastaviť. Pampúšik aj tak nechcel spať, tak sme urobili muffiny a čakali na návštevu. Došiel tatino s partnerkou, chvíľu u nás pobudli, potom sme sa boli trochu prejsť po sídlisku, ale bolo neskutočne dusno. Asi po hodinke a pol vyrazili na cestu. Pampúšik sa tváril, že velice chce ísť s dedom, ale viem si predstaviť, ako by to dopadlo.

Na večer sme boli na chvíľu von, ale stále bolo nehorázne teplo. Som zvedavá, čo budeme zajtra robiť v Hlavnom meste, keď bude tak teplo.

Pondelok - Dopoludnia sme sa vybrali do Hlavného mesta. Došli sme na logopédiu, aby som zistila, že máme prísť o hodinu neskôr. Neoplatilo sa nám v podstate nikde moc chodiť, aby sme sa stihli aj vrátiť, tak sme si tam čítali, najedli sme sa a tá hodinka zbehla ako nič.

Pampúšik miestami spolupracoval fajn, miestami nie. Potom sme sa rozlúčili, dali sme logopedičke darček, ona dala Pampúšikovi bublifuk a vybrali sme sa do Vivo do zdravotnej poisťovne. Dosť dlho mi trvalo ju nájsť a nakoniec mi povedali, že ma ešte neodhlásili z Úradu práce, že zatiaľ ma nemôžu preevidovať, že im mám zavolať. Reku paráda. No nevadí. Zašli sme do hračkárstva, do Lidlu a potom na autobus do Bernolákova. Pampúšik už sa tam schyľoval k spánku. Preložila som ho do auta, došli sme domov a takmer ihneď zaspal.

Na večer sme ešte vybehli na chvíľu von, trochu ja pofukovalo, tak sa to tam dalo vydržať.

 

Knižky z knižnice - jún

Ahojte priatelia 😏 Keďže v poslednej dobe chodím opäť pravidelne do knižnice, aj keď nie tak úplne so sebou, tak som sa rozhodla, že si spravím taký krátky prehľad toho, čo sa u nás doma ocitlo a teda teraz konkrétne, čo sme mali požičané v júni a ako to hodnotím:

1. Svojtka & Co - Ľudské telo - táto knižočka bola úplný hit. Je krásne interaktívna a Pampúšik sa s podobným typom knižky zatiaľ stretol len na logopédii. O to viac ho to bavilo. Jeho momentálne aktuálna téma ľudského tela bola príjemným bonusom.

Knižka je veľmi milá, krásne farebná, kompaktná rozmermi s dobre ovládateľnými prvkami, minimom textu so základnými údajmi o ľudskom tele.

2. Lena Haase/Nadine Reitz - Sloník Samko hasí požiar - krásna knižka s málom textu, veľmi milá a pokynmi pre dieťa nádherne vtiahne pozornosť na dej. U synčeka mala veľký úspech. 

3. Marta Galewska-Kustra - Kubko sa učí rozprávať

Túto knižku som vybrala s tým, že možno bude mať taký logo nádych a aj má, ale fakt pre také prvé slová/zvuky, možno pre detičky okolo roka aj menej, proste keď začnú mama/tata/hav. Inak bola pekná, synčeka bavila celá rodinka aj s mačkou.

4. Máša a medveď - Zbierka rozprávok

Pri tejto knihe jednoznačne vyhrala obálka a motív. Proste Máša. Príbehy vnútri boli ozaj ako z kresleného seriálu, čo ale bolo poradoxne na škodu, lebo tam bolo príliš veľa textu na to, aby to synček dokázal vnímať. Takže túto sme brali do rúk úplne najmenej, dokonca ani si nie som istá, či sme ju prešli celú.