Balíč od gyno

Ahojte priatelia 😊 Po dlhoooooom čase sa k vraciam v čase. Krásna veta. No, dnes som sa rozhodla konečne spraviť článok o balíčku, ktorý som dostala počas tehotenstva v gynekologickej ambulancii. Fotky som spravila už niekedy začiatkom roka, ale dostávam sa k nim až dnes. 

Olivový olej od Dr. Hoj. Moc príjemná vecička. Pekne sa vpil do pokožky a aj pomerne rýchlo.

Musím sa priznať, že vzorku tohto telového mliečka som vyskúšala len nedávno. Taktiež veľká spokojnosť. 

Tohto sprievodcu som mala dokonca 2x. Lebo jednu túto brožúrku dala doktorka aj Drahému.

K materiálom bola aj jedna vzorka plienočky najmenšej veľkosti, boli na nej kačičky, to si pamätám. Plienky BabyLove sú fajn, nie sú síce úplne najlacnejšie, ale občas ich kúpim.

Od Bephanten bola tiež mini vzorka krému. Nosila som ju v kočíkovej taške pre prípadné prebalenie mimo domu. Na to bola vzorka moc fajn. Myslím, že z nej ešte niekde u maminy dokonca mám.

4. poradňa - ako sa z fazuľky stal bôbik

 Ahojte priatelia 😌 Neviem, kedy tento článok vyjde, ja ho píšem v stredu (02.09. 2020). 

Termín štvrtej poradne bol stanovený na 24. 01. 2020. Išiel so mnou aj drahý, ale nešiel do vnútra. Vraj raz aj celkom stačilo. Vyšetrenie klasika, na váhu, tlak a utz. Doktorka sa pýtala na pohyby, vravím, že stále nič, tak sa ma snažila naučiť, ako ich cítiť. Ok, možno to už vyjde. Potvrdila svoje podozrenie z minula a povedala, že je to chlapec. Wau, takže chlapec. Moja Meggie je chlapec. Obliecť a ďalší termín. Vyšla som von a drahý sa očividne tešil, že je to chlapec, ale ako ho poznám, tešil by sa aj z dievčatka. Išli sme domov a v električke som napísala mamine, že je to chlapček. Napísala mi: A z fazuľky je zrazu bôbik.

3. poradňa

 Ahojte priatelia 😌 Po dlhom čase sa vraciam do dôb môjho tehu. Je to trochu zaujímavé, písať tento článok presne po ôsmych mesiacoch, ale tak čo už.

Takže tretia poradňa bola stanovená na 02. 01. 2020. Človek ani nestihol precitnúť do Nového roku a už zase doktori. Výsledky z krvi boli v poriadku. Nikdy som sa nedozvedela žiadne percentá na postihnutie a  možno je to tak dobre. Každopádne doktorka pri tomto vyšetrení naznačila, že to bude zrejme chlapček. Vystrašila ma, že by som už mala cítiť pohyby, ale ja som ich necítila alebo som netušila, že to je dieťatko. Hmmm...kto vie?

Ešte som zabudla minule napísať, že som dostala výmenný lístok na morfologický ultrazvuk.

Subjekt: žena, fyzicky v norme

Objekt: vnútromaternicové tehotenstvo, odozvy plodu 50 

Tlak krvi: 147/91!!! kg 112,8, moč PH6, bieloviny negatívne

Ultrazvuk: 1 živý plod, biometria zodpovedá, normálne množstvo plodovej vody

Záver: vnútromaternicové tehotenstvo, objednaná podľa poradia, kontrola u internistu podľa tlaku krvi

Diagnóza: Z340 - dohľad nad normálnou ťarchavosťou.

2. poradňa

Ahojte priatelia Prajem vám krásnu stredu. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a ja sa dostávam k záznamu z druhej poradne, ktorá bola 05. 12. 2019. Som úplne super, že? Ale ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy.

Kontrola samotná prebehla veľmi podobne ako naposledy, odváženie, odmeranie tlaku, skontrolovanie moču a vyšetrenie vaginálnou sondou. Mužík ma tentokrát čakal vonku a dozvedela som sa, že nabudúce už budeme pozerať cvrčka cez bruško, čo viem, že som sa trochu potešila, že budem ako z amerických filmov. O mnoho menej ma potešila správa, že 27. 12. budem musieť prísť na krv, lebo v práci sme mali celý vianočný týždeň voľno, až v nedeľu mala byť inventúra a ja som si tak v hlave plánovala, že budem do soboty u maminy a že s ňou oslávim narodeniny, ktoré má práve 27.12., ale doktorka bola neoblomná, že ten odber krvi je potrebné spraviť v ten týždeň, že ráno pôjdem dole na odber, že poradňa nebude, lebo ona bude mať ešte dovolenku. Takže super, ja budem musieť kvôli odberu prísť z BB do SC skôr ako som plánovala, potom skoro ráno z SC do BA len kvôli jednému odberu krvi a nebudem môcť byť ani s partnerom, lebo ten musel do roboty. Fakt som bola z toho dosť vytočená, ale čo sa dalo robiť.

Práve pozerám ako mi to zdeformovalo fotku, no hádam nevadí.

Takže:

1. skríning, toto neprelúštim, predpokladám, že gravidita dľa PM: 12+4

Ultrazvuk: jeden živý plod, dĺžka od temena po kostrč 51mm, NT (netuším) 1,6

tlak krvi 143/93, hmotnosť 112kg, moč PH 5, bielkoviny prítomné.

Diagnóza: Z340: Dohľad nad normálnou ťarchavosťou

Termín - už? ešte nie?

Ahojte

Dnes sa trochu potrebujem vypísať, tak to prosím vás berte s rezervou. Podľa PM (posledná menštruácia) mi bol vypočítaný termín pôrodu na dnes. Nikto mi nepovedal, že sa to môže zmeniť. Prečo, ako a tak sa možno raz dočítate, keď konečne chronologicky nejako dám dokopy moje tehu.

Áno, bolo mi jasné, že ono sa to na deň presne nedá vypočítať, ale moja doktorka mi 05. 05. povedala, že ona to nevidí už ani na tých 6 týždňov.

No, každopádne, termín mi bol zmenený na 20. 06., ale už také dva týždne nepočúvam iné ako "Už?" príapdne "Ešte nie?"...Verte mi, že nikto nie je viac sklamaný ako ja, že ešte nie a že všetky celevrity a aj známe a kamarátky to "už majú za sebou", ale sú proste veci, ktoré nejdú ovplyvniť a nie, o osvedčené babské rady, ako vyvolať pôrod nemám záujem, jednak si o tom myslím svoje, dvatak, už som snáď o všetkých za tých pár týžňov počula.

Takže nie, zatiaľ to naozaj nevyzerá, že by to Danko dnes stihol, v rámci toho, že je 21:20. Kedy to nastane??? Ani Pán Bů nevie, alebo ten možno áno, no každopádne mne to neprezradil.

Zatiaľ nepociťujem ani poslíčky ani nič, čo by mohlo naznačovať, že by to už malo prísť, ale vraj sa to môže obísť aj bez toho. Ako mi dnes povedala najlepšia žena na svete a ty si myslíš, že ja som tušila, že idem rodiť?

Musím sa priznať, že čím viem viac o jej tehu so mnou, či mojím bratom, tým som "pokojnejšia" :-D Ale nie, Ty vieš, že Ťa ľúbim najviac na svete, maminka <3

Tak dobrú noc priatelia.

Vaša N.K.

A čo bolo ďalej?

Ahojte :-)

V poslednom článku som písala o mojej prvej jazde v sanitke. Možno ste niektorí zvedaví (a možno aj nie), čo sa dialo ďalej...a ako sa spieva v úvodnej piesni k Bambuľke ...a čo bolo ďalej? A čo bolo ďalej? To vám rozpovieme hneď:

Ale ako by môj predošlý partner povedal, už som zase Fidelína, späť k téme:

Pani v žltom plášti ma teda vsunula do dverí 10/A, čo je Oddelenie II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky FKUK (lekárskej fakulty Univerzity Komenského) a UNB(Univerzitná nemocnica Bratislava).

Ale už ozaj späť k mojej skúsenosti. Ešte malá vsuvka, všetko popíšem tak, ako si to pamätám ja. Nehodnotím vôbec, či sa ku mne správali štandardne, pretože to netuším, ako sú nastavené štandardy. Proste je to moja skúsenosť. Nechcem, aby to vyznelo ako nejaká sťažnosť alebo niečo. Proste moje subjektívne pocity a prosím, berte ohľad na to, že som mala jeden z najväčších strachov v živote.

Takže ocitla sa za dverami 10/A a už od dverí som videla pult sestričiek, ktoré na mňa vyjavene pozerali (nedivím sa, v horúcom letnom dni, baba v teplákoch a tričku s dlhým rukávom v teniskách v ruke držiac iba tehotenskú knižku a peňaženku). Pozdravím sa (áno, aj napriek stresu som stále ešte slušne vychovaný človek). Predstavím sa a poviem, že ma priviezla sanitka. Na to otázka: Kde mám tým pádom sanitára? Vysvetľujem, že ostal dole na urgente a že kto ma sem poslal. Vravím taká pani ma zavolala, že mám ísť do 10/A, hneď kontra otázka: Kde je tá pani? ...No, ona ma len vsunula do týchto dverí, že tu už budete vedieť...EE, nevedeli...Tak s čím som prišla? Zvýšené hodnoty tlaku, ktoré neklesali oproti tlaku, ktorý si zvyčajne (rozumej celé doterajšie tehu) meriam, nulové pohyby bábätka....Proste, keby som mala správu zo sanitky, šlo by to lepšie, ale nemala som. Tak teda aký bol ten tlak (v strese som si ledva vedela spomenúť), menšia porada sestričiek. Tá najnepríjemnejšia (tá, čo mala najviac otázok) sa rozhodla, že ma vezme "na pásy". Priznám sa, že neviem presne ako sa to vyšetrenie volá, ale proste vám dajú na brucho dva monitory a skúmajú, či je bábo OK. To už som raz po príchode na pohotovosť zažila, takže som vedela, do čoho idem. Chcela som sem pridať link, ale blog.cz sa mi vyhráža, že ak to nezmažem, môžem byť zablokovaná. Nie, po tom ozaj netúžim, lebo môj prvý blog mi takto zablokovali a odblokovali minulý rok a od vtedy nefunguje správne. O tento by som prišla len veľmi veľmi nerada.

Takže ma odviedla, položila na posteľ, zapojil pásy a prikázala mi 15-20 minút ležať. Skoro ma porazilo, keďže mi bolo treba dosť cikať a bála som sa, že toľko tam ležať nevydržím. Predsa len od môjho telefonátu na 155 už prešli približne 2 hodiny, čo je pre moje tehu hraničný čas návštevy toalety.

Potom ma tam nechala, v polotme (čo mi nevadilo), samú (čo mi trošku aj vadilo, trochu som potrebovala niečo ako: nemusíte sa báť, srdiečko dieťatku bije pravidelne, ako môžte počuť). Áno, srdiečko bilo, lenže občas ten prístroj urobil aj nejaké iné zvuky a šelest, čo ma dosť desilo. Po nejakom čase (ktorý mi prišiel ako nekonečno), prišla tá sestrička a povedala, že ešte pár minút a že ma potom vyšetrí doktor. O chvíľu bola naspäť, odpojila pásy a dala mi utierky na utretie gélu. Tradične som ho mala aj "za ušami", takže tie dve papierové utierky boli nič. Prešla som si do prednej miestnosti, kde ma už čakal doktor. Klasika, od pol pása dole, najprv UTZ cez bruško, prietoky OK, pohyby OK (vážne, stále ich necítim pán doktor), všetko OK. Potom sa zrejme dostal k lekárskej správe, ktorú urobila pani doktorka, keď som bola na pohotovosti v tehu druhýkrát (tento zážitok vám dúfam tiež opíšem v najbližších dňoch), lebo sa ma pýtal na tie veci, ktoré boli v tej správe napísané. Záver: Tým, že sa liečim na VTK, moje hraničné hodnoty sú 155/95. Pokiaľ by nastalo krvácanie, odtok plodovej vody, zmeny pohybov plodu, alebo nameranie hraničných hodnôt TK, opäť sa mám ohlásiť cestou centrálneho príjmu. Ešte vám na centrálnom príjme zoberú krv a urobia rozbor.

Vypísaná správa 2x. Jedna pre mňa, druhá dole na centrálny príjem. OK.

Výťahom sa teda presúvam opäť dole na prízemie. Klopem na vyšetrovňu č. 2, v čakárni nikto nie je (to je na centrálnom príjme/pohotovosti/urgente celkom neprirodzený stav), otvorí sestrička, ktorú som v ten deň už videla. Pozrie do správy, volá ma dnu, usádza ma, ďalej v miestnosti je veľmi veľa ľudí na posteliach v rôznych stavoch. Hlavne jedna "letitá" (milujem tento český výraz, keďže mi nič také pekné nemáme, iba obyčajné stará) babička očividne netuší o svete. Doktorka/druhá sestrička sa ma ešte niečo pýta, kým tá prvá sestrička berie z vrecka tej pani vzorku moču. Babička je očividne nacievkovaná, trochu to sestrička urobí neopatrne a pani kúsoček moču vyleje na nohu, ani si to nevšimne. Viem, majú toho veľa. Nehodnotím. Len si to vybavujem. Skúmavku odkladá do takej malej misky, berie mi krv, mám si to prichytiť. Nejde mi to veľmi, keďže v ľavej ruke mám zavedenú kanilu, ešte v nej držím peňaženku, tehu knižku a už aj správu od doktora. Je mi jasné, že budem mať modrinu. Čo už. Kde mi doktor povedal, že mám počkať na výsledky? Nepovedal...No, ale tu nemôžte, tu môžu byť pacienti s kovidom. Choďte niekde do bufetu alebo tak, približne o hodinu, hodinu a pol budú výsledky, potom sa zastavte. Ok...

Vyjdem von pred urgent a volám domov. Viem, že partner je strachom bez seba a určite už vyfajčil všetky cigarety, ktoré doma našiel. Áno, áno, som OK, áno, aj malý je OK, čo výsledky za hodinu a pol? To čo tam robia (môj Jarík, presne v tej jeho podobe ochraňovateľa rodiny, ktorú na ňom tak milujem). Má prísť po mňa? Áno, áno, prosím! A pustia ma tam. Pustia, sprievod pustia (kým mi brali krv, v čakárni sa ocitli 2 letité známe, ktorým priviezli manželov z Kramárov do Ružinova).

Nemám ani peniaze na autobus, tobôž nie kartičku, ale mám aspoň bankomatovú kartu. V blízkosti nemocnice je aj menšie nákupné centrum, pri ktorom mi roky bývala najlepšia kamarátka, kým sa nevybrala žiť do Holandska. Tam je určite bankomat mojej banky. Okrem toho som smädná a hladná a je tam aj Pompo, očividne mi je lepšie, lebo zberateľka Barbie sa vo mne nezaprie. Idem ako omámená, som na teplotu vonku naobliekaná a v rúšku sa mi nedýcha dobre. Trvá dosť dlho, kým sa k nákupnému centru dostavím. Na rohu je bankomat mojej banky, vyberám si peniaze. Chcem vôjsť bočným vchodom, najbližšie k hračkárstvu, ejeje, zatvorené, mám použiť hlavný vchod, OK. Hračkárstvo zatvorené, tak nič, aspoň potraviny. Hneď pri vchode obligátna dezinfekcia rúk a mikroténové rukavice. Za vchodom zbadám melón. Aj malé kúsky. Jeden vezmem, aj keď mi je jasné, že teraz ho nemám ako zjesť. Beriem nejakú bagetu a pol litrovú kofolu (chýba mi cukor). Na pokladni uchmatnem ešte Bounty. Áno, áno, zdravá vyvážená strava ako z časopisu FitIn alebo podobne. Na lavičke v nákupáku zožeriem bagetu. Nie, nezjem, zožeriem. Raňajky boli v minulom tisícročí. Bounty si už trochu aj vychutnávam. Pozerám na hodinky. Wau. Pomaly ale isto sa treba navrátiť aj do nemocnice.

Je obed, slnko najvyššie a cesta naspäť mi príde ešte náročnejšia ako cesta do nákupného strediska. Na registrácii si hneď všimnú kanilu v mojej ruke, tak vysvetľujem, že som si idem po výsledky z krvi na centrálny príjem. Nahlásim meno, slečna si ma vyhľadá v tablete, bez problému ma púšťa ďalej. V čakárni/chodbe centráleho príjmu sa stále rozprávajú tie dve postaršie dámy. Jemne klopem na dvere č. 2. Nič. Sadám si. Idem na toaletu. Opäť zaklopem na dvere č. 2. Jedna z dám ma upozorní, že musím klopať silnejšie. Kašlem na to. Však, keď budú mať výsledky, snáď ma ohlásia. Neprešla ešte ani celá hodina. Chvíľu tam sedím, počúvam rozhovor tých dvoch dám, ako je to v Ružinove na urgente hrozné, ako jednu z nich naposledy nechali čakať 3 hodiny, kým ju hospitalizovali a tak...ťukám do mobilu, ale nikto nie je on-line, s kým sa dalo písať (klasika, ale keď som bývala v práci, pípali správy neustále, že? :-D).

O chvíľu sa rozletia dvere, tuším 4, pani S? Dvíham sa, dostávam výsledky, výsledky musí zhodnotiť doktor, choďte opäť hore a potom príďte ešte sem, jeden dokument mi musíte vrátiť. OK. Ten dokument, ktorý musím vrátiť je vlastne kópia správy zo sanitky, pretože ten druhý som dostala dvojmo a to sú výsledky z krvi.

Takže opäť výťah, opäť 10/A. Pán doktor, je tu tá pani s tým tlakom. Ok, nech počká. Sadám si a očami hľadám WC. Nájdem iba pre personál. Nevadí, dole je. Zatiaľ na rýchlo fotím správu zo záchranky. Je to kópia a ťažko ju čítať (na fotkách asi neuvidíte už vôbec nič), ale na rýchlo ju fotím. Akosi tuším, že ju už neuvidím.

Prichádza doktor, berie si odo mňa správy a o chvíľu sa vracia, s tým, že je to OK a že jednu kópiu s vyjadrením mám dať dole. Pýtam sa, či mi tam vyberú kanilu. Áno, áno...hurá, už som sa bála, že mi ju nikto nevyberie.

Btw: v správe som sa dočítala, že prvý nameraný tlak v sanitke bol 170/100 a že mi do tej kanily pichli fyziologický roztok a magnézium.

Záznam.

Opäť dole výťahom. Klopem na dvere č. 2, kým sa otvoria, stihne mi prísť zvonku povedať pani, že ma tam čaká partner. Vybieham von, beriem si od neho minerálku a vravím, že nech ma počká. Vraciam sa, opäť klopem na dvere č. 2, otvoria sa, podávam správu sestričke, ktorá mi brala krv. Prefocuje si správu, hoci ja mám kópiu aj pre nich. Nevadí, vracia mi správu s vyhodnotením krvi od doktora, správu zo sanitky mi berie.

Poprosí ma, aby som si odlepila hadičky kanily. Čo ja? Prečo ja? Nevadí, odliepam. Na šťastie to nie je ten leukoplast, ktorý depiluje. Sestrička mi vyberá kanilu. Môžem ísť? Áno, môžte ísť. Keby čokoľvek, zastavte sa (nie, ďakujem, už radšej nie). Vychádzam von. Sú skoro 4 hodiny popoludní.

Jaríka nevidím, tak mu volám, čo už ma pustili, je pri policajnom aute. Áno, už ho vidím. Zavolá taxík. Nie, nie, som OK, pôjdeme busom. (taxík k nám do SC stojí okolo 25-35 euro). Je mi horúco, som celá spotená. Jarík má na sebe svetrík, donútim ho vyzliecť si ho, však vonku je čisté leto. Nechcem niečo z benzínky, nie, nechcem nič, bola som v obchode. Cestou na zastávku (je to cca 15 minút peši) dopijem kofolu a aj väčšinu minerálky. Pred nosom nám utečie autobus do Senca. Nevadí. Je akurát taký čas, že o chvíľu pôjde ďalší. Pozerám do cp.sk, áno, ani nie o 10 minút pôjde ďalší spoj, dokonca priamy, po diaľnici. Paráda.

Je niečo po piatej a ja sa konečne doma sprchujem. Nie je nič krajšie. Malý opäť kope. Som najšťastnejšia a najunavenejšia žena na svete.

Tento náramok mi dali, ale už ani netuším kto a kedy. Len som ho mala.

Už miznúca pamiatka na odber krvi. Pichnutá bola dobre, akurát nemala byť ako pridržaná.

1. poradňa alebo partner prvýkrát na gyno

Ahojte moji imaginárni čitatelia Moja prvá oficiálna poradňa v tehotenstve bola stanovená na 26. 11. o 09:00. Môj úžasný partner išiel so mnou a ja som veľmi chcela, aby videl ten tĺčúci zhluk buniek ako ja pred cca mesiacom. Vôbec mi nedošlo, že "embryo" sa neustále vyvíja a hlavne za tie 4 týždne dostane podobu mikro človiečika.

Najprv som vošla do ordinácie, doktorka ma odvážila, odmerala mi tlak, spýtala som sa na výsledky z EKG, tie vraj neboli dobré, takže volala internistke a nakázala ma objednať sa k nej aj kvôli tomu, že mám taký vysoký tlak akoby som sa na tlak ani neliečila. Potom nasledovalo vyšetrenie vaginálnou sondou a konečne prišiel ten okamih, kedy som uvidela našu dcérku znovu. Živú a zdravú (áno, áno, v tej dobe som ja aj celá rodina boli presvedčení, že je to dievčatko, ale to je už iný príbeh).

Po chvíľke som sa opýtala, či by to mohol vidieť partner, na čo doktorka povedala, že samozrejme a sestrička zavolala "otecko" do čakárne. Na to teda prišiel dnu môj najdrahší bledší ako stena za ním a vyjavene sa díval na monitor nad nami. Naša Meggie už vôbec nevyzerala ako zhluk buniek. Jasne bolo vidieť, kde má hlavičku a kde telíčko, ručičky, nožičky, aj keď podľa záznamov mala iba 35mm. Po chvíľke nám pani doktorka vytlačila dve fotografie, obe dala aj menšiou brožúrkou do rúk partnerovi a poslala ho počkať do čakárne.

Ja som potom zliezla z kresla, obliekla som sa a pani doktorka mi vypísala tehu knižku, dala mi nejaké ďalšie materiály a aj balíček promo produktov pre tehu, ktorá obsahovala plienku, olej, malilinký Bepanten krém a nejaké prospekty. Ak to všetko nájdem a budem schopná, možno vám to sem ešte niekde niekedy nafotím.

Ďalšie rande sme si dohodli na 05. 12. o 08:00 kvôli odberom krvi.

A moja obľúbená lekráska správa:

Tehotenská poradňa, h12 (neprišla som na to, čo je to h, podľa mňa tam má byť t ako týždeň)(podľa poslednej menšturácie)

Predmet: žena, fyzická forma v norme, vysoký krvný tlak

Objektívny nález: vnútromaternicové tehotenstvo, 1. živý plod, kg 100,8, moč PH 5, Bielkoviny prítomné

Tlak krvi: pravá ruka:137/93

Lavá ruka: 144/94

Ultrazvuk: 1 živý plod, veľkosť ešte nezodpovedá scríningu (CRL35 - 10+3)

Crown Rump Length resp. v inej literatúre Cranium Rumph Lenght) - je v podstate odhad dĺžky dieťatka od temena po kostrč.

Robí sa najmä na začiatku tehotenstva a podstatný údaj je to hlavne pre ženy, ktoré majú nepravidelný menštruačný cyklus, či iné problémy, ktoré zabraňujú určiť konkrétny termín poslednej menštruácie.

Podľa tejto veľkosti sa totiž dá na začiatku tehotenstva určiť približný gestačný vek a teda aj približný dátum pôrodu. (v 11. týždni má dieťatko cca 45 mm, v 14. týždni tabuľkovo 84 mm).

10+3 = 11 týždeň tehotenstva.

Takže podľa poslednej menzes som bola v 12tom týždni, podľa vývinu dieťatka na začiatku 11teho. To iba dokazovalo to, že presne viem, ktorým stykom bolo naše dieťa počaté.

Čo sa stalo medzi potvrdením tehu a prvou poradňou?

Ahojte čitateľky Úprimne sa ospravedlňujem, že ste toľko čakali na ďaľší vývoj môjho tehu, ale ako ma poznáte, tak viete, že stále nestíham a dokopať sa do niečoho mi proste trvá a trvá a trvá. V tomto prípade som opäť dúfala, že nájdem danú lekársku správu, ale žiaľ ani po dôkladnom prehľadaní bordelákova (a.k.a naša domácnosť), som túto správu nenašla.

Každopádne, v minulom článku sme skončili 28. 10. 2019, v pondelok.

V pondelok som už len po dlhom telefonáte s nádejnou starou mamou (tak sa prosím nazvala sama), prišla unavená a zničená po takmer pol dňovom chodení domov. Čakal ma rozhovor a ukazovanie fotky z UTV s nádjeným tatinom a potom už len spánok.

V utorok, 29. 10. som prezrela všetky lieky, doplnky výživy a čaje, ktoré som do teraz užívala a zistila som, že kvázi nič z toho nemôžem. Oba moje lieky na tlak nie sú vhodné pre tehu a dojčiace ženy. (poz. autora: áno, po slovensky je to dojča, dojčiť). Takže som nevzala ani jeden z týchto liekov, s tým, že sa o tom poradím s pani doktorkou. Napísala som aj svojmu šéfovi, keďže som si všimla na papieriku zajtrajší dátum odberu krvi (myslela som si, keď sme sa dohadovali na stredu, že to bude o týždeň v stredu a ja budem mať voľno), že budem meškať, že musím ísť na odber. Inak pohoda, nepociťovala som žiadne iné zmeny a necítila som sa o nič viac tehotnejšie než predtým.

V stredu, 30. 10. som teda ráno išla na lačno na odber krvi, pani doktorka v ordinácii ešte nebola a tak som sa nemala s kým poradiť ohľadom liekov. Sestrička mi teda zobrala tuším (fakt si nepamätám, je to takmer pol rok dozadu) 3 ampulky krvi s tým, že v pondelok si mám zavolať alebo napísať o výsledky.

Žiadne upozornenie, čo tehu smú/nesmú a podobne som nedostala.

V pondelok, 04. 11. som bola v práci a tam som nechela veľmi volať k doktorke a tak som napísala sestričke e-mail, napísala mi, že výsledky z krvi sú v poriadku. Až potom som si začala vlastne zisťovať, čo všetko sa týmto prvým skríningom krvi zisťuje. Z toho mi opäť prišlo nie práve najlepšie a zaprisahala som sa, že už viac nič googliť nebudem a na všetko sa budem pýtať prípadne pani doktorky.

V stredu, 06. 11. som zašla k svojej obvodnej lekárke. Zhodou okolností jej sestrička býva na našej ulici a cez leto bola mojou spolubojovníčkou v chudnutí (hoci je o mnoho štíhlejšia a podľa mojej osobnej mienky by vôbec nemusela chudnúť) a hneď, keď ma zbadala v čakárni, na mňa veľavýznamne mrkla, že už dala dole 3kilá (pri jej váhe si netrúfam odhadnúť, aké je to percento celkovej hmotnosti, ale určite celkom dosť). Ja som jej len povedala, že už mám po chudnutí, tak na mňa vypleštila svoje okále a ja že som tehu. Na jej krásnu reakciu si pamätám akoby to bolo včera: "A to si nemohla počkať ešte?" ...áno, mohla, aj chcela :-D

S doktorkou sme teda prebrali moju liečbu vysokého krvného tlaku s tým, že Nebilet mi úplne vysadila, ale Dopegyt mi nechala v dávkovaní jedna ráno, jedna večer a vysvetlila mi, že je to liek prvej voľby pri vysokom tlaku v tehotenstve (to som sa inak dočítala aj na internete), avšak kopírujem z príbalového letáku:

Tehotenstvo

Podávať Dopegyt tehotným ženám sa má len po dôkladnom zhodnotení pomeru rizika a prínosu lekárom. Liečba metyldopou po treťom mesiaci tehotenstva neviedla k poškodeniu plodu ani novorodenca. Avšak nie sú k dispozícii žiadne dostatočné alebo dobre kontrolované štúdie počas prvých troch mesiacov tehotenstva.

Dojčenie

Metyldopa sa vylučuje do materského mlieka. Ženy v období dojčenia sa majú začať liečiť Dopegytom len po dôkladnom zhodnotení pomeru rizika a prínosu lekárom.

Odporučila lekárka a ja som sa nehádala.

Ďalšie dni šli bez akýchkoľvek nepriaznivých situácií, všetko šlo ako doteraz. Akurát som sa s tehotenstvom prekecla pred mojou top top top top top kolegyňou a vtedy aj jedinou kolegyňou na zmene. Síce bola trochu zhroznená, že ju opustím a aj tým, že vedela, že sa s drahým pokúšame o hypotéku, ale v konečnom dôsledku mi gratulovala.

Potom prišiel pracovný víkend, 09.-10. 11. 2019. Už v sobotu som začala pociťovať bolesť v podbrušku, ale nebolo to nič hrozné, len ma tam občas akoby pichlo a potom opäť prestalo. V nedeľu som už mala bolesti na oboch stranách panvy a vystreľovali do chrbta. Na internete som čítala, že to môže byť rozťahovaním maternice a že pokiaľ žena nekrváca, netreba robiť paniku. Na druhej strane som sa dočítala, že ak bolesti neustupujú ani po oddychu a ak vystreľujú do chrbtice, je potrebné ísť k lekárovi, že sa môže jednať o potrat. To ma dosť vydesilo a ledva som prečkala, kým skončí zmena. Priznám sa, že som fakt strašná a nechcela som poprosiť šéfa o to, aby ma pustil skôr domov, hoci viem, že by ma bez problému pustil. S drahým som sa dohodla, že ma príde počkať rovno na zastávku a hneď pôjdeme do Bratislavy na pohotovosť.

Takže unavená, spotená, v teplákoch, roztrhaných teniskách, po 3 12tkach som sa ocitla okolo 21vej večer na urgentnom príjme Univerzitnej nemocnice v Ružinove. Nahlásila som na príjme, čo mi je, prečo prichádzam a milý pán zdravotník (tohto si to budúcnosti zapamätajte drahí čitatelia, on sa v príbehu môjho tehotenstva ešte raz vyskytne) si to poznačil a že zavolá na gynekológiu, nech si zatiaľ sadnem. O chvíľu skutočne zdvihol telefón, chvíľu niečo rozprával a potom prišiel za nami, že máme ísť chodbou dozadu k výťahom, potom na tuším na 10te alebo 9te poschodie, tam zazvoniť a že ma príjme doktor.

Tak sme išli ako nás pán zdravotník navygoval. Bola som rada, že nemusím čakať na urgentnom príjme klasickej pohotovosti, keďže tam čakalo v čakárni na chodbe dosť ľudí. Na gyno-pôrodnícke oddelenie partnera nepustili, musel počkať ešte s jedným pánom v hale.

Myslím, že hlavná sestra si odo mňa pýtala tehotenskú knižku, tú som ešte vtedy nemala, dokonca som nemala ani fotku z UTV, lebo som ju asi deň predtým vybrala z kabelky v tom obale, aby som ju nepoškodila a nemala som ani správu z gynekológie, keďže tú som bez urobenia kópie dala svojej obvoďáčke. Proste som nemala žiadne potvrdenie svojho tehu. Na čo domnená hlavná sestra na mňa pozerala pohľadom "dievčatko, hádam si nevymýšľaš" a spýtala sa ma, či mi niekto tehu teda potvrdil a ja že áno, 28. 10. moja gynekologička, na to si vypýtala jej meno a potom ma už poslala k doktorovi.

Keď som zbadala vybavenie v amulancii, mierne som prehodnotila svoje rozhodnutie rodiť v tejto nemocnici, ale skôr než som sa nad tým dokázala zamyslieť viac, sa ma doktor začal pýtať, prečo som vlastne prišla, v ktorom som týždni a tak. Tak som povedala, že pani doktorka povedala pred dvomi týždňami, že je to 5-6 týždeň, nadiktovala som mu dátum poslednej menzes. Na moje bolesti povedal, že to môže byť úplne v poriadku, ale aj vôbec nemusí. Tým ma tak vydesil, že som mala srdce v krku a tep asi tak 300. Ešte že mi nemeral tlak, lebo by mu ten tlakomer asi vybuchol. Tak ma vyzval na zoblečenie a posadenie do kresla. Hneď vedľa kresla mal malý monitor, na ktorého obrazovku som z kresla nedovidela, ale keď sa už dlhšiu dobu na ten monitor intenzívne pozeral, začala som mať neblahú predtuchu, takže keď sa opýtal, či u mojej pani doktorky bilo srdiečko, už som mala slzy na krajíčku, ale aj tak som nejako zo seba dokázala dostať: "Bilo, teraz nebije?"...A na to pán doktor, je mi to ľúto....skôr než mi došlo, čo mi vlastne povedal, takmer vykríkol, počkajte, skúste sa ešte trošku pootočiť....tááák, tu je, bije, prepáčte...bije ako o dušu a potom obrátil ten monitor ku mne a naozaj sa ten mikrooranizmus celý triasol a ja som plakala ešte viac ako keď mi tehu potvrdili a zaprisahala som sa, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som svoju dcérku(áno, od počiatku som verila v dievčatko a nie len ja) priviedla na svet živú a zdravú.

Pán doktor mi ešte vypísal správu (áno, to je tá, ktorú neviem nájsť, ale kúsok z nej mám odfotený, ten vám dám sem dole) a povedal mi, že dnes už musel potvrdiť štyri samovoľné potraty. Skoro som zamdlela. Pri tejto správe som zabudla aj na to, že určite veľmi voňajú moje chodidlá uzavreté vyše 14 hodín v jedných a tých istých teniskách. Nakoniec mi dal správu a že sa mám do troch dní hlásiť u svojej obvodnej gynekologičky. Vyšla som z tých veľkých dverí, pán, ktorý tam čakal s Jajkom, tam už nebol, bol tam len Jajko, stále som plakala, tak sa len spýtal, či je všetko OK, prikývla som.

Vyšli sme z nemocnice a cestou na zastávku prímestkého busu som sa upokojila a všetko som mu vyrozprávala. Skoro omdlel. Čoskoro nám išiel bus domov a cca o pol jedenástej sme už boli doma v posteli.

Potvrdenie

Ahojte moji čitatelia, aj keď v tejto rubrike asi skôr čitateľky, aj keď osobne si myslím, že by sa muži mali aj do procesu tehotenstva zapájať viac, ale tým vás teraz trápiť nebudem.

Ako so spomínala v prvom článku na túto tému, v pondelok 28. 10. 2019 som bola na 14:30 objednaná k mojej gynekologičke. Jej oridnácia sa nachádza v pomerne novej poliklinike v Mlynskej doline v BA, kde nie sú priamo samostatné čakaráne, ale také vyhradené priestory. Zhodou okolností je gynekológia posledná na ľavom krídle a tak je tam väčšie súkromie než pred inými ambulanciami. Na poschodie vedú točité schody a rovno pri nich je toaleta. Tá je pre všetkých, teda pre obe pohlavia, pre vozíčkárov a dokonca som si všimla, že ju navštevuje a personál. No, tak som ju navštívila aj ja po hodinovej ceste z SC to bolo celkom pochopiteľné a potom som sa presunula na koniec ľavého krídla a čakala. Asi niečo viac ako polhodinku, pomädzi to, som si písala s Luckou, ktorá bola jedna z mála, kto vedel presne, kde som a prečo som tam.

Sestrička ma zavolala dnu, sadla som si na stoličku a doktorka sa ma opýtala, prečo som prišla. Tak ja, že si myslím, že som tehotná, na to sa ma opýtala na dátum poslednej menšturácie, ten som mala pripravený na to zobrala také to koliesko na výpočty a povedala, že to už bude vidieť a poslala ma dozadu sa zobliecť a do kresla.

Vyšetrenie ultrazvukovou vaginálnou sondou prebiehalo spočiatku tak ako zvyčajne, keď sa ma doktorka opýtala, či nepotrebujem na WC, že močový mechúr je dosť plný a nevidí poriadne, ale že niečo tam je. Tak som si natiahla len nohavice a bosá a som bežala na toaletu. Potom som sa vrátila naspäť dnu a už bolo krásne vidieť.

Najkrajšia "vec", akú som kedy videla. 3,5mm živého stvorenia, ktorému trepotalo primitívne srdiečko ako o život. Pre mňa to bola láska na prvý pohľad.

Pani doktorka mi vytlačila fotku, tú vám sem dávať nebudem, už dávnejšie som sa rozhodla, že fotky bábätka pôjdu maximálne do súkromných správ, žiadne siete, či blogy.

Potom som sa obliekla a pani doktorka mi vypísala správu a dala mi taký obal, do ktorého mi dala tú fotku a spýtala sa ma, či by som vedela v stredu ráno prísť na odber krvi. Jasné, nie je problém a termín prvej poradne sme stanovili na 26. 11. o 09:00.

Paráda

Preklad správy:

Prišla potvrdiť želanú graviditu (doteraz inak neviem, ako prišla na to, že želanú, ale OK)

PM - posledná menštruáia (píše sa prvý deň)

Amenorhoe sec - vynechanie menšturácie, subjektívne tehotenstvo

Obj. (objektívne): malá UI grav. - malé vnútromaternicové tehotenstvo

UZV (ultravzuk): centr. uložená kavita (centrálne uložená dutina), žĺtkový vak + (žltkový vak prítomný), akcia + - akcia srdiečka prítomná.

Hneď ešte v ambulancii som si odfotila fotku mobilom a poslala tatinovi (môjmu) s textom: pozdrav vnúčatk a partnerovi, ktorý bol v práci a preto som mu nechcela volať. Za to som chcela volať mamine: volaná stanica je dočasne nedostupná. Tak ja mám prvýkrát oficiálne potvrdené tehotenstvo a nikto z najbližších sa neozýva??? To vážne???

Vsuvka: viem, že niektorí viete, že už som bola raz tehotná, pred 15 rokmi, žiaľ skôr ako sa moje tehotenstvo oficiálne potvrdilo, došlo k potratu následkom dopravnej nehody. Dodnes sa nedá úplne zistiť, či to bolo skutočne tehotenstvo, všetky výsledky a vyšetrenia, ktoré mi vtedy robili tomu však nasvedčovali a aj ja som to tak cítila a cítila som, že je to dievčatko.

Nakoniec som sa rozhodla ísť s intrákov trochu peši. Vybíjal sa mi mobil a ja som prešla pod most Lafranconi, potom okolo bývalého PKO a niekde v tejto fáze som svoje tehotenstvo oznámila človeku, pre ktorého to bol asi veľký šok, keďže veľmi dobre poznal môj postoj k deťom.

Neskôr mi volala aj mamina, to už som bola na nábreží Dunaja a keď som sa jej opýtala, či sedí, hneď sa ma opýtala, či som tehotná a ja že áno, že idem z gynekológie, jej reakcia ma neskutočne dojala, veľmi sa tešila a stále opakovala: budem stará mama, budem stará mama.

Nakoniec sa mi ešte tesne pred úplným vybitím mobilu aj partner a že sme obaja už na ceste domov a tam sa spolu porozprávame a tak aj bolo.

No a to je na teraz všetko priatelia.

Budúci článok snáď čoskoro

Ako to začalo?

Ahojte moji imaginárni čitatelia Áno, ja stále ešte verím, že nejakí existujete. Ako vidíte vytvorila som novú rubriku, ktorá jasne hovorí o mojom stave. Ten už trvá nejakú tú dobu, keďže nestíham. No každopádne sa vrátim späť k téme.

Ako to začalo? je asi pomerne trápna otázka, na ktorú vedie jednoznačná odpoveď. Začalo to milovaním s mojim partnerom. To je hádam úplne logické a aj ten, kto práve nevynikal v biológii zrejme na toto prišiel.

Ako som na to prišla? Tu sa opäť naskytá veľmi logická odpoveď - vynechaním menštruácie. Avšak ako žena s nepravidelným cyklom veľmi dobre viem, že vynechanie menštruácie sa u mňa nerovná hneď tehotenstvo. To by som musela byť tehotná aspoň 3x do roka, čo je logika, že to nejde, každopádne som si o 2 dni po očakávanej menzes urobila tehotenský test. Opäť raz negatívny (to mi v priebehu môjho sexuálne aktívneho života vyšlo doposiaľ vždy, teda do tohto testu, ale o tom neskôr). To ma upokojilo a viac som to nijako zvlášť neriešila.

21. a 22. 10. som v práci, najmä pri schádzaní schodov, pociťovala napätie až bolesť v prsníkoch. Tomu som tiež neveenovala zvlášť pozornosť, bývalo to u mňa tiež predzvesťou blížiacej sa menzes.

23. 10. som ju teda v rámci voľna očakávala a v podstate som bola rada, že prvé dva silnejšie dni si odbijem mimo práce, ale nič.

24. 10. stále nič a začínala som byť nervóznejšia. Podvečer som sa vybrala do Billy a na pokladni na mňa svietil posledný tehotenský test značky Pepino. Brala som to ako znamenie a vzala som si ho.

Doma som to nevydržala a hoci je na testovanie najlepší prvý ranný moč, test som si ihneď spravila. Takmer som zinfarktovala, keď sa na ňom objavili 2, slovom dve, ružové čiaročky. Kontrolná krásne a výrazne ružová, ktorú som už dôverne poznala, lebo tá sa objaví aj keď je test negatívny a druhá o niečo menej ružová, testovacia. Po prvotnom šoku som samozrejme ako moderná babuľa začala googliť, aké sú skúsenosti s testom Pepino, kde som sa dozvedela, že skúsenosti sú také aj hentaké, niekomu ukázal test dobre, niekomu nie. No mne zatiaľ vždy ukázal pravdu.

Keďže partner bol v práci a jeho práca je za volantom, volať som mu nechcela. Tak som zavolala najlepšiemu kamarátovi, či je doma a či má čas ísť von. Len som sa s ním zvítala, oznámila som mu túto novinu a rozrevala som sa a mala som asi 2 hodinový prejav o tom, ako som si zničila svet a podobne. Dnes, po takmer troch mesiacoch sa na tom už zabávam. Zároveň pred ním skláňam svoj klobúk, že to vydržal toľko počúvať a podporovať ma.

25. 10. som opäť šla do práce. Zavolala som na gynekológiu a prekvapivo mi dali termín hneď na pondelok (bežne je čakačka tak 3 týždne), že im vypadla nejaká pacientka a tak majú voľný termín. Skoro som odpadla. Počas tohto dňa som sa o mnoho upokojila a pomaly som sa začala zmierovať s myšlienkou, že čakám bábätko.

26. a 27. 10. som strávila v práci a keďže bol víkend, tradične som bola na poschodí mimo pomoci chalanov sama a mohla som si popri práci myslieť svoje myšlienky, triediť si ich v hlave a pomaly som začala uzmierovať s myšlienkou, že som zrejme skutočne tehotná. Nechcela som si to však brať ešte veľmi k srdcu, aby som nebola náhodou potom sklamaná.