Hľadať tu :-)

pondelok 14. septembra 2020

13. týždeň

Utorok - ostali mi posledné dve figúrky na výmenu, akurát tie, ktoré potrebuje Severanka. Tým, že sa ozvala, vynorila mi mnohé spomienky na sever. Dlho som tam nebola, asi by to bolelo. Radšej nechať minulosť minulosťou.

Streda - krásny dátum 09.09. Prišla mi figúrka, ktorú už mám, takže som svetová, som prekvapená, že sa mi to podarilo len s jednou. Písala mi správkyňa, či môže prísť pozrieť miminko, no akurát sme boli von, takže snáď niekedy nabudúce...Aj keď osobne netuším, čo chce vidieť na miminku, ktoré videla včera. A čo je synček nejaká atrakcia, aby sa naň niekto chodil pozerať? Asi som precitlivená. Prišla mi zásielka z Dr.Max. Nabudúce si to dám radšej poslať do lekárne, než čakať celý deň na kuriéra.

Štvrtok - Rozhodla som sa, že urobím prekladané rezance. Synček sa pozeral na mňa z autohojdy a bol pomerne pokojný. Zazvonila správkyňa, že prišli pozrieť synčeka, no OK. Vzali ho dokonca von, ale ani nie pol polhodine som prišla za nimi. Vedela som, že bude chcieť papať. Potom zaspinkal a po ceste domov sme stretli ešte dvojicu mamičiek. Nejako sa v tejto spoločnosti necítim extra dobre, ale čo už. Kolega pozval Drahého na pivo, šla som s drahým von. Vykalal sa, prebalila som ho, ale aj tak plakal, pred Lidlom sa rozplakal, tak som ho upokojila, až zaspal. V Lidli som mu kúpila pyžamko a svetrík a tiež som si kúpila tretí HP pohár. Druhý svietiaci - čierna mágia.

Piatok - poslala som posledné dve figúrky jednej kočke. Snáď mi Severanka pošle toho neviditeľného Harryho, nech ich mám kompletné. Pri škole som videla krásne kamienky. Synček je pomerne uplakaný, budí sa ledva po polhodinke spánku. Neviem, či mu nie je teplo. Vraj indiánske leto, trt, reálne leto, keď je 30 stupňov, je reálne leto. Drahý podvečer išiel do krčmy, dohodnúť sa na zajtra. Človek sa po náročnom týždni teší na víkend, že mi pomôže, ale kdepak. Treba urobiť zákazku, no jo.

Sobota - malý striedavo plakal, spal a papal. Ako miminko. Trochu som ho "nútila" byť na brušku. Musí trochu trénovať. Drahý dokončil podlahu a schody, vyzerá to fakt dosť dobre. Bola som v K-way po zásielku a poslala som Kačenke šatník. Tak papá a maj sa dobre :-)

Nedeľa - Malý nevedel moc spinkať, aj keď zaspal, tak sa zobudil. Mal aj pár záchvatov plaču, ale celkom sa dalo. Drahý požičal vysávač. Zabudla som spomenúť, že náš minulý týždeň zrejme zomrel. Objednala som nový, ale ešte neprišiel. Paráda.

Pondelok - deň ako na hojdačke, ale nie, bol v podstate veľmi pozitívny. Synček sa zobudil o pol piatej. Dosť skoro na to, že som zaspala asi o pol jednej, ale vstala som. Drahý sa v podstate len prevalil na druhý bok, ale keď mu zazvonil budík, tak som sa už snažila uspať malinkého, akurát robil taký humbuk, že pri tom som nedokázala zaspať ani ja, ani dieťatko, ale nakoniec sme zaspali obaja. Ja som sa zobudila okolo pol ôsmej, urobila som mliečko, aby Pampúšik mal, keď sa zobudí, ale strašne sa mi chcelo spať a tak som si ľahla naspäť a obaja sme sa zobudili okolo pol deviatej. Celkom fajn. Dieťatko nejedlo štyri hodiny a zobudil sa bez plaču, takže som mu ohriala mliečko, keďže po tej hodine takmer úplne vychladlo. Napapal sa, hrali sme sa, na rozdiel od včera, na brušku byť odmietal, tak som ho moc nenútila, ale s hrkálkou a žirafkou sa hral bez problému, potom chvíľku spinkal a chcela som ísť do Lidlu, tak som si povedala, že keď sa zobudí, tak mu dám papať a vyrazíme. Nakoniec sme vyrazili presne o 12tej, zvony práve odbíjali, hneď na križovatke sme stretli L s maminkou, chvíľu sme pokecali, teda celkom dosť, ale ono ten čas pri dobrom rozhovore rýchlo utečie. Malý počas rozhovoru zaspal a tak som si povedala, že vyrazím a uvidíme, či to zvládneme až do Lidla. Pri pošte pán povedal, že je pol jednej. Čo pol jednej a ja som sa k tomu Lidlu ani nepriblížila? Uff. V tom mi došlo, že som doma zabudla tie kartičky s nálepkami Harry Potter, takže si hrnček aj tak nekúpim a tak si hovorím, že je vlastne jedno, do ktorého obchodu pôjdeme. Malý spinkal ešte pred poliklinikou, tak si hovorím, že to risknem. Spinkal. Pred Lidlom som stretla kolegu, bolo to rýchle, ale príjemné. Do istej miery mi práca chýba, niektoré dni na materskej sú väčší záhul ako pracovný deň v sezóne. Malý prespal celý nákup. Dokonca ani pri pokladni sa nezobudil a to tam boli celkom rady, keďže zajtra je štátny sviatok a obchody budú zatvorené. Tak si vravím, že vau. Na priechodoch som sa ponáhľala, keďže ten kruháč pri Lidli je asi najviac využívaný v celom Senci, malý sa trochu prebral, ale len sa pokukal, kde je a spal ďalej. Bola som hladná a cestou som jedla nejaké to pečivo. Za poštou som sa potrebovala napiť, tak som si sadla na lavičku a zrazu: Ahoj. Chvíľu mi trvalo, kým som mladého ocinka v okuliaroch opoznala. Omg. Stanley. Kolega zo servisu. To sú roky. Jeho dcérka zaspávala, tak jej zložil opierku na bugine a mne sa naopak synček prebral a bol tíško. Každú chvíľu som čakala, že sa rozplače, že je hladný, keďže dve hodiny spal, ale nie, obzeral si Stanleyho, ale asi po 20 minútach som sa rozlúčila, že už bude lepšie, aby som šla, aby sa nerozplakal a nezobudil malinkú. Bol to veľmi dobrý nápad, lebo pri Bille sa malinký už rozhodol, že je čas si vypýtať papať. Taky že jo. Mliečko som nemala zo sebou, lebo som neplánovala byť von dlhšie ako hodinu. No človek mieni...Tiež bol anjelik celý spotený, tak som ho vyzliekla a prebalila, kým zovrela a následne sa ochladila voda, trochu pomrnkával, ale žiaden záchvat. Čumela som, kde mi vymenili cez víkend miminko. Takže som zarobila mliečko s tým, že ho idem teda nakŕmiť. Ako som dávala fľaštičku k ústočkám, tak som zbadala vlas, ten nebol len na cumlíku, ale bol zaskrutkovaný v tej objímke. Tak som to rozobrala, vlas vybrala (ach tie moje vlasy - sú všade, ale že všade, zlaté tehotenstvo, chcem ho späť! :-D :-D :-D). Asi po piatich minútach som si ú všimla, že celá plienka (klasická látková z 80tych rokoch), ktorú dávam malému ako brindáčik, je celá mokrá. Super, takže som zle zavrela fľaštičku a viac menej celý jej obsah skončil na plienke, keďže sa takmer dala žmýkať. Paráda. Samozrejme malému sa to veľmi "páčilo", že fľaštička je prázdna a on sa vôbec nenajedol. Na šťastie v rajničke ešte ostalo trochu prevarenej ešte teplej vody a tak som zarobila menšiu dávku mliečka a dala papať miminku. Konečne bol spokojný. Dala som oprať pár drobností, ktoré tu ostali zo včera. Malinký si spokojne na posteli obdivoval ruky. Už začínal mrnkať, tak som ho vzala na ruky (dnes tam strávil fakt minimum času) a trochu som ho upokojovala a došiel drahý, že ide na chvíľku na dom. Vravím, že OK. Asi o hodinku bol naspäť, doniesol mi ukázať farbu, potom ju odniesol na dom a že za chvíľu príde. To trvalo asi hodinku, malinký z toho cca pol hodinku spinkal. O pol piatej som mu dala papať, potom prišiel drahý, išli sme von, v kočíku trošku pospinkal, ale moc nie, tak sme šli domov, chlapi sa spolu umyli, malého som nakŕmila, kým sa drahý navečeral. Potom, že pôjde uspať malého a do pol deviatej sa nevrátil, tak som ich išla okolo deviatej pozrieť a obaja spinkali. Momentálne je 22:40 a obaja spia. Jo, ešte mi dnes doniesla Tinka externý harddisk, teším sa. 1TB dát. To je niečo pre mňa :-) Fakt krásny deň. Štyri krásne stretnutia s ľuďmi. Boli sme pozrieť aj dom. Je obrovský. To nevymaľujú ani za rok, ale budú musieť.

sobota 12. septembra 2020

12. týždeň

Utorok - tak a malý má 11 týždňov. Plus-mínus celý deň pršalo, štátny sviatok, všetko zatvorené, až na kvetinárstvo, keďže zajtra začína škola. Objednala som aspoň mliečko na mall.sk, mali akciu, možno bude zajtra, možno vo štvrtok, aspoň bude jasný cieľ prechádzky. Požehlila som, vypražila rezne, urobila kašu. Drahý išiel do pivnice po autosedačku-vajíčko, že skúsi malého pohojdať. Reagoval na to dobre, dokonca v nej aj zaspal. Keď na chvíľu prestalo pršať, šla som von, o chvíľu som sa vrátila po dáždnik, mala som ho asi dve ulice, keď prestalo pršať, vydala som sa smerom, kde som dlhšie nebola, keď mi drahý písal, kde som, či mi má obliecť malého, ja že OK, nech mi dá 10-15 minút, kým som však prišla domov, malý zaspal, komplet oblečený v mikine, hrubých teplákoch, no budiť sme ho nemienili, takže prechádzka sa zatrhla, keďže sa zobudil okolo pol šiestej, dostal papať, potom sa okúpal s drahým, trochu pomrnkal, pohrali sme sa a okolo 20tej dostal ešte mliečko, aj keď cez 35ml nechal. Nevadí, on vie, koľko je hladný. Drahý ho uložil spať, pozerala som prvý diel novej série Sestričiek, ale že by ma to zvlášť uchvátilo, sa nedá povedať. Potom som chcela dočítať rozčítanú detektívku, chýba mi pár strán. Akurát, že som sa rozplakala. Ani neviem, kedy a či vôbec som plakala pri knihe. Zomrel Edo. 29 kníh s najstarším vyšetrovateľom zo 141tky v Našom meste a on umrie na rakovinu. No, cigarety sú sviňa.


Streda - malý sa zobudil o tretej. Na to, že som zaspala po polnoci to bolo dosť kruté, ale inak bol deň celkom fajn. Doktorka mi napísala recept na lieky na doplnenie železa a hemoglobínu v krvi, keďže výsledky stále neboli úplne top. Dopoludnia som bola s malým v Lidli, keďže teraz letia Harry Potter figúrky, tak sme urobili nákup nad 20€, aby sme dostali figúrku, bola to pani profesorka Minerva McGonagallová. Keď sme prišli domov, volali mi z Dráčika, že im prišiel pre mňa šatník, tak som povedala, že sa zastavím poobede alebo zajtra. Hneď na to mi prišla smska aj e-mail z Mall.sk, že mám tovar pripravený na výdaj. Drahý prišiel z práce domov a hneď aj išiel za pani na dom a tak som sa teda vybrala, že pôjdem s malým do toho Dráčika. Pred lekárňou som si spomenula na ten recept, takže som do nej vošla a pani lekárnička mi úplne urobila deň, keď mi povedala: Neplatíte mi nič. Prisahám, že túto vetu som v lekárni ešte nepočula. Za svoje lieky na tlak doplácam niečo cez euro, teda nič extra, ale zatiaľ som vždy za lieky doplácala. Toto bolo prvýkrát, čo som sa stretla s liekom plne hradeným poisťovňou. Odtiaľ som teda prešla na druhú stranu do Dráčika, vypýtala som si šatník, naložila na kočík, lebo do odkladacieho priestoru sa nezmestil a zastavila som sa ešte aj hneď vedľa v Pepcu, lebo mali mať Harry Potter oblečenie. Pre chlapcov mali len veľkosti 80, ale tak vždy lepšie väčšia, do tej sa dá dorásť. Po odchode z Pepca začal Pampúšik trochu mrnkať, ale nakoniec zaspal, takže som šla ešte do mall.sk po 6 plechoviek Beby, čo teda malo cez 5 kíl, to som ešte vyložila na Barbie šatník, aby mi nebolo ľúto a tak som išla domov. Volal mi drahý, že kde sme, tak som mu povedala, on že ide do mesta vytiahnuť peniaze, ja že koľko, tak mu hovorím, nech nikam nejde, že toľko mám ešte. On na to, že nám teda ide oproti. No došla som až pred bytovku a chlapa nikde, medzičasom sa rozplakal potomok, takže papať a spinkať.

Štvrtok - Zmena je život a dnes sme išli do Tesca, keďže sa minula dojčenská voda a tú zvyknú mať len v dvoch supermarketoch - Coop Jednota a Tesco. Inak pohodička.

Piatok - Lidl Harry Potter figúrky sú totálna mánia. Vypočítala som, že ak ich chcem všetky, je jednoduchšie ich proste kúpiť než získavať k jednu k 20€ nákupu. Kúpila som si teda 7 a ešte aj krabičku, do ktorej ich treba ukladať. Písala mi manželka bývalého kolegu, ako zajtra, či prídeme teda na grilovačku, tak som jej písala, že neviem presne, že Budúci má zajtra nejakú prácu, ale že ja s malým by som dobehla.

Sobota - Budúci išiel niečo urobiť na dom, potom mal výjazd do práce, potom musel ísť kúpiť farby či čo. Ja som šla do Lidlu, lebo facebook mi ukázal, že ex-kolega, ku ktorému sme mali ísť na grilovačku, má narodeniny, tak som kúpila dve vínka. Budúci potom prišiel domov, na rýchlo sme niečo zjedli a napísala som ex-kolegovej manželke, že ak môže, nech po nás príde teda autom, tak okolo pol štvrtej prišla. Naložili sme autosedačku, do nej malého, do auta ešte konštrukciu kočíka, keďže domov sme plánovali ísť peši, keďže nám bolo jasné, že na grilovačke budú chcieť všetci niečo aj vypiť a tak aj bolo. Grilovačka bola super, domáce klobásky, vínko, Metaxa (pili chlapi). Pampúšik celkom dosť spinkal v autosedačke a celkovo bol dobručký ako medík. Domov sme sa vybrali peši a pomerne neskoro. Dosť nám vysmädlo cestou, takže drahý išiel ešte kúpiť kofolu a sebe pivo. Tak sme vyzerali ako "rodičia roka", po tme s malým a pivom v ruke :-( Chudák malý, kukal v tej autosedačke na konštrukcii kočíku ako puk a nepovedal ani pol slova. Spočiatku aj chcel plakať, ale keď zistil, že ho z tej autosedačky nemienime vybrať, tak stíchol a iba vypleštil očká. Chúďa moje.

Nedeľa - Pohodová nedeľa, podvečer som vymenila s jedným pánom figúrku HP a štyri som mu predala. Bolo milé, že bol ochotný kvôli tomu naštartovať auto. Mňa by asi ani nehlo, ale možno by som zmýšľala inak, keby to auto mám.

Pondelok - kamoška mi písala, že u nich v Lidli doplnili hrnčeky HP. Nedalo mi to a tak som vyrazila do Lidla. Aj tu pár doplnili a tak som si kúpila hneď dva - jeden reagujúci na teplo a jeden svietiaci v tme. Poobede si prišla priamo pred vchod ešte vymeniť so mnou figúrky jedna pani. S ďalšími som sa cez facebook dohodla na výmene a zaslaní poštou, takže som bola aj na pošte. Ani neviem, komu šibe z tých HP viac, či mne alebo iným.

štvrtok 3. septembra 2020

4. poradňa - ako sa z fazuľky stal bôbik

 Ahojte priatelia 😌 Neviem, kedy tento článok vyjde, ja ho píšem v stredu (02.09. 2020). 

Termín štvrtej poradne bol stanovený na 24. 01. 2020. Išiel so mnou aj drahý, ale nešiel do vnútra. Vraj raz aj celkom stačilo. Vyšetrenie klasika, na váhu, tlak a utz. Doktorka sa pýtala na pohyby, vravím, že stále nič, tak sa ma snažila naučiť, ako ich cítiť. Ok, možno to už vyjde. Potvrdila svoje podozrenie z minula a povedala, že je to chlapec. Wau, takže chlapec. Moja Meggie je chlapec. Obliecť a ďalší termín. Vyšla som von a drahý sa očividne tešil, že je to chlapec, ale ako ho poznám, tešil by sa aj z dievčatka. Išli sme domov a v električke som napísala mamine, že je to chlapček. Napísala mi: A z fazuľky je zrazu bôbik.



streda 2. septembra 2020

3. poradňa

 Ahojte priatelia 😌 Po dlhom čase sa vraciam do dôb môjho tehu. Je to trochu zaujímavé, písať tento článok presne po ôsmych mesiacoch, ale tak čo už.
Takže tretia poradňa bola stanovená na 02. 01. 2020. Človek ani nestihol precitnúť do Nového roku a už zase doktori. Výsledky z krvi boli v poriadku. Nikdy som sa nedozvedela žiadne percentá na postihnutie a  možno je to tak dobre. Každopádne doktorka pri tomto vyšetrení naznačila, že to bude zrejme chlapček. Vystrašila ma, že by som už mala cítiť pohyby, ale ja som ich necítila alebo som netušila, že to je dieťatko. Hmmm...kto vie?
Ešte som zabudla minule napísať, že som dostala výmenný lístok na morfologický ultrazvuk.

Subjekt: žena, fyzicky v norme
Objekt: vnútromaternicové tehotenstvo, odozvy plodu 50 
Tlak krvi: 147/91!!! kg 112,8, moč PH6, bieloviny negatívne

Ultrazvuk: 1 živý plod, biometria zodpovedá, normálne množstvo plodovej vody

Záver: vnútromaternicové tehotenstvo, objednaná podľa poradia, kontrola u internistu podľa tlaku krvi

Diagnóza: Z340 - dohľad nad normálnou ťarchavosťou.

utorok 1. septembra 2020

10. týždeň

Utorok - Ráno ma kamarátka poprosila o menšiu službičku a tak som sa okolo pol vybrala sama do mesta. Muži môjho života tú hodinku a pol bezo mňa zvládli bravúrne, odspali to :-D Popoludní išli spolu von a ja som požehlila. Áno, tak vyzerá "voľný čas" maminky bábätka :-)

Streda - malinký sa zobudil s drahým okolo piatej, potom viac-menej spinkal a papal, akurát o 11tej, keď som potrebovala vyraziť k doktorke, spustil sirénu, tak som si hovorila, že jemine, to bude, ale v kočíku sa viac-menej upokojil. Pred poliklinikou som stretla manželku bývalého kolegu. Išla na roentgen zubov. O chvíľu sa zjavila sestrička v dverách a pýtala, či niekto k nim. No my :-) Takže sme odparkovali, sestrička ešte zaliezla do ambulancie, pripravila som si papiere a upokojovala maličkého. Zavolala nás dnu, hneď ho položila na pultík a až teraz (pri tretej návšteve) som si všimla, že na tom pultíku je meter. Najprv mu zmerala hlavičku - 38cm, potom ho vystrela na pultíku - 61cm a potom ho položila na váhu, oblečeného tak ako bol - 5100g. Potom ho popozerala pani doktorka, popočúvala srdiečko a dýchanie, rozbalila ho, skontrolovala pohlavné orgány a povedala, že je spokojná a že nabudúce už budeme očkovať...Čo, očkovať? Môjho pampúšika? To nemyslí vážne. Ešte pozrela na moju žiadosť a povedala mi, že ona toto nepotvrdzuje, že musím mať iné tlačivo, že musím ísť na Úrad práce poň a potom mi ho za 7€ potvrdí. Juch, juch, díky žienka. Keď sme vyšli z polikliniky, opätovne sme stretli manželku bývaleho kolegu. Malý zaspával v kočíku, chcela nás odviesť domov alebo niekde, ale odmietla som a vyrazila som na menší nákup do Lidlu. Nakúpila som, malinký sa zobudil, našla som lavičku v tieni, nakŕmila som ho, najedla som sa a akurát bol čas vyraziť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ešte predtým som sa zastavila v bankomate, aby som vybrala 10€, aby som mala tých 7€ pre pani doktorku, ale bankomat mal najnižšiu 20€, OK, nevadí. Zastavila som sa aj na pobočke, kde so spravila mimoriadny vklad na úver. Chcem sa ho zbaviť čo najrýchlejšie stoj, čo stoj. Vyrazili sme na úrad, kde nám starší pán dal asi bilión papierov. Nevadí, s tým sa pohráme doma.

Štvrtok - pohodový deň, neudialo sa nič mimoriadne. 

Piatok - Drahý mal voľno. Malý bol ako medík. Viac-menej spinkal. Drahý zbehol k obvodnej lekárke, aby mu potvrdila ten papier na úrad a dala mu dohodu. Krátko pred jedenástou zaparkovalo oproti nám auto žlto-modrého elektra. Po chvíli som si aj začala nadávať, že som to drahému spomenula, lebo samozrejme musel vybehnúť. O chvíľu prišiel, že je to M. a že potrebujú nejaké náradie, ktoré už vyberal so zásuvky. Išlo ma poraziť, že koľko máme času, tak 10-15 minút. Zastreliť ho niekedy málo. Doplazil sa 11:25 a ja som ešte nebola oblečená, ale to bola minútka. Ešte šťastie, že Podotech je tak blízko, dorazili sme pár minút vopred, ale takmer ihneď nás doktor pozval dnu. Dal malému dole tepláčky, aj plienku a povedal mi, aby som ho pridržala na boku, keď mu namazal gél, trochu zamrnkal, áno, ja viem, je to studené, potom druhá strana, všetko OK, správa, podpis a ideme, neprešlo hádam ani 5 minút. Išli sme na nákup, potom domov, potom prechádzka, proste pohodový deň. Drahému volal šéf, že od pondelka opäť na 8mičky, s tým, že v utorok bude doma.

Sobota - taky v podstate pohoda. Prvýkrát som skúšala navariť maďarský guľáš. Štátny sviatok, všetko pozatvárané. 

Nedeľa - snažila som sa dať dokopy tie papiere pre ÚPSVaR. Niektoré kolonky som ale fakt nevedela. Chlapi išli asi na dvojhodinovú prechádzku, fakt boli preč dlho.

Pondelok - malý sa zobudil okolo štvrtej, napapal sa a obaja sme zaspali tak, že som ledva vnímala, kedy drahému zazvonil budík a potom už len jeho odchod. Malý sa potom zobudil asi okolo siedmej, už nechcel potom moc spinkať, chcela som si ešte všetky dokumenty nafotiť, aby som ich sem o tisíc rokov mohla dať, ale s plačúcim dieťaťom na rukách to šlo dosť ťažko. Krátko po jedenástej sme vyrazili na ÚPSVaR. Najprv tam bola tá milá blondínka a pozvala ma dnu aj s kočíkom (pôvodne som ho chcela nechať von a vziať si len kabelu a dieťa), poslala ma za tým istým pánom, od ktorého som si v stredu zobrala tú hŕbu papierov. Rovno som mu povedala, či by mi vedel poradiť, čo do tých koloniek vypísať. Chvíľu bol mierne neochotný, ale nakoniec sme to spolu zvládli. Cestou domov malý zaspal a mne bolo jasné, že niektoré kolonky tej žiadostí (teda oboch, keďže jedna bola o príspevok na dieťa a druhá o príspevok pri narodení dieťaťa). Nevadí, tak mi to v prípade núdze z Bystrice vrátia späť, hlavne, že som tam nemusela cestovať kvôli tomu. Drahý prišiel okolo 16tej z práce a išli sme všetci traja na nákup do Tesca, keďže zajtra je štátny sviatok.

Čítanie na pokračovanie: Ona 5

Časť 5: Stretnutie Ľahnem si do postele a rozkliknem správy: Si taká nádherná 😍 obe ste. Prečo? Prečo si mi to nedala vedieť? Nechceš deti,...