Hľadať tu :-)

piatok 28. augusta 2020

9. týždeň

Ahojte,

dnes som sa rozhodla robiť materský deníček. Možno v 9 týždni života dieťaťa je to neskoro a vlastne tým preskočím celé šestonedelie, ale snáď to prežijeme, však bude to hlavne môj denníček, tak hurá do toho.

Utorok - partner išiel do práce, podobne ako v pondelok. Malý bol ale plačlivejší. Na internete som sa dočítala, aj aký roztok sódy bikarbóny (pol deci prevarenej vody a štipka sódy). Takže ráno som zarobila roztok, omyla som v ňom cumlík a cumlíkom som potrela malému pery. Na šťastie moc neprotestoval. Napísala som bývalému kolegovi, či je doma a či má niečo na práci, či ho môžem prísť pozrieť. Slovo dalo slovo a tesne pred desiatou som vyrazila. Cez bahno po pondelkových záplavách som nakoniec po necelej hodinky trafila ku kolegovi, odtiaľ sme ešte išli do Kauflandu, mala som utkvelú predstavu, že zoženiem cumlík značky Nuk. No, nemali.

Drahý mi písal, že bude chodiť na 12tky a dnes bude musieť zostať do 18tej. Tesne pred 18tou mi volal, že sa pokazil stroj a že zrejme bude musieť ostať dlhšie, takže skončil o 19tej. Chcela som ho ísť počkať s malým, ale nejako sme sa neporozumeli a chvíľu sme sa hľadali, ale nakoniec sme sa našli. Večer sme pozerali 9-1-1 a 9-1-1 Texas.

Streda - Drahý išiel pomôcť pani na byt, my sme boli s malým doma. Pusinka sa mu už takmer celá zahojila, ešte mal pár bielych fliačikov na jazyku. Podvečer sme išli na prechádzku do parku, kde som fotila najnovší prírastok a odtiaľ sme ešte išli na rýchlo nákup do Lidlu. Pri pošte sa trochu rozplakal, ale tých pár minút domov sme to už zvládli.

Štvrtok - malinký sa zobudil tesne pred piatou, prebalila som ho, nakŕmila a v podstate uložila k Jarkovi spať do postele, obliekla som sa, umyla a vyrazila na autobus do Bratislavy. Prišla som k obvodnej, sestrička mi vzala krv, predebatovali sme tlak, chceli aj moč, takže som šla na WC, čo mi aj padlo vhod. Zajtra výsledky. Bola som už hrozne hladná, vybrala som si koláče, ktoré som si kúpila včera v pekárni a išla som do Cubiconu. Prekvapilo ma, že už je otvorená DMka a tak som do nej zašla a kúpila malému krabičku na cumlík a bambusovú osušku od rovnakej firmy ako má tie dve doma, ktoré som objednávala z mall.sk.

Krátko pred 9tou som sa prihlásila na poliklinike. Do ordinácie som vošla 09:25. Do vtedy som si čítala poslednú "Dánovku". Doktorka skontrolovala žiadosť, opečiatkovala, zbežne prebehla správu. Spýtala sa, či už bol menzes. Tým som si nebola istá, keďže krvácanie bolo krátko po krvácaní z pôrodu a slabé. Doktorka skontrolovala ultrazvukom vnútorné pohlavné orgány a povedala, že je všetko v poriadku. Pokontrolovala jazvu, spýtala sa, či neboli problémy s hojením. Potom sa spýtala, či budeme riešiť antikoncepciu, predstavila mi jednu, ktorá by mohla byť vhodná vzhľadom na moju hmotnosť a vysoký krvný tlak. Nebola som tým extra nadšená, dúfala som, že sa porozprávame o inej možnosti antikoncepcie, ale keďže mienim zmeniť doktorku, tak som to moc neriešila. V lekárni pri poliklinike som chcela ten recept vybrať, ale túto antikoncepciu ani nemali skladom.

Rozhodla som sa zastaviť v Avione, tam som skoro odpadla koľko hračiek mali pre miminká a objavila som pár nádherných kúskov pre dievčatká. Keby mi niekto dokázal na 100% zaručiť, že by bolo dievčatko, možno by som sa dala prehovoriť aj na druhé, tak o 3-5 rokov.

Domov som prišla na obed a potom to už celé nejako zbehlo. Akurát sme ešte boli v Tescu a v lekárni mi nevedeli vydať antiku, lebo moja poisťovňa mala nejaký výpadok. Paráda

Piatok - malý sa zobudil v noci okolo pol druhej, dala som mu papať, potom sa zobudil až keď bol už partner preč, asi po 6tej, napapal sa a išiel ešte spinkať. Opäť horúčava, cez deň bol z toho mierne mrzutý, ale keď som si ho ošatkovala, tak zaspal. Podvečer prechádzka do parku.

Sobota - taká klasika, deň zbehol ani neviem ako, boli sme v Tescu

Nedeľa - 2 mesiace. Vážne? Niekedy mi to príde ako včera. Opäť som bola v Tescu. Vytešovala som sa z dievčenských vecičiek. Milujem tie ružové tóny. Proste to mám tak.

Pondelok - Doma s drahým. Je super, keď má takto voľný deň. Boli sme sa spolu prejsť ako rodinka. Dosť fúkalo, tak malinký dostal čapičku, neprotestoval.

nedeľa 16. augusta 2020

Úvod

 Ahojte priatelia,

tak vás tu oficiálne vítam. Včera som preniesla články zo svojho blogu to-sa-moze-stat-len-mne.blog.cz sem a tak kto máte záujem, môžte si to tu prezrieť. Dúfam, že sa mi podarí blogovať aj ďalej a hlavne dokončiť sériu "vystrašená prvotehuľka", ktorú som reálne dokončila takmer pred 8 týžňami, ale čo sa týka blogu, sme tuším ešte len niekde v minulom roku. Omg :-D

Ale...ale skener som opäť rozbehla, krstný mi sľúbil, že mi rozšíri pamäť tohto (novšieho) notebooku, takže vyzerá, že nie je všetkým dňom koniec ako sa hovorí.

Tak to je na úvod asi aj všetko, čo som chcela. Ľúbte sa, množte sa a majte peknú nedeľu.

štvrtok 13. augusta 2020

I´m alone, so alone

Plačem a neviem prečo
kráčam a neviem kam
som stratená vo vlastnom svete
hľadám ťa a prosím

vráť sa ku mne, vráť
I cry and I have a feeling
na ničom už nezáleží
so I cry and walk alone

The head in my hands
somebody laughts in the far
cítim sa taká sama
plno ľudí je v meste

so alone in this town
so alone without you
Opustil si ma pred rokmi
ja ešte stále snívam

Somboedy opens the door
and steps in
ten muž ma pobozká
nie...je to opäť iba predstava

I´m alone, so alone in the town
there are people live around me there
ale nik ma skutočne nevidí

I cry and I don´t know why
I walk and I don´t know where
I´m lost in my own world
I´m lookind for you and I please

Come back to me, come back
Plačem a mám pocit
everthing´s doesn´t matter
a tak plačem a kráčam sama.

Hlava v mojich dlaniach
niekto sa smeje v diaľke
I feel so alone
a lot of people are in the town.

Taká sama v tomto meste
taká sma bez teba
You left me years ago
and I steel dream

Niekto otvorí dvere
a vstúpi dnu
this man will kiss me
no...it´s only vision again

Som sama, taká sama v meste
žijú tu ľudia okolo mňa
but nobody sees me really

streda 12. augusta 2020

Ukončila tento

Ukončila tento trány sen,
zaľahnem, zobudim a znova deň.
Znova skúmam samú seba,
skúmavo pozerám aj na teba.

Ty si človiečik v mojom výhľade,
v zime chodíš po chodníkovom ľade
a možno spadneš práve vtedy,
keď sa budem pozerať von oknom
možno sa zasmejem a prejde ma Depka :-)

utorok 11. augusta 2020

Rozlúčka s Prahou

Poslednýkrát na známych miestach,
poslednýkrát prechádzam Prahou,
poslednýkrát na dlhší čas,
smutno mi bude za ňou.

Lúčim sa s tebou, drahá moja,
pohľadom bozkávam sto tvojich veží
Nasadám do vlaku,
spomienka ma ťaží

Ešte cítim chuť jeho pier,
ešte počujem jeho šepot slov
a jeho som tu nechala
Zbohom, Kajo, ďalej lov!

Zbohom všetky Čerozáci!
Verím, že sa ešte uvidíme.
Niekedy na vás nezabudnem,
určite sa stretneme.

Zbohom Vlaďka, Vlasta, Danka,
Funny, Mikla, Vladko, Miško.
Zbohom všetci moji...
prošilo to tak friško...

Zbohom Juliya, Marínka,
zbohom všetky moje krásky.
Veľa šťastia, úspechov,
želám vám z lásky

Nikky, 30. 04. 2007, 22:00

pondelok 10. augusta 2020

Hlavne, že sme všetci zdraví

 Presne toto som si dnes musela viackrát opakovať a vy, moji čitatelia už asi tušíte, že sa opäť musím tak trochu vypísať.

Tento deň začal...Tento deň začal vlastne už v minulosti, proste krásny predprítomný čas známy z angličtiny, kedy niečo v minulosti ovplyvní budúcnosť...takže tento deň začal vtedy, keď som zavolala konečne na polikliniku, aby som si dohodla termín gyno kontroly po pôrode. Termín mi dali na 10. 08. o 16tej. Zapísala som si do kalendára a spokojne som na to na pár dní zabudla. Lenže...lenže vo štvrtok sa drahý zúčastnil pohovoru, kde mu rovno povedali, že ho berú (inak len tak medzi rečou, stalo sa vám, že vám rovno na pohovore povedali, že vás berú? Mne asi len raz), ale nie o tom som chcela. Nastúpiť mal hneď pondelok, alias dnes a aj nastúpil, takže...

Tento deň začal ráno asi o pol siedmej, kedy sa náš potomok zobudil na papanie. Takže ho tuším drahý nakŕmil, ja som ho odgrgla, drahý si ešte ľahol do postele, ja som mu tam potom priniesla potomka. Ak je už deň a nám sa ešte nechce/resp. nemusíme vstávať, tak si ho zvyčajne zoberieme k sebe do postele. Ja som už zaspať nevedela a aby som ich nerušila, šla so do kuchyne zmerať si tlak a vziať si lieky. O chvíľu prišiel drahý, či urobím toasty (áno, konečne som mu kúpila toastovač, že k Vianociam, ale jasné, kúpim mu aj niečo na Vianoce). Tak som urobila toasty, najedli sme sa a pred pol deviatou išiel na autobus do Bratislavy. To som už mala naplánované, že keď odíde, pôjdem s potomkom do Mall.sk vyzdvihnúť fľaštičku, ktorú som v piatok objavila v zľave a aby sme nešli v najväčšom teple, chcela som tam byť na otvorenie o 09:00.  Naložila som teda potomka do kočíka a vyrazila na rannú prechádzku. Hneď za bytovkou sme stretli sestričku od mojej obvodnej lekárky, ktorá býva v susedstve a dosť sme sa skamarátili v poslednej dobe. Natešená išla z polície, kde jej vydali vodičský preukaz. Do Mall.sk som dorazila krátko po deviatej a hneď na otočku sme išli domov, pričom malý na ceste späť zaspal. Bolo horúco a ja som sa slušne prepotila, ale malý bol v pohode a dovolil mi si hodiť rýchlu sprchu a aj nahádzať bielizeň do práčky na rýchly program. Ešte som k tomu prihodila tašku z kočíka, v ktorej sa mi nedávno čosi vylialo. Nakŕmila som krpca a uložil sa spinkať. Nevydržalo mu to síce extra dlho, ale bol pokojný a nechal ma venovať sa sebe, hlavne, že som bola v blízkosti. Okolo 12tej som pre istotu zavolala opäť na polikliniku, aby som si overila, že fakt mám ísť ku gyno na 16tu - zdalo sa mi to pomerne neskoro, ale termín mi potvrdili. Tak som si na nete našla, že o 14:36 má ísť rýchly spoj a o 15:00 má už byť v BA na autobuske. Paráda. Urobila som malému dve dávky mliečka do zásoby a krátko po pol druhej som jednu ešte do neho napchala doma, takže mi vychádzalo, že ďalšia by mohla byť okolo pol piatej, čo by som mohla mať už po prehliadke. Ešte doma som premýšľala, či nevyberiem pršiplášť na kočík z odkladacieho priestoru, ale keďže som neplánovala nákup, tak som si povedala, že mi tam nebude zavadzať a pri obúvaní som pozrela hore na dáždnik, že je nádherne slnečno, horúco ako v pekle, že ho nebudem potrebovať, že nehlásili ani prehánky. Ha ha. Vyrazili sme na autobus. Hneď išiel autobus do Bratislavy cez dediny. Vravím si, že ešte je len pol, že na čo by som ním išla, že o chvíľu predsa pôjde ten rýchly. Potom prišiel dunajskostredský autobus, ten mal mať odchod o 14:34, ale tým som ísť nechcela, jednak mal schodíky a jednak som nemala drobné, bola som proste pripravená kúpiť si lístok z karty u Slovak Lines. Ďalší nebol náš smer, bolo 14:45 a autobus nikde ja som začala mierne panikáriť, či to na 16tu stihnem. Keď prišiel o 14:51 autobus, ktorý išiel cez dediny, môj problém ako naložiť kočík do autobusu sa vyriešil sám, proste som ho tam nejako vtrepala, dokonca bez väčších problémov a ďalším mojim problémom začalo byť, či to stíham. Aj keď sme do Bratislavy prišli pomerne rýchlo na to, že autobus mal dlhú trasu, na Bajkalskej križovatke som mala odchádzajúcej 39tke akurát tak kývať. Do hája, do hája, do hája. Bolo mi jasné, že ďalšia pôjde najskôr o 15 minút. Išla som si do stánku kúpiť kolu, nič vhodnejšie tam proste nemali na pitie. Napila som sa, dala som napiť (vody z fľaštičky - tú fľaštičku si prosím ešte zapamätajte) malému a čakali sme na ďalšiu 39.  Na Trnavskom mýte o 15:55 mi došlo, že proste na 16tu do Líščieho údolia neprídeme ani keby sa stal zázrak, začala som volať na polikliniku, na asi 3tí pokus som sa dovolala a oznámila som slečne, že žiaľ vynechal spoj a budem asi 10-15 minút meškať, či by na mňa mohla doktorka počkať (ja u nej bežne čakám aj s termínom aspoň pol hodinku) a slečna na to, že nie, že to je pol času z času, ktorý ma doktorka na mňa vyhradený, že za mnou má už len jednu pacientku. Omg, vždy tam pacientky čakajú, vždy!!! Spotená, so 7 týždňovým miminkom v kočíku 4 zastávky od cieľa sa snažím slečnu presvedčiť, aby doktorke zavolala a skúsila ju prehovoriť. Slečna, že dobre, nech zavolám o chvíľu, volala som asi 6x, ale viac som sa nedovolala. Proste som prišla. Rýchlo som zistila, kde majú výťah, snažila som sa ho privolať, nič. Našla som tlačidlo, ktoré bolo treba stlačiť, aby personál uvoľnil výťah. Vytáčalo to, vytáčalo, vytáčalo, asi minútu. 16:15. Rozhodujem sa vytiahnuť kočík po schodoch hore. Ako nakloním kočík, nechtiac posuniem malého a hlavička mu narazí na zadnú stenu kočíka. Všimnem si to, až keď sa rozreve na pol Bratislavy. Hurá, sme hore. Otváram dvere a vyberám malého, aby som ho utíšila a už som pri info pultíku. Slečne vykladám, že som tá a tá a to a to. Na to mi s pokojom 60.000 Angličanov povie, že pani doktorka ma dnes už nevezme, že už tam má inú pacientku. Je 16:18. Do 16:30 mala vyšetrovať mňa. Do rúška mi padajú prvé dve slzy. Ok, Nika, to je OK, to sa stáva. Slečna mi núka nový termín. Keby za tým nestál strach o to, či som zdravá a nárok na 836€ ako príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý mi musí táto doktorka potvrdiť, tak by som jej návrh asi slušne poslala do zadnej časti tela, ale takto som ho prijala. 20. 08. o 09:00 môže prebehnúť moja popôrodná kontrola, za predpokladu, že zo Senca vyrazím predčasne a strávim hodinu pokukovaním medzi poliklinikou a zatvoreným nákupným centrom v susedstve (áno, už sa mi to párkrát stalo. Proste, buď prídete veľmi predčasne alebo tesne po). Vychádzam von, kočík chytám za vaničku a tak ho znesiem po schodoch dole. Slečnu som prosiť o použitie výťahu ozaj nemala chuť. Medzičasom sa malý rozreval na plné hrdlo, keďže nastal čas jeho kŕmenia. Cez deň si môžte podľa neho nastaviť časovač. Odbijú 3 hodiny a chce papať. V tieni prístavby lekárne kŕmim malého a slzím do rúška, čo si ani neuvedomujem, že ho mám stále pricapené na tvári, až kým sa mi nepustia sople a neviem si ich vyfúkať. Zároveň kamoške, ktorá mi dopoludnia líčila svoj skvelý deň opisujem ako som "pochodila" na kontrole. Je z prístupu pani doktorky na súkromnej poliklinike, kde si za každé vyšetrenie pýtajú 25€ a za prístup počas tehotnosti v rámci ktorého je kontrola po šestonedelí, zaplatila "iba" 300€, mierne povedané rozčarovaná. To už sa ma začal zmocňovať aj hnev. Písala som drahému, kedy končí, ale napísal mi, že až o 18:30. To bolo ešte veľmi dlho, aby som ho počkala. Medzičasom zahrmelo a spustilo sa pár kvapiek, ale fakt len pár. A zrazu vidím kráčať ku mne sestričku. Aj som zabudla, že obvodná je v pondelok poobede. Vidieť jej tvár a ruky naťahujúce sa za malým, bol ako dar z nebies. Hneď, že čo ja tam a či idem domov a či ideme spolu. Jasné. Pomohla mi naložiť kočík do 39, potom na Bajkalskej mi ho pomohla vybrať a opäť naložiť do prímestkého autobusu. Malý spinkal a keď sa za Bratislavou zobudil, celý čas ho zabávala a púšťala mu uspávanku z hrajúceho psíka, ktorého mal v kočíku. Boli sme v Bernolákove, keď mi hovorí, že v Senci vraj prší. Paráda. No nevadí, hádam to bude len prehánka, kým prídeme, to možno aj prestane. Aj drahý mi píše, že v Senci prší. Autobusár to berie okľukou aj cez Malý Biel. Sestrička si robí srandu, že kým to obídeme, už prestane pršať. Prší, ale nevyzerá to tragicky. Hurá, vystupujeme. Prší, ale nič hrozné. Sestrička sa ma pýta, či nechcem dať na kočík pršiplášť a skryť sa pod jej dáždnik. Odmietam, že až tak príšerne neprší. Pri policajtoch sa pýta, ktorým smerom ideme (dá sa ísť k nám dvomi). Začína viac pršať, vyberáme spolu pršiplášť na kočík. Dieťa stíchne. Kým prejdeme zákrutu, sme obe na komplet mokré, podotýkam, že sestrička má dáždnik, ale v balerínach potopu, mne v sandáloch je úplne jedno, do akej mláky stúpam. Ešteže je ten dážď pomerne teplý, ale premočené oblečenie aj tak chladí. Pri prvej bytovke sa na tom schuti smejeme, že sme Miss mokré tričko a že so svojimi prednosťami vyhrávam. Kedže bývam hneď v prvom vchode, lúčime sa. Vyťahujem mobil a zo srandy fotím svojku kamoške, ktorá sa pýtala, či nás nezastihol dážď. Akonáhle sme vo vchode, krpec spustí sirénu ako o život. Kočík nechávam pri schodoch. S malým na rukách neviem otvoriť dvere. Na tých pár sekúnd ho položím na stolík v predsieni, ešteže tam je. Nechcem ho moc brať na seba, aby som ho nezamočila, ale aj tak má body na brušku slušne mokré. Položím ho na gauč a strhávam zo seba oblečenie, následne z neho a zatváram okno v spálni. Chcem mu dať papať, ale odmieta. Tíšim ho, vraj KKK - kontakt koža na kožu - je dôležitý a tak sa nakŕmime v štýle nuda pláže. Zabudnem mu v tom strese dať po bradu plienku, takže časť mliečka mi steká po bruchu a už kvapká na dlážku. Nevadí, v tomto poriadku, ktorý vládne aktuálne u nás v byte, je pár kvapiek mliečka na podlahe najmenej, z vlasov mi pre istotu kvapká voda, tak čo. Malý nakŕmený, dostáva pampersku, čistý  a hlavne suchý overal a strkám ho s cumlíkom č. 2, lebo si naivne myslím, že č. 1 (priečka obľúbenosti u krpca) ostal vo vchode bytovky v kočíku a tam nahá ozaj ísť nejdem. Mám svoje limity. Na šťastie sa uspokojí aj s č. 2 a síce priamo nespí, ale je pokojný a priviera oči. Cumlík č. 1 následne nachádam na gauči pod uterákom. Stres proste robí svoje.

Premočenú bielizeň, ktorú som nezložila zo šnúry, keď som si brala tašku na kočík s tým, že dnes pršať nebude, hádžem opäť do práčky a pridávam k nej aj oblečenie, ktoré som mala ešte pred pol hodinou na sebe. Je na kompletku. Do nohavičiek som nezmokla už roky. Idem sa osprchovať. Malý medzičasom zaspal. Vyberám si čo najtichšie zo skrine nočnú košeľu a idem zistiť do kuchyne zásoby jedla. Na kura nemám chuť, tak si vyberám vysoko výživné pelendreky jahodovej príchute. Píšem drahému, či je už na ceste, že áno. Skontrolujem dieťa, dojem pelendreky a zapíjam ich mliekom. Medzičasom sa ešte mokrá taška z kočíka zošuchne z botníka a ja počujem rinčanie skla. Áno, jediná sklenená fľaštička, ktorú malý mal, sa práve rozbila. Áno, to je tá, z ktorej som mu dávala pred štvrtou na zastávke v Brastilave piť. Juchú. Idem pozrieť škody a zistím, že aj napriek úschove v euroobale zmokli aj dokumety. Na šťastie okrem žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa sa jedná o kópie, takže škody nie sú veľké. Zametám rozbité sklo na podlahe, keď mi do zadnej časti tela takmer vletia vchodové dvere. Juchú, hlava rodiny sa vrátila. Po viac ako 12 hodinách. Pípa práčka, že doprala. Drahý rozkladá sušiak a zároveň si hreje kurča v mikrovlnke, núka ma, nechcem. Malý stále spí. Pozeráme nejakú hovadinu v telke, jaj, Red2, drahý to prepína, ideme si ľahnúť. Je 22:30, vstávam po jogurt. 23:13. Neviem zaspať. Otváram notebook, 23:46. Dopisujem túto vetu. Dieťa ešte stále spí. Idem sa pokúsiť o spánok. Ak sa malý zobudí o 1nej, asi ho zabijem, aj keď za to nemôže. 

Rozmočená Nikky

Rozbitá fľaštička

Premočené dokumenty

Večera


Čeroz

Ukrajinská mafia Čeroz zabrala,
krásnych šikovných ľudí dodala.
A Slováci sú v menšine,
nespravodlivosť však nie je.

Lebo či si Čech, Ukrajinec, Slovák,
narobíš sa ako kokot tak či tak
Nie som zlá, ale robiť nebudem,
veď výplatu za 3 dni rozbijem...

Tak povedz prečo tu mám byť,
bez Macka aj tak neviem žiť.
Ľudia sa tu striedajú ako ponožky,
nezarobia ani na vodu a rožky.

Tak dávam dnes výpoveď,
čakám už len na odpoveď.
Áno, slečna, môžte ísť, tam sú dvere,
idem, veď mi za domovom srdce reve.

Tak odchádzam a mám zvláštny pocit,
rozmýšľam, či skutočne som mala odísť.
Niekedy je možno lepšie zuby zatnúť,
no nikedy je lepšie zbaliť sa a vypadnúť.

Čas ukáže, čo bolo správne, dosť sa bojím,
no čo eraz ja poviem, tak za tým si stojím.
Zbohom priatelia, zbohom vedenie,
snáď sa stretneme, ale radšej nie...

nedeľa 9. augusta 2020

Waitting

Who I am waitting for?
Your´s blue eyes are away,
Tvoje sladké pery,
musím plakať
Don´t forget me!

Look at me...I am nothing
Chladné zimné večery
Počuť nežné kroky,
Somobdy walks behind me

She goes around me
and says nothing
Stará priateľka z minulosti,
už ma nepozná

Nobody sees your nice face
nobody can speak about you with me
pre všetkých sme my dvaja minulost
nik nás už nespája...

So I go home and sleep many days
and when I wake up
Si minulosť a spomienka
a ja som slobodná

Na koho čakám?
Tvoje modré oči sú preč
Your sweet lips
I must cry...
Nezabudni na mňa!

Pozri na mňa...som nič.
Cold winters evenings
It´s hear mellow steps
niekto kráča za mnou

Predje okolo mňa
a nepovie nič
Old friend form pastness
she doesn´t know me

Nikto nevidí tvoju peknú tvár
nikto nemôže hovoriť so mnou o tebe
for all we are both pastness
nobody´s binds our yet...

Idem domov a spím mnoho dní
a keď sa zobudím
You are the pastness and nemory
and I am free again

Nikky, 13. 05. 2007

sobota 8. augusta 2020

Na koho čakám?!

Možno stále verím, že nájdem to, čo hľadám...
zatiaľ sa však stále potkýnam a padám...
Už ma nebaví rozprávať o šťastnom živote,
keď sedím sama vo svojom úkryte.

Ľudia si myslia, že som šťastná a spokojná
Kto vlastne chápe, že som iná?
Raz snáď príde, bez slova ma objíme
a od prvého stretnutia sa nerozdelíme...

Príde obyčajný človek, čo bude iba pre mňa,
pre ktorého budem tá bohyňa,
Bez zbytočných gést,
bude ma nežne viesť.

Viesť ma za ruku životom,
bozkami na pery nechávať všetko na potom...
Pomôže mi zabudnúť na okolie,
na to ako zarobiť na živobytie.

Na všetko zlé dnes chcem zabudnúť,
stretnúť len teba, do trávy ľahnúť.
Chytiť sa za ruku a skúmať oblaky,
neriešiť kto je aký

Nepočuť ľudské slová a pritom sa dohodnúť,
tak prosím ťa, skús sa pre mňa rozhodnúť.
Nie som zlá, ani dokonalá, som človek,
čo z lásky neváha spraviť čokoľvek.

piatok 7. augusta 2020

Ty sa znova

Ty sa znova ukladáš spať,
s myšlienkou: nech som späť,
Cítim tvoju bolesť a samotu,
či v pondelok, či v sobotu.

Ráno vstaneš, sám sa sprchuješ
sám sa obliekaš, sám raňajkuješ
Ty ľúbiš mňa, ja ľúbim teba,
tak prečo musím byť bez seba?

Odpusť mi, zlatko, tie zlé mesiace.

štvrtok 6. augusta 2020

bez ničoho

Prosím, cíť, že je to nastálo,
že veľa lásky tam zostalo.
Zostalo v tvojom srdci na rozdanie,
povedz, že to nie je zdanie.

Že toto bude už konečné rozhodnutie,
že to nezmení žiadne hnutie.
Kľakni si predo mňa na kolená,
porzi do očí a povedz: buď moja žena.

Buď len môj, nechcem byť sama,
túžim po privítaní doma.
Raz to príde, viem, len kedy?
Raz to príde a bude navždy.

Možno len snívam, ale mám nádej
Chcem od života akciu, nie len prázdny dej.
Viem, že raz to príde všetko aj ku mne,
všetko bude nádherné, všetko ako vo sne...

streda 5. augusta 2020

Koniec blog.cz

Ahojte priatelia 😃

Tak vás srdečne vítam na svojom novom blogu, teda starom, keďže je tu pár príspevkov ešte z roku 2012. Každopádne sem plánujem previesť svoj blog z blog.cz a to teda to-sa-moze-stat-len-mne.blog.cz. 

Na tému toho, že blog.cz končí už asi napísal každý to svoje. Dali nám návod, ako si blog stiahnuť. Aj keď som mala z toho strach, tak to šlo v podstate pomerne jednoducho a rýchlo. 
Potom sa začali šíriť správy, že sa síce fotky preniesli, ale len ako odkazy do galerie.cz a teda, keď blog.cz a aj galerie.cz k 16. 08. skončia, obrázky zmiznú.
Blog.cz nám opäť dal návod, ako si obrázky stiahnuť, ale mne osobne to vôbec nejde. Nejde mi kliknúť na to tlačidlo stáhnout jako zip a nie som sama. 
Nepodarilo sa mi to ani po dvoch dňoch a ani program "image dowloader", ktorý ponúkajú sa mi nepodarilo stiahnuť, až dnes, ALE...ale všetky fotky sťahujem kvôli priestoru na starom notebooku  Asus eee PC, ktorý som si kupovala tuším v roku 2008 alebo 2009, no má operačný systém windows 7 Starter a nikdy nebol preinštalovaný.
No včera som začala sťahovať fotky jednotlivo, ale asi si viete predstaviť, že ak mám na nikusikba.blog.cz 1459 článkov, ak by bolo v každom článku len 10 fotiek, tak koľko toho asi je. Podarilo sa mi zatiaľ stiahnuť 3 zložky, čo je asi tak cca 20 článkov. Podotýkam s miminkom na rukách. Juch juch. No dúfam, že sa mi podarí rozchodiť ten program.
Som spoľahnutá ako zálohu ešte u dvoch ľudí, že mi spravia zálohu celého blogu, ale ak ma poznáte, tak viete, že si veci najradšej urobím sama.

Prajem pekný deň,

Nikky

utorok 4. augusta 2020

Haiku z knihy Sneh od Maxence Fermine

zimný vietor
šintóistický kňaz
kráča po lese
(ISSA)

prvá cikáda
povedal a
vycikal sa
(ISSA)

púšťajú šarkany
a nevinne pritom
nohy rozkročia
(TAINDŽI)

ženská pokožka
tú ktorú skrývajú
aká je hrejivá
(SUTENDŽO)

prasknutie džbána
- voda v noci zamrzla -
zo sna ma budí
(BASÓ)

na lúke sneží
keby som zomrel, budem
buddhom snehový
(KOSUI)

v bodavom mraze
bozkávam kvety marhule
- prisnilo sa mi
(SÓSEKI)

čistý sneh
mostík medzi tichom
a krásou

snežná hudba
cvrček v zimie
pod mojimi chodidlami

učupená žena
močí a roztápa
napadaný sneh
(JUKO AKITA)

pondelok 3. augusta 2020

Túžim

Túžim sa ťa znovu dotknúť,
znova ťa mať pri sebe,
ale ty si už roky preč,
vrraj láska vyžaduje obete.

Túžim po dotykoch,
po láskaní tvojich dlaní,
bolo to pred rokmi,
alebo len v lani?

Túžim počuť tlkot srdca,
cítiť tvoj dych na hrudi
stratil si sa v spomienkach,
už dávno ti nie som po chuti.

Túžim ťa aspoň vidieť,
aspoň zahliadnuť na chvíľu,
možno ma konečne osvieti,
konečne vyvedie z omylu

túžim, aby si po mne túžil,
túžil ako nikdy predtým
smútim za tebou,
ale čo urobím s tým?

Túžim zabudnúť,
že si vôbec existoval,
že si ma učil,
že si ma miloval.

Dával si mi zlomenú nádej
a tajné sľuby
vravel si: ja som ten,
čo ťa veľmi ľúbi

Nikky, 21. 05. 2007

nedeľa 2. augusta 2020

Attack Coconut

Attack je tenký keksík celý obalený v čokoláde od Sedity. Tento konkrétny je v kokosovej príchuti, čo je moja druhá najobľúbenejšia príchuť na sladkostiach, teda v kombinácii s čokoládou. Po zahryznutí vás prekvapí príjemná kokosová chuť. Štruktúra je veľmi príjemná a celkovo je keksík veľmi príjemný.

sobota 1. augusta 2020

Ledové kaštany Irish cream

Ahojte Usmívající se Dnes som rozbalila na ochutnávku druhé ľadové gaštany s "alkoholom" a tieto mi snáď chutia ešte viac. Veľmi príjemná kakavková chuť, vôbec nie je cítiť alkohol. Naozaj veľmi dobručké, nie je cítiť ani tú horkú čokoládu. Fakt rozhodne tu štyri a pol hviezdičky z piatich.

Vzťahy na pracovisku

Už od kedy som začala pracovať všimla som si, že niektorí ľudia vo firme sú si k sebe možno trošku bližší než by si možno mali. Napríklad, k...