Hľadať tu :-)

utorok 8. mája 2018

Bojím sa...

Bojím sa...každý človek sa niečoho bojí...a ja sa práve teraz bojím, že som vyhrala dve fľašky fernetu stock citrus o ktoré ani nemám záujem....prepáčte, milí čitatelia, ktorí neexistujete, lebo tento blog nikto nečíta...ale aby som vedela aj ja o pár dní, týždňov, mesiacov, rokov...dnes sme sa stavili o dve fľašky fernetu citrus, že s ňou nebude nič mať a ja sa práve teraz bojím, že som im vyhrala, po všetkých dnešných slovách, po tom všetkom, čo sme spolu prežili, po tom, ako som si dnes myslela, že sa k sebe vrátime...na čo mi hovoril, že ide za ňou...bolo by možno lepšie, keby mi to nepovedal, teraz sa bojím a hrozne sa bojím...pane Bože na nebi, pomáhaj mi, tak sa bojím...čoho vlastne? že sa k sebe vrátia, že sa spolu milujú u neho (v ex-našom byte)....mám príšerný strach, že som stratila to, čo som hádam ešte ani nezískala...viem, mala by som mu dôverovať...ja viem...len, tá dôvera je teraz ešte taká slabá krehká...tak veľa ľudí mi hovorí, aby som sa s ním nestretávala, aby som mu nedvíhala telefón, nepísala si s ním...viem, že je to ťažké pochopiť, ale cítim to takto...ak je o čo bojovať, budem bojovať, ale potrebujem vedieť, či je o čo bojovať...ak chce byť s ňou, nech je s ňou, ja to prežijem...strašne sa bojím

sobota 5. mája 2018

Neviem

Ani neviem, kde začať. Od posledného zápisku sa určite zmenilo tak veľa. Vzťah, ktorý sa podľa všetkého nemal ani začať sa pred mesiacom definitívne skončil, odsťahovala som sa. No definitívne ako definitívne. Asi po dvoch týždňoch sme sa prvýkrát videli. Hneď na zastávke ma objal a dal mi pusu na líce, inak nič. Nič osobné, celú hodinu a pol sm e strávili kecaním o práci, ako dvaja kolegovia, medzi ktorými nikdy nič nebolo, nie je a nebude. Aký veľký omyl. Nemohla som sa na neho vynadívať. Tie zelené oči. Vidím v nich ešte lásku alebo ju chcem vidieť. Sama neviem. To bolo deň po tom, ako mi do telefónu sám od seba povedal: "chýbaš mi" a vykoľajil ma tým na zvyšok dňa. Prečo nič neurobíš, keď ti chýbam? Naozaj ti chýbam? Alebo je to len pokračovanie tvojich klamstiev. Kde je vlastne pravda a záleží na nej až tak moc? A čo slečna D.? Čo sa s ňou stalo? Stretávajú sa? Píšu si? Volávajú si? Majú stále spolu vzťah? Chce nás obe? Obe predsa mať nemôže, to nejde, aspoň nie navždy. Jednu alebo druhú to časom prestane baviť.
Predminulý víkend prišiel za mnou. Dal mi pusu (na ústa!), hneď ako sme sa videli. Nedokázala som mu odolať. Bozkávali sme sa a mali sme sex, odzadu, v mojej izbe. Keď skončil, bozkával ma do vlasov, povedala som mu, že ho ľúbim a on povedal, že aj on mňa, povedala som mu, že mi chýba a on, že aj ja jemu. Potom sme sa šli najesť a na prechádzku a na zmrzku, videla som, že mu volala, možno jej neskôr volal späť, neviem, netuším, niečo sa medzi nimi muselo stať. Neviem.
Potom sme sa stretli aj na druhý deň. To bolo v nedeľu pred dvomi týždňami. Išli sme na obed, na drink a potom k nám na predajňu, takže nás videlo dosť ľudí. Ex-partneri spolu, divné, že? Je pravda, že sme sa nedržali za ruky alebo nebodaj bozkávali, ale prišli sme spolu a ani sme sa netvárili, že by nie.
Naposledy som ho videla pred týždňom v nedeľu. Len tak mi zavolal do práce a povedal mi, že je škoda, že som v práci, že by chcel ísť so mnou na obed a na autosalón. Na obed sme nakoniec šli. Zaplatil slušne vysoký účet bez problému, ale najväčší gól bol predvčerom.
Volal mi, že dostal kapky od mamky, že sa jej priznal, že som sa odsťahovala. Vraj mu dosť vynadala, že má dosť rokov, aby vedel, čo v živote chce a že má prísť na východ, ale nie sám, včera večer mi poslal srdiečko. Skoro som omdlela. Ešte že som ležala v posteli. Mali sme chat ako pred niekoľkými mesiacmi. ĎAKUJEM Bohu.
Ak je o čo bojovať, chcem bojovať. Ak nie je už o čo bojovať, chcem to vedieť a nemrhať silami. Ako povedal Lete, mali by sme sa porozprávať, ale ja sa toho dosť bojím, bojím sa, že nedostanem úprimné odpovede alebo, keď ich odstanem, že sa mi nebudú páčiť, ale skôr či neskôr sa tomu rozhovoru nebude dať vyhnúť, to mi je jasné. Dnes dopoludnia mi volal a a viac-menej ma pozval na dovolenku. Pýtal sa, či mi TK dá ešte týždeň dovolenky. Nemal by to byť žiadny problém, aj tak si minimálne týždeň dovči budem musieť vybrať.
Teraz bol tri dni doma. Premýšľam o tom, či bol s ňou. Čo robil celé tri dni doma a sám? Alebo sa zoznámil ešte s nejakou ďalšou slečnou a je to nenapraviteľný sukničkár? Kiež by som vedela na všetky tieto otázky odpovede. A keby som vedela, bolo by to lepšie? Jednoduchšie? Prijímala by som pondelkové dotyky od MK lepšie alebo ich dokonca bola ochotná oplatiť? Asi nie. Všetko je tak, ako má byť, len to treba prijať. Či sa my k sebe vrátime? Tak rýchlo? Tak rýchlo určite nie, nie, pokiaľ je s ňou v akomkoľvek kontakte a ja viem, že je a aj bude chcieť byť, na toľko ho už poznám, že bude s ňou chcieť byť kamarát. Možno ale ona bude mať viac rozumu, možno ho nemiluje tak úplne, presne tak, ako som ho ja spočiatku nemilovala, tak úplne, ani neviem, kedy sa to vo mne zlomilo, možno až keď si začal s ňou, keď som zrazu mala vedľa seba muža, ktorého som vôbec nespoznávala, ktorý sa so mnou nerozprával, ledva ma zdravil a ja stále neviem, kvôli čomu to všetko vlastne bolo. Prečo ma nechal odísť, ak mu na mne záleží? A ak mu na mne nezáleží, prečo to potom všetko radšej neukončí. Vymažeme si čísla a dovi-dopo. Papa drahá Nika. Neviem. Neviem je v poslednej dobe moja najčastejšia odpoveď, ale aj najúprimnejšia. Neviem, či ho milujem, neviem, či som mu odpustila, neviem, či by som chcela, aby sme sa znovu dali dokopy, neviem, či chcem vedieť pravdu, prečo to všetko. Fakt neviem. Kam to všetko speje? Neviem. Viem, len, že musím nájsť samú seba a potom môžem nájsť odpovede na všetky tieto otázky a viem, že sa ho budem musieť opýtať, lebo sám mi asi naozaj nepovie.

Týždeň 19. 03. 2024 - 25. 03. 2026

Utorok - Mám strašne pocit, že som sa vrátila do čias na rodičovskej. Proste rána také pomaličké, potom prechádzka, obed, spánok, upratovani...