Hľadať tu :-)

nedeľa 28. februára 2021

Téma mesiaca marec: Moje naj

 No tu je to jasné, moje naj je ten osemmesačný človiečik, ktorý sladko spinká momentálne. On je moja energia, moje slnko v zamračených dňoch, ale okrem neho je to hlavne môj partner, rodina, priatelia, hudba, knihy, blog, moje "baby" a celý ten zberateľsko-blogový život.

Téma mesiaca marec: Strach

Ahojte priatelia 😏 Práve som si prečítala mail s témami mesiaca na mesiac marec a obe ma zaujali a keďže som si už dávnejšie plánovala, že si k témam mesiaca niečo napíšem, tak sa do toho rovno pustím, nech to nedopadne ako tento mesiac. Áno, ešte hodinu bude február.

Strach. Myslím si, že každý človek má prirodzene z niečoho strach. Niekto menší, niekto väčší a niekto dokonca paralyzujúci. Ten paralyzujúci mám ja osobne z výšok. Už som síce v štádiu, že dokážem vyjsť niekam (pre mňa) vysoko, ale do niektorých výšok stále ísť odmietam a viem, že ak by som sa tam aj dostala, napríklad výťahom, že by som nedokázala urobiť ani krok ďalej. 

Potom mám taký klasický strach, keď neviem, čo sa bude diať. Trebárs moja zubárka nerozpráva, čo robí a na mňa to nepôsobí veľmi dobre. Som rada, keď viem, čo sa bude so mnou/mojim telom diať. 

A ten najväčší strach, ten prišiel pred rokom a pol, keď som zistila, že som tehotná. Najprv strach o embrio, o plod, či sa tehotenstvo udrží, či bude synček zdravý, či si neublížime pri pôrode a potom prišiel ten strach, ktorý už vraj nikdy nezmizne - strach o vlastné dieťa. Prvý strašný strach som zažila, keď sa rozpípal monitor dychu a synček nedýchal, na šťastie sa nadýchol, keď sme ho zdvihli, ale tých pár sekúnd, to bolo čosi hrozné. Druhý veľký strach bol, keď padol z postele, síce po pár minútach vyzeral akoby sa mu to nestalo, smial sa a vyzeral úplne ako predtým, ale ja som sa bála, či nemá nejaké poškodenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie a každá minúta do príchodu sanitky a následne v sanitke sa mi zdala nekonečná. A také bežné strachy o neho mám tak biliónkrát denne, keď vidím, kam sa sa driape, čo na neho ide spadnúť alebo čo si chce narvať do tých malých úst. A viem, že tých mikrostrachov každodenných bude vekom iba pribúdať. Dá sa s tým niečo robiť? Asi nie. Vraj o prvé sa človek stará s najdôkladnejšie, s najväčším strachom a rešpektom, aby bolo všetko v poriadku. Pri každom ďalšom už akoby zľavuje, asi preto, lebo už vie, čo všetko dokáže dieťa prežiť bez ujmy na zdraví. 

Občas dostávam otázku, či som mala po "škodovej udalosti" strach opäť sadnúť za volant. Musím povedať, že nie. Mala som rešpekt, keď prišiel inštruktor po mňa a bála som sa, či si to v momente, keď si naozaj reálne sadnem za volant, nerozmyslím, ale nie, šlo to tak prirodzene ako vždy: spojka, sedadlo, zrkadlá, pás....spojka, jednotka, blikner, stiahnuť ručnú a IDEME! Ale ja za to vďačím aj môjmu najlepšiemu inštruktorovi na svete. 

streda 10. februára 2021

Starká

Ahojte priatelia 💓

Dnes vám skúsim predstaviť moju Starkú. Nedávno som na nete našla predávať nábytok, aký mala, keď som bola malá a možno ho má dodnes a to ma "donútilo" venovať jej svoje myšlienky a zhomotniť ich sem. V podstate som mala tri starké, ale skutočne len jednu. Ocinova mamina zomrela ešte pred mojim narodením, starkého partnerka nám nikdy starkou nebola a tak jediná ozajstná starká ostala Starká. 

Mojej Starkej kamarátky hovoria Gitka. Narodila sa v 1939, v roku kedy začala druhá svetová vojna. Zažila si toho veľa a nedá sa povedať, žeby a to na nej nepodpísalo, ale aj tak ju veľmi ľúbim a teším sa, keď ju budem môcť znova uvidieť. Prišla o oboch rodičov a vychovávala ju teta, sestra jej maminy a to mala vlastne šťastie, lebo jej sestra skončila v sirotčinci. Áno, vtedy neboli Detské domovy, vtedy v takýchto zariadeniach končili len deti, ktoré naozaj nemali rodičov, teda siroty. 
Mala nie veľmi šťastné manželstvo, ale má dve úžasné deti vychované tvrdou rukou a s oboma má pomerne komplikovaný vzťah, hoci strýko sa dodnes o Starkú stará a býva s ňou, nikdy sa neodsťahoval, nebýval so ženou, ani nemá deti (aspoň sa teda žiadne k nemu oficiálne nehlásia). Na jej dve hlášky počas pozerania telenoviel alebo Dallasu nikdy nezabudnem: 1. Idem šťať. (priznám sa, že tento výraz strašne nemám rada, ale od nej mi to strašne sedí) a 2. No neni špatná (to je najvyššie hodnotenie krásy u mojej Starkej, nepamätám si, že by o niekom povedala, že je pekná/ý).
Keď som bola malá a chodievali sme k starkým na prázdniny, robila úžasné domáce sladké jedlá typu parené buchty, palacinky, gombolce a hlavne PERKI PERKI a ešte raz PERKI. Aj moja mamina robí úžasné, ale Starká, Starká ich robila úžasné. 
Dnes má starká 81 a pol roka. Je vdovou, matkou dvoch detí, starkou dvoch vnúčat a prastarkou jedného pravnúčaťa. Na šťastie sa vzhľadom na vek teší pomerne dobrému zdraviu a s nadsázkou a humorom hodným našej pojašenej rodiny s Mom hovorievame, že bude žiť hádam do stovky, lebo "zlá burina nevyhynie"...ale naša Starká nie je zlá, akurát, akurát ju nemal kto naučiť ukázať prejaviť city, no aj tak viem, že nás veľmi ľúbi. Aj ja ju veľmi ľúbim a veľmi mi chýba, hoci som "stará krava".

A takto nejako vyzerá obývačka mojej starkej. Akurát tie úchytky na šuplíkoch má trochu iné.


utorok 9. februára 2021

O vzdaní sa dieťatka

 Ahojte priatelia 💕 Dnes vám sem dám úvahu na tému, ktorá nie je extra veselá. Najprv by možno mala ozrejmiť, čo ma k tejto úvahe doviedlo. Včera som dostala na massengeri veľmi zaujímavú správu: Ahoj Nikky, prosím ťa, neostali Ti po malom nejaké vecičky pre novorodenca? Pomôže čokoľvek: cumlík, fľaška, oblečenie, plienky. Proste čokoľvek....
A pod tým fotka bábätka, uvažujúc podľa ružových vecičiek, dievčatka. 
Na rýchlo prežívam šok, síce s touto osobou nie som extra v kontakte, ale že by mi ušlo tehu? Pár minút písania a premietnutia toho, čo mi po malom ostalo...no pre úplne nové bábo toho veľa nie je, to som už v záchvate upratovania porozdávala, ale niečo vymyslíme.
A tak sa dozvedám, že známa sa k malinkej dostala ako slepá kura ku zrnu, ako sa hovorí. Jej sestra sa jej totiž v pôrodnici vzdala, podpísala pri plnom vedomí, že sa vzdáva rodičovských práv (a aj povinností a to hlavne, že?). Nie, nesúdim to, neviem, čo k tomuto rozhodnutiu dámu primelo. Len, len to proste ako mamina nedokážem prijať. Nechcem napísať, že toto by som neurobila. Neviem, čo je za tým. Možno by išla aj na potrat, ale už sa nedalo. Neviem. Iba si neviem predstaviť, že vynosím a porodím dieťatko a nechám ho pár dňoch spolužitia v nemocnici (nie, nejednalo sa o anonymný pôrod, že by dieťatko bolo vopred určené na adopciu). 
Priznám sa, že od včera na malinkú neustále myslím a v hlavne sa mi točia všakovaké myšlienky. V prvom rade je to obrovská vďačnosť k mojej Mom, že sa takto nezachovala, že ma vynosila, porodila, vzala domov a starala sa o mňa a vychovala ma ako najlepšie vedela.
Potom pozerám na Pampúšika a nedokážem si predstaviť, že by som ho tam nechala po tom ako mi ho doniesli o piatej ráno a ja som uvidela piaty element, dokonalé stvorenie, niečo extrémne nádherné. Áno, mali sme ťažké začiatky, aj v nemocnici boli krízy, o ktorých vám sem ešte niekedy napíšem, ale ani raz sa mi v hlavne neotočilo, že by som ho tam nechala. 

A takto sa známa stala maminou v priebehu v podstate pár hodín(dní). To musí byť obrovský šok a hlavne nepripravenosť. Ja som mala na vytvorenie si vzťahu a podmienok pre Pampiho 7,5 mesiaca. Neviem si predstaviť, že by som to všetko mala stihnúť v priebehu pár dní (hoci viem, že sa to dá, keď sa musí). 

Milá A. prajem Ti do života veľa veľa veľa veľa ale extrémne veľa lásky. Neviem, ako šetrne Ti raz Tvoji rodičia povedia, že tvoja bio mamka sa Ťa vzdala a asi len ona vie prečo. No to nevadí, máš úžasných rodičov, ktorí Ťa už teraz extrémne ľúbia a my im pomôžeme ako budeme môcť.


štvrtok 4. februára 2021

Meninové prekvapenie

Dobrý večer znova priatelia 💕 To máte asi veľkú radosť, že vydám dva články v jeden večer. No, nedá mi inak. Dnes mám meniny, nezvyknem ich nijako zvlášť sláviť a ako mi môj najlepší bráško na svete napísal, Nička v kalendári stále nie je. Hm, Pítr, asi ani nebude. Ale už je tam Nika, pekný postup. No, jasné, jasné, nie o tom som chcela. Prišla na pol minútky dnes kamoška a niečo mi tu nechala, dokonca aj pre Pampúšika. Chcete vidieť? Nechcete? Aj tak uvidíte 😌

No toto bolo veľké prekvapenie. O tejto konkrétnej bábike sme si síce písali, ale netušila som, že ju pre mňa kúpila.

Niečo pre Pampiho. Akurát si bude na to musieť ešte nejaký čas počkať alebo skúsime niekomu podarovať, keďže sa chcem zapojiť do jedného projektu. No, uvidíme, ako to pôjde.

Bonboniéra. Škoda, že jahodová. Nevadí, drahý spapá.

Piškotky ma veľmi potešili. Akosi padli pri popoludňajšej káve. Hm...to je tak, keď niekto vynechá obed.


Ovocné kapsičky. To má Pampi rád, to ho poteší.

Vrece oblečenia a topánok po jej chlapcoch.




O bezpodmienečnej láske

Dobrý večer priatelia (vybehnime na polia, čaká nás noc plná melódie

...sorry, nedalo sa odolať). Tak ešte raz, dobrý večer priatelia alebo dobrú noc, čo sa praje o 22:30? 

Takto na večer by som sa chcela zamyslieť na tému bezpodmienečná láska. Zažívam takú a je to úžasné. Je úžasné vedieť, že na svete je osôbka, ktorá ešte ani nerozpráva, ale aj tak vás miluje presne takých, akí ste. Nechce ma vyššiu, nižšiu, štíhlejšiu, tučnejšiu (no to hádam naozaj nie 😁😁😁), modrookú, blonďatú. Chce ma takú aká som. Je mu jedno, či máme dokonalo upratané alebo že by bolo na čase upratať hlavne jeho jedálenskú stoličku, je mu jedno, či dojčím alebo kŕmim umelým mliekom, hoci jeho samotného by to malo najviac zaujímať. Jediné, čo chce, aby som bola pri ňom, keď ma potrebuje. Náš syn. Piaty element. Dokonalá bytosť. A na oplátku ja ho milujem takého aký je. Chcela by som, aby bol iný? Občas by som si priala, aby menej kričal, to je pravda. ale je zdravý zvedavý úžasný, čo viac si priať? Mal by už sedieť? Hm....no však raz sa to naučí. Dnes bol prvý náznak. Neštvornožkuje? Možno ani nebude. Aj to sa stáva. 
Jediné, čo by som si priala, hoci viem, že je to nereálne, aby bol vždy zdravý. Alebo aby mal aspoň bežné a nezávažné ochorenia a choroby. To je moje jediné prianie a ešte by bolo fajn, keby ma stále ľúbil takú, aká som. 

pondelok 1. februára 2021

Darčeky od rodiny Drahého brata

 Ahojte priatelia. Rozhodla som sa, že si zdokumentujem, čo všetko to naše dítko dostalo na svoje prvé Vianoce. Zatiaľ sa mi podarilo dať dokopy darčeky, ktoré priniesla rodina môjho nádejného švagra, a.k.a staršieho zo starších bratov môjho Drahého, keďže on je najmladší.
Dostavili sa na Štefana v zložení on, jeho manželka, ich stredná a najmladšia dcéra a strednej dcéry syn, ktorý mal necelé 2 roky.

Kašičky som do vtedy Pampúšikovi nedávala, ani domáce, ani instantné, ani takéto. Tieto mali úspech. 

Jeden z najlepších darčekov, aké Pampi dostal tieto Vianoce. Učiaci hrnček. Nedávno sme ho skúsili prvýkrát a na moje extrémne potešenie z neho vodu pije (z klasickej dojčenskej fľašky totiž vodu nechce).

Dve balenia vlhčených utierok. Túto značku som ešte nemala. Neboli zlé, ale ostávam verná "zajačikovským" Lidlovským.

Super krásny voňavý krémik, ľahko sa vstrebáva. Za tento som veľmi vďačná.

Šampón sme ešte neskúšali.

Instantný čaj. Drahý skúsil, vraj je veľmi chutný.


Vzťahy na pracovisku

Už od kedy som začala pracovať všimla som si, že niektorí ľudia vo firme sú si k sebe možno trošku bližší než by si možno mali. Napríklad, k...