Týždeň 24. 10. 2023 - 30. 10. 2023

Utorok - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky. Išiel celkom ochotne. Bol tam piaty. Chlapci sa hrali spolu a jediné dievčatko bolo pri pani učiteľke. Pampúšik išiel opäť tam dozadu si sadnúť na také veľké kocky, ale nevyzeral, že plače, aspoň kým som tam bola.

Doma som si urobila kávu, upratala to najdôležitejšie a zašla som si k Tescu po zásielky. Bábika je nádherná. Úplne ma ochromila. 

Bol tu dispečer a mi nešiel nejako systém a mu hovorím, že môj prvý zákazník a nejde mi to. A on: takže som tvoj prvý dnes? 

Tak mu hovorím, že nepokračujme v tejto debate, lebo to neznie dobre. Tak sme sa schuti zasmiali. Dnes je úplne iný deň ako včera. 

Dokonca sme prehodili pár viet s kolegyňou. Akože väčšina bola pracovných, ale došlo aj na tému hudby v rádiu. Wau. 

Myslím, že kolegyňa sa bojí o tatina, lebo v piatok spomínala, že má ísť na operáciu a dnes, keď telefonovala, tak som počula apa a operáció a termín. Teda, to minimum, čo som dokázala pochopiť z tej záplavy maďarských slov a pár slovenských, veľa tiež nadávala.

V tom rádiu hrajú dnes takú dobrú staršiu hudbu. Britney, Metalicu a proste také pesničky, ktoré poznám. 

Zasmiali sme sa s kolegyňou, keď odfrngla lienku priamo do pavučiny a rozbehol sa k nej taký mikro pavúk. Mám pocit, že dnes sme prehovorili viac slov ako za celý minulý týždeň. Mám takú radosť. Mám chuť objať vesmír. 

Rozprávame sa. Naozaj sa rozprávame, aj o osobných veciach. A keď prišli baby z vedľa, tak sme sa tak nasmiali. Tento deň sa zapíše do histórie.

Tento deň, resp. tento dátum síce už v mojej osobnej histórii je štvrtý rok. Presne pred štyrmi rokmi som si našla dve čiarky. Ešte dnes sa vidím ako so Sluhom plačem, že som si pokazila život a čo teraz budem robiť. Ako rýchlo to prešlo a potom prišla láska. Na prvý pohľad. To bitie srdiečka. 

Chvíľu som kecala s vedúcim z HD, že kto z mojich obľúbencov ešte robí. Moc ich teda už nezostalo, ale tak od zlúčenia sú to koľko 5 rokov? Myslím, že 5. Alebo možno 6. Lebo to bolo rok na to, ako Drahý prišiel do BA a to bude sedem v máji, tak asi 6 rokov. 6 rokov v Retarde je ozaj dosť :-D

Streda - Ráno som išla s Pampúšikom do škôlky a predo mnou pani, že jej synček prekonal piatu chorobu, tak hneď skontrolovala aj Pampúšika a nepáčil sa jej taký výsyp, čo mal na trupe. Ani mne sa osobne až tak nepáčil, ale myslela som si, že len niečo zjedol a tak. No učiteľka nás pre istotu poslala k doktorke, tak som išla. Volala som aj Drahému, že teda zrejme dnes bude musieť byť doma. 

Doktorka ma úplne zglbala, že prečo sme ho dali do škôlky, že mal byť ešte doma, že to má z toho, ale že piata choroba to teda nie je. Tak sme sa zvrtli domov, chvíľu sme sa bavili ešte s Drahým, ten vytočený do nepríčetnosti, že však jemu dala OČRku len do 20teho a tak. Ale ostal s ním doma, že bude chodiť možno poobede do roboty a ráno. 

Napísal mi PP. Ani netuším, že prečo som mu odpísala. Toľko rokov ho mám zablokovaného na FB a zrazu mi príde správa od neho na IG. Podľa prezývky som na 90% vedela, že je to on. V rámci toho, že som mu v noci zo soboty na nedeľu skoro napísala, zdalo sa mi to ako neskutočné znamenie. 

Písali sme si len pár minút, keď začali hrať Kým ťa mám. Akože vážne? Kým ťa mám

Akože veľa pesničiek sa mi s ním spája, ale táto úplne najviac. Sedeli sme v pizzérke a on sa ma na ňu opýtal: Nepoznáš klasiku?  Práveže poznám. Kým ťa mám. A to som vtedy ešte netušila, ako veľmi som sa do neho zaľúbila a ako veľmi mi zmení život. Nedával mi nádej na nič viac než chvíle rozkoše, keďže mal oficiálnu partnerku a ešte kopu neoficiálnych. Ale vtedy v tej pizzérke, keď sme sa vzájomne provokovali s fajčením, mi to bolo dosť jedno. 

Písali sme si celý deň, aspoň lepšie prešiel čas o mnoho rýchlejšie. Čítala som si pomedzi jeho správy After3, čo samozrejme umocnilo náladu medzi nami. 

Pospomínali sme na "staré dobré časy" a samozrejme, že sa spýtal, či ho chcem vidieť aj na živo. Ofšem, že chcem, ale nie je to také jednoduché a samozrejme sa ma opýtal, prečo som sa nezastavila vtedy, keď sme sa videli v Terminály. No, myslím, že prvýkrát som sa zdržala za ruku so svojim mužom, takže to by asi nešlo a druhýkrát som si tuším ani nebola plne istá, či je to vôbec on. Na to mi napísal, že on ma potom hľadal.

Drahý musel ísť do práce, keď som prišla domov, ale bol len na chvíľu, krátko po deviatej už bol aj doma.

Štvrtok - Chalani teda ostali doma a ja som vyrazila do práce. Bolo dosť plno, musela som dávať veľký pozor, ale medzi tým som aspoň dokázala napísať pár slov PP. 

Dokonca mi tesne pred začiatkom zmeny volal. Bolo to také opojné počuť opäť jeho hlas. Tú jeho jednoduchosť žitia. 

V robote boli takmer všetci v našej kancelárii a tie reči. Uff, príliš veľa hormónov. 

Potom mi PP napísal, že má 6 rokov vzťah s o 12 rokov staršou. Úplne ma to dostalo. Keby sa ma ešte niekto cez víkend spýtal, či sa rozplačem kvôli PP, tak sa zasmejem. Koľko citu môže v človeku ostať po 6 rokoch? Očividne veľa.  (Keď to teraz píšem je mi zo seba na blití, keďže dotyčného záujem trval presne 4 dni). 

Dokonca mi ráno volal, bolo to také dokonalé, počuť ten hlas. Však volaním to celé začalo. Ako si odo mňa neustále pýtal telefónne číslo, dokonca si ho pýtal aj od jeho šéfa. Pamätám si, ako s tým prišiel za mnou a ako som mu síce na firemný mobil, ale volala u maminy a ako sme sa potom stretli. A na druhý deň znova. 

Samozrejme mi prezradil veci, ktoré som ani nechcela veľmi počuť, ale dokonca mi prezradil aj meno slečny Jáj. Nie že by na tom záležalo. 

A to jeho extrémne sebavedomie, ktoré vlastne krásne odráža, že si je sebou tak neistý:

Chceš tvrdiť, že po tých rokoch stále chceš len jednu jedinú osobu a to mňa?

Tak toto ma vystrelilo do vesmíru. Nie, to vôbec tvrdiť nechcem, lebo to nie je pravda. Chcem len niekoho, kto by ma ľúbil tak ako ja jeho, ale s mojou psychopatickou povahou sa to asi ani nedá, ale potom som dostala krásny kompliment:

Tak ako ťa poznám ja, tak sa snažíš ňou byť ako najlepšie vieš (matkou tisícročia). To ma strašne dojalo, keďže ani otec dieťaťa nevidí moju snahu. 

V tých pár hodinách som patril len tebe. Tak to je zhrnutie úplne najvýstižnejšie. Akože človeka vlastniť aj tak nemožno, ale zároveň to ľudia tak veľmi chcú. Chcú niekomu/niekam patriť a chcú, aby niekto bol ich: moje dieťa, môj partner, moja robota, moji rodičia, moji súrodenci. Moje, moje, moje a reálne nič nikoho nie je. 

A zase až taká zlá nie si...Veď si mala napísané litánie a neposlala si jej to...A na čo? Nepomohlo by mi to. To som nechala na inú :-D Ja sa len potrebujem vypísať, potom je už dobre. Aspoň na chvíľu.

Ale všetko to okolo, čo sme páchali bolo mega a vďaka tomu mal ten sex potom zmysel...Tak lepšie by som to nevystihla ani ja. Bolo to mega. 

Čiže keby ma máš pred sebou, tak povieš aj to, čo nevieš...Milujem tú jeho drzosť a hrané ego. Proste sa na tom bavím neskutočne. Milujem tie doťahovačky, keď mu niečo nechcem povedať. 

Dievčatko, hráš hrdinku teraz...ale keby ma máš už pred sebou, by si ináč rozprávala....

Vlastne ani neviem, aké by to bolo, mať ho znovu pred sebou. Tých pár momentov, keď som ho videla v Keksoch, som si to nestihla poriadne ani uvedomiť. 

No ver, že raz sa to stane ... No, raz asi áno, ale kto vie, kedy to bude a potom uvidíme, čo bude, či sa vôbec pozdravíme.

Išiel na dolniaky. Tak by som šla s ním. Šla by som na cintorín za starkým. Aspoň na chvíľu, síce by som na hrob asi netrafila, ale to sa dá tuším vyhľadať. Naposledy som tam bola so starkou a strýkom a mojimi chalanmi. Pamúšik to potom rád spomínal, že sme pálili sviečky.

Celú noc som sa prehadzovala. Pršalo.

Piatok - Ráno stále pršalo. Volal mi Drahý, či prídem po neho do práce, keď tak prší, tak si hovorím, že jasné, prečo by som neotočila diaľničnú cestu 3x :-D 

Keďže sme sa vychystali moc skoro, zašla som ešte do zásielkovne pri Tescu po balík a na chvíľu som volala s PP. S Pampúšikom to bol síce hovor za milión, ale aj tak bolo skvelé ho počuť.

Ale už sa ti nemusím tak páčiť ako vtedy keď si videla aj rebrá...Velice vtipné. Ako keby na tom záležalo. Telo je jedna vec, ale sexeapeal s tým až toľko nemá. 

Ráno v robote nešli systéme, lebo v noci prebehla nejaká aktualizácia, takže som si musela všetko naištalovať a nastaviť znova. Nevadilo by mi to, keby sa zástupkyňa neprišla každú chvíľu opýtať, či už to ide, ale vlastne ani to mi nevadilo.

Nežný je niečo, čo nie som najradšej....Vážne? To ma ale prekvapuje. 

Chcel mi zavolať, tak som vybehla von, poslal mi dokonca na seba číslo. Možno jedno z mnohých, ale v podstate je mi to fuk. Vonku bola ale nechutná zima, tak som sa zastavila v prázdnej kuchynke, tam so sa neskôr zrazila s jeho bývalým šéfom. Bolo to také zaujímavé.

Dookola sa ho pýtam, prečo mi vlastne napísal po toľkých rokoch, ale poznám ho, to mi povedať nechce. A keď nechce, tak nepovie. Jeho tvrdohlavosť je ešte horšia ako to jeho akože-ego. 

Inak to šlo dobre. Po práci už Drahý nemusel do svojej roboty. 

Celú noc som sa budila a striedavo som zaspávala v obývačke a striedavo v spálni. Pomedzi to so si ešte čítala After4.

Sobota - Ráno som bola samozrejme dosť nevyspatá, ale cítila som sa celkom fajn. Osprchovala som sa a Drahý volal Pampúšika s ním na poštu, ale nechcelo sa mu, tak sme sa hrali doma.

Ty si bola posledná, na koho som myslel...Radšej sa nepýtam pri čom. 

Celý deň mi prešiel akoby v hmle. Boli sme v obchode, boli sme sa prejsť, ale ja som bola duchom niekde úplne inde.

Nedeľa - Menil sa čas, takže som vstala pred siedmou a už ma čakalo dobré ránko na displeji telefónu, čo tak ostro kontrastovalo s tým, aké dobré ráno mi spravil Drahý, keďže bol velice milí na nás oboch aj s Pampúšikom už od samého rána.

Ale som zvedavý, keď sa raz stretneme, ako si budeš vychutnávať ten pocit, že som zase pred tebou...Tak to by úprimne zaujímalo aj mňa. Podľa mňa sa na teba poriadne ani nepozriem, ako veľmi sa budem hanbiť. Hľadala som, či mám ešte nejaké fotky nás dvoch, ale žiadne som nenašla, asi som ich vymazala, keď som sa nahnevala. Našla som síce kopu iných fotiek, hlavne Ex a na blogu som dokonca našla listy, ktoré som imaginárne posielala tej PP frajerke. 

Drahý išiel poobede na pivo a ja som si pozrela After 4. Oproti knihe to bol slabý odvar. Kopa vecí je tam úplne inak, ale pozerať sa to dalo. Tak na Heroa sa dobre pozerá.

Hlavne, keď mu nakreslia tetovania Hardina Scotta. 

Pred obedom som vybehla na aute do Lidlu, ale strašne sa mi chcelo šoférovať, tak som si zmyslela, že sa vrátim cez diaľnicu domov, avšak prešla som výjazd, takže som vyšla pri Grobe, ale tam som zle odbočila, takže som sa ocitla na starej ceste, takže som bola dokopy preč možno aj hodinu. Nikto nič nepovedal. Tak možno by som mu nechýbala ani keby som bola preč pár hodín. Škoda, že PP je až v Keksoch. Keby bol bližšie. Mala by som sa spamätať, toto je horšie ako pubertiačka. Ako z nejakého zlého románu.

Hamty ma večer riadne schladila, že na čo by mi bol taký chlap (ček). No, na nič. To má pravdu. To sa musí nechať.

Chvíľu sme si volali a prezradil mi, že teraz býva na rovnakom sídlisku, na ktorom som žila 18 rokov, dokonca na rovnakej ulici len o pár vchodov ďalej. 

Ešte stále si chcem nahovoriť, že toto je len tak? Neviem. Mám z toho toľko pocitov, že je to až divné. Neverím na náhody, ale ešte som neprišla ani na to, prečo som opäť v Retarde, potom do toho príde PP. Čo ma ešte čaká? No tak život, čo mi chceš povedať?

Keď prišiel Drahý z piva, ak vôbec bol na pive, začal provokovať, že ako mi on pomáhal po pôrode, ako sa o nás bál a takéto hovadiny. Snažil sa vyprovokovať hádku, ale nedala som sa. Radšej som sa šla prejsť okolo jazera. 

PP bol už taký divný, ani moc nepísal a neviem, asi ho to prešlo. Čo už. Pred pár dňami som ani netušila, že vôbec existuje, tak to až tak nevadí. 

Aj Drahý s Pampúšikom išli von, na cintorín. Vrátili sme sa takmer v rovnakom čase a začal zase provokovať, ale teraz pre istotu Pampúšika, že či nechce sestričku alebo bračeka. Na šťastie ten ho schladil, že nie, ale potom povedal, že by sestričke požičal motýlika. To je tak úžasné dieťa. 

V noci som toho opäť moc nezaspala. Všetko mi to išlo v hlave. 

PP sa ma pýtal, či v stredu nejdem do Keksov na hroby. No, to teda nejdem, keďže my tam nikoho pochovaného nemáme a ešte mi napísal, že pár minút by si na mňa našiel. Pár minút? Jasné, že budem šoférovať dve hodiny tam a dve hodiny naspäť kvôli pár minútam. Akože som dosť cvok, ale až taký nie.

Aj keď on to pre mňa spravil, ale nebolo to na pár minút a stálo ho to určite viac času, keďže išiel vlakom. Ale to bolo dávno a hlavne, vtedy som bola slobodná a bezdetná.

Pondelok - Ráno mi PP napísal, či som rozmýšľala nad tou stredou a áno rozmýšľala a potom mi napísal, že aby sme sa na nej nedohadovali, že nevie, čo povie doma. Tak mi to prišlo také, že uvidíme, ako to bude na Vianoce. Pff. Poznám to, Vianoce prejdú ako nič, to je prvá vec a druhá je to, že tam budem aj s chlapcami, takže čo potom poviem ja? Že idem na povianočné nákupy do zatvorených obchodov? Alebo?

No a potom mi napísal na tú stredu, že tá jeho ešte nevie, či niekam ide a ak aj pôjde, či ho nebude chcieť zobrať so sebou, takže asi tak...

No, tak to asi fakt necháme tak a bude pokoj. Tak by to bolo asi najrozumnejšie. Aj som mu napísala, že či sa chce vrátiť to ignoru, keď mi píše také ľadové sprchy.

Šéfka napísala, že si berie nečakane PN. Jaká paráda. Nie, že by mi vadila, ale kto už nie je rád, keď šéfka nie je v práci.

Poobede mi napísala Susan, či nenapíšem chlapcom, či nepôjdu von, tak som Drahému poslala jej číslo, nech sa dohodnú, lebo riešiť to cezo mňa je také. Keď som prišla, tak som sa k nim pripojila, akurát sa chystali na prechádzku po sídlisku. Tak mi to dobre padlo, trochu sa prejsť. Škoda, že sa kvôli zmene času tak rýchlo zotmelo. 

Priala by som si byť....

Priala by som si byť introvertom. Vedieť nahodiť poker face a všetko, čo sa vo mne deje, si užiť v súkromí. Práve v tejto chvíli by som si to priala viac ako inokedy. Lebo by sa mi nerinuli slzy z očí v situácii, kedy sa to vôbec nehodí. Ešte v rádiu hrajú Žily. Koľko rokov som to nepočula, ale do tohto sa to tak extrémne hodí.

To čo som s tebou skúsil
S nikým už nemusím
Čo som s tebou musel
S nikým už neskúsim

Ani som netušila, že by ma toto mohlo takto zasiahnuť. Vedela som to, ale čítať to, to tak zabolelo. Tak hlboko. Až ochromilo. 

Bože, ja som tak naivná, čo som si myslela. Veď ho poznám. Teda nepoznám, ale čo sa tohto týka, poznám. Zo vzťahu do vzťahu a popri tom ešte kdečo iné. Hádam som si nemyslela, že raz, raz v živote by mohol byť iba iba môj. Všetko sa to vrátilo a bolí to hádam ešte viac ako pred toľkými rokmi. Ale je to moja vina, nemala som sa na to pýtať. Nemala som mu ani odpovedať, keď mi napísal. Na kerú riť som mu odpísala. Mohlo mi byť jasné, ako to skončí. Však toto sme si už prežili. V tomto som jak ex, ten má údajne slabosť pre mňa, tak ja mám slabosť pre PP. 

Ani by som neverila, že až takú. 

Prečo ja musím byť takáto emotívna? Prečo na mne vidieť, keď lietam šťastím v nebi a aj, keď sa hnevám, keď s niečím nesúhlasím a aj keď mi niekto zlomí srdce a nemusím povedať ani slovo?

Dobre, dobre, bol to včera pekný deň, krásne spestrenie, ale ako prišlo, tak aj odišlo.

Ja by som fakt mala začať chodiť na nejaké terapie, lebo skončím niekde v Pezinku v izbe s bielymi mäkkými stenami.

Sorry za môj výlev. 

Týždeň 17. 10. 2023 - 23. 10. 2023

Utorok - Ráno som sa zobudila celá nejaká ubolená. Najradšej by som ostala v teplej posteli. Aj Pampúšik, že aby som nešla, že on ma chce a podobne. Cesta bola dosť upchatá, ale aj tak som prišla takmer polhodinu vopred.

Prišiel Kocúrik a asi polhodinu sme sa rozprávali, akože prišiel kvôli objednávke, ale predebadovali sme mnoho iných vecí. Mi hovorí, či mám ešte bábiky. To bolo také milené, že si to pamätá. Človek by sa utopil v tých jeho modrých očiach, keby nebol dobrý plavec. On by bol taká krásna socha. Ako socha by bol priam dokonalý. Nerozprával by, neplodil by deti, iba by bol. 

Aj jeden zákazník mal dnes také krásne modré oči. 

Inak je tu dnes hrozná nuda. Byť tu do šiestej, tak neviem-neviem. Zákazníkov bolo možno päť dokopy. Už ma ani ten net nebaví. Človek tu má toľko možností premýšľať. 

Kolega zo skladu, čo tu robil, keď aj ja, sa ma pýtal, či je lepšie na výdajni ako v sklade a ja, že v sklade ide lepšie čas, tu to ide hrozne pomaly. Fakt asi začnem čítať knihy alebo neviem. Trochu aj premýšľam, či je dobré, aby sme tu boli dve, že kedy na to dôjde firma, ale ono kvôli tej pracovnej dobe to veľmi nejde inak, lebo kto by chcel mať pracovnú dobu 10 hodín denne každý deň. To by asi nešlo tiež. 

Snažím sa čítať After: Tajomstvo na mobile, ale moc mi to nejde...Kniha je proste kniha.

Doma ma čakali palacinky. To bolo veľmi milé prekvapenie. Pampúšik trochu vyvádzal, ale oproti predošlým dvom dňom to bola lahoda.

Streda - Tak mám narodeniny. Drahý mi "gratuloval" ležmo v posteli, ani mi nepotriasol rukou. Tak krásne narodeniny, Veronika. 

Kocúrik sa zastavil po tú včerajšiu objednávku. Chcela som mu niečo povedať, ale radšej som to nechala tak. Nebolo by to vôbec vhodné. Okrem toho, on má úplne iné starosti. Každý deň v práci. 3 zamestnania. To je tak, keď si niekto "zariadi" život ešte pred 30tkou. 

Lenže, keď ho vidím, vracia sa mi všetko, čo bolo štyri roky dozadu. Ako býval dosť často u nás. ako sa trápil kvôli manželke (dnes už úspešne Exmanželke) a proste všetko to, ako sme sa smiali všetci traja. Áno, akurát, že to bolo pred štyrmi rokmi, od vtedy k nám pribudli dve deti, jedno na každej strane.

Kedy ja už nebudem žiť v minulosti? Možno, keď sa do nej prestanem konečne vracať. Možno ani návrat do Retardu nebol dobrý nápad, ale z nejakého podivného dôvodu som tu. 

Doma mi chalani nachystali kvety, večeru, roládu so sviečkami a čokoládu. Bolo to milé. Hoci sme sa s Drahým dohodli na niečom inom, nevadí mi to. Viem, že proste nemôžem čakať, to, čo by som chcela ja, aby urobil. Prekvapenia sa už nedejú. 

Štvrtok - Zobudila som sa asi o štvrtej nad ránom a asi hodinu som sa nevedela dokašľať, tak som sa rozhodla, že dnes zbehnem na pohotovosť do Pezinka, lebo toto sa mi nechce páčiť a do ďalšej stredy čakať mi nepríde úplne fajn.

Strašne zle je byť v kancelárii s niekým, kto sa s tebou poriadne ani nerozpráva. Tak by som išla späť na sklad. 

Kolegyňa mi dnes ledva pomohla s reklamáciou. Chcela by som ísť domov alebo ani domov. Tam je to tiež dosť na nič. Tamtí dvaja po sebe len hučia. Teda jeden hádže, čo nájde po ruke a druhý za to na neho kričí. 

Viem, kam by som išla. Do jedného konkrétneho domu, do jednej modrej izby. Ani by tam nemusel byť majiteľ doma. 

Alebo by som sa vrátila aj k nám domov, ale domov, na byt, lenže to tiež nie je, to už nie je náš domov. 

Najradšej by som sa vypýtala od zástupkyne šéfky z práce. Podľa mňa by ma aj pustila. Necítim sa vôbec dobre. Ani fyzicky, ani psychicky. 

Kiež by tu bol aspoň jeden normálny človek, s ktorým by sa dalo porozrpávať. Ale najlepšie z toho vychádza Kocúrik, keď si to tak vezmem a ten teda normálny nie je ani náhodou. Krásny? Áno. Normálny? Ani náhodou.

Ale ku mne sa to hodí. Kedy som ja bola s niekým normálnym? Pred 16 rokmi a aj to som to pokazila, no nie, tu by sa hodil úplne iný výraz, proste, doj@bala som to na plnej čiare. Lebo to sa ani inak povedať nedá. 

Bolo tu také malinké dievčatko, hrozne kašľalo. Pripomenulo mi Pampúšika. Mala by som byť doma, s ním.

Kolegyňa akurát hovorí, že jej dcérka chce Monster High. To je milené,

Prišiel mi nedoplatok za poistku na aute. Neviem prečo som si myslela, že som tam mala 7000km, ale vraj iba 5000. Čo mi šiblo? No, nevadí. Možno mi zdvihnú aj tú novú poistku. No, čo už. 

Keď som odchádzala z práce, stretla som pred budovou Kocúrika fajčiť s vedúcim skladu. Bola strašná zima, tak som nadhodila, že čo s tým mieni robiť. Vedúci sa hneď chytil a dobreže sa nezačal smiať. Za to Kocúrik ma schladil, že mi bola ešte väčšia zima. Ok, aspoň viem, že kde je moje miesto. Možno nečkal, že sa sem vrátim. Tak to som nečakala ani ja. Ale ako mi pripomenul Drahý, nikde inde ma nakoniec nevzali. Hej, človek by skoro zabudol.

Vyrazila som teda do Pezinka a čoskoro som aj odchádzala s receptom na ATB. Aj keď CRP mám také hraničné a že ten kašeľ môžem mať aj tri týždne. Aká paráda. 

Zašla som ešte do Tesca, aby som si vybrala lieky a vzala nejaký džús.

Doma bola pohoda, až ma to zaskočilo. 

V Hlavnom meste električka zrazila iba 14 ročného chlapca. Neviem si predstaviť, že by to bol Pampúšik. Proste, že by sa mi raz nevrátil zo školy. Na to ani nemyslieť.

Piatok - Ráno som vstala pred piatou, ale cítila som sa super vyspato. Podarilo sa mi vychystať pomerne skoro, tak jednak chystám len seba a jednak dnes sa Pampúšik asi cítil lepšie, lebo sa so mnou v pohode rozlúčil, žiadne drámy, že idem do práce, dal mi dinobábo a mohla som ísť.

Keď som vstupovala do budovy, stretla som bývalú kolegyňu a tá ma upozornila na kolegyňu z kancelárie, že išla hneď žalovať šéfke, keď som vtedy zabudla vypnúť počítač. Že vraj zase. Dobre, prvýkrát sa mi ho nepodarilo vypnúť, len uspať, nechtiac, nevšimla som si to. A druhýkrát áno, zabudla som. Ale keby to bolo ozaj kolegyňa, tak ho proste vypne a nie hneď ide žalovať šéfke. Veľmi ma to ranilo. 

Keď som potrebovala pomôcť s návratkou (to je tak zložitý a otravný proces), tak som šla za tou babou, čo ma zaúčala, tak hneď na mňa, či sa jej bojím niečo opýtať. Nie, to nie je strach, to je, že ja nechcem. Proste mi to ublížilo a včerajšia pomoc s výdajom reklamácie ma tiež veľmi nepresvedčila o tom, že je dobré sa akokoľvek angažovať viac. Neviem, čo som jej také hrozné za tie tri týždne urobila. Cítim sa tu hrozne. Kým tu bola tá baba, čo ma zaúčala, tak to bolo fajn, ale teraz, keď je vo vedľajšej kancelárii, tak mám chuť to zbaliť a ísť niekam, ani neviem kam. Keď si vezmem, ako nám bolo na sklade super, dobre, aj tak boli občas otravné baby, ale väčšina bola úplne super a na našej zmene nebol vôbec žiadny problém. Srba aj Liptáčka sú úžasné žienky, aj chalani boli super. Kiež by som mala niečo lepšie. Lenže toto je super. Nič tu v podstate nerobím a ešte by som za to mala dostávať krásne peniaze. No, uvidíme, keď príde prvá výplata, že aké peniaze to budú.

 Kolegyňa išla upratovať sklad. Asi chce byť za chrumkavú. Nepovie nikdy ani slovo, keď niekam odíde. Hlavne, že mne povie, že jedna tu furt musí byť. Tak potom ako to, že hneď išla žalovať šéfke. Teraz tu bol pán, ktorý platil poukážkami a zle sa mi to nahodilo, na šťastie, že správna suma, ale tak bola tu hneď šéfka a všetky baby a bolo to také trápne. To vážne očakávajú, že budem všetko na prvýkrát robiť dobre? Že mi niečo raz ukážu a ja to už urobím správne? Fakt?

Sobota - Dopoludnia sme boli v Grobe v tom akože nákupnom stredisku. Mal tam byť aj Dráčik, ale nebol, ale aj tak to bolo fajn. Pampúšikovi je už očividne lepšie. Bol dnes taký, že chcel jednu hračku v Pepcu, ale dal si úplne v pohode vysvetliť, že dnes ju kupovať nebudeme. Chvíľu síce vyzeral, že bude plakať, ale zvládol to úplne v pohode. Som na neho taká pyšná.

Keď sme prišli, chcel ísť na ihrisko, tak Drahý urobil polievku a potom mi povedal, že ide do krčmy za jedným pánom, tak si hovorím, že OK. Neskôr mi volal, že ide ešte do roboty. OK. Pampúšik bez problému zaspal a tak som mala dosť priestoru sama pre seba. 

Keď sa Pampúšik zobudil, tak sme sa hrali a potom chcel pozerať Shreka, lebo videl v ukážke Kocúra v čižmách a mne nedošlo, že v tomto diely vôbec nie je.

Medzičasom prišiel Drahý a urobil halušky, tak sme sa navečerali. Potom Drahý zaspal v obývačke, tak som Pampúšika umyla, dala mu lieky a ešte sme si pozerali staré fotky a videá na mobile a ani som si neuvedomila, že je pol desiatej. Nevedela som spať. 

Čítala som si After a to asi nebol úplne super nápad, lebo sa mi vyrojilo neskutočné množstvo spomienok a tie spomienky vyvolávali ďalšie a ďalšie spomienky.

Skoro som napísala PP a Migovi tú istú otázku. Na moje preveľké šťastie som sa zastavila. Pri oboch.

Nedeľa - Počula som Drahého v noci kašľať a ja sama som mala niekoľko záchvatov kašľa. Ráno som s Drobcom pozerala Kocúra v čižmách na mobile. Potom vstal aj Drahý a trochu sme poupratovali a objednali sme si veľkú rodinnú pizzu, keďže som mala na ňu chuť. Dojedli sme hráškovú polievku. Pampúšik nechcel spinkať, tak som to krátko po druhej vzdala a krátko na to mi napísala aj Susan, či nepôjdeme na prechádzku. 

Išli sme najprv na autíčkové ihrisko, ale chalani sa chceli hrať veľmi vo vode, tak sme si spravili takú menšiu prechádzku, bolo to moc fajn.

Prišli sme domov už sa pomaly stmievalo, večera, vaňa a Pampúšik zaspal do pár minút. Pozerali sme potom s Drahým Transformerov, ale mňa to nebavilo, hoci to bol zrovna diel, ktorý nemám až taký opozeraný, tak som išla do spálne a čítala som si. 

Veľmi veľa spomienok vo mne tá kniha vyvoláva. No čo už.

Pondelok - Ráno som sa zobudila tesne pred šiestou a došlo mi, že Drahý ešte nešiel do práce. Tak som ho šla zobudiť, aby nemeškal veľmi veľa. Potom som sa šla osprchovať a ostala mi taká zima. Nechápem, prečo znova nekúria. 

Do škôlky sme prišli celkom v pohode, Pampúšik ani moc neprotestoval. Dokonca budú mať v škôlke fotenie o mesiac. Tak som ho zapísala. Snáď nebude vtedy opäť chorý. 

Do práce som vyrazila síce dosť neskoro, ale prišla som na čas, ale nabudúce radšej vyrazím už o deviatej.

Asi po hodinke prišla za mnou zástupkyňa šéfky, že jej písala personalistka, že nemám nejaké školenie a že mám ísť za ňou hore. Tak sme spolu odišli a hore ma usadila do malej zasadačky a povedala mi, že nejde o žiadne školenie, tak som si myslela, že idem podpísať výpoveď. Netušila som síce, čo by som urobila/neurobila, ale však v skúšobke mi nemusia ani hovoriť dôvod a potom začala, že si všimla, že sa s kolegyňou s kancelárie nebavíme a že či sa niečo stalo a že ako sa mi páči, že kým ma tá druhá kolegyňa zaúčala, že som bola taká vysmiata, že jej prišlo, že som do kolektívu zapadla rýchlo a že od kedy je v ich kancelárii, že je tu ticho.

Tak som sa jej to snažila vysvetliť z môjho uhla pohľadu ako som len vedela. Neviem, či som ju presvedčila, že je to v pohode, akurát sa nebavíme a že ja vlastne tiež neviem vôbec prečo. 

No, potom som potrebovala pomôcť s jednou vecou a išla som za ňou, takže som to moc nezvládla, lebo som jej povedala, že po pracovnej stránke je to v pohode. 

Mám pocit, že by som to mala zabaliť. Možno nebol dobrý nápad sa vracať. 

Volal mi Drahý, že sa pýtal vedúceho, prečo dal inzerát na druhého údržbára, či ho chce vyhodiť alebo že či bude musieť potom chodiť na 12tky, aby bol pokrytý aj víkend a že nie, že má toho veľa a že jeho chce presunúť na inú pozíciu. Tak som zvedavá, ako to dopadne. Ja už fakt nedokážem nikomu a ničomu veriť. Kto vie prečo....

Ešte hodinka a kolegyňa odíde. Potom to už pôjde rýchlo, tá posledná hodinka a pol. Možno uvidím aj Kocúrika, aj keď si nie som istá, či chcem. Tiež sa mení jeho správanie ku mne zo dňa na deň. V utorok a stredu bol taký úžasný a štvrtok ľadová sprcha. 

Profesor je v stovežatej. Strašne rada by som tam bola s ním. Naposledy som bola pred 6,5 rokom. Ak si dobre pamätám. 

Prišla reklamantka, baví sa s kolegyňou po maďarsky. Čoraz častejšie mám pocit, že tento jazyk mi chýba. Jazyk mojich predkov. Prečo ma ho nenaučili? 

Okolo piatej prišla kolegyňa zo skladu a podarilo sa mi pokaziť niečo na jej objednávke, tak to zástupkyňa musela dlhšie riešiť, ale vyriešila. 

Ešte 3/4 hodiny. Chcem už ísť. 

Doma to bol úplný chaos. Malý začal hádzať zase, čo mu prišlo pod ruku. Tým dreveným pexesom trafil aj roh TV, ale na šťastie sa jej nič nestalo, aspoň myslím, nezapínali sme ju. Ale najviac išiel hádzať do Drahého, proste chcel sa s ním hrať, lenže ten po ňom len hučal. 

Radšej som sa do toho nestarala, aby som zase nebola za tú zlú, ale aj tak som dostala vynadané. Proste ať dělám, co dělám, pořád je to špatně. 

Podarilo sa mi Pampúšika prehovoriť aspoň do vane a potom to už bolo o niečo lepšie. Ale aj tak to bola náročná hodinka a pol. 

O dôvere

Myšlienky o dôvere mi napadli už viackrát, ale keď mi Hamty nedávno napísala niečo na štýl, že by chcela vedieť zase niečo o mojich Ex, tak pri spomienkach nemôžem opomenúť dôveru a s ňou spojenú zradu.

V predchádzajúcom vzťahu bola z mojej strany plná dôvera a úplná úprimnosť a myslela som si, že je to vzájomné. Hoci mi ten človek na seba tiež prezradil veľmi veľa, dnes si myslím, že do tých najtajnejších zákutí svojej duše ma nepustil. 

No hlavne, nakoniec snáď všetky vety, ktoré som kedy vyslovila, použil proti mne. Naozaj aj také, ktoré som s maminou vyslovila len tak náhodne, viac-menej zo srandy, napr. ako keď mamina povedala, že ja som bola také dieťa ulice, viac vonku ako doma. Lenže v mojom detstve to bolo úplne bežné. Na základnej nebolo bežné mať mobil a keď mobily v poslednom ročníku aj prišli "do módy" nedalo sa s nimi veľmi veľa. Mali zeleno/oranžovo - čierne displeje s piatimi riadkami a tak podobne. Nič, čo by sa podobalo dnešným smartphonom. 

Na to mi raz napísal, že áno, ja som dieťa ulice, že sa diví, že som sa nestala ženou ulice, že som morálne bahno a strašné veci. Aj by som tie sotisfikované urážky sem prekopírovala, ale ten mail už dosť dlho nemám, ale toto bolo nič v porovnaní s tým, ako si neustále musel niečo voči mne dokazovať. 

Všetko to začalo vlastne tým, že sme po rozchode ostali v takom akoby voľnom vzťahu, dnes by som to nazvala, že z jeho strany to bolo čisté využívanie až zneužívanie mojej lásky, ktorá vo mne ostala a mojej naivity. 

Niekedy mám také paranoidné myšlienky, či to z jeho strany nebola od počiatku taktika, hlavne ten druhý rok, ale to už je fakt taká paranoja. 

No, počas toho "otvoreného vzťahu" sme sa dohodli, že proste, keď mi bude smutno, môžem si s niekým písať na zoznamke a keby chcem, môžeme sa aj stretnúť, ale aby on bol Numero Uno (ako inak). Keďže si však neustále počas tých rokov potreboval dokazovať, ako si "seriem" do huby, tak sa stalo toto:

A toto mi síce nikdy nepriznal a ja som sa ho na to nepýtala, ale mám viacero indícií aj, že proste to bol

o tak, ako si myslím ja.

Takže začala som si písať s jedným chalanom a dosť som sa mu otvorila. Hlavne mal meno, ktoré som v ženskej podobe mala mať ja. (jedna z indícií). To vie o mne len málokto. V podstate to mimo rodiny vedel len Ex. Hej, blbosť, ja viem, ale no proste som mu napísala, že prečo som sa rozišla s Ex, akurát som mu napísala aj meno, aj destináciu, kde som sa pohádala s jeho mamou a proste všetko.

Na to mi Ex asi pod dvoch dňoch poslal mail, strašne rozčúlený, že to je jeho kolega, dokonca z jeho openspacu a proste, že mu akože napísal na firemný chat, či jeho ex sa volá tak ako ja a či jeho mama bývala na ostrove a podobne a že proste, že mu napísal všetky tie veci, ktoré som mu napísala a pár aj takých, ktoré som mu nenapísala (jedna z indícií).

Napísal mi proste, že som mala obrovskú smolu, že som narazila zrovna na jeho kolegu (áno, to je veľmi pravdepodobné pri veľkej medzinárodnej firme), ale hlavne, že som si s ním písala a dohadovala na stretnutí, keď on mi písal mail a že jemu som neodpovedala a tomu chalanovi áno a podobne. Proste strašné somariny. 

Takže som z ničoho nič prestala tomu chalanovi písať a s Ex sme sa vtedy proste nejako pomerili, ale ja som mu toto nikdy neodpustila, ale nikdy viac som sa s ním o tom nebavila. Myslím si, že by mi klamal. Neštítil sa klamať ani svojej matke a to s ňou mal úplne iný vzťah ako so mnou, takže asi tak. Nie len, že si dodnes myslím až hraničím s istotou, že to bol on, kto mi akože píše a balí ma, ale hlavne, že v tom rozčúlenom maily spomenul všetky ale že úplne všetky intímnosti, ktoré som mu kedy za tie roky povedala. 

Dodnes to vnímam ako extrémnu zradu. Od človeka, ktorého som považovala za svoje duševné dvojča, ktorý o mne vedel absolútne všetko, pred ktorým som bola presne taká, ako som sa v tej danej chvíli cítila.

No, žiaľ, už dlhé roky mám pocit, že možno nie od začiatku, ale ku koncu určite to bola z jeho strany hra, taktika a vypočítavosť. 

Tak som ten osudný mail našla a niečo vám z neho sem predsa len dám, len pre predstavu:

teraz mam na teba prosbu:
skus si pisat s cudzimi ludmi bez toho, aby si odhalovala moju totoznost (k plnej spokojnosti si vystacim s anonymnou nalepkou "byvaly") ci ine detaily suvisiace so mnou a mojou rodinou. myslim, ze xy ani ini nebudu o nic ukrateny, ked sa dozvedia ze si sa pohadala s mamou byvaleho na dovolenke. naco si mu (im?) pisala moje meno a destinaciu? mala si smolu (a ja tiez), ze si natrafila na cloveka, ktory ma aj z toho mala vedel spolahlivo identifikovat.

OPRAVA 14:12 hod: koncim s tebou definitivne, si pokrytecke moralne bahno. usta plne "lubim ta" a "ty si moj jediny navzdy" a v skutocnosti sa chovas ako nadrzana suka. mala si pravdu podstata cloveka sa nemeni a ty si ostala taka ista ako si bola na zaciatku. tak ako si vyse 8 hodin cisteho casu pislala vo vlaku do BB o sexe a mne poslala smiesnych par sms s bohorovnym vyznanim, ako ti chybama a ako na mna myslis, tak teraz sedis na zadku vo vasom kancli, s xy si vypisujes ako najata a mne sa ani odpovedat na otazku neuracis. a presne tak ako si na mna kydala v terne pri reklamacii toho chleba, ci v BB pri Legu, vesias na nos ponosy cudzim chlapom na chate.  dnes sa stane este jedna vec, ktora bude s tebou u mna prvy krat - prvy krat poviem, a nie v ramci hry, ze si kur...aaaalem nestojis mi ani za to.

PS5: moj dnesny mail, ci pojdes so mnou poobede von, neber vazne, ale kedze ten tvoj xy je hrozny pako a so vsetkym sa chvali (teda aj s vasim rande, ze ho volas nezne (zdrobnelina) a podobne...raz mi snad napise, ze si ho vyfajcila...ale ja toto online spravodajstvo ozaj nepotrebujem), chcem si spravit maly test, koho uprednostnis... inak XZnko asi netusi, ze sme v kontakte, ze?

Na záver ešte k tomu dodám: XY vedel, že som s Ex stále v kontakte (ďalšia indícia). Nie, toto je len výcuc z veľmi dlhého mailu, ktorý by som vám sem rada dala celý, ale odhaľuje moje najintímnejšie ja, ktoré už nikdy s nikým v živote nebudem zdieľať, lebo no, už takú dôveru asi nikdy nikomu nepocítim a vlastne ani nechcem. Neviem si predstaviť, že by som sa z tohto mala spamätávať ešte raz.

Týždeň 03. 10. 2023 - 09. 10. 2023

Utorok - Ráno bola zápcha už pri prvom kruhovom objazde, ale prišla som na šťastie na čas do práce. Dokonca som stretla aj kolegovcov z mojej ex zmeny zo skladu, to bolo tak milé. 

Asi po hodinke, čo som bola v práci, prišla po mňa tá slečna, čo so mnou robila pohovor, že či s ňou pôjdem robiť školenia BOZP a OPP, tak som šla.

Ostala so mnou v kancelárii, urobila mi kávu (bola hnusná a silná :-D to sa nezaprie ten, kto pije iba nesku :-D) a dokonca sme si potykali. Testy som urobila na prvýkrát, čo som bola milo potešená.

Inak bola celkom slušná nuda. Nastavili sme už všetky programy a už fungujem pod svojimi prihlasovačkami.

Pampúšik ráno nechcel ísť do škôlky, ale vychystali sme sa pomerne skoro a bolo to fajn. Len by teda mohol aj spinkať v škôlke. Neviem prečo tam tak odmieta spávať. 

Zaparkovala som a volala som chlapcom, že kde sú a že idú akurát z Billy, tak som im išla oproti a dali mi spraviť aj kľúč od bytu a vchodu, keďže som nechtiac kľúče nechala u maminy. Dokonca som dostala aj prívesok so štvorlístkom. To bolo moc milé.

Streda - Dnes je Františka. To ma vždy tak zarazí, že sa mi blížia narodeniny. A teda spomeniem si aj na Slniečko, aby sa nepovedalo. Kto vie, ako sa mu darí. 

V práci celkom pohoda.

Štvrtok - V noci som sa zobudila asi o pol druhej a asi hodinu som nevedela zaspať. Potom som samozrejme ráno bola rozbitá, ale inak pohoda.

Pampúšik do škôlky a ja do práce. Celkom ma zaskočila info, že na tretí týždeň už budem pracovať samostatne. Samozrejme, že tu bude kolegyňa a vedľa aj šéfky, ale ostala som z toho taká trochu mimo, ale tak čo už.

Hádam zvládnem.

Piatok - Ráno Pampúšik sa nevedel dokašľať, tak som napísala Drahému, ten mi hneď volal, že ide teda domov z práce. To som síce úplne nechcela, len som chcela, aby vedel, keby mu náhodou volali zo škôlky alebo keby mu povedali v škôlke, aby ho už v pondelok nenosil, aby proste bol informovaný, ale tak, keď si chcel spraviť predĺžený víkend, tak OK. Pampúšika som stihla ešte odhlásiť zo stravy a vyrazila som do práce.

Tam dosť nuda, ale je fajn vidieť známe tváre. Objednala som si aj obed. Bolo to fajn. Zatiaľ to vyzerá, že viac prejem ako zarobím :-D

Tak chalani sa zabavili dnes doma.

Sobota - Chalani išli na chvíľu von a že stretli Susan a že či nejdeme na Jablkové hodovanie. Úprimne, ja som aj zabudla, že nejaké je, ale tak sme išli. Bolo krásne teplúčko, až nám bolo v mikinách teplo. Ešte Susan hovorí, že Pampúšik nevyzerá nejako chorý. Ani nejako vzlášť nekašľal, občas urobil urobil také kihi-kihi a to bolo všetko.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Boli sme sa prejsť po meste.

Pondelok - Tak mi začína poobedný týždeň. Ráno som vzala Pampúšika do škôlky, lebo vyzeral, že mu ten kašeľ prešiel. Dal mi asi päť pusiniek sám od seba a ako som sa rozprávala s pani učiteľkou, tak som videla, že sa rozbehol k takým vankúšikom a hneď sa tam rozplakal. Už tam jeden chlapček plakal za stolčekom, až sa zadúšal. Tak mi bolo ľúto tých detičiek, ja by som ich určite išla aspoň trošku pomojkať. Strašne ťažko sa mi odchádzalo odtiaľ.

Vonku som stretla LL muža s malou LL. Že LL je ešte stále úplne KO, chorá.

Doma som trochu upratala a niečo málo ožehlila a potom som išla do práce. Takto neskôr už aj cesty úplne prázdne, ani nie za 10 minút som bola už na parkovisku.

V práci dosť nuda, odpočítavala som hodiny.

Stále som pozerala na telefón, či náhodou nezavolajú zo škôlky. 

Aj kolegyne sú nejaké nachladnuté, smrkajú/kýchajú. 

Poobede začalo pršať, ani by mi to nevadilo, ale mokla mi bielizeň na okne.

Som zvedavá, ako pôjde Drahý domov v tomto daždi. 

Je mi tu celkom otupno. Tešila som sa do práce, že budem medzi ľuďmi, ale kolegyňa sa nejako zvlášť so mnou nebaví.

Veľa myslím na Ing. Svojim spôsobom mi strašne chýba. Spomínam ako sme zvykli ležať u neho len tak na posteli, keď pršalo a my sme sa pozerali na okno, ako stekajú kvapky a rozprávali sme sa. Bolo to také skvelé. Mohli sme sa rozprávať o čomkoľvek na svete. Všetky naše tajomstvá. Ako je to hrozne dávno. S Drahým je to úplne iné. Ani za 6 rokov o ňom vlastne nič poriadne neviem. Nikdy sme sa tak otvorene nerozprávali. Chýba mi niekto dôverný.

Zástupkyňa vedúcej nám doniesla koláčiky od maminky. Úžasné. Dokonalé. Ani nepamätám, kedy som jedla tak dobré koláčiky.

Inak bolo neskutočné vydrať do 18tej v robote. Ešte som sa zastavila v Bille po pečivo, takže s Pampúšikom som bola hrozne málinko, kým išiel spinkať.

Týždeň 10. 10. 2023 - 16. 10. 2023

Utorok - Ráno sme si trochu prispali, Pampúšikovi sa vôbec nechcelo vstávať, čo sa mu ani nečudujem, celú noc zle dýchal. Dala som mu Solmucol, tak snáď sa mu trochu uľaví.

V škôlke takmer každé dieťa pokašliavalo, ktoré tam bolo, tak som už nemala ani moc výčitky. Akože ja tých rodičov chápem, možno to majú podobne ako my, že akurát sú  skúšobnej dobe tie maminky alebo tak niečo. 

Pampúšik sa opäť hneď po príchode do triedy rozplakal. Bolo mi ho tak ľúto.

Včera večer v posteli hovoril, že ho deti strkali a že padol, keď som sa ho opýtala, že ako došiel k jednému zraneniu, tak som ostala taká ako obarená. Drahý hneď, že on sa na to opýta pani učiteľky, tak som veľmi zvedavá, že ako toto chce poriešiť. Celkovo mi od nich chýba komunikácia. Neviem. Najradšej by som si s nimi nejako dohodla schôdzku, lebo ako toto sa mi už prestáva páčiť, že ho posielajú do kúta, potom, že ho iné detičky strkajú. Celé je to také, že človek ani nevie, čo sa s jeho dieťatkom deje. Neviem, či jedol, či spinkal, koľko spinkal. Dodnes som sa ani nedozvedela, že čo robí učiteľka s tými deťmi, čo nespia. Niekedy mám pocit, že ani tie dve učiteľky spolu nekomunikujú. Kiež by som mala viac peňazí a mohla ho dať do nejakej škôlky, kde je ich menej a kde človek má aspoň nejakú predstavu, že ako to tam vyzerá.

Je mi z toho celého dosť mizerne. Akože je mi jasné, že v súkromnej škôlke by viac riešili kašlík a soplík, ale aspoň by to bolo lepšie, teda aspoň dúfam. Na viaceré tie škôlky sú super recenzie, aj kamošky boli spokojné.

Tiež nechápem, že učiteľka tie plačúce detičky vôbec neriešila. Akože mne to nedalo a to som aký odľud. Ono, ja chápem, že nemôže chlácholiť 20 detí, ale tak toľko ich to asi ani nepotrebuje. Neviem. Je mi z toho proste blbo.

Nejako dúfam, že sa to celé ešte nejako spraví. Predsa len ešte sú tam krátko, čo je to šesť týždňov. Možno budú mať budúci rok iné panie učiteľky. Možno to bude o niečo lepšie.

V práci totálna nuda. Som zvedavá ako sa zmení jedna kočka, keď bude vlastne robiť robotu, ktorú teraz robí šéfka, keď pôjde už na materskú. Kto vie, či ja tu vôbec prežijem skúšobnú dobu. Možno pomôžem cez sezónu a potom papá. Uvidíme.

Streda - Ráno som volala Drahému, že malý má kašeľ a teplotu, tak prišiel domov. Zaviezla som chalanov k poliklinike. Samozrejme som zabudla, že sa tam nedá prejsť kvôli prerábaniu hlavnej cesty, takže som tam išla ako úplný dilinko.

Drahý mi potom volal, že povedala doktorka, že to, čo mu dávame, je super a že v pondelok by mohol ísť do škôlky.

V práci strašná nuda. Vydržať to do šiestej je malý zázrak. Ako hej, od tej štvrtej do šiestej je to celkom fajn, to utečie rýchlo, ale inak si sem do sezóny asi začnem nosiť knihy alebo čo. Lebo inak fakt neviem.

Poobede som sa vybrala do Tesca. No to bol teda nápad. Tam milión ľudí. Čo majú všetci výplaty 10teho alebo čo?

No, kvôli pár veciam som na tej pokladni strávila asi 20 minút. 

Štvrtok - Ráno ma Pampúšik vôbec nechcel pustiť do práce. Stále mi opakoval, že chcem ťa, nechoď a úplné plače a Drahý nie, že by ho zobral k sebe, tak ho tam nechal, aby ma zdržiaval. Ťažké ráno.

V práci pohoda, dnes som bola poslednú hodinu a pol sama a zvládla som to. Však bola tu zástupkyňa šéfky, keby niečo, ale nič nebolo.

Piatok - Pampúšik opäť ráno úplné plače, že on chce byť so mnou doma a podobne. Proste ťažké odchody, ale Drahý mi potvrdil, že o chvíľku po odchode je už v pohode. 

V práci bolo fajn. Akurát, že som tiež začala kašľať a sopliť, zrejme som to chytila od malého, takže sa "teším".

Večer som sa pýtala Drahého, že ako to vidí na budúci týždeň s Pampúšikom, že mne sa teda vôbec nezdá, že by sa mu ten kašeľ zlepšoval a on, že veď už toľko nekašle, že to sa cez víkend spraví a že v pondelok zrejme pôjde do škôlky. 

Osobne si nemyslím, že to takto bude, ale hádať som sa s ním nechcela.

Sobota - Všetci traja sme boli nejakí nevyspatí a nič sa nám nechcelo, ale Drahý chcel ísť na veľký nákup. Nezdalo sa mi veľmi vhodné, aby traja nachcípaní ľudia sa premávali po supermarkete, ale nemala som síl sa s ním o tom dohadovať, tak sme vyrazili do Kauflandu. Keďže prerábajú hlavnú cestu, tak sa zmenilo dopravné značenie a skoro do nás vpálila nejaká kočka, keďže aj napriek aspoň 10 tabuliam si nevšimla/odignorovala, že už nie je na hlavnej ceste a mala by mi dať prednosť. Ešteže nikto za mnou nestál a ubrzdila som to. 

V Kauflande je teraz akcia, že keď nakúpite za 30€, máte možnosť si zobrať sáčok Lega za zvýhodnenú cenu, tak u nás skončili rovno tri balíčky. 

Nízkozdvižnému vozíku sa proste nedalo odolať. 

Takže som ho potom samozrejme musela postaviť a bol hit celé popoludnie. 

Ďalšie dva sáčky Drahý rovno odložil, takže presne netuším, ktoré to sú, ale nejaká Duplo veľryba a City policajná motorka. Netuším, aké ďalšie mali, lebo sme tam boli na rýchlo ešte od pokladne, tak som nechcela zdržiavať.

Volala som aj s maminou, tá išla akurát k starkej.

Pampúšik bol nevybehaný, takže ak nemal záchvat kašľa, tak behal po obývačke, skákal, hádzal veci a podobne, takže úplné nervy som už mala. Drahý musel ísť na chvíľu aj do práce, to bolo úplne super, proste nádhera nad nádhery. Vynikajúci víkend, až sa človek tešil naspäť do práce.

Nedeľa - Byť chorá s dvomi chorými chlapmi doma je super. Fakt sa z toho strašne teším. Dnes došiel Drahý s tým, že zavezieme Pampúšika buď k mojej mame (ktorá nie je doma) alebo k jeho mame. Vravím super nápad a reku k doktorke s ním pôjde kto. A či je dobré teraz do prerábky niesť choré dieťa, neviem.

Ja som sa hrala s Pampúšikom a Drahý urobil halušky a potom išiel do práce, že na chvíľku, ale to som vedela, že príde až večer, tak aj bolo. Už som absolútne nevládala, Pampúšik strašne furt kričal, jačal, teraz má novinku, že začne tak jačať, že sa čudujem, že na nás sociálku nezavolajú, Drahý z toho samozrejme na prášky, dal mu po riti, to sa rozreval ešte viac. No proste pohoda klídek na večer.

Zaspala som ani neviem ako.

Pondelok - Pampúšik ráno úplne, že on už nechce byť s tatinom doma, že mám ostať ja a že nemôžem chodiť do roboty a podobne. Psychicky je to pre mňa veľmi náročné, aj keď viem, že sa o chvíľku upokojí. Ale tie plače sú pre mňa dosť nepríjemné.

Drahý išiel potom s Pampúšikom opäť k doktorke. Tak dostal ATB Klacid, že to mu už určite zaberie. Obávam sa, že či by sme si po ATB nemali ísť aj my s Drahým k doktorke. Asi si pôjdem dať pichnúť CRPčko do lekárne, lebo k doktorke by ma síce šéfka asi aj pustila, ale nevyzeralo by to najlepšie. Už nech je táto skúšobná doba za mnou, ale to sa ešte načakám, keďže začínam tretí týždeň.

V práci celkom pohoda. Ranná príjemnka bola na 30 položiek, z toho dobrá 1/3 boli objednávky zamestnancov.

Na chodbe som sa stretla aj s Kocúrikom a kým nemusel ísť nakladať auto, tak sme potom trochu pokecali v kancelárii. Hneď mi porozprával, že už nie je ani s tou druhou babou, čo s ňou má dieťa. Tak si hovorím, že úplne super, že druhý Boris Kolár, každé dieťa si zaslúži vlastnú mamu. Ešte keby mal aj toľko peňazí ako bývalý predseda parlamentu, ale to asi nie. 

Ale bolo to fajn trochu sa popozerať na pekného chlapca. 

Spísala som v robote aj dve reklamácie, tak snáď dobre, lebo pohnevať si hlavnú reklamantku nie je extra dobrý nápad. Pamätám si ešte naše zoznámenie po zlúčení firiem a nebolo to príjemné. 

Inak pohoda. Po práci som na parkovisku opäť stretla Kocúrika, niečo opravoval v aute, ale som sa ponáhľala, lebo som išla ešte do Tesca. Na šťastie tam nebolo až tak veľa ľudí ako minule. Vzala som nejaké pečivo a plienky a hajde domov.

Pampúšik mal striedavo fajn náladu, hrali sme sa a striedavo úplné kriky, plače. Začal potom hádzať vecami, Drahý stále telefón v ruke akoby to bol národný poklad. Si moc neviem predstaviť tie ich dni, keď sú stále sami doma.

Týždeň 26. 09. 2023 - 02. 10. 2023

Utorok - Ráno som odviedla Pampúšika do škôlky. Potom som trochu upratala a napísala som personalistke, či nevie, že kedy bude zmluva pripravená. Tak mi odpísala, že v stredu alebo vo štvrtok, že mám zavolať šéfovej, tak som si povedala, že jej zavolám v stredu, že čo a ako. 

Volala som aj mamine, že by sme prišli zajtra, tak bola taká trochu prekvapená, ale myslím, že sa aj tak tešila, len že čo má variť, tak hovorím, že nič, že nech sa netrápi, že my prídeme aj tak až večerom.

Bola som ešte na nákup a potom po Pampúšika do škôlky. 

Nejako sme boli na ihrisku sami, tak sme išli pomerne rýchlo aj domov, aby som ešte dala oprať nejaké drobnosti na zajtra.

Streda - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky. Bolo krásne teplúčko na to, že je koniec septembra. Nádherné počasie. Okolo pol jedenástej som zavolala séfke a na 11tu sme sa dohodli, že sa zastavím podpísať papiere.

Vešala som akurát bielizeň, keď išla Romi s malou cez naše parkovisko, tak sme sa chvíľu rozprávali a potom som už vyrazila.

Tých papierov na podpis bolo celkom požehnane, ale tak to k tomu patrí. Tak sme sa dohodli, že v pondelok začnem rannou, tak aby som bola pred 8mou v práci. Tak teda OK.

Cestou späť som sa zastavila u Drahého v práci, aby mi dal nejaké drobnosti pre maminu a potom som išla ešte do Tesca po zemiaky, lebo Drahý hovoril, že oni v robote nemajú pekné.

Potom som ešte čo to požehlila a začala sa baliť.

Išli sme s Drahým po Pamúšika, dobalila som a vyrazili sme k mamine. Cesta bola strašne dlhá, všade niečo opravujú, takže boli kolóny, aj cestou z Keksov na Opičky je cesta 2x riadená semafórom.

Pampúšik takmer celú cestu prespal, keďže v škôlke nespal.

Spať sme išli dosť neskoro, ale s tým som počítala.

Štvrtok - Bolo krásne teplúčko ešte aj tu. Vyťahovali sme klince z takých latiek, ja som potom ošúpala a porajbala zemiaky na halušky. Mamina zhrozená, že koľko som ich načistila, ale nakoniec bola aj rada, keďže jej vnúčik zjedol dve aj pol misky a potom zaspal. Moje bábätko prerastené.

Poobede sme sa boli trochu poprechádzať. 

Boli sme pozrieť aj mačiatka, už riadne vyrástli a potom sme sa zastavili na džúsik v krčme a tam sme sa trochu pohrali, ale iba chvíľku, lebo po piatej sa už dosť ochladilo.

Piatok - Takmer celé dopoludnie sme sa hrali s legom, až sa mamina hnevala, že sme nešli von, že kto vie ako bude ďalšie dni, ale keď Pampúšik má z toho vždy takú radosť. Mamina sa dohodla s tým manželským párom, čo býva v Štiavnici, že by sme ich zajtra došli pozrieť, tak som volala ocinovi, že čo robia, či sú doma, tak keď Pampúšik vstal, vybrali sme sa do Keksov, že sa stretneme pri fontáne, tak tam ešte chalani blbli trochu.

Potom sme išli k tatinovi, urobil nám palacinky, ale Pampúšik nechcel, zjedol len trochu syra a pozerali sme potom Mimoňov, takže naspäť k mamine sme prišli dosť neskoro, že už nám išla volať, či tam neostávame spať a ja že nie nie :-D

Sobota - Ráno mamina zavolala ešte tým kamarátom, či to teda platí a že áno. Zastavili sme sa ešte v Pepcu, aby sme malej kúpili nejaké drobnosti, samozrejme aj Pampúšik dostal omáľovanku a vyrazili sme. Cesta to bola dosť divoká, nespevnená krajnica a každú chvíľu zákruta, ešteže bolo dobré počasie a takmer v celom úseku suchá cesta. V zime a tme by som teda tade len veľmi nerada išla autom.

Úspešne sme dorazili, Pampúšik sa najprv dosť hanbil, pani nám urobila polievku a potom sme sa vydali do Štiavnice na pizzu. Mali tam super pizzériu s obrovským kútikom pre deti, takže tam sa vyhrali, ale potom už začal byť Pampúšik dosť mrzutý/unavený, tak sme odriekli prechádzku po meste, hoci mi to bolo dosť ľúto, lebo v Štiavnici som ešte nebola, ale tak možno niekedy nabudúce. Samozrejme navigácia ma dala cez mesto a krútiť sa tam po tých mačacích hlavách nebolo úplne príjemné, ale zvládli sme to.

Cestou bola hneď tuším za Banskou Belou aj nehoda, boli tam aj hasiči aj policajti, ale to už Pampúšik spinkal a zobudil sa až keď sme prišli naspäť.

Nedeľa - Človek ani nevie ako a už prešiel september a naše dieťatko to zvládlo v škôlke, až sa čudujem (to som vtedy ešte nevedela, čo nás čaká o chvíľu).

Hrali sme sa, pobalila som nás, najedli sme sa a okolo pol druhej sme vyrazili na cestu domov.

Miestami to síce vyzeralo takto, ale na diaľnici to už bolo fajn. Samozrejme, že som prešla odbočku na Hlavné mesto, takže som šla cez Malý Rím a už som z toho bola patrične otrávená, ale nakoniec to bolo fajn, hlavne, že sme prišli domov v poriadku a Pampúšik to celé prespal.

Som zvedavá, čo bude zajtra v práci. Som z toho celá ešte taká, že uff...

Večer som samozrejme nemohla zaspať.

Pondelok - Ráno som sa zobudila krátko po tom, ako Drahý odišiel do práce. Tak som niečo ožehlila, upravila som sa, obliekla, išla som zobudiť Pampúšika a vydali sme sa do škôlky a ja potom do práce a aj napriek tomu, že boli dosť zápchy som prišla asi za 15 minút, len tá spotreba na spojke, no čo už.

V práci pohoda, šéfka ma predstavila kolegyniam. Tá, ktorá ma zaúča, je strašne milunká a stále sa uisťuje, či ma dobre zaúča, je podarená.

Tá, s ktorou tu ostanem čoskoro v kancelárií je taká dosť uzavretá, ale tak čo už.

Prišiel aj šéf skladu, tak to bolo také fajn, s ním potráviť chvíľu času, dal mi tenisky, tričká, bundu, prilbu, rukavice a reflexné pásy. 

Po práci som sa zastavila ešte v Bille, milión ľudí tam bolo, ale tak čo už.

Potom aspoň na chvíľku s Pampúšikom, kým išiel spať. Ja som zaspala s ním a zobudila som sa až uprostred noci.

Týždeň 19. 09. 2023 - 25. 09. 2023

Utorok - Ráno začalo jemne poprchávať. Drahý mi volal, či by som mu nepriniesla bundu, tak som zavolala do práce, či by som mohla dokumenty doniesť aj dnes, pani na šťastie súhlasila, tak som si šla ešte dať prefotiť vysvedčenie a išla som teda za personalistkou a potom za Drahým a následne domov a som nadávala, že som mohla ísť včera a predošlé dni fotiť, keď bolo pekne.

Poobede bolo už na šťastie bez dažďa, tak sme sa mohli ísť hrať von.

Stretli sme aj LL suseda aj s malým, tak sme mu hromadne gratulovali k dcérke.

Streda - Znova sa oteplilo. Bola som ráno na nákup a okolo obeda som sa vybrala na jazero fotiť. Najprv sa mi nechcelo ísť, ale nakoniec som bola rada. Nafotila som štyri bábiky a išla som urobiť sviečkovú, tak dúfam, že sa mi podarí, keďže to bude prvýkrát.

Drahý prišiel domov pred treťou, tak sme spolu počkali na LL a vyrazili sme po deti. Chceli ísť na ihrisko, tak som požiadala Drahého, aby išiel odstaviť mäso.

Potom sme sa najedli, bolo strašne teplo. Celkovo je veľmi teplo na to, že je druhá polovica septembra.

Štvrtok - Drahý si na dnes zobral voľno, aby mohol ísť s nami na logopédiu, aby videl, že kde to je. Rozmýšľal, že pôjdeme autom, ale potom sme si povedali, že aby aspoň videl, ako sa tam ide z vlakovej stanice, tak sme išli vlakom. 

Na logopédii celkom fajn, Pampúšik bol síce trochu rozjašený a dosť vystrájal, ale nakoniec sme to zvládli, aj ho pochválila logopedička, že tie obrázky pekne zvládol a že máme ešte popracovať na príbehoch. No, ja sa snažím, ale neviem ho na to akosi namotivovať, tak ako ona.

Dúfam, že zmluva bude čoskoro, chcela by som ísť budúci týždeň k mamine aspoň na pár dní než začnem robiť.

Piatok - Pohodový piatok. Pampúšik v škôlke, ja doma, potom ihrisko.

Sobota - Boli sme všetci autom na pošte, vyzdvihnúť balík v zásielkovni a potom na nákup. Navariť obed, upratať a tak, taká klasická sobota.

Nedeľa - Chalani sú spolu dosť divokí a mňa to už celkom dosť aj unavuje. Proste neustále nejaký krik, podráždenosť. Neviem, čo s tým. Tiež na to nereagujem dobre. Už fakt neviem, čo mám robiť. 

Bola som sa prejsť okolo jazera.

Večer som si všimla, že sa Pampúšikovi na nohe nejako nemení ten štípanec či čo to tam vlastne má a že je okolo toho ešte stále taká mapka. Poslala som to aj babám do skupinového chatu, ale tiež netušili, čo by to mohlo byť.

Pondelok - Ráno som sa teda rozhodla vziať Pampúšika k doktorke. Najlepšie bolo, keď sa opýtala, či neviem, čo ho to poštípalo. To som teda netušila, ale dala mu nejakú masť, že to by malo pomôcť. Ako jeho to nesvrbí ani nič, tak uvidíme.

Zobrala som ho do škôlky, prišli sme krátko pred 10tou a  pani (neviem, či to bola upratovačka alebo kto) pozerala na nás ako na zjavenie, hoci ja som dávala do škôlky vedieť, že prídeme, ale nakoniec sme to vyriešili. Akurát papali detičky z našej triedy, prevzala si ho pani učiteľka a ja som išla domov.

Poobede sme boli von na ihrisku. 

Týždeň 12. 09. 2023 - 18. 09. 2023

Utorok - Ráno sme sa vychystali do škôlky, počkali sme, kým prídu dievčatá a potom som doma upratovala a tak a poslala som aj pár životopisov, nech sa nepovie. Dokonca som našla miesto vo výdajni v Retarde. Chvíľu som váhala, ale nakoniec som im poslala životopis tesne predtým, než som išla po Pampúšika do škôlky.  LL mi písala, že po malú pôjde len jej muž, tak som šla po Pampúšika a keď sme prišli domov, tak mi volala HR z Retardu, či mám stále ešte o to miesto záujem a ja že áno, že za tie dve hodiny sa toho až tak veľa nezmenilo. Tak sme si dohodli na zajtra na 10:30 pohovor. Hneď mi poslala mail a keď som zbadala kontaktnú osobu, tak sa mi ani nechcelo tam ísť, keďže tam bola partnerka môjho bývalého šéfa. Prišlo mi to zbytočné, keďže nepatrím zrovna k jej obľúbeným ľuďom, ale potom si hovorím, že skúsim - uvidím.

Išla som s Pampúšikom do Billy, cestou sme stretli LL muža na aute, pozerám, že majú nové značky, tak ma to pobavilo na takmer 20 ročnom aute.

Drahý prišiel neskôr z práce a že na zajtra a štvrtok si berie dovolenku, že sa chce preliečiť, aj spal v obývačke.

Streda - Drahý teda ostal doma, že si na tieto dva dni zoberie dovolenku, aby sa preliečil za tieto dni. Tak mám po voľnom trávení dní doma. Nevadí. 

Odprevadila som Pampúšika do škôlky, na rozdiel od jeho otca, vyzerá, že mu to nachladnutie prešlo. Ešte pred odchodom do škôlky mi volal jeden pán, že som sa hlásila k nim na fakturantku a či by som dnes na 16tu nemohla prísť na pohovor. Keďže to bolo len o ulicu ďalej, tak som súhlasila.

Chvíľu sme sa s LL prechádzali, keď sme odovzdali deti a som jej hovorila, že sa mi na ten pohovor ani nechce, keď tam má byť tá šéfova frajerka, že to bude zrejme zbytočné a ona, že nech to skúsim, že však vie, koho si zavolala a tak. Tak si hovorím, že má pravdu. 

Osprchovala som sa, nalíčila, obliekla a išla som. Dokonca som bez problému aj trafila. Zaparkovala som tak, aby som nikoho neohrozila a vyrazila som. Pred dverami som narazila na dvoch neznámych ľudí, tak som zavolala tej HR a doniesla aj "šéfovú". 

Pohovor bol zaujímavý a taký nemastný - neslaný, ale tak skúsila som. Potom sa ma "šéfová" pýtala, či nechcem ísť pozrieť na sklad a najprv som odmietla, ale keď povedala, že je tam "moja" zmena, tak som neodolala a bolo to moc fajn, aj keď samozrejme "miláčik" v práci nebol. Však, 2x prídem a 2x tam nie je.

Potom som sa ešte zatavila v Tescu, samozrejme som zabudla, že tam prerábajú cestu, ale dalo sa to zvládnuť.

Chvíľu som som si doma čítala, najedli sme sa a išla som Pampúšika do škôlky. Drahý chcel ísť so mnou, ale zarazila som mu to, že taký chorý medzi deti nemôže.

Zaniesla som teda Pampúšika domov, obliekla som sa a išla som na pohovor. Bola som tam takmer hodinu a je to teda úplne práca pre mňa, tá by sa mi neskutočne páčila. Dokonca chlapík sám otvoril tému HO počas choroby dieťaťa, proste všetko. Stíhala by som to úplne zo škôlky, aj z domu, však to je to fakt o ulicu ďalej. Aj som mala z toho dobrý pocit, že sa chlapíkovi páčim.

Štvrtok - Zobrala som Pampúšika do škôlky a cestou späť ma už čakal Drahý na okne, že ideme teda na nákup. Vôbec sa mi nechcelo, ale má pravdu, že poobede už bude všade neskutočne plno. Tak sme vyrazili do Lidlu a keď sme sa tam motali, zavolala mi HR z Retardu, že si ma teda vybrali. Si teda hovorím, do 48 hodín od poslania životopisu už aj práca. Trochu ma to zaskočilo. Dohodli sme sa, že teda v stredu by som jej doniesla dokumenty k zmluve a výpis z registra trestov.

Pohovor do Textil Hausu som teda zrušila a pripravila som sa na pohovor do konkurenčného elektra. Odtiaľ mi volala tesne predtým než som vyrazila, pani, či naozaj prídem, tak som ju upokojila a prišla som.

Bolo to celkom divné, ale mne by sa to celkom páčilo. Aj sa mi dušovala, že sa ozve, aj sa pýtala, či by som to zobrala. Tak som jej povedala, že čakám na výsledky iných pohovorov, lebo som dúfala, že ma vezme.

Keď som šla do škôlky, tak som sa hrozne nasmiala, lebo priamo pred bránou som zbadala auto LL, tak som jej písala a ona, že však to muž, že ona by autom nešla a mne to bolo hneď jasné, ale som sa na tom tak smiala, keďže my sa často bavíme, že by sme sme v týchto expandovaných časoch nešli autom a nakoniec som jej muža s malou LL aj stretla.

Drahému volal týpek z Agentúry, či nepôjdu na pivo, tak okolo siedmej aj išiel. Uspala som malého a Drahý prišiel niekedy, keď som už spala.

Piatok - Drahý bol celý deň mimo, také som mala na neho nervy. Inak bolo pekne slnečno. Je strašne super, že je takto teplo v takéto ročné obdobie. Bola som s Pampúšikom von dopoludnia. Nikoho sme nestretli, ale aj tak bolo fajn.

Sobota - Dopoludnia sme boli na pošte a potom sme sa zastavili aj v Dráčiku. Akože nič moc zaujímavé tam nebolo, ale tak aspoň sme urobili kuk.

Inak pohodová sobota.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Nejako neverím, že už čoskoro pôjdem do práce. Nechce sa mi tomu veľmi ani veriť. Stále to ešte nejako spracovávam. Chcela by som ísť ešte k mamine, kým to všetko nastane, lebo potom sa mi už veľmi nebude dať.

Pondelok - Vychystala som Pampúšika do škôlky a potom sme sa boli ešte s LL trochu poprechádzať a pokecať. Potom mi volal Drahý, tak mu hovorím, že si zabudol obed, že ak chce, tak mu ho môžem doniesť, tak som ho ešte zaviezla do mesta kúpiť klince a naspäť do práce. 

Napísal mi ten chlapík z toho štvrtkového pohovoru, že si vybral inú kandidátku. Čo už. Asi fakt nemám odhad na ľudí. Pohovor, ktorý sa mi zdal najmenej v pohode, dopadol nakoniec zatiaľ najlepšie. 

Pani z modro-bieleho elektra sa zatiaľ neozvala.

Zastavila som sa ja na pošte, aby som si dala urobiť výpis z registra trestov. Čistá ako ľalia.

Poobede už nepríjemne fúkalo, ale aj tak sme pobudli celkom dlhú chvíľu von.

Susedke LL sa narodila dcérka, týždeň po termíne. Je nádherná na fotkách.