Týždeň 24. 09. 2024 - 30. 09. 2024

Utorok - Ráno ma opäť do práce zobrala Vivi s Vedúckom a bola to pohoda. Vďaka nim som sa asi zaľúbila do tejto pesničky:

V práci celkom fajn. Z Mikony mi potvrdili rezerváciu na môj narodeninový darček - 4 krásne zimné pneumatiky. 

Streda - Voľno. Upratovala som a tak. 

Napísal mi PP. Hľadala som pár starých fotiek v starom notebooku a spomínala som. 

Poobede som išla po Pampúšika do škôlky a odtiaľ sme išli na ihrisko. Drahý s nejakým kamarátom odtiahli auto do servisu.

Štvrtok - Keď som sa ráno zobudila na mobile ma už čakala správa od PP. To je tak príjemné sa zobudiť a vidieť správu od neho. Občas je to to jediné, čo mi napíše občas si potom ešte píšeme.

Inak pohoda. Proste voľný deň.

Napísala mi Vivi, že zajtra ma vezme do práce druhá kolegyňa, tak som tej kolegyni zavolala, aby sme sa presnejšie dohodli, kde sa stretneme a tak.

Piatok - Ráno som sa rýchlo s Pampúšikom vychystala do škôlky, lebo som nechcela, aby na mňa kolegyňa čakala, ale nakoniec som chvíľku čakala ja ju. Mierne celý deň popŕchalo. Dávali nám podpísať dochádzku. Skoro som odpadla, že už mám byť na opačnej zmene ako Vivi a Myška pôjde na 8mičky. Level stresu milión. Ako ja budem sama cez víkend? No, teda, ja sa ešte necítim byť pripravená.

Sobota - Dnes už nepršalo. Vivi s Vedúckom ma vzali do práce a potom aj z práce. Proste pohoda. V práci som si robila čo najviac poznámok a učila som sa, aby som vedela čo najviac do budúceho týždňa, ale aj tak mám z toho stále ešte veľké obavy.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Upratovali sme v kancelárii a odpisovali na maily. Vivi mi ešte ukazovala nejaké dohľadávania a podobné veci a uistila ma, že všetko, čo nebudem vedieť, mám nechať na ňu, že ona mi to potom ukáže ako sa do doriešuje. Tak mi bolo hneď lepšie na duši.

Keď som prišla domov, tak chalani ešte blbli a naháňali sa po celom byte, ale nakoniec sme sa úspešne dopravili do vane a postele.

Pondelok - Zaniesla som Pampúšika do škôlky a potom som sa vybrala do Jednoty v Plecháči. Tam som na parkovisku videla dvojičku môjho auta a som si uvedomila, že mi moje auto hrozne chýba, ale tak hádam čoskoro budeme opäť spolu. Napísala som Vivi, či by ma ešte zajtra zobrala do práce a ona, že jasné, len, že hneď po príjme pôjde domov, že ma nevezme domov. To by mi nevadilo, to už nejako doriešim, len do tej práce je to také :-( 

Týždeň 17. 09. 2024 - 23. 09. 2024

Utorok - Dopoludnia som bola s Pampúšikom v Tescu. Celkom sme sa tam zabavili. Inak celkom pohoda. 

Poobede, keď Pampúšik zaspal, zavolala som Šéfovi, že ostávam tento týždeň na OČRke a tak a bol s tým celkom v pohode.

Takže zajtra k doktorke, to sa tak "teším".

Streda - Když já v Tobě ztratím člověka, který si mě nevážil a Ty ve mně ztratíš člověka, ktorý Tě miloval, kdo z nás ztratil víc? (Peter Casanova, kniha L.E.Ž)

Asi tak nejako. 

Ráno som teda zobudila Pampúšika a vychystali sme sa k pani doktorke. Tá viac-menej potvrdila, že je to len ľahký priebeh nejakého "ochorenia". Proste, že sa má doliečiť a v pondelok môže ísť do škôlky. Paráda.

Inak Pampúšik nevyzerá takmer vôbec choro, vystrája, skáče, kričí - proste taká úplná klasika a ja už po pol dni premýšľam, či táto OČR nebola zbytočná, ale tak aspoň sme spolu a to je fajn. Trochu mi to pripomína časy, keď som bola ešte na materskej. 

Občas mám také myšlienky, že by som to ešte vrátila.

Podvečer som išla ešte zaniesť aj s Pampúšikom Vivi OČR, aby ju zajtra mohla dať Šéfovi. Hádam to bude fajn. 

Vivi trochu meškala ešte v práci, takže sme na ňu pomerne dlho čakali, ale tak hneď oproti potravinách je detské ihrisko, takže Pampúšikovi to až tak veľmi nevadilo.

Štvrtok - Pampúšik je hravý, vystrájajúci, proste taký klasický a vôbec nevyzerá nejako choro a ja začínam pochybovať o svojej OČRke. Na druhú stranu mi to fakt pripomína časy na materskej a užívam si to.

Piatok - Ráno sa mi akosi nič moc nechcelo, tak sme si asi do desiatej robili s Pampúšikom pyžamovú párty a hrali sme sa na obchod a reštauráciu. Bolo to super. 

Upratali sme, boli sme na prechádzke a bola proste celkom pohoda.

Sobota - Pampúšik vstal už pred siedmou 🙈 Boli sme všetci spolu na nákup a potom som varila. Pampúšik nechcel po obede spinkať, tak som chalanov "vyhnala" trochu von a zatiaľ som si pofotila jednu Barbie.

Popoludní sme sa hrali s Legom a Pampúšik postavil obrovskú krásnu Lego železnicu. Ide mu to o mnoho lepšie ako mne.

Drahý ma "donútil" objednať si zimné pneumatiky, že narodeninový darček. Tak vďaka veľmi :-*

Nedeľa - Zistila som, že v Bory je výstava áut a je tam aj Suzuki, tak som chalanov nahovorila, nech si urobíme výlet. Bolo to dosť také, že po dlhšom čase autobusom, ale mne to nijako zásadne nevadilo, aj keď lísto do BA pre dospelého bol 3€, čo ma teda riadne prekvapilo. Pamätám si lístok za 2,10€. Takže ešte sme ledva vyrazili a bola som o 6€ ľahšia. Tak na toto sa ozaj vyplatí mať auto :-D :-D :-D

Ale tak dorazili sme, popozerali sme autá, hračky. Potom von mali zaparkované autá na skúšobné jazdy. Aj ma nahovárali na jazdu v novom Swifte, ale samozrejme prišla moja hanblivosť, takže nič z toho. Neskôr som si to aj rozmyslela, ale páni boli asi na obede alebo niekde, lebo neboli pri autách. Aj sme ich asi polhodinku čakali, ale potom som si povedala, že je čas ísť aj domov a tak sme išli. 

Chvíľu sme ešte pobudli na stanici na Nivách a potom sme išli domov. Pampúšik v autobuse aj zaspal. Moje zlatíčko.

Večer som napísasla Vivi, či ma teda vezme do práce ráno a napísala mi, že jasné. Takže pohoda.

Pondelok - Ráno som sa samozrejme dosť ponáhľala, aby na mňa Vivi s Vedúckom nečakali, ale bola to pohoda, chvíľu som čakala ja na nich. Do práce sme došli tak dosť tesne, ale to je tu proste klasika.

Inak v práci celkom pohoda. 

V poslednej dobe sa cítim taká nejaká stratená. Niežeby moja predošlá práca dávala nejaký ťažký zmysel, ale tu si prídem tak zbytočná. V poslednej dobe si všade prídem tak strašne zbytočná. Doma si prídem zbytočná, vo "vzťahu" si prídem už úplne zbytočná. V práci si prídem zbytočná. Mám pocit, že aj Grgimu som v noci písala úplne zbytočne. Akože fakt neviem. A o moje túžby a predstavy sa nikto nestará a čas beží. Vraj, čo si vieme predstaviť...Veď hej, aj o PP som si predstavovala, že sa raz len tak zjaví na výdajni a síce to nebolo úplne podľa mojich predstáv, ale bolo to úžasné. A hlavne aké pocity vo mne to zanechalo. To bolo čosi úžasné. Fakt chápem ľudí, čo berú drogy.

Dnes by mali prísť odtiahnuť auto do servisu. Som zvedavá. PP ma statočne ignoruje. Už ma to hádam ani neprekvapuje, alebo len trochu. 

Prišla mi SMS, že mi v stredu chcú doručiť posteľ na byt. No reku paráda. Akože v stredu určite nie. Tak som volala do tej firmy a pani, že cca o dva týždne by mohol byť ďalší pokus. Si hovorím, že vždy lepšie, aj keď si tým vlastne ani nie som istá.

Týždeň 10. 09. 2024 - 16. 09. 2024

Utorok - Ráno už nepršalo, ale bolo trochu mokro. Vychystali sme sa o pár minút neskôr, lebo Pampúšik chcel ešte papať, tak zjedol trochu musli.

Do práce som to ale stihla aj tak načas. Bolo to tesné, ale zvládla som to.

Došla výplata. Posledná z Retardu.

V práci celkom pohoda. Robím strašne málo, v podstate sa iba pozerám a občas ma k niečomu pustia.

Občas je to dlhá doba vydržať tu 10 hodín.

Streda - Ráno som zaniesla Pampúšika do škôlky a o pol dvanástej som si išla pre neho. Zastavili sme sa na nákup a natankovať. Proste pohoda.

Išli sme domov, napapali sme sa a potom zaspal na chvíľku.

Prišiel domov Drahý a ja som krátko na to išla na rodičovské. V podstate tam bolo viac-menej to isté, čo aj minulý rok, akurát, že zavedú umývanie zúbkov po obede a zakázali plyšiakov a hračky z domu.

Po rodičku sme sa všetci stretli na ihrisku a kecali sme ešte.

Štvrtok - Zaniesla som Pampúšika do škôlky, potom som žehlila a upratovala. Na pol dvanástu som opäť išla pre neho do škôlky, sme sa dohodli, že pôjdeme kúpiť zubnú pastu a pohárik do škôlky, takže sme išli za Tesco do obchodíkov, do DMky, Tedi a tak a všetko sme úspešne nakúpili. Uložila som ho spať a poobede už začalo riadne pršať.

Piatok - Piatok 13teho, to nechceš, ale ak si salámista ako ja, tak ti je to jedno a aj tak na to neveríš :-D

Takmer celý deň pršalo a takmer nám zaplavilo rampy, ale inak pohoda.

Sobota - Ešte v noci prestalo pršať a pomerne rýchlo nám vyschla aj takmer všetka voda na rampách. V práci pohoda, Vivi ma učila, čo a ako s ž, keďže v sobotu tu nie je kočka, čo má na starosti vodičov.

Nedeľa - V práci pohoda. O pol štvrtej sme to zabalili a Vivi povedala, že môžeme ísť, že máme hotovo. Tak som nastúpila do auta a nemohla som pohnúť riadiacou pákou. Potom to skúsil ja pán SBSkár, ale nešlo to.

Tak som volala Drahému, ten bol samozrejme v polohe, že jeho to nezaujíma, že sú to moje "sračky". Ale nakoniec povedal, že nech prídem domov a on zabezpečí odvoz. 

Tak som prišla, dala som mu kľúče a on išiel za nejakým kamarátom a doniesli Pištíka pred bytovku a samozrejme to išli potom zapiť. 

Som vďačná.

Pampúšik začal mierne pokašliavať, tak som sa rozhodla, že si ho nechám doma.

Pondelok - Tak som si nechala Pampúšika doma, Nekašľal nejako veľmi, ale myslela som si, že by v škôlke neboli z toho veľmi nadšení. 

Išli sme na prechádzku a v stánku pri pošte našli Lego časopis s dvomi malinkými stavebnicami. Ja som povedala, že to asi kupovať nebudeme, ale celkom sa mi to páčilo. Mám tie malinké stavebné Legá z časopisov rada.

Inak pohodový deň. Stále sa síce rozhodujem, ako idem naložiť s autom, chorým Pampúšikom a tak nejako celkovo so životom. Pripadám si nejaká stratená.

Týždeň 03. 09. 2024 - 09. 09. 2024

 Utorok - Nikdy neprestane milovať niekoho. Len si zvyknete žiť bez neho. No tak to by ma úprimne zaujímalo po akej dlhej dobe.

Pampúšik sa zobudil pomerne skoro a tak sme aj pomerne skoro boli v škôlke. Následne som sa rozhodla, že pôjdem teda umyť Pištíka. V živote som ešte nebola na autoumyvárke pred pol ôsmou ráno, ale aspoň som si užila východ slnka.

Následne som zašla ešte do Lidlu na menší nákup a potom som upratovala, varila a išla po Pampúšika do škôlky.

Streda - Veľa žien stráca svoje dobré roky tým, že ostávajú lojálnymi k toxickým mužom. Tak na tom asi bude veľmi veľa pravdy. Aj keď nieked sa zamýšľam, či ten chybný článok v tomto prípade nie som ja. 

Ráno, keď zazvonil budík, sa mi hrozne nechcelo vstávať. Bodaj by nie, keby som bola v noci asi 10x hore. Spustil sa mi menzes, s takmer dvojtýždňovým meškaním práve dnes. Prvý deň v práci. 

Pampúšikovi sa tiež vôbec nechcelo vstávať takto skoro, ale v škôlke sme nakoniec boli ešte pred pol siedmou. Bola dokonca už otvorená. Aj keď pani upratovačka povedala, že ešte nemôžeme ísť dnu, až keď bude pol, ale žiaľ som si to nemohla dovoliť, každá minúta mi dnes bola drahá.

O 06:35 som už bola v aute, ale už tesne za prvým kruhovým objazdom bola kolóna.  Napriek všetkému o 06:50 som  už bola v Nay.

Prých 15 minút o mne nikto nevedel a veľmi "milý" pán SBSkár sa na mňa díval akoby som ukradla ešte aj hodiny na stene. 

Mezditým som zistila, že sa mi natrhlo vrecko na nohaviciach a tak nešťastne, že som mala dieru na zadnej časti tela. Proste skvelý prvý deň v práci.

Pred pol ôsmou si ma po mňa prišiel vedúci zmeny a vzal ma do kancelárie a potom to už bolo fajn. Predstavili sme sa a potom som takmer celý deň strávila s jednou kolegyňou a keď odišla okolo pol piatej, som prešla k inej kolegyni, ktorá ma hlavne mala zaúčať a pozerala som sa, čo robí, ale keďže mala veľa roboty, tak som tam viac-menej iba čučala.

Štvrtok - Ráno som sa zobudila na budík, ale už to bolo o niečo lepšie než včera. Pampúšik sa tiež pomerne rýchlo vymotal. 

V práci to prebiehalo viac-menej tak isto ako včera. 

Akurát doma som už bola pomerne vyčerpaná.

Piatok - Ráno som vstala ešte pred budíkom a o chvíľku vstal aj Pampúšik, takže pred škôlkou sme boli úplne prví. Mám z toho trochu také blbé pocity, ale už som si všimla, že niektoré detičky takto chodia pravidelne.

V práci som sa dnes zoznámila s kolegami z druhej zmeny a bolo to fajn, teda v rámci možností.

Poobede mi volal Drahý, že malý má teplotu, takže super, tak som šla skôr z práce. 

Drahý mu dal Nurofen a keď som prišla domov, bol už viac-menej úplne v pohode.

Sobota - Nepáčila sa mi vôbec tá popálenina na bruchu a tak som sa rozhodla zájsť do Pezinku na pohotovosť, že potom pôjdeme do parku pozrieť pávy a tak. 

Doktor povedal, že to vyzerá v pohode, že sa to hodí, že na to nemám nič dávať. Si hovorím, že tak OK. 

Písala mi aj Susan ohľadom tej popáleniny. Ona je taký anjel. 

Bolo teplúčko. Išli sme do Tesca, do Dráčika a potom do parku. Pávy boli dosť vypelichané, ale v podstate to nevadilo. Zastavili sme sa aj v tej časti, kde je ihrisko a Pampúšik sa tam dosť vylietal.

Potom sme boli doma, najedli sme sa a hrali sme sa. 

Dosť mi písala aj Susan, asi sa nudila v nemocnici.

Nedeľa - Ráno mi napísal PP, že okolo 09:00 vychádza z Keksov. Potom mi písal, že to vyzerá, že priateľka pôjde s ním, čo som tak trochu čakala, keďže je nedeľa, ale nakoniec nešla a tak sme sa na obed stretli Bolo horúco na to, že je september. 

Auto som mala celé špinavé, tak som išla na umyvárku, kde som bola len v utorok, ale keďže bolo tak nádherne, tak sa rozhodli všetci vodiči zo Slniečkova umývať auto. 

Tak som potom zbehla na Diaľničnú a na Slovnaftke pozerám, že PP. Si hovorím, že tak toto je náhoda, že obídem celé mesto, aby som ho opäť stretla. 

Kúpila som si vodu a umyla som auto a prišla som domov. Drahý, že aby som mu nabudúce neklamala, že lepšie než pred domom Ladovej kráľovnej si zastať nemohol. (No, to teda nemohol, to ma tiež dosť pobavilo). Samozrejme začal, že nech teda všetko platím alebo nech to rovno platí on a proste tie jeho reči a potom odišiel na zvyšok dňa na "bicykel".

Pondelok - Ráno začalo pršať a výrazne sa ochladilo. Trochu mám pocit, že celý ten včerajšok sa mi len zdal. Akurát neviem, či to bol pekný sen alebo nočná mora. Trochu premýšľam, čo Drahý zase vymyslí, ale už z toho asi ani nemám strach. Ani neviem. 

PP sa ani neozval, čo ani neviem, či som čakala. A tak jemu to môže byť naozaj jendo, čo sa u nás doma deje. Ono to aj tak v podstate nie je o ňom, aj keby sa to tak mohlo zdať.

Týždeň 27. 08. 2024 - 02. 09. 202

Utorok - Upratovali sme, hrali sme sa, Pampúšik sa zabával so Šteniatkom a proste tak. Keď Pampúšik zaspal, vybrala som sa do mesta na nákup a zastavila som sa ešte na byte, premerať ešte jednu stenu v kuchyni, aby som to v piatok na to stretnutie v kuchynskom štúdiu. Nech si hovorí Drahý čo chce, mne sa ten byt páči. Ok, prostredie nie je najlepšie, ale kde je? Okrem toho s mojim rozpočtom môžem byť rada, že som dokázala dostať viac než garáž :-D

Inak proste pohoda. 

Streda - Celkom pohodová streda. Poobede mal byť už nácvik na oslavy 85. výročia SNP, tak sme sa chceli ísť pozrieť, ale nakoniec tam nič nebolo. Akože pripravovali pódium a bolo všade veľa policajtov a vojakov, aj nejaká tá technika, ale pochod žiadny. Dokonca ani cesty ešte neboli uzatvorené, ale tak nevadí, urobili sme si prechádzku, Pampúšik videl tank, tak bol šťastný a tak bola pohoda.

Štvrtok - Chcela som vyraziť pred obedom, keďže hovorili, že okolo jednej uzavrú obe cesty medzi Keksami a Bryndziarňou. Bolo to v pohode. V polovici cesty som zastavila a kúpili sme si s Pampúšikom nejaké to občerstvenie na OMV a vyrazili sme opäť na cestu do Slniečkova.

Doma sme potom pozerali v telke prenos z osláv SNP. Bol tam samozrejme prezident. Však je z Keksov, tak aby tam nebol :-D Samozrejme minister obrany.

Piatok - Ráno som sa s Pampúšikom najedla a potom sme vyrazili do Hlavného mesta. Prišli sme pomerne skoro, tak sme sa zastavili v Dráčiku, ale potom som to nevedela presne nájsť, ale nakoniec sme tam boli presne na 10tu. Pán bol najprv prekvapený, ale potom našiel, že som tam správne. Potom sa pustil do práce, Pampúšik sa tam samozrejme nudil. Pán sa ma pýtal strašne veľa otázok, na ktoré som vôbec nebola pripravená. V akej výške chcem mať skrinky a podobne, aký materiál, ale nakoniec sme sa nejako dohodli, akurát ja neskúsená, tak mi cena vybila poistky. 

Bolo hrozne horúco, zastavili sme sa ešte v Kauflande po nejaké občerstvenie a naspäť domov. Dali sme si sprchu obaja, najedli sme sa a ľahli sme si do postele.

Poobede už len oddych,

Sobota - Pohodová sobota. Nejako mi nedochádza, že čoskoro pôjdem do novej práce a Pampúšik opäť do škôlky.

Nedeľa - Ráno som si našla správu na FB od PP, že budúcu nedeľu možno pôjde do Hlavného mesta. Beriem to s rezervou. Kto vie, čo bude o týždeň.

Drahý išiel dopoludnia do práce a aj som sa cez obed riadne obarila na bruchu, keď som zlievala vodu zo špagiet. 

Najprv to nevyzeralo tak hrozivo, ale nakoniec mi zliezla koža na dvoch miestach. Takže paráda.

Pondelok - Drahý išiel ráno do práce a ja som šla do škôlky s Pampúšikom pomerne skoro. Dosť to tam majú pomotané, ale nakoniec sme sa vymotali.

Kúpila som si v malom Tescu nejaké tie raňajky a potom som sa pozerala von na ulicu, že aký je tam opäť ruch po prázdninách.

Urobila som si pár fotiek Silkstoniek a potom som sa vybrala do lekárne a keďže bol krásny slnečný deň, ale už školský deň, rozhodla som sa, že zájdem na Amfik pofotiť morské panny vo fontáne.

Išla som ešte na jedno miesto, kde som dlho nebola, aj som zabudla, že sa tam hrozne práši, takže celé auto som mala špinavé. No, čo už...

Okolo tretej prišiel Drahý z práce a spolu sme išli po Pampúšika do škôlky, aby Drahý vedel, kde má triedu/skrinku a všetko, keď už budem v stredu v práci a potom sme išli aj s ostatnými deťmi na ihrisko.

Týždeň 20. 08. 2024 - 26. 08. 2024

 Utorok - Ráno som prišla normálne do práce a bolo to absolútna pohoda (píšem to presne po dvoch mesiacoch, dnes je 20. 10.) až do času, keď mi pristála na mobile táto správa:

Prvých pár minút som na to pozerala ako na zjavenie, potom som si povedala, že to je super vtip. Nakoniec som si povedala, že je to aj tak jedno, že dnes by som nemohla odbehnúť ani na cigaretu, keby fajčím, lebo sme v tej danej chvíli boli na oddelení príjmu a fakturácie až dve. Z toho tá druhá baba netušila nič o práci na výdajni, takže by ma nedokázala zastúpiť ani na minútu. 

Aj tak som neverila, že by prišiel, že by sme sa prvýkrát videli po všetkých tých rokoch, všetkých tých správach a hlavne po piatich mesiacoch ticha, kedy som sa po nociach bála, že sa niekde vybúral až tak, že krimi správy z rodného mesta som nedokázala pozerať, lebo som sa bála, že uvidím to netradične modré Mondeo na kúsky s poznámkou vodiča previezli v kritickom v stave do H-čkovej nemocnice, v ktorej som sa narodila. 

Pred pol druhou prišla kolegyňa, čo zároveň bolo asi sedem minút do správy: "pri tvojom aute", čo bolo najhoršie miesto v tomto čase, keďže práve prichádzala poobedná zmena do práce a polovica rannej fajčila pri parkovisku. Keby zastal na parkovisku pre zákazníkov, bolo by to tisíckrát lepšie. Že stál na druhej strane od môjho auta, bol len detail.

Ale bol to on....samotný PP z mäsa a kostí s cigaretou v ruke, o viditeľne pár kíl mužnejší než som si ho pamätala, ale úsmev a pohľad tých hnedých očí ostali rovnaké ako v roku 2017.

Chvíľu sme sa bavili na parkovisku a potom sme sadli do auta, ktoré mal požičané, lebo ako mi vysvetlil, jeho auto potrebuje závažnejšiu opravu, do ktorej sa mu ani veľmi nechce investovať. Obišli sme celý náš sklad a potom sme našli nejaké pokojnejšie miesto niekde medzi skladmi ďalej. Tam zastal a bavili sme sa. Normálne, akoby sa nič nestalo. Akoby mi naposledy napísal tak maximálne predvčerom. Že musel vymazať IG kvôli tej svojej, ktorú som nechtiac medzičasom vypátrala, ale zas svet celý som si povedala, že mu to neprezradím. Neopýtala som sa, že prečo je teraz teda so mnou zatvorený v jednom aute, cca 200km od MM, lebo by som aj tak nedostala odpoveď. Za to na otázku: "Chceš pusu?" som povedala jedno z mojich najúprimenjších neviem v živote. Máte niekedy v živote pocit, že v nanosekundách sa vám v mozgu vynorí tristo miliónov myšlienok naraz? Celé mesiace som si myslela, že jediné, po čom túžim, je aby sa ma dotkli pery tohto chalana a zároveň som sa bála, aké to bude, či sa nepokazia aj tie posledné matné spomienky a hlavne, či to bude také ako predtým, lebo s obnovovaním "minulosti" mám neblahé skúsenosti. Nakoniec som mu povedala, že keby mi chce dať pusu, tak to proste urobí a nepýta sa. Na to som dostala niečo na štýl, že sa pýta on mňa a tak som mu povedala, že ja vážne neviem, lebo tak to bolo. Aj som chcela, aj som nechcela, aj som sa bála, že to nebude také úžasné ako si pamätám a zároveň, že to bude také úžasné ako si pamätám a že do odštartuje všetky tie city a pocity a túžby...Začal rátať do troch a bolo mi smiešne, ale zároveň som vedela, že máme málo času a že ja mám byť v práci (aj keď som toto mohla považovať za to, že som na prestávke, ktorú som si za ten takmer rok vyberala len veľmi málokedy). Proste tristo miliónov myšlienok naraz. Až som vykoktala tiché "hej". Na čo sa nahol a pobozkal ma. A bolo to presne také, ako som si to pamätala, ak nie ešte lepšie. Všetky tie prebdené noci, všetky tie predstavy, tie sny, aké by to bolo, keby sa raz v mojom živote objavil v nezadanej podobe, všetky tajné túžby to všetko sa odzrkadlilo v tej pár minútovej bozkávačke s mierne cigaretovou príchuťou, čo sa zvyčajných okolností by mi dvíhala žalúdok na pokraj mojich možností, ale pri ňom mi to nikdy nerobilo problém. Aj taká šialená vie byť zaľúbenosť. A hoci všetky bunky môjho tela chceli v tej bozkávačke pokračovať, nakoniec sme sa odtrhli. Nepamätám si to už úplne presne, ale viem, že som si oprela hlavu o jeho plece a povedala som mu menom a on mi na to povedal "Nikuška" a znelo tak nežne ako si ani už nepamätám, že by to niekto vyslovil. 

PP mi prvýkrát povedal menom a ešte v tej najkrajšej podobe na svete. Cítila som sa 

Asi po 15-20 minútach som ho poprosila, aby ma zaviezol naspäť, lebo aj tak som už mala pocit, že moc dlho preč a že kolegyňa bude mať reči, hoci to mi mohlo byť úplne jedno.

Ako som sa vrátila do kancelárie, stále som sa len usmievala a proste som bola taká ja neviem, šťastná? Neviem, ale ten pocit bol proste úžasne dokonalý, dokonalo úžasný. Keď som išla po ulici, mala som pocit, že takto sa musia cítiť ľudia, čo sú na drogách. Mala som pocit, že zvládnem všetko, čoho sa chytím, že slnko svieti len na mňa a že všetci sú úžasní.

Lenže presne ako ľudí, čo užívajú drogy, aj mňa čakal tvrdý pád a abstinenčné príznaky.

Streda - Presne ako som predpokladala, zo včerajšej eufórie som prepadla do pocitu, že mi je ešte horšie ako predtým a to aj napriek tomu, že sme si písali s prestávkami takmer celé dopoludnie. 

Hneď ráno mi doniesol GLSkár balíček od Karla:

Bábika je naozaj nádherná. Inak bola v práci nuda. Doma som trochu upratovala a volala s chalanmi.

Večer som si bola ešte prebrať balík v Z-boxe z eshop Orlové.

Štvrtok - Ráno mi napísala kolegyňa, že ostáva so synom na OČRke, tak ma samozrejme šéfka poprosila, či by som tieto dva dni nepostiahla na celé dni. Čo som mala robiť, aj tak sa nedalo viac než súhlasiť. 

Prišla sa rozlúčiť aj Obchoďáčka, že idú na zvyšok mesiaca aj s Vedúcim z dopravy na dovolenku do Talianska. Tak veľa šťastia vo vašom spoločnom živote. Hádam budete mať viac šťastia spolu ako s predošlými partnermi.

 Domov som prišla dosť vyšťavená, ale nevadí. Sú to moje posledné dva dni v práci a potom. Ani vlastne poriadne neviem, čo bude potom.

Piatok - Zobudila som sa o tretej ráno a už som nevedela zaspať. Môj posledný deň v práci sa preto odvíjal v ospalom opare. Poriadne som sa ani nerozlúčila. Ono, nebolo poriadne ani s kým. Kolegyňa na OČR, Bryndziarka na dovolenke a šéfka ani tento posledný deň neprišla pred 18tou do práce. Ešte aj kľúče a kartičku som jej nechala len tak v obálke v kancelárii. (Dodnes neviem, či to bolo OK, ale asi áno).

Doma som si spravila vaňu a potom som zaspala ako také bábätko.

Sobota - Pobalila som sa, najedla a čakala som do deviatej, kým otvoria obchod, v ktorom som mala ďalšiu krásku. Je naozaj nádherná, som nadšená.

Keď som prechádzala okolo tej OMV v Tekovských Nemciach, nebolo mi 2x všetko jedno, bedlivo som sledovala teplotu motora, otáčky a všetko, čo by mi chcel Pištík nebodaj avizovať, ale nakoniec som úplne v pohode dorazila k mamine.

Chvíľu som tam pobudla a potom som vyrazila do Kežmarku, vyzdvihnúť chalanov. Prišla som tam úplne na čas, dokonca som si natočila príjazd vlaku.

Potom sme už prišli k mamine a proste sme sa len tak hrali a tak.

Nedeľa - Bolo úplne nádherne a tak som spravila pár záberov novej bábiky. Drahý chcel ísť na vlak na 12:15, tak sme sa už okolo jedenástej vybrali do Keksov. Prišli sme dosť skoro a vlak mal už vtedy hrozné meškanie až ho nakoniec úplne odriekli. Tak sme sa vybrali do Dráčika, kde takmer nič nemali, ale tak Pampúšik sa potešil a potom sme pozerali, že kedy by mohol ísť autobus a tak Drahý nakoniec okolo jednej išiel autobusom do Hlavného mesta.

Takže bolo dosť neskoro, kým som sa vrátila s Pampúšikom k mamine, takže aj dosť neskoro išiel spinkať, ale v zásade to nevadilo.

Keď sa zobudil, tak bolo ešte krásne teplúčko a hrali sme sa pred domom, vyšli aj susedia, mali zase kopu návštev a Pampúšik fotil všetko možné, takže som mala v mobile asi tak 300 fotiek našej dediny a musela som to statočne v noci triediť.

Pondelok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Chvíľu sme sa dohadovali s PP, či sa stretneme v meste, ale ja som vedela, že to moc nepôjde, keďže so mnou mala ísť aj mamina a Pampúšik a že by to proste bolo veľmi komplikované. 

Akože dosť ma to mrzelo, ale proste neznášam byť v časom strese a tak. 

Takže najprv šla k finančnej poradkyni mamina a potom ja a zatiaľ išla mamina s Pampúšikom do parku pod Pamätníkom. Tam sme sa chvíľu hrali a keďže bolo asi tak milión stupňov, tak sme sa zastavili ešte na zmrzku a potom naspäť.

Poobede sme vyťahovali klince z driev, ktoré držali ostatné drevá a celé sme to ukladali, nech je to pekne pod strechou, kým prídu na jeseň dažde. Proste taká dedinská pohoda.

Týždeň 13. 08. 2024 - 19. 08. 2024

Utorok - Vymaž svoje narodeniny zo sociálnych sietí a pozeraj, že ti nikto nepopraje, okrem tvojej mami

Akože toto viem ako je toto myslené, ale úprimne, ja si tiež nepamätám narodeniny všetkých.

V práci pohoda, sklad sa pomaly ale isto vyprázdňuje a pôsobí to trochu skľučujúco. Zákazníci nás tiež dosť ľutujú, až je to také, že ako hej, ale veď zase neumierame. 

Inak taká domáca pohoda. Večer volávame s Pampúšikom. 

Že zajtra ho berie dedko na výlet. Kokos, to dieťa sa má :-D Aj ja chcem také prázdniny. Vraj má byť horúco, najprv chceli ísť sa niekam kúpať, ale nakoniec vyhrali Bojnice a že pôjde aj Lifkina mamina. Tak som mala z toho trochu obavy, ale tak uvidíme.

Streda - V práci celkom fajn. Dokonca sa so mnou baví aj kolegyňa, asi pretože končíme :-D Akože nie je to nič extra, ale aspoň nie sme celé dni ticho ako zvyčajne. 

Roboty je málinko a už je to celé také, že každý na to dlabe alebo má dovolenku alebo tam už nie je.

Po práci som volala mamine, ale nedvihla mi a následne som volala tatinovi a Pampúšik bol ešte u nich a že u nich bude aj spinkať. To ma trochu prekvapilo. Ešte počas hovoru mi volala aj mamina, tak tatino, nech jej poviem, že Pampúšik tam ostáva. Reku OK. 

Tatino mi potom ešte poslal kopu fotiek zo Zoo, ako sa tam Pampúšik vozí na autíčkach a kadečo.

Štvrtok - V práci taká klasika. Okolo štvrtej mi tatino posielal nejaké fotky s Pampúšikom z mesta, tak som bola prekvapená, že sú tak dlho spolu. Som myslela, že ráno ho dovezie k mamine. So svojimi deťmi rozhodne toľko aktívneho času netrávil :-D Ale tak vnúčatá sú špeciálna kategória, je mi to jasné.

Volali sme potom chvíľu s Pampúšikom, ale ten o to nemal nejaký zvlášť záujem a tak sme išli ešte na nákup do Kauflandu.

Piatok - Nevedela som sa dočkať konca zmeny a aby sme už išli k mamine. Bola to zaujímavá jazda. Drahý začal s tým, že on by si vedel predstaviť život v Keksoch. Som len pozerala, že či ho zase niekto vymenil. Nechápem z toho muža, ale ja asi ani nemusím. 

Chcel ísť ešte na byt. Tak sme išli. Nadával, že aká je tam tma a aká je to diera a kde je najbližšie detské ihrisko (netuším), ale byt pochválil. Aspoň niečo. 

K mamine sme prišli dosť neskoro, ale Pampúšik ešte nespal.

Sobota - Celkom pohodová sobota na to aké bolo osadenie domu. Chalani sa motali hlavne po vonku a tak. 

Nedeľa - Pomerne skoro som bola zaviesť chalanov do Ružomberku na vlak. Mamina chcela ešte nejaké drobnosti z obchodu, tak som sa zastavila v Kauflande a hneď vedľa bol Dráčik a tak som sa v ňom zastavila. Mali tam Best to a tea Barbie a som si povedala, že je to jedinečná šanca a vzala som ju so sebou. Mi nejako tie Barbie pribúdajú a pribúdajú. 

Za Ružomberkom bola parádna zápcha a každou chvíľou rozbehom a pribrzdením som sa dosť bála, že skončím v zadku jedného čierneho českého Audi predomnou.

Asi po hodine som úspešne dorazila k mamine, mala som ešte čas, tak som trochu pofotila moju novú spolubývajúcu.

Neskôr som vyrazila na cestu. Zašla som ešte po Profesora a bolo to super byť na ceste s niekým. Zaviezla som ho do Hlavného mesta, zastavili sme sa v nákupnom stredisku Centrál v Dráčiku. Nič moc tam nebolo a potom som zmorená vyrazila do prázdneho bytu.

Pondelok - Ráno sa mi nechcelo zrovna veľmi vstávať do práce, ale super bolo to, že kolegyňa mala prísť až poobede, takže som si užívala posledné dni v samote do pol druhej. 

Po práci som trochu oddychovala a potom mi napadlo, že by som mohla ísť ešte fotiť k fontáne na Amfik morské panny, ale Amfik bol už zatvorený. Tak som sa premiestnila na Jazerá a tam som fotila, pozorovala ľudí a užívala si západ slnka. Poslala som ho aj Jacobovi. Občas mi niektoré momenty v Slniečkove hrozne pripomínajú, ako sme tu spolu boli. Ako som preplávala jazero po šírke a on sa bál, lebo nevie dobre plávať. A občas mi potom dôjde, že je to milión rokov dozadu a že už býva 160km odo mňa a hlavne, že je ženatý. 

Týždeň 06. 08. 2024 - 12. 08. 2024

Utorok -  Hneď ráno mi volal pán zo servisu, že má zrejme moje auto. Tak si hovorím, že zrejme áno. Pýtal sa teda na to, čo sa stalo a že sa na to teda pozrie a zavolá mi, že čo by stála oprava a tak. Si hovorím, že super. 

Okolo obeda mi volal, že to bude stáť cca 200€. Asi o hodinku-dve mi volal opäť, že sa bol s autom prejsť a že tečie mu ešte vzadu, tak že bude musieť vymeniť ešte nejakú súčiastku a že to bude stáť okolo 40€. Si hovorím, že to už je asi úplne jedno.

Potom som volala tatinovi, či by ma zajtra teda zobral a súhlasil.

Inak pohoda, na večer sme si trochu opekali, lebo sme mali len dve špekačky, ale našla sa aj nejaká slaninka a chlebík.

Streda - Vstala som pomerne skoro, osprchovala som sa a potom som čakala na tatina. Trochu meškal, lebo prerábajú cestu a ja som už stresovala, aj keď sme to aj tak úplne stíhali. Samozrejme mamina sa ešte vypytovala tatina na bráškovu partnerku, ale nakoniec sme vyrazili.

Hneď ako sme odbočili pri Mercury Markete, tak som hneď zbadala Pištíka. Zaplatila som, rozlúčila som sa s tatinom a vyšla som hore na cestu a som mala ešte dosť času, kým som mala termín ku kožnej, tak som len tak išla po hlavnej až si hovorím, že to ma dovedie do Ing. dediny a som si povedala, že tak čo, že si trošku pôjdem oživiť spomienky.

Potom som išla ku kožnej, síce som netrafila na prvýkrát, ale nakoniec sa podarilo. Kožná povedala, že znamienka sú OK, ale že pre istotu nech si to jedno dám vybrať a vypísala mi výmenný lístok. Potom som zašla do Tesca a potom naspäť k mamine.

Mamčina kamarátka urobila cuketové placky a aj palacinky a oboje perfektné. Snažím sa nemyslieť na to, aké by bolo, keby sa ozval. Viem, že s to už nikdy nestane, ale keď som tu, je to pre mňa také náročné...

Potom mamina, že pôjdeme na Donovaly na bobovú dráhu. No veľmi sa mi nechcelo, ale tak sľúbila to Pampúšikovi, tak sme išli a bolo to fajn. 

Mamkina kamoška s nami nešla, bála sa, že by nestihla potom autobus domov a tak. 

Potom sme išli ešte na Staré Hory, aby sme na tam na piatu boli, ale pán, čo predáva záhradné veci tam ešte nebol, tak sme skočili na radler do Krčmy pod orechom. Bolo to moc fajn.

Štvrtok - Mamina ráno volala k veterinárovi, či by na dnes/zajtra nemali termín ešte na očkovanie a mali asi za hodinku a pol, tak sme vyrazili. Odtiaľ sme sa zastavili ešte na ihrisku pod pamätníkom SNP, nech má aj Pampúšik trochu radosti :-) A aj som chcela pozrieť, že ako urobili Hexagon. Tak sme sa tam s Pampúšikom celkom slušne vyjašili. Bolo to fajn.

https://www.bystricoviny.sk/spravy/obnova-detskeho-ihriska-hexagon-v-parku-pod-pamatnikom-snp-sa-blizi-do-finale/

Poobede sme už len tak kvasili na dedine, hrali sa so susedmi, lebo susedka tu má aj mladšie sestry na prázdninách a tak.

Piatok - A opäť do mesta. Maminu som zaviezla k finančnej poradkyni a zatiaľ som sa išla pohrať s Pampúšikom na ihrisko pri tatinovi. Pampúšik chcel vidieť dedka, tak som mu volala, či je doma, či príde na balkón, tak sme na chvíľu išli ešte k nemu, potom na ihrisko, potom prišla aj mamina za nami a už sme boli hladní, tak že pôjdeme na pizzu. Tatino, že on nejde, že doma varí vývar, ale my sme išli. Obletovali nás dve osy, tak to mal Pampúšik hrôzu a takmer sa vôbec nenajedol.

Zastavili sme sa ešte predsa len aj v obchode s domácimi potrebami a konečne som si kúpila formu na bábovku. Som zvedavá, kedy ju vyskúšam (poz. vyd.: ani po viac ako mesiaci som sa k tomuto ešte vôbec nedostala).

Sobota - Dopoludnia som bola s Pampúšikom na Starých Horách v obchode a trochu sme sa tam pohrali na ihrisku. Bolo to fajn. Bude mi hrozne chýbať. 

Nedeľa - V podstate sa mi ani veľmi nechcelo ísť domov. Viem, že to teraz bude dosť dlho, čo budem bez Pampúšika, síce ho uvidím cez víkend, ale aj tak je to také...No, nie som s tým úplne OK, ale tak čo mám narobiť, keď sa tak plánujú dovolenky, že pol roka dopredu a z troch týždňov má nakoniec niekto dovolenku týždeň, ale dobre, nebudem sa na to predsa sťažovať celý život.

Vyrazila som po druhej, mamina sa aj pýtala, že prečo tak skoro, ale chcela som ešte ísť na byt pofotiť tú kuchyňu a tak.

Hneď pod dedinou aj tak bola slušná zápcha, ale prišla som na chvíľku na byt. Pomerala som tú kuchyňu ako sa mi dalo a potom som išla do mesta. Keď sme si tak nedávno písali s Grgym, tak mi napadlo, že by bolo super, keby sme sa opäť videli. 

Zaparkovala som pod pri zmrzline pri Pamätníku a vyšla som hore k veži a potom na bývalú tržnicu a som ho zbadala, keď vyhadzoval fľaše. Zrejme včera bola bujará noc v krčme. Dosť dlho som sa na neho dívala až som si povedala, že super, že je stále na mobile a mne nie je schopný odpísať. Ale OK, chápem. To je v poslednej dobe nejaká mánia, že proste pozriem si, čo mi kto napísal a ignor. Jasné, pohoda, len aby som sa potom aj ja takto nejako nezariadila.

Tak som potom prešla okolo a aspoň sme sa pozdaravili. Fakt paráda.

Domov som prišla v pohode a začala som dať prať a tak. S Drahým sme sa v podstate nerozprávali a išla som si ľahnút.

Pondelok - V práci celkom pohoda. Kolegyňa síce dosť vymýšľa, že ona už ten posledný týždeň nebude chodiť do práce a tak a ja si hovorím, že pokiaľ to nejako neovyplvní moju dovolenku, tak mi je to v zásade aj jedno, či príde alebo nie.

Po práci som sa zastavila ešte v Tescu a zaparkovala som vedľa druhého Swiftu. Toto ma tak baví.

Týždeň 30. 07. 2024 - 05. 08. 2024

Utorok - Zobudila som sa krátko po druhej, že mi treba na wc. Tak som zobudila aj Pampúšika, aby sa nepocikal do rána. 

Krátko na to prišiel aj Drahý z práce, ešte som bola hore. Ani neviem, kedy som potom zaspala, ale Pampúšik spal do pol ôsmej. Obávam sa toho nástupu do škôlky v septembri, ale tak nebudeme sa tým stresovať dopredu.

V práci som začala štyrmi odstúpeniami od kolegu z monitoringu, ale potom už bola tradičná nuda.  

Volal mi Drahý, že mu nechcú schváliť dva týždne dovolenky a že bude mať dovolenku od 19teho. Tak som volala mamine, či by som jej od 12teho mohla potom nechať Pampúšika na týždeň na prázdniny. Nemala s tým žiadny problém.

Mňa z tej Drahého dovolenky asi porazí. Z pôvodných troch týždňov, ktoré boli neboj, to je OK, to bude pohoda. Je zrazu týždeň a aj to v nepohode.

Okolo obeda bola za mnou personalistka a doniesla mi papiere ohľadom prestupu do Nayky. Je to tam všetko čierne na bielom ako sa povie. Tak do januára máme vystarané. Som zvedavá, čo bude potom.

Včera som si všimla, že sa mi zmenilo znamienko, tak som hľadala, či by sa nenašla v Keksoch nejaká kožná ambulancia, ktorá by ma vzala cez dovolenku, lebo tento týždeň už naozaj nedám aj zubára aj kožnú. To by Bryndziarku asi zabilo :-D

No, milí spoluobčania ma veľmi nepotešilo, ale napísala som mail do jednej ambulancie, tak uvidíme. Možno ani neodpíšu alebo niečo v tom zmysle, že majú plné kapacity.

O druhej mi písala Šéfka, že na doprave nikto nie je, lebo Snúbenci sú už v pôrodnici. Tak bude možno ďalšie malé datarčiatko <3

Drahý mi posielal ešte o druhej fotku, že sú u kolegu v bazéne. Si hovorím, že kedy to dieťa pôjde spať. 

Zastavil sa za mnou aj kolega zo skladu a keď som sa mu priznala, že podpísala prestup do Nay, tak len zavrel za sebou dvere. Tak reku, to sa dobre odsúdi niekto, o kom nikto nič nevie.

Podvečer prišiel Dispečer, že už majú dcérku. To je také milé. Ešte včera tu bola Zástupkyňa a dnes už má bábo.

Po práci som bola von so Susan a našimi drobcami. Bolo to veľmi fajn.

Keď sme prišli domov, ešte som opražila rezne na prírodno a urobila syrovo-šampiónovú omáčku. Dúfam, že chalanom bude chutiť. 

Pampúšik nevedel dlho zaspať, asi išiel spať na obed príliš neskoro, keďže kto vie, kedy prišli z bazéna. Potom som si pustila Kukačky. Vďaka zápasu začínali neskôr, takže som stihla začiatok. Už som to síce kedysi dávno videla, ale samozrejme som si už nepamätala úplne všetko presne. Niektoré hlášky sú tam proste geniálne.

Keď som šla spať, tak som klasicky zobudila Pampúšika na WC. Nadšený nebol, ale išiel celkom pekne. Som zvedavá, ako to bude zvládať u maminy.

Streda - Zobudila som sa ešte pred budíkom, ale nechcelo sa mi vstávať, tak som asi hodinku len ležala v posteli a premýšľala nad všetkým možným aj nemožným. Fakt krásne využitý čas. Potom vstal aj Pampúšik a pýtal si rozprávku, čo som mu včera sľúbila, keďže večer už bolo neskoro, aby ešte pozeral. Zatiaľ som išla upratať kuchyňu a pustila som práčku. 

V práci celkom pohoda.   

Po práci som prišla domov, najedla som sa a vyrazila som za chalanmi na ihrisko. Drahý hneď začal na mňa, že kedy idem k zubárovi a ja že zajtra. Nechápala som, odkiaľ to vie, ale OK. Potom mi napísal, či mu niečo nechcem povedať. Si hovorím, že ani nie, ale opýtala som sa, že či myslí niečo konkrétne. A že bývanie, ale nič konkrétne mi už potom nenapísal. Tak neviem, či mu niekto niečo povedal alebo čo. Už sa mi to všetko nechce riešiť. Som už z toho všetkého taká unavená.

Štvrtok - Človek ani nevie ako a je august. Pampúšik vstal už o pol šiestej, čo mi prišlo na to, že ešte o desiatej nespal, hrozne skoro a hlavne mne sa chcelo ešte veľmi spať, ale samozrejme, že ma nenechal, ale asi hodinu sme sa hrali z mojej strany. O deviatej prišiel do spálne Drahý, že či nejdem do práce, tak som mu povedala, že idem k zubárovi (že som mu to včera hovorila, je detail) a zaliezol naspäť do obývačky a zaspal. 

Tak som si umyla čo najdôkladnejšie zuby ako mi išlo a vybrala som sa teda k zubárovi. Hovorím mu, že či by mi zaplomboval teda tú šestku, že nechcem mať veľmi dieru v zube a on, že OK, že sa na to pozrie a našiel mi kaz na druhej strane :-D akože aj na pravej šestke mám nejaký kaz, ale že to je blízko kanálikov a že keď teraz idem preč, že do toho sa púšťať veľmi nechce, aby mi nezasiahol aj tie kanáliky a aby ma to na dovolenke nebolelo, ale že úplne najviac by bolo dobré vybrať tie osmičky. Tak asi mám program na jeseň. No, nechala som tam rovných 110€, ale na to, že tam nie je vôbec dotácia od poisťovne, tak mi to prišlo celkom fajn. U predošlej zubárky som hádam platila aj viac. To, že sa s tým hral hodinu, to už ani nebudem komentovať, lebo mi to aj fotil. Prvýkrát mi niekto fotil zub :-D

V práci toho bolo pomerne dosť, keďže je prvého. Bolo treba urobiť uzávierky fasicklov a podobne, ale tak si hovorím, že tentokrát to bude pre mňa poslednýkrát. 

Šéfka prišla až keď som už odchádzala, stretli sme sa na parkovisku, ale volala mi ohľadne toho, že mi odvod spraví neskôr. Tak si hovorím, že OK, čo už.

S Drahým sme sa ledva pozdravili a krátko po ňom mi volal Krstný, či chcem niečo z Tesca okrem nanukov a ja že asi nie.

Potom prišiel a dali sme si zmrzlinu a krátko pred deviatou odišiel.

Piatok - Ráno jemne pršalo. Dnes oslavujem tri roky od prepisu auta. Keď si vezmem, že vtedy mal Pampúšik krátko po roku a bol to jeden z mála krásnych dní a zároveň bol plný strachu, kedy sa o prepise dozvie Drahý a to je taký pocit dejavu. 

Ráno trochu popŕchalo a dosť sa ochladilo.

V práci bolo celkom v pohode. Aj keď som nestihla šéfku, lebo proste do šiestej nestihla prísť. Zastavila som sa ešte v Alze po zásielku.

Keď som prišla domov, tak mi Drahý začal vyčítať nejaké veci, hlavne, že mám priateľa a nech mi všetko platí a podobne a že či mu nechcem povedať, že je pravda, že som kúpila byt. Tak som mu povedala, že o tom sa porozprávame, keď prídem. No, už teraz sa na to teším.

Sobota - Ráno sme vstali s Pampúšikom pomerne skoro, tak som nás pobalila, zobudil sa Drahý, rozlúčili sme sa, síce to bolo také nemastné-neslané, takže sa veľmi teším na návrat domov, ale teraz si tým nebudem kaziť dovolenku. Mamina chcela ešte nejakú vodu a bryndzu, tak sme sa zastavili ešte v Kauflande, kde som stretla ešte Vedúceho dopravy. Už keď som videla prichádzať modrú Octaviu s českými značkami, tak mi to bolo jasné.

Pampúšik mal celkom prievan z jeho synčeka, ktorý jačal takmer na pol Kauflandu. Potom som ešte dotankovala na Slovnafte, aby som mala plnú nádrž a vyrazili sme. Asi po 100km som si všimla, že mi ručička teploty motora vystúpila až za červené pole a tak som zastavila na najbližšom možnom mieste, čo zhodou okolností bola obrovské oddychové miesto s čerpacou stanicou. Tam som prvýkrát otvorila kapotu auta akoby mi to nejako zvlášť pomohlo, ale aspoň sa vyparila para. Drahý síce najprv v telefóne vyzeral, že ho to vôbec nezaujíma a že nech si poradím ako viem, ale potom mi poradil, aby som kúpila chladiacu kvapalinu a naliala to tam. To isté mi vlastne poradili aj na diaľničnej patrole. Tatino chcel prísť po nás, ale potom mi povedal, že brácho s parnerkou sú tiež na ceste do Keksov, že môžeme na nich počkať, tak sme asi hodinku počkali, kým dorazili, potom som opätovne naliala chladiacu kvapalinu, ale tá takmer ihneď vytiekla. Ako povedal brácho ako cez lievik. 

Nakoniec som zavolala do poisťovne, kde ma milý mladý česky hovoriaci pán potešil, lebo povedal, že v rámci poistenia mám dve možnosti a to buď nechať auto odtiahnuť do najbližšieho servisu alebo niekam do 100km. Tak som sa hneď opýtala, že koľko je to do Keksov a povedal, že 92km. Tak sme ešte s bratovou partnerkou sa dohodli, že počkáme tú hodinku na odťahovku. Prišiel síce nie veľmi príjemný pán, ale vzal Pištíka a my sme nasadli teda do druhého auta a vydali sme sa s troj či štvorhodinovým meškaním za maminou. 

Tá hneď, že pôjdeme na obed, že ona je hrozne hladná, to som myslela, že brácho skolabuje, ale nakoniec sme zvládli polievky a bráchova partnerka nás ešte odviezla aj naspäť a potom vyrazili k tatinovi. 

Mamina samozrejme sa ma pýtala milión otázok ohľadom bráchovej partnerky, ale tak čo ja o tom viem. Dokopy nič.

Nedeľa - Napísala som Otravovi, či náhodou nevie o nejakom servise v Keksoch, či by mi neporadil nejaký servis. Takže sa spýta kolegu a že kedy pôjdem opäť na kávu. Tak sme sa predbežne dohodli na piatok predbežne. 

Inak celkom pohoda :-) Prechádzky so šteniatkom a tak.

Stále je pomerne chladno, čo si dosť užívam :-)

Podvečer volala mamkina kamoška, že príde zajtra cca okolo šiestej. Tak sa teším :-)

Pondelok - Hneď ráno o ôsmej mi volal pán z odťahovky (očividne iný, než ktorý bral auto), že či viem, kam majú odniesť auto a ja že nie, že väčšina servisov len teraz otvára a som sa ho pýtala, či nemajú nejaký, kde zvyknú dávať autá a on, že skúsi zavolať a dá mi vedieť.

O chvíľu mi volal, že dnes už nie, ale že zajtra by mohli dať auto do servisu, tak som súhlasila. Aj tak by som asi nič lepšie nevymyslela a zase až tak urgentne auto nepotrebujem, však som na dovolenke.

Inak pohodový dníček. 

Podvečer prišla mamkina kamoška aj so psíkom. Netušila som, že má psíka, ale je to sučka a je podarená :-)

Týždeň 23. 07. 2024 - 29. 07. 2024

Utorok - Ráno bola na výdajni Slivka a potom som prišla ja, bola celkom pohoda. Celkom slušne sa ochladilo. Pampúšik stále dosť kašle. Obávam sa, že ho vezmem asi budúci týždeň k doktorke, aj keď sa bojím, že skončí na ATB, čo je takto cez leto super, keďže po ATB sa moc nesmie na slniečko. No, uvidíme.

Ráno som sa opäť stretla s LL, čo bolo super. Trochu sme pokecali, boli sme po pečivo do malého Tesca a že aj ona ide zajtra k zubárovi, tak mi to prišlo také vtipné, že obe ideme v rovnaký deň k zubárovi.

Pýtala som sa Drahého, či by chcel ísť so mnou a Pampúšikom vo štvrtok do kina a že áno. Tak som sa na to opýtala šéfky, aj Slivky, či by im to vadilo, že by som si vzala náhradné voľno a že nie, že úplne v pohode. Tak paráda.

Streda - Odviedla som Pampúšika do škôlky, najedla som sa a potom som si čo najviac vyčistila zuby ako sa len dalo, aby prvá návšteva u nového zubára neskončila hneď s tým, že mi bude vyberať jedlo niekde neviem z kade. Prišla som tam trošku skôr, aby som sa opýtala, či je možná platba aj kartou, keďže to som sa nikde na stránkach ani v recenziách nedozvedela. Urobili OPG RTG a išla som do kresla, kde mi viac-menej bolo zdelené, že nemám nejaký veľký akútny problém, ale že mám menšiu dierku v hornej šestke a že v rámci prevencie by som si časom mala dať vybrať obe osmičky horné, že v rámci toho, že sa nedostanem k ich umývaniu, že už boli obe opravované, že je tam riziko potom nakazenia aj sedmičky a tak. Inak to bolo fajn a prvého sme sa dohodli na dentálnu hygienu (už sa strašne teším :-D). Ale tak možno to bude lepšie ako u mojej bývalej zubárky.

Do práce som prišla vlastne len s hodinovým omeškaním. V práci totálna nuda. Po práci som bola na chvíľu s Pampúšikom von, ale ostatní sa pomerne rýchlo pobalili domov, tak sme šli aj my.

Ešte sme sa doma trochu hrali s Legom. Stále nedokážem pochopiť, kde sa nám mohli stratiť tie dve kocky, hlavne tá väčšia.

Dosť dlho nevedel zaspať, stále sa pýtal, že kedy už pôjdem do kina. Tak som zvedavá, ako to zvládneme.

Štvrtok - Ráno som vstala okolo piatej a Pampúšik bol pocikaný, nie nejako veľmi, ale bol. Tak mi to dalo poznanie, že ho budem musieť zobudiť aspoň raz za noc, nech sa ide vycikať. Tak som ho vyzliekla a ešte spali asi do pol ôsmej.

Potom sme sa vybrali do malého Tesca po raňajky, lebo sme už nemali čerstvé pečivo a akurát sme stretli LL, keď vychádzala zo škôlky, tak išla do Tesca s nami a potom sme ju boli odprevadiť. Aj keď sme ju odprevadili, tak ešte stále nebolo ani osem hodín. Tak sme sa ešte pohrali doma a okolo deviatej sme išli zobudiť Drahého a ten hneď bol na Pampúšika taký, že :"Buď ticho!". Je mi to tak hrozne ľúto, že je na neho taký nepríjemný a tak veľmi často. Viem, že tieto úžasné nočné tomu vôbec nepomáhajú, ale aj tak ma to veľmi bolí.

No nakoniec sme úspešne dorazili do kina, v kine nakoniec bolo plno detí a ich sprievodu. Pampúšik bol prekvapivo veľmi dobrý, aj keď po hodinke už začal dosť komentovať dej a dopytovať sa na to, čomu nerozumel, napr. prečo bola Skye najmenšia a prečo jej nenechali papanie a tak, ale v rámci toho, že za nami sa takmer sústavne rozprávali súrodenci, tak to bolo ešte úplne v pohode.

Potom som sa už dosť ponáhľala do práce, chcela som prísť na dvanástu, čo som stihla, ale Slivka už bola dosť nervózna a aj ma tak privítala so slovami, že kde som, ale neskôr sa mi ospravedlnila. 

Inak to bolo celkom fajn. 

Po práci som sa hrala s Pampúšikom už len doma, von sa nám akosi ani jednému nechcelo a na večeru sme si spravili krupicovú kašu. To som už dosť dlho nejedla a prekvapivo si celkom pochutnal aj on.

O pol jednej v noci som ho donútila ísť na záchod. Chúďa moje.

Piatok - Pampúšik vstal ešte pred šiestou a mne sa vôbec nechcelo vstávať. Ani neviem, ako prešiel tento týždeň. V práci toho bolo pomerne dosť, ako v piatok. Hneď ako som prišla návratka, pošta, dodáky, lebo Bryndziarka urobí nutné minimum, ale tak môžem byť rada, že tu nemusím byť na 10tkách celý týždeň, takže som vďačná.

Ale poobede už bol pokoj, takže vlastne pohoda.

Drahý prišiel z práce niekedy okolo hádam desiatej, že už naložili všetky kamióny. No, reku paráda.

Sobota - Drahý popoludní vstal pomerne skoro a chcel ísť s Pampúšikom do parku, ale bol ešte zatvorený, tak sme spolu išli do Lidlu na nákup  a potom ho zobral len k nám po okolí von a ja som zatiaľ uvarila tekvicovú polievku a potom, keď prišli chalani, tak trochu sme upratali a urobila som s Pampúšikom cesto na palacinky.

Najedli sme sa a mne sa tak chcelo spať, že som zaspala s Pampúšikom. Zobudila som sa asi o tretej, Drahého nikde nebolo. Došlo mi, že zrejme šiel na bike, lebo hovoril, že možno pôjde, ale tak nepovedal na isto, tak som nevedela. No čo už.

Pampúšik zjedol potom ďalšie dve palacinky a vybrali sme sa von. Nebolo nikde nikoho, ale asi hodinku a pol sme pobudli na bagrovom ihrisku. 

Drahý prišiel domov až po desiatej, v značne dobrej nálade, tak začal zase vyrývať. Za hodinu a pol jeho preslovu vlastne som sa dozvedela iba to, že u mojej mamy to smrdí a či sa nebojím, že Pampúšikovi ublíži nejaký pes a že sa už nedokáže pozerať na môj kyslý ksicht. No, lebo na jeho milučkú tvár je príjemné sa pozerať. 

Niekedy premýšľam, že na čo ja sa s ním vôbec bavím o týchto veciach, keď to má zmysel, že 0,0...

Nedeľa - Ráno som sa snažila, aby sa Drahý vyspal, čo najdlhšie, ale aj tak jedna z prvých viet, ktoré Pampúšikovi povedal bolo: Buď ticho! 

Tak výborne začal náš deň. Urobila som filé s kašou a bolo to fajn.

Nejako sa mi stále chcelo spať, hlava ma bolela, ale inak v pohode.

Pondelok - Začal mi posledný z troch poobedných týždňov. Už sa teším na dovču. Bryndziarka došla s info, že Úrad práce neschválil hromadné výpovede, že to budú dávať na dohodu a kto vie kedy. Potom prišla jedna baba zo skladu, že idú podpisovať výpovede, že si ich postupne volajú. Si hovorím, že no čo už, takže atmosféra úplne na nič. 

Vedúci dopravy bol za mnou asi 3x, že kedy príde Šéfka, že potrebuje peniaze, lebo že zajtra odchádza a že budúca bývala manželka mu nechce dať autosedačku pre synčeka a že ako ju neznáša. Som si tak povedala, že si pamätám časy, keď ju miloval. Ale tak on má v tomto úžasnom rozchodo-rozvodovom čase pri sebe aspoň Obchoďáčku, čo sám priznal, že je obrovské šťastie. To mu v dobrom závidím. Mne občas príde, že som na tomto svete už úplne sama.

Poobede mi volal, že idú von, že príde aj Susan. Si hovorím, to, že ide na pol dňa preč, to mi nedá vedieť, ale to, že idú von, čo by so zistila, keby prídem domov a byt prázdny, to mi volá. Zázračná logika, ktorú asi nikdy nepochopím.

Okolo pol piatej mi prestala ísť kartička v práci, takže super, nevedela som otvoriť žiadne dvere, takže som sa aj vymkla. Proste paráda. 

Zastavila sa tu aj bývalá šéfka s bábom. Bože, ten je tak rozkošný. To je také chutnučké <3 Si ešte pamätám, keď som minulý september bola na pohovore a mala ešte bruško. Občas mi tieto veci prídu hrozne dávno a občas ako včera.

Okolo pol šiestej prišla aj Šéfka, išla mi ešte vybaviť kartičku a urobiť preplatenia pre Vedúceho dopravy, aby mal na ráno. Tak dúfam, že zajtra kartička pôjde, lebo ešte ju budem tri týždne aj potrebovať :-D Ani neverím, že ma tu čakajú už len tri týždne.

Keď som prišla z práce, chalani boli von, tak som prišla za nimi a boli sme so Susan asi do pol ôsmej von.

Dosť dlho sme si večer s Pampúšikom pozerali fotky, takže išiel spať dosť neskoro, ale v zásade mi to nevadí, keďže zajtra nepotrebujem nikam nejako vstávať.

Týždeň 16. 07. 2024 - 22. 07. 2024

Utorok - Ráno opäť škôlka. Pampúšikovi sa tam celkom páči, mám pocit, že to berie pozitívnejšie, aj pani učiteľka je milá. Neviem teda, či to bude aj do budúcnosti ich pani učiteľka, ale uvidíme.

V práci celkom pohoda, aj keď som bola celý deň sama. 

Po práci som vzala Pampúšika na ihrisko, ale boli sme tam sami, ale potom som videla, že Susan ide s Kubim domov. Tak, že ich pôjdeme aspoň pozdraviť. Tak sme išli a potom sme aj my už išli domov. Aj tak chodí Pampúšik pomerne neskoro spinkať, čo mi nie veľmi vyhovuje, ale už to hádam nejako zvládneme spolu.

V noci dosť kašľal, sa mi to nie veľmi páči.

Streda - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky, chvíľu som bola doma a potom som sa vybrala do mesta. Častejšie by sa mi páčilo takéto náhradné voľno. Zastavila som sa v banke, aby nastavili ten internetbanking a chcela som ísť aj do druhej banky, ale tá mala práve dnes zatvorené. Tak som si zašla ešte do DMky a na jedenástu do práce. 

Strašne málo práce bolo, takže sa mi tam ani nechcelo byť.

Po práci mi napísala Susan, či ideme von, tak sme išli a potom tam prišla aj Romča s celou rodinou, takže chalani vystrájali. No mať ich v škôlke, tak ma asi porazí :-D a to má pani učiteľka ešte kopu ďalších detí.

Štvrtok - Pampúšik v noci dosť kašľal, mal asi dva záchvaty. Začala som mu opäť dávať aj sirupy a všetko, čo som doma našla. Najradšej by som ho nechala doma, ale nejde to a ani to tak skoro nepôjde, budeme musieť všetci nejako tie dva týždne vydržať.

V práci celkom pohoda, aj mierne závidím kolegyni dovolenku, aj keď ísť niekam do tepla by ma asi nikto nedonútil. Hovorí sa, že pri mori je to iné, ale ja si pamätám ako mi na Ostrove bolo horúco a to bol október!!! Ale sadnúť do lietadla by som šla hneď. To bol tak úžasný zážitok. To by som si hneď zopakovala.

Piatok - Nebuďte smutný kvôli niekomu, kto sa Vás vzdal, ľutujte ho pretože sa vzdal niekoho, kto by sa nikdy nevzdal jeho...

Zase aká múdrosť takto na piatok. V práci som bola sama celý deň. Šéfka prišla hádam desať minút pred šiestou. Dali sme nejako dokopy pokladňu a vyrazila som domov.

Na večer sa trochu ochladilo a začalo fúkať. To bolo moc fajn. Až som sa miestami bála, či nebude pršať, ale nie.

Sobota - Pampúšik sa zobudil o pol ôsmej, čo bolo moc fajn. Asi o hodinu na to prišiel do spálne aj Drahý a chcel spať a úplne nám zničil hru, tak sme mu robili zle, lebo nám proste zbúral parkovisko a bazén. Nakoniec sa presunul naspäť do obývačky. Keď doprala práčka, tak som sa rozhodla, že pôjdeme kúpiť bryndzu na halušky a pýtala som sa ho, či nechce skočiť do Dráčika, tak sme sa na kruháči pri Lidli otočili a zastavili sme sa ešte v Dráčiku. Nič moc tam nemali, ale Pampúšik ma nahovoril, aby som mu kúpila Lego parný valec k meninám. Dokonca sme sa dohodli, že mu ho ale dám až zajtra. Potom sme boli na chvíľku v Lidli, kde sa akurát naplnil stroj na zálohované fľaše, takže som si mohla vypočuť dve české panie, ktoré to teprve čeká, tohleto. Bolo to také úsmevné, ale v dobrom. Na šťastie pracovník rýchlo vyprázdnil nádoby a už sa išlo. 

Zašli sme potom ešte do Amfiku, kde sa Pampúšik vybláznil s fontánou a keď si zamočil tričko a bolo aj skoro poludnie, vybrali sme sa domov.

Keď sme prišli, tak Drahý akurát vstával. Pampúšik krásne uložil nové Lego do skrinky, že je na zajtra. To som zírala. 

Urobili sme halušky a potom sme si išli všetci ľahnúť. Ja som na chvíľu aj zaspala, ale však to nevadí.

Podvečer sme išli umyť auto. Nechápem, čo Drahého na tomto baví. Mne sa zdá, že potom vidieť každý škrabanec, ošuchnutie a odrenie od kamienkov ešte viac, ale keď mu to robí radosť, tak prečo nie.

Pampúšik sa dosť budil kvôli kašľu, Drahý behal po byte lebo nevedel spať a tak som si niekedy po polnoci ľahla do obývačky, lebo mi bolo nejako teplo.

Nedeľa - Ráno ma zobudil Pampúšik s tým, či mu už dám ten valec k meninám. Tak som mu zablahožela a spoločne sme ho postavili. Je to paráda. Potom sme vybrali nejaké to lego na parapete a už bolo celé od prachu, tak som povedala, že ho umyjeme. S Pampúšikom napustili umývadlo a nahádzali doň nejaké tie dieliky a potom sme to nechali na uteráku sušiť v kuchyni. Pampúšik sa samozrejme hral s vodou vo veľkom a umyl si aj také malé autíčka. Ani som si nevšimla, že nechal dosť vody na stole v kuchyni, keď sme sa opäť presunuli do obývačky.

Okolo desiatej vstal Drahý a hneď začal, či som normálna, že všade je voda, či mi je vážne všetko jedno, že nechám to dieťa nám zničiť byt a podobne. Tak hovorím, že čo také hrozné sa stalo, že tú vodu proste utriem a je po probléme. Tak som nemala chuť sa s ním ani baviť, samozrejme na miesto toho, aby priznal, že to trochu prehnal, si išiel zapáliť a keď sa vrátil, tak sa tváril akoby nič a že kedy chceme ísť do Ikei, že on večer nepôjde, že chce mať pokoj a pripravovať sa do práce (do ktorej pôjde zajtra večer!).

Išiel dať piecť mäso a urobil obed a potom, že či pôjdeme teda do tej Ikei. Vôbec sa mi nechcelo, bolo dusno.

Najedli sme sa a Pampúšik nechcel zaspať, tak sme sa nakoniec vydali predsa len do tej Ikei. Samozrejme som zabudla, že už mi skončila diaľničná známka, tak som na rýchlo ešte kúpila on-line diaľničnú. To sú mi výdaje tento mesiac. 

Samozrejme som úplne pozabudla, že je koncert AC/DC v Hlavnom meste, resp. nevedela som, že je to dnes a ešte v ktorej časti Hlavného mesta, takže všade bolo plno áut a policajtov, ale dali sme to. 

V Ikei sme kúpili ochranu na madrac a ešte obliečky na periny pre Pampúšika a potom sme si dali koláčik a hot-dog a kým Drahý išiel zaniesť veci do auta, tak sa Pampúšik vybláznil vo fontánkach pri Avione. Ešteže som mu vzala náhradné oblečenie, akurát mi nenapadlo vziať aj uterák, ale tak som ho poutierala tričkom, ktoré si aj ta predtým oblial, keď sa mu podarilo vyliacť vodu v Ikei, čo Drahý tak nechutne okomentoval, že všetko robí naschvál a že je nešikovný a úplne zase taký záchvat akoby sa strhla tretia svetová. 

Boli sme potom ešte v AllToys aj v Dráčiku. Nikde nič extra zaujímavé, ale tak bol to pomerne pekne strávený deň.

Pondelok - Ráno som odviedla Pampúšika opäť do škôlky. Dokonca som pri vychádzaní stretla s LL, tak mi hovorí, či ju počkám, medzičasom som narazila aj na Di, tak sme sa tam všetky tri chvíľu rozprávali a ja som potom išla na takú menšiu prechádzku s LL, kým sme prišli obkľukou k ich bytovke. Pripomenulo mi to časy, keď sme ešte nechodili do práce minulý september, keď sme takto ráno sa chodili odprevádzať.

V práci nuda, ale aspoň som sama, takže fajn. Som zvedavá, čo bude v stredu u zubára, ma ten zub momentálne prestal bolieť, tak uvidíme, čo povie.

Urobila som ten dobropis z piatku a pokladňa mi už opäť sedí na cent. To je skvelý pocit.

Týždeň 09. 07. 2024 - 15. 07. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila a rýchlo obliekla, lebo mi akosi nedošlo, že od maminy na byt je to takmer hodinka jazdy a to som netušila, aké cesty budú takto cez týždeň. Pampúšik sa síce prebudil, ale vôbec mu nevadilo, že bude musieť ostať s babinou.

Nakoniec som pred bytovku prišla asi po 40 minútach, takže som tam dosť dlho čakala na to, že krátko po siedmej tam bolo ešte pomerne chladno. Ex-majiteľ bytu prišiel takmer presne o pol ôsmej. Ukázal mi, ktorá pivnica je moja (a teraz keď to po týždni píšem vôbec netuším, ktorá to bola :-D :-D :-D). Potom sme išli na chvíľu do bytu a potom na bytové družstvo, kde sme to raz-dva vybavili a následne do elektrární, kde ten prepis bol tiež extra rýchly. Nikde sme nečakali a tak sme pred deviatou už boli aj hotoví.

Zastavila som sa ešte v Kauflande po pár drobností a potom som sa odviezla na Sídlisko. Akože neviem na čo to bolo dobré, ale proste som nedokázala odolať. Proste je to stále také, že mi príde, že to všetko nemôže byť náhoda, že býva na rovnakej ulici, na ktorej som prežila 20 rokov svojho života a takmer 30 som tam mala trvalý pobyt. Proste stále mám taký pocit, že je to moje sídlisko, moja ulica. 

No, nakoniec som si povedala, že stačí sentimentu a išla som k mamine. 

Urobili sme slivkové gule a dobre sme sa najedli a potom som pobalila veci a vyrazila som s Pampúšikom na cestu. Ten sa prebudil akurát, keď som sa rozhodla, že zastavím a natankujem.

Prišli sme domov a Drahý nás už čakal. Osprchovala som sa a začala som nakladať práčku. 

Som zvedavá, čo bude zajtra na tom stretnutí v Nay. Mám z toho trošku nervy.

Pampúšik ešte stále trošku pokašľával, tak Drahý povedal, že tento týždeň ho ešte necháme doma.

Streda - Ráno som sa zobudila, krátko po mne Pampúšik, tak som sa pripravila do práce a išla som. Keď prišla kolegyňa do práce, tak som išla do tej Nayky a bolo to celkom fajn. Tetovaný mal lepšiu náladu ako keď bol u nás a bol mi teda podstatne sympatickejší než na prvýkrát. 

Tak som povedala, že ja to teda skúsim. Však účty platiť treba a ešte keď som si ich teraz značne navýšila. Akože moc sa mi do tých 12tok nechce, nechávať chalanov každý druhý víkend samých a ráno sa ponáhľať na siedmu do práce, to bude iný masaker. Žiadne 10minútové vykecávačky v škôlke nehrozia. Ale tak, ak všetko pôjde podľa plánu (hahaha, ja a tie moje plány :-D :-D :-D :-D), tak to bude len necelý rok. 

Inak v robote nuda a vonku hic. Je vôbec normálne, že je na Slovensku 35 a viac stupňov? Nemyslím si, že je to v poriadku.

Ale podarilo sami dnes pekne odfotiť 251tis km na tachometri.

A áno, občas mi stále svieti kontrolka servisu a občas zmizne. Mala by som sa ísť kuknúť do autorizovaného servisu, že prečo, ale akože keď si predstavím tú sumu za prehliadku, tak sa mi do toho zrovna moc nechce.

Štvrtok - V poslednej dobe sa mi sem už akosi nechce. Ešte šéfka, že budúci týždeň zase dva dni ťahať celé. Aj tak sa tu všetci tvária ako zdochnuté ryby a aby toho nebolo málo, tak fakturantka išla na PNku, takže šéfka bude musieť nejako ťahať celé zvyšok 1,5 mesiaca sama. 

Ale baby hovorili, že bola na ňu hnusná, a aj ona sama mi spomínala, že jej koľkokrát nedvihla telefón, keď sa niečo dialo, takže do istej miery to aj chápem, akože ja by som to asi nedokázala, ale ja som ja.

Keď som prišla domov, tak mi napísala Susan, či nechcem prísť do pizzérky, že je tam aj s LL susedkou s deťmi, tak som sa obliekla, zbalila Pampúšika a išli sme a bolo to super. Už nebol až taký úpek, aj keď chalani sa naháňali a teda sa poriadne spotili, ale je normálne. 

Nemohla som odolať a pochválila som sa babám kľúčmi od bytu. Potom mi došlo, že to možno nebol najlepší nápad, že to možno praskne, ale možno to tak bude lepšie. Sama neviem. Trochu v tomto chápem Jacoba, že by bol možno rád, keby sa manželka dozvedela, že jej bol ešte pred svadbou neverný, že to asi vyriešila za neho a možno nie. Neviem, prečo ma ten ich vzťah tak strašne zaujíma.

Po osprchovaní som s Pampúšikom pozerala na blesky, strhla sa taká chvíľková búrka, ale aspoň sa vymenil vzduch a lepšie sa v noci spalo.

Piatok - Taký pohodový dníček. Proste piatok. Ešteže dvanásteho a nie trinásteho, aj keď ja zrovna na tieto somariny moc nie som. 

Sobota - Bol horúco a nič sa mi nechcelo. Poobede sme sa vybrali na pivný festival a na vláčik. Dokonca sme tam stretli aj vedúceho dopravy s jeho obchoďáčkou. Mňa tak fascinuje ich vzťah. Akože som asi divná, ale ja by som asi takto so ženatým mužom na verejnosti. Aj keď ja viem, že ako dlho trvajú naše súdy, resp. čas od podania do súdu, takže na jednu stranu ich chápem, od istej miery a hlavne, ja do toho málo vidím.

Nedeľa - Srdiečka pod fotkami iných sú nevera. Odpisovanie na flirtujúce správy je nevera. Byť v kontakte s inými mužmi/ženami bez toho, aby o tom vedel/a tvoj partner/ka je nevera. Klamstvo je nevera. Tvoj partner by mal byť zároveň tvoj najlepší priateľ, a ak musíš pred ním niečo skrývať alebo to robiť poza jeho chrbát, nie je to OK...

No takéto múdra na mňa vyťahuje internet. Taká pohodová nedeľa. Dočítala som konečne posledných pár strán Wewerky. Mala by som ju konečne vrátiť Grgimu. Alebo možno aj nie. Možno by som minulosť už mala konečne nechať. Akurát, že to by som asi úplne musela zmeniť svoje myslenie až by som povedala, že celú osobnosť.

Pondelok - Pampúšik išiel prvýkrát do veľkej budovy do škôlky. Má síce ešte trošku kašeľ, ale hádam to bude fajn. Išiel s nami aj Drahý, aby vedel, kam ho má ísť poobede vyzdvihnúť.  Potom som sa trochu pomotala doma a išla som do práce.

V práci nuda, ale že totálna. Zajtra aj v piatok budem sama. 

Ozval sa mi Jacob, to som už ani nemyslela, že to nastane, že proste, nech sa nehnevám, ale že boli na dovolenke so ženou a že stále bola s ním. Aké prekvapivé, keď človek ide na dovolenku s vlastnou manželkou. 

Po práci som sa išla s Pampúšikom trochu poprechádzať, keďže na ihrisku nikto nebol a bolo to fajn.

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš.

Ráno som sa chvíľu pohrala s Pampúšikom, kým som musela ísť do práce. Je to také náročné, keďže sa snažíme nezobudiť Drahého, ktorý je po nočnej. 

Keď som odchádzala, tak som mu zapla Playko, nie som z toho 2x nadšená, ale tak nech sa Drahý vyspí aspoň kúsok.

V práci opäť na celý deň, ale páči sa mi tento týždeň, keď som tu sama. Pampúšikovi sa mierne zlepšil kašeľ, tak som rada.

Keď som prišla domov, tak sme sa už len pohrali s legom, najedli sme sa, umyli a išli spať. U

Streda - Ak ti niekto pomôže a sám sa trápi, nie je to pomoc, ale láska.

Ráno som vstala aj s Pampúšikom pomerne skoro a hrali sme sa spolu. Potom som išla do práce. Tam pohoda a doma v podstate tiež. 

Niekedy sa zamýšľam, že je to také, že som v noci jediná dospelá doma. Trochu si tak hovorím, že je to príprava na bývanie v bytíčku. Kto vie, kedy to vôbec nastane.

Štvrtok - Koho milujeme, toho nie sme nikdy vene rozhodnutí opustiť. Aj keby nám ublížil majviac. (Colette)

Tak s týmto až tak úplne nesúhlasím. Niekedy je potreba opustiť to, čo milujeme. 

Opäť na celý deň do práce, ale bola pohoda. Celkom sa teším k mamine na tých pár dní. Po práci ma milo prekvapilo, že nejaký kolega/kolegyňa sa zaparkoval vedľa mňa so svojim Swišťom

Piatok - Dlho som nevedela zaspať, ani neviem kvôli čomu. Takže ráno som bola dosť mŕtva, ale pobalila som nás, Drahý mňa a Pampúšika naložil do auta a vyrazila som do Šurian. Bola to celkom fajn cesta. 

Akurát sme vošli do Šurian, keď Pampúšik, že je hladný, tak sme sa zastavili na čerpačke, kúpili sme si nejaké tie raňajky a vybrali sme sa na stanicu. Bola pomerne blízko a keď som zaparkovala, uvidela som akurát maminu, takže super načasovanie.

Následne sme vyrazili do Dubníka. Prekvapivo som nikde nezablúdila a keby mamina vedela popisné číslo, tak tam trafíme na prvú dobrú. Napriek tomu sme to zvládli super. 

Strávili sme asi hodinu - hodinu a pol so šteniatkami pri pani, ale slniečko stúpalo a pomaly sme sa vydali na cestu, predsa len na Opičky to mala byť dvojhodinová cesta a aj bola a bola nudná, samé polia, nie a nie sa dostať na diaľnicu. Pampúšikovi sa nepodarilo zaspať, takže na posledných 50km už vrešťal a bolo to na nevydržanie.

U maminy sme sa najedli, aj keď Pampúšik hubové rizoto statočne odignoroval a aj poobedný spánok. Za to mne sa chcelo spať strašne moc.

Šteniatko je prípad a neskutočný hryzoš :-D

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro a začala som si čítať. Ja proste musím u maminy vždy niečo prečítať. Pred obedom mi napísal Jacob, že čo robím poobede. Tak som mu napísala, že žiaľ opäť nie som v Slniečkove a on, že ide zo Škoda zrazu, že keď chcem, tak môžeme dať v Keksoch kávu. Tak si hovorím, že jo, že by to mohlo byť celkom fajn sa vidieť po rokoch.

Tak som sa dohodla s maminou, či bude s Pampúšikom, že zbehnem na nákup a na kávu. 

S Jacobom sme sa nakoniec našli na čerpačke a bolo to fajn. Také Superb je dosť pekné autíčko :-D ale na môjho malinkého Pištíka aj tak nič nemá.

Som si tak hovorila, kým sme sa dohadovali, že kam pôjdeme, že mať tak kľúče od bytu, mohli by sme ísť ku mne. Aj keď to je také dosť blbé, lebo kávu by som mu nemala veľmi ako navariť, keďže tam nemám ani kanvicu a sedeli by sme na parketách :-D ale za to, keby nám bola náhodou zima, mohli by sme si zapnúť podlahové kúrenie :-D :-D :-D

Potom mi prezradil, že on má s manželkou zapnuté vzájomné zdieľanie polohy. Tak si hovorím, že existuje ešte horší level dôvery vzťahu, než aký zažívam ja. 

Toto by mi ani nenapadlo, že by som po partnerovi chcela, aby mal so mnou zapnuté zdieľanie polohy. 

Cestou naspäť som mala strašnú chuť sa zataviť na Sídlisku a potom si hovorím, že na čo by to asi bolo tak dobré. 

Čo by som asi tak urobila, keby ho stretnem nebodaj? Ani sama neviem....

Mamina s Pampúšikom už boli v posteli, keď som prišla a myslím, že som im prerušila uspávanie, ktoré sa tým pádom dosť predĺžilo, ale zvládli sme to nakoniec.

Normálne mi to Jacobovo manželstvo nedalo zaspať. Asi mi už vážne šibe. Ale tak, čo je to za manželstvo, že nemôžem nikam ísť, s nikým sa stretnúť...A možno za to všetko môžu moje naivné predstavy o manželstve....to asi tak najskôr :-D

Šteniatko spalo s nami.

Nedeľa - Šteniatko ma zobudilo okolo druhej, tak sme sa šli prejsť :-D Toľko hviezd som už dávno nevidela. Chvíľu trvalo, kým šteniatko spravilo, čo malo, aj mi už bolo trochu chladno, ale mala taká nočná prechádzka svoje čaro. Akurát, že som po nej nevedela dosť dlho zaspať a o pol šiestej bol už opäť celý dom na nohách. Ach jáj, to je dovolenka :-D

Inak pohodová nedeľa, bolo teplo a tak sme poobede išli na tajch trochu a na prechádzku.

Pondelok - Volal mi majiteľ bytu, že teda o pol ôsmej sa stretneme na byte. Si hovorím, že dosť skoro, ale zase budeme to mať rýchlo za sebou.

Dopoludnia boli na vedľajších domoch umývať strechy pred natieraním. To sme pozorovali asi polhodinku s Pampúšikom, potom sme zašli asi na hodinku na Staré Hory na ihrisko, ale bolo hrozne horúco.

Pampúšik potom zaspal a zobudil sa na to, že z domu oproti prišlo špeciálne auto zobrať kontajner. A že život na dedine je nuda. To určite.

Poobede sme sa boli všetci prejsť aj so šteniatkom. 

Týždeň 25. 06. 2024 - 01. 07. 2024

Utorok - Zobudila som sa o 06:44. Vôbec nechápem, že mi nezvonil budík. Na šťastie sme sa aj tak s Pampúšikom vychystali pomerne rýchlo a všetko sme pekne stihli.

V práci boli prvé rozhovory/porady ohľadom prestupu do Nay a také kadejaké info chodí, že neviem, čo čakať zajtra. 

Inak je horúco, zajtra sa má trochu ochladiť, tak som zvedavá. Po robote som sa zastavila ešte u Prvej ženy po riady, čo vyradila. Potom som prišla domov celá spotená. Volal mi Drahý, že či idem von alebo či majú prísť domov. Tak hovorím, že si dám sprchu a prídem. Tak som si chvíľku oddýchla a potom som šla za nimi von. Bola tam aj Romi s deťmi a ešte jedna spolužiačka chlapcov s maminkou a bračekom, neskôr prišli aj chalani od Di a dokonca aj Susan sa zastavila, tak to bolo také fajn.

Doma mal už Pampúšik útlm, rozplakal sa, že ostal len posledný kúsok pizze a mal z toho dosť akože rev. Potom ešte za niečo, nakoniec zaspal asi v priebehu dvoch minút.

Potom mi písal Drahý, či spím, tak sme chvíľu spolu volali. Nemalo to ale žiadny reálny význam.

Streda - Zobudila som sa o piatej, ale nič sa mi nechcelo, tak som len tak ležala v posteli. Okolo šiestej začalo trochu popŕchať, tak som dala dole veci z okna a potom som zobudila Pampúšika, dosť dlho sme sa ešte mojkali v posteli a potom sme sa vybrali  do škôlky. Vyrazila som do práce pomerne neskoro, ale stihla som to pekne.

Hneď nám posunuli tú úžasnú poradu z 10 na 11, ale zbehlo to rýchlo. No páni z Nay boli takí no neviem. Ale tak ani náš vedúci celého skladu nie je zrovna najsympatickejší človek na svete. Jedna z tých ponúk vyzerá byť celkom fajn, len je to na 12tky,  no musím sa o tom poradiť doma, ale podmienky vyzerajú fajn. Štyri mesiace by sme mali garantovaný plat taký ako máme tu a potom by sme mohli rozviazať pomer dohodou a mali by sme aj nárok na odstupné, ak ho máme teraz, čo ja asi nemám, ale tak uvidíme, čo príde.

Objednala som si burger po porade. Baby tiež zvažujú, že sa pôjdu na tú robotu aspoň pozrieť. Tak som napísala personalistke, nech sa so mnou skontaktujú.

Štvrtok - Napísala mi LL, že či viem niečo o tom, že sme mali dať učiteľkám darčeky už dnes. Reku, mne aj vypadlo, že je koniec školského roku a na darčeky som fakt nemala ani náladu ani nič, ale poprosila som aspoň Drahého, nech kúpi nejakú kvetinku pre pani učiteľky, teda pre každú. Tak mi potom poobede volal, že či môžu byť ruže. Si hovorím, že jasné, že snáď každá žena má rada ruže. 

Začína byť už dosť teplo, z čoho mám ohromnú radosť :-D

Dohodla som sa s vedúcou, že zajtra pôjdem okolo pol druhej domov, keď príde kolegyňa do práce, takže sa teším.

Piatok - Ráno sme išli s ružičkami ešte do Žabky a kúpili sme také tie plnené piškótky pre kuchárku a upratovačku a tak sme to odovzdali a potom som sa vybrala do práce.

Bolo to celkom fajn, aj keď bolo toho pomerne dosť, však piatok je vždy návratka a upratovanie, ale šlo to a o druhej som už bola doma. Drahý doma nebol a myslela som si, že je len niekde po blízku, lebo mobil mal v nabíjačke, tak som sa osprchovala, trochu upratala a zrazu prišiel domov aj s Pampúšikom. Tak sme potom boli von a bolo to fajn.

Sobota - Pampúšik v noci začal kašľať. Tak parádne nám začala sobota. Drahý na mňa vyletel, že prečo on musí ostať opäť s Pampúšikom a že čo budeme zase robiť. Tak mu hovorím, že ma to veľmi mrzí, ale proste kolegyňa bude mať na budúci týždeň dovolenku a že tri dni zo štyroch idem na celý deň, takže bude to aj pre mňa dosť náročné. 

Tak ma to všetko už vyčerpáva. 

Napísala som PP aj Otravovi k meninám a teda samozrejme aj bráchovi. Potom sme si s Otravom vymenili pár správ. Ostala som prekvapená, že sa so mnou baví. 

U PP to ostalo pekne v statuse poslané ako predošlá správa. Chcela by som sa tváriť, že mi je to jedno, ale nie je.

Nedeľa - A skončil jún. Ani neviem ako. Pol rok prešiel. Fúha. Volal mi majiteľ bytu, že kedy pôjdeme prepísať energie a kedy si preberiem svoj byt. Stále nejako neverím, že sa to vlastne stalo. No, tak budúci utorok mu vyhovuje rovnako ako mne. Tak sa teším aj som z toho roztrasená.

Pondelok - A je prvého. Ráno som odviezla chalanov k poliklinike a potom do práce. Na celý deň. Ale ja užívam si to. Celkom pokoj tu bol. Aj zajtra takto, v stredu normálne na poobednú a štvrtok znova takto.

Doktorka dala Pampúšikovi dva sirupy na vykašliavanie. A ak sa to do štvrtku nezlepší, že máme prísť znova, tak uvidíme.