Hľadať tu :-)

streda 27. marca 2024

Týždeň 19. 03. 2024 - 25. 03. 2026

Utorok - Mám strašne pocit, že som sa vrátila do čias na rodičovskej. Proste rána také pomaličké, potom prechádzka, obed, spánok, upratovanie. Dnes mi moje drobátko zaspievalo: Kto mi šaty operie? Mamička! Bozkávam ju na líčka. Žiaľ, čo má byť ďalej alebo predtým som sa nedozvedela. Bolo pekne slnečno, ale dosť chladno. 
Keď prišiel Drahý z práce, zastavila som sa v Lidli, aby som sa zbavila dvoch vriec fliaš, ktoré mi dala mamina, bolo tam skoro 10€, takže sa to celkom oplatilo.
Nechcelo sa mi už veľmi variť, tak som si povedala, že kura na smotane sa prekladá na zajtra.

Streda - Ráno sme sa všetci zobudili a trochu sme sa motkali a tak a hovorím Drahému, že proste sa mi stále robia šmuhy na prednom skle na aute, že to asi nebude vodou do ostrekovačov, keď mi to robí aj po výmene vody. Tak sa išiel pozrieť na to a povedal, že stierače sú zničené, že sa môžeme zastaviť v jednom obchode s náhradnými dielmi. Tak si hovorím, že jasné, že to by bolo moc fajn. Tak sme sa tam zastavili a potom sme vyrazili do Malého Ríma. Už pri výjazde na diaľnicu mi bolo jasné, že prídeme tak s polhodinovým predstihom a tak aj bolo. Tak sme sa poprechádzali trochu okolo kliniky a potom som šla dnu. Bolo to celkom v pohode. To rozkvapkávanie očí bolo mierne nepríjemné, trochu to štípalo, ale iba chvíľku. Doktorka povedala, že tam vidieť drobné zmeny na cievach, aj mi to ukazovala na fotke, ale tak mne to nič nehovorilo a že mala by som počítať, že po 40tke budem mať okuliare. No, čo už. Má tato, má mamina, má babka, strýko, tak prečo ja nie.
Keď som vyšla, tak oči ešte reagovali na slnko a chalani objavili také malé ihrisko, ktoré patrilo ku kaviarni, ale na rozdiel od kaviarne, ihrisko bolo otvorené, tak sa tam Pampúšik chvíľu pohral. Skúsila som teda, či sa mi bude šoférovať a zvládli sme to až domov. 
Drahý potom musel ísť do práce. Ako inak. Vravím, že však si si nahlásil voľno. No, akoby to u nich niečo znamenalo. Tak sme s Pampúšikom varili a potom som sme si ľahli a spinkali.
Proste fakt si to užívam tieto dni a cítim sa ako počas rodičovskej. Konečne som s Pampúšikom viac. Pomaly sa mu robia z kiahní chrasty, ale mám pocit, že o to viac ho to svrbí.
"Prvá osoba, na ktorú ráno myslíš a posledná osoba, na ktorú večer myslíš je buď dôvodom tvojho šťastia alebo tvojej bolesti."
Alebo oboje :-D

Štvrtok - Ochladilo sa, ale zatiaľ aspoň neprší. Boli sme na chvíľu von, ale vidieť, že Pampúšika to samého už nebaví a chcel by nejakých kamarátov. Síce sám pekne povie, že by mohol detičky nakaziť a mali by bibinky. Môj zlatúšik <3

Piatok - Pohodový piatok, ani sa nám akosi nič moc nechcelo. Drahý mi volal, že šéf mu povedal, že v pondelok by mal ísť do práce, tak mu hovorím, že proste to nepôjde, že mne už nedajú voľno a tak. Tak, že bude musieť ísť naťahať čiary cez víkend. Tak reku OK, čo s tým človek narobí.
Večer mi potom hovoril, že rozmýšľa, či nepôjde na východ, keď má dovolenku. Tak som ostala z toho taká trochu rozhodená, ale v zásade, Pampúšik má už na 95% chrasty, takže v podstate, priebeh má od počiatku mierny. V podstate, malo by to byť OK. 
Boli sme s Pampúšikom von a potom mi prišla správa, že už mám pripravenú prvú objednávku zo Sinsay vo farby-laky oproti škôlke, tak sme sa tam vybrali a potom sme sa zastavili ešte v mini Tescu, ktoré vzniklo zo Žabky.
Drahý poobede, že či by sme nešli pozrieť nejaké tepláky a tenisky, tak sme boli najprv v Terranove a potom v Deichmanne a nakoniec ešte v Tescu.


Sobota - Ráno sme vstali, Drahý potom vzal Pampúšika na poštu a poprosila som ich, nech cestou kúpia pretlak a potom išiel Drahý do práce. S Pampúšikom som nakrájala mäso, pomáhal mi ho potom namarinovať a kým sa marinovalo, tak sme vybehli na chvíľu von, len pomerne dost fúkalo.
Potom sme si urobili mexický guláš a najedli sme sa.
Pampúšika som uložila a chvíľu som zaspala s ním a potom som išla žehliť.
Prišiel Drahý, tak som sa ho pýtala, či teda pôjdu na východ, tak sme pozerali spoje a že pôjde kúpiť lístok, tak mu hovorím, že začína pršať, že pôjdeme autom a že potom sa zastavíme v Kauflande po nejaké drobnosti. 
No, okienko na našej stanici bolo zatvorené, tak hovorím, že pôjdeme kúpiť lístok do Hlavného mesta. No, to Drahý hneď volal môjmu bratovi, že či robí a tak, potom spomenul, že sa možno zastavíme na hamburger. Na to Pampúšik, že on je hladný a chce hamburger. Medzičasom sa zotmelo a začalo liať. 
Drahý vybehol kúpiť lístky. Začínala som byť nervózna, lebo všade milión áut, úplne som nechápala, že čo je toľko áut v sobotu podvečer, ale OK. Drahý ma navigoval cestou, ktorou som vôbec nechcela ísť, lebo nerada chodím okolo električiek a hlavne na cestách, ktoré nepoznám. Na to Pampúšik, že on chce hamburger, tak reku zájdeme do Bernolákova do Mekáča, keď už to musí byť. Tam som samozrejme na tých dvoch úžasných kruháčoch zle odbočila, to už sme po sebe v aute všetci vrieskali. Proste nervy na drans. V tom Mekáči plné parkovisko akoby tam dávali "jedlo" zdarma. Ani vystúpiť z auta sa mi nechcelo, tak išli len chalani a ja som si poplakala. 
Nechápem, prečo takmer všetky naše výlety končia takto. Potom prišli chalani do auta, Drahý omylom objednal 4x kolu a ešte nejaký sprite a čaj, no proste mal tam 6 pohárikov po celom aute a samozrejme nadával.
Ani netuším ako sme prišli domov, chalani okamžite zaspali.
Ja som dlho nevedela zaspať, myslela som na PP. Ako mi raz povedal, že nemusím kričať, že je hneď vedľa mňa a mňa to tak upokojilo. Niekedy tak rozmýšľam, či by to s niekým iným bolo iné. Možno, ak by bol niekto pokojný. Neviem.

Nedeľa - Drahý išiel okolo ôsmej do práce. Asi po hodine a pol mi volal, že ešte niečo dokončí a ide. Mu hovorím, že maximálne o pol jedenástej chcem vyraziť, že by bolo fajn, keby okolo desiatej prišiel domov. Tak som ešte dožehlila nejaké zbytky a zbalila veci a proviant. Samozrejme o desiatej som začínala nervovať, že kde je Drahý, aby sme to stihli. Samozrejme dorazil tesne pred pol. Nevadí. O 10:31 sme vyrazili z parkoviska. Cesta bola super a mali sme takmer polhodinu času na stanici, tak sme išli na WC, obdivovali vlaky a električky a stihli si aj kúpiť nejaké bagety.
Nakoniec nastúpili, zamávala som im a vybrala som sa domov. Zle som niekde odbočila, takže som sa samozrejme previezla po okrajových častiach Hlavného mesta, ale bolo krásne slnečno, aj keď neskutočne veterno, ale to mi v aute nevadilo.
Bola som si kúpiť do Tesco-Žabky nejaké drobnosti, keďže včera sme v tom Kauflande nakoniec neboli a napísala mi Susan, že kde sme, že nevidela auto na parkovisku. Tak som jej to vysvetlila. Najedla som sa a pustila som sa do vypratávania skrine v spálni. No, to som nemala hádam robiť. Ja mám tých Barbie serepetičiek tak hrozne veľa. Samozrejme som rozoberala nejaké krabice, chodila s tým do smetiaka.
Okolo šiestej ma to totálne prestalo baviť a išla som sa prejsť okolo jazera. Bolo to také zaujímavé byť tam sama iba s podcastom od Niky.
Potom som počúvala ešte nejaké videá na YT, čo som mala odložené a nakoniec som zaspala. 

Pondelok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Osprchovala som sa a zabalila som bábiku pre jednu pani, aby som ju poslala, tak ako sme sa dohodli. Tak som potom vyrazila do jednej zásielkovne a potom do roboty. Trochu som sa bála, že čo tu bude a kto tu bude, ale bolo to fajn. Síce ma čakalo pretriediť vyše 300 mailov, ale bolo to v pohode.
Dokonca som sa so šéfkou dohodla, že zajtra prídem neskôr, keďže vo štvrtok budem celý deň. (Už teraz sa teším).
Prišla mi správa, že si môžem vyzdvihnúť aj druhú objednávku zo Sinsay. Tak sa tam zajtra ráno zastavím.
Pozvala som LL v stredu na kávu, keď už som sama doma.
Prišla som domov, prezliekla som sa a išla som teda vybrať veci z pivnice. Úplne som zabudla, že hneď na začiatku je pôvodná chladnička. Napriek počiatočným problémom, sa mi ju podarilo vybrať a vybrať aj stoličku na jedenie po Pampúšikovi, postieľku a nejaké ďalšie veci. Plus som rozobrala nejaké krabice. Ale je to tam tak celé napratané, že ten stolík som aj tak odtiaľ nedokázala vybrať. Keď som vychádzala k smetiakom, tak som si všimla, že nejaké auto zablokovalo výjazd z nášho parkoviska. Sused z vedľajšieho vchodu aj zavolal mestskú políciu. Som si myslela, že mu zavolajú a proste to príde vyparkovať a tak, ale oni povedali, že nič také nerobia. Hlavne, že vždy, že volajte políciu, oni budú kontaktovať majiteľa, ha-ha. Dali mu papuču. Sused nakoniec vyšiel cez trávu okolo bytovky. 
Keď som si šla kúpiť nejaké pečivo, tak som videla, že dvaja susedovci sa rozprávajú a človek v tom aute chcel odísť aj s tou papučou. 
Nemala som už chuť to nejako sledovať a len som dúfala, že do zajtra proste bude preč. Vytriedila som pár hračiek, s ktorými sa už Pampúšik naozaj nehrá a pustila som sa do triedenia Lega. Veľmi blbý nápad, ale tak chcem vedieť, či sú tie sady ešte ako tak kompletné.





utorok 26. marca 2024

Týždeň 12. 03. 2024 - 18. 03. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila celkom čerstvá. Drahý bol už v práci. Myslela som si, že ostal doma, lebo som ho vôbec nepočula ráno, asi som tak hlboko spala a hlavne som si myslela, že ostane doma, keď mu bolo včera tak zle, ale ani v noci som ho nepočula, že by behal na záchod alebo len tak po byte. Pozerala som na chodbe, nemal tam tenisky. V spálni spinkal Pampúšik, tak som vypla budík a išla som sa osprchovať. Keď som vypla sprchu, docupitkalo ku mne to moje nádherné kuriatko aj s tým zaspinkaným plyšovým psíkom v náručí. 
Na raňajky chcel guličky s mliekom. Jedol to skoro polhodinu, lebo popritom musel rozprávať, keby mám ísť na ôsmu do práce, tak to asi ani nestihnem, ale takto mi to až tak nevadilo.
V škôlke už bolo plno detí. Smrtkina malá mala ešte nejaké stopy po kiahňach, ani som netušila, že priamo v triede mali kiahne. Čudujem sa, že ich Pampúšik nedostal. S jeho imunitou, ale tak inkubačná doba je dva týždne, takže čo nie je, môže byť.
Učiteľka hovorila, že včera pred spánkom vymýšľal, tak som jej povedala, že kolegyňa z vedľajšej triedy nám vo štvrtok volala. 
Potom som zašla na poštu po tú Lego postavičku, nech už mám všetky objednávky vyzdvihnuté. Mala som ešte trochu času, tak som chcela ísť cez Grob do práce, samozrejme som poblúdila, takže do práce som sa pípala 09:31, ale v podstate to nikomu nevadí.
"A napr. celú cestu do BA a zase do BB idem len preto, lebo viem, že za tých pár hod s tebou mi stojí za to"
Mala by som ten denník spáliť, správy vymazať a pokúsiť sa opäť to v sebe niekde pochovať. 
Musíš najprv zavrieť jedny dvere, aby sa ti mohli otvoriť iné. Hm...Veď ja viem. Len nie je to také úplne jednoduché to urobiť, ale je to potrebné. Len to chce ešte trošku času na prípravu. A ešte veľmi veľa času to bude chcieť na vyliečenie. 
Veľmi ťažko sa mi sústredí. Ešte aj v knihe je to meno hneď 2x. Sused a kriminálny vyšetrovateľ. Nádych, výdych...neznášam tieto nevysvetlené situácie. 
V robote sme mali nejakú veľkú kontrolu, tak všetci mali pekne reflexné prvky a chalani aj prilby.
Dočítala som nakoniec Dáma kontra strelec. Ku koncu som začínala mať pocit, že som to už čítala. Ale možno to bol len podobný prípad.
V práci totálna nuda. 
Doma sa chalani hrali, potom sme sa trochu najedli a uložili spať. Pampúšik v škôlke nespal, tak to nebolo prečo veľmi predlžovať, aby nebol nervózny. Aj tak síce trochu vymýšľal, že on sa chce ešte hrať, ale nakoniec zaspal do 5 minút. 
S Drahým sme potom pozerali Nemocnicu, opäť mu bolo ťažko na trávenie, lebo na večer zjedol cibuľu aj papriku a kto vie, čo ešte. Ťažko niekomu vysvetliť, že keď jeden deň vracia, na druhý deň by nemal zjesť všetko, čo vidí.
Ľahla som si po Nemocnici do postele a pustila som si nahrávku, ktorú som robila PP pred Silvestrom. Má skoro hodinu. Niekedy v polovici som musela zaspať, lebo som sa zobudila na to, že ma tlačia slúchadlá a vybrala som si ich a spala som ďalej.

Streda - Zobudila som sa okolo pol štvrtej, ale ešte som bez problému znovu zaspala a potom som sa zobudila, keď odchádzal Drahý. Napadlo mi, že možno v starom mobile budem mať nahrávky našich úžasných rozhovorov, tak som sa pokúsila spojazdniť staré mobily, ktoré pôjdu a ktoré nie, ale jeden sa síce zapol, ale na tom displeji sa nedalo už nič prečítať. Druhý sa dlho nabíjal, ale nakoniec sa zobudil a našla som pár starých fotiek, ale myslím, že všetky mám aj na googli a aj jednu nahrávku, ktorá stála za to.
Okolo pol siedmej sa zobudil Pampúšik, najedol sa, síce sa popri tom hral s tým novým autíčkom, ktoré mu dala pani učiteľka, takže to trvalo, ale nakoniec sme sa zdarne vybrali do škôlky. Opäť sa so mnou takmer nerozlúčil a rozbehol sa k autíčkam a chlapcom do triedy. Potom som chcela ísť do obchodu, ale všade bolo toľko áut, že som sa odviezla až na výjazd a tak som zašla natankovať a potom som chcela zaniesť správu doktorke, ale nemala som kde zaparkovať a peši by som sa už asi nestihla vrátiť, tak som zašla aspoň do Billy po pečivo a salámu.
Prišiel mi mail od realiťáka:
Dobrý deň,

aktuálne máme na byt vážneho záujemcu, ktorý si preveruje svoje úverové možnosti.

Áno, obhliadku je možné uskutočniť aj cez víkend. Pre dohodnutie si konkrétneho termínu nás prosím kontaktujte telefonicky na čísle...., prípadne odpoveďou na tento mail.

Tak som sa prekonala a zavolala som mu a dohodli sme sa na sobotu na 18tu. Bude to náročná sobota, lebo Drahý chce ísť s mojou maminou a s nami aj na obed, takže asi viac-krát otočím trasu Keksy-Opičky, ale teším sa. Aj keď je tam vážny záujemca a svoje úverové možnosti by som si aj ja musela preveriť, ale chcem ten byt vidieť. 
Zajtra by som už chcela byť aj doma tú hodinku, keď zavediem malého do škôlky a pôjdem do práce. Ani neviem ako a už je streda. Rýchlo to tento týždeň letí.
Okolo piatej mi volal Drahý, či sa stretneme po práci v Tescu. Akože vôbec sa mi nechcelo ísť po robote na nákup, ale tak OK. Dobre sme kecali zo zástupkyňou a dispečerom, až sa mi ani domov nechcelo.
Hneď ako som vchádzala na parkovisko, tak som videla mojich chalanov, ale kým som zaparkovala, tak vošli do Tesca a našla som ich pri Legu. Nakoniec si Pampúšik vybral bager od firmy LENA, že bude na piesok. Ale bagroval ním takmer celý sortiment Tesca.
Z Tesca sme išli ešte k Drahému do práce zaniesť vodu a potom sme už išli domov, urobili sme si jesť a spať, aj tak už bolo neskoro. 
Ja som sa šla ešte osprchovať a okolo desiatej som už zaspala.

Štvrtok - Zobudila som sa okolo pol štvrtej, ale takmer ihneď som zaspala a zobudila som sa, keď Drahý išiel do práce a potom som si čítala. Veľmi zaujímavá je táto kniha. Mám pocit, že si tie Dánovky, ktoré mi chýbajú, rýchlo dozbieram. 
Pampúšik spal takmer do siedmej, ale na raňajky si dnes vybral sušienky a ja som nemala chuť sa s ním hádať, tak som mu ich dala. Do škôlky si vzal aj bager, ale pani učiteľka to hneď zamietla a vrátila mi  ho, že ho mám vziať domov, ale nechala som mu ho aspoň v skrinke. Ako mu budúci rok vysvetlím, že žiadne hračky ani na spinkanie si do škôlky už brať nebudú môcť?  No, to budem riešiť v septembri alebo v lete.
V práci mi volal ten realiťák, že pán zaplatil na dva týždne zálohu, či si chcem ten byt aj tak prísť pozrieť. Tak mu hovorím, že áno. Viem, že je to s najväčšou pravdepodobnosťou zbytočné, ale chcem ho vidieť.
"Až spoločné bývanie, platenie účtov a horšie časy...ti skutočne ukážu, či si si našla známosť alebo skutočného partnera."
Tak s týmto musím len a len súhlasiť. 
Pred pol šiestou došla zástupkyňa zo sona. Budú mať dievčatko. Mám chuť si napustiť vaňu a plakať. 
Drahý mi potom volal, či ho vezmem do práce, ale potom mi napísal, že nemusím. Prišla som domov, chalani mali pizzu, ale tak hroznú pizzu som asi ešte ani nejedla. Pampúšik sa hral, ale potom už začal za všetko mrnkať, tak som ho vzala do postele, lebo ani ja som už nevládala, ale keď som ho vyzliekala, všimla som si, že už má ružové bodočky. Takmer ihneď zaspal. Volala som Drahému, že Pampúšik má kiahne, ale začal mi to vyhovárať, že to možno nič nebude.
Písala som si aj s Di a tá mi napísala, že jej synček tiež mal na začiatku iba pár bodiek.
Pozerala som Nemocnicu, keď prišiel Drahý z práce, aj sme trochu chytili. Bola som taká vytočená, že všetky moje plány na sobotu sú v háji a on mi len furt, že to nevadí. Po hodine akoby mu to začalo dochádzať a začal premýšľať, že akoby sme sa na koncert dostali a tak. Chcelo sa mi už hrozne spať a ostala som spať na gauči, aby som nerušila Pampúšika, ktorý už bol roztiahnutý na mojej strane postele. Moje zlatíčko.

Piatok - Zobudila som sa, keď Drahý odchádzal. Pampúšikovi už niekoľko pupáčikov napuchlo a po celom telíčku má už ružové bodky. Tak sme sa chvíľu hrali, potom si vzal pizzu, mne sa chcelo ešte strašne spať. Potom objavil zvyšok sušienok zo včera, tak ešte to zdusil. Nakoniec som sa prebrala a donútila som ho prezliecť sa a poobzerala som mu tie pupáčiky a natrela som mu ich fenistilom, aby ho nesvrbeli. 
Okolo ôsmej prišiel Drahý, že čo a ako. Išla som ešte po tortu a potom do práce. Volala mi aj mamina, tak som jej povedala, že zajtra teda prídem len ja sama na otočku. Tak, že aby som aspoň prespala.Tak ešte uvidím. 
V práci som si celkom v pohode vybavila na budúci týždeň dovolenku, šéfka bola celkom rada, že tam nikto nič nemá, okrem piatku, že to ešte doriešia. Som bola prekvapená, že to tak dobre vyšlo, že nikto tam nič nemá, okrem Bryndziarky ten piatok.
Drahý mi písal, či im objednám obed, tak som objednala. Potom som objednala obed aj sebe. Nejako si ani neviem predstaviť, že týždeň nepôjdem do práce, ale teším sa.
Doma celkom pohoda.

Sobota - Varila som a chalani išli von a mamina mi okolo obeda volala, že kde som, tak som jej povedala, že prídem ale len poobede.
Išla som teda cca pred druhou a celú cestu som myslela len na neho. Prečo s so mnou do hája nebaví práve teraz? To je teraz vlastne jedno.
Prišla som k mamine, chvíľu som s ňou kecala a potom som šla pozrieť ten byt. Samozrejme som trochu poblúdila, lebo som zle odbočila, ale aj tak som tam bola desať minút pred šiestou.
Bol tam dosť problém zaparkovať a bolo to tak hrozne blízko bývalej mamkinej práce, tak to bolo také divné. Byt samotný bol tiež dosť zvláštny, no proste prerobené nebytové priestory na bytové, ale samotné izby boli veľké, to bolo fajn. 
Odtiaľ som neodolala a išla som na sídlisko. Dosť sa zmenilo od toho, čo si ho pamätám ja. Na veľkom parkovisku bolo mnoho áut, pamätám si, že kým sme tam bývali, tak bývalo takmer prázdne. Bol to tak strašne zvláštny pocit prechádzať sa ulicou, na ktorej som toľké roky bývala a teraz tam býva on. Jeho auto som opoznala bez problému. Tak jednak s jeho farbou a zároveň mimokrajským EČV je dosť jedinečné. Časť mňa si tak strašne priala ho stretnúť, aj keď ani netuším, či by som ho vôbec spoznala. Vyšla som aj k škole, takže som bola presne oproti ich vchodu, možno som mu aj pozerala do okien, aj keď netuším na koľkom poschodí býva.
"Je ťažké čakať na niečo, čo viete, že sa možno nikdy nestane. Ale je ešte ťažšie vzdať sa, keď viete, že to je to jediné, čo v skutočnosti chcete."
No jo no, keby to bolo také jednoduché. K mamine som prišla už pomerne neskoro, ale zjedla som jej celý cviklový šalát a bol úžasný a s morčacími prsiami, grandiózne.
Začali sme pozerať nejaký film, ale ja som to moc nevnímala a keď som sa presunula pod deku, tak ani netuším, ako som zaspala.

Nedeľa - Zobudila som sa pomerne skoro ráno, ale ešte som zaspala a definitívne som sa zobudila okolo siedmej. Drahý mi už volal, že kedy prídem, že on musí ísť do práce. Mňa z tej jeho roboty raz porazí. Krátko po ôsmej som teda vyrazila domov. Pred pol jedenástou som bola doma. Drahý teda išiel do práce a ostala som s Pampúšikom doma sama. Tak sme sa najedli a hrali sme sa.

Pondelok - Ráno sme sa hrali, Pampúšik objavil Playstation, no veľmi mu to nejde, ale o to viac ho to baví. 
Okolo desiatej sme vyšli von, hneď sme stretli Susan s Kubíkom, ale pýtala sa, či máme kiahne, tak hovorím, že áno. A oni, že idú do mesta. My sme išli k Jednote, lebo som si išla ešte vyzdvihnúť do Z-boxu knižku a potom sme ostali v takom veľkom piesku, lebo neboli žiadne deti naokolo a Pampúšik si tam mohol bagrovať a ja som si čítala. Asi po polhodinke prišla Susan s Kubíkom. Tak sa chalani hrali tak, že jeden v jednom rohu, druhý v druhom. Okolo obeda sme sa vybrali domov, lebo Pampúšik bol už hladný, tak pekne zjedol mäso s kašou a potom bez problému zaspal.
Poobede sme sa boli všetci trochu prejsť.

pondelok 25. marca 2024

Honza Vojtko - Vztahy a mýty

Ahojte priatelia 😊

Dlhšie som sem nedala recenziu na knihu a to ich mám v poslednej dobe prečítaných celkom dosť, tak vám sem dám tú, ktorá ma v poslednej dobe zaujala asi najviac.

Na túto knižku som narazila náhodne v článku na internete a zaujalo ma to natoľko, že som si ju hneď objednala a musím uznať, že ma rozhodne nesklamala.

Autor je psychológ, terapeut, ktorý poskytuje ako individuálne tak aj párové terapie a v tejto knihe vyvracia najrôznejšie mýty o vzťahoch. Oceňujem, že mnohokrát spomína aj homosexuálne páry, s čím som sa v podstate tuším v "odbornej" knihe ešte ani nestretla.


Je to určite kniha, ku ktorej sa časom opäť vrátim a tiež je to jedna z mála, kde som neodolala a urobila som si pár vyznačení zvýrazňovačom, čo u mňa znamená, že túto knihu rozhodne nemienim posúvať ďalej, inak by som si ju nedovolila takto zneucitiť. Zatiaľ je to len druhá kniha, do ktorej som takto zasiahla. Prvá jej jej susedka v mojej knižnici: 5 jazykov lásky, ktorá je jedna z mojich obľúbených kníh.

streda 13. marca 2024

Týždeň 05. 03. 2024 - 11. 04. 2024

Utorok - Pampúšik mal ráno trochu soplíky, aj kašeľ. Dala som mu všetko, čo som doma našla :-D Ako tomu ja hovorím, celú abecedu. Ale jedno dievčatko tam tiež kašľalo, mám pocit, že stále to isté.
V práci úplná pohoda. Kolegyne rozoberajú celý deň, či už príde naša šéfka s vynovenými prednosťami a či bude v piatok výplata. Uvidíme, mohla by byť. Objednala som si aj knihu, hoci som ešte kopu nedočítala, ale tak čo už.
Keď som prišla po práci domov, tak tam bolo ticho. Ledva som sa zobula, tak som vo vchode počula známy hlások. Si hovorím, že som si užila to ticho asi aj tri minúty, ale nevadí. Drahý, že musí ísť do práce. Nezvládla som sa nad tým ani rozčúliť a začala som robiť špagety. Pampúšik sa hral v kúpeľni a proste všade totálny "poriadok". Chcela som ešte povysávať, ale Pampúšik už začal byť unavený, potom ešte spadol zo stoličky na kachličky v kuchyni a slušne si udrel hlavu, tak chcel si ísť ľahnúť. Tak sme už ostali v spálni. 
Chvíľu trvalo, kým zaspal, ale nakoniec to bolo celkom skoro. Upratala som kuchyňu a začala som zbierať Lego v obývačke, keď prišiel Drahý. Pozerali sme spolu Nemocnicu, ale on popri tom už viac-menej spal.
Ja som si šla potom ľahnúť do spálne. Zobudila som sa okolo polnoci, lebo sa zobudil Pampúšik, ale potom zaspal a ja som išla vypnúť TV.

Streda - Zobudila som sa okolo druhej a neodolala som a napísala som PP. Aj mi odpísal. Tak som sa ho opýtala, či to chce medzi nami stopnúť. Jeho odpoveď "Ešte neviem, rozmyslím si to" ma teda veľmi nepotešila, lebo som už bola tak na 95% rozhodnutá, že by som chcela po tých mesiacoch, čo si píšeme, aj vidieť, aj keď mám z toho strach.
Kúpila som si Chormatičku oranžovú. Asi som sa vážne zbláznila. Betka ju zlacnila o 400kč + doprava zdarma, no neber to.
Došla už aj šéfka do práce. Mala taký svetrík, že ani nebolo vidieť, že má prsia spravené a neviem, tak za tú bolesť by som si už dala také, že by to bolo aspoň vidieť. Ale bola ešte riadne ubolená. No, to sa ešte bude dlho hojiť. Inak v práci totálna nuda. Čítala som si. Vzala som si aj denník do práce. Niektoré veci fakt asi nikdy nepochopím, čo sú v ňom.
Doma celkom pohoda, teda v rámci našich obmedzených možností.

Štvrtok - V práci celkom pohoda. Pár minút pred jednou mi volalo nejaké neznáme číslo, ale akurát som mala zákazníka, tak som to nedvihla, ale obratom som volala späť, číslo bolo obsadené. Následne mi volal Drahý, to už som si bola na 100% istá, že volajú zo škôlky, čo mi Drahý aj potvrdil. Že ide po Pampúšika, že vracal a že plače a tak. Tak som mu povedala, že nech mi dá minútku, že sa skúsim dohodnúť so šéfkou. Nemala s tým najmenší problém, hneď ma pustila, takže krátko po jednej som už bola v škôlke. Nakoniec vysvitlo, že negrckal, len ho nadrapovalo, že má hlieny (áno, má) a že z plaču proste sa zakuckal. Aj keď som sa nedozvedela, čo bola príčina toho plaču. Proste zastupujúca pani učiteľka sa zľakla. Doma už vystrájal. Prevrhol aj pohárik s narcisom, nevadí, aj tak už umieral. Nakoniec sa mi ho podarilo uspať. 
Napísala mi pani, u ktorej som si dala šiť softshellové nohavice pre Pampúšika, že príde trošku skôr. Nevadilo mi to, keďže sme už aj tak boli doma.
Krátko na to prišiel Drahý a ja som sa vybrala do obchodu. Najprv som šla do Lidlu, tam som stretla bývalého kolegu z elektrární a aj pani poštárku, ktorá chodí k nám na firmu. Má veľmi peknú dcéru. Potom som sa zastavila ešte v Coopke a tam som si zo zásielkovne vyzdvihla knihu. K nej som sa už ale nedostala.
Večer som pozerala Nemocnicu, Drahý zaspal. Dokonca, keď ho Pampúšik buchol, tak sa mu vyhrážal, že mu zlomí rebro a proste zase mal takú náladu, aj autíčko mu zobral, lebo ho chcel namočiť do džúsu. No, niekedy je to s nimi dvomi náročné.
Do polnoci som si písala s Hamty. Veľmi príjemne sme si pokecali.

Piatok - Trochu som čakala, či si ráno neprečítam aspoň to obligátne dobré ráno, ale nie...Nechcelo sa mi moc vstávať, ale potrebovala som sa ešte osprchovať, takže som sa prebrala v polo studenej vode. Potom sme sa vychystali do škôlky a práce. 
V robote celkom fajn. Kolega z príjmu nám nechal každej ružovú ružičku a dispečer z dopravy nám dal balenie lentiliek. Pôvodne som ich chcela nechať Pampúšikovi, ale nakoniec vyhrala moja nenažranosť :-D 
Chcela som si aspoň trošku nadrobiť včerajšok a ostať aspoň o polhodinku dlhšie. Krátko pred piatou mi volal Drahý, že kde som, že kamarát mu prišiel nastaviť okná. Tak som mu povedala, že akurát končím v práci. Aj tak som sa ešte zastavila pri Jednote a vyzdvihla som si odtiaľ Chromatic Barbie. Potom som prišla domov, dostala som kvetiny a Drahý následne odišiel na pivo, lebo to sľúbil tomu chlapíkovi, čo nám prišiel nastaviť tie okná. 
Prišiel domov okolo ôsmej-pol deviatej.

Sobota - Okolo pol tretej som sa zobudila, že mi je hrozne zle, skútilo mi črevá, aj žalúdok ma bolel, aj som sa dovracala. Potom som sa budila každú hodinu. Ráno som bola úplne mŕtva a stále mi nebolo dobre, ale už som nevracala. Chalani ma na šťastie väčšinu dňa nechali polehovať. Drahý aj navaril aj opral, aj zobral Pampúšika von. Podvečer mi už bolo o kúsok lepšie.

Nedeľa - Nebolo mi ešte úplne dobre, ale o mnoho lepšie. Niečo málo som aj zjedla, hlavne vodu z vývaru. Keď Pampúšik zaspal, Drahý sa išiel bicyklovať a ja som začala žehliť. Do toho som si pustila nejaké podcasty a skončila som akurát, keď sa vrátil a akurát sa zobudila ja Pampúšik. Hneď mi zadrel, že prečo som tú bielizeň aj neodložila, tak som mu povedala, že som nechcela ísť do spálne, kým Pampúšik spal. 
Potom sa spolu išli okúpať. Akože nepochopila som prečo to nepočkalo do večera, ale nechala som to tak. Zatiaľ som aspoň poukladala veci do skrine. A potom začal byť na Pampúšika taký, že keď nezačne poslúchať, nech si do 24 hodín zbalí veci a môže ísť kam chce. Skoro mi oči vypadli, dieťa úplne vystrašené, tak mu hovorím, že aký je problém a on, že ma ľutoval, že mi je zle a všetko robil a že či by som ho ja tak ľutovala, keby jemu bolo zle a proste, že som celý deň len na mobile a takého veci a že večne je u nás bordel, ale že koľkokrát si ho on sám urobí. Ako keď ide jesť, keď je poupratovaná celá kuchyňa a potom to tam nechá ako minulý týždeň, tak už ani nemalo cenu rozoberať a potom zase začalo, že keď som taká nespokojná, že tam sú dvere, tak som mu rovno povedala, že sama neodídem, na to nech zabudne a začal sa zase vyhrážať právnikmi a neviem kým všetkým možným. Tak hej, tých právnikov som videla pred tromi rokmi. 
Pampúšik potom nemohol dlho zaspať, čo sa mu ani nečudujem. Okolo deviatej som išla pozerať zo záznamu Ivetu a potom som pozerala nejaký ďalší film. František je děvkař. No, chcela to byť veľká komédia, ale teda videla som už ja lepšie, ale ako oddychovka niekomu, kto nemohol spať, to bolo OK.
PP sa neozval, ostáva mi pri jeho troch bodkách stále len odoslané v streda...Začínam mať o neho strach, keby tam bolo aspoň zobrazené, tak OK, ignoruje ma, ale takto. 
Mám sto chutí mu napísať aspoň smsku, ale trochu mám strach, či to už nie je moc, ale nepáči sa mi to. Vôbec.

Pondelok - Zaspala som asi o druhej alebo tak nejako, sama neviem. Zobudila som sa, keď Drahý začal behať po byte, ale okamžite som zaspala znova. Zobudila som sa, keď Pampúšik za mnou prišiel do obývačky, to bolo krátko pred budíkom, asi okolo 06:05. Bola som rozbitá. Pampúšik síce povedal, že je ešte nevybúvaný, tak sme sa presunuli do spálne, ale začal sa hrať, takže mi bolo jasné, ktorý z nás je ten nevybúvaný. Nevadí, nejako som sa prebrala a vychystali sme sa. Síce neskôr ako zvyčajne, ale stihla som si ísť ešte domov poupratovať a zobrať nejaké veci a potom som vyrazila za terapeutkou. Prišla som tam s desať minútovým predstihom, lebo som to našla raz-dva.
Terapeutka bola veľmi milá baba a terapia bol skutočne neskutočne silný zážitok. Koľko je toho v podvedomí, to by človek neveril. 
Do práce som dorazila pred pol dvanástou, takže mi chýbajú "iba" dve hodiny. Plus tých 3,5 zo štvrtku. Mám čo naháňať. 
V práci celkom nuda, síce hneď ako som prišla dve reklamácie, ale obe vyzerali v pohode. Mrholilo a neskutočne sa mi chcelo spať.
Napísal mi Drahý, že vracia v práci a že sa vypýta domov. Si hovorím, však OK. Bude to mať ťažké, keďže ja som dnes do 18tej, ale tak hádam zvládnu. Keď tak, tak pustí malému opäť telku ako cez víkend.
Neskôr som zistila, že 28. 03. sú už prázdniny a ja si nemôžem zobrať dovolenku, lebo má tam už kolegyňa, to bude Drahý zase rád. Fakt obdiv všetkým samorodičom, ako tieto veci zvládajú.
Chcela som si v práci čítať, ale vôbec sa mi nedalo sústrediť. Po pár stránkach som kontrolovala telefón, hoci mám zapnuté upozornenia, takže keby mi priletelo "lietadielko", tak to uvidím. Nemám rada, keď si môj mozog "musí" vymýšľať, čo sa deje, lebo ten vymyslí aj to, čo neexistuje. Prišla na to tá jeho? Tomu dávam malú šancu, ale tak stať sa mohlo. Skôr mám však pocit, že sa niečo stalo jemu a to ma desí. A možno sa už rozhodol, že sa prestaneme baviť, akurát mi to nedal vedieť a ukončil to tak ako ja pred rokmi. Možno sa raz dozviem, kde je pravda. Možno to takto má byť. 
Keď som prišla domov, Drahý sa presunul z gauča do postele, čo som úplne očakávala. Chcela som sa porozprávať s Pampúšikom, ale hlavne som chcela, aby sa navečeral, tak som mu ohriala polievku a nakŕmila som ho, lebo utekal k TV, ktorá asi hrala celé dve hodiny, od kedy prišli zo škôlky, čo som tiež očakávala a tak ma to ani nijako zvlášť nerozhodilo. Potom sme sa chvíľu hrali, ale keď som ho chcela osprchovať, tak už vyvádzal, lebo už začínal byť unavený. Tak vykukol Drahý z postele, iba čo sme sa trochu chytili, ale iba tak cvične, že čo to dieťa zase vyvádza a ja hovorím, že nevyvádza, hrá sa. Nakoniec sme to všetko úspešne zvládli a obaja chalani zaspali ako nič. Aj keď som bola veľmi unavená, nevedela som zaspať. Čítala som si opäť ten denník z 2017. Našla som aj jeden z 2019/20. Ale ten ma teraz moc nezaujímal. 
"chcem ťa tu mať"
Aj ja Teba, resp. momentálne by mi úplne stačilo vedieť, že si OK. 
Premýšľala som, že mu napíšem smsku alebo mail, ale nakoniec som si povedala, že by to asi nebol dobrý nápad. Možno so mnou nechce hovoriť.

streda 6. marca 2024

Týždeň 27. 02. 2024 - 04. 03. 2024

Utorok - Pampúšik sa zobudil asi o tretej, že sa precikal a teda statočne, tak som ho prezliekla, potom sa zobudil nejako pred piatou, takže keď mal vstávať, tak samozrejme ešte spinkal, ale keďže som dnes išla na 09:30 do práce, tak som ho nechala spať asi do siedmej a potom sme vyrazili do škôlky. Šiel celkom v pohode.
Zabudla som, že Žabku prerábajú na malé Tesco a bude otvorený obchod až od 01. 03., tak som zašla aspoň do lekárne, za tri veci som tam nechala skoro 20€. Fakt perfektné, ale tak čo už.
Rozmýšľala som, či ísť do obchodu alebo nie, ale nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem do Lidlu, potom som sa ešte zastavila pri tej kľúčovej službe oproti pošte, ale tí sú otvorení až od deviatej, tak to som čakať ani nemohla, ale sú aj v sobotu, tak sa tam v sobotu zatavím.
Spravila som si raňajky a potom som vyložila práčku a mohla som ísť do práce.
V robote dosť nuda, ale nejako som prežila až do večera.
Doma sme sa hrali s Pampúšikom, potom obaja chlapci zaspali, osprchovala som sa a pozerala som Nemocnicu. Nedalo sa mi zaspať a do polnoci som bola hore. 

Streda - Ráno som sa zobudila asi o tretej, ale to som hneď zaspala, potom Pampúšik sa zobudil krátko pred piatou, následne ale zaspal a ja tiež, len som počula Drahého behať po byte. Nakoniec som sa zobudila pred šiestou, obliekla som sa, umyla a išla som zobudiť Pampúšika, aby som stihla prísť k doktorke. Chudák, bol dnes prvý v škôlke :-D ale hneď za ním išiel spolužiak.
K doktorke som samozrejme netrafila na prvýkrát, ale už som nepanikárila a na prvom výjazde som sa otočila. 
Došla som krátko po pol ôsmej a takmer ihneď ma sestrička vzala. Doktorku síce viac trápil môj tlak ako moje sople a kašeľ, urobila mi EKG, stery, vzali mi krv. Krv na tlak bude zajtra, krv na baktérie bude v piatok. Tak uvidíme.
Z Hlavného mesta som prišla ešte pred deviatou, tak som si chcela ísť po balíček do Z-boxu, ale pomýlila som si ich. Nevadí. Mám pripravenú objednávku aj Dr. Max, tak sa po práci zastavím v Tescu, však to nie je až taký problém.
V práci ma hneď kolegyňa zdrbala, že som zabudla zatvoriť okno. No, budem si musieť dať na to pozor. Potom prišla Bryndziarka s tým, že nezamykám dvere. Pozerala som ako mucha puk, ako ich mám zamykať, keď nemám kľúč a hlavne ona odchádzala posledná. To už ani nemalo cenu komentovať. Už aby sa vrátila šéfka, ale vraj sa necíti dobre, tak uvidíme, či príde budúci týždeň už do práce alebo budeme v tomto provizóriu pokračovať.

Štvrtok - V práci celkom pohoda. Je toho málo. Čítam si, blogujem, hrám sa hry a snažím sa to tu do tej 18tej nejako vydržať. Skvelá práca.
Podvečer prišiel za mnou ten kolega, čo som mu na stehnách videla sedieť kolegyňu a chcel to so mnou riešiť, ale ja som ho hneď zastavila, že je to v pohode a v tajnosti u mňa. 
Po práci som sa zastavila ešte v Tescu v lekárni. Tam som narazila na Di, že malý jej dostal tú črevnú virózu, čo nám prišiel mail zo škôlky. Takže paráda. Na chvíľu sa za nami zastavila aj Prvá žena. Si hovorím, že polovica partie už má zraz a Prvá žena hneď na to, že zbehne do Tesca po nejaký džin-tonic. Jáj, hneď by som si s nimi išla posedieť. Vlastne už aj suchý február budem maž za sebou. (Tak teraz sa cítim ako nejaký alkoholik :-D).
Doma celkom pohoda. Večer som pozerala s Drahým Nemocnicu a potom sme sa asi do polnoci rozprávali. Bolo skvelé, že ma muž považuje za ľahkú devu a že keď chcem, mám si ísť za svojim srdcom. Joj, kiež by to tak šlo. Keby to bolo také jednoduché, že sa zdvihnem a idem. To je prvá vec. Druhá vec, že aj keby to šlo z mojej strany, nejde to z jeho a keby to aj tak išlo, tak sa asi viac bojím ako to chcem. Takže asi tak. 
Ale zaujímalo by ma, čo by tak robil, keby som bola taká ako kolegova bývalá manželka, že sa zobudil, mal ísť do práce a manželky nikde a musel ostať s dieťaťom doma, lebo ona neprišla domov.
Akože ja by som tohto nebola schopná a to moje dieťa je o mnoho staršie, než bolo to ich, keď sa to stalo.
Dlho som nevedela zaspať. V poslednej dobe spím ešte horšie než zvyčajne, čo je čo povedať. Ale tak 11teho mám ísť na kraniosakrálnu terapiu, tak som zvedavá, čo so mnou pani bude robiť. 

Piatok - Ráno sa mi strašne nechcelo vstávať, ale nakoniec som sa celkom slušne prebrala a po dlhej dobe som si urobila kávu a aj som slušnú časť vypila, kým sme sa vypravili s Pampúšikom do škôlky. Keďže nebolo ešte ani pol ôsmej, vybrala som sa prevetrať si hlavu šoférovaním. Vyšla som na diaľnicu a otočila som sa pred Nitrou naspäť, ale tá odbočka do Keksov, to bolo neskutočné, ale nemohla som si to dovoliť, aj do práce bolo treba ísť.
Aj bolo toho dnes dosť veľa, hlavne veľa reklamácií.
Ešte mi prišiel @, že mi DPD konečne doručí disky a pneumatiky. Tak som sa pol dňa zabávala s kuriérom, ale nakoniec ich Drahý prebral.
Som prišla domov a sú nádherné. Bude to super vyzerať, aj keď mala by som si tie škrabance najprv z dverí dať spraviť, aby mi tie nové disky nesvietili tak strašne.
Domov som už prišla dosť vyčerpaná. Pampúšik opäť nespal v škôlke, takže išiel spinkať pomerne skoro.

Sobota - Ráno som sa zobudila pomerne skoro, ale hneď po mne sa zobudil Pampúšik, tak sme sa asi hodinku hrali v obývačke, kým sa zobudil Drahý. Potom som sa šla osprchovať a prišla mi veľmi zaujímavá správa od PP:
A keďže ste debatili s mužom, čo mieniš s tým urobiť?? Chceš nás stopnúť a skúsiť to s ním napraviť??
Veľmi zaujímavá otázka a zároveň veľmi zložitá otázka. Ja už som to naprávala toľkokrát, že už akosi nemám silu a stopnúť nás som sa raz už snažila a vôbec nemám pocit, že by sa mi to podarilo. Keďže niekto pred 3,5 rokom hľadal spôsob ako mi zagratulovať k bábätku a našiel ho. Takže jediný, kto by nás dvoch dokázal stopnúť, by si musel byť Ty. 
Lenže v rámci toho, že si ma vyhľadal po toľkých rokoch, asi to nebolo len tak. A stopnúť nás? Však si "len" píšeme. Takže akoby som mohla stopnúť niečo, čo vlastne ani neexistuje.
Niečo v tom duchu som mu aj napísala, plus pár vecí, ktoré sa za tých pár rokov stalo, napr. ako sa Drahý kvázi odsťahoval cez ulicu a ako mi chcel predať auto poza môj chrbát a takéto pekné drobnosti a opýtala som sa ho, či to on chce medzi nami stopnúť. Na to mi neodpísal.

Išli sme na poštu a potom do kľúčovej služby oproti pošte. Tam ma nepotešili, lebo mi pán povedal, že áno, bude sa dať kľúčik spraviť, ale taký ako potrebujem, sa bude dať objednať až v apríli. Tak si hovorím, však dnes je prvého marca, tak to nejako už vydržím. Zase až tak nutno nutne ho nepotrebujem. Zastavili sme sa ešte v Tescu a potom Drahý, že mu volal sused, že ide s ním na polhodinku na kofolu. Z tej polhodinky boli 2,5. Zatiaľ som upratala aj uvarila karfiol so zemiakmi. Tak muž ma vytočí a ešte aj obed dostane. Aká som ja žena? Super, akurát, trochu kur.va, ako sám povedal.
Poobede sme išli všetci traja na prechádzku a bolo to celkom fajn. Síce mierne sprvoti popŕchalo, ale potom prestalo.
Pampúšik šiel spinkať pomerne neskoro. Zaspal až po deviatej. 

Nedeľa - Ráno som sa zobudila prvá, ale hneď po mne sa zobudil opäť Pampúšik a potom aj Drahý.
Pampúšik povyberal zo skrine z mojej poličky fixky a perá, čo tam mám a aj denník z roku 2017. Vôbec som netušila, že ho mám a hlavne, čo všetko je v ňom. No, mile rada som sa do neho začítala a mnohé veci, na ktoré som si nevedela spomenúť, som si oživila. V podstate som si oživila celý "vzťah" s PP,  začiatky s Drahým aj rozchod s Migom, keďže to sa všetko dialo v podstate zároveň. Niektoré veci boli také, že ma dosť prekvapilo, ako veľmi bol vtedy PP ku mne otvorený aj čo sa týkalo pocitov a hlavne vo vyznaní, čo sa mňa týkalo. Išla mi z toho vybuchnúť hlava a potom som mu poslala jednu správu, ktorú mi kedysi poslal.
"Nepamätáš, keď si sa priznala ohľadom toho trička, čo sa dalo hore a čo som urobil, že som sa dal k tebe a šiel ti dať bozk, ale nakoniec som šiel k uchu...tak povedz, že to nebola provokácia...proste som chcel vedieť, čoho si schopná a čo to s tebou urobí"
Pamätám. Nepamätala som si to úplne presne, ale to ako sme sedeli oproti sebe v Šestke si pamätám. Aj to ako ma volal, aby som si šla presadnúť k nemu. Aj to, ako si nakoniec presadol on ku mne. Ale na to, ako sa mu vyhrnulo to tričko, keď si dával dole mikinu, na to som už zabudla, hoci sa obávam, že to bol zlomový moment nášho prvého stretnutia. Nebyť toho, možno by sme navždy ostali len pracovníci jedného zamestnávateľa. 

Chalani sa pomerne skoro vybrali na bike. Napísala mi Susan, že či nejdeme von, tak som jej písala, že chalani už sú, ale že ja vybehnem a potom som im volala, tak prišli z Jazier a Drahý išiel hneď do práce, že na chvíľu, že len nahodí ističe. Tak sme boli von, ale Pampúšik bol už taký nejaký akoby unavený. Dokonca sa mi zdalo, že má zvýšenú teplotu. Tak som ho vzdala domov. Najedol sa a ľahli sme si do postele, ja už som skoro zaspala, kým on z nej stále vyliezal. Potom, že si ide dojesť karfiol. Veľa šancí som tomu síce nedávala, ale on ho naozaj dojedol, potom konečne zaspal. 
Išla som si čítať do obývačky. Stále nedokážem niektorým veciam z toho denníku uveriť. Byť namyslená, tak si myslím, že ani pre neho to nebolo len tak.
"Ale dva dni normálne, nie len v posteli, drobec :-P"
No, že na tie dva dni nikdy nedošlo, už nebudeme riešiť. Ani o tom, ako ma presviedčal, že by som s ním nevydržala 48 hodín. 
Poobede som žehlila a chalani išli trochu von. Začína byť už ozaj dosť teplo na to, že je iba začiatok marca.
Potom sme sa doma hrali a Pampúšikovi som urobila vaňu a hral sa tam s hasiacim prístrojom. Na moje prekvapenie nebola ani celá kúpeľňa mokrá, iba časť :-D
Pozerala som Ivetu, prvú časť druhej série, ale bolo to o dosť slabšie ako prvá séria. Točilo tak nejako retrospektívne, vracali sa medzi rokom 2024 a 2027 a nie veľmi dobre som niektoré súvislosti chápala, asi si to budem musieť pozrieť ešte raz.
Počula som, že Pampúšik už v noci nedýchal úplne dobre. Ach jáj, keď mu potečú zase sople do hrdla, tak ma asi rovno porazí.

Pondelok - Pampúšik sa zobudil pomerne skoro. Dokonca sa pod prísľubom rozprávky aj sám prezliekol z pyžama do vecičiek. Išla som si dať rýchlu sprchu, kým Pampúšik pozeral Labkáčov. Trochu mal soplík a občas aj zakašľal, ale nič strašidelné.
V práci to začalo hneď z rána dvomi reklamáciami, z toho jedna bola taká, že som myslela, že pána roztrhne za okienkom, ale zvládli sme to.
Potom som robila fascikle, keďže v piatok bolo prvého a šlo to dnes fajn. Už bola v práci aj šéfka príjmu, takže žiadne dodáky nehrozili. 
Po práci som sa zastavila v Z-boxe a vybrala som si Looks Kena. Je to teda fešák. Fotku som poslala Terke a trochu sme si popísali.
Keď som vchádzala na parkovisko, tak akurát som videla Pampúšika na bicykli, že idú domov akurát, lebo je hladný.
Volala som aj mamine, že by som 15teho chcela prísť, aj keď mám poobednú, ale tak hádam to všetko stihnem. Som zvedavá, čo povie Drahý na to, čo som pre neho vymyslela.
Pampúšik občas zakašľal, ale počuť, že má opäť upchaté dutiny. Teším sa.
Večer sa budil a plakal. Dosť dlho sa nevedel utíšiť.

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...