27. týždeň

Utorok - volal mi Sluha, že v Senci mu nechcú urobiť prepis, že ide do Žiliny. Táto situácia ma zabije, ale môžem si za ňu sama, a už sa na tom dokážem trochu aj zasmiať, že som pristála v kurníku. Drahý vraví, že nechápe, že som netrafila olejovú vaňu, ale úprimne, to ma trápi najmenej. 

Podvečer prišla Majiteľka bytu a doniesla nám Mikuláša a aj darčeky k Vianociam. Samozrejme, že ja som si nič nepripravila, keďže ja takéto veci riešim na poslednú chvíľu. Vyšlo z nej, že je tehotná a že sa na ňu otec dieťaťa viac-menej vykašľal. Ponúkli sme jej samozrejme pomoc, ja aj tak nemám komu tie vecičky veľmi dať. Aspoň sa využijú. 

Keď Majiteľka bytu odišla, premýšľala som o jej situácii. Príde mi to od otca dieťaťa dosť nezodpovedné, ako chápem, že je to pre neho asi dosť šokujúca správa. Možno to časom ešte spracuje, však aj mne to dlhšie trvalo.

Streda - Poštárka mi priniesla balík od bývalej kolegyne zo servisu a pohľadnicu s drobnosťami od Růžičky. Veľmi ma to potešilo. Domovníčka s manželom a deťmi majú kovid. Poprosila ma o chlebík z tej špeci pekárne, ale už nemali. Skočím zajtra hneď ráno. Zastavila som sa v DM-ke, mali tam tie tekuté Beby aj 1 aj 3, ale mne v podstate stačí 2 na cestu. 

Z Headbangeru mi napísali, že zásielka je na ceste. Tak snáď to do Vianoc stihne.

Štvrtok - Bola som ráno teda Domovníčke po chlebíky. Potom som zašla do Pepca aj do Dráčika a tam som skoro odpadla. Mali tam aj Keith Haring aj Dračicu. Obe som vzala. Keith pôjde ku kamoške do Čiech. Vyzdvihla som aj balík na pošte. Pobalila som konečne aj balík pre kamoškinu dcérku.

Drahý mi to všetko potom pomohol zaniesť na poštu. Bála som sa, že mi ten môj ultra zabalený balík pani nevezme, ale nemala s tým žiadny problém. Akurát povedala, že do Vianoc to už zrejme nepríde. Bolo mi to už v tej danej chvíli úplne jedno. Išla som ešte do kaviarne, odovzdala som Keith a vyzdvihla som si Elvisku. Boli sme aj v Čapovanej drogérii, vyzdvihnúť Domovníčke zásielku. Drahý, že on už dnes nikam nejde, na šťastie sme už nikam nemuseli.

Piatok - Dorazila knižka, takže to bez problému stihla do Vianoc a keby aj nie, kto vie, kedy sa ja dostanem k jej čítaniu. Tiež odišla zo skladu objednávka z Veselých vecí.

Pampúšik mi poriadne ocikal posteľ, no čo už, kým nič horšie.

Napísala mi kamoška, že balíček prišiel. Zabudla som jej pribaliť pohľadnicu. Úžasná som. Fakt. No čo už. S Inštruktorom som dohodnutá zajtra na jazdu. Som zvedavá, ako to bude po tej nehode.

Sobota - Ráno bola dosť hmla, ale postupne sa to rozplynulo. Inštruktor sa velice túžil pozrieť, kde som to búrala, ale keďže bola sobota a vstup na parkovisko bol zatvorený, tak to vlastne aj tak nevidel. Odtiaľ sme išli na Jazerá, keďže sme boli pomerne blízko a potom sme išli do Bernolákova po koláčiky. Skoro sme s Drahým tie koláčiky aj zjedli :-D

Objednali sme si jedlo a potom bola proste pohoda.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Mám pocit, že Pampúšikovi idú asi prvé zúbky. Snáď to bude fajn.

Pondelok - Nejako nemôžem uveriť, že zajtra už budeme v Metropole. Boli sme v Tescu. Je to také zvláštne ako je takmer všetok nepotravinový tovar za páskou. Mali to tam dnes tak pekne, knihu s názvom "Nemali by sme". To bolo také príznačné. Keďže ľudia si na internete dávajú návody na to, ako oklamať pokladne pri samoobslužných systémoch a podobne.

Začala som trochu baliť veci na zajtra.

26. týždeň

Utorok - Rozhodla som sa ísť ku kožnej. Kým sme sa tam dostali, bolo hádam aj deväť hodín, no čo už. Dostala som lístok č. 19. Bolo to dosť vysoké, ale chcela som skúsiť, ako rýchlo to pôjde. Celkom to šlo a tak som sa rozhodla ostať. Nakoniec sme sa dostali asi po troch hodinách dnu, doktorka sa pýtala, či to mám aj po nohách, tak som sa vyzula a chodidlo celé červené. Povedala, že to bude asi vírus alebo alergia na ananás (to usúdila z toho, čo som jedla. Osobne si nemyslím, že by sa práve teraz u mňa prejavila alergia na ananás, ale OK, všetko je možné). Predpísala mi nejaké lieky a odporučila tekutý púder a že to 4 dní by to malo ustúpiť.

Tak som si vybrala v lekárni tie lieky, lekárnička ostala prekvapená, že ich mám brať až 3x denne, dala mi tekutý púder s mentolom a mohla som ísť domov.

O štvrtej prišiel Inštruktor. Vymenili sme sa so slečnou za volantom a bola som ju odviesť do Ivanky pri Dunaji, keďže som to tam nepoznala, takmer som vošla do protismeru v jednosmerke, ale ustáli sme to. Medzi Bernolákovom a Veľkým Bielom je taká krásna rovinka, že som to mohla vytúrovať až do 5ťky. Moja Pavlínka zlatá, čo to my všetci s Tebou skúšame.

V noci sa Pampúšik neustále pretáčal v postieľke, asi tak 5x po sebe a potom sa rozplakal, že je na brušku, ale nakoniec predsa len zaspal.

Streda - Zajtra máme mať prvú hodinu súkromnej rehabilitácie s Pampúšikom, keďže tie štátne nám kvôli korone neustále rušia a tu s tým nemali problém. Dohodli sme sa s kamoškou, že keďže by to malo byť hneď vedľa miesta, kde pracuje, že vybehne z práce a vymeníme si tie bábiky, ak sa to bude dať. Dúfam, že áno, veľmi sa teším.

Štvrtok - Tak sme vyrazili do Nášho mesta. Bola som si istá, že kde to je, ale neskutočne pršalo, tak sme sa zviezli trolejbusom, aby som zistila, že to tam vôbec nie je a len tak tak som to stihla na miesto, kde to naozaj bolo. Dosť dlho som nevedela nájsť vchod do detskej časti, až mi to musel prísť vysvetliť jeden pán. No proste úchvat. Totálne premočená, upachtená, spotená som prišla na tú rehabilitáciu, ale Pampúšik bol celkom v pohode. Fyzioterapeutka si prečítala správu od neurologičky, pýtala sa, či sme aj dostali nejaké cviky, tak som jej ukázala, aký cvik, ona, že ten je super a že má naozaj na ľavej strane stiahnuté tie svaly, ale že to sa dá napraviť, že proste musíme cvičiť tú pravú stranu a bude to fajn. Aj mne ukázala, ako ho lepšie dvíhať a nosiť.

Potom som sa vydala za tou kamarátkou, vymenili sme si tie bábiky a na pár minút pokecali a išli sme s Pampúšikom autobusom domov.

Piatok - Dorazili pohľadnice a zajačik od ArtSen. Sú nádherné.

Poslala som nejaké zásielky zo zásielkovne v kaviarni. Na šťastie dnes je už lepšie počasie. Išla sm okolo Pepca, ale bola tam taká obrovská rada, že mi ani nenapadlo tam ísť. Dočítala som Morovú ranu. Paráda. A v taštičke som objavila aj čokoládu. Bože, hneď som písala kamarátke zo včera, že jej strašne ďakujem.

Na večer som bola v Antikvariáte po lokše a som si urobila aj takú prechádzku po meste. Dlho som nebola bez kočíka, tak som si to trochu užila.

Sobota - Aký pekný dátum 12. 12. a ešte sobota, určite bolo veľa svadieb. 

Celkom sa vyčasilo. Teda aspoň nebola úplná hmla. S Inštuktorom sme si najprv prešli mesto a potom sme parkovali pri Tescu. Šlo to celkom obstojne. Rozhodne som z toho mala lepší pocit ako pred 15 rokmi.

Nedeľa - Ráno svietilo nádherné slniečko. Úplne mi to dodalo energiu. Pampúšik sa skúšal postaviť na kolená. Och, dieťatko, kam sa ponáhľaš, máš čas :-D

Popoludní sme sa boli prejsť po námestí. Mám rada túto atmosféru, keď je ešte relatívne teplo, ale je tma a svietia svetielka a šuchoce lístie (prípadne vŕzga sneh, ale to tu asi nehrozí). Dokonca aj vianočný stromček už svietil.

Pondelok - Svitol nádherný deň. Ako stvorený na jazdu. To hneď tak človek pookreje, keď po dlhšom čase je svetlo. Ešte pred príchodom Sluhu som pofotila Tateho. Pampúšik mal z toho ohromnú radosť, smial sa ako blázon.

Prišiel Sluha a že ma zavezie, keďže prišiel dosť neskoro, aby som šla peši a že ma tam aj počká a bolo tak krásne, tak mu hovorím, či by som mohla šoférovať ja a nemal akosi nič proti tomu. Všetko bolo v pohode do momentu, keď sme prišli na parkovisko pred zubárkou a ja dodnes (takmer po dvoch rokoch) netuším prečo, som nezabrzdila, ale preletela rovno plot a popri tom som ešte poriadne šuchla Fabiu stojacu vedľa, proste úžasné. Keďže už bol čas ísť k zubárke, tak som nemala čas to riešiť, nechala som tam Sluhu aj s Pampúšikom, že hádam to zvládnu. V čakárni som sa už rozplakala a prišla recepčná za mnou, či sa tak bojím, že tak plačem a ja nie, že som práve mala kolíziu a že či nevie, čia je tá strieborná Fabia a ona, že však Vašej sestričky, tak mi ju zavolala, tá volala manžela, mne išli vyriešiť ten zub. Volala som aj Inštruktorovi samozrejme, lebo som mu hovorila, že by som chcela pomaly jazdiť na mojom aute. Volala som aj Drahému, ale potom si ma už zavolala zubárka. Bol to naozaj zvláštny pocit, že mi plombu mieša osoba, ktorej som práve zničila majetok. Dovolili mi vziať si do vnútra aj Pampúšika. Keď sme potom vyšli, tak Drahý akurát vyberal auto. Bola som z toho celá udivená, jednak že tam vôbec je a potom, že vyberá auto, keďže so Sluhom sme sa zhodli na tom, že to je na 95% na odťahovku. Bol tam už aj manžel pani sestričky a ten nás nakoniec odviezol aj domov, dala som mu zálohu na opravu, lebo tak sa dohodli, keby Sluha náhodou nevybavil poistku, aby boli krytí. 

Do večera som sa v podstate iba klepala a nedokázala som na nič iné poriadne ani myslieť.

Detský svet/detské motívy

 Ahojte,

keďže ja fotím snáď absolútne všetko, tak vám sem dám pár fotiek z obchodov s detskými vecičkami a oblečením.

Prvé štyri sú z AllToys Avion Bratislava. Mala som ich viac, ale pri prenose do PC sa poškodili.

TY, kapitola prvá: Opäť sa vidíme

Prepáčte...vrážaš do mňa v mase ľudí. Ja som si ťa všimla samozrejme už dávnejšie, ale nebudeme si klamať, hľadala som ťa. Teda, dúfala som, že tu budeš. Bola to vysoká šanca. Nájsť ťa len tak náhodne v najväčšom meste našej krajiny, by už bol asi osud. 

"Vyzeráš nádherne"...Čo? Čakala som všetko na svete, ale toto nie. Celý ty. Odzbrojíš ma v prvej sekunde. Sklopím oči a vyslovím tichučké ďakujem....

"Môžem Ťa pozvať na kávu?" Jáj, môj, ty, ty môžeš všetko na svete. No skôr než stihnem vysloviť čokoľvek, za chrbtom počujem. "Mami, ty si mi zmizla, ale už ťa mám"...."Nie, miláčik, niekoho som stretla. Toto je môj dávny priateľ." "Prepáč, nie som tu sama..."...."Nevadí, vezmeme aj mladého muža so sebou" "Nemyslím si, že by to bolo to najlepšie. Je to už dlhá doba." Nežne, ale pevne ma chytíš za rameno, tvoj dotyk je stále taký elektrizujúci. "Už ťa nechcem znova stratiť. Ňuňu, prepáč, že som ťa nechal odísť. Viem, že si ma potrebovala. Aj ja teba." "Zlatko, choď sa ešte pozrieť na vojenskú techniku, potrebovala by som si s pánom pohovoriť." "Tak dobre, mami." "Pôjdeme dole do kaviarne, nájdeš ma tam, dobre?" "Dobre, mami"...Synček odbieha smerom k stolu s vojnovou technikou a vyberá fotoaparát. "Pôjdeme?" "Áno, mami" hlesneš mi so smiechom v hlase, presne ten štýl, ktorý na tebe tak veľmi milujem. Schádzame dole do kaviarne, usádzame sa a objednávame si. "Tak mami"....jasné, mohla som tušiť, že týmto začneš. "No." "Nemyslel som si, že chceš mať deti." "Nechcela som, ale je to jedna z najlepších "vecí", aké sa mi stali." "Lepšia ako 13. 10. 2011?" "To je neporovnateľné, obidve mi totálne zmenili život." "Naozaj?" "Naozaj, vieš, že by som ti nikdy neklamala" "Viem". Si stále taký nádherný, pripomína mi to náš prvý prvý večer u Adiho. Tak dávno som tam nebola. "Na čo myslíš?" "Na palacinky u Adiho." "Vážne?" "Vážne." "Pamätáš si,..." povieme obaja naraz a už sa smejeme. "Tak, čo si chcel spomenúť?" prvá sa premôžem k slovu. "Ako si sa ma spýtala, či sa ma smieš dotknúť." "Pamätám." akoby som mohla na toto zabudnúť. Náš úplne prvý dotyk. Tisnú sa mi do očí slzy a snažím sa ich nie veľmi úspešne potlačiť. "Prepáč, neplač." "To nič, to je v poriadku. Bolo to čosi prekrásne. Nikdy by som na to nemohla zabudnúť." Veľmi si mi chýbal a často som na naše prvé a aj mnohé iné rande myslela, ale to ti teraz nepoviem. Už som sa ti raz naplno otvorila a zneužil si to a ešte si to veľmi dobre pamätám, ale viem, že časom, ak mi ho dáš, časom sa ti znova naplno otvorím a poviem ti všetko. Všetko, čo som roky tajila. O tom, ako ma muž podvádzal, ako zo mňa chcel urobiť úplne hlúpu, ako ma chcel obrať o syna, o auto, o rozum. Porozprávam ti o nesplnených snoch, o tom, ako stále túžim ísť do Paríža, o tom, že mám stále svoje rodné priezvisko a že takto po štyridsiatke je najvyšší čas to zmeniť. Porozprávam ti o tom, ako som sa vzdala polovičky dievčat o všetkom možnom aj nemožnom, až bude čas. No teraz sa dívam na tvoje prešedivelé vlasy, chlpaté ruky a tie najkrajšie oči na svete. Prinesú kávu a kým sa rozplývam nad tvojou neskutočnou krásou a charizmou, ty sa na mňa dívaš a skúmaš ma. Áno, som stará, oproti tej veselej 25, ktorú si spoznal. Už si musím farbiť vlasy, ale trvalo to dlho, dokonca boli roky, kedy som si vlasy vôbec nefarbila. Za to teraz som opäť Snehulienka. Pamätám si, ako som si túto farbu skúsila úplne prvýkrát. Bolo to za tvojej plnej podpory a následného nadšenia. Ďakujem. "Prečo sa na mňa nepozrieš?" "Stále mám problém s očným kontaktom a hanbím sa." "Ty sa predo mnou hanbíš? Nemyslím si." "Ale áno, je to už veľa rokov a ja som iná." "Nie si, si stále nádherná"....

"Táááák, tu ste!" "Pampúšik! Dáš si niečo?" "Som hladný maminka." "Hm...keď ja tu už nič poriadne nepoznám." "Neďaleko je príjemná pizzéria, prijmite, prosím, moje pozvanie." "Mami, mami, prosím, prosím, poďme do pizzérie." Deti a pizza. Ktoré ju nezbožňuje. "Tak dobre." Zaplatíš za kávu a ideme smerom k šatniam, kde si vyzdvihujeme svoje kabáty. Vidím, že máš dobrú zásobu modelov a trochu nevieš, ako čo s nimi. "Môžem Ti to zatiaľ uschovať v aute, ak by si chcel." Súhlasíš. Vyjdeme pred kultúrny dom a chvíľu hľadám svoje auto. "Máš keksové značky?" "Áno." staré zlaté časy nášho slovníka. Och, ako mi to hrozne chýbalo. "Myslím, že ho vidím. Je modré?" "Áno, modré." V tom si svoje auto už vidím aj sama. Odparkovalo auto, ktoré mi bránilo vo výhľade. Hľadám kľúče, otváram kufor. "Je tá reštaurácia ďaleko?" "Nie, kúsok" "Zvládneme to peši?" "Rozhodne". Zamykám auto a ideme spolu smerom, ktorým nás vedieš. "Od kedy šoféruješ?" "Dlhý príbeh." "Mám čas." "Verím, ale dnes sa chcem baviť o pekných veciach." 

"Od kedy mama ušla od ocka, od vtedy šoféruje." "Ej ty, nemusíš hneď všetko prezradiť." "Deti." Nežne na teba pozriem s ospravedlním v pohľade. "Máš ich viac?" "Čo? Detí? Nie." V tom nie cítiš bolesť. Vidím to na tebe. "A ty?" "Čo ja? Deti? Neblázni." Aj som si myslela, ale tak čo ak náhodou. Človek nemôže vedieť, či si za tých čoskoro 10 rokov nestretol tú pravú. Aj keď tajne som dúfala, že nie. 

Usádzame sa do príjemnej pizzérie a na moje počudovanie je tam viac-menej prázdno. Vyberáš stôl, ktorý je trochu obďaleč od najbližšieho obsadeného, na moje potešenie. Niektoré veci sa proste nemenia. Niektoré ostávajú. Odsúvaš mi stoličku a pomáhaš s kabátom. Aké príjemné je byť s genlemanom. 

Synček sa ihneď ponorí do knihy, ktorú si zakúpil a tak mu objednávam šunkovo-šampiónovú a sebe ananásovú pizzu. Smeješ sa. "Stále ananásová?" "Stále mi chutí." 

"Máš nádhernú blúzku." "Ďakujem." Tušila som, že sa ti bude páčiť. Na dnešku som si dala záležať, aj keď som netušila, či sa vôbec stretneme.

25. týždeň

Utorok - A je december. Pomaly budú Vianoce. Boli sme u zubárky. Mám štyri kazy. Dva mi chcela hneď aj robiť, ale akosi z toho zišlo nakoniec. Objednali nás na oboch na 14. 12. Tak uvidíme.

O 17tej som mala nakoniec jazdu, bolo to celkom fajn. Opäť kopčeky, ale tentokrát aj s ručnou. Celkom to šlo.

Streda - Pohodový dníček. Boli sme sa poprechádzať len tak po meste.

Štvrtok - Ráno pršalo. Išla som do Naturhausu, už som meškala, keď mi došlo, že nemám rúško, tak som si ho kúpila v automate, keďže do lekárne by som bez rúška nemohla. Medzitým začal padať dážď so snehom a ja frajerka v teniskách a sen o tom, že do Modry pôjdeme autobusom bol ta tam. Takže opäť taxík. Oslovila som inú taxikárku než minule. Do telefónu mi prišla, že ju obťažujem, ale keď prišla, pomohla mi pripútať Pampúšika a bola milá. V Modre sa rozhodla na nás počkať, že sa jej to neoplatí ísť do Senca a potom zase naspäť po nás. 

Na rehabilitácii sa Pampúšik rozplakal ako blázon, ale cvik sme dostali len jeden na šťastie.

Domov nás teda odviezla pani taxíkom.

Bola som šťastná, že sme už doma, keďže vonku bolo naozaj nepríjemne.

Piatok - Kurér dnes doniesol plechovky Beby a na miesto poslednej (keďže som objednala len 5) boli vzorky Beby 2. Veľmi ma to potešilo, lebo ich bolo neskutočne veľa.

Boli sme v Lidli. Keď sme išli okolo Domu kultúry, tak tam bola taká krásna výzdoba, bolo to fakt nádherné.

Sobota - Ráno som bola na jazde. Myslím, že sa zlepšujem. Spýtala som sa Inštruktora, či by sme mohli ísť aj v týždni. Nemal s tým problém. Inak perfektná jazda. Veľmi som si to užila. Išli sme mimo obce, šla som cez 70, to ma bavilo, to bolo mega super.

Bolel ma zub a bála som sa, že ma bude bolieť ešte viac cez týždeň a tak som sa rozhodla ísť na pohotovosť do BA. Keď som tam prišla, zub ma prestal bolieť. Podľa RTG mi doktorka povedala to isté, čo aj moja, že aj 7 aj 8 sú na tom rovnako zle, ale že tá 8 bude musieť ísť von. To ma nijako neoslovilo. Tak sme sa dohodli, že kým nebolí, tak to necháme tak a keby rozbolel, nech opäť prídem. V duchom som zubu pohrozila, aby do toho 14teho nejako vydržal a aby som si spravila náladu po zbytočne vyhodených 25€, namierila som si to do vedľa stojaceho Centrálu, kde som obehla obe hračkárstva a kúpila som Drahému tepláky s Olafom pod stromček. 

Domov som prišla akurát na uspatie Pampúšika. V noci som balila Mikuláša.

Nedeľa - Ráno sme si rozbaľovali Mikuláša. Bola proste pohoda. Vyhodili sa mi také malé hnusne svrbiace červené vyrážky. Neskutočne svrbia, idem sa z toho zblázniť.

Pondelok - Svrbenie neprestáva. Cez okno som zbadala sestričku, tak mi poradila, aby som si kúpila niečo na alergiu a keď tak, nech zájdem ku kožnej. Lieky som si kúpila, ale nemala som pocit, že by to nejako pomohlo.

24. týždeň

Utorok - Na prechádzke som išla okolo Pepca. Vo výklade mali aj bábiky, ale bola taká rada, že dnu som nešla. Na šťastie pred Dráčikom nestál nikto. Opäť mali vlasovú Kim. Bolo neskutočne hnusno a hmlisto. Zavolala som tej neurologičke a že zajtra sa môžeme zastaviť, že sa nedá objednať. Tak som zháňala taxík do tej Modry, lebo autobusom by sme to asi nedali, keďže to išlo neskutočne skoro ráno a potom až neskoro. Proste vôbec nie na čas, kedy začínala ordinovať doktorka. Nakoniec som sa dohodla s jednou pani, tak hádam to bude fajn.

Dúfam, že v sobotu nebude takéto počasie, aby som mala lepšie počasie na jazdu.

V Tescu mali aj Colorky, ale už som z nich vyliečená, stačili tie tri, čo som už kúpila/dostala.

Streda - Ako som si včera dohodla taxík, tak krátko pred siedmou mi pani volala, že už je tu. Na rýchlo som pobalila malého a išli sme. Pred ôsmou sme už boli v nemocnici. Chvíľu trvalo, kým som sa zorientovala, ale nakoniec som detskú neurológiu našla. Boli tam už dvaja pacienti. Nevadí. Prišla pani doktorka. Vzala si prvého pacienta a potom, že pôjdeme my. Wau. Kým sme čakali, prišli ešte rodičia s chlapčekom v kočíku a ďalší pacienti. Pani doktorka si preštudovala správu z pôrodu, pohrala sa s Pampúšikom. Povedala, že nález nie je nič strašné a objednala nás na rehabilitáciu. 

Zavolala som taxikárke a prišla po nás. Počas jazdy jej volala dcéra, či má urobiť malému jesť a ona, či plače, že áno, tak, že áno. To ma dosť zarazilo. Vyšlo mi to tak, že pani nechala doma dve deti, z toho jedno ešte veľmi malé, keďže si pýtalo jesť plačom.

Pampúšik po príchode ihneď zaspal. Na obed som mu dala mrkvu. Bola všade, ale akože všade, že úplne všade. Musela som ho normálne osprchova po papaní.

Na námestí už postavili stromček. je dosť biedny, aby som bola úprimná. 

Je Kataríny. Katarína na blate a Vianoce na ľade. Len aby.

Štvrtok - Pohodový štvrtok. Boli sme sa prejsť na námestie. Bolo pochmúrne, ale aspoň nepršalo. Pamúšik sa vie v postieľke pretočiť o 180 stupňov. Je to proste cestovateľ.

Piatok - Bol tu ráno Sluha, že kedy prepis, tak sme sa dohodli na pondelok. Volali sme k nám na políciu, že čo všetko k tomu budeme potrebovať a či sa to vôbec bude dať urobiť a že nie je problém a tak. Volala som mamine, že OK, lebo som vedela, že v utorok chce ísť ku starkej. Tak paráda. Volala som s Drahým, že super, že ak sa mu bude dať že pôjde v pondelok s nami. Tak super. Teším sa. Budem mať auto. Aj a auto. Nedokážem tomu uveriť.

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro, takže keď prišiel Inštruktor, bola som pripravená. Vzal ma skúšať udržanie auta v kopčeku na spojke a celkom mi to išlo. Nehovorím, že super, ale dalo sa. Počasie nič moc, ale aspoň nebola hmla.

Poobede sme sme išli na prechádzku.

Nedeľa - Ráno, keď som sa zobudila, svietilo slnko. Úplne regulérne svietilo slnko. Úplne nádherne. Pomaly som zabudla ako vyzerá. Inak pohodová nedeľa. Upratovali sme a oddychovali sme.

Pondelok - Ráno sme sa pobudili pomerne skoro, keďže so Sluhom som bola dohodnutá na 06:30. Ale nechodil. Pampúšik zaspal, Drahý pozeral teleráno a ja som žehlila. Sluha prišiel ako pán pred pol ôsmou s tým, že sme sa dohodli, že od nich bude vyrážať o 06:30. No ako povie. No, nevadí.

Pobalili sme sa a išli sme ešte k Sluhovi po kávu  a krátko pred ôsmou sme opúšťali Senec. Hneď sme stáli na Zelenči. Potom ešte niekde za Žarnovicou a krátko po desiatej sme konečne prišli do Keksov. Zobrali sme si obaja lístok a čakali sme necelé dve hodiny na to, aby sme sa dozvedeli, že to nepôjde, že musíme ísť najprv odhlásiť auto do Žiliny a potom prihlásiť u nás v Bystrici, takže proste výlet. Prečo nie. Išli sme k mamine na obed. Sluha popozeral celý dom. Najedli sme sa a zaviezli sme maminu ku kamarátke, kde nechala Tienika, aby mohla zajtra ísť ku starkej. 

Rozlúčili sme sa a vyrazili sme sa na cestu späť. Niekde pri Trnave Sluha na mňa, že od nich odšoférujem domov sama. Čože? Sa zbláznil? Teraz v tme? Ale keď musíš, tak musíš. Párkrát mi to zdochlo, ale nakoniec sme úspešne prišli domov (edit: asi polovicu cesty som šla bez svetiel).

Sluha, že zajtra hneď vybavíme papiere a on spraví splnomocnenie pre brata, aby sme nemuseli ísť do Žiliny.

Týždeň 13. 06. 2022 - 19. 09. 2022

Utorok (13. 06.) - Zobudila som sa pomerne skoro, blogovala som, potom sa zobudil Pampúšik, najedli sme sa, upratovali sme, keď mi napísala LL, či nepôjdeme von, tak to vie, že áno. Boli sme u nás na ihrisku, potom sme ich išli odprevadiť a keďže nebolo ešte moc hodín, chcela som ísť na poštu, ale tesne pred vchodom sme stretli Susan s Kubíkom a si hovorím, že keď príde Drahý, tak môžem ísť na poštu sama a urobím si tak trochu oddych. 

Pampúšik už pred jednou zaspal, takže super. 

Keď sa zobudil, tak sme spolu urobili mäsko so zeleninkou. Prišiel Drahý a že ideme do servisu spraviť ten defekt a potom na nákup, tak si hovorím, že tak dobre.

Tak sme išli, na šťastie defekt chalani zalepili raz-dva, zastavili sme ešte v umývárke a krátko na to prišla tam umyť svojho Swifta aj kočka z vedľajšej ulice, čo bolo také vtipné, keďže bežne mávame autá blízko seba.

Potom sme boli na pošte a nakoniec v Tescu a DMke a pozrieť do chovproduktru rybičky, lebo to naše dieťatko má z toho obsesiu v poslednej dobe.

Streda (14. 06.) - Ráno Pampúšik začal trošku kašľať, tak som sa rozhodla, že dnes ostaneme doma, tak sme si robili domáci welness, pozerali sme rozprávky a okolo obeda už začal byť riadne nervózny a keď som .ho chytila, tak bol horúci, tak som mu dala Panadol a v podstate ihneď zaspal.

Potom sme sa hrali, prišiel Drahý a že keď sme takí chorí, že pôjde na nákup s kolegom. Prišiel takmer o dve hodiny, to už si Pampúšik sám ľahol na gauč a zaspal, ale keď prišiel Drahý, tak sa prebral a keď ho chytil, tak že ideme do nemocnice, že to nie je v poriadku, aby mal stále takéto horúčky. 

Tak sme nasadli do auta a išli sme, potrafili sme na prvýkrát. Vošli sme dnu a čakali a čakali. Pampúšik miestami už zaspával a krátko po pol desiatej vyšla pani sestrička, že ostatných už nezoberú. Tak pani sestrička na príme povedala, že máme dve možnosti: ísť domov a prísť zajtra alebo počkať na urgente, ale že to môže trvať aj hodiny. Všetci zvyšní sme sa rozhodli ísť domov.

Keď sme vyšli von, mierne popŕchalo, ale keď sme vyšli k železničnej stanici, tak už lialo, nevidela som pred seba skoro nič. Za normálnyh okolností by som bola aj rada, že som na známych miestach, ale v takejto situácii, že leje, je noc a šoférujem, mi nebolo všetko jedno. Odviezla som Drahého do práce a potom som mala problém vyjsť ten kopček od nich, ale nakoniec som to nejako zvládla, potom som nevedela zaparkovať, lebo som v tom lejaku nevidela vôbec čiary, takže som sa s tým dosť dlho hrala, na šťastie Pampúšik spokojne spinkal, veď aby nie o jedenástej v noci, potom som ho vybrala, to sa prebral, ale doma našťastie takmer ihneď opäť zaspal.

Štvrtok (15. 09.) - Ráno som sa zobudila okolo pol ôsmej, Drahý spal v obývačke a Pampúšik tiež spinkal. Potom sa zobudil a mal teplotu tesne pod 39. Hoci sa Drahému vôbec nechcelo, čo sa nečudujem, keďže spal pár hodín, vyrazili sme opäť do Bratislavy. Opäť to trvalo dlho, bolo tam veľa detí s horúčkami a bolesťami brucha. 

Doktor Pampúšika popočúval, urobili mu CRP - 8 a poslali nás domov, že mu máme stále zrážať teplotu a uvidíme, ako sa viróza rozvinie. Tak díky. 

Najedli sme sa a obaja chalani takmer ihneď zaspali.

Piatok (16.09.) - Pampúšikovi sa výrazne polepšilo, už mal iba teploty a už začal trochu aj vystrájať. Spravila som mu aj test na covid. Nemá.

Poobede sme pozerali všetci nejakú rozprávku, ale myslím, že ani jedného poriadne nebavila.

Sobota (17.09.) - Pohodička, pozerali sme v podstate skoro celý deň rozprávky a hrali sme sa. Drahý musel ísť na obed do práce a vrátil sa až neskoro večer aj to s tým, že stroj rozbral a nechal tak, že to už nevedel dokončiť, že tam bude musieť prísť aj zajtra, že príde aj jeho vedúci. No proste paráda.

Nedeľa (18. 09.) - Ráno sme teda boli zaviesť Drahého do práce a odtiaľ som sa vydala do Tesca. Takto skoro ráno tam nikto poriadne nebol a dokonca tam pani práve dezinfikovala autíčko, tak sme si naň počkali, no to bolo radosti.

Keď sme vychádzali z pokladničnej zóny, stretli sme malú L s tatinom a o chvíľu sa zjavila veľká L. Pampúšik dokonca celkom ochotne odovzdal malej L autíčko, čo som ostala v šoku. Boli sme potom ešte pozrieť rybičky do chovproduktu a potom začalo celkom obstojne pršať, takže šup šup domov. 

Drahý prišiel okolo obeda domov a do večera to išlo tak ako aj predtým, rozprávky, lego a autíčka.

Pondelok (19. 09.)- Pampúšik začal v noci dosť kašľať. Kašľal aj ráno, ale potom už ani moc nie. No, pre istotu sme boli celý deň doma.

23. týždeň

Utorok - Ráno som sa osprchovala, najedla a vyrazila pred škôlku. Chvíľu žiadne auto neprichádzalo a ja som začínala byť nervózna ešte viac než som bola už z toho, že mám ísť šoférovať. Už som mu chcela zavolať, keď sa na začiatku našej ulice objavilo strieborné VW Polo. Nastúpila som samozrejme neskutočne nervózna a ledva som si bola schopná zapnúť pás. Kecali sme, potykali sme si a na nejakej neznámej ceste za Kauflandom sme si presadli. Dosť dlho som si nastavovala auto, ale nakoniec sme sa nejako dohodli a začala som sa teda učiť rozbiehať a zastaviť a šlo to prekvapivo dobre. Inštruktor ma dokonca nechal odšoférovať domov, ako poznamenal, to si nečakala, no veru, nečakala. Ďalšiu jazdu sme si dohodli na sobotu. Aj sa celkom teším.

Inak pohodový deň. Urobili sme si prechádzku. Bolo to fajn.

Streda - Upratala som kuchyňu, no hneď sa v tých skrinkách lepšie dýcha. Neodolala som a kúpila som v Tescu ďalšiu Mermadi color. Je to Millie so zavretými ústami, na šťastie sa hneď posunula ďalej. Okolo 12tej som dala Pampúšikovi papať a hrali sme sa na posteli. Na chvíľu som sa otočila, že poskladám plienky, keď som zrazu počula rachot a následne neskutočný plač a moje bábätko spadlo z postele (edit: do dnes netuším ako, keďže v tom čase sa nevedel ešte ani pretočiť). Volala som ihneď 155, nedávno som práve čítala, že oni aj poradia, keď tak. Tak sa ma mladý (aspoň podľa hlasu) operátor pýtal, či synček hneď plakal, či negrckal a či mám možnosť zobrať ho do Detskej Fakultnej Nemocnice a ja že to žiaľ nemám možnosť (a zrazu som znovu nadávala, že neviem šoférovať) a tak, že pošlú sanitku s doktorom a že on ho pozrie a zhodnotí to. Bolo to neskutočne dlhé čakanie na sanitku (asi 30 minútové). Ak by tam bolo nejaké zakrvácanie alebo niečo podobné, tak proste by som mala z bábätka asi tak handrovú bábiku, ak vôbec to. 

Nakoniec prišli a záchranár, že prečo nie sme oblečení. Snažila som sa mu vysvetliť, čo mi povedali na linke, ale obliekla som Pampúšika, na rýchlo som vzala doklady, bundu a nasadla som do sanitky. Len tak nás usadili, že som ho objímala, dokonca som mu zabudla aj čapičku. Zaspával a ja som ho budila, lebo mi nakázali, aby nezaspal. Na Kramáre to bola dlhá cesta. Na šťastie to tam šlo rýchlo, aj keď nás nevzali hneď. Doktor ho prezrel a poslal nás na RTG, tak sme išli, na šťastie všetko OK. Potom sme dohadovali odvoz, nemala som ani vajíčko, nakoniec po nás prišla Sluhova manželka a tiež sa divila, ako sme to ako takí bezdomovci, ale vzala nás domov, na šťastie nás nikto nezastavil, lebo by sa to asi ťažko vysvetľovalo, prečo ideme s 5 mesačným bábätkom 40km po diaľnici bez vajíčka. Pampúšik mi samozrejme zaspal na rukách. Chlapi nás už čakali pred bytovkou. 

Štvrtok - Pani poštárka mi doniesla hneď tri zásielky. To bola paráda. Poobede sme počkali Drahého na autobuske, išli sme do banky, ale karta tam ešte nebola. Potom sme sa vybrali do Orangu, vyzeralo to na dlho, tak som sa s Pampúšikom premiestnila do Billy a Drahý potom prišiel za nami.

Večer mi ešte volal pán z poisťovne a doriešili sme poistenie na auto.

Piatok - Ráno mi kamarátka poslala video o záklonoch a mne došlo, že všetko toto Pampúšik robí. Trochu ma zglbala, že čo s tým chcem teraz robiť. Napísala som doktorke a odporučila mi neurologičku. V utorok volám. Vraj je dobrá, dosť sa bojím. Od toho stredajšieho pádu je plačlivejší a častejšie sa budí.

Sobota - Pampúšik sa v noci budil a ja som sa nakoniec zobudila o 07:18 úplne rozbitá. Moje vlasy rozhodne potrebovali umyť, takže som hodila rýchlu sprchu, kašu, kávu a ledva som sa stihla obuť a už bol inštruktor pod oknom. 

Hneď ma posadil za volant. Išli sme do ulíc. Učil ma brzdiť a podraďovať v križovatkách. Nešlo mi to. Išli sme dookola tú istú trasu a aj tak som stále robila chyby. Dokonca mi musel aj chytiť volant. Nakoniec zastal a a dával mi asi desať minút prednášku. Mala som chuť vystúpiť a ísť domov peši, ale nakoniec som sa odviezla domov, ale mala som na mále, aby som povedala inštruktorovi, aby ma odviezol domov on. Skoro si odo mňa nevzal peniaze, že má zlý pocit. No paráda. Presne po tom som túžila, aby mal inštruktor zlý pocit.

Boli sme v Tescu a ani neviem ako zbehol deň.

Nedeľa - Volali sme s maminou aj Drahého rodičmi. Cítim sa hrozne, že mám chuť sa toho vodičáku vzdať. Aj keď Inštruktor hovorí, že takto jazdia všetci začiatočníci. To je super. Že mám tomu dať aspoň ešte päť jázd.

Začal ma bolieť zub a kríže. Som nadšená.

Pondelok - Pampúšik sa zobudil o jednej, potom ešte o tretej. To mu Drahý spravil mliečko. Potom sme zaspali tak, že ani neviem, kedy išiel Drahý do práce. Zobudila som sa a nemohla som sa poriadne ani postaviť, čo ma tak veľmi boleli tie kríže. Všetky svoje plány som musela odložiť. Dúfam, že s tým nebudem  musieť ísť k doktorovi.

Drahý bol po práci po kartu v banke a potom išiel na nákup a aj po moje zásielky na poštu.

Chvíľu sme sa hrali s Pampúšikom, potom ešte asi pol hodinku pospal. Potom sa hral na deke, kúpeľ, mliečko a spinkať. 

Pomerne rýchlo zaspal, ale do polnoci sa ešte dvakrát prebudil. Drahého bolí zub a nemôže spať a ja dokončujem blogy.

Už máme doma päť mesačné bábo. Tak rýchlo to ubehlo.

22. týždeň

Utorok - Po obede som bola Drahého počkať k Bille a spolu sme šli k banke, dnu ale išiel iba on a novú kartu bude mať zrejme budúci štvrtok.

Zastavila som sa na chvíľu aj v Dráčiku. Doplnili BM, ale stále tie isté. 

Streda - Žiadny Martin na bielom koni sa nekonal, ale tu som to ani veľmi nečakala, tu by ma sneh skôr prekvapil ako bol očakávaný, ale možno budúci rok sa už nejaký sneh objaví.

Zastavila som sa v lekárni a tým pádom aj v Tescu a tam ma totálne prekvapilo, koľko Barbie tam mali. Dokonca aj Mermaid colorky za 15,90€. Skoro ma vystrelo, taká krásna cena.

Štvrtok - Poobede som bola s chalani v Tescu a Drahý mi kúpil Colorku, ale žiaľ to bola opäť Daya. No, na parádu, ale dohodli sme sa s jednou kočkou, že si ju vezme. 

Večer volal ešte krstný Drahému kvôli maľovaniu bytu, ale podľa mňa sa asi nedohodnú. 

Piatok - Piatok 13teho. Nie som moc poverčivá na toto, ale niekedy to nevyjde moc dobre. 

Ráno vyzeralo celkom pekne, ale nakoniec sa zatiahlo. Išla som na prechádzku. Pri úrade opravovali cestu, tak som prešla na druhú stranu a zastavili sme sa v Dráčiku a potom sme išli do Kauflandu. Kúpila som Pampúškovi dvoje pančúch a trojicu lyžičiek.

Drahý išiel von so Sluhoom dohodnúť detaily okolo predaja auta. Boli dlhoooo. Okolo pol desiatej prišli, či nechcem kebab. Keď ani o hodinu neprišli, začala som sa s kebabom lúčiť, ale v tom konečne došli, takže som sa napráskala kebabom takmer o jedenástej večer. 

Sobota - Drahý išiel ráno do obchodu, potom do práce a potom k Sluhovi. Dlho nechodili, tak som sa dohodla s jednou pani, že sa zastavím po lehátko do vane pre Pampúšika, to som netušila, že ona býva až za železničnou stanicou a dlhšie som to nevedela aj nájsť, ale keď som sa vracala, bola už tma a volal mi Drahý, že kde som, že doniesli auto a ja nie som doma, že sa mám ponáhľať domov, tak som si pomyslela svoje, že to je minimálne na polhodinku a aj to, ak Pampúšik vydrží v kočíku, ale došla som domov, otvorili sme si vínko na oslavu nášho prvého auta. Celkom ma pobavilo, že má rovnaký dátum narodenia, teda mimo roku ako náš synček

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Z darovačiek som si na zajtra dohodla pár vyzdvihnutí. Aspoň si urobím prechádzku. 

Pondelok - Ráno som vyrazila najprv po plienočky k jednej pani a potom k súkromnej škôlke po vecičky. Cestou domov som zavolala do autoškoly, ale mali obsadené. Neskôr mi pán inštruktor volal späť. Asi desať minút som predostrela svoju predstavu a on mi na všetko povedal, že to nebude problém, dokonca, že ak sa to nebude inak dať, môžem si brať aj bábätko so sebou na jazdy a prvú sme si dohodli na zajtra na 16tu. Tak som volala Drahému, či zajtra príde pred 16tou domov, že budem mať jazdu a nejako som nechcela hneď na prvú jazdu brať aj bábätko. Na to sa zasmial, že však zajtra je voľno. Tak som volala inštruktorovi, že či to platí, keďže zajtra je sviatok a on, že áno a či to nemôžeme dať rovno ráno na deviatu a že áno, že to by malo byť fajn.

Kuriér mi doniesol objednané bodynko pre Pampúšika pod stromček, je nádherné.

21. týždeň

Utorok - Boli sme na prechádzke. Večer opäť e-learning. Mamička moja, miluj ma.

Streda - Úplne pohodová streda. Celý deň pršalo. Večer volal krstný. Dorobila som mamine posledný certifikát. Som šťastná.

Štvrtok - Vytlačila som mamine certifikáty. Ak jej ich dnes pošlem, zajtra ich môže mať. Prípadne pondelok. 

Volal Sluha, či môže prísť, jasné. Dali sme si menší tréning. Potom som išla na poštu a videla som ex kolegu fajčiť na balkóne, tak som potom zavolala jeho žene (mojej ex kolegyni), či by som sa mohla s Pampúšikom zastaviť na kávu. Tak som takmer hodinu strávila u nich. Zabávali malého, tam som ho prebalila, nakŕmila, pokalal sa, tak som ho prebalila znova a od nich som išla do Dráčika. Bolo krásne slnečno. V Dráčiku ma prekvapili BMR a neodolala som a kúpila som si Color Reval Mermaid. 

Odtiaľ som šla do parku pofotiť Torinku. Pampúšikovi sa to vôbec nepáčilo a pýtal sa von z kočíka, tak som sa vybrala domov, ale počas cesty zaspal a tak som Torinku dofotila na detskom ihrisku.

Večer ma jedna zberateľská "kolegyňa" donútila rozbaliť tú Colorku. Nakoniec je to moja vytúžená Daya. No to je radosti.

Bola som aj v Pepcu a kúpila som Pampúšikovi cumlík a košíky. Organizátor, ako som si predstavovala, nemali ani tam, ale košíky hádam poslúžia.

Piatok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro, nakoľko som bola dohodnutá, že o 08:00 sa stretnem so Sluhom pri Okresnom úrade. Pri pošte som mu napísala, že budem trošku meškať a on mi odpísal, že ešte stráži susedke deti, tak sme si zavolali a dohodli sme sa, že pôjdem sama. 

Tak mi pani dala vypísať tlačivo, odfotila si ma a do 30 dní mám opäť vodičský preukaz. 

Bolo krásne slnečno a keďže som mala so sebou aj Skipper, že ju nafotím v parku, lenže ten otvárali "až" o 09:00, tak som ju nafotila v lístí pri parku. 

Chcela som ísť aj do Lidlu, ale došlo mi, že som práve v rozmedzí 09:00-11:00, čo je vyhradený čas pre dôchodcov, tak som mala smolu.

Zastavila som sa v banke a urobila som mimoriadny vklad na úver a doma som urobila drahému zálohu mobilného telefónu, ale nakoniec musel ostať dlhšie v práci a do Orangu už nestihol ísť. Možno v pondelok.

Sobota - Upratala som kúpeľňu. My máme tak veľa serepetičiek. Poobede sme chceli ísť von, ale kým sme sa rozhýbali, tak začalo popŕchať a krátko na to mi zavolala bývalá kolegyňa z elektrární, že sú s manželom neďaleko, či by sa mohli zastaviť na kávu. Tak to ma tak potešilo, doniesli Pampúšikovi aj nejaký sirup na imunitu, ale ten ešte nemôže, tak ho posunieme ďalej a krásne topánočky, tak to hádam niekedy na jar vyskúšame. 

A boli spolu tak krásny párik, to porozumenie aj po toľkých rokoch manželstva alebo práve vďaka nim? to sa už nevidí. Bola to krásna návšteva.

Nedeľa - Ráno už bolo slnečno. Taká pohodová nedeľa. Poobede sme sa vybrali do tých nových obchodíkov pri Tescu. Drahý si v Teranove kúpil bundu a Pamúšikovi kúpil ponožtičky.

Potom sme boli v Kiku a kúpili sme nový odkvapkávač na riad.

Vybalila som konečne Dayu. Je prekrásna. 

Pondelok - Po dlhšom čase som bola v Lidli. Kúpila som Pampúšikovi dve bodynká pod stromček.

Drahý išiel po práci do Orangu a bez problému mu vystavili nový záručák a vzali mu mobil do opravy. 

20. týždeň

Utorok - Niekedy sa nedeje nič a niekedy všetko. Dnes nám prišli konečne robiť vchodové dvere. Kvôli zápcham meškali takmer hodinu a pol. Pampúšik to zvládal celkom dobre, ale nechcela som, aby bol v tom hluku dlhšie ako je potrebné. Vybrala som sa teda na prechádzku a že potom pôjdem k doktorke, ale prišiel Sluha, tak sme sa prechádzali a išiel so mnou k doktorke. Pampúšik zvládol očkovanie opäť na výbornú, tak sme sa asi do jednej prechádzali, potom odišli tí chlapi. Dvere nám síce vymenili, ale okolo zárubne nechali strašný bordel a vyzerá to hrozne.

Prišiel aj balíček z Eurony, ale rozbalila som to až večer a vyzerá to super.

Streda - Ráno prišli tí chlapi zatmeliť dvere, ale nevyzerá to ani teraz nejako zvlášť dobre. Prišiel aj Sluha a dali sme si malý tréning (nenávidím schody). 

Vyčistila som rošt z rúry, vyzerá to naozaj super. Pred rokom som prvýkrát videla Pampúšika, teda zhluk buniek, ktorý vtedy bol, ale bola to neskutočná láska. Nikdy na to nezabudnem.

Štvrtok - Prišiel Sluha a spravili sme si rýchly tréning, lebo sa niekam ponáhľal. Poobede už pršalo.

Piatok - Ráno trochu pršalo, ale aj tak som sa rozhodla ísť konečne do Mallu. Pampúšik spinka a tak som sa zastavila aj v pekárni a trochu som sa poprechádzala. 

Skúsila som dať Pampúšikovi mrkvu. Celkom to papal. Dosť sa samozrejme zapatlal, ale to nevadí. Je úžasný. Vyprala som mu ten overalík v Eurone a celkom slušne sa to odpralo.

Sobota - Tak nastal prvý deň celonárodného testovania. Drahý išiel hneď ráno, po chvíli sa vrátil, že sused a jeho mamka mu podržia miesto, takže zašiel do obchodu a potom išiel naspäť a cca o tri hodiny sa vrátil s negatívnym testom. 

Potriedila som nejaké vecičky, čo mi dala kamarátka pre malého, že čo mu už je, čo bude na neskôr.

Najedli sme sa o okolo pol tretej som sa šla von pozrieť ako to pri škole vyzerá. Začalo jemne pršať. Drahý mi doniesol dáždnik, ale potom prestalo pršať. Išlo to pomaly, ale išlo. Volala som s maminou a tak mi trištvrte hodina ako nič. Keď sme už stáli blízko pri škole, tak to už išlo rýchlo. Keď som videla ako tú tyčinku strčil do nosa pánovi predo mnou, nebolo mi všetko jedno. Samotný odber. No prvú dierku som prežila, ale pri druhej som už predýchavala. Na šťastie to bolo rýchle.

Na moju radosť sestrička od našej obvodnej vypisovala certifikáty, prvotne som ju ani nespoznala. Čakanie na výsledok mi prišlo nekonečné, hoci to bolo len pár minút a krátko po piatej som už za polotmy išla s negatívnym certifikátom domov.

Nedeľa - A prišiel november. Pohodová nedeľa. Upratovali sme a podvečer sme išli zapáliť sviečky aspoň k Panenke Márii. Samozrejme začalo popŕchať.

Večer som ešte robila mamine testy do práce. Na šťastie sa mi to podarilo urobiť na prvýkrát.

Pondelok - Bola som sa pozrieť k tým novým obchodom za Tescom, ale v podstate bol otvorený len Tedy a v ňom veľa vianočného tovaru. Bola som aj v Tescu, tiež už slušne vianocujú.

19. týždeň

Utorok - nádherný deň. Svietilo slniečko. Boli sme v parku fotiť. Potom sme boli v Lidli. Kúpila som Pampúšikovi 2x body a 2x tepláčiky vo veľkosti 50/56. Vecičky z Lidlu sú proste väčšie. Takže toto mu teraz úplne krásne sedí. Objednala som aj rámček na fotky, tak som zvedavá, čo príde. A tiež som urobila svoju prvú objednávku z Eurony. Veľmi veľa ľudí to chváli, tak som zvedavá.

Streda - dopoludnia bolo krásne, ale kým som sa vybrala von, tak sa zatiahlo, ale ma to neodradilo a vybrala som sa fotiť na Jazerá. Danko spinkal, tak som sa vybrala odtiaľ ešte aj do Dráčika. Nič moc tam nemali, ale nedá mi to tam neísť, keď idem okolo.

Štvrtok - Bola som v Tescu. Cestou späť som sa chcela ísť pozrieť k tým novým obchodom vedľa Tesca, ale SBSkár ma obrátil, že ešte nie sú otvorené, že asi až k prvému. Tak uvidíme. Tak som potom išla fotiť k strednej škole, keďže tie sú zatvorené (vtedy som ešte nevedela, že je so ZŠ prepojená). Do toho mi napísala L., či mi môže priniesť tú hraciu deku a či pôjdem kočíkovať. Jo, prečo nie, len som potrebovala zájsť domov sa vycikať, takže som šla domov, trochu som sa osviežila a už mi zvonila L., tak som vyšla von, zobrala deku, vyliezla zase hore a zase zišla dole a išli sme do mesta. Malá L. bola super zlatá a Pampúšik po chvíľke zaspal. Boli sme v Zelovoci, v ktorom som doposiaľ nebola, takže som bola za skúsenosť vďačná.

Poobede mi prišla smska, že mám tovar v zásielkovni. Podľa mapy by to malo byť za Tescom pri tých obchodíkoch, kde ma SBSkár nechcel pustiť. No, to bude asi ešte zaujímavé. Uvidíme.

Piatok - Trochu som mala obavy z kontroly kĺbikov, ale len trochu a bolo to samozrejme úplne v poriadku a už nemusíme viac chodiť. Pampúšik už má štyri mesiace, ako rýchlo to prešlo. 

Bola som dnes v tej zásielkovni za Tescom, už tam nebol žiadny SBSkár, takže pohoda.

Sobota - Pohodová sobota. Viac-menej sme iba oddychovali. Veď aj to niekdy treba.

Nedeľa - A opäť pohodová nedeľa. Boli sme na prechádzke a hrali sme sa.

Pondelok - Objednala som si z Mallu vákuové vrecia a neodolala som malej morskej panne modrej, tak sa teším. Človek si musí robiť radosť.

Je tretí deň zákazu vychádzania a tak som sa rozhodla urobiť si prechádzku, že čo je otvorené/zatvorené. Bol krásny jesenný deň a bola to super prechádzka. Uvidíme, do kedy bude tento stav.

Jeseň sa nepýta, či je nejaký zákaz alebo nie. Či je nejaká korona alebo nie. Jeseň proste prišla rovnako ako po iné roky. To je príroda.

Týždeň 06. 09. 2022 - 12. 09. 2022

Utorok (06. 09.) - Pampúšik sa zobudil o šiestej, čo bolo pre mňa dosť skoro, ale tak čo už. Dala som oprať tie ogrckané vecičky a nejaké ďalšie, trochu sme poupratovali a vybrali sme sa do Lidlu a potom na ihrisko k LL. Bola tam jej susedka so synčekom, ale tí išli hneď domov, tak sme nasadli do auta, že pôjdeme pohľadať niekoho, ale ledva sme vyšli z ulice, tak som zbadala Susan s Kubíkom, že mieria na ihrisko k LL, tak som zaparkovala a došli sme za nimi. Pampúšik síce najprv nechcel, ale potom sa celkom dobre s Kubíkom poňaháňal s traktormi, tak to bolo super.

Nevedel zaspať, tak som si ho vzala k sebe a potom konečne zaspal a zobudil sa okolo pol piatej, nechcel zase jesť (ja už fakt neviem, čo je toto za obdobie). Trochu sme upratovali a potom sme sa pripravovali na von, keď prišiel Drahý, tak sa osprchoval, najedol a vzal potom Pampúšika von on.

Potom sa najedli a išli sme ho dať spať, najprv aj ležal v svojej postieľky, ale potom sa zdvihol a s paplónom a dekou prišiel medzi nás a takmer okamžite zaspal a zaspal aj Drahý, tak som si šla pozrieť Nemocnicu a potom som sa osprchovala a pozerala som ešte youtube.

Streda (07. 09.) - Dopoludnia sme boli na ihrisku pri LL. Už mi chýbajú, dúfam, že čoskoro prídu domov. Poobede už popŕchalo, ale aj tak sme boli na chvíľu von a potom Pampúšik zaspal sám v svojej posteli. Je v tomto úžasný, ako sa s tým zmieril.

Štvrtok (08. 09.) - Nevedela som zaspať, takže som ešte o jednej blúdila po byte. Napriek tomu som bola ráno celkom fresh, trochu sme sa pomotali po byte a po pol desiatej sme vyrazili. Tak nejako som tušila, že tam budeme strašne skoro, ale ja už som taká, že radšej niekde totálne skoro ako by som meškala, plus som nevedela, koľko bude áut, keďže už začal školský rok a je to už na cestách cítiť, ale bolo to fajn, akurát som trochu vyrovnávala auto, ale to je moja klasika. 

Takže sme tam boli pomerne skoro a tak, že pôjdeme ešte pozrieť do tých malých potravín, ktoré tam sú:

Dokonca aj Space Mania bola zatvorená a vyzerá to, že tak skoro ani otvorená nebude, no uvidíme. Každopádne sme sa tam trošku pomotali a okolo 3/4 na desať sme sa vrátili k dverám, už som zbadala aj Susan s Kubíkom a ešte jednu pani a tak sme na cvičení/gymnastike iba takto tri maminky s tromi chlapcami a bolo to super. Veľmi sa mi páčila trénerka/cvičiteľka, aj ten malý kolektív aj aktivity. Myslím, že aj chlapcom sa to veľmi páčilo.

S Pampúšikom sme sa zastavili ešte v Jednote, lebo som chcela kompót do ryžového nákypu. Volala mi aj mamina, takže som jej po príchode domov volala späť. 

A potom Pampúšik zaspal okolo jednej sám v svojej postieľke. Moje zlatíčko.

Piatok (09. 09.) - Bolo krásne slnečno, tak som sa rozhodla, že keďže Susan s Kubíkom majú dnes plávanie a LL sú u prababičky, že pôjdeme niekam na výlet a rozhodla som sa pre Vodný kolový mlyn v Jelke, o ktorom som premýšľala už veľmi veľakrát. 

Krátko po deviatej sme teda vyrazili, na prvýkrát som prešla odbočku a už som sa pomaly vzdávala, keď som zbadala ceduľku, že Vodný mlyn a tak som tam odbočila a vyšla na takú totálne rozbitú cestu, taký tankodrom úplný, ale zvládli sme to a našli sme mlyn. Pán správca nechcel vstupné za Pampúšika a tak sme ušetrili 1€. 

Pozreli sme mlyn aj múzeum, Pampúšik sa celý kompletne docikal tesne ako sme vyšli z areálu, takže super, ale to nevadí, bolo teplo, tak som mu aspoň prezliekla tepláky za kraťasy a vybrali sme sa domov, si hovorím, že skúsim ísť podľa tabulí, ale keď som sa už asi 4x ocitla v Jelke v jednej a tej istej uličke, vzdala som to a nastavila som si navigáciu, ktorá ma doviedla na nejakú cestu, o ktorej dodnes netuším, kade som to vlastne išla a stále som si hovorila, ktorou stranou vlastne prídem do Senca, ale nakoniec som prišla v podstate tam, kde som Senec opúšťala, Pampúšik už bol hladný, tak sme sa vybrali ešte do Lidlu a domov. 

Okolo obeda mi volal Drahý, že mu je zle, že má horúčky, že sa vypýtal domov, ale že ho šéf nepustí. No, paráda. Tak som bola o to radšej, že sme boli na výlete.

Podvečer sme boli ešte von, ale nikto v Pampúšikovom veku tam nebol, tak sme sa asi po hodinke aj vrátili domov.

Sobota (10. 09.) - Dopoludnia sme upratovali a potom sme nechali tatíka, nech sa lieči a odpočíva a vybrali sme sa von. Najprv sme boli u nás a zbadali sme sa, že Zuzka s Kubkom a tatinom nakladali auto, že idú k babke na víkend a tak sme sa vybrali na ihrisko k LL, či tam nebude aspoň ich susedka so synčekom, ale nebola. Našla som u nich formičku, ktorá mi pripomenula Taj Mahal, čo ma veľmi potešilo.

Prišla mi aj smska aj mail z Mall, že mám bábiku na vyzdvihnutie, tak som sa strašne potešila. Domov sme prišli pred dvanástou, Pampúšik zjedol celý tanier polievky a potom sme ho uspali. Išla som autom do Mallu, no z bábiky mám rozpačité, tak uvidím. Aspoň som pofotila druhú kočku. Fúkalo a svietilo, takže totálne ideálne podmienky na fotenie, ale tak aspoň ju už nebudem zase tri týždne voziť v aute.

Na večer sme tiež ešte vybehli na chvíľku von, ale fúkal strašný vietor, tak sme to hádam aj po polhodinke zabalili a išli domov.

Nedeľa (11. 09.) - Dopoludnia chalani na chvíľu vybehli von a potom opravili to navíjanie vysávača, čo bolo super. 

Poobede už musel Drahý ísť do práce, akurát keď Pampúšik zaspal. S jednou pani z Darovačiek som sa dohodla, že by sme si vyzdvihli detský notebook. No, keď sa Pampúšik zobudil, tak dosť pršalo a ja som zabudla, že mám trochu sfúknutú pneumatiku, tak teraz bola sfúknutá ešte viac, z čoho som mala dosť ako strach, ale si hovorím, že to už nebudem odvolávať, lebo som sa s pani dohadovala dosť dlho, tak hádam to zvládneme, tak sme sa zastavili ešte v Kauflande, lebo pani mala bývať hneď za ním, ale ja som samozrejme neskoro odbočila, takže sme si spravili riadnu obchádzku v totálnom lejaku a s veľkou možnosťou defektu na pravej zadnej pneumatike, takže paráda. 

Nakoniec sme to zvládli, ale ako mala som z toho dosť nervy.

Drahý prišiel pred deviatou, akurát som uspávala, takže mi to rozhasil, ale zvládli sme.

Pondelok (12. 09.) - Tak opäť pondelok. Dopoludnia som napísala babám, či pôjdu von, ale že asi sa skôr stretneme poobede a bolo to fajn, lebo sme stretli hneď Susan s Kubíkom a chalani sa spolu pohrali, dosť sa vyšantili, takže Pampúšik potom zaspal sám v svojej postieľke. 

Poobede sme sa stretli u nás na ihrisku s takmer všetkými, bolo to fajn, akurát, že keď sme chceli ísť odprevadiť LL, tak som zistila, že Pampúšik sa nielen pocikal, ale aj pokakal, čo som tak trochu čakala, keďže sa zabudol s Kubíkom v kríkoch. Takže domov sme išli trošku s plačom domov, ale inak pohoda.

Týždeň 30. 08. 2022 - 05. 09. 2022

Utorok (30.08.) - Prala som a upratovala a proste taká klasika po príchode. Cez obednú prestávku som fotila bábiku po dlhšom čase. Drahý prišiel pomerne neskoro a v podstate ihneď som ho nahovorila, aby sme išli do Lidlu a chceli sme ísť ešte do Amfiku, ale ten už bol zatvorený, tak sme išli na kebab a potom domov.

Streda (31. 08.) - Ráno som sa rozhodla, že pôjdeme na Amfik teda dnes. Bolo krásne slnečno, Pampúšik sa tešil z fontány a na parkovisku robili skúšky na vodičák, tak to bolo zaujímavé aj pre mňa. 

Pampúšikovi to moc nešlo s cikaním, ocikal aj šmýkačku, ale tak čakala som, že po návrate od babiny to bude ťažké. 

Poobede sme boli na nákupoch. Kúpila som si mikinu, tepláky a Pampúšikovi teplákovú súpravu s Mickeym. Ako inak. 

Štvrtok (01.09.) - Tak máme september. Leto je preč. V Čechách dnes nastupujú do školy. Drahý išiel ráno ešte ku kolegovi na dom robiť plot. 

Prišiel na obed, keď Pampúšik už spal a spal dosť dlho, potom sme išli na obed alebo skorú večeru do reštaurácie, Drahý si dal vyprážaný syr, ja kuracinu na hubách s ryžou a Pampúšikovi palacinky, z ktorých zjedol asi tak polovičku jednej a potom sme vyrazili do Zámockej záhrady na pávy. Objavili sme tam aj super ihrisko. Domov sme prišli až okolo ôsmej a Pampúšik takmer ihneď zaspal.

Piatok (02. 09.) - Ráno sme sa vydali do Tesca a potom sme išli na ihrisko k LL. Dokonca tam malá L aj bola aj s babkou, ale po chvíľke išli už domov. 

Pampúšik pred bytovkou skončil ešte v predzáhradke v takom nejakom bordeli, že to nešlo z oblečenia dole, ale nakoniec sme to zvládli.

Zaspal ešte pred jednou, čo bolo super. 

Poobede už začalo pršať, tak sme boli doma, žehlila som a Pampúšik sa hral s autíčkami a potom Legom a tak.

Sobota (03. 09.) - Pampúšik vstal pomerne skoro, takže ho Drahý pomerne skoro vzal von, ale keďže si nevzali náhradné oblečenie a ani žiadne občerstvenie, boli pomerne rýchlo aj naspäť a tak bolo dlhé obdobie do spánku. 

Porobila som si nejaké poriadky v skrinke. 

Potom sme robili s Pampúšikom rezne, takže neporiadok všade, ale bola to sranda.

Nedeľa (04. 09.) - Ráno sme sa zastavili v Lidli, potom sme trochu upratovali a len tak sa motali. Pampúšik nechcel moc jesť, v podstate obedoval nanuk. Perfektné.

Potom sme si písali s LL, že idú von, tak sme išli aj my.

Pondelok (05. 09.) - Dopoludnia sme išli na ihrisko k LL, hoci bolo pomerne chladno, ale Pampúšik tam už ide tak nejako automaticky. 

Krátko na to mi volal Drahý, že mu volal kuriér, že príde doniesť postieľku. Prišla aj Susan s Kubíkom a tak sme sa všetci štyria presunuli na ihrisko k nám a čoskoro prišiel kuriér. Potom sme išli ešte na chvíľu von.

Poobede prišiel Drahý a začal stavať postieľku a pohádali sme sa na úplnej kravine (kvôli skrutkám) dobreženie do krvy. Proste ako dve sopky. 

Drahý potom išiel na kofolu. Pampúšik si ľahol do svojej postieľky a potom ma poslal preč z izby. Tak som ho tam nechala a bol tam celkom ticho, ale zrazu začal mrčať, tak som ho išla pozrieť a on sa chudák pogrckal (zrejme skákal na posteli), tak som ho prezliekla, dala som mu deku a ostala som pri ňom, ale nevedel zaspať, tak som si ho vzala k sebe do postele, potom prišiel Drahý, čo teda to zaspávanie úplne rozbil, ale nakoniec sa podarilo a potom sme pozerali prvý diel druhej série Druhej šance a bolo to dosť divoké, tak som zvedavá, ako to bude pokračovať.

Týždeň 22. 08. 2022 - 29. 09. 2022

Utorok (23. 08.) - Od rána som tvrdila, aby sme niekam vypadli a nechali Drahého maľovať samého, že to bude to najlepšie, čo môžeme urobiť. Ešte ma vyslal kúpiť sieťku, takže som otočila Obi Keksy - Opičky a späť a potom sme sa vybrali do Sásky. Bol to úplne zaujímavý pocit byť tak blízko "našej" bytovky po toľkých rokoch. Prešli sme sa hore po lúke, lebo sme so sebou mali aj Tienika, nech má radosť a potom sme sa pohrali trochu na ihrisku pri otočke autobusov a vyrazili sme na obed naspäť.

Poobede sme boli so psíkmi pri jazere a potom na kofolu v krčme. Tiež sa Pampúšik dostal do bagra, takže to bolo pre neho úplne perfektné.

Streda (24. 08.) - Mamina dopoludnia išla na kontrolu na kardio. Drahému išiel o dvanástej autobus, tak sme pred jedenástou vyrazili, auto sme zaparkovali v blízkosti tatinovej bytovky a na autobusku sme išli peši. Pampúšik bol super, krásne to zvládol, vybrali sme sa aj do Dráčika a kúpila som mu tam podložku na stavanie k Legu a plyšáčika Labkovej patroly. Akurát sme vychádzali, keď zavolala mamina, tak sme sa stretli niekde na pol ceste a zašli sme ešte do Tety a potom k autu a domov. Bolo opäť hrozne horúco v meste.

Poobede prišla k nám na okno taká malá mačička a moju mami samozrejme jej dala jesť a pustila ju dnu, z čoho mal Pampúšik strašnú radosť, keďže táto mačička sa nechala hladkať a proste neutekala, nie ako kocúrikovia.

Štvrtok (25. 08.) - Dopoludnia som vzala Pampúšika von na pieskovisko. Boli tam aj rodičia s takým dievčatkom v cca Pampúšikovom veku, tak to bolo celkom fajn.

Uspávala ho babinka a zaspal dokonca s traktorom v ruke.

Piatok (26. 08.) - Ráno ma začali bolieť kríže a veľmi zle sa mi chodilo. Som si hneď pomyslela, že toto asi len tak neprejde, ale mami mi dala nejakú tabletku a bolo fajn, že to jej dal strýko, že to berie na chrbát. Zrejme fakt nejaký ekrazit. 

Inak celý deň poprchávalo. 

Po obede ma tie kríže začali opäť bolieť, chcela som ísť na pohotovosť, keďže ide víkend a pondelok je ešte sviatok, tak aby som neostala úplne bez liekov.  Lenže Pampúšik chcel, aby som išla na prechádzku so psíkmi s nimi, tak som šla a na pohotovosť som šla až nejako pred piatou. Tak hádam to babinka s ním zvládne.

Ja som naopak zvládla cestu do nemocnice a teda aj schody dole a našla som urgent, na šťastie ma poslali na ambulanciu, kde som bola prvá, ale aj tak som tam čakala pomerne dlho. 

V ambulancii bol pomerne starší doktor a bol hrozne ukecaný. Bola otvorená už len pohotovostná lekáreň, ktorú som bez problému našla. Predo mnou tam bol ešte jeden chalan a tak mi napadlo, že napíšem spolužiakovi zo základky, čo ma furt volal na cigo, že čo robí. Tak sme sa stretli a hodinku sme kecali, aby som neprišla úplne neskoro, aj tak som mala trochu strach, že ako pôjdem v noci autom po tých neosvetlených cestách, ale bolo to fajn.

Sobota (27. 08.) - Ráno Pampúšik s babinkou varili cesnakovú polievku. Ja sa smejem, že tú už bude Pampúšik vedieť naspamäť (keďže minule tiež varili práve cesnačku). 

Potom sme ešte vybehli len ja a Pampúšik na ihrisko ku krčme, bolo tam dokonca dievčatko v cca Pampúšikovom veku s rodičmi, zrejme nejakí turisti..

Potom sme sa najedli, začalo totálne liať až padali také mini krúpy. Drahý mi písal, že príde krátko pred piatou, tak sme sa okolo štvrtej vydali do Keksov. Na šťastie o dedinu ďalej už takmer vôbec nepršalo a v Keksoch už vôbec.

Po parkety sme nešli, lebo Drahý, že to treba sklopiť sedačky a tak.

Nedeľa (28. 08.) - Dohodli sme sa, že keďže viac-menej neustále prší, že dokončenie spálne odložíme. Proste by to aj tak neschlo. Aj tak som musela ísť v nedeľu ráno opäť do nemocnice na pohotovosť, keďže sa mi vôbec nepolepšilo. Tak sme išli, bolo to v pohode, keďže bolo pomerne skoro ráno, tak sme išli do Európy po lieky. Inak taká normálna nedeľa.

Pondelok (29. 08.) - Prišla Kate si po ten svetrík a tak trochu. Babina, že ona by tú spálňu nenechala v takomto stave a proste ako robila zo seba chudinku, radšej som si hrýzla do jazyka. 

Kate urobila výborné cuketové placky. Najedli sme sa a vyrazili sme na cestu. 

Cesta bola pokojná a rýchla.

Týždeň 16. 08. 2022 - 21. 08. 2022

Utorok (16. 08.) - Ráno sme sa zobudili, najedli a vyrazili sme, keďže autobus mal odchod krátko po deviatej. Chvíľu sme čakali na zastávke, Pampúšik tam sedel s macíkom v náručí a bol strašne roztomilý.

V autobuse bol úplne v pohode, akurát, že autobus trošku meškal, tak sme sa ponáhľali k zubárke, ale stihli sme to v pohode. Nechce síce najprv vôbec otvoriť pusu, ale nakoniec sa tam pani zubárka nejako dostala a zúbky porátala, pochválila čistotu a dala Pampúšikovi za odmenu skákalku, resp. si ju vybral. Tak som len bola zvedavá, kde skončí (update: stále ju máme). 

Napísala som bráškovi, že kde sa teda stretneme a stretli sme sa pred Euroveu, tam sme sa trochu motali pri fontáne a pri Dunaji, zašli sme do Dráčika. Mali tam tú nádhernú indickú RH a potom sme išli autobusom domov. Na Zlatých Pieskoch pristúpila moja bývala kolegyňa z Redardu s oboma synčekmi. Mladší jej spal v kočíku, takže sme zapratali celý kočíkový priestor. Bolo strašne veľa ľudí, lebo bol taký poobedný čas. 

Na šťastie potom doma zaspal. 

Večer som nemohla zaspať a chalani potom zabrali celú posteľ.

Streda (17. 08.) - Pampúšik sa ráno zobudil pred pol siedmou, ja som bola dosť mŕtva, keďže som spala asi štyri hodiny, ale nejako som sa pozviechala. 

Išli sme na ihrisko, najedli sme sa a Pampúšik potom zaspal a potom prišiel Drahý, že pôjdeme po obede po Pištíka, ale nakoniec nám ho servisák doviezol, čo bolo super, lebo ísť tam peši v tomto teple, by bola asi samovražda. 

Servisák sa odviezol naspäť do servisu, potom som si sadla opäť po dlhej dobe za volant a hybaj do Tesca. Akože občas si fakt pripadám ako nejaká zbohatlíčka, lebo najčastejšie chodím na aute na nákupy :-D 

Večer som si ešte písala s LL. Niekedy si musíme opäť zopakovať to posedenie pri drinku.

Štvrtok (18. 08.) - Ráno sme vstali pomerne skoro. Drahý išiel potom okolo ôsmej za kolegom na dom a bol tam vlastne celý deň. Pampúšik sa vykakal do nového nočníka a bol z toho celý nadšený. 

Išli sme sa hrať na ihrisko k LL a tam sme sa stretli úplne všetci. LL, Susan s Kubíkom, Romka s deťmi, LL susedka so synčkom, no bolo nás tam ako hadov. Neskôr tam prišlo policajné auto, takže moje dieťatko sa k nemu hneď rozbehlo a za ním celá partia, takže im pán policajt aj zapol sirény. No to bolo radosti.

Pampúšik sa zobudil až po štvrtej, najedol sa a vyrazili sme po kanvicu do Z-boxu, potom do Lidlu a do Amfiku. Tam samozrejme najviac obťažoval fontánu, ale dnes som bola už na to pripravená a vzala som mu náhradné oblečenie.

Drahý prišiel až večer a totálne vyšťavený. Hovoril, že zajtra budú musieť vyliať nivelačku na podlahy, že je to tam hrozne krivé a že je tam strašne veľa roboty, že v stredu bude musieť odísť od maminy naspäť, aby to dokončil. No paráda. To sa strašne teším.

Piatok (19. 08.) - Chalani spali takmer do siedmej, takže som mala nejaký ten čas pre seba, čo je vždy fajn. Trochu sme upratovali a potom sme si robili wellness, keďže Pampúšik našiel môj elektrický pilník na nohy. 

Potom sme sa hrali s bábikami, bola to zábava. 

Obed, sprcha a spánok. Zaspal teda až o druhej, ale hlavne, že zaspal.

Poobede sme sa opäť stretli so Susan na ihrisku pri LL a dokonca tam prišla tá pani policajtka z rána.

Sobota (19. 08.) - Ráno som ešte dožehlila a dobalila posledné veci, nabalili sme to do auta. Zastavili sme sa v Lidli po nejaký proviant a vodu, lebo ja som sa už na ceste moc nechcela zastavovať a vyrazili sme. Nikde sme nestáli a dorazili sme po dvoch hodinách a 15 minutách u maminy. Cesta bola super, málo áut, žiadne búrky, nie ako naposledy.

Najedli sme sa a babinka so mnou uspala Pampúšika. 

Zastavila sa ešte aj Kate, čo bolo úplne super a aby nemusela ísť tým autobusom o 17:45 do Keksov, tak som jej povedala, že ju zveziem, čo bolo úplne v pohode. Babinka zostala s Pamúšikom a zvládli to úplne super.

Nedeľa (20. 08.) - Zobudili sme sa a dojedli sme tie úžasné arašidy v čokoláde, čo nám Kate nechala. Mňam, božské. To sa jej musím opýtať, kde to kúpila. 

Ochladilo sa a aj trochu popršalo, išli sme sa prejsť do dediny a ku krčme, kde sú teraz rovno dve pieskoviská, ale nedalo sa v nich hrať, keďže bolo tak mokro.

Pondelok (21. 08.) - Dopoludnia sme boli v Obi nakúpiť farby a všetky veci na maľovanie a zastavili sme sa aj v Tescu, takže sme prišli naspäť až poobede. 

Poobede sme vypratávali izbu vo veľkom. Drahý rozobral skriňu a proste všetko sme premiestňovali kam sa dalo.

Kým sme s mami triedili a vyhadzovali veci a ukladali ich inde, Drahý s Pampúšikom vysávali auto.

Večer sa prehnal hrozný lejak.