Hľadať tu :-)

piatok 28. októbra 2022

48. týždeň

Utorok - Ráno prišiel Sluha. Poprosila som ho, aby ma s Pampúšikom vzal čo najskôr do Opičiek. Zariadil si pár hovorov a že zajtra môžeme vyraziť. Aj keď sa tým opäť odkladá prepis auta, to mi je teraz úplne jedno. Som mu nesmierne vďačná. On je proste v tomto úžasný. 

Streda - Ráno som sa pokúsila rozložiť kočík. Nakoniec sa mi to podarilo a kým Pampúšik spinkal, naložila som ho do auta, ale bola to fuška.
Prišiel Sluha, naložili sme sa a vyrazili sme. Asi po pol hodinke jazdy začalo niečo búchať. Akurát mi volal aj Landa, že sa nevie dovolať mamine, či neviem, čo je s ňou, tak som mu to všetko líčila, tak že ak sa nám nepodarí prísť do Keksov, že on za ňou pôjde a ja, že si dáme vedieť, že predsa len majú s malinkou dosť vlastných problémov.
Zastali sme na benzínke. Zavolala mi aj mamina. 
Nakoniec sme sa rozhodli, že to bude asi len nejaký uvoľnený plech a že skúsime pokračovať v jazde a uvidíme. Občas to ešte zahrkalo, ale úspešne sme dorazili do Opičiek. Sluha vzal Tienika na prechádzku a ja som zatiaľ pobalila mamine nejaké veci do nemocnice. 
V Lidli som jej ešte kúpila pár drobností a vyrazili sme do nemocnice. Tam som dosť dlho blúdila, kým som našla vrátnicu. Označila som jej veci, lebo ma za ňou nepustili. Pampúšik sa medzičasom zobudil a tak ho Sluha zabával v aute. Odviezol nás hore a vyrazil na spiatočnú jazdu do Senca.
Boli sme sa poprechádzať, bolo krásne horúco, Pampúšik zaspal v kočíku. 
Išla som sa pozrieť k starostovcom na stavbu, tak sme sa tam zoznámili a potykali sme si. Chceli sme ísť na kofolu, ale krčma bola zatvorená, ale pani starostarová nám urobila aspoň vodu so sirupom, bolo to strašne fajn. 
Večer ešte prišiel na chvíľu aj tatík s Lifkou. Poprosila som ho, či by mi neposlal dva balíky cez zásielovňu, lebo ja som to už nestihla.
Okolo ôsmej mi volal Drahého brat, ale akurát som uspávala Pampúšika, tak som mu to nedvihla, tak sme si potom asi hodinu písali a bolo mi z toho veľmi smutno, sa pýtal, či mám maminu v nemocnici a že či si myslím, že ma Drahý podvádza a že či naozaj robí u slobodnej ženskej a tak a mnohé ďalšie veci. Bolo mi veľmi smutno a dlho som nevedela zaspať.

Štvrtok - Pampúšik sa zobudil okolo pol šiestej, dala som mu mliečko, obliekla som ho a išla som sa s Tienikom prejsť. Neskôr začalo trochu popŕchať, tak sme išli domov, Pampúšik ešte zaspal.
Takmer celý deň pršalo, tak som upratovala, telefonovala s maminou, tatinom, Drahým a chodila som s Tienikom na prechádzky.
Prišli mi upozornenia, že tatino úspešne odoslal balíky. Je to poklad.
V noci sa ku mne Pampúšik túlil, to bol pre mňa najväčší darček, keďže on sa nerád objíma, bozkáva a tak podobne.

Piatok - Ráno som opäť našla nejaké mŕtve časti hlodavcov vo verande. Uff, brr, musia mi to tie mačky robiť? Ja mám ako silný žalúdok, ale toto je aj na mňa blízko môjho osobného maxima.
Mamina mi volala, že by ju dnes mali už prepustiť, ale že ak by nie, nech dám Tienika zajtra zaočkovať. 
Potom mi volala, že ju už prepustili a že podľa toho, ako stihne autobus, tak pôjde domov. Už aj mala byť pomaly doma, ale tak som si myslela, že možno si išla niečo kúpiť alebo nestihla autobus, keď mi zavolal tatino, že mu volal známy z nemocnice, že skolabovala vo výťahu, že si ju tam nechávajú. 
Nejako som nechápala ničomu.
S Pampúšikom sa viac-menej zdržiavame iba v spálni, keďže neviem zakúriť v krbe a tak kúrim iba v spálni elektrickým radiátorom. 

Sobota - Ráno som sa išla prejsť okolo úradu, aby som si overila, kedy je to očkovanie, lebo to mi mamina nevedela s istotou povedať. 
Po dvoch daždivých dňoch bolo teraz krásne slnečno. Volal mi tatino, že prídu s Lifkou mi pomôcť poupratovať.
Išla som teda dať Tienika zaočkovať, to bolo raz-dva. Potom mi volala mamina, že teda z pľúcnej embólie teraz prekonala cievnu mozgovú príhodu a že si necíti ľavú časť tela, že nevie chodiť. Úplne som sa rozplakala, maminka moja. Moja maminečka. 
Okolo obeda prišli tatino s Lifkou, tatino rozobral aj bráškovu posteľ a všetko vystriekali, snažila som sa im pomôcť ako som vedela, ale musela som dávať pozor, aby malý nevyliezol a nenadýchal sa Sava a tak. Dohodli sme sa, že zajtra nás tatino vezme k nim na obed. 
Nechal mi tu aj vysávač Kercher, aby som tu mohla dôkladne povysávať.

Nedeľa - Ráno som sa snažila dať dokopy spálňu, aby sa Pampúšik mohol hrať, keďže sa pomaly osmeľuje a chodí už uličkou medzi posteľami.
Okolo obeda prišiel tatino. Dosť pršalo. Mali perkelt. Bol skvelý. Lifka robila aj bábovku a všetko nám aj nabalili.
Keď sme prišli na Opičky, tak už nepršalo a išli sme sa všetci prejsť. Lifke to moc s kočíkom pristane.
Večer som ešte urobila objednávku v DMke, hoci som dnes v nej bola, ale proste na pár drobností som zabudla, keďže som tam bola len tak na skok, lebo som nechcela tatina zdržovať.

Pondelok - Prišlo mi info, že objednávka z DM je už v rukách kuriéra. Paráda. Hádam príde zajtra a nie v stredu, kedy chcem ísť za maminou.
Opäť pršalo a tak som sa snažila Pampúšikovi čítať, keďže tu máme ešte aj detské knihy, dokonca aj nejaké reporelá. Moc nadšený ale z toho nebol.
Objednala som aj nejaké potraviny z Tesca. Som zvedavá

2 komentáre:

  1. Ach jej, chudák maminka. Oni ji pustili domů a ani nevyšla z nemocnice a najednou na tom byla ještě hůř. Doufám, že dnes už je vše v pořádku a následky nejsou. A k tomu všemu v této situaci ti "zvedl" náladu bratr tvého chlapa.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono to bolo šťastie v nešťastí, že sa to stalo v nemocnici a dostala okamžitú pomoc, horšie by to bolo niekde na ceste, to by asi nechalo riadne následky.
      No, ľavú ruku má slabšiu ako predtým a zhoršila sa jej pamäť, ale to sú na mozgovú príhodu drobnosti.
      No, ono to medzi nami s Drahým už vtedy nebolo dobré a "švagor" mi to v podstate iba potvrdil.

      Odstrániť

Jediná

Jediná, áno jediná chcela by som byť. Jediná, do smrti s tebou žiť. Jediná ťa bozkať na dobrú noc Jediná mať nad tebou moc. Jediná poznať vš...