29. týždeň

Utorok - Doupratovala som obývačku. Drahému zrejme nedajú voľno na Silvestra. No paráda. Oteplilo sa a včerajší sneh sa vo veľkom topil. Ak bude do rána mrznúť, tak to bude riadna poľadovica. Kuriér doniesol mliečko. Paráda.

Chceli sme ísť poobede kočíkovať, ale nedokázala som poskladať kočík (edit: skúšala som to vtedy 1x).

Streda - Nepršalo ani nesnežilo. Zložila som kočík a hoci mi ihneď premokli topánky, prechádzka bola fajn. Aj som odlopatovala trochu snehu Nebyť tej potopy v topánkach, odlopatovala by som aj viac, celkom ma to bavilo a bábo neprotestovalo, že je vonku.

Mamina prišla neskôr, lebo išla ešte na nákup po práci. Začala som čítať Osvienčimskú uspávanku. Objednala som konečne z Mimula stoličku a cumlíky, aby som využila kupón. V predposledný deň platnosti, to je paráda.

Volala som tatinovi, či by zajtra doviezol hore Drahého a ten najprv, že áno, že nech dá vedieť, kedy príde, ale neskôr mi volal, že nech sa nehnevám, že je to riziko a tak. 

Ako bolo mi to ľúto, aj keď do istej miery to chápem, ale tak v rúšku a s testom by to hádam bolo fajn, ale neriešila som. Nejako to poriešime, asi taxíkom, hoci na Silvestra s tým býva problém.

Štvrtok - Tak prišiel posledný deň roku. Rok, ktorý sa zapíše do histórie pre ľudstvo a aj pre mňa samotnú aj keď z úplne iného dôvodu. Mne je celý kovid, pandémia, reštrikcie a podobne akosi ukradnuté. Okolo obeda prišiel Drahý, vzal si taxík. Je úplne skvelé, že máme auto pred bytovkou, keď jeden má vodičák a nevie šoférovať a druhý ho nemá, ale vie. Tak nám tam je úplne na trt makový. 

Mamina vzala Pampúšika kočíkovať a ja som si čítala, keďže moje topánky sú stále mokré. 

Potom sme urobili chlebíčky a jednohubky a pri extra "zábavnom" programe čakali na polnoc.

Piatok - Susedia pustili pár svetlíc. Pampúšik to slušne odspal. Zaželali sme si všetko dobré do nového roku a išli sme spať.

Boli sme na prechádzke, dosť dlhej, ale dobre sa išlo, aj keď cestou späť už bola riadna zima. Už sa aj teším domov. Všetkého veľa škodí, aj návštev.

Sobota - Ráno sme vyrazili pomerne skoro, aby sme neprišli domov úplne neskoro. Som rada, že nám to tak pekne vyšlo, že sme mohli byť s oboma rodinami. Trochu ma mrzí, že som  nevidela tatina, ale chápem ho.

Drahý ešte poobede rozbalil kolotoč nad postieľku, čo mamina kúpila Pampúšikovi pod stromček. Veľmi sa mu páčia tie zvieratká z toho. Dokonca by som povedala, že viac ako kolotoč ako taký. Je miestami aj nervózny, vyzerá to naozaj na prvé zúbky.

Nedeľa - ráno som sa zobudila už o piatej a vyžehlila som bielizeň, ktorá tu na mňa čakala. Už som medzičasom aj zabudla, že som niekde "vyhandlovala" tašku vecičiek pre Pampúšika a práve tie boli v tejto kope bielizne + to, čo opral Drahý, keď sa vrátil z Metropoly. 

Pampi sa opäť v noci párkrát zobudil, ale nič, čo by "ďuďa" nezvládla. Ďasná má každým dňom akoby napuchnutejšie a napuchnutejšie. Som zvedavá, kedy tie dve potvory konečne vylezú na povrch. 

Keď sa obaja zobudili, vytriedila som bielizeň z tašky, ktorú sme mali v Barabizničke. Fakt "milujem" tú "voňu" dymu. Prvé štyri práčky som oprala. Viac sa nezmestilo na sušiak a radiátory. Milý vzal Pampúšika na hodinku na prechádzku. Vložili cez vkladomat peniažky na účet a ja som BB (best bro) poslala jeho podiel. Dočítala som Osvienčimskú uspávanku. Neviem si to ani predstaviť, na šťastie, nemusím. 

Pondelok - Pampúšik spal v svojej postieľke, síce sa párkrát prebudil, ale bolo to o mnoho lepšie než dve noci predtým. Už aby tie dve potvory boli konečne von. Prebudila som sa, keď Drahý odchádzal do práce, osprchovala som sa, trošku som si prečítala články na blogoch, prebudil sa Pampi, prebalila som ho a dostal papať. Premýšľala som, či ísť do NH, keďže jedálniček aj suplementy boli počas sviatkov na bode mrazu, ale nakoniec som sa odhodlala. Mínus 0,4kg. Nič moc, ale na to, ako som sa stravovala je to vynikajúci výsledok. Čokoľvek, čo nie je do plusu je vynikajúci výsledok.

Odtiaľ som išla na Sociálku. Akurát, že od dnes robia iba dištančne. Díky Magorko Igorko. Tak mi pani aspoň dala vypísať žiadosť a mohla som ju hodiť do schránky, ktorú tam na tento účel mali. Potvrdenie by mi teda mali poslať poštou, ale do kedy? Na šťastie som doma zistila, že si ho z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vedia vyžiadať aj sami. No, aspoň sme mali s Pampim prechádzku. Vystála som s ním aj rad pred poštou. Na šťastie s preplatením šeku po predložení rodného listu nebol žiadny problém. Ešte ma aj pani pochválila, že aká som pripravená :-) Tak neviem, ako inak by som dokazovala, že som Pampiho mama. Odtiaľ ešte na skok do Billy. Pampi už zvádzal boj s hladom, tak som mu kúpila takú tú výživu v sáčku, a.k.a hruškovú taštičku. Zababral tým mikinu aj deku, ale pri množstve jeho vypratej bielizne za posledné dva dni mi to bolo skutočne jedno a hlavne mu to riadne chutilo. Po príchode domov mi zavolal kuriér a doniesol stoličku. Dúfam, že ju Milý bude vedieť zložiť. Na mňa sa v tomto spoliehať nemôže :-D