Hľadať tu :-)

streda 17. júla 2024

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš.
Ráno som sa chvíľu pohrala s Pampúšikom, kým som musela ísť do práce. Je to také náročné, keďže sa snažíme nezobudiť Drahého, ktorý je po nočnej. 
Keď som odchádzala, tak som mu zapla Playko, nie som z toho 2x nadšená, ale tak nech sa Drahý vyspí aspoň kúsok.
V práci opäť na celý deň, ale páči sa mi tento týždeň, keď som tu sama. Pampúšikovi sa mierne zlepšil kašeľ, tak som rada.
Keď som prišla domov, tak sme sa už len pohrali s legom, najedli sme sa, umyli a išli spať. U

Streda - Ak ti niekto pomôže a sám sa trápi, nie je to pomoc, ale láska.
Ráno som vstala aj s Pampúšikom pomerne skoro a hrali sme sa spolu. Potom som išla do práce. Tam pohoda a doma v podstate tiež. 
Niekedy sa zamýšľam, že je to také, že som v noci jediná dospelá doma. Trochu si tak hovorím, že je to príprava na bývanie v bytíčku. Kto vie, kedy to vôbec nastane.

Štvrtok - Koho milujeme, toho nie sme nikdy vene rozhodnutí opustiť. Aj keby nám ublížil majviac. (Colette)
Tak s týmto až tak úplne nesúhlasím. Niekedy je potreba opustiť to, čo milujeme. 
Opäť na celý deň do práce, ale bola pohoda. Celkom sa teším k mamine na tých pár dní. Po práci ma milo prekvapilo, že nejaký kolega/kolegyňa sa zaparkoval vedľa mňa so svojim Swišťom


Piatok - Dlho som nevedela zaspať, ani neviem kvôli čomu. Takže ráno som bola dosť mŕtva, ale pobalila som nás, Drahý mňa a Pampúšika naložil do auta a vyrazila som do Šurian. Bola to celkom fajn cesta. 
Akurát sme vošli do Šurian, keď Pampúšik, že je hladný, tak sme sa zastavili na čerpačke, kúpili sme si nejaké tie raňajky a vybrali sme sa na stanicu. Bola pomerne blízko a keď som zaparkovala, uvidela som akurát maminu, takže super načasovanie.
Následne sme vyrazili do Dubníka. Prekvapivo som nikde nezablúdila a keby mamina vedela popisné číslo, tak tam trafíme na prvú dobrú. Napriek tomu sme to zvládli super. 
Strávili sme asi hodinu - hodinu a pol so šteniatkami pri pani, ale slniečko stúpalo a pomaly sme sa vydali na cestu, predsa len na Opičky to mala byť dvojhodinová cesta a aj bola a bola nudná, samé polia, nie a nie sa dostať na diaľnicu. Pampúšikovi sa nepodarilo zaspať, takže na posledných 50km už vrešťal a bolo to na nevydržanie.
U maminy sme sa najedli, aj keď Pampúšik hubové rizoto statočne odignoroval a aj poobedný spánok. Za to mne sa chcelo spať strašne moc.
Šteniatko je prípad a neskutočný hryzoš :-D

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro a začala som si čítať. Ja proste musím u maminy vždy niečo prečítať. Pred obedom mi napísal Jacob, že čo robím poobede. Tak som mu napísala, že žiaľ opäť nie som v Slniečkove a on, že ide zo Škoda zrazu, že keď chcem, tak môžeme dať v Keksoch kávu. Tak si hovorím, že jo, že by to mohlo byť celkom fajn sa vidieť po rokoch.
Tak som sa dohodla s maminou, či bude s Pampúšikom, že zbehnem na nákup a na kávu. 
S Jacobom sme sa nakoniec našli na čerpačke a bolo to fajn. Také Superb je dosť pekné autíčko :-D ale na môjho malinkého Pištíka aj tak nič nemá.
Som si tak hovorila, kým sme sa dohadovali, že kam pôjdeme, že mať tak kľúče od bytu, mohli by sme ísť ku mne. Aj keď to je také dosť blbé, lebo kávu by som mu nemala veľmi ako navariť, keďže tam nemám ani kanvicu a sedeli by sme na parketách :-D ale za to, keby nám bola náhodou zima, mohli by sme si zapnúť podlahové kúrenie :-D :-D :-D
Potom mi prezradil, že on má s manželkou zapnuté vzájomné zdieľanie polohy. Tak si hovorím, že existuje ešte horší level dôvery vzťahu, než aký zažívam ja. 
Toto by mi ani nenapadlo, že by som po partnerovi chcela, aby mal so mnou zapnuté zdieľanie polohy. 
Cestou naspäť som mala strašnú chuť sa zataviť na Sídlisku a potom si hovorím, že na čo by to asi bolo tak dobré. 
Čo by som asi tak urobila, keby ho stretnem nebodaj? Ani sama neviem....
Mamina s Pampúšikom už boli v posteli, keď som prišla a myslím, že som im prerušila uspávanie, ktoré sa tým pádom dosť predĺžilo, ale zvládli sme to nakoniec.
Normálne mi to Jacobovo manželstvo nedalo zaspať. Asi mi už vážne šibe. Ale tak, čo je to za manželstvo, že nemôžem nikam ísť, s nikým sa stretnúť...A možno za to všetko môžu moje naivné predstavy o manželstve....to asi tak najskôr :-D
Šteniatko spalo s nami.

Nedeľa - Šteniatko ma zobudilo okolo druhej, tak sme sa šli prejsť :-D Toľko hviezd som už dávno nevidela. Chvíľu trvalo, kým šteniatko spravilo, čo malo, aj mi už bolo trochu chladno, ale mala taká nočná prechádzka svoje čaro. Akurát, že som po nej nevedela dosť dlho zaspať a o pol šiestej bol už opäť celý dom na nohách. Ach jáj, to je dovolenka :-D
Inak pohodová nedeľa, bolo teplo a tak sme poobede išli na tajch trochu a na prechádzku.

Pondelok - Volal mi majiteľ bytu, že teda o pol ôsmej sa stretneme na byte. Si hovorím, že dosť skoro, ale zase budeme to mať rýchlo za sebou.
Dopoludnia boli na vedľajších domoch umývať strechy pred natieraním. To sme pozorovali asi polhodinku s Pampúšikom, potom sme zašli asi na hodinku na Staré Hory na ihrisko, ale bolo hrozne horúco.
Pampúšik potom zaspal a zobudil sa na to, že z domu oproti prišlo špeciálne auto zobrať kontajner. A že život na dedine je nuda. To určite.

Poobede sme sa boli všetci prejsť aj so šteniatkom. 


štvrtok 11. júla 2024

Týždeň 25. 06. 2024 - 01. 07. 2024

Utorok - Zobudila som sa o 06:44. Vôbec nechápem, že mi nezvonil budík. Na šťastie sme sa aj tak s Pampúšikom vychystali pomerne rýchlo a všetko sme pekne stihli.
V práci boli prvé rozhovory/porady ohľadom prestupu do Nay a také kadejaké info chodí, že neviem, čo čakať zajtra. 
Inak je horúco, zajtra sa má trochu ochladiť, tak som zvedavá. Po robote som sa zastavila ešte u Prvej ženy po riady, čo vyradila. Potom som prišla domov celá spotená. Volal mi Drahý, že či idem von alebo či majú prísť domov. Tak hovorím, že si dám sprchu a prídem. Tak som si chvíľku oddýchla a potom som šla za nimi von. Bola tam aj Romi s deťmi a ešte jedna spolužiačka chlapcov s maminkou a bračekom, neskôr prišli aj chalani od Di a dokonca aj Susan sa zastavila, tak to bolo také fajn.
Doma mal už Pampúšik útlm, rozplakal sa, že ostal len posledný kúsok pizze a mal z toho dosť akože rev. Potom ešte za niečo, nakoniec zaspal asi v priebehu dvoch minút.
Potom mi písal Drahý, či spím, tak sme chvíľu spolu volali. Nemalo to ale žiadny reálny význam.

Streda - Zobudila som sa o piatej, ale nič sa mi nechcelo, tak som len tak ležala v posteli. Okolo šiestej začalo trochu popŕchať, tak som dala dole veci z okna a potom som zobudila Pampúšika, dosť dlho sme sa ešte mojkali v posteli a potom sme sa vybrali  do škôlky. Vyrazila som do práce pomerne neskoro, ale stihla som to pekne.
Hneď nám posunuli tú úžasnú poradu z 10 na 11, ale zbehlo to rýchlo. No páni z Nay boli takí no neviem. Ale tak ani náš vedúci celého skladu nie je zrovna najsympatickejší človek na svete. Jedna z tých ponúk vyzerá byť celkom fajn, len je to na 12tky,  no musím sa o tom poradiť doma, ale podmienky vyzerajú fajn. Štyri mesiace by sme mali garantovaný plat taký ako máme tu a potom by sme mohli rozviazať pomer dohodou a mali by sme aj nárok na odstupné, ak ho máme teraz, čo ja asi nemám, ale tak uvidíme, čo príde.
Objednala som si burger po porade. Baby tiež zvažujú, že sa pôjdu na tú robotu aspoň pozrieť. Tak som napísala personalistke, nech sa so mnou skontaktujú.

Štvrtok - Napísala mi LL, že či viem niečo o tom, že sme mali dať učiteľkám darčeky už dnes. Reku, mne aj vypadlo, že je koniec školského roku a na darčeky som fakt nemala ani náladu ani nič, ale poprosila som aspoň Drahého, nech kúpi nejakú kvetinku pre pani učiteľky, teda pre každú. Tak mi potom poobede volal, že či môžu byť ruže. Si hovorím, že jasné, že snáď každá žena má rada ruže. 
Začína byť už dosť teplo, z čoho mám ohromnú radosť :-D
Dohodla som sa s vedúcou, že zajtra pôjdem okolo pol druhej domov, keď príde kolegyňa do práce, takže sa teším.

Piatok - Ráno sme išli s ružičkami ešte do Žabky a kúpili sme také tie plnené piškótky pre kuchárku a upratovačku a tak sme to odovzdali a potom som sa vybrala do práce.
Bolo to celkom fajn, aj keď bolo toho pomerne dosť, však piatok je vždy návratka a upratovanie, ale šlo to a o druhej som už bola doma. Drahý doma nebol a myslela som si, že je len niekde po blízku, lebo mobil mal v nabíjačke, tak som sa osprchovala, trochu upratala a zrazu prišiel domov aj s Pampúšikom. Tak sme potom boli von a bolo to fajn.

Sobota - Pampúšik v noci začal kašľať. Tak parádne nám začala sobota. Drahý na mňa vyletel, že prečo on musí ostať opäť s Pampúšikom a že čo budeme zase robiť. Tak mu hovorím, že ma to veľmi mrzí, ale proste kolegyňa bude mať na budúci týždeň dovolenku a že tri dni zo štyroch idem na celý deň, takže bude to aj pre mňa dosť náročné. 
Tak ma to všetko už vyčerpáva. 
Napísala som PP aj Otravovi k meninám a teda samozrejme aj bráchovi. Potom sme si s Otravom vymenili pár správ. Ostala som prekvapená, že sa so mnou baví. 
U PP to ostalo pekne v statuse poslané ako predošlá správa. Chcela by som sa tváriť, že mi je to jedno, ale nie je.

Nedeľa - A skončil jún. Ani neviem ako. Pol rok prešiel. Fúha. Volal mi majiteľ bytu, že kedy pôjdeme prepísať energie a kedy si preberiem svoj byt. Stále nejako neverím, že sa to vlastne stalo. No, tak budúci utorok mu vyhovuje rovnako ako mne. Tak sa teším aj som z toho roztrasená.

Pondelok - A je prvého. Ráno som odviezla chalanov k poliklinike a potom do práce. Na celý deň. Ale ja užívam si to. Celkom pokoj tu bol. Aj zajtra takto, v stredu normálne na poobednú a štvrtok znova takto.
Doktorka dala Pampúšikovi dva sirupy na vykašliavanie. A ak sa to do štvrtku nezlepší, že máme prísť znova, tak uvidíme.

štvrtok 4. júla 2024

Týždeň 18. 06. 2024 - 24. 06. 2024

Utorok - Opäť na celý deň do práce, ale mám rada tieto dni o samote. No, narazila som do obrovskej kolóny a nevedela som sa vôbec dostať do práce, tak som to strihla na diaľnicu, že prejdem cez dediny. Absolútne zlý nápad. Úplne som zapadla v ešte väčšej zápche, takže do práce som prišla o pol deviatej, takže to nebolo zase až také hrozné.
Inak to bolo v robote celkom fajn. 
Kuriér mi doniesol objednávku Lego, ktoré som objednala Pampúšikovi na tortu, takže som ho v práci postavila. Kolegovia sa ma pýtali, či sa až tak nudím. No, až tak nie. Napísala som aj Prvej žene, či jej ho môžem dnes podvečer doniesť.
Proste som si počúvala YT a čítala som si v čase, keď nikto nechodil.
Volal mi Drahý, aby som odviezla po práci auto do servisu a že sa teda na neho pozrie. Servisák ma odviezol domov.
Doma som sa najedla a hrala som sa s Pampúšikom, keď mi zavolala psychologička, že zajtra sa musí zúčastniť prevozu pacienta na oddelenie a preto ruší naše zajtrajšie stretnutie. Tak som napísala šéfke, že teda prídem zajtra do práce klasicky o 09:30. Nemala s tým problém, takže pohoda.
Potom mi volala Prvá žena, že je pri Susan bytovke, či za ňou dobehnem. Tak, aj keď som chcela Pampúšika prekvapiť, tak už bolo po prekvapení, keďže musel ísť so mnou, keďže Drahý išiel do práce, ale tak aspoň mal veľkú radosť.

Streda - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky a potom som sa zastavila v Žabke a potom som išla peši na stanicu, keďže som ešte mala čas. Začína byť už dosť horúco. No, čo chcem, leto za rohom. 
V práci celkom pohoda. Po práci som išla na zastávku, dosť som sa ponáhľala, lebo som sa bála, či to stihnem, ale bolo to v pohode, dokonca autobus trochu meškal, aj som sa bála, lebo ten rozpis, že ďalší o dve hodiny ma veľmi nenadchol. Som tak premýšľala, že ako tu žijú ľudia bez auta, ale tak nejako očividne áno, keď jednu bytovku podstavili vlastne kúsok od tej zastávky a jedna je dokonca až za poľami.


Dokonca na mne pristala aj takáto krásna lienka.

Štvrtok - Odviedla som Pampúšika do škôlky, potom som sa zastavila v Žabke a doma som sa v pokoji najedla a potom som vyrazila na zastávku. Až dnes som prišla na to, že sa lístok dá kúpiť aj platobnou kartou, čo je super, lebo ja mám málokedy pri sebe hotovosť. Milujem moderné technológie.
Bolo odporne teplo, už len cestou do práce som sa spotila. Chýba mi moje autíčko :-D 
Volala mi mamina, či zajtra teda prídeme. Hovorím, že na 90% áno. Ak Servisák stihne vymeniť vlastne ani ja neviem čo, proste tú tyč, čo drží kolesá pokope a tlmiče a ja neviem, čo ešte všetko.
Cesta z roboty na zastávku sa mi zdala nekonečná. To teplo je tak úmorné. 
A zajtra opäť na celý deň. Uff.

Piatok - A opäť na celý deň do práce. Volal mi Drahý, že po robote mám ísť za Servisákom po auto. To sa mi hrozne nechcelo, ale dnes už bolo dýchateľnejšie a vlastne som sa na to tešila, aj keď sa tým oddiaľoval náš odchod k mamine a to som ešte nevedela, že sa budeme musieť zastaviť v servise aj pred cestou, lebo som nemala so sebou peniaze. Nevadí. Nakoniec sme to všetko krásne zvládli. Drahý bol ráno aj po tortu. Vyzerá super.
Torta bola taká úžasná, že lepšia fotka sa nestihla :-D


Sobota - Samozrejme sa ochladilo a ja kopu letných vecí v taške, ešteže ma osvietilo a vzala som Pampúšikovi aj tepláky a sveter. Chalani chceli ísť vo veľkom grilovať, ale už ráno začalo popŕchať, ale Drahý sľúbil Pampúšikovi, že môže ísť do Dráčika vybrať si hračku a ešte objavil aj darčeky od maminy a kto by mal to srdce mu to brať. Však je to aj tak jedno, že má narodeniny až zajtra, oslavovať budeme tak či onak už dnes.
Takže sme sa vybrali do mesta, nakúpili sme najprv v Kauflande a keď sme sa premiestnili do Terminálu, tak už úplne lialo, ale Pampúšik bol spokojný, vybral si bager. (áno, ďalší) Ale aspoň na rozdiel od hračiek od maminy, nevydával žiadny zvuk.
Mamina urobila lazane a Drahý sa ich ani nedotkol. Pampúšik po vzore svojho tatka tiež najprv nechcel, ale nakoniec som ho ukecala, aby aspoň ochutnal, tak zjedol aspoň mäsko z toho a pritom boli výborné.
Poobede sa vyčasilo a Drahý na večer začal predsa len grilovať. Trochu mu to nešlo, ale nakoniec aspoň kuracie nôžky neobhoreli úplne.

Nedeľa - Dnes už nepršalo, tak chalani pokosili. Najedli sme sa, pobalili a vyrazili sme na cestu. Cesta bola fajn, Pampúšik takmer celý čas spal. 
Doma som nachádzala do práčky, chalani išli na chvíľu von. Bolo pomerne teplo.

Pondelok - Veľmi sa mi nechcelo do práce, ale bola som strašne rada, že mám späť auto. Ani mi nedochádzalo, ako veľmi mi chýba, keď je takto teplo.


streda 3. júla 2024

Zámena/výmena manželiek

Ahojte 😏

Áno, občas aj ja neodolám túžbe "ku všetkému" sa vyjadriť. Myslím, že s týmto programom, ktorý sa stále vysiela (myslím, že už nenatáča, ale môžem sa mýliť) v oboch republikách sa už stretol každý a vlastný názor si môže urobiť tiež každý.

Kým som nemala deti, tak som si hovorila, že OK, kopa z toho je zinscenovaná, nafúknutá a podobne, ale aj tak mi v drvivej väčšine bolo neskutočne ľúto detí. O to viac, keď tam maminy schopné nechať deti pod jeden rok. 
To, v akých podmienkach mnohokrát tie deti žili, to je kapitola sama o sebe. No, keď som sa stala sama mamou, tak mi to došlo v plnom rozsahu, že toto by som nikdy svojmu dieťaťu neurobila. 
Akože ja by som do tohto programu a ani do nijakého iného nikdy nešla a myslím, že by ma ani nevybrali, lebo nie som dostatočne exotická, ale narodením synčeka som o tom na bilión percent presvedečná.

Zrovna dnes som narazila na toto video a sama som bola prekvapená, že som z toho určite videla väčšinu, no úplne súhlasím so záverom toho videa:



streda 26. júna 2024

Len ja viem...

Aké to je neustále čakať, viem len ja,
aké je to, keď ma démoni v noci obklopia
Naše konverzácie poznám od slova do slova
a aj tak si ich čítam zas a znova.

Aké je to ísť do nášho mesta,
priať si ťa opäť vidieť a zároveň sa toho báť.
Aké je to v daždi do tmavých okien pozerať
a zároveň sa všetkých svojich túžob vzdať.

To všetko, to všetko, čo cítim, čo ma ničí,
ako to bolí, to všetko viem len ja.
Len ja cítim tvoje dotyky na mojom tele,
hoci sú to roky, o tom je to celé.

Len ja, len ja, len ja viem....
že žijem len v svojich predstavách 
veď ťa v podstate ani nepoznám
a aj tak každú noc s tebou zaspávam.

Len ja cítim, že patríme k sebe.
Len ja viem, aké je to tlačiť sa k tebe,
len ja viem, aké je to nevedieť, či si OK.
Len ja viem - báť sa o každý tvoj krok.

Len ja viem čítať o vzostupoch aj pádoch
Len ja viem, že sa vidíš v starších bratoch
Nie som si však istá, či je to správna cesta.
Mám byť ja tá záchranná vesta?

Nikky, 25. 06. 2024

nedeľa 23. júna 2024

Týždeň 11. 06. 2024 - 17. 04. 2024

Utorok - Ráno som išla tak normálne do škôlky a potom do práce a keď som parkovala, tak to na mňa doľahlo, že fakt končíme, že proste o nejaký čas nie že nebude len tento sklad, ale nebude ani značka. Pamätám ako hrozne som chcela dostať tú prácu na callcentre, čo všetko mi to prinieslo. 
Samozrejme, že aj baby to rozoberali a na sklade všetci takí, že a teraz čo...
Ale inak bola pohoda. 
Po práci som s Pampúšikom zašla k Bille do bankomatu, aby som konečne zajtra išla po tie fotky. Potom sme sa ešte chvíľu bicyklovali a potom sme zastali na ihrisku, kde boli aj nejaké deti a bolo fajn.

Streda - Ochladilo sa, opäť a mierne popŕchalo. Išla som s Pampúšikom ráno do riaditeľne po tie fotky. Rýchlo som pochopila, prečo som platila 48€, keďže som omylom objednala namiesto 4 fotiek 4 sady fotiek. Takže mám kopu rovnakých fotiek. Nechcete niekto fotku môjho dieťaťa? :-D
V práci celkom pohoda. Všetci sme v takom nejako napätí, že kedy prídu ďalšie správy, kedy budeme podpisovať výpovede. K akému dátumu. Trochu som pozerala profesiu, ale zatiaľ je to také, že keď nič nevieme presne, tak je to len taký prieskum trhu.
Po práci sme boli s Pampúšikom len doma, keďže bolo dosť pochmúrne a chcel pozerať rozprávky.

Štvrtok - Opäť škôlka, potom do práce. Keď som otvorila auto, tak hrozne smrdelo a divne mi cukalo, keď som púšťala spojku, tak som sa riadne zľakla, si hovorím, že paráda, keď sa teraz zase niečo pokazí na ňom a hlavne ten smrad bol taký, že som sa zľakla, či mi neuniká nafta alebo niečo také, ale pod autom nebola žiadna škvrna, ale tak uvidíme.
V práci klasická nuda. 

Piatok - Začínam sa o to moje vozítko naozaj báť. Ten zápach je neskutočný a to trhanie tiež nie je nič moc. V práci celkom fajn. Asi 3x mi volal Drahý, že sa pôjde s Pampúšikom zrejme niekde najesť zo škôlky, že je hladný. Tak som si myslela, že skončia v tej krčmo-reštaurácii. Po práci som mu volala, že kde sú a že sú tam a sa ma pýtal, či niečo nechcem, tak mu hovorím, že či robia palacinky, tak mi objednal. Nemala som tam kde moc zaparkovať, lebo hneď vedľa je škôlka, ktorá je do 17tej, ale nakoniec som našla miesto a prišla som za nimi. Majú tam obrovský skákací hrad a bola tam aj Pampúšikova spolužiačka s rodinou a potom ešte prišla pani, s ktorou sme chodievali do Tancuľkova s rodinou.
Pampúšikovi sa samozrejme odtiaľ nechcelo, ale Drahý musel ísť do práce a ja som už bola aj dosť unavená a trochu som tam na sedačke zaspávala.
Tak sme išli domov. Drahý zhodnotil, že to auto fakt smrdí a trhá a to sme išli iba kúsok k nám domov, že hneď ako príde servisák domov, tak ho vezme. Aj mu hneď volal a tak.
Potom išiel Drahý do roboty. Keď som zaspávala, zdalo sa mi, že ho počujem, ale som si hovorila, že je to blbosť, aby bol tak skoro doma z práce, ale okolo polnoci som sa zobudila a bol doma. 
Tak neviem, či v tej práci vôbec bol, ale skôr si myslím, že sa zastavil v krčme alebo niekde inde ako v robote, ale v podstate neriešim.

Sobota - Možno sa jedného dňa opäť stretneme a vysvetlíme si navzájom, čo sa skutočne stalo. Možno jedného dňa konečne pochopíme, dovtedy, dúfam, že žiješ svoj najlepší život a dúfam, že robíš všetky veci, ktoré si vždy chcel robiť.
Toto na mňa vyskočilo dnes ráno na FB. 
Drahému bolo ráno zle, tak sme sa ako tak najedli s Pampúšikom a potom sme išli von, aby sa vyspal. Boli sme na kamienkovom ihrisku a podarilo sa mi spraviť peknú fotku Pampúšika, tak som ju poslala tatinovi a mamine a tatino mi následne volal, že za také tri-štyri hodinky sa u nás zastavia. Si hovorím, že no ujha. Tak som vzala Pampúšika domov, nech trochu poupratujeme. To sa prebudil už aj Drahý, tak som chalanov vyslala do obchodu a dala som uvariť zemiaky a vajíčka na francúzske zemiaky, lebo mi nič lepšie nenapadlo, keďže sme nemali ani len rozmrazené mäso ani nič. 
Do toho som poupratovala, kým boli chalani v obchode a akurát sme to pekne všetko stihli, kým prišiel tatino s partnerkou. 
Boli u nás asi dve hodinky a potom, že idú už do Hlavného mesta. Pampúšik už nezaspal a vlastne už bolo aj dosť neskoro na to, aby šiel spať, tak sme išli na nákup do Tesca.
Keď Drahý dával veci do kufra, tak zistil, že vytieklo aditívum do paliva a preto to auto tak strašne smrdí. Následne dovolil Pampúšikovi dojesť zmrzlinu v aute, takže celé auto bolo od čokolády. Skoro ma išlo poraziť, tak že ideme ho umyť. Bolo horúco, ale si hovorím, že tak dobre. Domov sme prišli už pomerne neskoro, keďže Pampúšik nespal, tak sme sa najedli a išli spať.

Nedeľa - Doprala som ešte dve práčky. Drahému bolo ešte stále viac-menej zle, ale poobede vzal Pampúšika von a ja som ožehlila takmer všetko, čo sme mali. Ostalo pár kúskov, čo sa ešte sušili na okne. Tak to hádam zvládnem cez týždeň.
Objednala som Pampúšikovi Lego miešačku ako ozdobu na tortu, tak dúfam, že čoskoro príde.

Pondelok - Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať a ani Pampúšikovi. Bolo to také zvláštne, že sme po dlhšom čase boli všetci traja spolu v posteli. Pampúšika som zobudila až okolo siedmej, čo je bežne už náš odchod do škôlky. Takže sme prišli okolo 3/4 na osem, ale stihli sme to. Zbehla som potom ešte do Tesca/Žabky po niečo na raňajky. Doma som sa najedla v takej pohodičke ako už dávno nie.
Prišla som do práce a volal mi Drahý, že zajtra si servisák vezme auto. Tak mu hovorím, že zajtra to nepôjde, že som zabudla, že musím ísť na celý deň do práce. 
V robote celkom fajn, teda v rámci možností. Niektorí si už pozerajú inú prácu, ale podľa mňa je to ešte skoro, keď ešte nevieme ani dátum.
Začína byť teplo von.

piatok 21. júna 2024

Mala by si...

Túto vetu už určite v živote dostal každý človek, ja zrovna nedávno som dostala, citujem:

Mala by si si niekoho nájsť, ako partnera. 

No, ja by som rada, ale ... za posledné obdobie to dopadalo približne takto:





Takže asi lovím v nejakých rybníkoch plných zadaných mužov alebo som v nejakom nesprávnom prostredí alebo proste v mojom veku si tí normálnejší už zadaní alebo proste moje nastavenie mysle nie je správne.

Každopádne však pánom ĎAKUJEM za ich rolu v mojom predchádzajúcom živote a tiež za úprimnosť, lebo poznám aj takých, ktorí by to zatĺkali. Aj keď som o jednom nevedela, že už je ženatý, tak som tušila, že je minimálne vo vzťahu. 

PS: Sociálne siete sú zlo, prezradia veľa :-D


štvrtok 20. júna 2024

Týždeň 04. 06. 2024 - 10. 04. 2024

 Utorok - 3 jednoduché pravidlá:

1. Keď nepôjdeš za tým, čo chceš, nikdy to mať nebudeš.
2. Keď sa neopýtaš, odpoveď bude vždy nie.
3. Keď nevykročíš vpred, zostaneš vždy na rovnakom mieste.

Ráno som sa zobudila krátko po piatej a Pampúšik sa trochu mrvil, ale spal, tak som sa rozhodla, že pôjdem natankovať takto ráno, že nebude tak veľa áut na ceste a tým pádom neminiem aj posledné zbytky nafty niekde v kolóne, aj tak som mala hrozný rešpekt ísť, keď mi už svietila rezerva. Takže som pokojne došla na prvú pumpu, natankovala a išla naspäť, celá akcia netrvala ani 15 minút a ani jeden z chlapov sa neprebudil. Tak u toho staršieho som to ani nijako zvlášť neočakávala. 
Zobudila som Pampúšika a stále sa ma pýtal, či bude skákací hrad, no trochu popŕchalo, tak mu hovorím, že uvidíme, ale keď som odchádzala, tak prišlo auto s atrakciami, tak uvidíme. Keď som prišla do práce, tak už statočne pršalo, ale potom prestalo. 
V práci toho bolo dosť málo, ale aj tak sa mi tam nechcelo byť, niekedy človek tú hodinu a pol naviac dosť cíti. Písala mi LL, že deti boli od vody z dažďa mokré, bola očividne veľmi vytočená skvelým prístupom našej škôlky. Ja som o tom nevedela, ale táto informácia ma veľmi "potešila", keďže Pampúšik ešte stále občas pokašliava, ale už na šťastie minimálne.
Doma mi Drahý tiež povedal, že nechali deti skákať vo vode, preto mal Pampúšik aj nejaké požičané ponožky a že ho mám na zajtra nabaliť. Spýtala som sa ho, či nemá vybraté nejaké peniaze, že už sú fotky a tak povedal, že vyberie po ceste z práce a nechá mi.
Pampúšik dlho nevedel zaspať, zaspal hádam až okolo deviatej, tak som si pustila spätne Nemocnicu aj 911 a dokonca začali dávaj 911-Texas (to som ani netušila), ale ten už som nezvládla, hoci som do jednej nevedela zaspať.

Streda - Zobudila som sa o šiestej, ale vôbec sa mi nechcelo vstávať, ale čo už. Poponáhľala som aj Pampúšika, aby sme stihli ísť do riaditeľne po fotky, ale nikto tam nebol, tak som ho vzala do jeho triedy a potom som išla pred riaditeľňu znovu, ale stále tam nikto nebol, iba pár rozhorčených mamičiek. Vrátila som sa domov, lebo som si zabudla mobil na stolíku na nabíjačke. Ledva som sa pohla, volal mi Drahý, že kde som, že počul dvere, tak som mu vysvetlila, že idem k doktorke. Rýchlo som našla parkovacie miesto, takže som mala ešte vyše polhodinky času, tak som si kúpila pečivo a kávu a spravila som si raňajky na lavičke pri bytovke, kde býval Sluha. Ani neviem, čo s ním je. Poradca hovoril, že je niekde v Švajčiarsku, či kde. Mrzí ma, že sa mu rozpadlo manželstvo, aj keď mne sa on a Tinka k sebe od počiatku nehodili. 
U psychologičky to bolo zaujímavé. Dala mi dve možnosti, prečo si tak málo pamätám. Myslím, že obe na mňa sedia. Inak sme sa moc neposunuli. Dokonca som mala pocit, že sa mi snaží povedať, že trpím úzkosťami a možno má pravdu. 
Po stretnutí som sa zastavila v Dráčiku a v Pepcu - nič, čo by ma zaujalo. Potom mi pípla sms-ka zo Sinsay, tak som si povedala, že pôjdem do Grobu po objednávku. Našla som aj ten Paw Patrol svetrík, ktorý mi na nete už ukazovalo ako vypredaný a ešte takú istú mikinu ako má Pampúšik, ale v zelenej, tak som ich zobrala, aby som na pokladni zistila, že mi pípla smska len s upozornením, že na tú nesprávnu objednávku, že je stále nevyzdvihnutá. No, nevadí.
Pred jedenástou som prišla domov, Drahý už bol hore, trochu sme spoločne upratali a potom sa vybral kúpiť nejakú súčiastku do práce. Kým som odišla pred pol druhou na polikliniku, nevrátil sa. Je to taký zvláštny pocit, že už so mnou osamote nevydrží ani chvíľku. Je mi z toho smutno. Pred poliklinikou som našla parkovacie miesto, dokonca neďaleko mňa bol tiež čierny štvorkový swift. Keď som prechádzala cez dvere, došlo mi, že nemám ten výmenný lístok so sebou a vlastne úprimne ani netuším, kde sa doma nachádza, hoci som si nedávno od doktorky vypýtala nový. Na šťastie na poliklinike ma vzali aj tak a bolo to rýchle, aj keď trochu bolestivé, keď doktor tlačil ten prístroj na rebrá. Do práce som prekvapivo prišla krátko po druhej, hoci o druhej len mali začať robiť tie echá, takže ma to potešilo.
Volal mi Drahý, že Pampúšik chce ostať v škôlke, lebo ešte stále majú k dispozícii skákací hrad. Tak si hovorím, však to nie je problém, nech tam s ním teda ostane. Netuším, prečo mi kvôli tomu volal, ale tak nevadí. Objednal na víkend auto do servisu s tým, že ho mám v piatok po práci zobrať do servisu, aby servisák mohol v sobotu začať na ňom robiť. Ach, ďalšie peniaze. Mám pocit, že za posledné dni odo mňa utekajú a utekajú. 
V práci strašná nuda, dopozerala som si 9-1-1 aj 9-1-1 Texas. Zákazníkov som mala minimum. 

Štvrtok - Ráno som samozrejme nestihla ísť na polikliniku, lebo som opäť išla po fotky a opäť tam nikto nebol. Ešte aj LL mi kvôli tomu písala a aj sme si písali, že čo ideme deťom obliecť na výlet. Učiteľka mi hovorí, že má byť teplo, že sa mu v tých gumákoch budú spotiť nohy, tak som mu ešte doniesla aj tenisky a potom som už vyrazila do práce, keďže dnes som išla na celý deň.
Poobede už bolo ozaj príjemne a chalanov som našla vonku, kde mi Drahý povedal, že on dnes nepôjde do práce, aby bol zajtra vyspatý s Pampúšikom. To som netušila, ale tak nevadí. Potom, že ide zaniesť niekomu nejaké veci a prišiel až v noci. Začínam si zvykať. Zaspal klasicky v obývačke.

Piatok - Ráno som sa hrala s Pampúšikom, nech sa Drahý aspoň trochu vyspí. Potom som išla do práce. O druhej bola veľká porada a dozvedeli sme sa, že po spojení, náš sklad celý komplet končí. Vraj sa ešte nevie kedy presne. Vôbec som netušila, čo robiť. Som sa dohodla na pondelok na podpis zmluvy. No hneď som volala mamine, ale tá ešte bola u starkých. 
No, bude to ťažký víkend. 
Po práci som išla za Servisákom s autom kvôli tomu čepu. Následne ma Servisák odviezol jeho autom domov. 
Drahý potom išiel do práce a ja s Pampúšikom sme sa najedli a v podstate išli spať. Teda, ja premýšľať do hlbokej noci, čo ďalej so životom. 
Myslela som ja na PP. Kto vie, či sa ešte niekedy  ozve.

Sobota - Zaspala som niekedy okolo polnoci. Ráno som vzala Pampúšika na menší nákup do Tesca, aby sa Drahý čo najviac vyspal. Potom sa zobudil, vzal Pampúšika von a ja som upratovala a varila. 
Napísala som aj Otravovi k narodeninám. Odpísal mi iba ďakujem. Ja len aby vedel, že sa stále môžeme baviť, ale asi sa nechce. No ok, napíšem mu ešte k meninám. Predpokladám rovnakú odpoveď, ale tak keď mi napísal na Veľkú noc, tak ma to celkom aj potešilo. Akože niektoré veci asi už ostanú navždy nevypovedané. 
Drahý musel ísť poobede do práce, lebo sa im tam niečo opäť pokazilo. Pampúšik nechcel spať a tak sme išli poumývať spoločné priestory vo vchode a potom sme išli von. Stretli sme po dlhšom čase aj LL susedku s deťmi, tak to bolo také milé. Malinká je už veľká, už vie aj stáť, keď sa pridrží. No, rýchlo to letí. Ešte teraz si pamätám ako sme boli minulé leto spolu na Bani a LL susedka mala brucho ako obrovský melón a už bude mať malinká rok čoskoro. 

Nedeľa - Pohodová nedeľa, teda v rámci možností. Stále mi akosi nedochádza, čo všetko sa stalo a čo všetko sa ešte stane a tak. 

Pondelok - Ráno som dala Pampúšika do škôlky a potom som vyrazila do Keksov. Takmer celú cestu pršalo, ale napriek tomu sa mi išlo veľmi dobre a pred desiatou som už bola v obchode o dedinu nižšie a volala som mamine, či jej mám kúpiť niečo na jedenie. 
Tak sme sa potom naraňajkovali a chvíľu sme sa o tom bavili. Tak mi hovorí, že je jej ľúto, že Pampúšik bude vyrastať v takom prostredí. Akoby mne to nebolo ľúto. 
Nakoniec sme vyrazili do mesta, lebo o 12tej mala stretnutie s jednou pani a bolo to pomerne blízko toho miesta, kde som sa ja mala stretnúť s realiťákom a majiteľom. 
Potom sme s maminou ešte išli na rýchly nákup do Kauflandu, zaviezla som ju domov, najedli sme sa a vyrazila som asi o hodinu neskôr než som potrebovala, ale to nevadilo.
Prišla som nakoniec zdarne domov aj s podpísanou kúpnou zmluvou v kufri a Drahý išiel do práce.
Hrala som sa s Pampúšikom a potom sme si ľahli spať. Bola som z toho šoférovania už celkom unavená.

utorok 18. júna 2024

Týždeň 28. 05. 2024 - 03. 06. 2024

Utorok - Ráno sme sa vydali do škôlky, napriek tomu, že bol doma aj Drahý, to šlo celkom v pohode a Pampúšik na to reagoval v pohode. Bála som sa, že nebude chcieť odísť, ale šlo to v pohode.
V robote dosť nuda, ale pohoda. 
Keď som prišla domov, tak doma nikto nebol, ale o chvíľu mi volal Drahý, že či prídem na ihrisko alebo má zobrať Pampúšika domov. Tak som prišla, boli von aj Susan s Kubim, Di s malým, Srbka aj LL susedka s oboma deťmi, takže taká malá škôlka. Chalani sa spolu bláznili a my sme sa mohli porozprávať. 
Domov sme prišli až pred siedmou, najedli a išli sme do postele, pozreli sme dve časti Binga, volal aj Drahý na chvíľu a o ôsmej už Pampúšik spinkal. Pustila som si Nemocnicu a žehlila som. Potom som ešte pozrela 9-1-1 a aj tak som nevedela zaspať asi do polnoci.

Streda - Ráno sa mi strašne nechcelo vstávať, ale ani Pampúšikovi. Na šťastie sa nám podarilo nezobudiť Drahého, hoci pri Pampúšikovi to bol vyslovene zázrak. 
V robote taká celkom klasika, akurát sa Eli podarilo pokaziť také dva doklady, kvôli ktorým sa mi nedala potom urobiť uzávierka, ale nakoniec sme to nejako zvládli.
Drahý bol s Pampúšikom doma, keď som prišla, tak som sa prezliekla a išli sme von, lebo bolo nádherne. Stretli sme aj Pampúšikovho spolužiaka s tatom, tak sa hrali asi hodinu a a pol. Potom sme šli domov, najedli sme sa a išli do postele. Pampúšik trochu poplakal za Drahým, ale zvláda túto zmenu celkom statočne.
Zaspal síce až okolo deviatej, ale v zásade mi to nevadilo. Upratala som, sprchovala som sa a išla som si tiež ľahnúť, ale dosť som sa budila. Počula som aj keď prišiel Drahý domov.

Štvrtok - Pampúšikovi sa dnes nechcelo vôbec do škôlky. Akoby tušil, že sa dnes nemusím ponáhľať. 
V škôlke som stretla Di, že uvidíme, či nám to v sobotu vyjde. Ja dúfam, že áno.
Zo škôlky som išla do Lidlu, tam som kúpila Pampúšikovi letné pyžamo. Potom som si trochu očistila auto a vybrala som sa k banke. Hľadala som poradkyňu, ale nevidela som ju, tak som sa o 09:10 rozhodla vojsť a poradkyňa ma čakala vnútri. Dosť ma to potešilo.
Pár podpisov a bolo to. Ešte sme zašli do poisťovne, lebo byt musí byť aj poistený, aby to všetko prešlo. Takže som zaplatila 74€ za poistenie niečoho, čo možno bude moje. Parádny pocit. Potom som sa šla ešte trochu previesť, nech si utriedim myšlienky a tesne po 11tej som prišla do práce.
V práci bola pohodo-nuda. Proste taká klasika. 
V celku mi to vyhovuje, že Drahý chodí takmer ihneď po mojom príchode domov do práce. Aj keď ma občas dokáže dostať aj jednou vetou, ktorú povie.

Piatok - Konečne piatok. Nejako ani neviem, ako prešiel máj. Všetko je to také rýchle.  V práci celkom pohoda. 
Volal mi Jacob. Aj som zabudla, že má moje číslo, ale to mám tak, keď mám takmer 20 rokov to isté číslo a to predchádzajúce má môj tatino, takže aj tak by sa ku mne ten kontakt dostal, keby chcel. Tak som sa ho na rovinu opýtala, že prečo mi nepovedal, že je ženatý a on, že však to viem. No reku, hej, tak určite a že či mi neprišli nejaké divné správy, že mu prehľadala mobil. No, reku to naše srdiečkové pozadie v konverzácii (nastavil ho on sám), to by ju asi takto dva dni pred výročím svadby nepotešilo.
Ešte aj Ing mi napísal, že 
Doma Drahý tesne pred odchodom začal riešiť, že či mám niečo na zajtra, či chcem byť s priateľom alebo či pôjdem s ním a Pampúšikom na Jazerá. Fakt ma ten chlap dokáže vytočiť. 

Sobota - Podvádzanie je osobné rozhodnutie. Niektorí ľudia nikdy nebudú podvádzať bez ohľadu na to, aké ťažké to je. Iní budú vždy podvádzať bez ohľadu na to, aké dobré to je.
Snažila som sa Pampúšika udržať čo najdlhšie v spálni, išli sme spolu aj na menší nákup do Tesca a potom sa prebudil Drahý a v podstate hneď išiel do práce. Tak sme s Pampúšikom trochu poupratovali a práve sme dojedli a chcela som dať Pampúšika spinkať, keď prišiel a že či ideme na tie Jazerá. To nemal povedať, to Pampúšik samozrejme už spať vôbec nechcel. Tak som rezignovala. Na Jazerách boli kolotoče, tak ma vytiahli na Kolo. Bolo to fajn, ale s mojim strachom z výšok ... Ale výhľad to bol fajn. Potom chalani išli ešte na autíčka a potom chcel Pampúšik ísť na skákací hrad, tak mu Drahý kúpil lístok dokonca na pol hodinu. To bola jediná atrakcia, ktorá stála naozaj za to. Lenže hneď potom začalo hrmieť, tak sme sa vydali do reštaurácie, do jedinej, ktorá bola reálna reštaurácia, takže o chvíľu tam bol každý občan. Trvalo im to dlho a jedlo nebolo vôbec dobré, trochu to zachránil koláčik, ale nie o veľa. Pampúšik už bol veľmi unavený a v podstate v aute ihneď zaspal. Drahý ho potom preniesol do postele a ani sa veľmi neprebudil. Drahý potom, že si ide kúpiť cigarety a keď sa ani po dvoch hodinách nevrátil, prestala som ho čakať. 
Pampúšik sa nezobudil ani večer, tak som ho pomaly prezliekla a potom som si ľahla k nemu. Drahý prišiel okolo desiatej. 

Nedeľa - Niekedy stratíme príliš veľa času premýšľaním o niekom, kto na nás nemyslí ani jednu sekundu.
No asi tak nejak. Vybrali sme sa na Jazerá, samozrejme bolo všade úplne plno, aj keď počasie nebolo úplne najpriaznivejšie. Zaparkovala som pri Amfiku len tak pri chodníku, z čoho mám vždy taký rešpekt, či tam naozaj môžem parkovať, ale okolo mňa bolo plno áut, tak som sa upokojila a prišli sme akurát, keď začínal príjazd záchranných zložiek.
Tak sme sa tam pozabávali, kúpili sme si na obed kebab, ale nebol vôbec dobrý. 
Pampúšik zaspal v aute, keď sme išli autom domov a spinkal potom ešte aj doma. Potom sme išli ešte von.

Pondelok - Do práce sa mi veľmi nechcelo, ale nakoniec to bolo celkom fajn a zajtra budem sama. Juchú :-D



utorok 4. júna 2024

Čo mi/o mne napísali...

Ahojte priatelia,

občas sa sa stane, že o mne niekto napíše veľmi milé veci a ja som sa rozhodla, že si ich sem uložím, nech ich mám pekne pospolu:

"Ahoj Nika, ako sa darí? Vieme ísť niekedy na kávu? S láskou spomínam na dobu, keď sme boli spolu. Dnes som už ženatý, no rád by som ťa videl a potešilo ma, že si napísala."

"Roky som si myslel, že sa už nikdy neozveš, obával som sa, či som ti moc nezlomil srdiečko a vôbec."

" To sa nedá zabudnúť Nikky."
(Grgy, 29. 04. 2024)

Možno nie som matka tisícročia
"Tak ako ťa poznám ja, tak sa snažíš ňou byť ako najlepšie vieš."
(PP, 26. 10. 2023)

"Ale ja Nikky držím palce, aby povstala ako Fénix a všetkým ukázala, aká je úžasná. Videl som na vlastné oči, aká skvelá je Nikky mama. To proste nezahráš ten prístup a výchovu. Síce z Nikky vysal energiu, ale zároveň vďaka nemu prekonala závislosť na mobile a nastal v nej vnútorný pokoj napriek okolnostiam."
(Pán Profesor, 15. 01. 2023)

"Ja viem, nemáš čas, lebo máš bábo a frajera...len ja som na teba stále nezabudol a sníva sa mi o tebe sem tam."
(Jacob, 14. 10. 2021)

"Ja som nezabudol na teba, stále mi chýbaš, si pre mňa dôležitá osôbka, ktorá mi v tej dobe život urobila krajším."
(Jacob, 15. 05. 2024)

"celý fest bol najkrajší, čo som zažil a ty si bola to najúžasnejšie, čo som mohol stretnúť."
(JJ, 14. 08. 2010)


streda 29. mája 2024

Týždeň 21. 05. 2024 - 27. 05. 2024

Utorok - Trochu sme sa ráno hrali s Pampúšikom a potom som išla do práce. V robote celkom pohoda, akurát, že ku konci zmeny ma tak začalo bolieť brucho, že som si myslela, že umriem. Takže doma som tak polihovala a hrala sa s Pampúšikom. Pýtala som Drahého, či si nechce kúpiť mobil, keďže teraz máme akciu v robote na jeden model, tak sa nakoniec rozhodol, že áno. Tak som mu urobila objednávku, tak snáď bude spokojný. 
Vôbec nie som nadšená, že chce ísť so mnou do Keksov. Myslela som si, že pôjdem iba s Pampúšikom, ale tak nevadí. 

Streda - Ráno som zavolala mamine, či teda môžeme v piatok prísť a Drahý, že on pôjde teda na register si dať spraviť a tak. Ešte mi hovorí, či mu vypíšem OČRku, že ju musí zaniesť do práce. Zahryzla som si do jazyka, že hádam písať sa v škole naučil, ale tak vypísala som mu to, však mňa to nestojí veľa. A môžem byť rada, že síce neochotne, ale ostal s Pampúšikom doma. Tomu sa ten kašeľ ale veľmi nezlepšuje.
V práci pohoda, bola som v kancelárii sama. Volala mi aj poradkyňa, že potrebuje odo mňa podpísať nejaké papiere, takže po práci ešte za ňou.
Jacob mi prestáva pomaly písať, akože napíše, ale oproti prvým dvom dňom je to akoby ani nepísal. Ja už tomuto svetu asi naozaj prestávam rozumieť. Na čo tieto hry? Tak buď mám o toho človeka záujem alebo nemám. Toto aspoň bolo rýchle a pritom mi dnes prezradil, že v piatok pôjde okolo. Akože na čo mi už toto písal? Ako dobre, ja tu aj tak v piatok večer nebudem, ale tak...
Bol tu aj vedúci z dopravy a s ním je také funny sa niekedy rozprávať o tých jeho vzťahoch a tým, že pozná Drahého, tak je to ešte o to viac také, no neviem. Niektoré veci sú veľmi tenký ľad. Ale, keď povie, že nechápe, kto verí ešte týmto jeho bájkam, tak si hovorím, že to ozaj nerozumiem. Najlepšie je, že im verí asi on sám. V podstate na tom až tak nezáleží.
Keď som končila v práci, volal mi Drahý, že pôjde von, keď prídem z práce. Ani som mu nestihla povedať, že prídem neskôr, lebo som musela ísť ešte podpísať poradkyni nejaké papiere. Ale tak okolo pol siedmej som už bola doma a on hneď odišiel. 
Volal mi aj tatino, takže to bol fajn večer.

Štvrtok - Pampúšik sa celú noc budil, asi 3x aj plakal, takže ráno som sa zobudila viac-menej mŕtva. Napísal mi aj Ing., že čaká na pokračovanie mojich otázok. No, úprimne, na to fakt ani nemám energiu v týchto dňoch. Ho zanedbávam :-D
V práci celkom fajn, len sa mi chcelo spať. Je to zaujímavé, že tento mesiac končia vlastne hneď dve kolegyne s rovnakým menom. Jedna teda končí a jedna nastupuje na MD. Bude ďalšie malé "retardíčko", keďže aj jej snúbenec pracuje vo firme.
Písala mi poradkyňa, že mám schválený úver na dofinancovanie. Uff. Začínam mať strach, ako to budem splácať toľko rokov. Asi som sa zbláznila dočista, ale stále hrám a NIKDY TO NEVZDÁM.


Sklad dnes končí o piatej kvôli výpadku systému, tak som zvedavá, do kedy tu budem ja a hlavne, ak bude chcieť niekto niečo vydať, tak to bude asi zaujímavé. No, uvidíme.

Piatok - Ráno sme sa zobudili pomerne skoro, zbalili sme sa a vyrazili sme do Hlavného mesta. Potrafili sme tam celkom rýchlo a tak sme sa vydali do predajne a bez problému nás zobrali, hoci to bolo takmer hodinu pred našim termínom. Sedačku nám raz-dva nainštalovala pani. Zastavili sme sa ešte v Kauflande a potom sme vyrazili ešte do mesta, aby si aj Drahý dal urobiť výpis z úverového registra. Potom sme asi o pol dvanástej vyrazili na Opičky.
Mamina volala, že je obrovská prietrž mračien, že autá až stoja. Na šťastie my sme prešli absolútne bez problému a v podstate až na jeden krátky úsek nepršalo.
Chalani išli vytĺcť burinu a tak. Proste pohoda.

Sobota - Pampúšik v noci trochu kašľal. Ani neviem, čo mi to napadlo, ale prešla som si Jacobov FB, resp. jeden príspevok, na ktorom bol označený a len tak náhodne som zistila, že sa minulý rok oženil. Pekné. Takže spolubývajúca. Hej hej. Tak som si ho pekne zablokovala. Mi v poslednej dobe tá zložka zablokovaných kontaktov rastie.
Bolo veľmi teplo a príjemne. Hrali sme sa vonku, chalani potom kosili, teda Drahý kosil a Pampúšik sa na neho pozeral. Akurát, že potom kosačka zadymila, tak sme poobede išli kúpiť novú a zastavili sme sa potom aj za tatinom. Boli sme chvíľu u neho a Pampúšik presadil s Lifkou kvietky a potom sme išli na ihrisko.
K mamine sme prišli už pomerne neskoro a Pampúšik chcel ešte kosiť, ale to už nešlo.

Nedeľa - Ráno sme vstali pomerne skoro. Chalani dokosili aj pred domom aj na záhrade a potom sa išli prejsť, mamina varila a aj som upratovala a balila. Poobede sme vyrazili a Pampúšik takmer celú cestu zaspal. Napriek tomu, že hneď ako sme vyrazili, začalo pršať, tak po pár km to prešlo a prišli sme do vyhriateho Slniečkova. Ja som začala s praním a chalani išli ešte von.
Potom prišli okolo siedmej a niečo sa zas chytili, lebo Pampúšik vystrájal, ale nakoniec to skončilo plačom a povedal Drahému, že ho neľúbi, že ľúbi len maminku. Potom dodal, že teda aj tatina ľúbi, ale menej. 
Mamina mi ešte hovorí, že si nevie predstaviť Pampúšika bez Drahého. No, niekedy aj ja na to myslím, ale obávam sa, že časom by zničil aj jeho. Proste aj teraz je to už také: Kam ideš? Hneď prídem a dieťa ho vidí na druhý deň, keď príde po neho do škôlky, lebo príde až keď spí a stále niečo.
Večer Pampúšik nevedel dlho zaspať. Keď zaspal, tak som išla pozerať hokej. Akurát končila prvá tretina. Nakoniec Česi vyhrali, to ma veľmi potešilo. Aj keď treba uznať, že aj Švajčiari hrali veľmi dobre. Naozaj pekný vyrovnaný zápas. 

Pondelok - Ráno som zobudila okolo piatej. Si hovorím, že kedy ja už budem spať dlhšie ako šesť hodín. Pampúšik sa v noci budil a kašľal. Krátko po šiestej mi volal Drahý, že ako je na tom Pampúšik. Tak som mu povedala, že ešte ani nevstal. Potom vstal, akože trochu kašľal, ale si hovorím, že aspoň na dnes ho dám, nech ide na fotenie a potom sa skúsim vypýtať na OČR.
Potom mi volal opäť Drahý, že ho chcú presunúť na nočnú zmenu, tak si hovorím, no paráda. A že to nemôže odmietnuť, lebo by ho vyhodili. Na iné ani nečakajú, ale tak OK. Čo ja už na to môžem vôbec povedať.
Napísala som aj poradkyni, že mám už zmluvu z PSS, takže to mám podpísať pred notárkou a doniesť jej to. Tak super. Tak som potom volala šéfke, že by som dnes odišla skôr o polhodinu a vo štvrtok by som si vzala pol dňa dovolenky. Nemala s tým problém. 
Takže som skončila o štvrtej a išla som na notársky úrad. Tam som za jeden podpis zaplatila 5,30€. Potom som si chcela ísť kúpiť zmrzlinu do Plecháču, ale ako som prechádzala, tak som zbadala našich aj so Susan a Kubíkom a chcela som s nimi zvítať, ale moje dieťa hneď na mňa: Ty si hovieno, ty si hovieno a takto asi 10x. Tak som sa neovládla a dala som mu ľahkú facku, to sa samozrejme rozplakal a chcel ísť na ihrisko, tak som mu povedala, že kým sa nezačne ovládať, tak bude doma. Tak som ho aj s Drahým naložila do auta a išli sme domov. 
Tam sme sa najedli a hrali sme sa a potom sme išli spať. Chalani zaspali a ja som sa rozhodla zaniesť tú zmluvu poradkyni.
Keď som prišla domov, tak Drahý bol po tme v obývačke, že som sa ho zľakla. Tak, že kde som bola, či na prechádzke. No, nemala som chuť sa s ním vôbec baviť. Čo by som mu asi povedala?
Tak som si šla ľahnúť do spálne.

streda 22. mája 2024

Týždeň 14. 05. 2024 - 20. 05. 2024

Utorok Ak chceš niečo povedať, nedus to v sebe, lebo keď vybuchneš, povieš aj to, čo si nikdy povedať nechcel. - Tak týmto by sa mohol jeden človek riadiť, lebo v poslednej dobe, čo vypúšťa zo seba, to je fakt čistá katastrofa. Už sa teším na dnešný zážitok.

Vstala som na kašeľ asi o štvrtej a už som nezaspala. Takže som bola hore, keď sa zobudil Drahý a tiež statočne kašľal a potom sa rozkašlal aj Pampúšik, ale ten sa zobudil na šťastie až neskôr. Vychystali sme sa do škôlky a išla som do práce. Kolegyňa neprišla o 09:30 a tak som kukla do spoločného kalendára a zistila som, že dnes má neskorší príchod kvôli lekárovi. Aká paráda :-)

Napísala som Krstnému smsku k narodeninám (vďaka za FB, že mi to pripomenul). Ja neviem prečo si nedokážem tie jeho narodky raz zapamätať. Hlavne, že si pamätám narodenie snáď všetkých frajerov, no schválne:
Špagetka/Drobček - 05. 03. 84
Slniečko - 02. 06. 86
Ing. - 06. 01. 83
Mig - 18. 03. 84
Drahý - 16.03. 84

+ 3 bonusy:
LM - 15. 02. 87
PP - 04. 07. 92
Otrava - 08. 06. 86

Volal mi potom pán z realitky, že keď mám záujem, vie mi za 100€ posunúť znalecký posudok, ktorý robil v novembri (to fakt tak dlho nevedia predať môj diamant?) pre jenu záujemkyňu. Tak si hovorím, že jasné, že to beriem. 
Pred 12tou mi priniesla personalitska vytlačený ten papier pre poradkyňu a mi hovorí, či to potrebujem originál a ja, že asi by bolo dobre, takže po obede si to potom vezme.
Prišla potom ja kolegyňa. Ja som o pol tretej odišla z práce, zatavila som sa ešte v meste, aby som si kúpila farbu na pečiatky a utekala som domov. Drahý tam už bol, takže si šiel zapáliť a potom sme vyrazili. 
Besiedka bola veľmi milá a dojemná, aj mi slzičky vyhŕkli. Pampúšik chcel ísť potom s malou LL na ihrisko, tak sme išli a krásne sa spolu hrali, pochodili sme síce po troch ihriskách, ale po troch rokoch sme sa konečne stihli s LL porozprávať aj na ihrisku. Prišla aj Susan s Kubim, ale v podstate aj hneď odišli, lebo chcel byť len na nej a bol už nejaký umrnčaný a tak.
Drahý išiel po besiedke ešte do práce a vrátil sa, keď sme už boli v posteli a že ide ešte zaplatiť chlapíkovi za pracie prostriedky, tak som ho nejako nečakala, ale prišiel akurát, keď Pampúšik zaspával, tak ho prebudil ale voňal ako drogéria, tak sa išiel osprchovať a ja som zatiaľ uspala Pampúšika. 
Keď som prišla do obývačky, tak už zaspával na zemi pred TV. Takže zase nebol úplne triezvy, lebo takto leží len keď má vypité. Tak som si popozerala Nemocnicu viac menej sama, ale aspoň bol kľud. Nevedela som dlho zaspať, často som kašlala. Už ma ide z toho poraziť.

Streda - Zobudila som sa, keď Drahý odchádzal, tak som pozrela bližšie tie pracie, čo priniesol. Tak je tam 5 aviváži a jeden prací gél na čierne. Včera ešte hovoril, že to bolo za 40€, dnes v telefóne, že 30€ a mne je to vlastne aj jedno.
V robote sa mi chcelo hrozne spať. Personalistka mi priniesla ten papier, tak som ho obratom poslala poradkyni. Že už má aj znalecký posudok. Super. To bola rýchlovka. Mala pravdu, že potom to už ide rýchlo. No, dúfam, že to dobre dopadne. 
Strašne sa mi celý deň chcelo spať a Drahý mi volal, či majú ísť na nákup alebo či pôjdeme spolu a si hovorím, že by bolo dobré kúpiť aj väčšie veci, takže pôjdeme spolu. 
Tak sme po práci boli ešte v Kauflande. Ozval sa mi Jacob. Bola som taká unavená, že som mu ledva odpisovala.
Chalani išli ešte na chvíľu von, potom sme sa najedli, umyli a išli uspať Pampúšika. Ja som zaspala s ním a zobudila som sa okolo deviatej, Drahý pozeral hokej, vyhrávali sme vtedy 2:0 a ľahla som si opäť spať. Budila som sa striedavo na upchatý nos a kašeľ. Fakt paráda.

Štvrtok - Ráno som vstala, ale bola som úplne zaspatá. Nejako som pobalila Pampúšika na jeho prvý škôlkársky výlet a vyrazili sme do škôlky. 
V práci pomerne nuda, písala som si Jacobom. Ani by som neverila, že niekto dobrovoľne žije tiež v takom úžasnom "vzťahu" ako ja. 
Po práci proste len tak doma, som sa pýtala Pampúšika, že ako bolo na výlete a čo tam videl a tak. Celkom pohoda, akurát v noci už chytal dosť kašeľ.

Piatok - V práci celkom pohoda, len som dosť unavená. Drahý stále kašle, ale že by si odpustil cigarety, tak to nehrozí. Pampúšik kašle, ale hlavne v noci. V škôlke mali zástup, ale vyzerala milo tá pani učiteľka, hneď sa predstavila aj mne, aj jemu. Mala som z nej celkom dobrý pocit.
Dosť dlho som nemohla zaspať, ale tak aspoň som robila spoločnosť Jacobovi, kým jazdil taxíkom. 

Sobota - Ráno sme sa zobudili pomerne skoro, išli sme na poštu, do Kauflandu a potom ešte kúpiť klince. Drahý nebol síce veľmi nadšený, že by mal ostať doma s Pampúšikom, ale tak sám by sa mal doliečiť a ja v podstate tiež. 
Chalani potom išli von a ja som dovarila polievku a dala poprať a myslela som si, že príde krstný, ale písal mi, že až zajtra. Tak si hovorím, že no čo už.
Keď prišli chalani, tak sme urobili halušky a išli sme spať. Bolo už dosť neskoro, Pampúšik sa potom ešte prebudil, že mu treba cikať, z toho som bola úplne prekvapená, že sa na to zobudil, ale potom si ešte ľahol a spal hádam do pol šiestej, kedy sme ho išli zobudiť.
Tak sme sa hrali doma a Drahý si potom pustil hokej a asi do desiatej sme pozerali hokej, proste prvé dve tretiny. Potom som rýchlo osprchovala Pampúšika a uložila ho spať.

Nedeľa - Myslela som si, že Pampúšik bude vstávať pomerne neskoro, keďže išiel spať až o desiatej, ale o pol siedmej už bol hore. Drahému sa nechcelo vstávať, tak sme sa hrali v spálni asi do ôsmej. Nechcelo sa mu vôbec z pyžama a asi okolo deviatej zaspal a asi hodinku si pospal.
Potom chalani išli von a ja som zatiaľ urobila palacinky.
Chalani prišli na obed a Drahý hneď išiel preč. Si hovorím, že super takto v nedeľu na obed, aj som trochu vybuchla, ale nechala som to tak. Krátko na to prišiel Krstný a bolo to fajn. Potom prišiel aj Drahý a ja som čakala na pani, čo si mala prísť zobrať postieľku, tak oni všetci traja išli von zas na to ihrisko, čo je v rámci krčmy. Viem, že Pampúšikovi sa tam veľmi páči, ale mne to trochu vadí, že je to krčma. Na chvíľu som išla za nimi, ale Krstný sa ponáhľal už domov, tak som ho potom išla odprevadiť a o chvíľu prišli aj chalani a Drahý zase, že on ide von. Tak si hovorím, že paráda. Nevadí, tak som Pampúšika osprchovala, uložila a tak. Prišiel okolo pol deviatej a hneď išiel do obývačky. Tak reku.

Pondelok - Ráno som vstala a potom vstal Pampúšik a potom aj Drahý a vyrazili sme k doktorke. Doktorka Pampúšika popočúvala, napísala mu nejaké lieky a dala mi OČR pre Drahého a tak budú chalani týždeň doma. Hádam to bude stačiť obom. Uvidíme. Nie je veľmi nadšený, že v piatok chcem ísť do Keksov, ale úprimne, ja pôjdem, aj keď to možno bude trochu komplikované.
V robote celkom pohoda. S kolegyňou som síce tradične prehodila tri súvislé vety, ale inak klasika.
Písala mi hypotekárna poradkyňa, že má už rezervačnú zmluvu pri sebe a že nakoniec tam nie je žiadna záloha. To som odpadla. Musím sa s ňou stretnúť, lebo toto potrebujem vidieť a hlavne, mala by som ju podpísať a že zajtra by mala mať odpoveď z banky, tak uvidíme.
Už mi aj bytík vymazali z ponuky na nehnutelnosti.sk a ja som si ani fotky nestiahla, lebo som to klasicky odkladala.
Keď som prišla domov, chalani doma neboli, trochu som sa pomotala po byte a potom som si rozložila žehlenie, keď prišli domov.
Zaspala som s Pampúšikom a zobudila som sa okolo desiatej, tak som popriala aspoň Jacobovi dobrú noc, keďže akurát končil v práci. 
Normálne začínam mať pocit, že by som ho chcela vidieť, aj keď je to hrozný prípad. Ešte šťastie, že sme sa totálne minuli našim pobytom v Slniečkove. Síce neviem koľko rokov už býva mimo, ale myslím si, že o veľmi veľa nie, lebo keď sme sa videli naposledy, tak som robila ešte na call centre a bývala som v Najväčšom sídlisku. 



streda 15. mája 2024

Týždeň 07. 05. 2024 - 13. 05. 2024

Utorok - Vstala som pomerne skoro a už nepršalo, ale bola taká obloha zatmavená. Pampúšik vstal pred siedmou a pomerne rýchlo sme sa vychystali do škôlky. Dala som oprať a išla som potom na nákup do Kauflandu, lebo tam mali mlieko v akcii. 
V práci pomerne nuda, mali sme menšiu poradu a kolegyňa, že nechcem žalovať a už začala na mňa, že čo robím a nerobím, že nepozerám výrobky a dokonca povedala, že prečo klamem a že ona vie, čo mi Bryndziarka povedala, keď ma zaúčala. Tak samozrejme, že ona to vie lepšie hádam ako ja. 
Volala som dnes jednej hypo poradkyni a dohodli sme si na štvrtok po práci stretnutie, tak som zvedavá. 
Niekedy by som odtiaľto najradšej vypadla. Tak si niekedy predstavujem, že stojím na tom balkóne a pozerám len tak na ten kopec alebo proste len tak sa idem poprechádzať po lese a tak. 
Nejako neviem zabudnúť na ten sen s PP a jeho bráškom. Hlavne, keď to bolo na tom byte, akože strašne divné celé.

Streda - Bolo pekne, len sa dosť ochladilo. Chcela som ísť niekam do prírody, do lesa, ale Drahý, že by šiel na Jazerá. Čo má furt s tými Jazerami? Tam sa mi teda vôbec nechcelo, tak sme sa nakoniec rozhodli, že pôjdeme do Jelky na Kolový vodný mlyn. Ja už som tam s Pampúšikom síce bola cca pred dvomi rokmi, ale v podstate mi to nevadilo. 
Tak sme išli a bolo celkom fajn. Dali sme si aj držkovú polievku a Pampúšik sa tam pohral trošku na ihrisku a potom sa vyskákal v blate a cestou domov zaspal, tak sme sa chvíľu previezli, nech sa hneď nezobudí. 
Najedol sa polievky a potom už nechcel spinkať, čo sa dalo očakávať, chalani ma nechali asi hodinu spať a potom išli von a ja som urobila mäso na hubách s ryžou.
Prišli až okolo siedmej a Drahý, že mu volal sused, či nejdú na pivo, tak som trochu vybuchla, že teraz doniesol dieťa a hneď ide preč, tak ostal, ale Pampúšik nechcel veľmi zaspať, tak sa zdvihol a išiel. Prišiel pred deviatou a v podstate sa iba opýtal, kedy zaspal a či sa hnevám. Nehnevala som sa.
Zobudila som tesne pred polnocou a skoro som vykríkla od prekvapenia, lebo sa mi sníval tak živý sen, že som sa chvíľu musela presvedčovať, kde som čo som, lebo v sne som išla autom jedným kopcom na Sídlisku v Keksoch. Začína mi statočne šibať. 

Štvrtok - Druhýkrát som sa zobudila o 01:40 a pamätala som si ešte divnejší sen. Snívalo sa mi, že do toho bytu, čo som ho bola pozrieť, prišiel za mnou PP brat a začal mi robiť návrhy a tak. Som si hovorila, že hádam sa nebudem celú noc budiť po dvoch hodinách. To som si nemala ani pomyslieť, lebo pred štvrtou začal Pampúšik kašľať, na čo on hneď zaspal a ja som sa snažila a o šiestej budík. Reku, paráda. 
Ráno som bola trochu rozbitá a do škôlky sme išli trochu neskôr ako zvyčajne, takže najprv som tam stretla Romi a o chvíľku došla aj Di, tak sme chvíľu spolu kecali, išla som Romi odprevadiť a ešte sme kecali o šoférovaní a tak.
Doma som sa potom najedla, osprchovala a v podstate som mohla vyraziť. Úplne som zabudla, že mám v lekárni objednávku, ale na šťastie je tá lekáreň otvorená aj v sobotu, tak tam potom zájdem, keďže zajtra má kolegyňa dovolenku a ja som sa nahlásila na celý deň, že prídem, aby som potom, keď mám v júni to kardio, nemala veľa vynechané.
Prekvapilo ma, že Romi mi dnes povedala, že Drahý sa o mne tak pekne vyjadruje vonku. No, jo, na jazyku med a v srdci jed. 
Po práci som sa zastavila za hypotekárnou poradkyňou, ktorá bola viacerými ľuďmi odporúčaná na FB v maminkovskej skupinke. Bola hrozne milá, rýchlo mi to vypočítala a povedala, že to vyzerá veľmi dobre a že zajtra by sme mali mať výsledok. Ale povedala mi, že som si prežila veľkú bolesť, že je to na mne vidieť.
Keď som prišla domov, tak Drahý bol úplne odpálený, zase kašeľ a horúčky. Takže len ležal. Urobila som mu Coldrex a v podstate takmer ihneď zaspal. No, keď som osprchovala Pampúšika, tak sa prebral a potom obaja zaspali a ja som pozerala Nemocnicu. Strašne sa bojím, že mi zajtra zavolá tá hypotekárna poradkyňa, že to proste nepôjde, aj keď ja sa vlastne bojím aj keby to vyšlo. Je to také, že neviem, čo mám robiť a nemám sa s kým poriadne poradiť. Teda, ani trochu. A vlastne jediný, s kým by som to chcela prebrať, sa so mnou nebaví, o to viac ma otravuje v snoch. Babu, ktorá si nepamätá 99,9% snov.

Piatok - Drahý išiel ráno do práce. Si hovorím, že to je nápad, keď je zase taký odpálený. Vôbec sa mi nechcelo do práce, si hovorím, že čo to bol za nápad prihlásiť sa na celý deň, ale zase hodinka a pol k dobru, je proste hodinka a pol k dobru. To sa ešte bude hodiť. 
V robote celkom fajn. 
Tesne pred druhou mi volala poradkyňa a že to prešlo prvým predschválením úplne v pohode. Normálne by som ju šla objať. Hneď som volala realiťákovi, ale ten ma trochu zbrzdil, že do konca víkendu je byt predbežne rezervovaný, že majiteľ sa sľúbil, že počká záujemcom, ale ja sa nevzdávam. Keby niekto vedel, že ako som si to ja už vysnívala aj s kovovou posteľou. 
O pol štvrtej mi volal Drahý, či musím ísť dnes von s babami, že mu je hrozne zle, že iba vracia. Tak si hovorím, že paráda. Tak som písala LL, že asi prídem neskôr ak vôbec. No, uvidím, čo bude doma. 
Napísal mi aj Ing. že čaká na ďalšie otázky, ale mal smolu, lebo knihu som nechala doma, ale v pondelok ju vezmem.
Doma som potom našla chalanov pri pizze pred TV, ale tak som to čakala. Chvíľu som sa pohrala s Pampúšikom, ale keďže v škôlke údajne nespal, tak som ho šla osprchovať a uspať. Zaspal tým pádom pomerne skoro a ja som sa okolo ôsmej spýtala Drahého, či to teda s ním zvládne alebo či mám ostať doma a povedal, že zvládne, že však spí. Tak mu hovorím, že keby niečo, nech mi volá.
Tak som zavolala Di a že už sú v pizzérke, tak som vyrazila za nimi. Bolo to super, lebo sme boli piati + teda ešte bábätko. 
Bola som teda prekvapená, ako dobre to malinká zvládla a bolo super. Domov som prišla okolo pol dvanástej, vypla som TV a ľahla som si k Pampúšikovi do spálne.

Sobota - Zobudila som sa už o piatej, pane Bože prečo? Ale aspoň som si mohla nerušene čítať. Drahý sa ešte včera stihol uraziť, lebo som si dovolila kúpiť nový mobil bez jeho vedomia. 
Potrebovala som ísť do lekárne na námestí, tak sme išli všetci spolu, s tým, že Drahý sa zastavil ešte na pošte a my sme medzičasom išli do Dráčika a potom teda na námestie. Tam sme stretli Di s chalanmi, tak sme sa chvíľu zakecali s nimi a že pôjdu na to nové ihrisko, kde sme sa aj my chystali, aj sme sa stretli pred obchodom, ale oni nakoniec nešli k trampolínam. 
Po chvíli hovorím chalanom, že ja pôjdem domov, lebo treba vyvesiť bielizeň, keď je tak pekne, nech to preschne. 
Takže som išla domov a trochu som upratovala a ani som si neuvedomila, že chalani sú už dlho von, tak som im okolo druhej volala, že či prídu aj domov, tak došli a Drahý hneď, že on musí ísť s bývalým kolegom niečo riešiť. Si hovorím, že perfektné, že ani jesť celý deň ani nič, teraz mi tu nechá hladné a unavené dieťa.
Tak som nakŕmila Pampúšika a o tretej zaspal v priebehu asi minútky. 
Drahý prišiel asi o dve hodiny a hneď začal zase tie svoje reči, ja to už tak nezvládam. Na čo je toto dobré? 
Vzala som potom Pampúšika von a Drahý ostal na gauči počúvať hudbu a bol taký nepríjemný. Nakoniec tam zaspal.

Nedeľa - Ráno Pampúšik vstal pomerne skoro, ale ja som potom ešte zaspala a chalani pozerali telku. Potom sme sa vybrali teda do Ikei a prešlo to celkom v pohode, akurát Pampúšik nechcel obedovať, dokonca ani koláč, takže som sa bála, že bude hladný, ale skôr bol už potom unavený, keďže sme pobehali aj v Avione. Kúpila som mamine prívesok D na Pandora náramok, tak hádam bude mať radosť. 
Pampúšik zaspal v aute, ale doma už nechcel spať, chcel sa ísť hrať na to ihrisko, kde je pišťoľ, to má teraz také obdobie, že by len strieľal. Mňa boleli nohy, tak som ostala doma. Dala som ešte oprať obliečky, čo sme kúpili a nejaké drobnosti a potom som prišla za nimi. Drahý už samozrejme pivo na stole. Už som to ani nekomentovala. Hlavne, že kašle, soplí.
Pampúšik už mal dosť sklenené očká a vravím Drahému, že on už je vyčerpaný, že kým ešte prídeme domov, naje sa a všetko. Tak takmer po hodine sme vyrazili domov, takže vaňa, guličky a takmer ihneď zaspal. 
Drahý, že si ide kúpiť cigarety. Keď sa po polhodine nevrátil, tak si hovorím, že asi ich išiel vyrábať a začala som žehliť. Všetko som stihla ožehliť a potom som si ľahla do spálne, keď prišiel, tak som sa tvárila, že spím. Naozaj som nemala chuť riešiť jeho opilecké výjavy ešte aj dnes. Stačilo včera.
Bojím sa, čo mi zajtra zavolá ten realiťák. Normálne mám chuť mu ani nedvihnúť telefón, ale tak bude, ako má byť. Vysielam želanie do neba.

Pondelok - Zobudila som sa v  noci okolo tretej a asi do štvrtej som bola hore. Už začínalo trošinku svitať. Nakoniec som ale zaspala a zobudila som sa pred šiestou, išla som sa osprchovať a potom som zobudila Pampúšika a išli sme sa naraňajkovať. Naše veľmi výdatné guličky na raňajky, ale tak čo už. 
V škôlke mi dala učiteľka podpísať ten papier o výlete. Som zvedavá zajtra na besiedku. 
Do práce som išla rýchlosťou asi 10km/hod. Už som si myslela, že sa stala nejaká nehoda, ale bolo len proste veľa áut.
Okolo desiatej mi volal ten realiťák a že ak mám záujem, tak môžeme to začať riešiť. Taká som bola šťastná. Akože aj sa bojím, ale viac som šťastná. 
Poradkyňa mi potom poslala ešte jeden papier, tak som ho bola zaniesť na personálne. Tak som zvedavá, že kedy mi ho dajú a všetko. Joj, aj sa bojím, aj som taká.
Asi 3x mi volal Drahý. Najprv, či v škôlke nebolo niečo k tomu výletu, čo majú ísť vo štvrtok. Potom, či si nejdem objednať obed, lebo on si zabudol do desiatej objednať a potom, že čo som si to dovolila dať na FB, že ako to vyzerá, keď tam dávam staré lásky. Tak reku, ty láska, to je kamarát, ktorý ma vytiahol z jeden veľmi zlej situácie, ale OK. To jeho "žiarlenie" mi už tak lezie na nervy. 
Po práci som sa zastavila v lekárni, lebo ma začalo bolieť hrdlo a opäť raz kašlem. Ako je normálne, že s prestávkami už sedem mesiacov kašlem?
Keď som šla do lekárne, tak mi volal Drahý, že sú všetci von a či on môže ísť do krčmy na hokej. No, reku, hádam môžem prísť aspoň domov. Na hokej nakoniec nešiel, ale bol asi hodinu v obchode. Pampúšik nechcel moc jesť, tak Drahý už mal nervy úplne a potom mu hovorí, že dúfam, že nebudeš takto vystrájať, aj keď budeš mať nového tatíka. Tak to som už úplne nezvládla, mu hovorím, že načo balamutíš to dieťa takýmito hlúposťami a on, že keď budeš mať nového partnera.
Ešte písala aj majiteľka, že máme preplatok vyše 400€, tak som sa potešila. Som to hovorila aj Drahému a on, že on aj tak zavolá majiteľke, aby sa s ňou dohodol a ja že kvôli čomu sa s ňou chceš dohodnúť a on, že do toho ma nič nie je, že ani ja mu nič nehovorím a zase vytiahol, že som mu nepovedala o mobile.
Si hovorím, že toto sa mi snáď iba sníva.
V noci som zaspala v obývačke, ale aj tak som sa budila na kašeľ. 

pondelok 13. mája 2024

Naoki Higašida - Prečo skáčem

K názvu tejto knižky som sa dostala cca pred dvomi rokmi, keď som začala riešiť rečovú poruchu môjho synčeka a keďže mnohé neurrovývojové poruchy majú spoločné prejavy, bol v "hre" aj autizmus. Čo sa týka autizmus je toto jedna z najodporúčanejších kníh a mne tiež pomohla pochopiť niektoré veci, hoci synčekovi bol autizmus vylúčený.


Prečo skáčem napísal 13 ročný japonský autista s cieľom priblížiť život autistu neurotypickej populácii. Myslím, že by mohla byť zaujímavá pre široké spektrum čitateľov, či už vo svojom okolí niekto má alebo nemá autistu.

štvrtok 9. mája 2024

Čo možno o mne neviete...

Ahojte,

dnes vám ako obyčajne odhalím kúsok svojej duše. Radšej duše ako tela alebo? No, neviem, čo je horšie niekedy. 
No, každopádne takéto odhalenia mám veľmi rada, či už formou blogu alebo videí a podobne.

Tak poďme na to:

1. moja najobľúbenejšia skladba je Štyri ročné obdobia od Vivaldiho, špeciálne Jar.

1. väčšinu života som zaľúbená aspoň do dvoch mužov v rovnakom čase

1. som bisexuálka, tak 90:10, aj keď ma žena nezaujala ani nepamätám, ak nerátam dve herečky

1. mala som prepichnutý jazyk a ak by to niekoho zaujímalo, tak zospodu je to vidieť.

1. nepamätám si takmer žiadne spomienky z detstva, ani z veku, kedy by som si to už "mala" pamätať. Občas si niečo vybavím, keď o tom rozpráva niekto iný, ale inak skôr viem, že sa niečo stalo, než by som si to pamätala.

1. nemám rada, keď ma oslovujú ľudia plnou verziou môjho mena. Inak nič proti menu Veronika ako takému nemám. 

1. neznesiem klamstvo. Kedysi dávno som prerušila všetok kontakt s vtedajšou najlepšou kamarátkou, keď som zistila, že mi v jednej veci klamala a ešte ma presviedčala, že je to pravda. Rokmi som v tomto "otupela" a už to neriešim tak radikálne, ale každopádne priame klamstvo je u mňa veľká STOPka.

1. bola som celé roky zamilovaná do Eminema a jeho "hudba" sa mi páči dodnes. 

1. nikdy som nechcela som mať deti

Bolo niečo, čo ste o mne nevedeli?



utorok 7. mája 2024

Týždeň 30. 04. 2024 - 06. 05. 2024

Utorok - Vstala som o pol šiestej, chvíľu som sa len tak premávala po byte. Okolo šiestej vstal Pampúšik a tak sme sa trochu hrali v posteli, obliekol sa, dostal zvyšok lízanky zo včera a potom sme vyrazili do škôlky. Dnes majú to fotenie, tak som zvedavá na fotky.
V robote to začalo celkom zhurta, za prvých 16 minút som mala troch zákazníkov, ale potom to ustalo, tak som si čítala "Prečo skáčem?" a počúvala videá na YT.
Kolega mi hovoril, že vo štvrtok už má opäť pršať, tak uvidíme. Zajtra by sme mohli vymyslieť nejaký výlet, keď je to voľno, ale obávam sa, že to napadne každému.
V robote bolo toho tak málo, že príjemka o 12:40 ani nebola a v tej o 10:40 bol len môj kábel. Dočítala som "Prečo skáčem?". Však to nemalo ani dvesto strán. Vypočula som si 4D celý album asi 3x alebo aj viac. 
Bola tu na chvíľku obchoďáčka si dobiť elektronickú cigaretu, tak som si ju obzrela lepšie. Je fakt krásna. Začínam chápať, čo na nej vedúci dopravy vidí. Ale asi len fyzická krása nestojí za to, aby sa niekomu rozpadla rodina alebo? Ani netuším, prečo ma to všetko okolo nich tak strašne zaujíma. Možno je to tým, že poznám aj jeho zákonitú...Neviem. Možno len vidličkujem niečo, čo vidličkovanie vôbec nepotrebuje. Ako to hovoril Heriban? V trojuholníku sú všetky rohy ostré? Asi tak nejako. Keď budem niekedy u maminy, prečítam si knihy od neho znovu, ak nezabudnem. Chýba mi PP. Ten sen, čo sa mi nedávno sníval, bol taký zvláštny, keďže v ňom bol aj jeho brácho. Kto vie, či sa aj naozaj tak podobajú ako na fotkách. Neviem, či to nie je ten jeho brácho, čo býval v Hlavnom meste kedysi. Neviem. Kto sa v tom má vyznať, keď sú štyria dokopy :-D a hlavne, ja som sa na to vtedy až tak dopodrobna nepýtala a hlavne si to už nepamätám. Viem, že jeden z nich je narodený na Deň detí a myslím, že práve on, ale istá si tým nie som. 
Občas mám obrovský pocit, že sa mu niečo stalo. Niekedy mám vidinu roztrepaného modrého mondea s TT ečv. Niekedy, keď počujem, že v Keksoch je nehoda, až mi zovrie srdce. Som šibnutá.
Poobede som išla s chalanmi do Sisnayu v Grobe. Už na parkovisku sme sa niečo s Drahým chytili, až na mňa vyštekol, že sa tam vždy pohádame, že či tu mám milenca alebo čo.  Malý chcel ísť do Zoo. Tak, ak nebude pršať, tak pôjdeme. 

Streda - Ráno sme vstali pomerne skoro. Najedli sme sa, pobalili a vydali sme sa do Hlavného mesta do Zoo. Dokonca som tam trafila na prvý pokus. Keďže bolo len krátko po deviatej, ešte tam nebolo ani tak veľa ľudí. Chodili sme proste po záhrade, bolo čoraz teplejšie, ale bolo to fajn. Pampúšika síce najviac oslovilo ihrisko a potom chcel ísť velice hľadať krokodíly a až na menšie nervozitky pri palacinkách to bol fajn deň.
Aj domov sme trafili úplne v pohode, hoci som odbočila trošku skôr než som musela, ale bez problému som sa potom vrátila na diaľnicu, takže nič strašné.

Štvrtok - Ráno trochu popŕchlo a trochu sa ochladilo. V robote bolo toho hrozne málo a takmer neustále sa mi chcelo spať.
Keď som prišla domov, tak Drahý hneď, že musí ísť do práce. No, reku, čo už. Tak sme sa s Pampúšikom hrali a dala som oprať jednu várku. Drahý prišiel okolo siedmej, osprchoval Pampúšika a potom sme sa hrali v posteli, lebo sa mu moc nechcelo spať, no nakoniec obaja zaspali a ja som pozerala Nemocnicu a tam to bolo také divné, že tam bol pán, už taký staručký a prišiel pozrieť svoju prvú lásku a že nikdy na ňu nezabudol a tak. Dlho som o tom premýšľala.

Piatok - Ráno bolo dosť zamračené a keď som prišla do práce, začalo riadne liať. Do obeda už bolo sucho. Proste aprílové počasie, aj keď je máj. 
V robote inak pohoda. 

Sobota - Napriek tomu, že sa malo zhoršiť počasie, bolo krásne slnečno. Chalani išli dopoludnia von a ja som upratovala, dala som prať a urobila som granadír a myslím, že mi parádne vyšiel. Pampúšik sa ho ledva dotkol so slovami, že to on nemá rád. Skoro ma roztrhlo, ale tak si hovorím, že OK. 
Potom sme ho uspali. Ja som si čítala a Drahý pozeral TV. 
Keď sa Pampúšik zobudil, tak že či ideme na Jazerá. Veľmi sa mi nechcelo, ale tak reku OK. Len sme sa blížili k bufetu, zbadala som na parkovisku modrú octaviu so zlínskymi EČV. Si hovorím, no už len títo mi tu chýbali, lebo mi bolo úplne jasné, že vedúci dopravy tam bude aj obchoďáčkou, ale to, že ich stretneme hneď na prvej lavičke, to som nečakala. Po pár trápnych pozdraveniach sme na šťastie všetci mali dosť trápenia s vlastnými deťmi, aby došlo k nejakému rozhovoru. 
Drahý potom objednal pre Pampúšika a pre neho lagnoš, ale v podstate ani jeden z toho veľa nemal, lebo Pampúšik chcel ísť na každú atrakciu a keď zbadal skákací hrad, tak ho langoš už netrápil vôbec a Drahému volal riaditeľ, že im opäť niečo v robote nejde, takže nakoniec sme takmer celý jeden langoš nechali tam a takmer celú moju kofolu a išla som Drahého odviesť do práce. 
Pampúšik sa chcel vrátiť na Jazerá, ale mne sa teda nechcelo už dívať na to, ako sú kolegovci a ešte aj detičky šťastné, hlavne obchoďáčkina dcérka vyzerala, že si "bračeka" užíva. Akože ja im to prajem, aj keď na to nevyzerám, len proste sa mi nechcelo na to pozerať ešte aj cez víkend.
Išla som s Pampúšikom do bývalej Žabky kúpiť Salko a na moje prekvapenie ho aj mali, aby som konečne zajtra mohla urobiť tú kokosovú griláž. Potom sme ostali u nás na ihrisku von. 
Pampúšik už spinkal, keď sa Drahý vrátil.

Nedeľa - Zobudila som sa nejaká umorená, ale rozhodla som sa, že upracem aj kúpeľňu a Pampúšik mi dosť pomáhal. Drahý urobil dal variť polievku a potom ho zobral von a keď prišiel, tak sa najedli, urobil potom ešte fašírku so zemiakovou kašou a ledva sa nejedol a išiel do práce. Teda, aspoň to tvrdil. Tak som potom Pampúšika uspávala, spočiatku to nevyzeralo nádejne, ale nakoniec predsa len zaspal a ja som si chvíľu čítala a potom som začala žehliť, lebo som zistila, že Pampúšik má spolužiakovo pyžamko, tak aby sme ho mohli v pondelok vrátiť. 
Akurát som sa rozhodovala, že pôjdem zobudiť Pampúšika, aby nespal príliš dlho, keď prišiel Drahý a hneď začal vyrývať, že kedy zase pôjdem k mame a už to išlo...Proste, že prečo tam chodím iba ja, že aj tak plače len za bratom a potom to už išlo, že ja s ním byť nechcem, že on by si nikdy nedovolil telefonovať s nejakou ľahkou devou doma a proste. Hovorím, že sa môžeme porozprávať, keď nebude opitý. Tak vzal Pampúšika von a prišli domov až po ôsmej a že boli na Jazerách a že sa tam stretli s nejakým policajtom. 
Takže, kým sa najedol a osprchoval a zaspal, bolo viac ako deväť hodín, takže zajtra pred siedmou asi nevstane, ale tak uvidíme.
Dnes je taký krásny dátum. 05. 05. to je taký na svadby a keďže je nedeľa, určite nejaké boli. Takto pred siedmymi rokmi bol piatok. 
Občas si hovorím, že tým našim prvým stretnutím sa to malo všetko aj skončiť, že PP mal v tomto pravdu a všetko to bol len klam už vtedy. Keby niekde dávali ceny za naivitu, tak ja dostanem olympijské zlato.

Pondelok - Ráno som sa zobudila krátko po piatej a Drahý už nebol doma, čo bolo fakt dosť divné, ale tak čo už. Chcelo sa mi spať, tak som si ešte ľahla a zobudila som sa krátko pred šiestou a išla som sa osprchovať, potom som ešte trochu žehlila.
Okolo siedmej som zobudila Pampúšika, moc sa mu nechcelo, ale nakoniec sa obliekol, lebo som mu dovolila vziať si džínsy. Zbalili sme obe pyžamká a vyrazili sme do škôlky.
Potom som sa zastavila ešte v malom Tescu a kúpila som si raňajky, doma som ešte trochu poupratovala a potom vyrazila do práce.
V práci totálna nuda. Som si hovorila, že by som zajtra mohla ísť fotiť, ale potom som v rádiu počula, že poobede majú prísť búrky a že sa má ochladiť a pršať zajtra aj najbližšie dni. Tak si hovorím, že ja som nešla fotiť dnes, kým bolo pekne slnečno.
V robote sa zastavil u nás v kancelárii vedúci dopravy a hneď sa spýtal, koľko má náš malý rokov. Tajne som dúfala, že sa k nášmu sobotnému stretnutiu rodiniek nebudeme priznávať, ale čo už...Tak sme sa trochu v náznakoch porozrpávali, že sme urobili trochu chyby vo svojich životoch. Nepovedal to síce priamo, ale došlo mi, že by sa asi neženil a nemal by s pani manželkou rovno dve deti. Aj keď, keď si to tak vezmem, že už bol ženatý, keď prišiel na Slovensko, takže už sú spolu s manželkou dosť dlho a staršie dieťa nemá ani 2,5 roka, takže sa dosť poznali. Lenže dieťa zamáva so vzťahom a to teda poriadne. Ale na čo potom druhé? Veď to už asi bol s obchoďáčkou alebo to vzniklo počas tehotenstva? Neviem. Akože na jednu stranu asi ani nechcem vedieť, na druhú stranu ma to ako zaujíma, že ako to všetko vzniká tieto vzťahy a prepletenia a všetko toto.
Ing sa neozval, nevadí. Možno sa ozve a možno nie. Uvidíme. V poslednej dobe to dosť analyzuje s Hamty.
Doma bola pohoda. Drahý ležal na gauči a Pampúšik sa tam hral, dojedla som kúsok pizze, čo mi chalani nechali. Drahý sa presunul do spálne, chvíľu som sa hrala s Pampúšikom, potom chcel fotiť na mobile, tak sme sa s tým chvíľu zabávali. Sprcha, pyžamo, potom si rozmyslel, že je ešte hladný, tak dojedol guličky v mlieku a potom sme sa ešte chvíľu hrali s plyšiakmi v posteli. 
Obaja chalani zaspali. Pozerala som von oknom v kuchyni a zdalo sa mi, že je mokrý chodník a mrholilo, tak si hovorím, že si spravím menšiu prechádzku, tak som asi na polhodinku vyšla do toho mrholenia. Pri LL bytovke pozerám, že vedúci dopravy je v Slniečkove. Dokonca v tej octavii aj sedel, ale myslím, že ma nespoznal. 
Doma nám nešla wi-fi, tak som pomerne rýchlo aj zaspala.


Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...