LM

Nádherné mesto

plné nádherných ľudí.

Do krásnych hôr

toho mesto sa budí.

Vyrástlo pod štítmi

najkrajších vrchov

plné nádherných dievčat

a super chlapov

Na každom kroku krčma či bar,

Mikuláš má proste nádhernú tvár.

Nikky, 24. 01. 2011

Chcem, no nedokážem (zabudnúť)

Sedím sama na lavičke,

vlaky okolo mňa stoja.

V duši mám len zmätok,

chcem byť opäť iba tvoja.

Dnes už sa na mňa inak dívaš,

kde sú dnes tie krásne vety?

Kde je ten super punker,

ktorý spojil naše svety?

Chcem opäť zažiť tvoj smiech,

zasvieť svetlo v mojom svete.

Tak príď a urob

krásno v jednej vete.

Možno mi to nikdy neodpustíš,

že na teba nedokážem zabudnúť.

Tak mi prosím prepáč,

že mi zachutila tvoja chuť.

Si pre mňa ako droga,

môj vlastný drunk.

Som z teba opitá ako doga,

nedokážem porušiť kruh.

Možno to bol iba osud,

možno iba hlúpa náhoda.

No bolo mi s tebou krásne,

bola s tebou úplná pohoda.

Chcem, no nedokážem,

za taký kratučký čas,

dal si mi tak strašne veľa,

chcem to znova, chcem to zas.

Nikky, 21. 12. 2010

Ľahnúť na posteľ a...

Ľahnúť na posteľ a plakať.

Vyplakať všetku zlobu a hnev.

Ľahnúť na posteľ a kričať.

Vykričať zo seba nespravidlivosť.

Ľahnúť na posteľ a zúriť.

Vyzúriť všetku nespokojnosť.

Ľahnúť na posteľ a ležať.

Vyležať všetok bôľ.

Ľahnúť na posteľ a zabúdať.

Zabúdať, že vôbec žiješ.

Ľahnúť na posteľ a smútiť,

smútiť sa tým, aké krásen to bolo.

Modriny, čo si mi spravil na krku ústami,

už dávno vymyzli, už je to za nami.

Nikky, 21. 12. 2010

Všetky slová sú málo

Všetky slová sú málo,

žiadne nepovie skutočnosť.

Všetky slová sú málo,

žiadne neprezradí budúcnosť.

Všetky slová sú málo,

žiadne nevyjadrí moju bolesť.

Všetky slová sú málo,

samé klamstvá, samá lesť.

Všetky slová sú málo,

žiadne nevyjadrí moju ľútosť.

Všetky slová sú málo,

žiadne nezmení minulosť.

Všetky slová sú málo,

na vyjadrenie mojej duši.

Všetky sú slová sú málo,

ked ma nadránom suší.

Všetky slová sú málo,

žiadne nepovie, čo cítim.

Všetky slová sú málo,

keď ťa vidím.

Všetky slová sú málo,

ja stracám pri tebe reč.

Všetky slová sú málo,

keď odchádzaš preč.

Nikky, 20. 12. 2010

bez ničoho

Na čo je človeku sláva,

na čo sú mu peniaze?

Keď to, po čom najviac túži,

si kúpiť aj tak nemôže?

No čo sú mi peniaze?

Na čo sú mi odmeny?

Keď tie túžby v mojom srdci

aj tak nič nezmení?

Veď ten tvoj krásny úsmev,

ten sa kúpiť nedá.

Túžim po mužnom objatí,

kto mi ho však predá?

Duša pre mňa

Koľko dní to ešte vydržím?

Ráno vstať do práce,

bez bozku na líce?

Koľko dní to ešte vydržím?

Sama bývam, sama spím?

Do kedy to vydržím?

Hľadať dušu spasenú,

rockom, punkom overenú?

Niekoho, s kým môžem byť,

každý piatok pivo piť?

Na koncertoch pogovať?

Na festivaloch stanovať?

Verím, že tam niekde si,

do číta si češeš vlasy

a čakáš, kým ťa oslovím,

do kedy to vydržím?

Dúfam, že sa naše cesty

rýchle stretnú niekde v diaľke,

že sa zveríš s tajomstvom

svojej novej priateľke.

Hrávaš sám pri vode,

smutné piesne o láske.

Budíš sa spotený

so s nami o kráske.

Nikky, 21. 01. 2009

Vianoce & ty

Tento rok na všetkých kašlem,

spravím si vlastné Vianoce,

veď kto vie, čo bude o rok

a čo bude nabudúce.

Tento rok mám všetko na háku,

kašlem na koláče, rybu a šalát.

Veď ja chcem len to jediné,

aby ma mal niekto rád.

Netúžim po drahých daroch,

ja túžim len po kúsku neba.

Mám len jednu veľkú túžbu,

môcť tak znova objať práve teba.

Nie, ja už nemám záujem

kráčam sama životom.

Ja už nemám záujem,

nechávať všetko na potom.

Chcem vidieť iskru tvojich očí,

chcem cítiť sladkosť tvojich pier,

si pre mňa všetkým,

to mi, prosím, ver.

Nikky, 14. 12. 2010

Angie

Angie, vždy, keď kráčame ruka v ruke,

vidím hrozný strach v tvojich očiach.

No tak, Angie, prestaň sa už báť,

báť druhých ľudí na uliciach.

Budem ťa strážiť pred zlom, Angie,

Nenechám ťa v búrke stáť

Navždy len ty a ja, Angie,

budeme sa spolu smiať.

Svet nie sú len oni,

svet sme aj my, nie sme iní.

Cítime lásku úplne rovnako,

nie sme menejcenní.

Ja ťa ľúbim, Angie,

tvoje nežné ženské ústa.

Každý na nás hľadí,

v očiach nenávisť a pomsta.

Ľúbim ťa, drahá Angie,

tvoje tenké krásne ruky.

Priznaj si to sama, Angie,

Neprežívaj ďalej muky

Angie, znieš mi stále v hlave

na teba myslím celý deň...

Angie, kráčaj so mnou,

staň sa mojim snom.

Friend

Si prekrásny, si nádherný

snáď sa tvoja duša nezmení.

Milujem tvoju starostlivosť,

cením si tvoju úprimnosť.

Túžim patriť do tvojho sveta,

chcela by som byť tvojou oporou.

Krásne znie každá tvoja veta,

prosím, zahrň ma dôverou.

Chcela by som byť tvojou priateľkou.

Chcem sa s tebou zabávať.

Chcem stáť vždy pri tebe,

chcem sa do noci rozprávať.

Chcem piť s tebou pivo,

chcem zas žiť trochu divo.

Si prekrásny, si nádherný,

snáď sa tvoja duša nemení.

Nikky, 26. 01. 2011

Punkotéka

Znásilnenie či Incest,

je veľa zlých ciest.

Radšej Číro a Pivo,

to znie pekne divo.

Dorka a Pavli sú dve punkové sestry,

ideme spolu na koncert do Hviezdy.

Len s tebou som mala pocit, že..

Len s tebou som mala pocit, že Zem sa okolo mňa točí.

Len s tebou som mala pocit, že sa zbláznim z tvojich očí.

Len s tebou som mala pocit, že piť pivo je úžasné.

Len s tebou som mala pocit, že žijem v krásnom sne.

Len s tebou som mala pocit, že mi niekto vyčúra žlté srdiečko.

Len s tebou som mala pocit, že každý deň víde slniečko.

Len s tebou som mala pocit, že prekrásna je svet.

Len s tebou som mala pocit, že problémov už niet.

Len s tebou som mala pocit, že všetko prebolí.

Len s tebou som mala pocit, že nás nič nerozdelí.

Len s tebou som mala pocit, že miluješ všetky moje prepichy.

Len s tebou som mala pocit, že miluješ všetky vášnivé vzdychy.

Tebe

Topím sa v tvojich očiach,

topím sa v tvojom náručí.

Si moja duša, moje srdce,

kto mi lásku zaručí?

Prišlo to všetko náhle,

nechcem ti nič sľubovať.

Poviem iba ako cítim,

chcem ti seba venovať.

Cítim sa pri tebe ako nová,

vlievaš do mňa radosť.

Ty si mi otvoril oči,

aby som povedala trápeniu dosť.

Nikky, 13. 11. 2010

Orion I <3 pistácie

Ahojte Dne si dáme ochutnávku tyčinky, ktorá vychádza z čokolády, ktorú mám veľmi rada a patrí k mojim obľúbeným. A to je Orion plnená pistáciová. Celú túto edíciu mám vo veľkej obľube, už od prvej, ktorú som zaevidovala v našich obchodoch.

Tyčinka je vlastne úplne rovnakej chuti ako čokoláda. Krásna sladká a pistáciová chuť. Jednoducho úžasná. Famózna, možno by mohla byť trochu menej sladká, ale inak je výborná. Lahodná čokoláda a pistáciová náplň.

Po nahryznutí je náplň je krásne zelená.

Tu som sfotila aj klasickú veľkú čokoládu v obchode.

Na pokraji zúfalstva

Stojím na pokraji priepasti,

už nemám síl.

Cítim sa taká bezmocná,

spolieham na pomoc víl.

Neviem ti pomôcť

a nedokážem sa s tým vyrovnať.

Stáe sa iba pýtam,

čo sa ešte môže stať?

Stále sa seba pýtam:

Kedy sa to skončí?

Táto bolesť, bezmocnosť,

kedy sa to skončí?

Skončí sa to,

keď príde Nový rok?

Skončí sa to,

keď urobím ten krok?

Nikky, 13. 11. 2010

List Jej - list štvrtý

27.08.2018, 17:56

a znovu Ti píšem, prepáč, ahoj :-) skoro sme sa dnes stretli, asi si v práci, ale napísal, že má už niečo s kamarátom, ale akosi tomu nedokáže uveriť, kto vie prečo. Asi preto, že keby mi napísal, že má už dohodnutú inú, tak mi pukne srdce, takto je to len moja domnienka. Viem, že pravdu mi už nepovie a že sa zrejme už nikdy nestretneme. Možno to tak má byť. Možno mal byť v mojom živote iba dočasne. Neviem. Možno sa to už ani nikdy nedozviem. Cesta naspäť do Hlavného mesta. Vieš, čo mi napísal? Že v utorok príde za mnou do BA. Vtipné, že? Ideš asi domov, že? Bude kopa voľna. Netrápi ťa, že tvoj tato ani nevie, že ste stále spolu? Akú to má budúcnosť, keď si nemôžeš vziať svojho chalana, lebo je poloróm? Ťažké otázky Ti dávam, že? Ale občas som proste taká. Aj Provokatérča je. Tak chcel robiť vo Firme a tak mu vraveli, že sa to nedá a dosiahol to. Dúfam, že je šťastný. Nič viac by som si nepriala, len, aby bol šťastný, aby našiel svoj vnútorný pokoj, aby prijal obe časti seba, lebo on na to má. Spomínam si, ako prišiel za mnou do práce, ako sme sa potom spolu sprchovali a ako som sa k nemu pritúlila a v hlave mi stále chodilo ľúbim ťa ľúbim ťa a vedela som, že mu to nemôžem povedať, že on to jednak tak necíti voči mne, dvatak neznáša tieto sladké kraviny a tritak neverí, že ho ľúbim. Písaval mi, že ma to prejde, ale neprešlo. Ze sa so mnou staví, no vidím, koho to prešlo skôr, že? "ja som tomu veril jak malý"- Kali.

Nie, nie

Nie, nie

Kráčam dnes sama svojim mestom,

ty ma zdravíš známym gestom.

A ja sa na teba nepozriem.

Nie, nie, už nepozriem...

Sľuboval si mi morek krásnych vecí

Dnes už viem, že to boli iba keci

Dnes si už na teba nespomeniem

Nie, nie, už nespomeniem.

Pýtaš sa prečo ťa ignorujem

Dobre vieš, ako ťa milujem

No dnes si už nespomeniem.

Nie, nie, už nespomeniem...

Vídam ťa skoro každý deň.

Kam to smeruješ, fakt neviem

Dnes ťa už nepozkávam

Nie, nie, už nepozkávam...

List provokatérču

29. 08., 23:14

Ahoj provokatérča. Po sérii imaginárnych listov tej Tvojej, píšem teraz Tebe. Nestihli sme sa ani rozlúčiť. Vtedy som ešte netušila, že sa vidíme posledný krát. Človek to vraj nemá vedieť, lebo by si to neužil Nevedela som to ani s Tebou, ani s Ex. Spomínam si, ako si ma začal bozkávať, spotenú, nenalíčenú a ja som si užívala tú hodinu s Tebou. Vtedy som Ti verila, že je ti to ľúto, že musíš ísť do Keksov. Dnes už radšej nechcem ničomu veriť. Nechcem sa Ťa radšej opýtať, kedy si bol s tými dievčatami, či po mne, či medzi našimi stretnutiami. Na jednej strane túžim po odpovedi, na druhej strane sa jej bojím, ale nie o tomto som chcela.

Ďakujem, ďakujem Ti, provokatérča. Dnes už viem, že si bol v mojom živote len na chvíľu, nádherný polrok...aby si mi otvoril oči, aby si mal posunul, lebo už bol čas. Zbohom provokatérča. Ak som Ti splnila čo i len jeden sen, tak to malo význam. Ty mne áno. Ľúbim Ťa, provokatérča. Veril by si, že časť mňa verila, že dnes prídeš a prekvapíš ma ako 01. 05.? Pamätáš si ešte na to, provokatérča? Ja áno.

Nie, nie

Kráčam dnes sama svojim mestom,

ty ma zdravíš známym gestom.

A ja sa na teba nepozriem

Nie, nie, už nepozriem...

Sľuboval si mi morek krásnych vecí

Dnes už viem, že to boli iba keci

Dnes si už na teba nespomeniem

Nie, nie, už nespomeniem...

Pýtam sa prečo ťa ignorujem

Dobre vieš, ako ťa milujem

No dnes si už nespomeniem

Nie, nie, už nespomeniem

Vídam ťa skoro každý deň

Kam to smeruješ, fakt neviem

Dnes ťa už nepobozkám

Nie, nie, už nepobozkám...

Niečo máš

Niečo máš, čo ti nepatrí.

Zabudol si to vrátiť, keď si odchádzal

Občas každý niečo vetrí,

Kde si sa s ňou schádzal?

Veď je to všetko aj tak jedno

cítim len smútok a je mi biedno

Prečo som ja sama a ty si sám?

Kde je to: Za teba život dám?

Kde sú tvoje hrejivé ruky?

Bojím sa...

Bojím sa...každý človek sa niečoho bojí...a ja sa práve teraz bojím, že som vyhrala dve fľašky fernetu stock citrus o ktoré ani nemám záujem....prepáčte, milí čitatelia, ktorí neexistujete, lebo tento blog nikto nečíta...ale aby som vedela aj ja o pár dní, týždňov, mesiacov, rokov...dnes sme sa stavili o dve fľašky fernetu citrus, že s ňou nebude nič mať a ja sa práve teraz bojím, že som im vyhrala, po všetkých dnešných slovách, po tom všetkom, čo sme spolu prežili, po tom, ako som si dnes myslela, že sa k sebe vrátime...na čo mi hovoril, že ide za ňou...bolo by možno lepšie, keby mi to nepovedal, teraz sa bojím a hrozne sa bojím...pane Bože na nebi, pomáhaj mi, tak sa bojím...čoho vlastne? že sa k sebe vrátia, že sa spolu milujú u neho (v ex-našom byte)....mám príšerný strach, že som stratila to, čo som hádam ešte ani nezískala...viem, mala by som mu dôverovať...ja viem...len, tá dôvera je teraz ešte taká slabá krehká...tak veľa ľudí mi hovorí, aby som sa s ním nestretávala, aby som mu nedvíhala telefón, nepísala si s ním...viem, že je to ťažké pochopiť, ale cítim to takto...ak je o čo bojovať, budem bojovať, ale potrebujem vedieť, či je o čo bojovať...ak chce byť s ňou, nech je s ňou, ja to prežijem...strašne sa bojím

Neviem

Ani neviem, kde začať. Od posledného zápisku sa určite zmenilo tak veľa. Vzťah, ktorý sa podľa všetkého nemal ani začať sa pred mesiacom definitívne skončil, odsťahovala som sa. No definitívne ako definitívne. Asi po dvoch týždňoch sme sa prvýkrát videli. Hneď na zastávke ma objal a dal mi pusu na líce, inak nič. Nič osobné, celú hodinu a pol sm e strávili kecaním o práci, ako dvaja kolegovia, medzi ktorými nikdy nič nebolo, nie je a nebude. Aký veľký omyl. Nemohla som sa na neho vynadívať. Tie zelené oči. Vidím v nich ešte lásku alebo ju chcem vidieť. Sama neviem. To bolo deň po tom, ako mi do telefónu sám od seba povedal: "chýbaš mi" a vykoľajil ma tým na zvyšok dňa. Prečo nič neurobíš, keď ti chýbam? Naozaj ti chýbam? Alebo je to len pokračovanie tvojich klamstiev. Kde je vlastne pravda a záleží na nej až tak moc? A čo slečna D.? Čo sa s ňou stalo? Stretávajú sa? Píšu si? Volávajú si? Majú stále spolu vzťah? Chce nás obe? Obe predsa mať nemôže, to nejde, aspoň nie navždy. Jednu alebo druhú to časom prestane baviť.

Predminulý víkend prišiel za mnou. Dal mi pusu (na ústa!), hneď ako sme sa videli. Nedokázala som mu odolať. Bozkávali sme sa a mali sme sex, odzadu, v mojej izbe. Keď skončil, bozkával ma do vlasov, povedala som mu, že ho ľúbim a on povedal, že aj on mňa, povedala som mu, že mi chýba a on, že aj ja jemu. Potom sme sa šli najesť a na prechádzku a na zmrzku, videla som, že mu volala, možno jej neskôr volal späť, neviem, netuším, niečo sa medzi nimi muselo stať. Neviem.

Potom sme sa stretli aj na druhý deň. To bolo v nedeľu pred dvomi týždňami. Išli sme na obed, na drink a potom k nám na predajňu, takže nás videlo dosť ľudí. Ex-partneri spolu, divné, že? Je pravda, že sme sa nedržali za ruky alebo nebodaj bozkávali, ale prišli sme spolu a ani sme sa netvárili, že by nie.

Naposledy som ho videla pred týždňom v nedeľu. Len tak mi zavolal do práce a povedal mi, že je škoda, že som v práci, že by chcel ísť so mnou na obed a na autosalón. Na obed sme nakoniec šli. Zaplatil slušne vysoký účet bez problému, ale najväčší gól bol predvčerom.

Volal mi, že dostal kapky od mamky, že sa jej priznal, že som sa odsťahovala. Vraj mu dosť vynadala, že má dosť rokov, aby vedel, čo v živote chce a že má prísť na východ, ale nie sám, včera večer mi poslal srdiečko. Skoro som omdlela. Ešte že som ležala v posteli. Mali sme chat ako pred niekoľkými mesiacmi. ĎAKUJEM Bohu.

Ak je o čo bojovať, chcem bojovať. Ak nie je už o čo bojovať, chcem to vedieť a nemrhať silami. Ako povedal Lete, mali by sme sa porozprávať, ale ja sa toho dosť bojím, bojím sa, že nedostanem úprimné odpovede alebo, keď ich odstanem, že sa mi nebudú páčiť, ale skôr či neskôr sa tomu rozhovoru nebude dať vyhnúť, to mi je jasné. Dnes dopoludnia mi volal a a viac-menej ma pozval na dovolenku. Pýtal sa, či mi TK dá ešte týždeň dovolenky. Nemal by to byť žiadny problém, aj tak si minimálne týždeň dovči budem musieť vybrať.

Teraz bol tri dni doma. Premýšľam o tom, či bol s ňou. Čo robil celé tri dni doma a sám? Alebo sa zoznámil ešte s nejakou ďalšou slečnou a je to nenapraviteľný sukničkár? Kiež by som vedela na všetky tieto otázky odpovede. A keby som vedela, bolo by to lepšie? Jednoduchšie? Prijímala by som pondelkové dotyky od MK lepšie alebo ich dokonca bola ochotná oplatiť? Asi nie. Všetko je tak, ako má byť, len to treba prijať. Či sa my k sebe vrátime? Tak rýchlo? Tak rýchlo určite nie, nie, pokiaľ je s ňou v akomkoľvek kontakte a ja viem, že je a aj bude chcieť byť, na toľko ho už poznám, že bude s ňou chcieť byť kamarát. Možno ale ona bude mať viac rozumu, možno ho nemiluje tak úplne, presne tak, ako som ho ja spočiatku nemilovala, tak úplne, ani neviem, kedy sa to vo mne zlomilo, možno až keď si začal s ňou, keď som zrazu mala vedľa seba muža, ktorého som vôbec nespoznávala, ktorý sa so mnou nerozprával, ledva ma zdravil a ja stále neviem, kvôli čomu to všetko vlastne bolo. Prečo ma nechal odísť, ak mu na mne záleží? A ak mu na mne nezáleží, prečo to potom všetko radšej neukončí. Vymažeme si čísla a dovi-dopo. Papa drahá Nika. Neviem. Neviem je v poslednej dobe moja najčastejšia odpoveď, ale aj najúprimnejšia. Neviem, či ho milujem, neviem, či som mu odpustila, neviem, či by som chcela, aby sme sa znovu dali dokopy, neviem, či chcem vedieť pravdu, prečo to všetko. Fakt neviem. Kam to všetko speje? Neviem. Viem, len, že musím nájsť samú seba a potom môžem nájsť odpovede na všetky tieto otázky a viem, že sa ho budem musieť opýtať, lebo sám mi asi naozaj nepovie.

Chýbanie

Ahojte Pôvodne som si myslela, že to hodím na facebook, ale potom mi došlo, že by to asi nebol najlepší nápad, lebo by si to mohol prečítať on. Čo tými dvomi slovami (chýbaš mi) spôsobil nevie asi ani on sám. Začali mi tiecť slzy a zrazu som bola totálne tam...Dve slová, ktroé mi celkom zmenili deň. Ani neviem, či to s tým chýbaním je vôbec pravda. Tak veľmi by som mu chcela povedať kopec vecí...tak strašne mi chýbaš, ja chcem, nech to vieš...aké je ťažké počúvať, že je hajzel, chuj, že ma využil, zneužil, oklamal...áno, to všekto je zrejme pravda, ale to moje hlúpe srdce stále bije pre neho...viem, nikdy si to nebude vážiť. Všetko to viem, ale keď vidím, že mi volá, nedokážem odolať nedvíhnúť...