27.08.2018, 17:56
a znovu Ti píšem, prepáč, ahoj :-) skoro sme sa dnes stretli,asi si v práci, ale napísal, že má už niečo s kamarátom, ale akosi tomu nedokáže uveriť, kto vie prečo. Asi preto, že keby mi napísal, že má už dohodnutú iú, tak mi pukne srdce, takto je to len moja domienka. Viem, že pravdu mi už nepovie a že sa zrejme už nikdy nestretneme. Možno to tak má byť. Možno mal byť v mojom živote iba dočasne. Neviem. Možno sa to už ani nikdy nedozviem. Cesta naspäť do BA. Vieš, čo mi napísal? Že v utorok príde za mnou do BA. Vtipné, že? Ides asi domov, že? Bude kopa voľna. Nerápi ťa, že tvoj tato ani nevie, že ste stále spolu? Akú to má budúcnosť, keď si nemôžeš vziať svojho chalana, lebo je poloróm? Ťažké otázky Ti dávam, že? To vieš, aj keď nie som študovaná ako Ty, aj tak osm psychologicky veľmi silná osoba. Aj Provokatérča je. Tak chcel robiť vo Firme a tak mu vraveli, že sa to nedá a dosiahol to. Dúfam, že je šťastný. Nič viac bby som si nepriala, len, aby bol šťastný, aby našiel svoj vnútroný pokoj, aby prijal obe časti seba, lebo on na to má. Spomíam si, ako prišiel za mnou do práce, ako e sa ptom spolu sprchovali a ako som sa k ntemu pritúlila a v hlavemi stále chodilo ľúbim ťa ľúbim ťa a vedlea som, že mu to nemôžem povedať, že on to jednak tak necíti voči mne, dvatak neznáša tieto sladké kraviny a tritak neverí, že ho ľúbim. Písaval mi, že m to prejde, ale neprešlo. Ze sa so mnou staví, no vidím, ko to prešlo skôr, že? "ja som tomu veril jak mal"- Kali.
