Pravdu

Vraj chceš pravdu,

no tá údajne bolí,

tak nalejme si vína,

nasypme do rán soli.

Pravdou ostáva, že

milovala by som ťa aj bez vtáka,

lebo milujem tlkot tvojho srdca,

milujem, že pri tebe môžem byť taká

taká, ako sa naozaj cítim,

že pred tebou padajú mi slzy.

Tváriš sa drsne, no viem,

že v duši ťa to kúsok mrzí.

Že ten pokoj, čo cítim

mi stojí za plnú nádrž

a milión slov mám pre teba,

často si hovorím v duchu: zadrž!

Milujem tvoj úsmev,

milujem tie hnedé oči,

ako ich vyvrátiš,

keď pohľad bočí

Milujem, keď mi odhalíš

vzácne čriepky svojho sveta

ver, že viem, že majú cenu zlata,

každá jedna pošepkaná veta.

Milujem, keď sa ma letmo dotkneš

a ešte viac, keď ma hryzieš

Milujem ten čas,

ktorý si na mňa nájdeš.

Milujem naše spomienky,

tiež ich v sebe roky nosíš

Obaja si už veľa nepamätáme,

Viem, že na mňa tiež myslíš

Tie rána, keď obaja nemôžeme spať

káva, balkón, ciga, veď ty vieš,

nemusíš mi hovoriť,

viem, že to chceš tiež

Pravda je taká, že

nemenila by som nič

Si dokonalý, aj keď 

často ako cukor a bič

Nemenila by som ani kúsok

z Tvojho nádherného tela.

Zobudiť sa vedľa neho,

je to, čo by som veľmi chcela.

Ešte jedenkrát, hoc aj posledný

Ešte jednu noc,

dívať sa ako spíš,

a mať tú moc

prebudiť ťa uprostred

láskať ťa a pozorovať

ako budí sa jediný,

ku komu som si mohla dovoľovať

Si dokonalo nádherný,

pre mňa roky taký ostaneš

chcel si poznať pravdu,

tak teraz ju už vieš.

Nikky, 08. 07. 2025

Ticho

Pozícia neslávna prischla mi,

vôbec som o ňu nestála,

Netušila som, aký tenký je ľad,

na ktorom som stála.

že ešte priveľa lásky a citu

ostalo v tom srdci zranenom,

Lenže opäť ryhy robíš v ňom,

v tom srdci tisíckrát zlomenom.

Nevyčítam ti to,

lebo ty ani netušíš,

ako veľmi ťa ľúbim,

ty tieto reči nemusíš

A snažím sa ich potláčať,

keď prilepená na tvojej hrudi,

počúvam tlkot srdca,

Nech ma pán Boh súdi.

Spomínam na bozky sladké,

Keď si sa musel zastaviť,

a teraz týždeň ticha,

ja snažím sa to pochopiť.

A bolí to vidieť ťa on-line,

a nesmieť ti napísať 

ja si to ticho minulého roku,

už vôbec nechcem zopakovať

Keby sa ti niečo stalo,

tie myšlienky mi nedávajú spať,

Lebo ja by som bola posledná,

ktorej by sa správa mala dať.

Nečakám kvietky, hoci žena som,

jediný darček stále mám,

dávno vyprchala voňa toho trička,

no aj tak sa ho nikdy nevzdám.

Tvoje meno všade znie,

a o pár rokov možno konečne,

zabudnem na všetko to krásne,

aké je byť na balkóne spoločne.

Nikky, 08.05. 2025

Lúčenie

Na chatu ľadová správa,

už mesiac mi spávať nedáva.

A aj keď som videla kopu hliny,

časť mňa chce veriť, že niekto iný....

V polke bol vzatý zo života

a žiadne peniaze sveta

už nevrátia lesk tých modrých očí

humor tvojich rečí

už mi nepripomenieš spomienky,

že stále máš od našich hodinky,

čo dali Ti na narodky, či Vianoce,

alebo tuším to boli promócie?

Už si slabo pamätám detaily,

ako sme na zlý vlak nastúpili...

Ako som ťa zvykla čakať v Bryndziarni,

kým prídeš z Hlavnej dediny....

Najkrajšie leto, najkrajšie hodiny,

Do hája, to mal byť niekto iný!!!

Najradšej by som kričala od zlosti,

lebo bolí to až do kostí...

A mozog nedokáže pochopiť,

prečo si práve ty nemohol dlhšie žiť....

Najúprimnejšie srde môjho sveta,

od Desmodu pamätná veta...

Zhorí všetko čo mám, ak odídeš....

Stále neverím, že už nikdy neprídeš...

aby si opäť zachránil môj svet,

a už Ťa niet....

Pane Bože prečo, márne sa pýtam,

len verím, že niekde tam,

už ťa nič nebolí, čo bolelo.

Tak málo mi zostalo....

Spomienky, bolesť srdca,

nestihol si rolu otca...

Priezvisko vyvolenej dať

Prečo ťa Boh pri sebe chcel mať?

A si teraz mementom mojich dní,

že treba žiť svoje túžby a sny,

lebo každá sekunda, každá hodina.

Môže byť tá jediná...

Nikky, 22. 12. 2024

Jediná

Jediná, áno jediná chcela by som byť.

Jediná, do smrti s tebou žiť.

Jediná ťa bozkať na dobrú noc

Jediná mať nad tebou moc.

Jediná poznať všetky smútky,

jediná dostávať kvietky.

Jediná poznať všetky tvoje sny

Jediná vypĺňať tvoje dni.

No inú rolu som dostala,

len aby som nakoniec sama neostala.

Kradnem si sekundy, minúty,

aby si bol v mojom svete iba ty.

Nemôžem ti to vlastne ani povedať,

čo všetko by so ti chcela dať.

Už to nebude sen ale spomienka,

povedala so ti ešte začiatkom pondelka.

O týždeň si mi kopu spomienok opäť dal

a o dva dni na to všetky ilúzie zase vzal.

Chceš, aby som sa o teba podelila,

to by som sa radšej zastrelila.

Aj tak mi patríš iba na minúty vzácne,

ktoré zanechávajú srdce krvácajúce.

Odpusť, že taká veľkorysá neviem byť.

Ako by som s tým obrazom mohla ďalej žiť?

Nikky, 28. 12. 2023

Závislá

Chcem ťa bozkávať,

stále počujem tie slová

čo by som dala za to

počuť ich tak znova

Niekedy by som chcela vrátiť,

roky, kedy som ani netušila či žiješ,

nemyslela na teba dňom a nocou

a bolo mi jedno, s ktorou si micou...

Tak mi prosím daj návod,

ako znova mám zabudnúť.

Netušíš, čo všetko si začal,

keď si mi v tú noc napísal.

Nevieš, aké je to pozerať na dátum,

Deň nezávislosti, viem,

aké je to pozerať na každé Mondeo,

aj keď má od modrej ďaleko....

Aké je to na balkóne stáť,

nechať štyri dé hrať...

Vraj nemám plakať,

už nemám čakať...

na tvoje sexy správy,

neznášam tieto stavy,

keď tvoje fotky vidím,

ako závislá sa cítim...

Chvíle eufórie striedajú prepady,

čo sú to všetko za nápady,

sama seba občas nespoznávam,

keď v noci unavená nezaspávam...

Nad všetkým premýšľam tisíci raz,

do pekla, chcem ťa vidieť zas.

8 miliárd ľudí na planéte

a ja túžim aspoň po jednej vete,

jednom slove práve do teba,

je to moja potrava, potreba

potrebujem ďalšiu dávku naťahovania,

bozkov, dotykov, milovania.

Nikky, 19. 07. 2024

Len ja viem...

Aké to je neustále čakať, viem len ja,

aké je to, keď ma démoni v noci obklopia

Naše konverzácie poznám od slova do slova

a aj tak si ich čítam zas a znova.

Aké je to ísť do nášho mesta,

priať si ťa opäť vidieť a zároveň sa toho báť.

Aké je to v daždi do tmavých okien pozerať

a zároveň sa všetkých svojich túžob vzdať.

To všetko, to všetko, čo cítim, čo ma ničí,

ako to bolí, to všetko viem len ja.

Len ja cítim tvoje dotyky na mojom tele,

hoci sú to roky, o tom je to celé.

Len ja, len ja, len ja viem....

že žijem len v svojich predstavách 

veď ťa v podstate ani nepoznám

a aj tak každú noc s tebou zaspávam.

Len ja cítim, že patríme k sebe.

Len ja viem, aké je to tlačiť sa k tebe,

len ja viem, aké je to nevedieť, či si OK.

Len ja viem - báť sa o každý tvoj krok.

Len ja viem čítať o vzostupoch aj pádoch

Len ja viem, že sa vidíš v starších bratoch

Nie som si však istá, či je to správna cesta.

Mám byť ja tá záchranná vesta?

Nikky, 25. 06. 2024

Mám ťa v hlave

Zaľúbená do badguya,

to je také moje

Kedy konečne zložím tie svoje okuliare

a prestanem hľadať to dobré?

Potrebujem sa úplne spáliť,

no nebaví ma sa tváriť,

že nevstávam s tebou v hlave,

že ťa tam nemám skoro stále.

Stále cítim tvoje dotyky,

stále čakám na správy,

neskutočne žiarlim na ňu

a ťažko znášam tieto stavy.

Viem, mala by som sa zmieriť,

že mi nie si súdený.

No, 5 rokov som zabúdala,

aby sa zjavil a svet bol opäť jasný.

Pýtal si sa ma ako by sme mohli byť spolu,

keď ťa nedokážem prijať takého aký si.

V tom nie je vôbec chyba,

no ja som ešte horšia ako ty asi.

Na jednu stranu si strašne prajem,

opäť sa zobudiť vedľa teba

Zároveň sa veľmi bojím,

či nestratím aj seba.

Viem, že raz príde k tomu,

že toto nebude stačiť.

Akurát netuším, že ktorému z nás 

a bude sa to potom dať ešte vrátiť?

Hovorí sa, čo si vieš predstaviť,

to sa aj stane.

že na čo myslí človek, 

to priťahuje.

Uvidíme, ako to bude ďalej,

občas strácam už nádej,

človek je si aj tak strojcom šťastia sám

tak ktorú si vyberieš z dám? 

Nikky, 13. 12. 2024

Na rázcestí

Kričať sa mi chce:

Málo o mne vieš!

Sama seba hľadám,

že čo vlastne chceš?

Viackrát si mi naznačil,

no mne treba priamo povedať.

Máme na seba zabudnúť

alebo si máme lásku dať?

Sladké bozky stále cítim na perách,

no keď si odišiel,

mala som veľký strach,

že je to poslednýkrát.

Možno si ma mal nechať tak,

možno si nemal za mnou chodiť

Možno som aj ja mala odísť

Možno to všetko malo byť inak

Chápem, že máš strach,

vykročiť do neznáma.

Ver, že aj ja ho mám,

no nechcem byť len "známa".

Cítim sa rozpoltená,

neviem, čo robiť mám.

Možno by nám prospelo,

byť chvíľu každý sám.

Len že ani ja ani ty,

nie sme voľní.

No vo svete to už tak bolo,

že sa zišli zadaní

a vzniklo z toho niečo krásne,

no bojím sa, že nádej zhasne

Veľmi veľa v stávke je,

mám sa vzdať nádeje?

Nikky, 09. 02. 2024

Tri slabiky

Kilometer za kilometrom

rátam vzdialenosť medzi nami.

obaja vieme, za iných okolností,

čo by bolo s nami?

Viem, dve hodiny sú nič,

keby sa dalo

sama neviem, či chcem,

čo sa to so mnou stalo?

Áno, sprvoti to moc nešlo,

ale nakoniec roky to vo mne spalo,

pochovala som spomienky,

na všetko to krásne aj to, čo bolelo

A zrazu mi vhupneš do života

a môj rozum si spravil lobotómiu,

srdce piští, každá bunka tela

si chce zopakovať anatómiu.

Ešte cítim tvoju voňu,

sladkosť tvojich pier,

teplo tvojho tela,

všetko, to mi ver.

Ja viem, jediné, čo mi ponúkaš,

tri slabiky, ktoré sa zarývajú hlboko

mi - len - ka

nič lepšie nikdy nebolo.

Vždy to bolo málo,

no dnes to už vôbec nestačí.

Už nechcem minúty,

celý deň ťa chcem mať v náručí.

Viem, nie je to možné,

v dobrom aj zlom kráčať spolu,

viem, veľa chcem,

viem, ja mám na chlapcov smolu.

Nikky, 14. 12. 2023

03. 01. 2013

Ty hľadíš na mňa

a ja hľadím do zeme

možno iba čakám na ten moment,

kedy sa nám dotknú dlane

Z očí ti ide teplo

ktoré ma zohrieva

Je to láska?

Či ako tomu hovoria?

Hľadala som dušu 

a našla som teba

a ty bez váhania 

si mi ukázal kúsok z neba

Skrývaš ma v náručí

keď sa moje čelo zamračí

Papáš mi noštek

a každý tvoj božtek

je pre mňa neistá istota

že mi patrí aspoň pol sveta

že po tvojom boku je všetko OK

že zvládnem čokoľvek

🌹

Do neba chcem kričať,

že mi strašne chýbaš

už si nikdy neprečítam

Tvoje milé slová

Pred rokom poslednýkrát,

zavreli sa Tvoje oči,

žiadne srdiečko na instagrame

mi od Teba už nepriletí

Je mi to tak veľmi ľúto,

nestihli sme sa nikdy stretnúť,

nedávno opäť vytiahla som macíka,

čo si uhačkovala pre Pampúšika

Prvé Vianoce bez Tvojej pohľadnice,

stekajú mi slzy na líce

Možno až po roku tak naplno,

uvedomujem si ako silno

ma zatiahlo virtuálne priateľstvo.

Čítam si staré články, komentáre.

Stále proste verím, čo sme nestihli,

vynahradíme si tam hore.

NK, 18. 02. 2023

Pravý priateľ

Práve mi na FB vyšla spomienka s týmto. Sa mi to páči a si to sem uložím. Úprimne ani neviem, či je to moje dielo, ale myslím si, že áno:

Pravý priateľ vždy ťa schová,

vždy Ti povie správne slová.

I keď by to bolieť malo,

povie Ti vždy, čo sa stalo.

Chýbanie

Chýba mi tá náruč,

v ktorej mizol svet

Chýba mi ten pocit,

že okrem nás nikoho niet.

Chýba mi vaňa

a my dvaja tam

Chýba mi ten pocit,

že nikdy nie som sám.

Chýba mi to zapálenie,

keď hovoríš o svojich láskach

Chýba mi ten lesk tvojich očí,

keď snívaš o diaľkach

Chýba mi tvoje plece,

na ktorom som si zvykla snívať

Chýba mi tvoj rozhľad,

môcť sa na teba len tak zadívať

Chýba mi rozpätie krídiel,

chýba mi náš jazyk,

chýbajú mi formule s palacinkami

chýba mi každý náš zvyk

Chýba mi angličtina

chýba mi ruština,

tvaja zašišajušaja,

tvoja jediná

Chýba mi rozširovanie obzorov

chýbajú mi rozhovory v noci

Chýba mi vnímanie názorov

chýba mi Dežko o polnoci

Chýba mi SNP,

chýba mi náš slovník,

chýba mi to pochopenie,

aké nemal už nik.

Chýba mi VikNik

chýba mi budúcnosť

chýba mi to strašne,

aj keď je to minulosť.

Nikky, 30. 11. 2021

Advent

Šťastné a veselé,

za oknom prvý sneh,

nejako ma to minulo,

v mojej mysli iba hriech.

Cítim tú priepasť 

a za ňou ešte stena

Slzy ako hrachy

prázdna ozvena

Ten chlad cítiť už z diaľky,

prekonať ho asi neviem

srdce mi puká

tak veľmi milujem

dívaš sa na to,

už sa ťa to nedotýka

nemé ústa

slová ako dýka

Sladké slová,

nepatria mi viac

Naozaj teraz vôbec neviem

ako to zvládnem o mesiac

Nikky, 30. 11. 2021

I´m alone, so alone

Plačem a neviem prečo

kráčam a neviem kam

som stratená vo vlastnom svete

hľadám ťa a prosím

vráť sa ku mne, vráť

I cry and I have a feeling

na ničom už nezáleží

so I cry and walk alone

The head in my hands

somebody laughts in the far

cítim sa taká sama

plno ľudí je v meste

so alone in this town

so alone without you

Opustil si ma pred rokmi

ja ešte stále snívam

Somboedy opens the door

and steps in

ten muž ma pobozká

nie...je to opäť iba predstava

I´m alone, so alone in the town

there are people live around me there

ale nik ma skutočne nevidí

I cry and I don´t know why

I walk and I don´t know where

I´m lost in my own world

I´m lookind for you and I please

Come back to me, come back

Plačem a mám pocit

everthing´s doesn´t matter

a tak plačem a kráčam sama.

Hlava v mojich dlaniach

niekto sa smeje v diaľke

I feel so alone

a lot of people are in the town.

Taká sama v tomto meste

taká sma bez teba

You left me years ago

and I steel dream

Niekto otvorí dvere

a vstúpi dnu

this man will kiss me

no...it´s only vision again

Som sama, taká sama v meste

žijú tu ľudia okolo mňa

but nobody sees me really

Ukončila tento

Ukončila tento trány sen,

zaľahnem, zobudim a znova deň.

Znova skúmam samú seba,

skúmavo pozerám aj na teba.

Ty si človiečik v mojom výhľade,

v zime chodíš po chodníkovom ľade

a možno spadneš práve vtedy,

keď sa budem pozerať von oknom

možno sa zasmejem a prejde ma Depka :-)

Rozlúčka s Prahou

Poslednýkrát na známych miestach,

poslednýkrát prechádzam Prahou,

poslednýkrát na dlhší čas,

smutno mi bude za ňou.

Lúčim sa s tebou, drahá moja,

pohľadom bozkávam sto tvojich veží

Nasadám do vlaku,

spomienka ma ťaží

Ešte cítim chuť jeho pier,

ešte počujem jeho šepot slov

a jeho som tu nechala

Zbohom, Kajo, ďalej lov!

Zbohom všetky Čerozáci!

Verím, že sa ešte uvidíme.

Niekedy na vás nezabudnem,

určite sa stretneme.

Zbohom Vlaďka, Vlasta, Danka,

Funny, Mikla, Vladko, Miško.

Zbohom všetci moji...

prošilo to tak friško...

Zbohom Juliya, Marínka,

zbohom všetky moje krásky.

Veľa šťastia, úspechov,

želám vám z lásky

Nikky, 30. 04. 2007, 22:00

Čeroz

Ukrajinská mafia Čeroz zabrala,

krásnych šikovných ľudí dodala.

A Slováci sú v menšine,

nespravodlivosť však nie je.

Lebo či si Čech, Ukrajinec, Slovák,

narobíš sa ako kokot tak či tak

Nie som zlá, ale robiť nebudem,

veď výplatu za 3 dni rozbijem...

Tak povedz prečo tu mám byť,

bez Macka aj tak neviem žiť.

Ľudia sa tu striedajú ako ponožky,

nezarobia ani na vodu a rožky.

Tak dávam dnes výpoveď,

čakám už len na odpoveď.

Áno, slečna, môžte ísť, tam sú dvere,

idem, veď mi za domovom srdce reve.

Tak odchádzam a mám zvláštny pocit,

rozmýšľam, či skutočne som mala odísť.

Niekedy je možno lepšie zuby zatnúť,

no nikedy je lepšie zbaliť sa a vypadnúť.

Čas ukáže, čo bolo správne, dosť sa bojím,

no čo eraz ja poviem, tak za tým si stojím.

Zbohom priatelia, zbohom vedenie,

snáď sa stretneme, ale radšej nie...

Waitting

Who I am waitting for?

Your´s blue eyes are away,

Tvoje sladké pery,

musím plakať

Don´t forget me!

Look at me...I am nothing

Chladné zimné večery

Počuť nežné kroky,

Somobdy walks behind me

She goes around me

and says nothing

Stará priateľka z minulosti,

už ma nepozná

Nobody sees your nice face

nobody can speak about you with me

pre všetkých sme my dvaja minulost

nik nás už nespája...

So I go home and sleep many days

and when I wake up

Si minulosť a spomienka

a ja som slobodná

Na koho čakám?

Tvoje modré oči sú preč

Your sweet lips

I must cry...

Nezabudni na mňa!

Pozri na mňa...som nič.

Cold winters evenings

It´s hear mellow steps

niekto kráča za mnou

Predje okolo mňa

a nepovie nič

Old friend form pastness

she doesn´t know me

Nikto nevidí tvoju peknú tvár

nikto nemôže hovoriť so mnou o tebe

for all we are both pastness

nobody´s binds our yet...

Idem domov a spím mnoho dní

a keď sa zobudím

You are the pastness and nemory

and I am free again

Nikky, 13. 05. 2007

Na koho čakám?!

Možno stále verím, že nájdem to, čo hľadám...

zatiaľ sa však stále potkýnam a padám...

Už ma nebaví rozprávať o šťastnom živote,

keď sedím sama vo svojom úkryte.

Ľudia si myslia, že som šťastná a spokojná

Kto vlastne chápe, že som iná?

Raz snáď príde, bez slova ma objíme

a od prvého stretnutia sa nerozdelíme...

Príde obyčajný človek, čo bude iba pre mňa,

pre ktorého budem tá bohyňa,

Bez zbytočných gést,

bude ma nežne viesť.

Viesť ma za ruku životom,

bozkami na pery nechávať všetko na potom...

Pomôže mi zabudnúť na okolie,

na to ako zarobiť na živobytie.

Na všetko zlé dnes chcem zabudnúť,

stretnúť len teba, do trávy ľahnúť.

Chytiť sa za ruku a skúmať oblaky,

neriešiť kto je aký

Nepočuť ľudské slová a pritom sa dohodnúť,

tak prosím ťa, skús sa pre mňa rozhodnúť.

Nie som zlá, ani dokonalá, som človek,

čo z lásky neváha spraviť čokoľvek.