Hľadať tu :-)

štvrtok 28. júla 2022

Manca Schwalbová - Vyhasnuté oči

Ahojte priatelia. Ďalšou knihou, ktorú by som si sem rada uložila ako prečítanú a stručne zrecenzovanú je táto.
Prečítala som ju u maminy, kde sa to tematikou koncentračných táborov, obzvlášť z Auchwitz-Birneau dosť hemží. 

Táto konkrétna kniha rozpráva jedenásť príbehov žien, ktoré Manca stretla počas svojho pobytu. Sú jej osobnými spomienkami na spolupracovníčky v lágri, ale aj na pacientky.

Moje hodnotenie: Je to v celku príjemná kniha v rámci možností danej tematiky. Smrť je popisovaná len veľmi mierne, skôr sa jedná o príjemné až úsmevné spomienky, ktoré však končia úmrtím kamarátiek. Avšak, pre niekoho, kto už má skúsenosti s knihami ako sú Tetovač z Auchwitzu, Mengeleho dievča a podobne, je ešte dosť príjemná.



utorok 26. júla 2022

Týždeň 19. 07. - 25.07. 2022

Utorok (19.07.) - Ráno mi hneď prišlo upozornenie, že balík je uložený na pošte, tak som sa rozhodla, že rovno pôjdem poň, kým nie je príliš horúco. Potom sme sa pohrali na tom ihrisku pri pošte, kým som dievčatá vybalila a potom sme a vybrali do Tesca a odtiaľ na ihrisko pri LL. Tam som stretla Susan s Kubíkom, to bolo hrozne milé, vidieť ich po dlhšej dobe. Potom sme sa najedli a Pampúšik a zaspal. Potom som fotila nové prírastky. Už dlho som nezažila pocit, že by som fotila bábiky v deň príchodu, bolo to veľmi fajn.
Prišla mi aj správa, že Basics Goddess je pripravená na výdaj, tak poobede by som mohla ísť po ňu.
Tiež mi prišla správa, že zásielka z Walmartu už vyrazila. To je rýchlosť. 
Poobede vzal von Pampúšika Drahý a mne nebolo nejako dobre, tak som ostala doma, však po Basics môžem ísť aj zajtra.

Streda (20. 07.) - Dnes a zajtra majú byť najhorúcejšie dni doposiaľ. Tak som sa rozhodla, že ráno konečne vytepujeme gauč. Pampúšik mi výdatne pomáhal a veľmi ho to tešilo. Však mal vodu, tak bodaj by nie. Je rozhodne vidieť, že je to rak.
Potriedila som ešte nejaké vecičky po Pampúšikovi z minulého roku. 
Potom som sa vybrala do mesta po bábiku. Na námestí sme stretli známu z ihriska, zastavili sme sa aj v Pepcu, tam som stretla Romi s deťmi a nakoniec aj v Dráčiku. 
Poobede sme išli do servisu. Keď sme tam prišli, tak som mala pocit, že už to nehrkoce, ale keď sme išli domov, tak áno. No, som zvedavá, čo to bude stáť.
Prišla mi správa, že Holidayka dorazila na USA sklad. Paráda.

Štvrtok (21.07.) - Dopoludnia sme sa boli prejsť po sídlisku, našli sme bager aj s tatrou, no to mal Pampúšik samozrejme radosť. O ulicu ďalej objavil zase mačku, no opäť radosť veliká.
Poobede prišiel Drahý s tým, že mu volal automechanik, že by tá oprava stála okolo 230 eur. Skoro som odpadla, tak ako som počítala, tak som počítala, tak si hovorím, že tento mesiac proste nehrozí. Napísala mi aj majiteľka bytu, že by sa zastavila zajtra dopoludnia, ak by mi to nevadilo. Nevadilo, v podstate som bola rada.
Chalani išli poobede spolu von.

Piatok (22. 07.) - Tak sme ráno upratovali, majiteľka bytu mi potom volala, či teda môže prísť, jasné, tak sa na cca hodinku zastavila, hneď som vyplatila nedoplatok za plyn, 22€. No na parádu, ale tak čo už. Bola som na chvíľku aj s Pampúšikom von, ale bolo mi z toho úplne do plaču, že furt voľačo, celkovo mi bolo stále tak nejako blbo, už som dosť nevyspatá a celá taká no na nič. 
Keď prišiel Drahý, tak mu písala majiteľka bytu, že sa ešte opýta na to vyúčtovanie a že som jej nedala peniažky za smeti, tak som jej poslala ešte 30€ za smeti, takže 50€ len tak kvázi za nič a samozrejme pre mňa úplne nečakane, lebo ja nikdy neviem, kedy sú tieto vyúčtovania a podobné záležitosti a do toho auto.
Podvečer som konečne išla poslať Basics Goddessku kočke, ktorá ju odo mňa kúpila a keď sme už boli na námestí, tak Drahý, že či nedáme Pampúšika ostrihať. Aj to prišlo v týchto horúčavách vhod, bol krásne ostrihaný.
Na ihrisku sme sa ešte stretli so Susan a Kubíkom, Drahý ešte musel ísť do práce, tak sme s nimi boli pomerne dlho. Sme sa rozprávali o jej šoférovaní, som mala úplný pocit dejavu. Proste úplne ako ja pred pár mesiacmi. Nikdy by som nepovedala, že sa na tom už budem smiať.

Sobota (23.07.) - Pred dvomi rokmi sa mi z novorodenca stalo dojča a teraz je to už chlapček. Ráno som bola dosť aktívna, urobila som raňajky, dala som oprať a potom na mňa prišiel nejaký útlm okolo obeda, až Drahý vypražil rybu a urobil zemiaky a keď som sa najedla, tak už sa mi na totálku nič nechcelo
Nakoniec sa zobudil Pampúšik, zjedol dosť zemiakov a aj nejakú tú rybu a vybrala som sa s ním von. Na našom ihrisku nikto nebol, tak sme išli k LL, ako nepredpokladala som, že by tam niekto bol, ale Pampúšik to tam má rád, má tam bager. Neskôr za nami prišiel aj Drahý, pohojdali sme, poprechádzali sme sa ešte po sídlisku a išli sme domov.
Pampúšik nevedel dosť dlho zaspať, ale nakoniec sa mu to podarilo. Volal mi krstný, tak som vybehla na chvíľu von a že ešte ide zavolať sestre a potom mi keď tak ešte zavolá. Hneď na to mi volal Drahý, že kde som a ja že mi volal Krstný a že som nechcela volať doma, aby som nezobudila Pampúšika a že mi ešte má zavolať, že chvíľu počkám vonku a keby nie, tak prídem domov. Tak som si sadla pri škole na lavičku, aby som prípadne niekoho nerušila a pustila si konečne prvý diel Jitrní záře. Asi 10 minút som pozerala, keď si hovorím, že asi bude lepšie, keď sa vrátim domov.
Ledva som si doma sadla, znovu mi zvonil telefón, tak som si len obula Drahého šľapky a vybehla som von a nakoniec sme sa s krstným rozprávali dve hodiny. Nepamätám si, kedy naposledy som sa s niekým rozprávala dve hodiny po telefóne, ale určite to bude aj niekoľko rokov.

Nedeľa (24.07.) - Domov som prišla krátko po polnoci, chlapci spali ako zarezaní, ale ja som nemohla nejako aj tak zaspať. Ráno som sa samozrejme nešla zobudiť, ale nejako som sa predsa len vzchopila a Drahý išiel do obchodu kúpiť ešte mäso do polievky, ale zeleninu nechal na stole, čoho sa samozrejme chytil Pamúšik, takže som ju musela pokrájať, ak som ju chcela zachrániť pred jeho kuchárskym umením, takže nakoniec som polievku varila ja a chalani išli na chvíľu von. Keď Pamúpšik zaspal, tak som urobila ešte ryžový nákup, medzičasom napísala majiteľka bytu, že jej už prišiel mail ohľadom zúčtovania, tak máme nedoplatok skoro 136 eur. To ma opäť samozrejme skoro porazilo, ale Drahý, že nech nestresujem, že zoberie fušku u Miša na dome a že to sa nejako spraví. Hm, no chcela by som vidieť to nejako, ale už som akosi nemala ani síl to riešiť.
Podvečer sme vyšli von, na ihrisku bola akurát susedka z vedľajšieho vchodu, tak sme sa chvíľu rozprávali aj za to vyúčtovanie, že tam proste nebola jedna záloha akoby kvôli tomu prechodu, že to si nemám robiť starosti, že každý mal nedoplatok. No si hovorím fajn, škoda, že mi to nikto nepovedal, že to treba očakávať, by som si odložila, ale OK, tým pádom by sme mali mať budúci rok menší preplatok, ak sa teda nenavýšia o tisíc percent ceny všetkého, čo asi bude fakt, ale to budem riešiť potom.
Neskôr prišli na ihrisko aj Susan s manželom a synčekom, tak to bolo fajn, že sa chlapci spolu pohrali.
Večer sme pozerali Cez prsty, hoci sme to videli už hádam 4x, ale nič lepšie v TV nešlo, len samé strieľačky a podobne.
Potom som si zapla noťas, že potriedim fotky.

Pondelok (25.07.) Tak je jedna hodina po polnoci a konečne to vypínam a idem si ľahnúť. Je horúco ešte aj teraz.
Ráno som sa zobudila na Pampúšika, že sa hrá. Môj úžasný. Volala som s maminou a potom sme išli von na ihrisko k LL, bola tam jej susedka so synčekom, tak sme sa tam hrali a rozprávali, bolo to fajn.
Prišli sme domov, Pampúšik zjedol polievku a tyčinku a potom zaspal.
O dve hodiny sa zobudil, najedol, potom prišiel Drahý z práce a že či nepôjdeme do Amfiku a do Lidlu. Si hovorím, že fajn, že môžeme, tak že ide naštartovať auto. Ja som sa trochu bála, ale že automechanik povedal, že po meste môžem, len nech nejdem do vyšších rýchlostí, tak sme išli. 
V Amfiku Pampúšika trápila len fontána, celý sa zamočil, takže som mu v Lidli kúpila bodynko, ktoré som mu tam rovno obliekla a ešte jedno pyžamko a keď sme prišli domov, tak som akurát videla Susan s Kubkom, tak sme mu išli zablahoželať a potom sme sa rozprávali všetci štyria na workoutovom ihrisku, kým sa chlapci hrali a potom volali Drahému z roboty, tak išiel na biku tam.


sobota 23. júla 2022

Týždeň 12. 07. 2022 - 18. 07. 2022

Utorok (12. 07.) - Bolo dosť chladno, ale Pamúšik chcel ísť pozrieť vláčiky, tak sme išli ku koľajniciam, potom k sliepkam, až k bufetu na konci jazera. Tam bol jedne pán s dvomi deťmi, ale inak nikto. Krátko po našom príchode začalo popŕchať, Pampúšik nechcel ísť domov, chcel, aby som ho zobrala, potom spadol z motorky, no proste neustály plač a dážď k tomu, proste pecka :-D
Poobede sme sa s chalanmi vybrali do mesta po zásielku a do parku a potom sme išli domov. Prišiel mi Barbie nábytok, som úplne nadšená.
Večer si ešte prišiel jeden pán po tie kľúče, že sú dcérkine.

Streda (13.07.) - Vstali sme pomerne skoro a hrali sme sa s nábytkom pre Barbie. Bolo to moc fajn. 
Potom sme išli von a zastavili sme sa na ihrisku pri LL. Potom sme ešte išli k nám a tam sme stretli známych, tak si Pampúšik vyskúšal bicykel, aj mu to celkom išlo, ale ešte potrebuje nabrať svaly na nohách.
Poobede sme boli tiež ešte von a na večer sa sám hral asi štvrť hodinu s knihou. 

Štvrtok (14.07.) - Dopoludnia sme boli na ihrisku pri LL, lebo to je jediné miesto v okolí, kde je dopoludnia tieň. 
Keď prišiel Drahý domov, vybrali sme sa na nákup do Kauflandu a zastavili sme sa aj v Lidli, kúpila som Pampúšikovi pyžamko a ponožtičky.

Piatok (15.07.) - Bolo opäť dosť teplo, ale ostali sme na ihrisku pri nás, lebo Pampúšik sa tam začal hrať s dievčatkom, dokonca si od neho požičal kolobežku a dal mu motorku. Tie deti sú niekedy také úžasné.
Drahý prišiel z práce a hneď mu volali, že niečo nejde, že či ho zaveziem, tak som ho zaviezla, tak poto mi prišiel povedať, že ešte to bude tak minimálne na dve hodiny, že či ho počkáme alebo ideme, tak vravím ideme, čo by som tam na ceste s malým robila dve hodiny. Zaparkovala som vážne dosť krivo, ale tak som si hovorila, že ešte pôjdem po Drahého, tak som sa to ani nesnažila vyrovnávať, resp. aj tých pár mojich pokusov to len zhoršovalo. Ako sme prišli na ihrisko, tak som videla, že LL práve odchádzajú, lebo im prišiel tatino, tak sme sa ledva pozdravili, ale však to nevadilo.
Drahý nevolal, že skončil ešte ani o pol ôsmej, tak sme išli domov, dala som Pampúšikovi najesť, okúpala som ho a uspala a Drahý prišiel až okolo deviatej večer.

Sobota (16.07.) - Dopoludnia boli chalani spolu von a ja som upratovala, keďže cez víkend má prísť majiteľka bytu. Potom sme sa najedli, horko-ťažko sme uspali Pampúšika a poobede sme sa vybrali do Kostolnej do Motýlej záhrady. Tam to bolo tak krásne. Ja zbožňujem motýle, to bol pre mňa raj, ale Pamúšik by ich rád preskúmal, takže Drahý na neho musel dávať zvýšený pozor, čo ho znervózňovalo. Hneď vedľa bolo aj malé ihrisko, tak sa tam Pampúšik trochu pohral.
Zastavili sme sa ešte v Lidli po pečivo na ráno a ja som neodolala a kúpila som Pampúšikovi trenírky. Snáď z nich úplne nevyrastie, kým sa nám podarí odplienkovať. Tiež kraťasy s Tom&Jerry a sadu tričiek.



Nedeľa (17.07.) - Drahý ma ráno "zabil" s informáciou, že chce ísť do Ikei. To samotné by nebol až taký príšerný nápad, keby za tým nedodal, ale nemáme diaľničnú známku. Aj napriek dočasnej absencii rannej kávy mi došlo, že chce ísť autom. Zakryla som svoj vydesený výraz a odpovedala som, že som konečne kúpila ročnú diaľničnú známku. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme ráno, lebo kto vie kedy Pampúšik zaspí a tým pádom kedy sa poobede zobudí a že podvečer už bude v Našom Meste plno áut, lebo prídu cezpoľní. Si hovorím, Ok, mám tak polhodinku - hodinku duševnej prípravy, to nejako dám. Čo na tom, že autom som bola v najväčšom meste na Slovensku naposledy s inštruktorom pred rokom.
No, došli sme, síce mi to zdochlo na takom kopci tesne pred cieľom, ale nepohádali sme sa, hoci som videla, že už ním cuká. Ani sme nedošli poriadne do Ikei a už otázka, či nie sme hladní, tak ja nie, lebo ja raňajkujem. Nevadí, nejako sme zvládli aj to. Samozrejme Pampúšika naháňal po celej Ikei, neviem, kde stále berie tú naivnú predstavu, že on bude chodiť pomaly a pekne po obchode. Myslím, že ani o 5 rokov to tak nebude.
Nakoniec sme si dali hot-dogy, už nechcem ani vidieť a zastavili sme sa aj v Avione v AllToys a v tom novom Dráčiku, ktorý je hneď vedľa Datartu, to mi prišlo také mierne komické, ale inak ten Dráčik je obrovský a mali tam toľko RH, koľko som pokope ešte hádam nikdy nevidela. No, zážitok. 
Pampúšik bol už unavený, predsa len 2,5 hodiny viac menej stále na nohách nie je pre neho úplne ešte sranda, takže v aute zaspal. Keď Drahý parkoval, počula som, že v aute niečo strašne klepoce a Drahý hneď, že to nič nie je, otvoril kapotu, niečo tam premastil a zhodnotil, že treba vymeniť nejaké ložisko, že to je záležitosť pár eur. Tak som sa upokojila. Chcela som, aby nechal Pampúšika spať, však auto bolo v tieni, nebolo ani zase až tak strašidelne horúco, ale to nie, že on ho vynesie ani nebude vedieť. Myslela som si svoje, zatiaľ sa VŽDY prebral, keď sme ho chceli vybrať zo sedačky a inak tomu nebolo ani teraz. Potom doma už nechcel spať, však on bol po 40 minútach vyspinkaný. 
Tak som ho nakoniec nemordovala a vzala som ho von.
Drahý musel ísť do práce, tak sa Pampúšik najedol za novým stolom a potom v podstate ihneď zaspal.

Pondelok (18. 07.) - Ráno som vstala o dosť skôr ako Pampúšik a tak som poprechádzala kadejaké inzeráty a našla som Basics Goddess džínovú za takú cenu, že som ju tam nemohla nechať. 
Pampúšik raňajkoval makovku s medom a skoro celú jednu polovičku zjedol.
Potom sme sa s Pampúšikom boli poprechádzať po okolí a bolo to celkom fajn. Naobedovali sme sa a Pampúšik spal strašne dlho. Medzičasom prišiel Drahý domov a hneď musel ísť aj naspäť do práce. 
Konečne mi dnes odpísali z Mattelu. Baby sú už na colnici. Paráda.
Večer mi poslal Pán profesor link na tú Holiday Walmart Barbie. Hneď som si ju objednala. Veľmi sa teším.



štvrtok 21. júla 2022

Týždeň 05. 07. 2022 - 11. 07. 2022

Utorok (05.07.) - takže sviatok Cyrila a Metoda, čo nás nijako zvlášť neovplyvnilo, keďže je voľno. Akurát od rána začalo aspoň popŕchať a neskôr aj pršalo, takže sme boli viac menej doma. 
Pampúšik "varil" s maminou cesnakovú polievku a celkom dosť z nej následne zjedol. 
Potom zaspal s autobusom v ruke, no darček ako vyšitý.
Poobede už bolo lepšie, ale stále trochu popŕchalo.

Streda (06.07.) - Ráno mamina, že sa necíti dobre, tak si odmerala tlak a bol neskutočne vysoký, tak, že či ju vezmem do nemocnice alebo má volať záchranku. Tak reku, ja Ťa vezmem, ale keď zavoláš záchranku, tak Ti niečo pichnú hneď a nie po xy hodinách, takže došla rýchla, napichali ju a zobrali nám ju do "srdcového ústavu".
Bola som z toho dosť na nervy, takže so mnou nebola veľmi reč. 
Po včerajšom daždi ostalo dosť chladno.
Mamina mi potom okolo obeda volala, že si ju nechajú v ústave na pozorovanie, nadiktovala mi, čo jej mám priniesť, takže keď sa Pampúšik zobudil a najedol, sme vyrazili do Keksov. Zaniesla som veci, išli sme ešte do Kauflandu. Mi to príde úsmevné, že som tam už druhýkrát zas posledných pár dní. Keď sme nakúpili, volala som tatinovi, či by sme sa mohli zastaviť na kávu, tak sme boli, potom sme boli na ihrisku, aby aj Pampúšik mal taký svoj program. Naspäť sme prišli až o pol ôsmej večer.

Štvrtok (07.07.) - Dopoludnia som chcela nafotiť všetky darčeky, ale zistila som, že z oboch stavebníc Lega mi už chýbala jedna kocka. Jednu som neskôr našla, ale tú super guľu som nevedela nájsť (keďže toto píšem o dosť oneskorene, tak mamina mi už volala, že ju našla). 
Mamina mi volala krátko po tom ako som uspala Pampúšika, že cca o dve hodiny ju pustia, tak si hovorím, že OK. Drahý, že či pôjdem teda po ňu sama, tak si hovorím, že čo mi iné ostáva. Tak som sa umyla, najedla, prezliekla a vydala som sa na cestu. Samozrejme, že som zabudla odbočiť, takže som si nadbehla, ale nakoniec som to na prvom možnom výjazde stočila naspäť do mesta a tak som nakoniec prišla správne, hoci som skoro vrazila do auta, lebo som neskoro vytočila auto, ale ako obaja sme to zvládli. Vďaka mladý muž, veľká vďaka. Mamina si chcela vybrať lieky, ale ani jedna sme nemala rúško, takže sme nemohli a ja som úplne rada, že sme išli domov.
Na večer som ešte na rýchlo urobila makovú bublaninu a polovica do noci zmizla :-D

Piatok (08.07.) - Zobudila som sa o pol šietej a chlapi ešte spali, obaja, tak som si čítala. Chalani sa zobudili, išli sme sa prejsť k ovečkám a tak.
Na obed som nie a nie uspať Pampúšika, ale nakoniec zaspal. Keď zaspal, tak sme sa vybrali do Keksov a samozrejme, že najlepšie bude ísť opäť do Kauflandu, však tam je lekáreň. No skoro ma porazilo, ale tak nevadí, pohoda.
Večer so mnou uspávala mamina a zaspala pri Pamúšikovi, to bolo také milé.

Sobota (09.07.) - Pohodová sobota. Drahý sa ma asi 5x opýtal, či som nepísala Inžinierovi, či nepôjde s nami domov a ja že nie, že ja to odšoférujem. Mamina tiež vyzerala tak neisto, ale ja som sa cítila, že to bude super. 

Nedeľa (10.07.) - Takže ráno sme vstali, hrali sme sa na záhrade a tak. Pobalila som nás a asi prvýkrát mám pocit, že sme nič nezabudli. Najedli sme sa a po asi hodinke od obeda sme vyrazili, aby Pampúšik pospinkal v aute. Samozrejme, že ešte, keď sme sa nakladali do auta, začalo popŕchať, na Starých Horách začalo už liať, takže som šla prvýkrát na diaľnicu a vyzeralo to, že v obrovskom lejaku, ale na šťastie asi po 40km prestalo pršať a zvyšok cesty už svietilo krásne slniečko. Pamúšik sa po asi hodinke a pol prebral, takže sme sa zastavili na najbližšom odpočívadle, ktoré bolo nádherné, bolo tam aj ihrisko pre deti, lavičky, normálne tam ľudia jedli. Na čerpacej stanici sme sa boli vycikať, Pampúšik dostal ovocnú kapsičku a mohli sme vyraziť, poslednú polhodinku už bol nervózny, ale zvládli sme to, zastavili sme sa v Tescu, tam som volala mamine, že sme už v SC. Keď sme sa vybaľovali, napísala mi LL, že či sme už doma, že sú u nás na ihrisku, tak som vyrazila s Pampúšikom za nimi.

Pondelok (11.07.) - Dopoludnia sme upratovali, prali a tak podobne. Bola som celkom šťastná, že som požehlila všetko pred odchodom. 
Na obed som urobila palacinky a Pampúšik zjedol hneď na obed skoro celé dve! To je môj chlapec :-D
Potom sme upratali a išli von. Na pieskovisku boli len také staršie dievčatá a Pampúšik našiel v pieskovisku kľúče. Pýtala som sa dievčat, ktoré tam ostali, či nie sú ich, ale neboli, keďže tam už nikto nebol, vzala som ich so sebou a vyvesila na internet.


Týždeň 28. 06. 2022 - 04. 07. 2022

Utorok (28.06.) - Bolo hrozne horúco. Zastavili sme sa v Tescu na nákup, na ihrisku. Poobede sme sa boli prejsť k trati a Pampúšik tam našiel pod jedným schodiskom takú motorku. Dalo mi dosť práce ho presvedčiť, že ju tam necháme, že to nie je naša.

Streda (29.06.) - Ráno sa mi nechcelo vstávať a chvíľu som sa pohrávala s myšlienkou, že by sme do Tancuľkova nešli, ale potom mi došlo, že je to posledná hodina, tak som zbalila proviant a vyrazili sme do auta. Bolo super, prišla sa na nás pozrieť aj lektorkina kamoška, proste bolo to fajn. Hoci bolo strašne horúco, išli sme sa pohrať do Žihadielka, keďže som to Pampúšikovi už niekoľkokrát sľúbila, ale skoro vždy sme sa ponáhľali niekam. Potom som nevedela dosť dlho vyparkovať, lebo tam bola taká priehlbina a furt mi to skapalo alebo som sa otočila niekam, kde som už nemala priestor, ale nakoniec som nejako vyšla. Proste musím sa naučiť parkovať riťou, aby som mohla vyjsť predkom. 
Doma som Pampúšikovi napustila vaňu, nech sa tam trochu schladí a vyčľapká, keď už nemáme balkón že by som mu napustila bazénik.
Zaspal o jednej ako zarezaný.
Ani nedokážem nejako vstrebať, že zajtra už odchádzame.

Štvrtok (30.06.) - Ráno vstal Pampúšik pomerne skoro. Hneď som začala žehliť, dala som ešte oprať, aby sme mali všetko prichystané. Boli sme na chvíľu aj von, ale bolo tam príšerne, tak som Pampúšikovi opäť urobila vaňu, keď sme prišli. Akurát, že sa celý deň niekde búchal alebo padal, tak som sa trochu bála, aby sa ešte vo vani nešmykol. 
Mala som to tak v hlave, že by od pol jednej do pol tretej pospal, ja by som zatiaľ dožehlila, zbalila a nahádzala veci do auta. Haha. Asi hodinu som neúspešne uspávala bábo. 
Tak som to potom vzdala, na rýchlo upratovala, žehlila a balila a do toho telefón, že pán Inžinier je už pri aute. Čo? To kedy? No do hája! Takže som mu otvorila v nočnej košeli/domácich šatách a dobrú polhodinu na nás musel čakať, lebo proste ja. Do toho ešte volal Drahý, či sme už vyrazili. Tak nakoniec sme predsa len vyrazili. Ja som šoférovala k Drahému do práce, napriek všetkému mám pocit, že lepšie jazdím ako navigujem. Potom sme sa vymenili, nahádzali ešte zeleninu do auta a konečne vyrazili smer Kekse. To naše prerastené bábätko asi po polhodine jazdy zaspalo a spalo asi hodinku, takže sa zobudil krátko predtým ako nás pán Inžinier opustil a ja som mala prvýkrát vyjsť na diaľnicu. No čo si budeme hovoriť, strach v očiach, ale tak dala som to. Akurát tesne pred odbočkou do Opičiek som sa nevedela rozbehnúť do kopca, až ma Drahý musel vystriedať, lebo som už bola na pokraji toho, že to tam nechám/odtlačím do dediny. 
Hneď sme stretli maminu, lebo akurát vychádzala z cesty od tajchu, takže sme s Pampúšikom vystúpili a Drahý odšoféroval až k domu. 
Hneď sme sa vydali do krčmy na jedno chladené.

Piatok (01.07.) - Júl nás privítal horúcim počasím. Mamina a Drahý ma presviedčali, aby sme išli na nákup dopoludnia, ale keďže odovzdávka torty mala byť až po tretej, tak som to kategoricky odmietla. Napustili sme Pampúšikovi bazénik a tam sa rochnil takmer celé dopoludnie. 
Drahý kosil, v tomto najväčšom teple.
Tak sme sa najedli, dali spinkať Pampúšika a keď sa zobudil, tak som zavolala do cukrárne, tam mi povedali, že torta bude tak okolo štvrtej k odberu, tak si hovorím, že to je tak akurát. Vybrali sme sa do Kauflandu, mamina ešte chcela ísť do Chovproduktu, tak som sa zastavila v Dráčiku, mali už Shadow High a dokonca aj pár bábik RH štvtej série, a Lunar New Year a Ametys, takže som sa na rýchlo pokochala. Potom sme teda šli do Sásovej po tú tortu, bolo to strašne zaujímavé byť po toľkých rokoch, aj keď sme boli na druhej strane. Keby nebolo tak horúco, nemala by som tortu v aute a neboli by sme všetci už unavení, tak by som zašla aj k nám, ale bolo treba ísť, lebo aj psíkom dať papať a všetko.

Sobota (02.07.) - To naše bábätko je čisté ranné vtáča, takže o šiestej už pobudil celý dom, dostal mliečko a ja som naivne dúfala, že ešte trochu pospí, ale kdeže, takže od pol siedmej som už jazdila s Lego bagrom a tatrovkou a všetkým možným a nemožným. 
Okolo desiatej prišla starká so strýkom. Drahý začal grilovať, mamina zabalila darčeky, nafúkla som balóny a Drahý ich povešal na čerešňu a išli sme na záhradu oslavovať. 
Krtíšania doniesli Pampúšikovi tatru a bager. Och, ďalšia tatra :-D a mamina mu dala Lego Mickey vláčik a autobus.
Pampúšik večer nevedel nejako zaspať a mamina mu ešte dovolila o deviatej sa hrať s lego bagrom, skoro ma porazilo.

Nedeľa (03. 07.) - Pampúšik opäť vstal pomerne skoro, takže o pol siedmej už jazdil obrovským bagrom po posteli. 
Dopoludnia sme oberali čerešne, bolo ich strašne veľa. Strýko si vzal aj domov, nakoniec išla s ním aj starká, hoci pôvodne mala ostať do konca týždňa, ale na ňu asi bolo dosť teplo, aj psíkovia, malé dieťa, takže ja som to plne chápala, že sa takto rozhodla.
Drahý sa snažil Pampúšika odplienkovať, ale popri grilovaní sa mu nestíhal venovať a potom mal už studenú riťku, tak som sa bála, aby neprechladol, tak som mu dala aspoň kraťasy, to sa samozrejme pocikal, tak som to po dvoch pokusoch vzdala. Mu hovorím, že to musíš byť pri ňom, to nejde takto ľahko.

Pondelok (04.07.) - Zobudila som sa ešte pred piatou, lebo mi bolo hrozne treba cikať, potom sa zobudila aj Pampúšik, urobila som mu mliečko a musela som ešte zaspať, lebo som sa zobudila s Lego Minnie v ruke. Tak som sa hrala s Pamúšikom s Legom, kým sa ostatní nezobudili.        
Chalani išli na prechádzku a ja s mami sme išli na Staré Hory na menší nákup, oškrela som o smetiak auto cez obe dvere, bola som z toho úplne mimo, keďže som vedela, že Drahý bude naštvatý a to už naštvatý bol nejako od rána. Kým mu mamina kde tade zháňala cigarety, tak som si aj trochu poplakala Doma ma zvoral, ale tak nakoniec nie je to nič, čo by znemožňovalo ďalšiu jazdu a tak podobne. Poobede sme si spravili väčšiu prechádzku.ň
                         

pondelok 18. júla 2022

Týždeň 21.06.2020 - 27. 06. 2022

Utorok (21.06.) - Dopoludnia sme sa vychystali pomerne neskoro von, ale bolo teplo a Pampúšika to celkom slušne zmohlo, takže prespal od pol druhej až do pol piatej, takže som si stihla poupratovať a ešte aj nafotiť Emi, z čoho mám teda slušnú radosť.
Som tieto dni taká rozcítená, ako sa blížia Pampúšikove narodeniny, že pred dvomi rokmi o takomto čase som už v podstate bola v nemocnici. Aj mám celkovo z tých narodenín trochu strach, aby to nedopadlo ako minulý rok a celé sa to vo mne tak mieša, že aj sa teším na oslavu, aj sa bojím, aj proste sa mi vracajú spomienky.

Streda (22.06.) - Som strašne rozcítená, sa cítim ako tehotná v prvom trimestri, za každú somarinu sa pomaly idem rozplakať. 
Pampúšik sa zobudil krátko po siedmej, čo bolo super, aby sme sa stihli vychystať do Tancuľkova. Strašne sa mi chcelo spať, v noci som asi nespala najlepšie. Išla som autom, už automaticky som zaparkovala pri Žihadielku. V Tancuľkove bola aj jeden ocino, lebo pani porodila už druhé dievčatko a aj ešte jedna pani už porodila v pondelok. 
Po Tancuľkove sme sa ešte išli pohrať na chvíľu na ihrisko k LL.
Poobede sme plánovali ísť do Bratislavy, keďže dnes je posledný deň výstava Lega na Nivách. 
Drahý prišiel trošku neskôr, ale nakoniec sme to všetko pekne stihli. Akurát, že to nebola výstava, ale len dve hracie zóny, ale tak to nevadilo. Zastavili sme sa v DMke, v AllToys a dali sme si Mekáč a potom sme išli autobusom opäť naspäť domov.
Pampúšik nevedel zaspať, asi aký bol unavený alebo zo zážitkov, takže zaspal až po deviatej.

Štvrtok (23.06.) - Tak a moje bábo má dva roky. Neuveriteľné. Oslávenec sa zobudil až krátko pred ôsmou. Chcela som urobiť Pampúšikovi porovnávaciu fotku v stoličke, no ale kým sa mi nejaká pekná podarila, tak bol celý od jogurtu. Potom som mu chcela urobiť porovnávaciu fotku pri tatre, ale išlo to veľmi podobne, ale nakoniec sa mi podarilo urobiť aspoň ako tak na porovnanie. Písala mi LL, či nepôjdeme s deťmi na zmrzlinu, si hovorím, však môžeme. Tak sme sa o chvíľku stretli, dievčatá zablahoželali malému oslávencovi. dostal malú tatru s hrabličkami, lopatkou a dvomi formičkami v tvare autíčok a nejaké balóny. 
Dali sme si zmrzlinu a potom sme sa zastavili pri fontáne, tak som na rýchlo vybehla ešte kúpiť Pampúšikovi fľašku, lebo sme tú našu včera zabudli na Tancuľkove. Kúpila som fľašku a ešte krásnu letnú súpravu s Mickeym. Potom sme išli na ihrisko k Bille, bolo tam dosť ľudí, ale deti sa vyhrali a potom sme išli domov. Ja s Pampúšikom sme ešte išli autom do Lidlu, kde som kúpila taký citrónový koláč, ktorý poslúži dnes ako torta.
Potom Pamúšik išiel spinkať a keď prišiel Drahý z práce, tak som vybrala ten citrónový koláč a zapichli sme do neho sviečku a chceli sme, aby ju Pampúšik sfúkol, ale veľmi mu to nešlo a potom sme rozbalili Albi knihu od babky z Košíc.
Potom sme ešte išli na chvíľu von.

Piatok (24.06.) - Ráno ma Pamúšik presviedčal, že nechce plienku, ale ani cikať do nočníka, tam mala cikať bábika. Tak som mu dala aspoň slipky, no samozrejme, ihneď sa vycikal, tak som mu na von dala plienku, že na toto sa ja musím ešte duševne pripraviť.
Okolo desiatej prišiel kuriér a doniesol mi Winter Break Poppy, je nádherná. Potom sme už išli konečne von.
Boli sme dosť dlho, lebo som sa zakecala s Romi. Keď Pampúšik zaspal, fotila som Poppy. Je fakt krásna.
Poobede som zaviezla Drahého a jeho kolegu do krčmy, keďže jeho kolega má choré nohy a jeho auto mala dcéra a keďže som už bola v aute, tak som sa rozhodla, že s Pampúšikom pôjdeme na Amfik do parku sa pohrať. Potom som prišla ešte po chalanov do krčmy, vypila som jednu kofolu a išli sme zaviesť kolegu a domov.

Sobota (25.06.) - Ráno sa chalani zobudili pomerne neskoro, tak som si sťahovala fotky, hrala som sa na mobile a tak podobne, kým sa zobudili. Naraňajkovali sme sa a Drahému volali z práce, že sa im niečo pokazilo, tak som ho bola zaviesť, zobrala som potom Pampúšika von, bolo ešte dosť popršané, ale tak gumáky to zvládli. Stretli sme aj Benyho s rodičmi. Potom sme išli po Drahého do práce ho zaniesť domov.
Poobede išiel znovu do práce, ale to už išiel na biku, lebo Pampúšik spinkal a my sme potom boli von. Zakotvili sme nakoniec u LL na ihrisku, kde sa Pampúšik hral s bagrami. 

Nedeľa (26.06.) - Pohodová nedeľa. Urobili sme polievočku, Pampúšik papal za stolom ako veľký chlapec. 

Pondelok (27.06.) - Pohodový slnečný pondelok. Premýšľam, čo priniesť na občerstvenie do Tancuľkova.


nedeľa 17. júla 2022

Týždeň 14.06. - 20. 06. 2020

Utorok (14.06.) - Pohodový utorok. Teplo, ihrisko. Pampúšik zaspal aj napriek hluku, ktorý vytvárali robotníci u susedov.

Streda (15.06.) - Ráno sme sa akosi nevedeli vychystať a tak som sa rozhodla, že pôjdeme do Tancuľkova autom. Rovno som zaparkovala cca tam, kde minule. Vo výťahu som sa stretla s jednou maminkou, ktorá tiež chodí pravidelne a sprvoti nás bolo len pár, ale nakoniec sme boli siedmi. Mali sme taký chlapčenský program - autíčka a lietadlá, potom sme sa hrali s "volantmi" a tak. Bolo to fajn. Pampúšik sa potom zamotal k takým škôlkárom, ale podarilo sa mi ho presvedčiť, že pôjdeme domov. Najedli sme sa, osprchovali a takmer ihneď zaspal, aj keď ešte trošku búchali susedia.
Zobudil sa krátko po tretej a na "obed" si pýtal chlebík s medom, ale aspoň ho zjedol, takže vlastne úspech. Prišiel Drahý a išli sme do Kauflandu, potom do Lidlu, tam sme sa na parkovisku pohádali kvôli parkovaniu, lebo mi strhol volant, proste nervy. Poštu sme už nestihli.

Štvrtok (16.06.) - Bolo teplo, ale pofukovalo, takže vonku bolo vlastne príjemne. Susedia sú už takmer ticho, zrejme majú hrubé práce hotové. Volal mi Drahý, že sa zdrží v práci, či po neho prídem a vezmem aj poštu, že mi ešte zavolá, keď skončia. Vravím si OK. Napísala mi LL, že či pôjdeme von a si hovorím, však na chvíľu môžeme, že kto vie kedy zavolá Drahý, aby sme pre neho išli, tak som vzala tašku s poštou, hodila som ju do auta a vydali sme sa smerom k LL. Tam sme sa hrali aj s ich susedom, keď volal Drahý, že ho vezme kolega, tak som mu povedala, že pošta je v aute. Potom sa zatiahla obloha, aj boli výstrahy pred búrkami, tak sme sa radšej pobrali domov.

Piatok (17.06.) - Ráno bolo pomerne chladno. Najprv som premýšľala, že pôjdeme do Tesca a tých obchodov pri ňom peši, ale potom si hovorím, že to bude strašne dlho trvať aj bez toho, keďže som tam chcela ísť ešte do DMky, Kiku, takže som išla autom. V poslednej dobe si pripadám ako Američanka, že ešte aj do blízkych objektov idem autom :-D
Takže v Tescu som kúpila mliečko, akciové plienky a pre Drahého jeho obľúbené cukrírky. V DMke žiletky a kapsičky, v Tedi balóniky a potom sme vyrazili domov. Zaparkovala som riťou, aj keď dosť krivo, ale sa mi s tým už nechcelo hrať a začínala som mať pocit, že čím viac to vyrovnávam, tým viac je to krivo, v čiarach som bola, tak som to nechala tak, že keď príde Drahý, tak to vyrovná, keď bude chcieť. 
Vyrazili sme na ihrisko, keď som oproti na ulici uvidela LL, ale mali trojkolku, takže mi došlo, že sa niekam chystajú, ale aj tak som ich chcela aspoň pozdraviť a že idú do Dráčika, tak si hovorím, že to by sme mohli ísť s nimi. Trochu som si neuvedomila, že nemám ani kočík ani motorku, takže som si Pampúšika viac menej odniesla na koni a tiež v Dráčiku to s ním bola celkom "zábava". Ale bol tam produktový manažér a predstavoval tam bábiky a hovoril o Shadow High. To ma úplne odrovnalo. Dúfam, že ich čoskoro dostanú, strašne by som ich chcela vidieť na živo a ak budú dostupné u nás aj dvojičky, tak neviem-neviem, či odolám.
Potom sme išli okolo fontány, bola pustená, to ma fakt dosť potešilo. Pampúšik si vybral takú loptičku, akurát, že za Billou ju hodil do dvora jedného rodinného domu a bolo po loptičke. To bolo plaču, ale pri kontajneroch boli nejaké vyhodené hračky, tak si adoptoval plyšovú ovečku, akoby sme nemali tých zvieratiek dosť, ale no.
Pampúšik už o pol jednej spal. To je hádam rekord tento týždeň. Zobudil sa pred treťou, najedli sme sa spolu a potom sme trošku upratovali. Napísala mi LL, či nepôjdeme von, tak sme išli. Aj sme prišli domov a Drahého nikde. Keď som dávala chladiť vodu, tak som videla ako Michal ide smerom od krčmy, tak mi to bolo hneď jasné, takže sa hneď dovalil, tak si hovorím, že super, že mohol dať aspoň vedieť. Proste zase nervy :-D Potom hneď zaspal skôr ako Pampúšik, ktorému to v poslednej dobe trvá.

Sobota (18.06.) - Drahý pred ôsmou odišiel za Mišom, lebo tak boli dohodnutí, že pôjdu na dom robiť tie priečky. Tak si hovorím, že super a my dvaja máme čo robiť. Si hovorím, že by bolo dobré, keby som vyprala ovečku, takže do DMky kúpiť ten špeci gél. Jo. Nebola som v DMke včera, nie. No, aj tak som vyliala už takmer poslednú aviváž. Si hovorím, že pôjdem autom, odparkujem pri Amfiku, pôjdeme do DMky na námestí a potom do Amfiku a keď už bude Pampúšik bude unavený, odveziem ho domov. Lenže som zabudla, že na Jazerách je Zraz veteránov, takže parkovisko bolo úplne plné, ešte oproti mne aj vyšla z tej úzkej uličky nejaká kočka, tak som musela cúvať, no horor stres :-D tak si hovorím, že zaparkujem pri zubárke, ale potom, že to bude už dosť ďaleko na námestie, že to skúsim vziať z dolnej strany, ale ani tam nič, Jednota plná, takže som zaparkovala o dve ulice od našej :-D :-D :-D Tak sme išli do DMky na námestí a potom na to veľké ihrisko. Bolo už dosť horúco, tak sme išli domov.
Pred spánkom zjedol mozarellku a napchal si "mňau-mňau" do stoličky.
Tesne predtým než Pampúšik zaspal, mi volal Drahý, že ešte stále sú na dome, že je toho tam ešte dosť veľa, ale že sa bude ponáhľať. Tak som urobila palacinky a potom som pracovala trochu na blogu, nech to zase niekam posuniem.
Okolo štvrtej sa zobudilo to naše prerastené bábo, spapal palacinku a akurát mi písala LL, že sú u nás na ihrisku, či nie sme von, tak som jej volala, že už ideme, či sú ešte tam, do toho mi volal Drahý že išiel do krčmy na rybu, že bol hladný, to som už úplne vypenila, potom prišiel za nami, kopal si s Pampúšikom a LL loptu aj s ich susedom. Dosť dlho sme boli von a potom Pampúšik pomerne rýchlo zaspal, teda na tie jeho zaspávania v poslednej dobe to bolo pomerne rýchlo.

Nedeľa (19.06.) - Zobudila som sa prvá, chvíľu som pozerala youtube, keď som začula zvuky zo spálne, takže som spravila mliečko a neskôr chalanom aj raňajky. Vybrali sa pomerne skoro von, ale aj prišli po krátkej chvíli naspäť, že je moc horúco, tak sme sa hrali doma s balónom a plyšiakmi. Snažili sme sa ho uložiť skôr, ale zaspal aj tak až okolo druhej, proste to musí prísť jeho čas. Pozerali sme telku, najedli sme sa, keď sa Pampúšik zobudil a neskôr sme išli von, najprv sme boli na ihrisku úplne sami, tak sme si púšťali bublifuky a hrali sme sa v piesku, potom tam prišlo jedno dievčatko s maminou, ale aj to po chvíľke odišlo a o nejakú chvíľku tam prišla susedka z vedľajšieho vchodu so psíkom, tak s ňou sme dosť dlho kecali, že ako je fajne už takto podvečer von.
Pampúšik zaspal až po deviatej, ja som sa potom vybrala ešte do obývačky, myslela som si, že pôjde Lego Masters, ale nešlo, tak som sa pustila do blogovania a zároveň som si ešte písala s jednou zberateľkou.

Pondelok (20. 06.) - S tou zberateľkou som sa rozlúčila asi o pol druhej v noci, ale napriek tomu som nebola ráno nejako zvlášť mŕtva, predstavy boli horšie. Hlásili, že má byť doteraz najteplejší deň roku aj tie teploty na to vyzerali. Oprala som teda ešte koberčeky a podsedáky, nech to pekne preschne, keď už má byť tak horúco. Potom sme sa vybrali von a išli sme na ihrisko k LL, keďže tam je dopoludnia tieň. Krátko po tom, ako sme prišli, vyšla von aj ich susedka so synčekom. Tak sa spolu celkom slušne pohrali s bagrami a podobne. Už sme sa pomaly aj chystali domov, keď som zbadala prichádzať LL auto a z neho sa vyrútila celá rodinka a baby s nami ostali chvíľu von, ale bolo naozaj dosť teplo, takže sme sa pobrali všetci domov. Pampúšik proti tomu výnimočne ani extra neprotestoval, dokonca sa žiadal odniesť, čo robí teraz pomerne často. Do toho mi volala Mami, prekvapená, že sme ešte von, ale v podstate sme už boli na ceste domov. Celú cestu som teda pretelefonovala a ešte aj potom dosť dlho doma. Dnes poobede jej má prísť technik zapojiť TV, tak som zvedavá.
Drahý prišiel domov, keď Pampúšik odmietal "obedovať" a že či ho odveziem do servisu, nech si konečne dá spraviť ten defekt. Si hovorím, že v pohode. Samozrejme, keďže ani jeden presne nevedel, v ktorej uličke a presne kde to je, tak sme trochu blúdili, až som navrhla, aby sme zastali na tom parkovisku pri autobusovej stanici a potom sme to už pomerne rýchlo našli. Drahý, že pôjdeme na zmrzlinu, keď už sme tam, ale Pampúšik nie a nie sedieť tam, takže nakoniec to bolo také trochu stresu a potom sme išli ešte do Kauflandu na nákup a ešte von. Proste taký trochu náročnejší dníček.



Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...