Názory jedného môjho EX

 Ahojte priatelia ✋

Asi ako každého v živote, aj moji drahí Ex sú pre mňa priam nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a keďže si o 90% z nich myslím, že by určite mohli využiť služby odbornej pomoci, čo rada rozoberám s jednou mojou českou kamoškou, ktorá si o tieto články párkrát už poprosila a ja som dnes náhodou pri hľadaní niečoho úplného iného v mailoch narazila na toto, tak som sa rozhodla urobiť jej radosť a vyplodiť zo seba ďalší článok.

Celý text je z pôvodného mailu od neho, iba som vymazala mená:

ten tvoj XY je na fb ako XY ze? fakt wau, vybrala si si uzasne, dalsi exemplar z BB bahna. kotlebovsky vymlety blbecek s uboho vulgarnym prejavom (vulgarnym bez priciny). ale krasne to do seba zapada. to co mu pises je ako z dennikov z pred nejakych 5 - 10 rokov. vybrala si rianeho blbecka ako casto pred 5 -10 rokmi.nechaa si si pomotat hlavu a kvoli takemu si zahodila cosi co stalo za viac ako tvoj polocigansky neonacek (je to inak chore ze cigan je nacek, ked nacisti ciganov hubili v plyne) a zopakovala si si s inym clovekom cosi podobne ako si urobila XYZ (ktory v tom case stal tiez za viac nez tvoji podareni milenci) pred nejakymi vyse 5 rokmi. a aka ironia, XYZ ako taka ruka z minulosti sa ti ozyva akoby ta tahal spat. ale tahat ta spat do tej doby nemusi. ty si tam klesla sama. fakt by som nikdy neveril ze k tomu to dopracujes, mal som o tebe ovela vyssiu mienku...

Ja by som tiež neverila, že človek, ktorému som bezvýhradne dôverovala, ktorý o mne vedel úplne ale úplne ale úplne všetko, má o mne takúto mienku. Naivne som si myslela, že chápe dôvody môjho správania. To, že sa za to hanbím a v jednom prípade ma to dodnes mrzí, lebo si to ten človek naozaj ničím nezaslúžil. Napriek tomu si nemyslím, že vzbudzovať v človeku nepríjemné pocity pripomínaním chýb z minulosti, je úplne fajn. 

Som nezabudnuteľná?

Aj keď mám pocit, že som úplne bežná nijako zvlášť výrazná žena, mám čoraz častejšie pocit, že v mužoch zanechávam hlboké stopy. Nie, že by som bola až taká namyslená na svoju vlastnú osobu, ale v podstate sa mi všetci po čase a občas po mnohých rokoch, opäť chcú dostať do života. Niektorí výraznejšie, iní menej, ale aj tak...

Prvý chalan - dobre, tomuto ku cti slúži, že asi takých 15 rokov o ňom naozaj nič neviem, ale predtým, 10 rokov prerušovaného kontaktu, napriek tomu, ako ma neznášal. Tak prečo? Dobre, chápem, na prvú sa vraj nezabúda. Dobre, však to mu nikto neberie, ale prečo pri tom spomínaní treba chytiť aj telefón do rúk a vypisovať niekomu, aký je dokonalý len na to, aby ste mu o pár mesiacov povedali opäť raz, že to nemá význam, že sa k sebe nehodíme a podobne. Akože vážne? Asi preto som Ex, že?

Ing. - s prestávkami sa mi ozýva po pár rokoch. Teda, keby mne, predposlednýkrát zavolal mojej mamine. Akože prosím? Kto už viac ako 15 rokov opatruje číslo mami svojej Ex? Prečo pre Boha? A keby som ho aj v telefónnom zozname našla, tak posledné, čo by mi asi napadlo je, že ho vytočím....Posledne mi napísal na meniny pred takmer dvomi rokmi, po niekoľkých rokoch a ešte sa tváril, že to robí bežne. Nie, neželáme si k narodeninám, meninám, Vianociam a podobne. Tak prečo? Kokos, chlape, zlomila som ti srdce na miliónkrát, tak prečo? Pochovaj nutkanie o mne vedieť viac, než vieš. 

Otrava - hádajme prečo má asi túto prezývku. Pretože čo? Pretože otravuje....úplne logické. Je úplne jedno, či som slobodná, zadaná, bezdetná, detná. Proste vyhodíš dverami, vráti sa oknom.

Slniečko - Nevidela som ho tuším niečo cez dva roky, keď sa mi ozval. A takto to šlo tiež niekoľkokrát. Dokonca mi volal týždeň pred svadbou. Akože na čo?

Jacob - Akože chalan mi po mnohých rokoch napíše, že keby sme boli spolu, tak sme spolu už xy rokov. Akože vážne? My sme spolu ani neboli a on mi napíše, koľko rokov by sme boli spolu. Akože haló. To mi fakt prišlo riadne divné.

Mig - tak s ním sme sa síce po oficiálnom rozchode stretávali celé roky, ale medzitým boli ešte dosť pauzy a aj keď sme si v máji 2017 vymenili posledné svoje veci, tak sme sa stretli raz náhodne pri nákupnom centre, kde robil.  Následne sme si písali a asi dvakrát sme sa stretli, ale v podstate sa mi iba vysmieval, že nedokážem byť sama a strašne som sa na neho ešte hnevalo, čo mi napísal, keď som sa spoznala s PP. Nakoniec sme sa videli v decembri 2018 na koncerte jednej z našich obľúbených kapiel. Len sme sa pozdravili a zhodnotili, že každý máme miesto v úplne inej časti. Po koncerte sme sa už nevideli, ani nekontaktovali. 

PP - Koncom novembra 2018 mi už urobil také nervy, že som ho zablokovala na FB a po 5 rokoch mi blikne od neho správa na IG. A tvári sa akoby sme tých pár rokov proste sa ani neprestali baviť. 

Akože ono je to všetko pekné, to aby ste si nemysleli, že mi to nelichotí. Lichotí, ale zaobišla by som sa bez toho. Ja takéto chúťky síce občas tiež mám, ale na 90% sa ovládnem. 

PP

Zase si prišiel do môjho života. Presne ako vtedy. Ako veľká voda. Akurát. Akurát, že je to tak dávno. Pomaly sedem rokov a ja. Chcela by som si nahovárať, že som už inde. Ale dnes ma to vrátilo tak naspäť, že ma to samú zaskočilo tak veľmi, že som na chvíľu až fyzicky cítila ochromenie.

Včera sme sa držali viac-menej témy, teda tej našej jedinej. Ale my sme neboli iba obyčajní milenci. Dokonca si myslím, že ani ty si to tak nebral a ja už vôbec. Zamilovala som sa do teba, strašne moc. Ako pubertiačka, bolo to až smiešne. No slzy z myšlienok, ako sa miluješ s tou svojou, neboli smiešne vôbec. A žiaľ nie sú ani teraz. Ani netuším, prečo to vlastne musím prežiť znova. A to si sa ma ešte ani nedotkol a ja plačem v práci ako malinké dievčatko. Ešteže tu nikto nie je, dokonca aj zákazníci majú ešte chvíľu čas. Takú polhodinku až hodinku. Moje oči musia vyzerať úplne úžasne, keďže celý deň s prestávkami poplakávam. Ešteže sa šéfka nespýtala, či mi niečo nie je. Lenže mne je. Celé srdce mám na trilión kúskov a vôbec nechápem prečo vlastne. Nikdy si mi nič nesľuboval, nedal ani zrnko nádeje a ja. Ja ťa aj tak ľúbim. Po celé tie roky ostala tá láska, vášeň, to všetko niekde vo mne a teraz sa to derie von ako granát. Odistila som poistku a už v tom idem. 

Ľutujem, že som Ti vôbec odpísala. Mohla som vedieť, že to bude takéto. Nie, to, že ma to zoberie, som nemohla tušiť. 

Ja viem, si ešte nevhodnejší partner než všetci ostatní. Lebo si mi hneď napísal, že si svoju terajšiu podviedol. Akoby nejaká existovala, ktorú nie. 

Ty si taký môj Hardin. Akurát, že Hardin Tessu miluje. Už by som s tým After mala aj skončiť, ale je to sakra dobré. O mnoho lepšie ako film a ten sa mi páčil. A myslím, že tebe by sa tie knihy tiež páčili. Okrem iného je v nich kooooooooooooooooopa sexu. 

A to som sa ešte nespamätala z Kocúrika. Áno, to je ten môj potetovaný kolega. Viem. Ticho. Nehovor to nahlas. Mne je to úplne jasné, že by si sa mile rád podelil a ešte by sa možno chcel aj dívať. Mne je to jasné, ty zvrhlé prasa. 

No ja viem, ja viem. Je to v celku normálne. Nie, nie úplne bežné, ale normálne áno. Si v mieste bydliska mojej maminy. Máme tam pochovaného starkého. Chýba mi. Kurnik, všetci mi dnes nejako chýbate. 

Si mi písal, že čo viac by som si mohla priať, že mám muža a dieťa, všetko, čo som chcela. Môžeš si myslieť o mne čokoľvek, ale nechcela. Dieťa som nechcela, ale o to viac ho ľúbim. Aj keď mu ubližujem. Celé je to také, že najradšej by som dnes na miesto domov, zišla na diaľnicu a išla za Tebou, ale nemôžem...Teba čaká doma iná. Nemôžem sa toho zbaviť. Nechcem sa pýtať, ako vám to klape. Viem, že by si v takom vzťahu ako ja nebol a ja mám na to tiež len jeden dôvod. 

Tak si čítam After, kým Ty asi šoféruješ alebo sa vezieš, neviem. Nejako som to nepochopila, ale nechávam to tak, však sa snáď ozveš, keď prídeš domov. Uff. Objíme ťa a dá ti pusu nejaká prepáč za výraz pani, veď je ešte staršia ako ja. A ja som tiež už pani, teda aspoň vekom, keď už nie statusom, ale dobre, to teraz nechcem rozoberať. 

Toto som našla v tej knihe a myslím, že sa to neskutočne hodí:

To jen dokazuje, že člověk může změnit jedině sám sebe. Nemůžete se pokoušet měnit někoho, kdo o žádnou změnu nestojí. Pokud je ten někdo příliš upnutý ke svému současnému já, nedokážete ho dost podporovat a vyvracet mu nízké mínění, které o sobě má, není možné ho milovat tak, abyste mu vynahradili, že se nenávidí. Je to předem prohraná bitva

Začínam si dosť myslieť, že vrátiť sa do Retardu bola obrovská chyba. Neviem. Verím, že z nejakého prasprostého dôvodu som tu, akurát ešte neviem, prečo. 

A z nejakého dôvodu si sa ozval práve teraz aj ty. Naposledy, keď si mi vstúpil do života, si mi poriadne otvoril oči a vlastne, svojim spôsobom, Ty môžeš za to, že som s mojim mužom a tým pádom za to, že mám syna, takže Ti vlastne extrémne ĎAKUJEM. ĎAKUJEM Ti. 

Akurát sa obávam, čo mi ukážeš teraz. Lebo to s Ex som nechcela vidieť, ale to, čo mám doma, to vidím jasne. Možno až príliš jasne. 

Tak potom, čo sa deje? Lebo toto. Toto nemôže byť náhoda. Ja náhody neverím. Tak som zvedavá.

Priala by som si byť....

Priala by som si byť introvertom. Vedieť nahodiť poker face a všetko, čo sa vo mne deje, si užiť v súkromí. Práve v tejto chvíli by som si to priala viac ako inokedy. Lebo by sa mi nerinuli slzy z očí v situácii, kedy sa to vôbec nehodí. Ešte v rádiu hrajú Žily. Koľko rokov som to nepočula, ale do tohto sa to tak extrémne hodí.

To čo som s tebou skúsil
S nikým už nemusím
Čo som s tebou musel
S nikým už neskúsim

Ani som netušila, že by ma toto mohlo takto zasiahnuť. Vedela som to, ale čítať to, to tak zabolelo. Tak hlboko. Až ochromilo. 

Bože, ja som tak naivná, čo som si myslela. Veď ho poznám. Teda nepoznám, ale čo sa tohto týka, poznám. Zo vzťahu do vzťahu a popri tom ešte kdečo iné. Hádam som si nemyslela, že raz, raz v živote by mohol byť iba iba môj. Všetko sa to vrátilo a bolí to hádam ešte viac ako pred toľkými rokmi. Ale je to moja vina, nemala som sa na to pýtať. Nemala som mu ani odpovedať, keď mi napísal. Na kerú riť som mu odpísala. Mohlo mi byť jasné, ako to skončí. Však toto sme si už prežili. V tomto som jak ex, ten má údajne slabosť pre mňa, tak ja mám slabosť pre PP. 

Ani by som neverila, že až takú. 

Prečo ja musím byť takáto emotívna? Prečo na mne vidieť, keď lietam šťastím v nebi a aj, keď sa hnevám, keď s niečím nesúhlasím a aj keď mi niekto zlomí srdce a nemusím povedať ani slovo?

Dobre, dobre, bol to včera pekný deň, krásne spestrenie, ale ako prišlo, tak aj odišlo.

Ja by som fakt mala začať chodiť na nejaké terapie, lebo skončím niekde v Pezinku v izbe s bielymi mäkkými stenami.

Sorry za môj výlev. 

Prečo nie s Ing.

Ahojte milí :-)

Nedávno som dostala otázku, či by som ešte stála o Pána Inžiniera a musím priznať, že áno. Teda čisto teoreticky.

Musím sa priznať, že tých pár jázd, čo sme spolu minulý rok absolvovali som si ho poriadne ani nepoobzerala, lebo keď aj bol u nás, tak som sa balila vždy do auta alebo som sa sústredila na jazdu alebo som sa sústredila na jeho jazdu alebo na dieťa, dokonca si myslím, že som sa mu ani raz nepozrela priamo do očí, ale čo som si tak všimla, fyzicky sa nijako za tých 17 rokov nezmenil. 

Čo sa týka záujmov, tam tiež nedošlo k žiadnej výraznej zmene a z toho, čo sme si stihli povedať, by som povedala, že ani v myslení nedošlo k žiadnej zásadnej zmene a to je moc fajn, akurát ma aj za tých pár chvíľ, čo sme si písali, dokázalo dostať do mierneho varu to, že sa všemožne snažil zľahčiť to, čo som mu napísala, čo ma na ňom dosť vytáčalo aj v minulosti.

Taktiež je zaujímavé, že 40tnik každý víkend ide domov za rodičmi. Primárne proti tomu ako nemám nič, ale vzdialenosť cca 250km bez auta, komplikovane (lebo, keď mi opisoval ako divoko chodí domov, tak si hovorím, že tak toto asi nie)). Dobre, že na podnájme ho asi nič extra neťahá a na dome je vždy čo robiť, keď už nič iné, dá sa odhadzovať sneh :-D

V závere asi toľko, že ak by som bola voľná a bezdetná, tak by som nad tým asi aj uvažovala. 

Bol to môj prvý vážny vzťah, mám naň krásne spomienky, ale tiež už nemám 20 a moje hodnoty a myslenie sa myslím zmenili, aj keď vlastne ani neviem, či až na toľko, ako hovorieval iný môj Ex: Podstata ľudí sa nemení.

Tak asi koniec úvah :-)

Pekný dníček 

VBml...ako si ho pamätám a čo si vlastne pamätám

Ahojte priatelia 💗

V poslednom článku som si zaspomínala na svoju prvú uvedomelú zaľúbenosť k synovi môjho triedneho učiteľa na druhom stupni základnej školy. Na druhom stupni som chodila do triedy s viacerými kamarátkami z prvého stupňa a počas septembra k nám do našej triedy kvôli nemčine prestúpila ešte moja "sestra" a stala sa tak šiestou členkou "Spice Girls".

V prvom rade musím dosť pátrať v minulosti a spomienkach a domienkach, čo ako bolo a nebolo, keďže je to viac ako 20 rokov dozadu. Myslím si, že skutočnosť, že ten očarujúci mladík je triedneho syn, som sa dozvedela čakajúc v rade pred jedálňou, kde sa jeho eminencia ako ôsmak predbehol spolu so svojimi spolužiakmi. Pamätná veta bola tuším: Ten sa ti páči?😲😲 Však tú náušnicu má ako buzík! Díky Sporty Spice. Fakt díky. Aj po rokoch si na toto spomínam celkom jasne. Potom prišli otázky, či ho pozná a tak ďalej a ďalej. Sporty mi potom prezradila, že je to triedneho syn s výrazom, že ako je možné, že ja to neviem. Lenže na rozdiel od nej som nemala vo vyššom ročníku brata, takže asi preto.

Aby toho nebolo málo, ďalšej zo Spajsiek - Ginger - sa zapáčil spolužiak VBml. Geniálne. S touto spolužiačkou sa nám inak páčilo dosť veľa dvojíc kamarátov/spolužiakov. Pomerne rýchlo sme zistili, že obaja ostali ako jedni z mála z tých, ktorí budú aj v deviatom ročníku (ich ročník bol posledný, ktorý nemal ešte povinnú deviatku, ostali v deviatke len tí, ktorých nevzali na strednú školu). Obletovali sme ich, písali sme si o nich básničky, chodili sme cez prestávky na schody, aby sme ich mohli vidieť a podobné veľmi milé a vôbec nie obťažujúco-trápne záležitosti :-D :-D :-D :-D 

A to aby nebolo málo, držalo nás to rok a pol školských ročníkov. Teda, polku našej päťky (ich osmičky) a celú šestku (ich deviatku).

VBml som stretla aj o pár rokov neskôr na SPŠDO-ZV, o čom som vôbec netušila, že chodí zrovna na túto strednú. Či by táto informácia zmenila môj výber? Na 99,99% nie. Môj výber strednej školy bol asi veľmi odlišný od mojich spolužiakov, ktorí možno už mysleli na budúcnosť alebo ktorých rodičia mysleli na ich budúcnosť (tým nechcem povedať, že moji na moju budúcnosť nemysleli, ale keďže aj po viac ako 20 rokoch dúfam, že niektoré informácie o ich dcére ich minuli, nemohli tušiť, prečo nechcem ísť na niektorú z OA v Keksoch).

Okrem toho, na strednej sme bol už maturant, keď som sa tam objavila a môj záujem o neho bol 0,1%...myslím, že som sa ho nikdy ani nespýtala, ako sa má triedny alebo ho nedala pozdravovať, ale možno aj áno, na to si fakt už nespomínam. Na strednej som už mala "vážnejšie" starosti, keďže v mojom živote už vtedy bol "Drobček".

Aby tých spomienok nebolo úplne málo. S VBml. som nikdy nemala nič viac než bežnú komunikáciu, keďže triedny ho vzal tuším na 3 triedne koncoročné výlety, keďže jeho manželku bral ako pomocný pedagogický dozor. Proste si z toho robili menšiu rodinnú dovolenku, ale nám ako deckám to bolo úplne jedno.

Spätne si hovorím, že som nemala šancu, 11r. dievčatko v porovnaní s VBml. 14r. spolužiačkami...Áno, niektoré dievčatá sa vyvíjajú skôr, iné neskôr, ale priemerne, 11r. a 14r. dievčina na prelome tisícročí vyzerali neporovnateľne pre testosterónového pubertiaka. Lenže ja som vtedy o chlapcoch a ich krvnom obehu vtedy netušila nič 😀😁

O Ex

 Ahojte priatelia 😌

V prvom rade vám chcem popriať všetko len to najlepšie v tomto roku. Viem, že opäť nestíham a mala by som napísať asi úplne iný článok, ale úvahy mi napadajú samé a občas úplne neuvážene.

Táto úvaha mi napadla po prečítaní jedného vianočného príspevku, keďže ešte stále dobieham zameškané články. 

Článok mi pripomenul Vianoce 2011, ktoré som strávila ako čerstvo zamilovaná a neskutočne šťastná osoba. Avšak ako osoba stále na hranici mám rád Vianoce/nemám rád Vianoce som bola o mnoho viac na strane nemám rada Vianoce. Môj vtedajší partner bol však milovník Vianoc. Na šťastie sme sa o tom dokázali vopred porozprávať ako dospelí jedinci a vznikli tak jedny z mojich najkrajších Vianoc v dospelosti. A za to som mu vďačná. Ako za mnoho iných skutočností, zážitkov a v neposlednom rade aj hmotných vecí.

Častokrát na svoje niekdajšie polovičky ľudia nevedia nájsť pekného slova a nenechávajú na nich nitku suchú. Netvrdím, že všetci moji Ex boli úžasní ľudia, ale prežila som v ich spoločnosti nejaký ten čas a teda si ho odo mňa zaslúžili a ja som každému jednému z nich vďačná. Niektorým síce len za to, že viem, čo už v živote zažiť nechcem a ako nedovolím, aby sa ku mne a mojej rodine niekto správal, ale aj to je veľmi cenná informácia a ja som za ňu vďačná.

Tiež do istej miery zastávam názor, že všetci naši partneri sú do istej miery aj našou vizitkou. Však sú to naši partneri, my sme si ich vybrali a hlavne my by sme mali byť s nimi spokojní. 

Malá vsuvka: ako som dopísala predošlú vetu, pípla mi správa na massingery od niekoho, kto sa považuje tiež za môjho Ex. To som ani netušila, keďže s daným pánom sme tvorili pár asi tak dva týždne, aby sme pochopili, že sme rozbili celkom slušné kamarátstvo a od vtedy sme sa tuším už ani nevideli, ale to rozvediem niekedy inokedy....

Majte krásny deň a ľúbte sa <3

01.06.2017, 23:46

Tak a máme prvého. Je teplo a je tu PP. Ráno sme išli na tú školu na námestí. Išli sme spolu do obchodu a všetko. Milujem ho. Celým srdcom. V práci to ušlo, celkom pohoda, aj sme stíhali. Ležím v posteli a myslím snáď na každého muža v mojom živote. Hrajú mi Ljube. Tak dávno som ich nedokázala mať pustených. Leťať samaľoty i tanky garjat...za nami Rasia, Maskva i Arbat...ako sme si to spolu spievali...možno má PP pravdu a stále ho milujem. Môžem vlastne po tom všetkom? Chýba mi to jeho Nikuška, Verunka, to mi chýba...PP ma nevolá takmer nijak, občas drobec. Strašne sa mi to páči. Tak ako celý on...Ako sa ma snaží presvedčiť, že by som ho nemala milovať, ale dá sa to? Tie bozky, dotyky, objatia...keby tak tušil, čo pre mňa znamenajú slová ako pre teba čokoľvek...viem, viem, že to myslí sexuálne, ale ako nádherne to znie...chcem ti všetko splniť...ako si ma zval v noci na tom balkóne...kiež by som si to mohla dovoliť, tak celá PTR by vedela, aké je to nádherné...ešte aj Konár mi ráno písal...pred mesiacom sa ženil...prečo mi napísal práve teraz? Si iba pomôcka pre chvíle rozkoše...rada by som ho videla znova, aj celý LM...Leňa už má druhé dieťa, všetci už dospeli, len ja som sa zasekla niekde v čase...Konár som naposledy videla asi pred 6 rokmi na Tope. Môj prvý aj posledný Top. To bol tuším posledný rok v NM, teraz je už v PN. Ako mi Igro pomohol stavať stan. Dlho som si na tieto veci nespomenula. Dokonca ani neviem, ako sa volá normálne.

Prvý bozk

Ahojte moji imaginárni čitatelia a jedna reálna čitateľka 😏 To, že som nostalgická je o mne pomerne dobre známe a nijako zvlášť sa tým netajím a hlavne, že spomienky mi dokáže vyvolať takmer čokoľvek a ja ich potom živím ďalšími a ďalšími....

Dnes mi spomienku na leto 2001 vyvolala jedna bábikárka svojim článkom, v ktorom uviedla meno Milagros. Ešte pred začiatkom prázdnin v lete pred 18 rokmi som ja a moja vtedajšia nerozlučná kamoška Alex spoznali Špagetku a nejako nám skrslo v hlave, že bude úžasné dať ho dokopy s Milagros. Milagros dostala svoju prezývku po Milagros z Divokého anjela, ktorý vtedy fičal vo veľkom a Milagors nosila tiež šiltovku šiltom dozadu a mikinu okolo bedier.

Tak sme ich teda dali nejako dokopy a bola to taká detská láska ako hrom. Keďže Milagros je narodená len 5 dní predo mnou, mala vtedy 14 rokov (takmer 15) a Špagetka asi 16. Boli sme dovtedy úplne super partia a my dve dosť dobré kamky a spolužiačky zároveň.

Lenže potom Milagros išla k starkej či nejakej rodine na prázdniny a naša parta ostala bez nej a keď zvyšní dvaja členovia sa viac-menej venovali sami sebe, Špagetka a ja sme ostali sami. Bolo to tuším v júli ale možno bol už aj august, fakt neviem, ale boli sme pri škole, pri tej opustnej budove a ako zvyčajne sme v tieni sedeli a kvakotali. Pamätám si, že Špagetka kľačal oproti mne a jedol banány v čokoláde a ja som ho pobozkala, ale tak naozaj, nechal sa, ale bolo to také krátke, že som si to ledva uvedomila a tak som to zopakovala. To už bolo o niečo dlhšie a bolo to magické a chutilo to po banánoch v čokoláde.

Keby som vedela, čo tieto moje prvé dva bozky v živote ďalej spôsobia, nikdy by som to neurobila, ale o tom si povieme niekedy inokedy.

Ľúbim vás, majte krásne leto.

N.K.

List Jej - list štvrtý

27.08.2018, 17:56

a znovu Ti píšem, prepáč, ahoj :-) skoro sme sa dnes stretli, asi si v práci, ale napísal, že má už niečo s kamarátom, ale akosi tomu nedokáže uveriť, kto vie prečo. Asi preto, že keby mi napísal, že má už dohodnutú inú, tak mi pukne srdce, takto je to len moja domnienka. Viem, že pravdu mi už nepovie a že sa zrejme už nikdy nestretneme. Možno to tak má byť. Možno mal byť v mojom živote iba dočasne. Neviem. Možno sa to už ani nikdy nedozviem. Cesta naspäť do Hlavného mesta. Vieš, čo mi napísal? Že v utorok príde za mnou do BA. Vtipné, že? Ideš asi domov, že? Bude kopa voľna. Netrápi ťa, že tvoj tato ani nevie, že ste stále spolu? Akú to má budúcnosť, keď si nemôžeš vziať svojho chalana, lebo je poloróm? Ťažké otázky Ti dávam, že? Ale občas som proste taká. Aj Provokatérča je. Tak chcel robiť vo Firme a tak mu vraveli, že sa to nedá a dosiahol to. Dúfam, že je šťastný. Nič viac by som si nepriala, len, aby bol šťastný, aby našiel svoj vnútorný pokoj, aby prijal obe časti seba, lebo on na to má. Spomínam si, ako prišiel za mnou do práce, ako sme sa potom spolu sprchovali a ako som sa k nemu pritúlila a v hlave mi stále chodilo ľúbim ťa ľúbim ťa a vedela som, že mu to nemôžem povedať, že on to jednak tak necíti voči mne, dvatak neznáša tieto sladké kraviny a tritak neverí, že ho ľúbim. Písaval mi, že ma to prejde, ale neprešlo. Ze sa so mnou staví, no vidím, koho to prešlo skôr, že? "ja som tomu veril jak malý"- Kali.

List provokatérču

29. 08., 23:14

Ahoj provokatérča. Po sérii imaginárnych listov tej Tvojej, píšem teraz Tebe. Nestihli sme sa ani rozlúčiť. Vtedy som ešte netušila, že sa vidíme posledný krát. Človek to vraj nemá vedieť, lebo by si to neužil Nevedela som to ani s Tebou, ani s Ex. Spomínam si, ako si ma začal bozkávať, spotenú, nenalíčenú a ja som si užívala tú hodinu s Tebou. Vtedy som Ti verila, že je ti to ľúto, že musíš ísť do Keksov. Dnes už radšej nechcem ničomu veriť. Nechcem sa Ťa radšej opýtať, kedy si bol s tými dievčatami, či po mne, či medzi našimi stretnutiami. Na jednej strane túžim po odpovedi, na druhej strane sa jej bojím, ale nie o tomto som chcela.

Ďakujem, ďakujem Ti, provokatérča. Dnes už viem, že si bol v mojom živote len na chvíľu, nádherný polrok...aby si mi otvoril oči, aby si mal posunul, lebo už bol čas. Zbohom provokatérča. Ak som Ti splnila čo i len jeden sen, tak to malo význam. Ty mne áno. Ľúbim Ťa, provokatérča. Veril by si, že časť mňa verila, že dnes prídeš a prekvapíš ma ako 01. 05.? Pamätáš si ešte na to, provokatérča? Ja áno.

Neviem

Ani neviem, kde začať. Od posledného zápisku sa určite zmenilo tak veľa. Vzťah, ktorý sa podľa všetkého nemal ani začať sa pred mesiacom definitívne skončil, odsťahovala som sa. No definitívne ako definitívne. Asi po dvoch týždňoch sme sa prvýkrát videli. Hneď na zastávke ma objal a dal mi pusu na líce, inak nič. Nič osobné, celú hodinu a pol sm e strávili kecaním o práci, ako dvaja kolegovia, medzi ktorými nikdy nič nebolo, nie je a nebude. Aký veľký omyl. Nemohla som sa na neho vynadívať. Tie zelené oči. Vidím v nich ešte lásku alebo ju chcem vidieť. Sama neviem. To bolo deň po tom, ako mi do telefónu sám od seba povedal: "chýbaš mi" a vykoľajil ma tým na zvyšok dňa. Prečo nič neurobíš, keď ti chýbam? Naozaj ti chýbam? Alebo je to len pokračovanie tvojich klamstiev. Kde je vlastne pravda a záleží na nej až tak moc? A čo slečna D.? Čo sa s ňou stalo? Stretávajú sa? Píšu si? Volávajú si? Majú stále spolu vzťah? Chce nás obe? Obe predsa mať nemôže, to nejde, aspoň nie navždy. Jednu alebo druhú to časom prestane baviť.

Predminulý víkend prišiel za mnou. Dal mi pusu (na ústa!), hneď ako sme sa videli. Nedokázala som mu odolať. Bozkávali sme sa a mali sme sex, odzadu, v mojej izbe. Keď skončil, bozkával ma do vlasov, povedala som mu, že ho ľúbim a on povedal, že aj on mňa, povedala som mu, že mi chýba a on, že aj ja jemu. Potom sme sa šli najesť a na prechádzku a na zmrzku, videla som, že mu volala, možno jej neskôr volal späť, neviem, netuším, niečo sa medzi nimi muselo stať. Neviem.

Potom sme sa stretli aj na druhý deň. To bolo v nedeľu pred dvomi týždňami. Išli sme na obed, na drink a potom k nám na predajňu, takže nás videlo dosť ľudí. Ex-partneri spolu, divné, že? Je pravda, že sme sa nedržali za ruky alebo nebodaj bozkávali, ale prišli sme spolu a ani sme sa netvárili, že by nie.

Naposledy som ho videla pred týždňom v nedeľu. Len tak mi zavolal do práce a povedal mi, že je škoda, že som v práci, že by chcel ísť so mnou na obed a na autosalón. Na obed sme nakoniec šli. Zaplatil slušne vysoký účet bez problému, ale najväčší gól bol predvčerom.

Volal mi, že dostal kapky od mamky, že sa jej priznal, že som sa odsťahovala. Vraj mu dosť vynadala, že má dosť rokov, aby vedel, čo v živote chce a že má prísť na východ, ale nie sám, včera večer mi poslal srdiečko. Skoro som omdlela. Ešte že som ležala v posteli. Mali sme chat ako pred niekoľkými mesiacmi. ĎAKUJEM Bohu.

Ak je o čo bojovať, chcem bojovať. Ak nie je už o čo bojovať, chcem to vedieť a nemrhať silami. Ako povedal Lete, mali by sme sa porozprávať, ale ja sa toho dosť bojím, bojím sa, že nedostanem úprimné odpovede alebo, keď ich odstanem, že sa mi nebudú páčiť, ale skôr či neskôr sa tomu rozhovoru nebude dať vyhnúť, to mi je jasné. Dnes dopoludnia mi volal a a viac-menej ma pozval na dovolenku. Pýtal sa, či mi TK dá ešte týždeň dovolenky. Nemal by to byť žiadny problém, aj tak si minimálne týždeň dovči budem musieť vybrať.

Teraz bol tri dni doma. Premýšľam o tom, či bol s ňou. Čo robil celé tri dni doma a sám? Alebo sa zoznámil ešte s nejakou ďalšou slečnou a je to nenapraviteľný sukničkár? Kiež by som vedela na všetky tieto otázky odpovede. A keby som vedela, bolo by to lepšie? Jednoduchšie? Prijímala by som pondelkové dotyky od MK lepšie alebo ich dokonca bola ochotná oplatiť? Asi nie. Všetko je tak, ako má byť, len to treba prijať. Či sa my k sebe vrátime? Tak rýchlo? Tak rýchlo určite nie, nie, pokiaľ je s ňou v akomkoľvek kontakte a ja viem, že je a aj bude chcieť byť, na toľko ho už poznám, že bude s ňou chcieť byť kamarát. Možno ale ona bude mať viac rozumu, možno ho nemiluje tak úplne, presne tak, ako som ho ja spočiatku nemilovala, tak úplne, ani neviem, kedy sa to vo mne zlomilo, možno až keď si začal s ňou, keď som zrazu mala vedľa seba muža, ktorého som vôbec nespoznávala, ktorý sa so mnou nerozprával, ledva ma zdravil a ja stále neviem, kvôli čomu to všetko vlastne bolo. Prečo ma nechal odísť, ak mu na mne záleží? A ak mu na mne nezáleží, prečo to potom všetko radšej neukončí. Vymažeme si čísla a dovi-dopo. Papa drahá Nika. Neviem. Neviem je v poslednej dobe moja najčastejšia odpoveď, ale aj najúprimnejšia. Neviem, či ho milujem, neviem, či som mu odpustila, neviem, či by som chcela, aby sme sa znovu dali dokopy, neviem, či chcem vedieť pravdu, prečo to všetko. Fakt neviem. Kam to všetko speje? Neviem. Viem, len, že musím nájsť samú seba a potom môžem nájsť odpovede na všetky tieto otázky a viem, že sa ho budem musieť opýtať, lebo sám mi asi naozaj nepovie.

List Jej - list tretí

26. 08., 22:26

Tak ti znovu píšem. Mala by som ťa aspoň pozdraviť. Ahoj Ona. Prepáč, meno ti neviem, nikdy mi ho nepovedal. Asi vie prečo. Nevadí. Chvíľu som ťa volala slečna Jáj. prepáč, ale keď s tebou bol a ty si už povedala štvrté "jáj" za sebou, tak ako som ťa mala nazvať. Spomínaš si, ako si sa ho spýtala, čo práve robí? Už si nepamätám, čo ti zaklamal, ale realita bola asi taká, že s tebou telefonoval a zároveň si užíval orálny sex. Ale späť k téme. Prečo ti píšem? No pretože som si s ním dnes vymenila pár viet. Ja neviem zaspať a vy dvaja sa možno spolu milujete. Kedysi mi tieto myšlienky nedávali spať, pamätám si ako mi raz napísal, že si ho spravila rukou a ja som kvôli tomu preplakala celú noc. Neviem, či ťa už niekedy fyzicky bolelo srdce alebo či si už niekedy plakala tak dlho až si sa už nevedela nadýchnuť, ja už mnohokrát a v tú nedeľu kvôli vám. Potom som ťa nejako prijala, proste si jeho partnerka. Tá oficiálna, tá, ktorá pozná jeho rodinu, tá, ktorú berie na výlety, tá, s ktorou nakupuje, stará sa o zvieratká a bilióny ďalších vecí, ktoré páry robia. Nevieš si predstaviť, ako ti závidím. Až idem prasknúť. Predstavujem si ako sa tulkáte, kukáte spolu film alebo sa len tak rozprávate. Ide mi srdce puknúť. Ako túžim byť tebou. Byť s ním, aby som sa ho mohla dotýkať, aby sa dotýkal on mňa, aby som si užila sex a jeho prítomnosť, aby som sa mohla pozerať ako spí a špičkami prstou hladkať tú jeho extra jemnú pokožku. Vieš, čo je na tom najhoršie? Že všetky tieto pocity by som mala mať voči svojmu partnerovi, ale nemám a viem, že keby to vedel, že by mu puklo srdce, len on je až príliš dobrák a miluje ma. Tak veľmi ako si ani nezaslúžim, tak ako mu to neviem opätovať, lebo čo? Lebo som asi najblbšia žena na svete a milujem tvojho frajera. Pretože mi silnejšie búši srdce, keď zbadám od neho správu, aj keď sa pýta nejakú kravinu z práce, typu koľko dopráv bude zajtra.

List Jej - list druhý

25. 08. 2017, 07:28

Druhý list s odstupom 5 hodín. Áno, vynikajúco som si pospala, ale inak áno, cítim sa lepšie než rána za posledné mesiace :-) Človek si veľa vecí za čas spánku premyslí. V noci som ti mala chuť všetko povedať, už ma prešla. Raz sa aj tak sama dozvieš pravdu, možno od nejakej z jeho úletov, možno od milenky na dlhšiu dobu ako som bola ja. Možno sa rozídete aj bez toho, aby si niekedy uvidela túto jeho stranu. Neviem a už ma to netrápi. Budem sa snažiť byť už len kolegyňa. Tváriť sa, že ma nikdy nepohladkal, nepobozkal, že sme si nikdy nevyznávali, no lásku len ja jemu, to musím uznať, ale, že sme si chýbali, to padlo vzájomne. Dokonca mám teraz jeho tričko. Vypárala som z neho logo firmy, aby tak nesvietilo na ulici. Premýšľam, koľkokrát ho mal asi na sebe, koľkokrát si ho dala oprať práve ty a koľkokrát si ho práve ty ožehlila? Spomínam si, ako mi ho dal. To bolo, keď prišiel druhýkrát v piatok prespať, v marci. Môj čerstvý Ex, prvý a zatiaľ aj posledný chalan, s ktorým som žila, mal narodky. Chalan, o ktorom som si myslela, že s ním budem na veky. Práve on mi ukázal, že žijem v rozprávke, ktorá mi nič neprináša. Práve on mi za 12 hodín, ktoré mi venoval počas pobytu v Keksoch ukázal tak veľa. Vravím si, že tak to malo byť a má byť, ale myslím na neho. Chýba mi. Chýba mi to jeho dobré ráno drobec, ktoré sa neskôr zmenilo v dobré ráno a teraz už neexistuje ani to. Áno, viem, mala by som byť vďačná za čas, ktorý som dostala a som, fakt, že som aj za môjho terajšieho. Úžasný človek. Len keby som ho dokázala ľúbiť, tak ako ľúbim toho tvojho, ale nedokážem a tak ma to mrzí, ale city sa nedajú nanútiť. Mám svojho chlapca rada, aj ho ľúbim, ale nie som do neho zbláznená. Vieš, pre toho tvojho by som bola ochotná riskovať a aj riskujem, kvôli nemu som meškala prvýkrát do práce a všetko mi ho pripomína, nedokážem vydržať v tomto byte...ako sme spolu počúvali na balkóne pesničky, ako sme hulákali 4D a ako nám bolo úžasne...prepáč, viem, každým slovom ťa mučím a nie je to zámer, len, spomienky sa mi vynárajú a vynárajú, dnes im chcem dať voľný priestor...kým ťa mám...nepoznáš klasiku? práveže poznám...tak požičaj mi krídla láska, kým ťa mám...milujem tvoje dotyky a ja milujem sa ťa dotýkať...bilión viet mi behá v hlave...pripadá mi, že od 23. 02. sa mi svet zmenil tak 3x...už asi asi Bc, že? ani som sa ho neopýtala, či sa ti zadarilo, ale určite. Chcel sa sťahovať do Hlavného mesta, ale teraz, keď ho vzdali na TPP to asi už padlo, že? Človek vraj nemá vedieť, kedy je s niekým poslednýkrát. Nevedela som to s Ex a nevedela som to ani s tým tvojom a tak je to správne. Človek by si to asi neužil na plno, keby vedel, že je to poslednýkrát.

List Jej - list prvý

25. 08. 2017, 01:13

Liste tebe. Áno, tebe. Prepáč, je určený tebe, aj keď si ho nikdy neprečítaš a ani tvoje meno neviem. Si pre mňa proste ona. Jeho frajerka. Odkiaľ ho poznám? Prečo ti píšem? Myslím, že už tušíš. Áno, podviedol ťa aj so mnou a s mnohými ďalšími, ale aj mňa a nie len s tebou. Možno preto ti píšem. Že aj ty ho ľúbiš a ty jediná môžeš chápať bolesť, ktorú som pocítila, keď mi pred týždňom napísal. no bože, tak som dal 3 ďalšie dole. Áno, tri, nie jednu, nebol s tebou, čo by som chápala, lebo ty si "tá jeho". Nie, tri iné dievčatá. V Keksoch či niekde inde, neviem. Už mi to bolo dlhšie divné, že mi už nepíše nič sexuálne, ako mal vo zvyku. Písali sme si aj každý deň, fotil mi fotky a točil videá. Aj ja jemu, ale o sex nejde. Zaľúbila som sa do neho v 6tke hneď v prvý deň, čo sme sa videli. Možno si stále myslíš, že nie je reč o tvojom Provokatérovi, že? Že si vymýšľam. Chápem, ani ja by som nedokázala veriť. Ale vieš, ako fajčí svoje tvrdé Petry, že? Ako skladá svoje pokrivené okuliare? Že má znamienko na ľavej strane ohanbia? Že má troch bratov? A že sa urazí, keď mu niekto povie, že je Róm...už asi chápeš, že je to on. Je tvoj, ale v tejto chvíli ho už asi ani moc nechceš. V tomto ti závidím, lebo aj áno, aj keď viem, že by ma tiež podvádzal, aj keď zvládam fajku s prehltnutím :-D Ale aj tak ho ľúbim a viem, že keby opäť zacítim jeho vôňu, tak mu všetko odpustím a v prvom vášnivom bozku by som zabudla aj na teba aj na všetky tie ostatné. Tak veľmi som za ním zbláznená. Sľuboval mi dva dni u mňa, ale nikdy sa to nestalo a už sa ani nestane. Už som ho prestala baviť. Vieš, že aj keď bol na pohovore, tak sme stihli jednu rýchlovku? To bolo vlastne naposledy, čo som ho videla, asi mesiac dozadu, ale kým bol v BA, boli sme častejšie spolu. Aj keď si mala mamku v nemocnici, aj keď skoro nestihol vlak k vám na dolniaky. Sama neviem, prečo ti to píšem. Nevieš si predstaviť, ako som ti závidela, že ste spolu v jednej posteli, že sa ho môžeš kedykoľvek dotknúť, dať mu pusu...vieš, on, znie to sexuálne, ale najkrajší moment s ním bol pre mňa, keď sme sa držali za ruky v električke. Dala som ruku do ruky a on sa neodtrhol. Bol to jeden z najkrajších časov s ním. Akoby bol môj frajer, aj keď nebol a bola to len ilúzia, ale v tej chvíli som na to nemyslela a bola som len šťastná. Veľmi šťastná, aj keď som vedela, že večer už bude pri tebe. Prečo ti to píšem? Možno mám pocit, že ty jediná to vieš pochopiť, lebo ho asi stále ľúbiš alebo si ho aspoň ľúbila a možno sa len potrebujem vyrozprávať. O pár hodín idem do nášho mesta a najradšej by som ťa našla a všetko ti povedala, ale komu by som tým pomohla? Nikomu, môžem ísť akurát tak do parku spomínať ako ma tam čakal, ako sme sa bozkávali, kecali, ako fajčil, ako sa usmieval...a ako píše, dúfam, že nereveš teraz, tak ho opäť sklamem, veru plačem, pretože to bolí a myšlienka, že aj tak by som chcela byť s ním bolí ešte viac, hlava vie, že by to nič dobré neprinieslo...tak to bude odo mňa všetko...dobrú noc.

A tak ma nechal partner

Ahojte :-) Ani neviem, koho to vlastne zdravím, keďže tento blog zrejme nikto nečíta, ale to nevadí. Ono v podstate mi na tom nezáleží až tak moc. Ide hlavne o to, aby som ja mala kde ventilovať svoje pocity. Mnohí už viete, že ma nechal môj úžasný partner. Povedala by som, že bez slova a bez vysvetlenia, ale nebola by to tak celkom pravda. Slová boli a boli to slová, ktoré mali ublížiť, čo jediné ma mrzí. Ale ukázali mi tvár partnera, ktorý si očividne nestála za slovom. Prečo nezabojoval po tých 5,5 roku? Neviem, netuším. Prečo som nezabojovala vlastne ja sama? Asi preto, že tentokrát som cítila, že už akosi nie je o čo bojovať. To, že ani teraz, po mesiaci sa mi neozval, nenapísal nič ma v tom len utvrdzuje. Možno si hovoríte, však mu napíš prvá. Nie, tentokrát nie. Možno práve to ho zarazila, že som neprišla s prosíkom ako vždy a dajme sa ešte dokopy a skúsme to ešte a to predsa nehodíš len tak za hlavu. Takže asi tak...čo všetko sa stalo potom, je na dlhšie a o tom dnes nechcem. Z celého toho rozchodu som taká. No nebudem sa hrať na hrdinku, že mi nevyhŕkli slzičky, to nebudem. Vyhŕkli, ale skôr je to o tom, že mi je to ľúto, že všetky tie slová proste akosi neboli pravda. "Nikto a nič nás nerozdelí"..."chcem, aby si bola navždy moja"...Viete, čo je na tom najlepšie? Že som tomu verila. Úprimne som tomu verila. Po tom všetkom, čo sme si spolu prežili nás nakoniec rozdelil jeden maličký flirtík...

Na záver: Drahý ex, viem, bola by asi náhoda sveta, aby si si toto prečítal, napriek všetkému ti chcem povedať ĎAKUJEM...ĎAKUJEM za všetky krásne smsky, maily, chaty, hovory...za spoločné bývanie...pred tebou som s nikým nebývala a po tebe tiež nie, takže v tomto mám jedinú skúsenosť a aj keď to občas nebol med lízať, ĎAKUJEM ti za túto šancu si to skúsiť. ĎAKUJEM ti za oba nádherné pobyty pri mori v tak úžasnej destinácii ako je Ostrov. ĎAKUJEM ti za podporu pri zbieraní a každom mojom rozhodnutí. ĎAKUJEM ti za každé objatie, pusinku, bozk, dotyk, milovania, za každý úsmev...ĎAKUJEM ti podporu v najhorších chvíľach môjho života, za radosť v tých najlepších...ĎAKUJEM ti za to, že si ma naučil vážiť si samú seba, svoju hodnotu, svoje ciele, svoje názory a myšlienky...ĎAKUJEM ti za to, že si ma spravil lepšou....ĎAKUJEM ti za všetko...moja úcta, pokora a láska voči tebe neumrela tvojim rozhodnutím

Lisť č. 1

Ahoj,

prečo ti píšem? Neviem. Mohlo by tam byť pokojne aj oslovenie "Milý Bože", myslím, že na obsahu listu, na vypísaní mojej tak krehkej duše by sa nezmenilo vôbec ale vôbec nič.

Nemôžem spať, aj preto, lebo ma poprosila o otvorenie okna a ja som jej bez slova vyhovela, tak, ako už mnohokrát predtým. Prečo? Možno pretože je to proste ona. Moja mamka a ja ju ľúbim, aj to že tu teraz ťukám v noci do noťasu je prejav mojej lásky. Mojej bolestivej lásky. Pýtaš sa, či plačem? Plačem, Luky. Bolí to, keď máš na svete pocit, že si na ňom úplne sám. Zberatelia si myslia, že mi rozumejú, rodina si myslí, že mi rozumie, Mačiatko si to možno ani nemyslí a Mig, neviem...ľudia strašne často (aj ja) hovoria, že niekoho poznajú, že mu rozumejú, že chápu....ale reálne je to riadne vzdialené pravde. O Tebe si ani nemyslím, že Ťa poznám, možno práve preto Ti píšem. Možno je to tým, že od vtedy, ako sme si písali, neviem na Teba prestať myslieť. Fakt neviem a dnes zrovna nie je noc, kedy by som mala vynášať nejaké rozsudky. Dnes naozaj nie, aj keď časovo je dnes už len 10 minút.

Už predtým som sa necítila dobre a rozmýšľala som, či by pre mňa nebolo lepšie nechať ju spať tu. Veď by sa možno zobudila až potom, ako by som zaspala a možno by ma nezobudila pri svojom návrate do spálne. Dnes chrápe obzvlášť hlasno, počujem ju aj sem, aj keď tlmene. Snáď neskôr zaspím. Možno, keď sa aspoň trošku upokojím. Niekedy sa tak snívam, že si to aspoň niekto prečíta, ale viem o tých šanciach svoje....a tak jsem vďěčnej za tu šanci....Ach, čo Ti mám povedať, že pri tom ako na Teba fúka studený vietor a zároveň Ti do tváre svieti jasný lúč pouličnej lampy sa ťažko zaspáva. Si hovoríš, že by som si mala niečo hrknúť, mala ale akosi nič nie je v rezerve (ako keby inokedy bolo). Dnes to opäť musím zvládnuť sama, ale je to čoraz ťažšie.

Ach Luky, závidím ti a závidím veľa ľuďom viem, nemala by som, ale tak to cítim. Závidím ti, že máš priateľku, za ktorú sa nehanbíš, s ktorou máte krásny vzťah, zrejme spolu aj bývate, priala by som si všetko zmeniť, vrátiť čas. Pamätáš, čo si mi napísal? Asi nie, no ja áno. Často na to myslím: Jaj no tak hadam budeš mat uz len spravne rozhodnutia...mrzí ma to, ale obávam sa že Tvoje želanie nebolo vypočuté.

To už bude na dnes hádam všetko, ale ja viem, že sa ozvem. Nie, tak reálne nie, to nechám na Teba, ale takto v mojom svete.

Ahoj 

Nika