Hľadať tu :-)

štvrtok 17. decembra 2020

Úvaha o taxikárke

Ahojte priatelia. Opäť nestíham a aj toto je trošku retrospektívna úvaha, ktorá mi napadla takmer pred mesiacom a nedávno sa mi pripomenula, tak to sem hodím.

Na stredu, 25. 11. som si na ráno na 7mu dohodla taxík do Modry (cca 20km) s jednou pani na facebooku. Bolo 06:55, keď mi volala, že už je tu. Naložili sme bábo a vyrazili sme. Všetko bolo v poriadku, jazda absolútne bez problémov, pani vybrala cestu cez Šenkvice (neskôr som sa dozvedela, že je jednoduchšie ísť cez Pezinok, ale ráno bývajú zápchy pri logistickom centre, takže podľa mňa vybrala dobre). Cca o 40 minút sme boli na mieste. Bola som spokojná. Nevedela som, koľko budem v nemocnici, ale dohodli sme sa, že jej zavolám a príde pre nás.

Tak som jej potom volala a prišla na to isté parkovisko, kde nás vyložila. Všetko opäť v poriadku, začalo mierne pršať. Už počas prvej jazdy vysvitlo, že pani má tiež malé bábo, ale netušila som aké malé. No počas jazdy späť jej volala dcéra, či má malému urobiť jesť. Nedokázala som odhadnúť vek tej dcérky, ale prišlo mi to, že momentálne nie je u nich doma žiadna dospelá osoba. O chvíľu na to volala pani taxikárke asi svokra (oslovovala ju babi), ktorá sa pýtala, či jej zajtra prinesie malú. A ona, že zajtra asi nie, lebo musí ísť s malým na kĺby do Nitry a nevie do kedy tam budú a tak.

A vtedy ma to dosť zarazilo, lebo na kĺbiky, čo som zatiaľ čítala tak sa najviac išlo v 8 mesiaci na kontrolu. Neviem, aká malá bola tá malá, lebo aj môjho brata volali hádam ešte v 15tke Peťko, takže to je relatívne, ale aj tak mi to prišlo, že pani nechala doma kvôli kšeftu dve pomerne malé deti z toho jedno bábätko. A tak som si počas jazdy nad tým uvažovala, samozrejme som podrobnosti nezisťovala, nie som veľmi ten typ, ktorý by vykecával s taxikármi (snažím sa aj preto chodiť taxíkom len keď musím). Ja osobne by som sa hrozne bála, že sa niečo stane, bábätká hoci sa nezdajú, som dosť pohyblivé a v fakt v sekunde vedia byť úplne inde než kam ich človek položil. Tiež nie som extra za to, že by sa staršie dieťa malo starať o mladšie. O dieťa sa majú starať predovšetkým rodičia. Hodiť na staršie dieťa zodpovednosť za mladšie je v mojich očiach naozaj dosť veľký čin. Úprimne, naozaj si neviem predstaviť, akoby reagovalo staršie, trebárs aj 12ročné dieťa na to, keby si bábätko trebárs rozbilo hlavu a tiekla by mu krv o 106, keďže z hlavy krv tečie statočne. Ja viem, s mojimi katastrofickými scenármi by som mohla dostať Oscara, ale hyperteoreticky. Pani nebola doma viac ako hodinu, keďže cca 35-40 minút išla zo Senca do Modry a rovnaký čas opäť naspäť. To nie je ísť vysypať smeti alebo odbehnúť po vajíčko k susedke.

A prečo sa mi pani taxikárka pripomenula? Lebo okrem ponúkania studených mís na Silvestra sa nedávno prihlásila jednej mamičke, že jej postráži bábätko. Vtedy vo mne mierne hrklo, keďže tiež občas uvažujem, že by som potrebovala malého postrážiť, ale hneď som si pomyslela, že tejto pani by som ho nedala. Možno to bola len náhoda, možno som to z nedostatku informácií zle vyhodnotila, ale proste ako maminka táto pani u mňa veľkú dôveru nezískala. Ako taxikárka super. Tam nebolo čo vytknúť.

Tak to len taká úvaha na večer.

sobota 28. novembra 2020

Od susediek

 Ahojte priatelia 😊 Dnes len tak na rýchlo budeme pokračovať v darčekoch, ktoré Pampúšik dostal. Tentokrát od našich dvoch susediek.

Krásneho hrkálko-macíka dostal Pampúšik od našej veľmi milej susedky, z druhého poschodia, keď nás raz stretla ešte v lete stretla na prechádzke.


Pôvodne bolo týchto kapsičiek 6, ale Milý sa rozhodol, že ich musí ochutnať. Pampúšik ich dostal od susedky z tretieho poschodia za to, že som jej pomohla vyniesť bicykel a jej vnúčik ich nemá rád. Tak ĎAKUJEME.


nedeľa 22. novembra 2020

Čerešňová bublanina

 Ahojte priatelia 😌 Prebáram sa v zložke cca 800 fotiek a tam som našla fotky z pečenia bublaniny. Fotila som ich pre Vílinku, bolo to 13. 06., teda deň pred pôvodným termínom pôrodu Pamúšika, lebo miluje čerešne, ale prečo ich nedať aj sem, keď už sa v tom mobile objavili:





piatok 20. novembra 2020

Od Růženky a od "dankovcov"

 Ahojte priatelia 😃 Prajem vám krásny deň. Momentálne je štvrtok večer, ale článok vyjde zrejme zajtra. Dáme si opäť nálož darčekov, keďže v mobile mám cez 700 fotiek a je čas s tým niečo urobiť, lebo pamäť vypisuje 99% naplnenie.

Takže, 21. 08. ku mne doputoval úžasný balíček od Růženky

Kúpila Pamúšíkovi rovnaké body ako ja, ibaže väčšie a s dlhým rukávom, ale zhoda v motíve ma veľmi milo potešila.
Tiež mu vlasnoručne vytvorila tohto macíka na spinkanie:

Krátko na to mi prišiel balík aj z Banskej Štiavnice, kde žije mamkin kamarát Dano s manželkou a ktorým sa krátko pred narodením nášho Pampúšika narodilo predčasne dievčatko, ktoré žiaľ nedostávalo toľko výživy, koľko by potrebovalo a narodilo sa s pôrodnou hmotnosťou len 1,9kg. Viem, že sa rodia a zachraňujú aj detičky s o mnoho menšou pôrodnou hmotnosťou, ale samozrejme tým musela ísť malá Lada do inkubátora a tatino videl malú princeznú prvýkrát na živo až po mesiaci. Žiaľ, vtedy ešte panovali veľmi prísne obmedzenia. Na šťastie, kým som sa v pôrodnici ocitla ja, na chvíľu sa obnovil polo normálny stav, ale to dnes nie je predmetom vyšetrovania.

Deka a pohľadnica. Pohľadnica je zhodou okolností dvojičkou pohľadnice, ktorá nám prišla od Milého sestry a jej rodiny.













štvrtok 19. novembra 2020

Margot Artemis (veľká)

 Ahojte priatelia 😊 Mám pocit, že som hrozne dlho nerobila žiadnu recenziu a už vôbec nie na sladkosti. Nie, že by som sa im až tak vyhýbala, skôr akosi na to nebola nejako chuť. 

Pred nejakým časom som v Tescu našla veľkú Margot Artemis a hoci som vtedy mala dosť čerstvú nie práve dobrú skúsenosť s Margot Protein, rozhodla som sa, že to skúsim, že hádam na punčovej nemohli nič skaziť a presne tak to bolo. Oproti klasickej malej Margot Artemis je táto len jednozložková a má len tú ružovú časť a chutí podľa mňa takmer identicky ako malá Margot Artemis a teda pre mňa úžasne. Mňam.


Sójová tyčinka75% s punčovou príchuťou máčaná v kakaovej poleve 25%. 81g. Zloženie: cukor, sója 18,6% (vločky, krupica), rastlinné tuky (palmový, palmojadrový, olej zo semien maslovníka), glukózový sirup, 4% kakaového prášku so znížený množstvom tuku, strúhaný kokos 2%, sušený výrobok mliečnej srvátky, zvlhčovadlo (glycerol), alkohol, kaová hmota, emulgároy (lecitíny, sorbitantristeárt, polyglycerlpolyricinotát), kyselina (kyselina citrónová), glokózo-fruktózový sirup, kakaové maslo, sušené mlieko, orechy (lieskové, vlašské, mandle), stabilizátor (ivertáza), arómy, dextrín (rozpustná kukuričná vláknina), višne, višňové pyré, šťavy z koncentrátov (banán, višňa, marhuľa), sušené vaječné bielky, jedlá soľ, rastlinné koncentráty a extrakty (čierna mrkva, mrkva, sladké zemiaky, reďkovka, jablko, čerešňa, požit farbiarsky, ibištek), extrakt kurkumy, koncentrát spruliny, farbivá (riboflavíny, karotény, karmíny, extrakt z papriky). Môže obsahovať arašidy a iné orechy.

Mne to síce môže byť fuk, ale je bezlepková. 



utorok 17. novembra 2020

Od babinky

 Ahojte priatelia 😌 Dnes budeme pokračovať v darčekoch a predstavíme si darčeky, ktoré priniesla moja mami pre Pampúšika.

Podbradníčky

Super teplá deka. V lete som ju moc nevyužívala, ale teraz je permanentne v kočíku.


Spací vak. Krásny hrejivý. Žiaľ, Pampúšik v ňom vydržal pol minúty. 

Macko, ktorý púšťa biely šum a nejaké melódie. Moc nezaujal, teda vôbec.

Mami priniesla aj krásnu darčekovú sadu. Nedokázala počkať, kým si ju nafotím a rozbalila ju bezo mňa, takže pôvodné balenie vám už neukážem.

Bodynko

Čiapočka, najčastejšie využívaný kúsok. Výborne sedí, neskĺzava sa na oči. Fakt super.

Kabátik

Dupačky


pondelok 16. novembra 2020

Žehličkový darček

Ahojte priatelia 😌 Tento rok sa niesol v znamení darčekov, či už pre Pampúšika, ktorý je samozrejme môj životný darček, ale aj pre mňa a ja som sa rozhodla to trochu zdokumentovať.

Dnes si teda predstavíme darček, ktorý som dostala krátko pred pôrodom, 12. 06. 2020 od môjho úžasného Milého. Asi by sa mu nepotešila každá žena, ale ja celkom rada žehlím a moja predposledná žehlička mi žiaľ padla a pukla a už nebolo úplne bezpečné ju používať. Tiež jej výkon nebol úplne najlepší a preto som si vybrala novú a objednala a Milý ju vyzdvihol a zaplatil, takže som ju dostala ako darček.


Žehličkou som okrem iného ožehlila krásny setík bodynka, polodupačiek a čapičky od Terinky. Hoci ho moc Pampúšik nevyužil, keďže body je krátke a všetko je veľkosť 62, takže mu to v lete bolo ešte dosť veľké, mala som ho neskutočne rada, už len pretože je v mojej obľúbenej modrej. Postúpim ho kamarátke, ktorá by cca na jar/leto mala mať chlapčiatko v tejto veľkosti 




utorok 10. novembra 2020

18. týždeň

Utorok - počasie bolo aj dnes, že nehodno psa vyhnať von, nieto ešte človeka. Napriek tomu som išla do inej zásielkovne, keď sa Drahý vrátil z práce, aby som poslala Elvisa do sveta a aby som sa trochu vyvetrala. Zastavila som sa aj v Tescu. Nič tam nemali. Urobila som objednávku na Health4you. Aj s dopravou tam vyšlo 6 plechoviek Beba Comfort lacnejšie ako v mall.sk a takto mi ich kuriér donesie rovno domov. Nemám problém ísť do mall.sk, nie je to ďaleko, ale 6 plechoviek, ktoré majú dokopy tuším 8kg, nie je sranda.

Streda - Prišli balíčky. Krásny overalík a väčšie bodynká. Pampúšik sa na overal moc netváril nadšene, na rozdiel odo mňa. Vonku bolo stále hnusne a tak sme tam dnes ani nešli.

Štvrtok - Ráno mi prišiel e-mail, že mi dnes dovezú tú Bebu a keďže to bola GLSka, kuriér prišiel pomerne skoro. Konečne sa vyčasilo, takže som naložila Pampúšika do kočíka a hajde trochu na prechádzku. Zastavili sme sa aj v Dráčiku, mali wrestlerky. Zaujímavý to počin. Pampúšikovi som kúpila O-ball, keďže jeden síce doma má, ale je ešte dosť veľký pre neho a tým, že v strede je taká trubička, tak aj ťažký, ale dosť ho zaujal a teraz bol zlacnený v Dráčiku, tak som ho vzala, nech má trochu radosti to dieťatko.

Piatok - O-ball má veľký úspech a strávili sme s ním dopoludnie. Boli sme aj von, ale začalo popŕchať a kočíkovať jednou rukou je dosť náročné.

Sobota - Budúcemu šiblo a urobil mi oslavu narodenín dnes. Došiel aj Bro. Dokonca bola aj torta, aj keď bola chúďa, úplný prepadák. Ja viem, že tie Pavlovky sú teraz hit, ale mne to žiaľ nechutilo.

Nedeľa - tak a som o rok staršia. Nakoniec bolo dobre, že drahý urobil oslavu včera, dnes mu volali z práce a na pár hodín tam teda šiel. No, hádam sa to prejaví na výplate :-D

Pondelok - Trošku som sa doma pozabávala s mojimi babami. Bolo to fajn si po dlhšom čase urobiť taký trochu Barbie deň.

Po mesiaci

Ahojte priatelia 💙

Toto je môj prvý článok po presune z blog.cz sem. Chcela by som ešte dokončiť tehu denníček a až následne sem dať všetky svoje pocity z pôrodu, pobytu v nemocnici a všetkého, čo bolo potom...avšak, veľmi dobre viete ako je to s mojou pamäťou...takže dnes je 23. 07. 2020 (áno, pri presune blogu som zistila, že roky sú dôležité, lebo niektoré články majú dátum bez roku a ja vôbec netuším, či sú z 2018 alebo 2019, každopádne viem, že nie sú z 2020, lebo tehu som ozaj nepila energetické nápoje), ale späť k téme.

Rozhodla som sa sem spísať ešte to málo, čo mi ostalo v hlave, ale priznám sa, že z tej pamätnej noci si už pamätám len to, ako som cez okno videla do nemocnice prichádzať Krstného a nedokázala som uveriť, že je to naozaj on, lebo som nedokázala prísť na to, prečo by tam išiel. Neskôr mi to môj Drahý vysvetlil a potom si pamätám, ako Drahý skoro zamdlel, keď uvidel akú veľkú striekačku epidurálu sa mi chystá pôrodná asistentka vliať do katétra a následne si už pamätám len o moju žiadosť na toaletu (zamietnutá - dostala so misu - fakt veľmi príjemné :-D) a následne si pamätám už len dve vety: Pani S. súhlasíte s cisárskym rezom? ...priznám sa, že ani neviem, či som odpovedala slovne, či len pokývnutím hlavy, ale pre protokol asi potrebovali aspoň slovný (keď už nie písomný) súhlas a následne si pamätám: Oholím vám bruško, dobre? - To už som ani nevnímala a slečna už mala aj tak holiaci strojček v ruke a celé to trvalo asi pol minútky, však čo by chcela holiť na bruchu, že áno?

Utorok - tu si pamätám len ako mi dali k hlave to biele stvorenie. Ani neviem, či vôbec niekto slávnostne prehlásil, že mám syna. Mám pocit, že nie, ale to sú moje pocity a na tie by som sa teda nespoliehala. A potom si pamätám, že anesteziologička povedala, že Apargar je 9/10. 
Priznám sa, že som síce tušila niečo o apargar skóre, ale vôbec som si v tej chvíli nevybavovala, aké majú byť hodnoty.
Vtedy som si myslela, že synček je s mojim mužom a preto som sa o neho vôbec nebála, až neskôr som zistila, že nič nebolo tak, ako som si myslela ...

Aj keď to možno odo mňa nevyznie môj pobyt v nemocnici pozitívne, chcem POĎAKOVAŤ každému, kto tam vtedy bol, ešte aj tej pani upratovačke, čo tam každú chvíľu chodila vysypať kôš a umyť podlahu. Moja srdečná VĎAKA patrí docentovi, všetkým doktorom/doktorkám, pôrodným asistentkám, sestričkám z pôrodnice, sestričkám zo šestonedelia, sestričkám z novorodeneckého a celému pomocnému personálu. Tiež všetkým mojim spolubývajúcim, predovšetkým Tebe, Vikyna. Viem, že sa k tomuto zrejme nikdy nedostaneš, ale prajem Tebe, dcérke, synčekovi a manželovi všetko len to najlepšie. Veľmi ste mi pomohli. Srdečná VĎAKA.

17. týždeň

Utorok - tak začíname 17. týždeň nášho spoločného života. Až neverím, ako rýchlo to všetko ubehlo. Danko sa aj napriek mliečku o 23tej zobudil o pol piatej, napapal sa a išli sme opäť spinkať. Hodila som veci do práčky, keďže všetko "vonia" od kúrenia drevom v barabizničke. Nevadí, stálo to za to. Hneď ráno som v "seneckých darovačkách" našla Bebu <3 No, to snáď nie je ani možné, dokonca som bola prvá záujemkyňa. S pani sme sa dohodli na 13tu, ani neviem ako to zbehlo a bolo skoro pol jednej a jejej, asi budeme meškať. Na šťastie s tým pani nemala najmenší problém. Hneď ako sme vyšli z bytovky, stretli sme L. Konečne som si s jej mamkou potykala a dokonca sme si vymenili čísla, že zajtra možno pôjdeme kočíkovať spolu, ak nám to vyjde v rovnaký čas. Potom som sa už ponáhľala do mesta za pani. Na šťastie bola úplne v pohode s tým, že som prišla takmer o pol hodinu neskôr (ale písala som jej, samozrejme, nech si nemyslíte, že som úplný hulvát). Keďže to bolo na skok od Lidlu a Pampúšik spinkal, išla som ešte na rýchly nákup. V Lidli som ale stretla H., tak sme chvíľu kecali, ale nechcela som ju zdržiavať pri práci a tiež som nechcela, aby im tam Pampúšik plakal, ale to sa nakoniec nestalo a vydržal viac-menej s ďuďou v ústach až domov. Celkovo bol dnes veľmi spavý a akonáhle bola možnosť, tak otočil hlavu a snažil sa zaspať. Upratala som mu všetky hračky do jednej veľkej škatule z Ikei. Aj celkovo vecičky na pultíku, lebo som hľadala teplomer, keďže sa mi zdal horúci. No, ale nech som hľadala akokoľvek, teplomer som nenašla. Ani v kúpeľni, ani niekde v spálni na zemi (že by spadol), ani v lekárničke, proste nikde, kde by eventuálne mohol byť. Pritom ešte presne pred dvomi týždňami som ho mala v ruke a Pampúšik niekde inde, keďže som mu merala teplotu po očkovaní. V poslednej dobe sa v tomto byte záhadne strácajú veci. Najprv cumlík č. 1 a teraz teplomer. Budúci prišiel z práce, najedol sa a išiel kúpiť nejaké drobnosti a cestou kúpil v lekárni nový teplomer. Pampúšik na šťastie teplotu nemá. Na večer sme spravili video rozhovor s košickou babkou. Neviem, ako Pampúšik, ale babka si to užila. Potom vaňa, mliečko a uspávanie. Asi 15 minút sa potreboval ešte posťažovať na svet, ale potom na šťastie už zaspal a verím, že bude spinkať až do rána. S Budúcim sme pozreli reprízu 9-1-1, ale my sme tieto prvé časti nevideli, takže pre nás sú to cenné diely do celkovej skladačky.

Streda - pohodový deň. Ráno trochu pršalo. L. mi napísala smsku, išli sme spolu kočíkovať. Akurát, že malá L. bola dosť mrzutá, poplakávala v kočíku, no nebola to prechádzka úplne podľa mojich predstáv. Inak pohodička, Pampúšik bol úžasný. Snažím sa ho dávať čoraz častejšie na bruško, už to chvíľu vydrží. Vyskúšala som mu dať tú Bebu A.R. No čisté sklamanie. Snáď sa dostanem k recenzii. V podstate hlavne veľmi nízka rozpustiteľnosť, ale na chuť asi fajn, Pampúšik to vypil bez akéhokoľvek problému. On je proste úžasný.

Štvrtok - Úplne top deň. Prišiel konečne balík z US. Hneď ráno mi volal kuriér, Pampúšik spinkal, tak som si mohla fotiť a aj keď sa zobudil, pekne sa hral vedľa mňa. No proste poklad.

Piatok - Lu mi písala, že by sa zajtra zastavila po veci aj spolu s celou rodinkou, aby mali chlapci trochu výlet. Paráda. Dnes opäť zvonil kuriér, tentokrát DPD a doniesol mi nádherný vytúžený vianočný darček. Juj, tak sa teším. Tak na teraz mám všetky prírastky doma. To je paráda.

Sobota - Tak sme upratovali, prichystala som pre Lu chalanov toasty. Až neskôr mi napísala, že príde sama, lebo chalanom sa nikam nechce. Nevadí, aspoň sme si to viac užili. Doniesla mi aj 5 vriec vecí. To kým pretriedim, to ma asi picne, ale samozrejme som veľmi vďačná.

Nedeľa - podarilo sa mi pofotiť pár oblečkov, čo mi Lu prinesla. Neskôr som bola s Pampúšikom si vyzdvihnúť ešte dávkovač mliečka z darovačiek a u inej pani čapičku. Obe mi pribalili aj darčeky. No niektorí ľudia sú neskutoční anjeli a niektorí ľudia ... som chcela napísať, že svine alebo hovädá, ale na čo urážať zvieratká, ktoré za nič nemôžu. Takže niektorí ľudia nie sú ani len tie nevinné zvieratká.

Pondelok - Ochladilo sa a viac-menej celý deň pršalo. Drahý sa dohodol s Bro, že príde. Keď prišiel Drahý z práce, tak som išla na poštu a odtiaľ do zásielkovne poslať Terke bábiky, nech ich už konečne má. Keďže to bolo pár krokov od autobusovej stanice, nahovorila som Bro, nech vystúpi tam, že ho počkám a potom sme šli spolu k nám. Nadával, že prší a že keby vystúpil pri nás, tak už je dávno u nás, ale prežil to. Zabával sa s Pampúšikom. Pustili sme si dokonca Playko po sto rokoch. Bolo to fajn.

utorok 3. novembra 2020

Tradície

Ahojte priatelia 😊 Prajem vám krásne dni. Pôvodne som dnes vôbec neplánovala napísať článok, ale prechádzam si tak e-maily, ktoré mám na svojom g-maily a tam na mňa vyskočil článok prvých Blogovín a v ňom téma tradície.

Sú Dušičky. Dobre, boli. Tradične sa chodí v našej kultúre na hrob našich zosnulých. Ja nechodím. Je to možno smutné, ale je to tak. Priznám sa, že tento druh turistiky mi extra nevonia. Možno začnem až umrie babina, možno nie, neviem.
Keď som bola malá, chodievali sme na hrob mojej babky (ocinovej maminy), ktorá umrela ešte predtým než som sa narodila, teda žiadne zo svojich 5 vnúčat nepoznala, ja som najstaršia, potom ide bratranec, môj brácho a bratranci - dvojičky. 
Pred tromi rokmi v októbri umrel jej manžel, teda ocinov ocino. Nemali sme takmer žiaden vzťah, v dospelosti som ho videla len párkrát, na pohreb som šla viac-menej kvôli ocinovi a trochu aj kvôli tomu, aby som videla aj ocinovu stranu rodiny.
A teda turistika do Prievidze sa nekoná. Ono je to aj odtiaľto podstatne ďalej ako z rodnej Bystrice.

Keď som bola asi druháčka na strednej umrel aj môj druhý starký, mamkin ocko. S ním som mala podstatne lepší vzťah, na pohrebe sme boli všetci, pekne v prvej rade a plakali sme o dušu spasenú. Pochovaný je do rodinnej hrobky, kde už ležia jeho obaja rodičia v Lučenci. Ani tam som od pohrebu nebola. Viem, že mamina občas na Dušičky chodí k babke cez Dušičky a potom všetci traja (babina, strýko a mamina) idú na hroby.

Tento rok bol aj tak iný. Pán premiér nám zakázal pohnúť sa z okresu, aj keď neviem, kto by to kontroloval, ale s mimi som vôbec neplánovala nikam ísť. Na cintoríny aj tak povolili ísť viac-menej až v pondelok aj to samozrejme s "modrou priepustkou". Nám s drahým to nedalo a v nedeľu večer sme, v hustom daždi sme na moje naliehanie, naložili mimi do kočíka a išli zapáliť sviečky ku kostolu Sv. Mikuláša, kde je taký výklenok a v ňom socha modliacich sa k Panne Márii. Ľudia tam chodia zapáliť sviečky. My sme takto (aj keď za krajšieho počasia) boli aj minulý rok. V tej dobe som krátko vedela, že nosím pod srdcom dieťatko a tak som sa modlila za obe svoje nenarodené deti. Za to, ktoré mi nikdy nepovie Mama a aj za to, ktoré mi snáď Mama povie už o pár mesiacov. 
Takže sa dá povedať, že sme si s Budúcim vytvorili vlastnú tradíciu a keďže máme mŕtvych blízkych od seba ďaleko, tak chodíme páliť za nich sviečky k Panenke Márii. 

pondelok 2. novembra 2020

Dominik Dán - Klbko zmijí

 Ahojte priatelia 😄 V provom rade vám prajem pekný deň a veľa zdravia. 

Dlho som nerobila recenziu na knihu. Jednak nie je moc času čítať s mimi, ale ... ale keď vyšla ďalšia "dánovka" a ešte k nej dávali mapku "Nášho mesta", nedokázala som odolať a hneď išla do košíka. Doniesol mi ju kuriér až domov a mapka potešila. Z jednej strany je mapka a z druhej chronologicky zoradené knihy. Mám v pláne si ich takto prečítať, bude to dávať väčší zmysel, než tak ako vychádzajú, kde raz je Krauz ešte mladé zelené ucho a v ďalšej detektív s 30 ročnou praxou.

Takže má vražda majiteľa herne a zároveň kandidáta na primátora mestskej časti a vražda advokáta niečo spoločné? Na prvý pohľad nie, ale rozsiahle pátranie zavedie hneď dva tímy kancelárie 141 k spoločnému menovateľovi, pánovi X. Podarí sa ho odhaliť? 
Spoiler: aj osobné životy vyšetrovateľov z kancelárie 141 pokračujú. O Petru sa Chosé stará v domácom liečení a žiaľ rekonštrukcia sánky a protézy nedopadne práve najlepšie. Edo je stále v nemocnici a nevyzerá to s ním vôbec dobre a v závere knihy sa ocitáme v daždivom počasí na cintoríne, kde najstaršieho detektíva svorne oplakáva takmer polovica policajného zboru.




streda 28. októbra 2020

16. týždeň

Utorok - Pohodový utorok. Je Michala. Pred rokom sme splodili Pamúšika. Kto by to bol povedal. Ja a dieťa? 

Streda - na prechádzke sme stretli susedku, tak mi dala dve zásielky. V jednej som očakávala fľaštičku, na druhú som aj pozabudla, ale boli v nej vzorky Beby 2. To sa zíde niekedy v budúcnosti. Bolo dosť veterno, takže Pampúšik dostal ten pekný svetrík z Lidlu.

Štvrtok - tak tu máme október. Akosi príšerne rýchlo letí ten čas. Drahý mi doniesol ružičku. Fakt veľmi milé. Bola v tak krásnom baliacom papieri, že som odfotila papier a nie ružičku. Ale ešte stále ju mám (26. 10. 2020), ale už je v zoschnutom stave, ale možno som ju niekedy predsa len odfotila

No uznajte, nie je nádherný?

Piatok -  bola som opäť na pošte. Prečo si ja tie balíčky nepobalím a nepošlem ich naraz? Tiež by som rada vedieť. Objednala som nám lístky. Dosť dobré na to, že zajtra už máme cestovať. Som z toho dosť nervózna, tak držte palce.

Sobota - vstali sme pomerne skoro, keďže o deviatej najneskôr sme museli z bytu. Obaja dospelí nevyspatí, nervózni. O tom, že to bude výlet snov som nemala pochýb a to sme ešte neboli ani na stanici v Senci.
Počkali sme si na náš vlak, kde nás personál odporučil na začiatok vlaku. Bez pomoci by som tam kočík nikdy nevyniesla. V priestore pre invalidné vozíky a bicykle sme boli ešte s jednou mamičkou. Tá však mala už väčšie dievčatko a mala v "golfkách". 
V Galante sme dosť dlho čakali na vlak z Bratislavy a tam teda začala tá skutočná "zábava". Kočík sme vyniesli cez schodíky, to bolo ešte fajn, ale nevošiel nám do uličky, takže sme ho tam skladali, ale aj tak sme konštrukciu nemali kde dať vo vozni a to tam okrem nás bol len jeden mladý muž. Ak do našej spoločnej cesty uvažoval o dieťatku, tak podľa mňa po nej už prestal. Na šťastie nám pani vlakvedúca nechala vaničku z kočíka a tak v nej Danko skoro celú cestu prespal. 







Žiaľ mi bolo jasné, že sama by som cestu naspäť nezvládla a že budem teda musieť ísť domov v pondelok s Budúcim, čo by bolo nesmierne ľúto. Detský vozeň bol inak skoro taký istý ako klasický, akurát zo začiatku bolo miesto pre invalidný vozík, potom úschovňa batožín a potom klasické 6miestne kupé, akurát malo skladací stolík, ktorý keď sa rozložil, bola na ňom mapa Človeče nehnevaj sa (ale kde by sme zohnali figúrky neviem) a na sklenených dverách a výplniach boli nálepky zvieratiek a iné detské motívy. Tiež WC bolo o mnoho väčšie než bežné vlakové WC, aby sa doň zmestili imobilný cestujúci a tiež v ňom bol sklápací prebaľovací pult s popruhom, ktorý sme náležite využili, nakoľko Pampúšik sa rozhodol vo vlaku urobiť aj kako. Ale ako sa hovorí koniec dobrý, všetko dobré, nakoniec sme zdarne dorazili až k Mom. 

Nedeľa - Ak som tento deň nepočula, že vlakom už nikdy viac aspoň 20x, tak ani raz. Pampúšik cez noc spal bez problému. Pred obedom sme sa vybrali ho pokočíkovať, lebo v dome nie a nie spať, len mrknkal alebo vyslovene plakal, ale aj jeho obľúbené kočíkovanie nestálo za veľa. Asi na pol hodinku aj zaspal, ale keď nás zastavila pani z horného konca, bolo po spánku a pomerne rýchlo na to chytil aj plač. Mom ho chcela nechať vyplakať, že ho nemám rozmaznávať. Vravela som jej, že začne pišťať, ale nedala si povedať. Nakoniec ho aj tak z toho kočíka vybrala. Mile rada by som ostala dlhšie, ale za týchto podmienok to fakt nešlo.

Pondelok - Ráno sme sa všetci pobudili pomerne skoro. Ja som sa síce zobudila aj niekoľkokrát v noci (tú lampu by som najradšej odstrelila, ale asi skôr dám spraviť žalúzie). Rozlúčili sme sa s Mom, nakŕmili Pampúšika, ten v podstate ihneď zaspal a my dvaja sme sa už len motali po dome, pripravovali vodu do fľaštičiek, dávkovali mliečko a všeobecne balili. Neskôr sme teda Pampúšika zobudili, aby sme ho obliekli a naložili, ale už cestou v autobuse do mesta zaspal. V meste sme mali skoro hodinu času, kým nám išiel vlak. Tentokrát nám vlakvedúca celý kočík uložila do batožinového priestoru, čo som sa bála, že ako malý bude spať, ale obávala som sa zbytočne.
Vlak už v BB meškal, takže na prípoj v Galante sa už nedalo spoľahnúť a to sme mali mať 40 minút na prestup. Nakoniec sme to tesne tesne stihli, ale bolo to o chlp ako sa hovorí. No, nakoniec sme zdarne došli domov. Všade dobre, doma najlepšie.


pondelok 26. októbra 2020

15. týždeň

Utorok - Tak sme išli k doktorke, ale dosť dlho sme čakali vonku, takmer pol hodinku, že mali nejaký náročný prípad. Zrejme niečo infekčné a museli dezinfikovať alebo neviem. V podstate na tom nezáleží. Pampúšik má 65cm a 5700g, priemer hlavičky ostal na 38cm. Mám polohovať na brušku. Vraj tá ľavá ruka nevadí. No, ako pani doktorka povie, ona vie. Očkovanie bolo. No povedala by som, že pre mňa o mnoho náročnejšie než pre Pampúšika. Ako pri oboch injekciách vydal zvuk, ktorý som ešte u neho nepočula, čo ma upokojilo, že ho ešte nikdy u nás nič tak nebolelo. Na šťastie sa rýchlo upokojil a z ambulancie síce vyšiel s plačom, ale od hladu, takže dostal napapať a takmer ihneď zaspal, tak som si zašla do Dráčika a ako odmenu som si kúpila Colorku. Zúfalstvo je zúfalstvo :-D Zastavila som sa vedľa v Pepcu a kúpila som aj pančušky a rukavice pre Pampúšika, keďže som sa chystala k Mom a kto vie, aká veľká zima tam už je. Pampúšik stále spinkal. Obehla som kvôli šampónu aj všetky tri drogérie, bola som aj na pošte a práve tam mi volala magistra z lekárne, že im došiel Rotarix. Pampúšik stále spinkal, tak sme sa zastavili ešte v lekárni, na šťastie tá je v našej ulici. Kúpila som ešte balenie chladivých náplastí, pre istotu. Doma som mu pre istotu odmerala teplotu, ale bola v norme. Odlepila som mu leukoplasty na vpichoch a nalepila som mu na to náplasti. Chytil ma úplne pocit, že sa pocikám, takže som išla na toaletu, a nenatiahla som Pampúšikovi tepláky. Kým som sa vrátila z toalety, obe náplasti boli zo stehienok dole. Jedna ležala len tak v postieľke, druhú som chvíľu nevedela nájsť, lebo môj miláčik si ju žmolil v ručičkách. Tak som ich nalepila naspäť, natiahla tepláčiky a to srdiečko opäť zaspinkalo. Proste pohoda.

Streda - Bola som s Pampúšikom na pošte, poslať konečne vecičky, čo som sa rozhodla podarovať. Cestou domov som v Tróji na terase videla sedieť sestričkinho syna. Drahý včera hovoril, že jej utiekol z domu. No, moc ďaleko teda neutiekol a mne sa hneď zdalo, že som ho aj včera videla a aj takmer každý deň predtým. Hm. Kto vie, čo ho núti odchádzať z domova. Veď na sestričkinho druhého muža už musí byť zvyknutý. Alebo? 
Volala mi mamina, že cez víkend má byť hnusne, či neprídeme radšej víkend potom, že má byť krajšie. OK, veď v podstate je to jedno.

Štvrtok - bežný deň, ničím výnimočný. Prechádzka, hranie, upratovanie, klasika.

Piatok - Ráno som pozerala na nové info na US-balík a že 01. 10. 2020 prebehne colné konanie. No bomba. Veľmi sa teším. Bola som v Lidli, kúpila som Pampúšikovi overal na zimu. Podľahla som rozprave na MK ohľadom overalov. Inak pre dievčatká mali nádherný ružový. Ach...
Večer som urobila prvýkrát v živote wafle a myslím, že mi vyšli.
Pampúšikov overal

Moje prvé wafle


Sobota - Klasická sobota, trochu sme upratovali a tak. Poobede prechádzka.

Nedeľa - Pohodová nedeľa, pozerala som na Sinsay vecičky pre detičky. Asi niečo objednám Jane, kým sa malý narodí, nech majú niečo pekné.

Pondelok - nádherný slnečný dníček. Zastavila som sa v Pepcu, aby som si kúpila nejaké teplejšie tepláky, aby som u maminy nezmrzla :-D Samozrejme som sa zastavila aj vedľa v Dráčiku, ale nič vhodné pre nás nemali.






utorok 20. októbra 2020

14. týždeň

Utorok - štátny sviatok. Malý vstal až o pol siedmej. Ja som šla spať posledná a vstávala som prvá, pred šiestou. Budúci išiel ešte niečo porobiť na dom. Už aby to už bolo konečne všetko hotové. Vonku bolo úplne horúco. Poobede Budúci vzal Pampúšika vonku, varila som a zároveň som telefonovala s Mom, ale o chvíľu boli chalani naspäť, že Pampúšik vonku plakal.

Streda - Okolo 11tej som vzala malého do mesta. Musela som do 02 a následne do banky. Nedalo sa mu nejako spinkať, pri obchode plakal, tak si hovorím, že OK, ideme domov. Cestou zaspal a tak si hovorím, že skúsim ísť ešte do Tesca. Na zastávku práve prichádzal autobus z Pezinka a z neho vystúpil Budúci, tak sme šli spolu. Malému sme dali vonku papať. Proste pohoda. Milý šiel ešte po stravenkovú kartu a potom ešte vybaviť lešenie na víkend. Paráda. Napísal mi bráško, že v sobotu dôjdu s ocinom. Totálny šok, ale strašne sa teším.

Štvrtok - Bola som s Pamúšikom v Lidli. Kúpila som mu sadu 2x body a 2x tepláčiky k tomu. Sú vo veľkosti 62/68 a sú mu no dosť veľké, ale to nevadí, však dorastie. Dúfam, že vysávač nám už zajtra príde, lebo to tu vyzerá. No, nie celkom reprezentatívne :-D

Piatok - Ráno volal Budúci, že mu prišla smska, že dnes donesú vysávač. Hurá. Snažila som sa naše vojnové pole upratať, bez väčšieho úspechu, nakoľko Pampúšik sa rozhodol, že dnes a chce hrať a maznať s maminkou a nie upratovať. Okolo druhej prišiel konečne vysávač. Pán poštár mi ho len tak zhodil k dverám. Tak díky.


Sobota - od rána som upratovala, snažila sa variť, aby som zistila, že vývar bude akurát tak zeleninový, ale tak čo už. Chlapi prišli tesne pred obedom, Pampúšik akurát zaspával, ale teda chudák mal po spánku, takže sme sa fotili, blbli, potom prišiel Budúci, keďže bol ešte na dome. Proste pohoda. Hrali sme Playko - och, po akej dobe bolo zapnuté :-D Boli sme aj na drobnej prechádzke a potom tato zaviezol bráška do Bratislavy a vyrazil domov.
Nedeľa - oproti včerajšku sa výrazne ochladilo. Napadlo mi, že ak Pampúšik dobre zvládne očkovanie, že by sme na víkend mohli ísť k mamine. Budúci z toho nebol práve nadšený, ale čo by pre mňa neurobil, že áno? 

Pondelok - Ani dnes nedorazil Rotarix. Čo ja tej našej doktorke len poviem? No pravdu. To bude najjednoduchšie, že áno? Mám z toho očkovania zajtra úplné nervy. Dúfam, že to bude OK a hlavne bez teploty. Veľmi sa bojím teploty, nebodaj horúčky. Kúpila som náplasti.  

 



pondelok 14. septembra 2020

13. týždeň

Utorok - ostali mi posledné dve figúrky na výmenu, akurát tie, ktoré potrebuje Severanka. Tým, že sa ozvala, vynorila mi mnohé spomienky na sever. Dlho som tam nebola, asi by to bolelo. Radšej nechať minulosť minulosťou.

Streda - krásny dátum 09.09. Prišla mi figúrka, ktorú už mám, takže som svetová, som prekvapená, že sa mi to podarilo len s jednou. Písala mi správkyňa, či môže prísť pozrieť miminko, no akurát sme boli von, takže snáď niekedy nabudúce...Aj keď osobne netuším, čo chce vidieť na miminku, ktoré videla včera. A čo je synček nejaká atrakcia, aby sa naň niekto chodil pozerať? Asi som precitlivená. Prišla mi zásielka z Dr.Max. Nabudúce si to dám radšej poslať do lekárne, než čakať celý deň na kuriéra.

Štvrtok - Rozhodla som sa, že urobím prekladané rezance. Synček sa pozeral na mňa z autohojdy a bol pomerne pokojný. Zazvonila správkyňa, že prišli pozrieť synčeka, no OK. Vzali ho dokonca von, ale ani nie pol polhodine som prišla za nimi. Vedela som, že bude chcieť papať. Potom zaspinkal a po ceste domov sme stretli ešte dvojicu mamičiek. Nejako sa v tejto spoločnosti necítim extra dobre, ale čo už. Kolega pozval Drahého na pivo, šla som s drahým von. Vykalal sa, prebalila som ho, ale aj tak plakal, pred Lidlom sa rozplakal, tak som ho upokojila, až zaspal. V Lidli som mu kúpila pyžamko a svetrík a tiež som si kúpila tretí HP pohár. Druhý svietiaci - čierna mágia.

Piatok - poslala som posledné dve figúrky jednej kočke. Snáď mi Severanka pošle toho neviditeľného Harryho, nech ich mám kompletné. Pri škole som videla krásne kamienky. Synček je pomerne uplakaný, budí sa ledva po polhodinke spánku. Neviem, či mu nie je teplo. Vraj indiánske leto, trt, reálne leto, keď je 30 stupňov, je reálne leto. Drahý podvečer išiel do krčmy, dohodnúť sa na zajtra. Človek sa po náročnom týždni teší na víkend, že mi pomôže, ale kdepak. Treba urobiť zákazku, no jo.

Sobota - malý striedavo plakal, spal a papal. Ako miminko. Trochu som ho "nútila" byť na brušku. Musí trochu trénovať. Drahý dokončil podlahu a schody, vyzerá to fakt dosť dobre. Bola som v K-way po zásielku a poslala som Kačenke šatník. Tak papá a maj sa dobre :-)

Nedeľa - Malý nevedel moc spinkať, aj keď zaspal, tak sa zobudil. Mal aj pár záchvatov plaču, ale celkom sa dalo. Drahý požičal vysávač. Zabudla som spomenúť, že náš minulý týždeň zrejme zomrel. Objednala som nový, ale ešte neprišiel. Paráda.

Pondelok - deň ako na hojdačke, ale nie, bol v podstate veľmi pozitívny. Synček sa zobudil o pol piatej. Dosť skoro na to, že som zaspala asi o pol jednej, ale vstala som. Drahý sa v podstate len prevalil na druhý bok, ale keď mu zazvonil budík, tak som sa už snažila uspať malinkého, akurát robil taký humbuk, že pri tom som nedokázala zaspať ani ja, ani dieťatko, ale nakoniec sme zaspali obaja. Ja som sa zobudila okolo pol ôsmej, urobila som mliečko, aby Pampúšik mal, keď sa zobudí, ale strašne sa mi chcelo spať a tak som si ľahla naspäť a obaja sme sa zobudili okolo pol deviatej. Celkom fajn. Dieťatko nejedlo štyri hodiny a zobudil sa bez plaču, takže som mu ohriala mliečko, keďže po tej hodine takmer úplne vychladlo. Napapal sa, hrali sme sa, na rozdiel od včera, na brušku byť odmietal, tak som ho moc nenútila, ale s hrkálkou a žirafkou sa hral bez problému, potom chvíľku spinkal a chcela som ísť do Lidlu, tak som si povedala, že keď sa zobudí, tak mu dám papať a vyrazíme. Nakoniec sme vyrazili presne o 12tej, zvony práve odbíjali, hneď na križovatke sme stretli L s maminkou, chvíľu sme pokecali, teda celkom dosť, ale ono ten čas pri dobrom rozhovore rýchlo utečie. Malý počas rozhovoru zaspal a tak som si povedala, že vyrazím a uvidíme, či to zvládneme až do Lidla. Pri pošte pán povedal, že je pol jednej. Čo pol jednej a ja som sa k tomu Lidlu ani nepriblížila? Uff. V tom mi došlo, že som doma zabudla tie kartičky s nálepkami Harry Potter, takže si hrnček aj tak nekúpim a tak si hovorím, že je vlastne jedno, do ktorého obchodu pôjdeme. Malý spinkal ešte pred poliklinikou, tak si hovorím, že to risknem. Spinkal. Pred Lidlom som stretla kolegu, bolo to rýchle, ale príjemné. Do istej miery mi práca chýba, niektoré dni na materskej sú väčší záhul ako pracovný deň v sezóne. Malý prespal celý nákup. Dokonca ani pri pokladni sa nezobudil a to tam boli celkom rady, keďže zajtra je štátny sviatok a obchody budú zatvorené. Tak si vravím, že vau. Na priechodoch som sa ponáhľala, keďže ten kruháč pri Lidli je asi najviac využívaný v celom Senci, malý sa trochu prebral, ale len sa pokukal, kde je a spal ďalej. Bola som hladná a cestou som jedla nejaké to pečivo. Za poštou som sa potrebovala napiť, tak som si sadla na lavičku a zrazu: Ahoj. Chvíľu mi trvalo, kým som mladého ocinka v okuliaroch opoznala. Omg. Stanley. Kolega zo servisu. To sú roky. Jeho dcérka zaspávala, tak jej zložil opierku na bugine a mne sa naopak synček prebral a bol tíško. Každú chvíľu som čakala, že sa rozplače, že je hladný, keďže dve hodiny spal, ale nie, obzeral si Stanleyho, ale asi po 20 minútach som sa rozlúčila, že už bude lepšie, aby som šla, aby sa nerozplakal a nezobudil malinkú. Bol to veľmi dobrý nápad, lebo pri Bille sa malinký už rozhodol, že je čas si vypýtať papať. Taky že jo. Mliečko som nemala zo sebou, lebo som neplánovala byť von dlhšie ako hodinu. No človek mieni...Tiež bol anjelik celý spotený, tak som ho vyzliekla a prebalila, kým zovrela a následne sa ochladila voda, trochu pomrnkával, ale žiaden záchvat. Čumela som, kde mi vymenili cez víkend miminko. Takže som zarobila mliečko s tým, že ho idem teda nakŕmiť. Ako som dávala fľaštičku k ústočkám, tak som zbadala vlas, ten nebol len na cumlíku, ale bol zaskrutkovaný v tej objímke. Tak som to rozobrala, vlas vybrala (ach tie moje vlasy - sú všade, ale že všade, zlaté tehotenstvo, chcem ho späť! :-D :-D :-D). Asi po piatich minútach som si ú všimla, že celá plienka (klasická látková z 80tych rokoch), ktorú dávam malému ako brindáčik, je celá mokrá. Super, takže som zle zavrela fľaštičku a viac menej celý jej obsah skončil na plienke, keďže sa takmer dala žmýkať. Paráda. Samozrejme malému sa to veľmi "páčilo", že fľaštička je prázdna a on sa vôbec nenajedol. Na šťastie v rajničke ešte ostalo trochu prevarenej ešte teplej vody a tak som zarobila menšiu dávku mliečka a dala papať miminku. Konečne bol spokojný. Dala som oprať pár drobností, ktoré tu ostali zo včera. Malinký si spokojne na posteli obdivoval ruky. Už začínal mrnkať, tak som ho vzala na ruky (dnes tam strávil fakt minimum času) a trochu som ho upokojovala a došiel drahý, že ide na chvíľku na dom. Vravím, že OK. Asi o hodinku bol naspäť, doniesol mi ukázať farbu, potom ju odniesol na dom a že za chvíľu príde. To trvalo asi hodinku, malinký z toho cca pol hodinku spinkal. O pol piatej som mu dala papať, potom prišiel drahý, išli sme von, v kočíku trošku pospinkal, ale moc nie, tak sme šli domov, chlapi sa spolu umyli, malého som nakŕmila, kým sa drahý navečeral. Potom, že pôjde uspať malého a do pol deviatej sa nevrátil, tak som ich išla okolo deviatej pozrieť a obaja spinkali. Momentálne je 22:40 a obaja spia. Jo, ešte mi dnes doniesla Tinka externý harddisk, teším sa. 1TB dát. To je niečo pre mňa :-) Fakt krásny deň. Štyri krásne stretnutia s ľuďmi. Boli sme pozrieť aj dom. Je obrovský. To nevymaľujú ani za rok, ale budú musieť.

sobota 12. septembra 2020

12. týždeň

Utorok - tak a malý má 11 týždňov. Plus-mínus celý deň pršalo, štátny sviatok, všetko zatvorené, až na kvetinárstvo, keďže zajtra začína škola. Objednala som aspoň mliečko na mall.sk, mali akciu, možno bude zajtra, možno vo štvrtok, aspoň bude jasný cieľ prechádzky. Požehlila som, vypražila rezne, urobila kašu. Drahý išiel do pivnice po autosedačku-vajíčko, že skúsi malého pohojdať. Reagoval na to dobre, dokonca v nej aj zaspal. Keď na chvíľu prestalo pršať, šla som von, o chvíľu som sa vrátila po dáždnik, mala som ho asi dve ulice, keď prestalo pršať, vydala som sa smerom, kde som dlhšie nebola, keď mi drahý písal, kde som, či mi má obliecť malého, ja že OK, nech mi dá 10-15 minút, kým som však prišla domov, malý zaspal, komplet oblečený v mikine, hrubých teplákoch, no budiť sme ho nemienili, takže prechádzka sa zatrhla, keďže sa zobudil okolo pol šiestej, dostal papať, potom sa okúpal s drahým, trochu pomrnkal, pohrali sme sa a okolo 20tej dostal ešte mliečko, aj keď cez 35ml nechal. Nevadí, on vie, koľko je hladný. Drahý ho uložil spať, pozerala som prvý diel novej série Sestričiek, ale že by ma to zvlášť uchvátilo, sa nedá povedať. Potom som chcela dočítať rozčítanú detektívku, chýba mi pár strán. Akurát, že som sa rozplakala. Ani neviem, kedy a či vôbec som plakala pri knihe. Zomrel Edo. 29 kníh s najstarším vyšetrovateľom zo 141tky v Našom meste a on umrie na rakovinu. No, cigarety sú sviňa.


Streda - malý sa zobudil o tretej. Na to, že som zaspala po polnoci to bolo dosť kruté, ale inak bol deň celkom fajn. Doktorka mi napísala recept na lieky na doplnenie železa a hemoglobínu v krvi, keďže výsledky stále neboli úplne top. Dopoludnia som bola s malým v Lidli, keďže teraz letia Harry Potter figúrky, tak sme urobili nákup nad 20€, aby sme dostali figúrku, bola to pani profesorka Minerva McGonagallová. Keď sme prišli domov, volali mi z Dráčika, že im prišiel pre mňa šatník, tak som povedala, že sa zastavím poobede alebo zajtra. Hneď na to mi prišla smska aj e-mail z Mall.sk, že mám tovar pripravený na výdaj. Drahý prišiel z práce domov a hneď aj išiel za pani na dom a tak som sa teda vybrala, že pôjdem s malým do toho Dráčika. Pred lekárňou som si spomenula na ten recept, takže som do nej vošla a pani lekárnička mi úplne urobila deň, keď mi povedala: Neplatíte mi nič. Prisahám, že túto vetu som v lekárni ešte nepočula. Za svoje lieky na tlak doplácam niečo cez euro, teda nič extra, ale zatiaľ som vždy za lieky doplácala. Toto bolo prvýkrát, čo som sa stretla s liekom plne hradeným poisťovňou. Odtiaľ som teda prešla na druhú stranu do Dráčika, vypýtala som si šatník, naložila na kočík, lebo do odkladacieho priestoru sa nezmestil a zastavila som sa ešte aj hneď vedľa v Pepcu, lebo mali mať Harry Potter oblečenie. Pre chlapcov mali len veľkosti 80, ale tak vždy lepšie väčšia, do tej sa dá dorásť. Po odchode z Pepca začal Pampúšik trochu mrnkať, ale nakoniec zaspal, takže som šla ešte do mall.sk po 6 plechoviek Beby, čo teda malo cez 5 kíl, to som ešte vyložila na Barbie šatník, aby mi nebolo ľúto a tak som išla domov. Volal mi drahý, že kde sme, tak som mu povedala, on že ide do mesta vytiahnuť peniaze, ja že koľko, tak mu hovorím, nech nikam nejde, že toľko mám ešte. On na to, že nám teda ide oproti. No došla som až pred bytovku a chlapa nikde, medzičasom sa rozplakal potomok, takže papať a spinkať.

Štvrtok - Zmena je život a dnes sme išli do Tesca, keďže sa minula dojčenská voda a tú zvyknú mať len v dvoch supermarketoch - Coop Jednota a Tesco. Inak pohodička.

Piatok - Lidl Harry Potter figúrky sú totálna mánia. Vypočítala som, že ak ich chcem všetky, je jednoduchšie ich proste kúpiť než získavať k jednu k 20€ nákupu. Kúpila som si teda 7 a ešte aj krabičku, do ktorej ich treba ukladať. Písala mi manželka bývalého kolegu, ako zajtra, či prídeme teda na grilovačku, tak som jej písala, že neviem presne, že Budúci má zajtra nejakú prácu, ale že ja s malým by som dobehla.

Sobota - Budúci išiel niečo urobiť na dom, potom mal výjazd do práce, potom musel ísť kúpiť farby či čo. Ja som šla do Lidlu, lebo facebook mi ukázal, že ex-kolega, ku ktorému sme mali ísť na grilovačku, má narodeniny, tak som kúpila dve vínka. Budúci potom prišiel domov, na rýchlo sme niečo zjedli a napísala som ex-kolegovej manželke, že ak môže, nech po nás príde teda autom, tak okolo pol štvrtej prišla. Naložili sme autosedačku, do nej malého, do auta ešte konštrukciu kočíka, keďže domov sme plánovali ísť peši, keďže nám bolo jasné, že na grilovačke budú chcieť všetci niečo aj vypiť a tak aj bolo. Grilovačka bola super, domáce klobásky, vínko, Metaxa (pili chlapi). Pampúšik celkom dosť spinkal v autosedačke a celkovo bol dobručký ako medík. Domov sme sa vybrali peši a pomerne neskoro. Dosť nám vysmädlo cestou, takže drahý išiel ešte kúpiť kofolu a sebe pivo. Tak sme vyzerali ako "rodičia roka", po tme s malým a pivom v ruke :-( Chudák malý, kukal v tej autosedačke na konštrukcii kočíku ako puk a nepovedal ani pol slova. Spočiatku aj chcel plakať, ale keď zistil, že ho z tej autosedačky nemienime vybrať, tak stíchol a iba vypleštil očká. Chúďa moje.

Nedeľa - Pohodová nedeľa, podvečer som vymenila s jedným pánom figúrku HP a štyri som mu predala. Bolo milé, že bol ochotný kvôli tomu naštartovať auto. Mňa by asi ani nehlo, ale možno by som zmýšľala inak, keby to auto mám.

Pondelok - kamoška mi písala, že u nich v Lidli doplnili hrnčeky HP. Nedalo mi to a tak som vyrazila do Lidla. Aj tu pár doplnili a tak som si kúpila hneď dva - jeden reagujúci na teplo a jeden svietiaci v tme. Poobede si prišla priamo pred vchod ešte vymeniť so mnou figúrky jedna pani. S ďalšími som sa cez facebook dohodla na výmene a zaslaní poštou, takže som bola aj na pošte. Ani neviem, komu šibe z tých HP viac, či mne alebo iným.

štvrtok 3. septembra 2020

4. poradňa - ako sa z fazuľky stal bôbik

 Ahojte priatelia 😌 Neviem, kedy tento článok vyjde, ja ho píšem v stredu (02.09. 2020). 

Termín štvrtej poradne bol stanovený na 24. 01. 2020. Išiel so mnou aj drahý, ale nešiel do vnútra. Vraj raz aj celkom stačilo. Vyšetrenie klasika, na váhu, tlak a utz. Doktorka sa pýtala na pohyby, vravím, že stále nič, tak sa ma snažila naučiť, ako ich cítiť. Ok, možno to už vyjde. Potvrdila svoje podozrenie z minula a povedala, že je to chlapec. Wau, takže chlapec. Moja Meggie je chlapec. Obliecť a ďalší termín. Vyšla som von a drahý sa očividne tešil, že je to chlapec, ale ako ho poznám, tešil by sa aj z dievčatka. Išli sme domov a v električke som napísala mamine, že je to chlapček. Napísala mi: A z fazuľky je zrazu bôbik.



streda 2. septembra 2020

3. poradňa

 Ahojte priatelia 😌 Po dlhom čase sa vraciam do dôb môjho tehu. Je to trochu zaujímavé, písať tento článok presne po ôsmych mesiacoch, ale tak čo už.
Takže tretia poradňa bola stanovená na 02. 01. 2020. Človek ani nestihol precitnúť do Nového roku a už zase doktori. Výsledky z krvi boli v poriadku. Nikdy som sa nedozvedela žiadne percentá na postihnutie a  možno je to tak dobre. Každopádne doktorka pri tomto vyšetrení naznačila, že to bude zrejme chlapček. Vystrašila ma, že by som už mala cítiť pohyby, ale ja som ich necítila alebo som netušila, že to je dieťatko. Hmmm...kto vie?
Ešte som zabudla minule napísať, že som dostala výmenný lístok na morfologický ultrazvuk.

Subjekt: žena, fyzicky v norme
Objekt: vnútromaternicové tehotenstvo, odozvy plodu 50 
Tlak krvi: 147/91!!! kg 112,8, moč PH6, bieloviny negatívne

Ultrazvuk: 1 živý plod, biometria zodpovedá, normálne množstvo plodovej vody

Záver: vnútromaternicové tehotenstvo, objednaná podľa poradia, kontrola u internistu podľa tlaku krvi

Diagnóza: Z340 - dohľad nad normálnou ťarchavosťou.

utorok 1. septembra 2020

10. týždeň

Utorok - Ráno ma kamarátka poprosila o menšiu službičku a tak som sa okolo pol vybrala sama do mesta. Muži môjho života tú hodinku a pol bezo mňa zvládli bravúrne, odspali to :-D Popoludní išli spolu von a ja som požehlila. Áno, tak vyzerá "voľný čas" maminky bábätka :-)

Streda - malinký sa zobudil s drahým okolo piatej, potom viac-menej spinkal a papal, akurát o 11tej, keď som potrebovala vyraziť k doktorke, spustil sirénu, tak som si hovorila, že jemine, to bude, ale v kočíku sa viac-menej upokojil. Pred poliklinikou som stretla manželku bývalého kolegu. Išla na roentgen zubov. O chvíľu sa zjavila sestrička v dverách a pýtala, či niekto k nim. No my :-) Takže sme odparkovali, sestrička ešte zaliezla do ambulancie, pripravila som si papiere a upokojovala maličkého. Zavolala nás dnu, hneď ho položila na pultík a až teraz (pri tretej návšteve) som si všimla, že na tom pultíku je meter. Najprv mu zmerala hlavičku - 38cm, potom ho vystrela na pultíku - 61cm a potom ho položila na váhu, oblečeného tak ako bol - 5100g. Potom ho popozerala pani doktorka, popočúvala srdiečko a dýchanie, rozbalila ho, skontrolovala pohlavné orgány a povedala, že je spokojná a že nabudúce už budeme očkovať...Čo, očkovať? Môjho pampúšika? To nemyslí vážne. Ešte pozrela na moju žiadosť a povedala mi, že ona toto nepotvrdzuje, že musím mať iné tlačivo, že musím ísť na Úrad práce poň a potom mi ho za 7€ potvrdí. Juch, juch, díky žienka. Keď sme vyšli z polikliniky, opätovne sme stretli manželku bývaleho kolegu. Malý zaspával v kočíku, chcela nás odviesť domov alebo niekde, ale odmietla som a vyrazila som na menší nákup do Lidlu. Nakúpila som, malinký sa zobudil, našla som lavičku v tieni, nakŕmila som ho, najedla som sa a akurát bol čas vyraziť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ešte predtým som sa zastavila v bankomate, aby som vybrala 10€, aby som mala tých 7€ pre pani doktorku, ale bankomat mal najnižšiu 20€, OK, nevadí. Zastavila som sa aj na pobočke, kde so spravila mimoriadny vklad na úver. Chcem sa ho zbaviť čo najrýchlejšie stoj, čo stoj. Vyrazili sme na úrad, kde nám starší pán dal asi bilión papierov. Nevadí, s tým sa pohráme doma.

Štvrtok - pohodový deň, neudialo sa nič mimoriadne. 

Piatok - Drahý mal voľno. Malý bol ako medík. Viac-menej spinkal. Drahý zbehol k obvodnej lekárke, aby mu potvrdila ten papier na úrad a dala mu dohodu. Krátko pred jedenástou zaparkovalo oproti nám auto žlto-modrého elektra. Po chvíli som si aj začala nadávať, že som to drahému spomenula, lebo samozrejme musel vybehnúť. O chvíľu prišiel, že je to M. a že potrebujú nejaké náradie, ktoré už vyberal so zásuvky. Išlo ma poraziť, že koľko máme času, tak 10-15 minút. Zastreliť ho niekedy málo. Doplazil sa 11:25 a ja som ešte nebola oblečená, ale to bola minútka. Ešte šťastie, že Podotech je tak blízko, dorazili sme pár minút vopred, ale takmer ihneď nás doktor pozval dnu. Dal malému dole tepláčky, aj plienku a povedal mi, aby som ho pridržala na boku, keď mu namazal gél, trochu zamrnkal, áno, ja viem, je to studené, potom druhá strana, všetko OK, správa, podpis a ideme, neprešlo hádam ani 5 minút. Išli sme na nákup, potom domov, potom prechádzka, proste pohodový deň. Drahému volal šéf, že od pondelka opäť na 8mičky, s tým, že v utorok bude doma.

Sobota - taky v podstate pohoda. Prvýkrát som skúšala navariť maďarský guľáš. Štátny sviatok, všetko pozatvárané. 

Nedeľa - snažila som sa dať dokopy tie papiere pre ÚPSVaR. Niektoré kolonky som ale fakt nevedela. Chlapi išli asi na dvojhodinovú prechádzku, fakt boli preč dlho.

Pondelok - malý sa zobudil okolo štvrtej, napapal sa a obaja sme zaspali tak, že som ledva vnímala, kedy drahému zazvonil budík a potom už len jeho odchod. Malý sa potom zobudil asi okolo siedmej, už nechcel potom moc spinkať, chcela som si ešte všetky dokumenty nafotiť, aby som ich sem o tisíc rokov mohla dať, ale s plačúcim dieťaťom na rukách to šlo dosť ťažko. Krátko po jedenástej sme vyrazili na ÚPSVaR. Najprv tam bola tá milá blondínka a pozvala ma dnu aj s kočíkom (pôvodne som ho chcela nechať von a vziať si len kabelu a dieťa), poslala ma za tým istým pánom, od ktorého som si v stredu zobrala tú hŕbu papierov. Rovno som mu povedala, či by mi vedel poradiť, čo do tých koloniek vypísať. Chvíľu bol mierne neochotný, ale nakoniec sme to spolu zvládli. Cestou domov malý zaspal a mne bolo jasné, že niektoré kolonky tej žiadostí (teda oboch, keďže jedna bola o príspevok na dieťa a druhá o príspevok pri narodení dieťaťa). Nevadí, tak mi to v prípade núdze z Bystrice vrátia späť, hlavne, že som tam nemusela cestovať kvôli tomu. Drahý prišiel okolo 16tej z práce a išli sme všetci traja na nákup do Tesca, keďže zajtra je štátny sviatok.

piatok 28. augusta 2020

9. týždeň

Ahojte,

dnes som sa rozhodla robiť materský deníček. Možno v 9 týždni života dieťaťa je to neskoro a vlastne tým preskočím celé šestonedelie, ale snáď to prežijeme, však bude to hlavne môj denníček, tak hurá do toho.

Utorok - partner išiel do práce, podobne ako v pondelok. Malý bol ale plačlivejší. Na internete som sa dočítala, aj aký roztok sódy bikarbóny (pol deci prevarenej vody a štipka sódy). Takže ráno som zarobila roztok, omyla som v ňom cumlík a cumlíkom som potrela malému pery. Na šťastie moc neprotestoval. Napísala som bývalému kolegovi, či je doma a či má niečo na práci, či ho môžem prísť pozrieť. Slovo dalo slovo a tesne pred desiatou som vyrazila. Cez bahno po pondelkových záplavách som nakoniec po necelej hodinky trafila ku kolegovi, odtiaľ sme ešte išli do Kauflandu, mala som utkvelú predstavu, že zoženiem cumlík značky Nuk. No, nemali.

Drahý mi písal, že bude chodiť na 12tky a dnes bude musieť zostať do 18tej. Tesne pred 18tou mi volal, že sa pokazil stroj a že zrejme bude musieť ostať dlhšie, takže skončil o 19tej. Chcela som ho ísť počkať s malým, ale nejako sme sa neporozumeli a chvíľu sme sa hľadali, ale nakoniec sme sa našli. Večer sme pozerali 9-1-1 a 9-1-1 Texas.

Streda - Drahý išiel pomôcť pani na byt, my sme boli s malým doma. Pusinka sa mu už takmer celá zahojila, ešte mal pár bielych fliačikov na jazyku. Podvečer sme išli na prechádzku do parku, kde som fotila najnovší prírastok a odtiaľ sme ešte išli na rýchlo nákup do Lidlu. Pri pošte sa trochu rozplakal, ale tých pár minút domov sme to už zvládli.

Štvrtok - malinký sa zobudil tesne pred piatou, prebalila som ho, nakŕmila a v podstate uložila k Jarkovi spať do postele, obliekla som sa, umyla a vyrazila na autobus do Bratislavy. Prišla som k obvodnej, sestrička mi vzala krv, predebatovali sme tlak, chceli aj moč, takže som šla na WC, čo mi aj padlo vhod. Zajtra výsledky. Bola som už hrozne hladná, vybrala som si koláče, ktoré som si kúpila včera v pekárni a išla som do Cubiconu. Prekvapilo ma, že už je otvorená DMka a tak som do nej zašla a kúpila malému krabičku na cumlík a bambusovú osušku od rovnakej firmy ako má tie dve doma, ktoré som objednávala z mall.sk.

Krátko pred 9tou som sa prihlásila na poliklinike. Do ordinácie som vošla 09:25. Do vtedy som si čítala poslednú "Dánovku". Doktorka skontrolovala žiadosť, opečiatkovala, zbežne prebehla správu. Spýtala sa, či už bol menzes. Tým som si nebola istá, keďže krvácanie bolo krátko po krvácaní z pôrodu a slabé. Doktorka skontrolovala ultrazvukom vnútorné pohlavné orgány a povedala, že je všetko v poriadku. Pokontrolovala jazvu, spýtala sa, či neboli problémy s hojením. Potom sa spýtala, či budeme riešiť antikoncepciu, predstavila mi jednu, ktorá by mohla byť vhodná vzhľadom na moju hmotnosť a vysoký krvný tlak. Nebola som tým extra nadšená, dúfala som, že sa porozprávame o inej možnosti antikoncepcie, ale keďže mienim zmeniť doktorku, tak som to moc neriešila. V lekárni pri poliklinike som chcela ten recept vybrať, ale túto antikoncepciu ani nemali skladom.

Rozhodla som sa zastaviť v Avione, tam som skoro odpadla koľko hračiek mali pre miminká a objavila som pár nádherných kúskov pre dievčatká. Keby mi niekto dokázal na 100% zaručiť, že by bolo dievčatko, možno by som sa dala prehovoriť aj na druhé, tak o 3-5 rokov.

Domov som prišla na obed a potom to už celé nejako zbehlo. Akurát sme ešte boli v Tescu a v lekárni mi nevedeli vydať antiku, lebo moja poisťovňa mala nejaký výpadok. Paráda

Piatok - malý sa zobudil v noci okolo pol druhej, dala som mu papať, potom sa zobudil až keď bol už partner preč, asi po 6tej, napapal sa a išiel ešte spinkať. Opäť horúčava, cez deň bol z toho mierne mrzutý, ale keď som si ho ošatkovala, tak zaspal. Podvečer prechádzka do parku.

Sobota - taká klasika, deň zbehol ani neviem ako, boli sme v Tescu

Nedeľa - 2 mesiace. Vážne? Niekedy mi to príde ako včera. Opäť som bola v Tescu. Vytešovala som sa z dievčenských vecičiek. Milujem tie ružové tóny. Proste to mám tak.

Pondelok - Doma s drahým. Je super, keď má takto voľný deň. Boli sme sa spolu prejsť ako rodinka. Dosť fúkalo, tak malinký dostal čapičku, neprotestoval.

nedeľa 16. augusta 2020

Úvod

 Ahojte priatelia,

tak vás tu oficiálne vítam. Včera som preniesla články zo svojho blogu to-sa-moze-stat-len-mne.blog.cz sem a tak kto máte záujem, môžte si to tu prezrieť. Dúfam, že sa mi podarí blogovať aj ďalej a hlavne dokončiť sériu "vystrašená prvotehuľka", ktorú som reálne dokončila takmer pred 8 týžňami, ale čo sa týka blogu, sme tuším ešte len niekde v minulom roku. Omg :-D

Ale...ale skener som opäť rozbehla, krstný mi sľúbil, že mi rozšíri pamäť tohto (novšieho) notebooku, takže vyzerá, že nie je všetkým dňom koniec ako sa hovorí.

Tak to je na úvod asi aj všetko, čo som chcela. Ľúbte sa, množte sa a majte peknú nedeľu.

štvrtok 13. augusta 2020

I´m alone, so alone

Plačem a neviem prečo
kráčam a neviem kam
som stratená vo vlastnom svete
hľadám ťa a prosím

vráť sa ku mne, vráť
I cry and I have a feeling
na ničom už nezáleží
so I cry and walk alone

The head in my hands
somebody laughts in the far
cítim sa taká sama
plno ľudí je v meste

so alone in this town
so alone without you
Opustil si ma pred rokmi
ja ešte stále snívam

Somboedy opens the door
and steps in
ten muž ma pobozká
nie...je to opäť iba predstava

I´m alone, so alone in the town
there are people live around me there
ale nik ma skutočne nevidí

I cry and I don´t know why
I walk and I don´t know where
I´m lost in my own world
I´m lookind for you and I please

Come back to me, come back
Plačem a mám pocit
everthing´s doesn´t matter
a tak plačem a kráčam sama.

Hlava v mojich dlaniach
niekto sa smeje v diaľke
I feel so alone
a lot of people are in the town.

Taká sama v tomto meste
taká sma bez teba
You left me years ago
and I steel dream

Niekto otvorí dvere
a vstúpi dnu
this man will kiss me
no...it´s only vision again

Som sama, taká sama v meste
žijú tu ľudia okolo mňa
but nobody sees me really

streda 12. augusta 2020

Ukončila tento

Ukončila tento trány sen,
zaľahnem, zobudim a znova deň.
Znova skúmam samú seba,
skúmavo pozerám aj na teba.

Ty si človiečik v mojom výhľade,
v zime chodíš po chodníkovom ľade
a možno spadneš práve vtedy,
keď sa budem pozerať von oknom
možno sa zasmejem a prejde ma Depka :-)

utorok 11. augusta 2020

Rozlúčka s Prahou

Poslednýkrát na známych miestach,
poslednýkrát prechádzam Prahou,
poslednýkrát na dlhší čas,
smutno mi bude za ňou.

Lúčim sa s tebou, drahá moja,
pohľadom bozkávam sto tvojich veží
Nasadám do vlaku,
spomienka ma ťaží

Ešte cítim chuť jeho pier,
ešte počujem jeho šepot slov
a jeho som tu nechala
Zbohom, Kajo, ďalej lov!

Zbohom všetky Čerozáci!
Verím, že sa ešte uvidíme.
Niekedy na vás nezabudnem,
určite sa stretneme.

Zbohom Vlaďka, Vlasta, Danka,
Funny, Mikla, Vladko, Miško.
Zbohom všetci moji...
prošilo to tak friško...

Zbohom Juliya, Marínka,
zbohom všetky moje krásky.
Veľa šťastia, úspechov,
želám vám z lásky

Nikky, 30. 04. 2007, 22:00

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...