Týždeň 19. 12. 2023 - 25. 12. 2023

Utorok - Ráno som vstala, keď Drahému zazvonil budík a keďže sa mi už nedalo spať, zvliekla som posteľnú bielizeň a hodila som to rovno do práčky a kým sa pralo, tak som žehlila, umyla som aj sporák a nejaké drobnosti odložila.

O pol deviatej som vyrazila z bytu, lebo som sa chcela zastaviť ešte na pošte, tam bolo dosť ľudí, ale šlo to rýchlo a tak som sa stihla zastaviť ešte aj v Z-boxe vyzdvihnúť zásielku a do práce som prišla tak akurát na čas.

Niekedy pred obedom prišla vedúca a že sa so mnou potrebuje porozprávať. Taká nervózna som už dávno nebola a ešte niečo vybavovala, tak to dlho trvalo, kým sme sa dostali do zasadačky. Bola som morálne pripravená podpísať výpoveď. O to väčší šok bol, že ma v podstate iba chválila. Že si všimla, že som na sebe zapracovala, že si veľmi cení, že som prišla minule na celý deň, že keby čokoľvek bolo, nech prídem za ňou a proste, že ona je spokojná a chce, aby som tu pracovala aj naďalej.

Pozerala som akurát, že koľko dní písali na objednávku z Dráčika, keď mi v tom prišiel @, že už mám tovar pripravený na výdaj. 

Na obed som volala mamine, že ako sa majú a vyzerali, že v pohode, že už menej Pampúšik kašle, ale že stále dosť soplí a že núti maminu rešpektovať jeho vymyslené trate a závory a že dnes už pôjdu aj von trošku zrejme, že u nich je celkom pekne. 

Aj závidím, my už dva dni žijeme v hmle. 

Streda - Zobudila som sa pomerne skoro, tak som trochu začala upratovať a potom som išla ešte pred deviatou do kaviarne po balík, ale ani o 09:05 nemali ešte otvorené, tak si hovorím, no na parádu, ja tam do 18tej prísť nestihnem, ani keby čo bolo.  Poprosila som Drahého, či by nezašiel, že uvidí, ako bude stíhať.

V práci celkom pohoda. Bolo viac ľudí, ale dalo sa to stíhať. Po práci som sa s Drahým stretla pri Tescu, tam sme urobili nákup k mamine a ešte sme sa vybrali do Kauflandu.

Potom sme spolu vypratali auto a Drahý si potom ľahol pre telku a tam aj zaspal a spal tam do rána. 

Ja som pozerala potom začiatok Barbie filmu na HBO, ale chcelo sa mi tak spať, že som to nakoniec vypla a išla spať.

Štvrtok - Zobudila som sa krátko pred piatou a o chvíľu sa zobudil Drahý a išla som ho zaviesť do práce, aby som odtiaľ vzala od kolegovej ženy koláče. 

Potom som prišla domov a nejako sa mi už nič nechcelo, ale vybalila som ešte nejaké drobnosti a zabalila alkohol do tašky, čo berieme ešte k mamine.

Poučenie na dnes: My ženy máme jednu blbú vlastnosť a  to, že keď sa zamilujeme, spravíme aj z idiota princa na bielom koni....

Problém je, že len v našej hlave...

Myslím, že v niektorých prípadoch je to naozaj presné.

Celý deň pršalo a vraj aj zajtra má. Tak to snáď nie.

Po práci som išla po Drahého domov, potom k nemu do práce po vianočný balíček ovocia a zeleniny a víno. Následne mi hovorí, že mamina nemá lieky, že musíme ísť ešte do Tesca do lekárne. Tak si hovorím, že jo. 

Tam pán lekárnik, že on potrebuje kartičku poistenca, že rodné číslo nestačí. To kým mi mamina úspešne poslala, potom, že majú len jeden liek a druhý musia objednať, že bude zajtra. Tak si hovorím, že OK. Následne som volala s maminou, že či má mať len dva lieky, tak že nie, ale že to musí ešte zavolať. No na parádu a že ten, čo som už mala v kabelke, ani nepotrebuje :-D

Už aby bolo zajtra.

Zaspala som ani neviem ako.

Piatok - Počula som, že Drahý ide do práce, ale nebola som schopná sa zobudiť, aj svoj budík som celkom statočne odignorovala a zobudila som sa o siedmej. Vôbec sa mi nejako nechcelo, ale urobila som tú moju druhú "najobľúbenejšiu" vianočnú činnosť - pobalila som darčeky. Potom som sa ešte zastavila po druhý balíček zo Sinsay. Aspoňže konečne po toľkých dňoch svietilo slniečko - to sa na pravé poludnie zmenilo na vietor a malinké krúpy.

Okolo jednej mi písala mamkina susedka, že aby som sa nebála, že mamina má vybitý telefón a vypadla opäť elektrina. 

Samozrejme sa ľudia zbláznili a volajú nám vo veľkom a chodia po tovar.

Kolegyňa je totálne chorá a o pol druhej pôjde už domov, zrejme má covid, lebo necíti chuť ani čuch. Juchú. Čo viac si dnes priať :-D

Prišiel ma pozrieť aj bývalý kolega z dopravy, s ktorým sme vyriešili niekoľko situácií kedysi pred rokmi. Bolo to veľmi milé prekvapenie.

Ponáhľala som sa domov, kde nikto nebol. Tak som zavolala Drahému, že kde je a on že na dome. No skoro ma porazilo. Tak som naložila auto a keď som si hovorila, že mu hádam nebudem volať 2x, tak sa zjavil. Prezliekol sa a konečne sme vyrazili. Teda zastavili sme sa ešte v Tescu po lieky, ale potom už naozaj sme vyrazili. Prekvapivo sa mi šoférovalo veľmi dobre a išla som skutočne rýchlo, ale bolo minimum áut a ani Drahý do toho nekecal, aby som spomalila. V podstate ľad začal až v dedine, čo som očakávala. Naši už spali, lebo nešla elektrina, ale potom ju asi pustili, lebo Drahý si zapol telku a zaspal pri nej, takže k Pampúšikovi som si ľahla ja a mamina.

Sobota - Do rána snežilo, nie moc, ale k tej kope snehu to statočne stačilo. Mamina hneď ráno postavila na kapustnicu, že ak by náhodou vypli elektrinu. 

Tak sme sa potom najedli a Pampúšik odmietal spinkať, ale za to ja som zaspala ako nič a spala som asi dve hodiny, potom sme sa boli prejsť a tak.

Mamina urobila šalát, ja som upratovala, chalani blbli vonku. 

Nedeľa - Ráno opäť nešla elektrina a teda nešla celý deň. Ohriali sme si kapustnicu u susedky na piecke a potom sme dali Pampúšikovi prvý darček, lebo ho aj tak zbadal, keď ho mamina išla zabaliť a dobre sme urobili, lebo elektrina nešla až do pol šiestej, tak nám hralo aspoň autíčko a svietilo. Síce sme z toho boli úplne ohlučaní, ale tak aspoň malý mal radosť.

Keď zapli elektrinu, tak mamina na rýchlo hneď volala starkej a strýkovi, zároveň dala vyprážať filé a rezne. 

Rozbalili sme si darčeky, dostala som panvicu s pokrievkou. Akože ja som si ju chcela kúpiť, takže som aj rada, ale tak OK.

Pampúšik mal hroznú radosť z vláčika, aj keď sme do neho zabudli kúpiť baterky. Proste mi to nenapadlo. Možno to Alza mohla niekde zdôrazniť, že k nemu treba dokúpiť baterky.

Pondelok - Ráno som sa zobudila s totálnymi sopľami, takže väčšinu dňa som ledva dýchala a hrala som sa s Pampúšikom, kým Drahý s maminou robili vonku s drevom, potom sme sa najedli a tak nejako prešiel deň. Bol odmäk a pluhár odhŕňal sneh a zrovnal to až na ľad, takže sa teším, ako zajtra vyjdem vôbec z dediny.

Maličkosti

Ahojte priatelia 👋

Dnes netradične vám prvýkrát píšem článok na mobile, ale chcem si tu uložiť také drobnosti, ktoré ma predvčerom a včera veľmi potešili a týkali sa jednej a tej istej veci a to môjho auta.

Pre vysvetlenie, v SC som so svojimi BB EČV dosť rozoznateľná a keď vidíte čierny Swift s BB značkou a Z na zadku, máte 100%, že som to ja. V BB je to iné, keďže tam majú takmer všetky autá BB značky a teda aj čierne Swifty a čuduj sa svete, niektoré majú aj Z 🤣🤣🤣

Preto ma pobavila správa, ktorú som dostala v pondelok 25. 12., či šoférujem a keď som chcela vedieť prečo, tak som dostala túto odpoveď:

Takže to bolo také milé, že si táto osôbka myslela, že som to ja 😍 aj keď som nebola 😢

Ale keď som na druhý deň večer dostala obdobnú správu od človeka, ktorý mi nenapísal od apríla, žasla som:

V tomto prípade som to dokonca naozaj bola ja 🤣

Tak ja len toľko, že aj takéto maličkosti sú pre mňa veľmi hrejivé pri srdiečku 🥰

Máte to aj vy tak, že keď vidíte auto podobné niekomu blízkemu, že si na neho spomeniete? 

Úprimne, ja to tak mám asi len s dvomi autami, z toho jedno je také, že tam mám 99% šancu, že to je auto presne toho človeka, na ktorého myslím, lebo má jedinečnú farbu a tiež značky z iného kraja.

Druhý prípad je kamoškine auto, ktoré je síce na prvý pohľad dosť bežné, akurát, že to jej má takú úpravu, že to je tiež na 99% ona.

Tak priatelia, tešte sa z drobností, ktoré vám život prináša ☺️

Jeden rodič

 Ahoje 😏

Už som sa nad tým zamýšľala viackrát, že aké náročné musí byť jednorodičom. Náročné je to občas, aj keď sú tí rodičia dvaja, ale sám a to myslím ozaj sám rodič, teda bez nejakej blízkej možnosti pomoci od rodičov, súrodencov, tetičiek, babičiek, kamarátok a ja neviem koho všetkého, je to podľa mňa extrémne náročné.

Keď si len vezmem príklady z môjho okolia, tak ani v jednej rodine to nie je tak, že by ten istý rodič napríklad dával dieťa do škôlky a aj ho zo škôlky vyzdvihoval a popritom chodil na 8 hodín do práce (nemyslím HO). Väčšina rodín má model podobný ako máme aj ja s partnerom, teda jeden rodič ráno dieťa do škôlky zavedie a druhý ho poobede vyzdvihne. Takže už len taká "drobnosť" ako je práca skĺbená so škôlkou musí byť pre jednorodiča bez pomoci neskutočným orieškom. Sama som mala obmedznejšie možnosti pracovných príležitostí s ohľadom na pracovnú dobu a to som riešila "iba" začiatok pracovnej doby. 

Nemôžem nespomenúť fakt, že v drvivej väčšine sa jednorodičom stáva žena-matka, ktorá zvyčajne nemá až tak vysoký plat ako muž. Samozrejme, sú výnimky, kedy zarába vynikajúco žena a samozrejme sú prípady, kedy je jednorodičom je muž. 

Tak ako časová, finančná aj emočná stránka jednorodiča musí byť veľmi náročná, ale plne chápem každého kto sa na to odhodlá trebárs pri toxických vzťahoch, pri alkohole, napätí, dlhodobom strese...

Každopádne chcem vzdať úctu a obdiv každému rodičovi, ale jednorodičom obzvlášť. 

Týždeň 12. 12. 2023 - 18. 12. 2023

Utorok - Drahý zaspal v obývačke, takže niekedy v noci som mu šla vypnúť TV. Zobudila som sa krátko pred budíkom a pomerne vyspatá, teda nie že by som si rada ešte neľahla, ale bolo to o poznanie lepšie než v posledné dni.

Obliekla som sa a zobudila som aj Pampúšika, potom sa prebral Drahý a som mu navrhla, že ak sa rýchlo dajú dokopy, že ich stihnem odviesť na stanicu. 

Trochu som sa bála, či to stihnem do práce, ale prišla som ešte o pár minút skôr než včera. 

Po práci som bola s chalanmi na nákupoch. Bolo to v rámci našich možností celkom fajn. Drahý potom ešte išiel na dom, však čo by ma nevytočil na záver dňa. Nákup, hladné dieťa, nepripravená večera a on si odíde. Však prečo nie....

Potom prišiel, uspali sme Pampúšika a išli sme pozerať Nemocnicu.

Streda - Ráno som sa zobudila o 05:19 na to, že Drahý odchádza do práce. Krátko na to sa zobudil aj Pampúšik, tak sme mali také pomalé ráno a pomaly sme sa vychystali do škôlky. Aj napriek tomu som zabudla pyžamko aj potvrdenie od doktorky, takže som sa ešte vracala, ale aj tak som prišla do práce len o pár minút neskôr než včera.

V práci celkom pohoda. Už trochu boli ľudia aj dopoludnia.

Šéfka bola tiež v pohode. 

Po práci som sa ešte zastavila na pošte po balík z Mattelu a ešte po druhý balík do zásielkovne, takže domov som prišla trošku neskôr.

Štvrtok - Dnes bolo menej ľudí ako včera a bola celkom pohoda v robote. Drahý išiel po práci do budovy, že im neschne penetrák, či čo. Došiel domov o ôsmej, proste na parádu. 

Pampúšik počas hovoru s dedkom chytil úplný amok, rozhádzal všetko lego, hodil pod posteľ krémy, ledva so ho osprchovala a dala do pyžama. Do toho teda prišiel Drahý, začal hneď nadávať, že aký neskutočný bordel máme po celom byte (áno, mali sme) a že ja hojdám dieťa v náručí. Áno, snažila som sa ho trochu upokojiť.

Piatok - V práci celkom fajn. Nešlo mi urobiť nejako návratku. Aj som sa tam sekla v jednej veci, ale hádam to nebude až taký hrozný prúser. Pochybujem, že by práve tento rýžovar niekomu strašne chýbal ešte pod stromčekom. 

V poslednej dobe som nejaká unavená.

Pampúšik sa v noci budil, zaspal asi o jednej.

Sobota - Vstala som krátko po piatej a cítila som sa už úplne vyspatá, ale vedela som, že to na mňa potom doľahne.

V práci toho bolo minimum. Okolo 11tej prišlo pár ľudí, ale inak to bola pohoda. Prišla dokonca nová zástupkyňa za mnou sa pokecať, to bolo milé.

Písala mi LL ohľadom tých fotiek a zrušenej besiedky, že malá LL totálne soplí, že budúci týždeň nepôjde do škôlky. 

Prišla som domov a Pampúšik tiež celý zasoplený, ukašlaný. Drahý, že on s ním nemôže už ostať doma, že šéf má už teraz nervy, že by sme ho zaviezli k mamine, že uvidíme ako na tom bude zajtra.

V noci kašľal a budil sa, takže asi o moc lepšie to nie je.

Nedeľa - V robote bola dosť nuda, zastavila sa za mnou opäť aj zástupkyňa. Volal mi aj Drahý, že volal mamine, že mám teda Pampúšika doviesť a že čo má pobaliť. 

No, nemám z toho dobrý pocit, ale tak čo už. Tak som prišla domov, najedla som sa a vyrazili sme na cestu.

Drahý s nami nešiel, lebo by sme sa museli ešte dnes vrátiť a takto som mohla aspoň prespať u maminy a ísť až ráno.

Cesta bola v pohode, svietilo slniečko a bolo to moc fajn. Prišli sme krátko po štvrtej a v dedine čisté ľadové kráľovstvo.

Hrali sme sa, Pampúšik moc nechcel papať. Mamina mu vybalila všetky veci pekne do skrine. Som zvedavá, ako to budú spolu zvládať.

Inak Pampúšik sa predvádzal, vyvádzal neskutočne. Nakoniec sa ešte večer tak rozkašľal, až sa dovracal. Ale bola to možno aj moja chyba, lebo som mu dala mucosolvan ešte dosť krátko pred spaním.

Pondelok - Krátko po polnoci chytil Pampúšik strašný záchvat kašľa. Potom o piatej a znovu o šiestej a to už sme vstávali, predsa len som sa potrebovala vypraviť na cestu. 

Rozmrazila som auto, pobalila si tých pár vecí a vyrazila som na cestu. Pred Nitrou bola nejaká veľká havária, takže odkláňali autá z diaľnice, takže som šla asi hodinu obchádzkou a pomaly, lebo aj na tej obchádzke sa ešte stala ďalšia nehoda. Do práce som prišla o pol hodinu neskôr, ale to nevadilo. Šéfka o tom vedela dopredu.

Mamina mi okolo pol 12tej volala, že je Pampúšik zlatý, ale že sa neustále pýta, kedy pôjde domov, lebo mamina mu nevie poskladať naspäť lego pizza autíčko. 

V práci celkom fajn. Prišiel mi aj @ zo škôlky, že besiedka bude 20. 12. 2023. No, takže my tam určite nebudeme, čo už. Možno niekedy nabudúce.

Som zvedavá, ako to mamina s Pampúšikom spolu zvládnu. Mám z toho miestami celkom výčitky. 

Keď som prišla domov, tak Drahý akurát volal s maminou a Pampúšikom. 

Doniesol mi dokonca hamburger na večeru. Chvíľu sme sa spolu rozprávali, ale potom zaspal na gauči, tak som vypla telku a zhlasla som mu a išla som sa osprchovať.

Tri slabiky

Kilometer za kilometrom

rátam vzdialenosť medzi nami.

obaja vieme, za iných okolností,

čo by bolo s nami?

Viem, dve hodiny sú nič,

keby sa dalo

sama neviem, či chcem,

čo sa to so mnou stalo?

Áno, sprvoti to moc nešlo,

ale nakoniec roky to vo mne spalo,

pochovala som spomienky,

na všetko to krásne aj to, čo bolelo

A zrazu mi vhupneš do života

a môj rozum si spravil lobotómiu,

srdce piští, každá bunka tela

si chce zopakovať anatómiu.

Ešte cítim tvoju voňu,

sladkosť tvojich pier,

teplo tvojho tela,

všetko, to mi ver.

Ja viem, jediné, čo mi ponúkaš,

tri slabiky, ktoré sa zarývajú hlboko

mi - len - ka

nič lepšie nikdy nebolo.

Vždy to bolo málo,

no dnes to už vôbec nestačí.

Už nechcem minúty,

celý deň ťa chcem mať v náručí.

Viem, nie je to možné,

v dobrom aj zlom kráčať spolu,

viem, veľa chcem,

viem, ja mám na chlapcov smolu.

Nikky, 14. 12. 2023

03. 01. 2013

Ty hľadíš na mňa

a ja hľadím do zeme

možno iba čakám na ten moment,

kedy sa nám dotknú dlane

Z očí ti ide teplo

ktoré ma zohrieva

Je to láska?

Či ako tomu hovoria?

Hľadala som dušu 

a našla som teba

a ty bez váhania 

si mi ukázal kúsok z neba

Skrývaš ma v náručí

keď sa moje čelo zamračí

Papáš mi noštek

a každý tvoj božtek

je pre mňa neistá istota

že mi patrí aspoň pol sveta

že po tvojom boku je všetko OK

že zvládnem čokoľvek

Týždeň 05. 12. 2023 - 11. 12. 2023

Utorok - V práci celom pohoda. Šéfka bola v pohode. Po práci som sa zastavila ešte v obchode. 

Streda - Nejako som si ani neuvedomila, že dnes treba nakúpiť na Mikuláša :-D V poslednej dobe nejako nestíham vôbec. Takže som sa po práci zastavila ešte v Lidli. Po obrovskej dileme som si vzala ešte jednu z tých základných Barbie, aj keď mali všetky hrozné oči, ale tak ja som ju chcela kvôli šatám hlavne, ale možno si nechám aj bábiku. Uvidím.

Chalani doma dosť kašlú, tak neviem.

Štvrtok - Ráno som rozdala dievčatám na príjme čokolády. Vyzerali celkom potešené, kto vie. Nám dal vedúci skladu čokoládovú lízanku, bolo to fajn.

Kolegyňa bola dosť odpálená a tak išla na obed domov a zajtra budem sama. Tak prídem trochu skôr. Aj keď sa baby dohodli, že Bryndziarka bude ráno, ale však to nevadí, ja zatiaľ upracem.

Piatok - Tak som prišla do práce okolo pol ôsmej a každý, že čo tu robím. Bryndziarka sa asi urazila, hoci som jej len chcela pomôcť, ale tak čo už. Nevadí. Tak som si urobila príjemku aj návratku sama, na šťastie ani jedno nebolo nejako extra veľké. Aj som pretrela poličky a trochu pozametala, nech sa nepovie. 

Na šťastie šéfka s tým, že som prišla až taký problém nemala.

Dokonca, že ak chcem, môžem si to niekedy vybrať ako nadčas. Tak super.

Sobota - Drahý išiel hneď ráno maľovať tie priestory, že či mu vezmem pár vecí, ale nechcelo sa mi ani z postele, tak išiel sám autom. Tak som bola s Pampúšikom sama doma. Okolo obeda sme sa vybrali do obchodu, to už začínal vyvádzať, ale zdarne sme prišli domov, najedol sa a spinkal asi tri hodiny. Oprala som všetko, čo som doma našla.

Drahý prišiel asi okolo šiestej a takmer ihneď zaspal, že mu nie je dobre. 

Nedeľa - Do rána napadalo snehu, ale že kopa. Drahý napriek tomu, že včera umieral, išiel aj tak maľovať. To už som nemala ani chuť komentovať. 

Susedia odhadzovali sneh a tak som sa vybrala aj ja s Pampúšikom, ale ten nemá dobré rukavice, tak bol rýchlo premočený, ale aspoň sme odkopali auto, aj tak do toho začalo potom pršať.

Volala som mamine a potom aj tatinovi. Potom som urobila rezne a kašu a keď Pampúšik zaspal, došiel Drahý a že keď sa Pampúšik zobudí, tak pôjdeme natankovať  a na nákupy. Tak sme išli do Grobu, to už mi svietila kontrolka, čo ma spoľahlivo dostane do nepohody, takže mi v hlave šrotovalo iba to, kde je čerpacia stanica najbližšia. V Sinsay zase niekam Drahý sa odpojil, samozrejme Pampúšik za ním s jednou rukavicou nasadenou, ktorú som mu chcela vyskúšať. Proste úchvat, takže sme sa samozrejme pohádali, domov sme šli nahnevaní s vrieskajúcim dieťaťom na zadných sedadlách. Ja fakt už prisahám, že s nimi na nákup nikdy nepôjdem.

Pondelok - Kolegyňa prišla do práce skôr, aby si nadrobila ten štvrtok. Mali sme trochu viac roboty ako zvyčajne, chodili ľudia už aj dopoludnia. Ale bolo to fajn.

Po práci sme sa s Drahým opäť nepochopili, takže som šla v takom daždi cúvať, potom som prešla cez obrubník, ale asi som to zvládla, nevyzerá, že by autu niečo bolo. Pampúšik zaspal v aute, kým Drahý vyložil veci na opravu toho priestoru z auta a potom išiel do krčmy, údajne dať chlapom peniaze. Povedal, že príde okolo šiestej, o pol ôsmej ešte nebol doma, tak sme sa s Pampúšikom najedli, osprchovali a keď som ho obliekala, tak došiel Drahý. Išiel sa ešte osprchovať.

Potom sme spolu pozerali Modré z neba, ale Pampúšik sa budil, tak som viac bola s ním v spálni ako v obývačke.

Týždeň 28. 11. 2023 - 04. 12. 2023

Utorok - Pampúšik väčšinu noci prekašľal, takže ráno sa mu nechcelo vstávať, ale nakoniec sme sa celkom slušne vychystali. 

V práci bolo celkom v pohode. So zástupkyňou je to väčšinou celkom fajn. 

Po práci som išla teda k obchodu s farbami v našej ulici, naložili sme doplna auto a išli sme to odviesť do toho domu pri kruháči, kde bol doteraz bike obchod. Ani som netušila, že skončili. Pani bola milá, pomerne rýchlo sme jej to tam naskladali, Pampúšik sa jej veľmi páčil.

Nechala som Drahého vycúvať a aby sme nebrzdili premávku, poprosila som ho, nech odšoféruje až do Tesca. Sú to také dve minúty, možno ani to nie. Bol z toho síce vystrašený, ale zvládol to. Naozaj o šiestej na hlavnom ťahu je taká premávka, že nebol priestor si presadnúť. Nakúpili sme nejaké potraviny a Pampúšikovi ešte sirup od kašľa. 

Chcela som pozerať Nemocnicu, ale úplne som zaspala s chalanmi.

Streda - Zobudila som sa okolo polnoci a asi hodinu som nevedela zaspať. V robote celkom fajn, dokonca nás šéfka pochválila za poriadok :-O 

Kolegyňa si so mnou bez problému na zajtra vymenila zmenu. Ostala som v šoku, dokonca aj šéfka s tým bola v pohode.

Po práci Drahý naložil do auta ešte nejaké veci a išli sme opäť do tej budovy, tam to zložil a potom sme chceli ísť natankovať, ale na tej čerpačke za Tescom bola nejaká porucha, tak hovorím, že ja naspäť na diaľničnú v tomto čase nejdem, že tam sa nevymoceme, tak sme išli za Kaufland a zastavili sme sa v Lidli, lenže Pampúšik medzičasom v aute zaspal, tak do Lidlu išiel len Drahý.

Prišli sme domov, Pampúšik sa trochu prebral a potom išiel opäť spinkať.

Štvrtok - Ráno som sa zobudila spolu s Drahým a ožehlila som aspoň pár drobností, aby sme mali na zajtra. Napísala mi aj LL, tak sme sa dohodli, že pôjdeme spolu do škôlky, nech sa aspoň trochu vidíme. 

Tak som jej dala konečne tie pančuchy pre malú LL a potom som ju išla ešte odprevadiť k jej bytovke, nech sa trochu porozprávame. 

V práci to bolo fajn, šlo to pomerne rýchlo.

Doma sme sa snažili nastaviť telku od O2, ale nešlo to, tak som im nakoniec volala, aby sme zistili, že budem potrebovať ešte nejaké zariadenie, aby nám to šlo, že zajtra nám to odošlú na predajňu. Drahý bol úplne na nervy a ja z neho v podstate tiež. Podarilo sa mi to nainštalovať aspoň do mobilu a chcela som si pozrieť Nemocnicu, ale totálne som zaspala.

Piatok - Zobudila som sa okolo jednej, tak som si pozrela aspoň Nemocnicu zo záznamu a trochu som potriedila veci, čo chcem zobrať k mamine. 

Potom zaspala a zobudila som sa o pol siedmej, napchala som nejaké veci do tašky a išla dať Pampúšika do škôlky.

V práci toho bolo dosť veľa, keďže som robila návratku, upratovala som sklad a ešte som robila aj nové zakladače, keďže je nový mesiac. Vôbec mi to nešlo a hlavne som vôbec nestíhala a to som chcela ešte aj povysávať. No, nehrozilo.

Ale aspoň som si našla na nete jednu veľmi milú radu:

Len ti chcem pripomenúť, že s človekom, ktorého si vyberieš na spoločný život, budete spolu naozaj ŽIŤ...Riešiť problémy, platiť účty, starať sa o domácnosť. Budete mať deti, budete ich vychovávať...Budete si každý večer spolu líhať do postele a každé ráno, keď vstaneš, uvidíš jeho tvár...Bude to človek, ktorý ti ostane, keď už raz nebudeš mať rodičov a tvoje kamarátky či súrodenci budú mať vlastné životy a rodiny...Tak ja len že....VYBERAJ OPATRNE.

Ďakujem za milú radu, akurát, že prišla "trošku" neskoro.

Pršalo, snežilo, bolo proste "krásne" krásne počasie. 

Drahý mi okolo štvrtej volal, že keď bol po Pampúšika v škôlke, že mu hovorili, že asi bude chorý, lebo že mal zimnicu, že mu viackrát merali teplotu, ale že nemal teplotu. 

Tak som si ešte nechala tie šanóny nie úplne dokončené, že to proste v pondelok dorobím. Do toho mi písala mamina, že nech kúpim ešte chlieb a bryndzu. Proste úplne na parádu.

Prišla som domov, Pampúšik mal už teplotu, bol dosť horúci, horeli mu líčka, takže Drahý či naozaj chcem ísť k mame a ja že už to nebudem teraz meniť, že uvidíme, keď tak, v meste je predsa veľká nemocnica, že cez víkend by sme aj tak museli ísť do Hlavného mesta do nemocnice. 

Kým som sa dobalila, išiel kúpiť do Žabky chlieb s bryndzou, ale že bryndzu nemali, tak čo už. Poriešime zajtra asi.

Ledva som vyšla na diaľnicu, začalo totálne liať a lialo celú cestu, akurát pred Keksami sa to zmenilo a už nepršalo, ale poletoval sneh.

Napriek tomu všetkému sme prišli ani nie za 2,5 hodiny. 

Napriek pokročilej hodine bolo vonku dosť príjemne. Pampúšik mal teplotu aj v noci a v podstate sám zaspal pri jedle, tak som ho preniesla do postele. V noci som mu potom dala čípok na teplotu

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro, lebo prišli susedovci z nočnej. Som rada, že práve E. je naša susedka, lepšie to dopadnúť nemohlo. 

Pampúšik ešte o deviatej spal, tak som sa vybrala do mesta zháňať bryndzu. Mamina síce nebola nadšená, že ho nechávam s ňou, že bude za mnou plakať, ale ja som verila, že to zvládnu.

Zašla som do Billy a potom som si hovorila, že skúsim ešte pozrieť v Kiku také tie lyžiarske rukavice pre Pampúšika, nech sa môže trochu pohrať na snehu. No, nemali. Tak som sa vrátila hore. Pampúšik sa na mňa vraj len opýtal, ale že inak bol v pohode, akurát, že nechcel jesť. Tak som mu dala jeho obľúbený muffin z Lidlu, ale aj do neho len párkrát zahryzol. 

Bol odmäk, sneh sa menil na ľad. Mamina urobila halušky, ale Pampúšik ich aj tak moc nechcel papať. Potom sme išli pomôcť trochu s drevom, ale fakt len trochu, lebo som nechcela, aby Pampúšik pobehoval po tej stodole, ale vonku samého som tiež moc nemohla nechať a potom už bol aj premočený a chcel ísť do vnútra, takže mamina si to ponosila viac-menej sama. Ešte sa potom vydala aj lopatovať sneh, ale bol strašne ťažký, keďže bol mokrý a nešlo to dobre.

Dnu prišla už dosť neskoro a celá zničená. Pampúšik na večer opäť chytal teplotu a zaspal, kým som išla mamine ohriať polievku.

Pozerali sme Modré z neba a takmer ihneď ako to skončilo, tak vypadol prúd. Vybil sa mi úplne mobil medzitým.

Nedeľa - Ani ráno ešte nešla elektrina. Človek si hneď uvedomí, že všetko je na elektrinu. Asi okolo šiestej prešiel pluh po dedine, takže zhrnul to minimum snehu, čo v noci napadlo a nechal úplný ľad. V rámci toho, že celý deň bolo pod nulou, bol to skvelý ťah. Akoby nemohol popluhovať včera, keď bola brečka. 

Keďže ani o desiatej nevyzeralo, že by išli pustiť elektrinu, tak za Mikulášom k tajchu išla s nami aj mamina. Rýchlo sme to vybavili, lebo bolo fakt nechutne zima. Na šťastie, keď sme prišli domov, tak po chvíli spustili elektrinu a mamina mohla dať piecť mäso.

Najedli sme sa a vyrazili sme na cestu domov. Pampúšik v aute takmer ihneď zaspal a spal asi hodinu a pol. Zobudil sa pomerne blízko k cieľu.

Drahý doma nebol, tak som mu volala, že kde je, tak prišiel asi o pol hodinu.

Pondelok - Chalani išli ráno k doktorke, tak dala malému ATB, že má slabší zápal priedušiek. Drahý mi volal, že stále nejde zvuk  na TV. Tak sme po práci sa s tým ešte hrali a tak chalan, že nám to zariadenie vymenia. Takže na parádu.