Darčeky od SuperJane

Ahojte priatelia V poslednej dobe ma moji priatelia zo zberateľského ale aj "normálneho" života zasypali darčekmi a priznám sa, že tieto ma prekvapili asi najviac. Aby som vysvetlila prečo. Na strednej škole som mala najlepšiu kamarátku Janku, ale keďže od školy nebývam v meste, kde som sa narodila, viac ako 10 rokov sme sa nevideli, ani nie sme nijako zvlášť v kontakte. Začiatkom roka porodila druhého synčeka, čo som sa dozvedela ako inak na Facebooku. Po nejakom čase mi napísala, že či by som nechcela pre malinkého nejaké 0 a 1tkové plienky, že ona to už nevyužije a môže mi ich poslať, ak by som mala záujem, že ona už to nemá komu v okolí posunúť. Nadšene som súhlasila. Nie, nie kvôli plienkam, ale kvôli tomu, že po toľkých rokoch si vybrala práve mňa. Balík mi mal byť doručený na adresu, ale nechodil. Tak som si od Janky vypýtala podacie číslo, aby som zistila, že balík bol uložený na našej pošte a že mi to kuriér slovenskej pošty akosi dákosi zabudol oznámiť. Čo ma však prekvapilo ešte viac, že na internete písalo, že balík váži cez 2kg. Tak to asi nebudú len plienky. Lebo neviem, koľko by ich muselo byť, aby mali váhu cez 2kg.

No, tak som sa vydala na poštu a tam mi dali balík ako svet. Keď som prišla domov, zistila som, že sú to v podstate dve kartónové krabice a v nich bola kopa ale kopa krásnych vecičiek pre detičky a nádherný dopis, ktorý to vysvetľoval. Priznám sa, že mi tiekli slzičky. Ako obrovské ĎAKUJEM za toto gesto, som sa rozhodla venovať tento článok práve tejto nádhere a mojej SuperJane, ako ju raz dávno, hádam pred 15 rokmi nazval môj brácho.

Najmenšie plienočky rôznych značiek, tak aspoň môžeme vyskúšať, čo tej našej prdelke sadne.

Prvé topánočky

Nohavičky na široké balenie. Snáď nebudeme musieť použiť a kĺbiky budú OK, ale lepšie pre istotu mať, ako v prípade núzde nemať.

Superhrdinovský overalík pre malého hrdinu.

Až v notebooku som zistila, ako táto fotka nevyšla. Ono súpravička je totiž krásne zelená a ja som práve premýšľala, že v nej by som malinkého doniesla domov z pôrodnice, keďže aj zavinovačku máme zelenú.

Košieľka a bodynko. Keď tu bola moja mamina tak sa polo zhrozene opýtala, že či nemám košieľku. No takú klasickú som do včera nemala a ani tá nie je úplne taká, ako mamina asi myslí, lebo ja si pamätám, že mi po bráškovi dala takú klasickú koľieľku na uväzovanie pre bábiku miminko. Neviem, či sa vôbec ešte niečo také robí, každopádne tú, ktorú som včera kúpila v Pepcu, má k tomu asi najbližšie.

Čiapočky rôznych veľkostí. Myslím, že tú najmenšiu som si zabalila aj do tašky do pôrodnice.

Brindáčik (ten by sa veľmi často hodil aj mne samej) a modré rukavičky. Inak týchto novorodeneckých rukavičiek mám asi pätoro (áno, som šialená).

Rôzne reklamné balenia kozmetiky

Cestoná prebaľovacia podložka

Srdiečko a anjeliky. Niektorí anjelikovia určite poletia ochraňovať ďalej mojich životných anjelikov.

Násadky na fľaštičky. Dúfam, že tie najmenšie nevyužijem a budem môcť dojčiť, asi ako každá tehuľka som nastavená na dojčenie, ale zase keď to nebude možné, nebudem z toho robiť drámu. Snažím sa proste život brať tak, ako je. Počula som o mamičkách, ktoré si pre nedojčenie vytrpeli od okolia ale aj od vlastného svedomia, čo mi je nesmierne ľúto. Ak toto číta nedojčiaca maminka, tak SI TÁ NAJLEPŠIA MAMINKA NA SVETE.

2. poradňa

Ahojte priatelia Prajem vám krásnu stredu. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a ja sa dostávam k záznamu z druhej poradne, ktorá bola 05. 12. 2019. Som úplne super, že? Ale ako sa hovorí, lepšie neskoro ako nikdy.

Kontrola samotná prebehla veľmi podobne ako naposledy, odváženie, odmeranie tlaku, skontrolovanie moču a vyšetrenie vaginálnou sondou. Mužík ma tentokrát čakal vonku a dozvedela som sa, že nabudúce už budeme pozerať cvrčka cez bruško, čo viem, že som sa trochu potešila, že budem ako z amerických filmov. O mnoho menej ma potešila správa, že 27. 12. budem musieť prísť na krv, lebo v práci sme mali celý vianočný týždeň voľno, až v nedeľu mala byť inventúra a ja som si tak v hlave plánovala, že budem do soboty u maminy a že s ňou oslávim narodeniny, ktoré má práve 27.12., ale doktorka bola neoblomná, že ten odber krvi je potrebné spraviť v ten týždeň, že ráno pôjdem dole na odber, že poradňa nebude, lebo ona bude mať ešte dovolenku. Takže super, ja budem musieť kvôli odberu prísť z BB do SC skôr ako som plánovala, potom skoro ráno z SC do BA len kvôli jednému odberu krvi a nebudem môcť byť ani s partnerom, lebo ten musel do roboty. Fakt som bola z toho dosť vytočená, ale čo sa dalo robiť.

Práve pozerám ako mi to zdeformovalo fotku, no hádam nevadí.

Takže:

1. skríning, toto neprelúštim, predpokladám, že gravidita dľa PM: 12+4

Ultrazvuk: jeden živý plod, dĺžka od temena po kostrč 51mm, NT (netuším) 1,6

tlak krvi 143/93, hmotnosť 112kg, moč PH 5, bielkoviny prítomné.

Diagnóza: Z340: Dohľad nad normálnou ťarchavosťou

Termín - už? ešte nie?

Ahojte

Dnes sa trochu potrebujem vypísať, tak to prosím vás berte s rezervou. Podľa PM (posledná menštruácia) mi bol vypočítaný termín pôrodu na dnes. Nikto mi nepovedal, že sa to môže zmeniť. Prečo, ako a tak sa možno raz dočítate, keď konečne chronologicky nejako dám dokopy moje tehu.

Áno, bolo mi jasné, že ono sa to na deň presne nedá vypočítať, ale moja doktorka mi 05. 05. povedala, že ona to nevidí už ani na tých 6 týždňov.

No, každopádne, termín mi bol zmenený na 20. 06., ale už také dva týždne nepočúvam iné ako "Už?" príapdne "Ešte nie?"...Verte mi, že nikto nie je viac sklamaný ako ja, že ešte nie a že všetky celevrity a aj známe a kamarátky to "už majú za sebou", ale sú proste veci, ktoré nejdú ovplyvniť a nie, o osvedčené babské rady, ako vyvolať pôrod nemám záujem, jednak si o tom myslím svoje, dvatak, už som snáď o všetkých za tých pár týžňov počula.

Takže nie, zatiaľ to naozaj nevyzerá, že by to Danko dnes stihol, v rámci toho, že je 21:20. Kedy to nastane??? Ani Pán Bů nevie, alebo ten možno áno, no každopádne mne to neprezradil.

Zatiaľ nepociťujem ani poslíčky ani nič, čo by mohlo naznačovať, že by to už malo prísť, ale vraj sa to môže obísť aj bez toho. Ako mi dnes povedala najlepšia žena na svete a ty si myslíš, že ja som tušila, že idem rodiť?

Musím sa priznať, že čím viem viac o jej tehu so mnou, či mojím bratom, tým som "pokojnejšia" :-D Ale nie, Ty vieš, že Ťa ľúbim najviac na svete, maminka <3

Tak dobrú noc priatelia.

Vaša N.K.

Viliam Dobiáš - Volali ste záchranku?

Ahojte Pôvodne som chcela urobiť článok už dlhšie, pokračovať v mojom tehu príbehu, ale priznám sa, že začiatok júna pre mňa znamená vždy totálny splín. Má to viacero príčin, ku ktorým som ja blbá nedávno pridala pre tento rok ešte ďalšiu, ale o tom niekedy, keď ma to trochu prejde.

Pred pár dňami som na facebooku na stránke akobuk.sk rozhovor s pánom Viliamom Dobiášom: Ľudia si sanitku volajú aj k manželskej hádke.

Keďže sama som veľmi ťažkú dilemu, kedy volať sanitku a kedy nie, som si rozhovor prečítala veľmi rada. Článok samozrejme reflektuje na zmeny, čo sa týka záchranných akcií pri opatreniach proti šíreniu pandéie Covid-19, ktorá podľa mňa na Slovensku ani nebola, ale to už je zase o inom.

Samozrejme ako pod všetkými článkami aj tu sa rozbehla anonymná diskusia anonymných ľudí, ktorý obhajovali jednu, či druhú stranu, to je absolútne prirodzené a nikto by nič iné asi ani nečakal. Medzi komentármi vyjadrujúcimi IQ a gramatiku slovenčiny danej osoby sa našiel komentár, ktorý obsahoval doporučenie prečítať si knihu od pána Dobiáša - Volali ste záchranku? To ma hneď oslovilo. Zadala som ju do googlu a s potešením som zistila, že sa dá zohnať, ale neobjednala som si ju.

Zhodou okolností som ale včera bola dohodnutá s najlepším kamarátom na stretnutí a vedela som, že s istotou navštívime aj nejaké to nákupné centrum, keďže v jednom sme plánovali obed. Spýtala som sa ho, či by mu vadilo, keby sme sa zastavili v Panta Rei, ako profesor slovenčiny a angličtiny, nemal s tým vôbec problém, myslím, že bol dokonca rád.

Ja som bola rada, že tam bol tablet, v ktorom sa dalo pozrieť, či sa daný titul je na predajni. Nebol, ale vyskočili mi tri iné bratislavské predajne a samozrejme ostávala stále možnosť objednať si ju s vyzdvihnutím v pobočke v Senci. Išli sme teda na pomerne neskorý obed do Ikei, keď mi volal drahý, že sa nemusím nijako zvlášť ponáhľať domov, že má ešte veľmi veľa roboty a mám si užiť výlet (zrejme posledný pred pôrodom).

Tak sme sa s kamarátom rozhodli zájsť ešte do jedného nákupného centra, ktoré máme obaja radi a v ktorom sa nášmu spoločnému koníčku - zberateľstvu Barbie dostáva zvyčajne zadosťučinenia, tiež sme chceli v parku, ktorý je hneď vedľa tohto nákupného centra nafotiť naše kočky.

Až tesne pred odchodom domov som si spomenula, že v tomto nákupnom centre v Panta Rei, ale túto knižku majú mať. Tak sme sa tam ešte zastavili a pochodila som. Knižka je pomerne útla, ale aj tak som sa už veľmi na ňu tešila.

Začala som ju čítať hneď v električke (kamarát šiel na internát inou) a takmer som nevystúpila na svojej zastávke, ale stihla som to. Už sa zotmievalo, neboli práve naideálnejšie podmienky na čítanie. O chvíľu šiel linkový spoj do Senca, ale aj v ňom bolo minimálne svetlo, ale ja som aj tak čítala. Nevedela som sa odtrhnúť ani po príchode domov. V podstate som s krvavými očami zavrela knižku o jednej v noci dnešného dňa s tým, že mi chýbalo asi posledných 50 strán a bola som múdrejšia o to, ako rozoznať infarkt.

Knižku som teda dočítala ráno po pár hodinách spánku (s ním mám v poslednej dobe trošku problém, ale v rámci toho, že nechodím do práce, v podstate môžem spať kedykoľvek, tak to za až taký problém nepovažujem).

Späť ale ku knihe, lebo táto recenzia bude všekto len nie recenzia:

Knihu totálne odporúčam. Každému. Myslím si, že nikomu neublíži jej prečítanie. Necelých 200 strán je popísaných humornými, smutnými, ale hlavne reálnymi situáciami, ktoré ZZS asi zažíva naozaj na dennej rutine. Pán Dobiáš má roky praxe, ale spomína aj na prvé výjazdy, kedy sa sám učil spoznať ochorenie, príznaky a žiaľ aj exitus z diaľky. V knihe ma najviac "dojali" výjazdy k opilcom. Príbeh o udusenom dojčati vlastnou matkou som z pochopiteľných dôvodov skoro nerozdýchala.

Páčilo sa mi na konci príbehu/príbehov Osvetový dodatok, z mnohých vyberiem pár, aj keď riskujem porušenie autorských práv:

- pre príchodom záchrannej služby pripravte osvetlenie domu, dvora, zamknite psov, nachystajte preukaz poistenca, aktuálny zoznam liekov, alebo škatuľky s užívanými liekmi a skúste zosumaritovať hlavné ťažkosti podľa času vzniku. Pri vyšetrovaní fonendoskopom a pri meraní tlaku nerozprávajte, pri počúvaní na pľúcach zhlboka dýchajte. Na cestu do nemocnice nebaľte celú skriňu, stačí mať len zopár eur, okuliare, hygienické vreckovky a mobil

Moja vsuvka: o týchto veciach som netušila, napriek tomu som dokázala pri mojom jedinom zásahu ZZS odpovedať na tieto veci a do nemocnice ako už viete som šla s peňaženkou, mobilom a tehotenskou knižkou.

A úryvok, ktorý mi asi už nevymaže nik z pamäti:

Pozerám na hodinky, je 1.55 hod. Pri dojčení zaspala, chvíľa trvala hodinu a trištvrte. Dieťa si zadusila vlastným prsníkom. Dôsledky pre rodinu: moja manželka dojčila naše tri deti zásadne posediačky na stoličke bez ohľadu na nočný čas, pohodlie a únavu. Deti už majú vlastné deti, nikdy nedojčili inak ako posediačky.

Môj osobný záver: pre mňa jedna z najlepších investícií posledných dní: tých 7€ by som za túto knižočku dala kedykoľvek. Naozaj si ich zaslúži.