Ahoj,
prečo ti píšem? Neviem. Mohlo by tam byť pokojne aj oslovenie "Milý Bože", myslím, že na obsahu listu, na vypísaní mojej tak krehkej duše by sa nezmenilo vôbec ale vôbec nič.
Nemôžem spať, aj preto, lebo ma poprosila o otvorenie okna a ja som jej bez slova vyhovela, tak, ako už mnohokrát predtým. Prečo? Možno pretože je to proste ona. Moja mamka a ja ju ľúbim, aj to že tu teraz ťukám v noci do noťasu je prejav mojej lásky. Mojej bolestivej lásky. Pýtaš sa, či plačem? Plačem, Luky. Bolí to, keď máš na svete pocit, že si na ňom úplne sám. Zberatelia si myslia, že mi rozumejú, rodina si myslí, že mi rozumie, Mačiatko si to možno ani nemyslí a Mig, neviem...ľudia strašne často (aj ja) hovoria, že niekoho poznajú, že mu rozumejú, že chápu....ale reálne je to riadne vzdialené pravde. O Tebe si ani nemyslím, že Ťa poznám, možno práve preto Ti píšem. Možno je to tým, že od vtedy, ako sme si písali, neviem na Teba prestať myslieť. Fakt neviem a dnes zrovna nie je noc, kedy by som mala vynášať nejaké rozsudky. Dnes naozaj nie, aj keď časovo je dnes už len 10 minút.
Už predtým som sa necítila dobre a rozmýšľala som, či by pre mňa nebolo lepšie nechať ju spať tu. Veď by sa možno zobudila až potom, ako by som zaspala a možno by ma nezobudila pri svojom návrate do spálne. Dnes chrápe obzvlášť hlasno, počujem ju aj sem, aj keď tlmene. Snáď neskôr zaspím. Možno, keď sa aspoň trošku upokojím. Niekedy sa tak snívam, že si to aspoň niekto prečíta, ale viem o tých šanciach svoje....a tak jsem vďěčnej za tu šanci....Ach, čo Ti mám povedať, že pri tom ako na Teba fúka studený vietor a zároveň Ti do tváre svieti jasný lúč pouličnej lampy sa ťažko zaspáva. Si hovoríš, že by som si mala niečo hrknúť, mala ale akosi nič nie je v rezerve (ako keby inokedy bolo). Dnes to opäť musím zvládnuť sama, ale je to čoraz ťažšie.
Ach Luky, závidím ti a závidím veľa ľuďom viem, nemala by som, ale tak to cítim. Závidím ti, že máš priateľku, za ktorú sa nehanbíš, s ktorou máte krásny vzťah, zrejme spolu aj bývate, priala by som si všetko zmeniť, vrátiť čas. Pamätáš, čo si mi napísal? Asi nie, no ja áno. Často na to myslím: Jaj no tak hadam budeš mat uz len spravne rozhodnutia...mrzí ma to, ale obávam sa že Tvoje želanie nebolo vypočuté.
To už bude na dnes hádam všetko, ale ja viem, že sa ozvem. Nie, tak reálne nie, to nechám na Teba, ale takto v mojom svete.
Ahoj
Nika
