Hľadať tu :-)

utorok 20. decembra 2016

Chcem...no nemám s kým

Chcem sa bozkávať, no nemám s kým.
Chcem sa objímať, no nemám s kým.
Chcem sa milovať, no nemám s kým.
Chcem tancovať, no nemám s kým.

Chcem sa do noci rozprávať, no nemám s kým.
Chcem Vandalov počúvať, no nemám s kým.
Chcem pogovať, ale nemám s kým.
Chcem sa neustále opíjať, ale nemám s kým.

Chcem nové miesta spoznávať, ale nemám s kým.
Chcem punkové piesne počúvať, no nemám s kým.
Chcem byť taká šťastná, ale nemám s kým.
Chcem byť stále krásna, ale nemám pre koho.

Chcem neustále sa usmievať, ale nemám pre koho.
Chcem sa ráno milá prebúdzať, no nemám pre koho.
...kde si?

18. 02. 2011

nedeľa 18. decembra 2016

Otcom, JS

Sadli sme si v tvojom obľúbenom klube. Pozrel si sa na mňa tými úžasnými očami. Tými očami mojej dcéry. Latica. Moja dcéra. Jedine moja. Môj poklad. Pozrela som sa na hodinky. Určite spinká. Nechala som ju u mamky. Víkend s ňou zvládne. Najprv sme sa rozprávali len tak...o živote, pive, lete, koncertoch ako klasickí starí známi. "Vraj máš dcéru" povedal si napokon. "Áno, mám." "Máš fotku?" Z kabelky som vytiahla najprv doklady, z dokladov fotku a podala som ti ju. Dlho si sa na ňu pozeral a potom to prišlo. Otázka, na ktorú som čakala. Napil si sa piva a spýtal si sa: "Je moja?" V prvom momente som chcela klamať, ale ja klamem veľmi neúspešne. Už ie sekundy ťa museli presvedčiť o pravde. "Áno, je tvoja". Mohol si na mňa kričať, hnevať sa, jačať, plakať, odísť...mal si právo na akúkoľvek reakciu. Napokon si sa na mňa pozrela a povedal si: "Môžem ju vidieť?" "Áno, samozrejme. Môžeš ísť so mnou zajtra domov." "Dobre, prepáč, ale na toto sa musím vyspať". "Jasné, chápem, bývam v tom hoteli pod vami" "Môžeme ísť spolu" Chytil si ma za ruku. Cítila som to známe teplo "Poďme". Obliekla som sa a vyrazili sme cez námestie. Cestou si ma chytil za ruku. Nepovedala som nič, ale ruku som si s tebou preplietla prstami. Išli sme mlčky. Ponechaní vo svojich vlastných myšlienkach. Zastami sme pred vašim domovm. Tie nádherné oči sa zabodávali do mojich: "Prečo si mi to nepovedala?" "Toto nie je také jednoduché vysvetliť. Bála som sa tvojej reakcie. Veľmi som sa bála." V tom moje slová prerušili pery. Najsladšie pery na svete. Moje pery olízal jazyk. Môj sladký ocino malej Leticy. Odstúpila som, aby som to prerušila "Prepáč". Objal si ma a ja som ťa tiež objala. "Poď hore." "No neviem, či je to dobrý nápad." Vrátila sa mi spomienka na túto istú situáciu z pred pár rokov, ale aj tak som šla. Sadli sme si dolu v letnej a postavila som na vodu. Napriek tomu, že som v tomto dome dlho nebola, stále som sa tu perfektne vyznala. Človek si proste pamätá. Za minútku prišla tvoja sestra. Konečne som ju videla na živo. Zoznámili sme sa. Hneď aj odišla. Fajčil si. Aj ja som vytiahla cigarety. Nič sme nehovorili, len sme fajčili. Dopila som čaj. "Tak ja pôjdem." "Nechoď". To ticho ma znervózňovalo. Prisadla som si bližšie. Nič viac. Vedela som, že sa mi so svojimi pocitmi nezdôveríš, ale už som to ticho nevydržala

pondelok 26. septembra 2016

Lisť č. 2

Ahoj,

tak Ti zase píšem. Že prečo Tebe? Netuším, ja vážne neviem. Pripomína Ti to Iné Kaffé? To bude asi tým, že je to Iné Kaffé. Tak som zas vybrala na cestu správnej výživy. Viem, smeješ sa. Neberiem Ti to. Niečo vo mne verí, že raz to dokážem, že ja raz všetkým ukážem. Proste, že na to mám. Vieš, ani s Basics mi mnohí neverili a sú tu. Pokojne si na mňa hľadia dňom i nocou.

Chýba mi ON. Muž môjho života. Čoskoro úžasných 5 rokov. Viem, aj to znie neuveriteľne a aj to je neuveriteľné. Napriek všetkému sme stále spolu a ľúbime sa. Áno, ja viem, nie je dokonalý a viem, že nie som ženou číslo jeden v jeho živote, hoci by som si to priala zo všetkého najviac. Málokto si vie predstaviť, aké je to pre mňa ťažké. Vedieť, že on je teraz s niekým úplne iným tam, kde by mal byť so mnou. Vieš, čo je na tom najhoršie? Že viem, že to sám chce. Môže to byť až taká silná výchova? Asi môže. Zrejme je. Viem, že predovšetkým musím byť vďačná, že som mohla byť s ním takú dlhú dobu. Som, naozaj som, ale moje srdce túži byť s ním viac, byť s ním tak naozaj, byť s ním opäť každú noc. Tak hrozne mi chýba. Ledva si pamätám, aké nádherné je zobudiť sa a vidieť jeho tvár ako prvú vec dňa. Bolí to, hoci už tri roky žijem bez neho, aj tak to bolí a túžba neprestáva. Nie, neprestávam túžiť po živote s NÍM, aj keď reálne sa toho dosť bojím. Ustáli by sme to? Nehádali by sme sa? Verím, že by som už bola na neho lepšia. Niečo vo mne tomu chce veriť. Od kedy viem, že existuje možnosť, že ho stratím, že existuje možnosť, že sa ma nebude chcieť dotknúť, od vtedy sa usilujem byť pre neho tou najlepšou voľbou. Myslela som si to aj predtým, že som, ale nebola som.
Ako sa hovorí, cenu niečoho/niekoho spoznáme, až keď o to prídeme. Tak hrozne mi chýba. Ty vieš, že mám krízu, inak by som nepísala.

Dobrú noc.

utorok 20. septembra 2016

Zmena 2008

Asi by to bolo lepšie,keby si navždy zostal neodhalený,
tovje sladké správičky lietajú zrejme vzduchom
a už ma nevedia nájsť.
Tvoja pravá tvár si ma však našla
a mám z nej strach, aj keď ju ľúbim.
Stále mi tvrdíš, že si sa zmenil,
no ja tú zmenu akosi necítim.
Kde si, keď ťa najviac potrebujem?
Stále si unavený a nahnevaný
nevim si akosi nájsť cestu k tebe
Preto tak často plačem do vankúša,
prečo ma život tak často skúša?
Ty popíjaš s kamarátmi vždy, keď sú peniaze,
na mňa si už ani nespomenieš.
Tak ma len trápiš, ničíš.
Prečo vlastne?
Na čo si mi klamal, že ma miluješ?
Neprestajne ma iba zraňuješ!

pondelok 19. septembra 2016

Stephne King - Pán Mercedes

Pán Mercedes je jedna z mála detektívok od pána Kinga. Začína sa psychopatickým nárazom Mercedesu do ľudí čakajúcich pred budovou s trhom práce. Ľudí je tam neskutočné množstvo. Náraz zabije 8 ľudí a ďalším poničí zdravie. Prípad vezme do vlastných rúk detektív vo vyslúžbe K. William Hodges spolu s tímom, kde zažijú množstvo nepredvídateľných situácií. Knižka je fakt super, veľmi sa mi páčila. Je plná napätia, lásky, aj nenávistí a humoru pána Kinga. Nie je to klasická Kingovka, ale mne sa páčila. Možno práve tým, že je taká reálna. Všetko sa to vyrieši na štadióne, kde prebieha koncert známej dievčenskej kapely, kde Holly zachráni 4000 ľudí, medzi inými aj Barbaru a Tinu, o ktorých a hlavne o Tininom bratovi bude druhá knižka, voľné pokračovanie tejto - Právo nálezcu.

utorok 13. septembra 2016

Lisť č. 1

Ahoj,

prečo ti píšem? Neviem. Mohlo by tam byť pokojne aj oslovenie "Milý Bože", myslím, že na obsahu listu, na vypísaní mojej tak krehkej duše by sa nezmenilo vôbec ale vôbec nič.
Nemôžem spať, aj preto, lebo ma poprosila o otvorenie okna a ja som jej bez slova vyhovela, tak, ako už mnohokrát predtým. Prečo? Možno pretože je to proste ona. Moja mamka a ja ju ľúbim, aj to že tu teraz ťukám v noci do noťasu je prejav mojej lásky. Mojej bolestivej lásky. Pýtaš sa, či plačem? Plačem, Luky. Bolí to, keď máš na svete pocit, že si na ňom úplne sám. Zberatelia si myslia, že mi rozumejú, rodina si myslí, že mi rozumie, Mačiatko si to možno ani nemyslí a Mig, neviem...ľudia strašne často (aj ja) hovoria, že niekoho poznajú, že mu rozumejú, že chápu....ale reálne je to riadne vzdialené pravde. O Tebe si ani nemyslím, že Ťa poznám, možno práve preto Ti píšem. Možno je to tým, že od vtedy, ako sme si písali, neviem na Teba prestať myslieť. Fakt neviem a dnes zrovna nie je noc, kedy by som mala vynášať nejaké rozsudky. Dnes naozaj nie, aj keď časovo je dnes už len 10 minút.
Už predtým som sa necítila dobre a rozmýšľala som, či by pre mňa nebolo lepšie nechať ju spať tu. Veď by sa možno zobudila až potom, ako by som zaspala a možno by ma nezobudila pri svojom návrate do spálne. Dnes chrápe obzvlášť hlasno, počujem ju aj sem, aj keď tlmene. Snáď neskôr zaspím. Možno, keď sa aspoň trošku upokojím. Niekedy sa tak snívam, že si to aspoň niekto prečíta, ale viem o tých šanciach svoje....a tak jsem vďěčnej za tu šanci....Ach, čo Ti mám povedať, že pri tom ako na Teba fúka studený vietor a zároveň Ti do tváre svieti jasný lúč pouličnej lampy sa ťažko zaspáva. Si hovoríš, že by som si mala niečo hrknúť, mala ale akosi nič nie je v rezerve (ako keby inokedy bolo). Dnes to opäť musím zvládnuť sama, ale je to čoraz ťažšie.
Ach Luky, závidím ti a závidím veľa ľuďom viem, nemala by som, ale tak to cítim. Závidím ti, že máš priateľku, za ktorú sa nehanbíš, s ktorou máte krásny vzťah, zrejme spolu aj bývate, priala by som si všetko zmeniť, vrátiť čas. Pamätáš, čo si mi napísal? Asi nie, no ja áno. Často na to myslím: Jaj no tak hadam budeš mat uz len spravne rozhodnutia...mrzí ma to, ale obávam sa že Tvoje želanie nebolo vypočuté.

To už bude na dnes hádam všetko, ale ja viem, že sa ozvem. Nie, tak reálne nie, to nechám na Teba, ale takto v mojom svete.

Ahoj 

Nika

pondelok 12. septembra 2016

Tamara Heribanová - Bola to len láska

Tento paperback sa ku mne dostal pri časopise Emma už ani neviem kedy. Prečítala som túto knižočku vtedy a nedávno som na ňu naďabila znova pri upratovaní a tak som ju dnes zhltla v práci.
Je to príbeh mladej ženy, do ktorej sa neskutočne zamiluje muž a je ochotný dať jej všetko na zemi, len ona je primladá a bojí sa, že ju chce uväzniť, celých sedem rokov sa trápia, kým zistí, že láska ju nespútava. Príjemná oddychovka

nedeľa 28. augusta 2016

Manželovi so služobky

Raz som blízko, raz som ďaleko,
no pocit tvojej lásky mám vždy so sebou,
Raz som pri tebe, raz sama som,
no kdekoľvek si, som aj ja s tebou.

Musíš dnes byť silný,
dnes nemôžem pri tebe spať,
dnes nebudem do očí sa ti dívať,
túto noc nebudem ťa objímať.

Preto silný dnes byť musíš,
manželík môj jediný,
Prosím ťa, dôveruj mi,
že nikdy ťa nenahradí iný.

17. 02. 2009

streda 24. augusta 2016

Place in soul

I hate all the world
and I say I am nothing
You don´t hold me antytime
so I feel like nothing.

I feel so small
I am nothing...nothing
need a protect
Who can give me a piece of soul?

I need your kisses
I need your love
but you are like
winter snow

You froze me
with one your sight
I need summmer sun
I need sleep at night.

You froze me now
I am death in your heart
I am nothing
and feeling so small.

17. 02. 2009

piatok 29. júla 2016

Je také zlé byť milovaný?

Som ďaleko od teba
a tíško tu plačem,
pozerám na hviezdy-do neba,
ja ťa milujem, to viem.

Nemôžem, no predsa chcem,
milovať to, čo je zakázané.
Urobiť tento hriech viem,
tak je to už dané.

Keď Adam a Eva prvýkrát zhrešili
a Bohu otočili sa chrbtom,
čo robili dávno vedeli,
ale čo už potom.

Aj ja mám ten hriech daný
a pýtam sa sama seba:
Je také zlé byť milovaný
a prečo ľúbim práve teba?

Vrkôčik si zaplietam
a zase sa pýtam:
Máme ten hriech daný?
Je také zlé byť milovaný?

(dátum neznámy, odhad 1998/1999)

nedeľa 3. júla 2016

Súd

Si, proste si, človek,
ktorý zmenil môj život.
Možno tomu nikto už neverí,
no väčšej lásky niet.

To, čo k tebe cítim,
to bude už navždy v srdci mojom,
otvor oči, prosím ťa,
ja chcem byť opäť v tom tvojom.

Viem, že som zlá
a sama som si vinou,
že ja v kúte ticho plačem
a ty si šťastný s inou.

Chápem tvoj postoj ku mne,
však sama som si ho zavinila.
Možno veríš, možno nie,
no mnohé veci som už zmenila.

Tak naposledy ma vypočuj,
buď chvíľu bohom a súď.
Daj mi svoju milosť
alebo navždy lásku zrúď.

Ja len človeksom,
človek so svojim omylom,
som malým čertom,
so zlomeným krídlom.

Zastrel ma, pochovaj,
zdvihni ma či udup.
Odsúď ako sračku,
či zo srdca ľúb.

Stále na teba čakám,
na tvoje rozhodnutie
Bude to azda láska
či opovrhnutie?

Tak daj mi prosím vedieť,
akým smerom sa mám uberať?
Prosím daj mi odpoveď jasnú,
či mám sa tešiť, či umierať.

07. 01. 2008

piatok 1. júla 2016

Šéfinkovi

Nedávaš mi správať, v posteli sa prehadzuem
tvoje modré oči ma spaľujú, tak ťa milujem
Cítim túžbu dotknúť sa ťa,
prinútiť ťa brať na vedomie, že žijem.

Hľadím na teba obdivne,
v bruchu cítim lietať motýle,
vždy, keď ťa zbadám,
je mi zrazu nádherne divne.

Osloviť ťa smiem iba pracovne,
tvoje mužné telo smieť tak pohladiť,
usmeješ sa na mňa, no oči sú ľadové.
Prečo je to všetko také záhadné?

Určite nejakú máš
a pred sklamaním ma chrániš.
Preto mi svoju náklonosť nedávaš
a mojej láske sa úspešne brániš.

Chcela by som byť tvojim tričkom,
abby som sa ťa mohla celý deň dotýkať.
Chcela by som byť tvojim pohárom,
aby sa ma aspoň raz dotkli tvoje pery.

No som len podriadená,
otravný hmyz v tvojom svete.
Aj ke´d ma neľúbiš,
vždy sa na teba tším v robote.

24. 10. 2009

Dominik Dán - Nežná fatamorgána

Na novú "Dánovku" sa vždy veľmi teším. Zvyčajne jedna vychádza v lete a druhá pred Vianocami. Táto mala vyjsť 16.06. a presne vtedy som si po ňu do Gorily aj išla, to bolo vo štvrtok a v piatok už aj bola prečítaná. Príbeh bol celkom fajn, aj staršie roky sa mi páčia, opis "Nášho mesta" z minulých dôb, keď pozerám na hotel Kyjev či Kamenné námestie, vždy si tak spomeniem na tieto knižky.
Dej a podobne prezrádzať nebudem. Od knižky som očakávala to, čo som dostala. Hodnotím ju kladne, ale kto číta pravidelne dánovky, tak bude asi taký, že sa začínajú na seba tak trochu podobať, ale ako odych je to super.

štvrtok 31. marca 2016

Životný ideál?!

Tak dnes opäť z trošku iného súdka. Trochu som svoje písanie zanedbávala, ale to nič, dnes padla v konverzácii "svätej trojice" téma "Ideálny život". Tak ak už toto nie je téma na úvvahu, tak ja už potom neviem čo. Takže ideálny život....

Ideálny život. Moja prvá myšlienka bola: Však ja už mám ideálny život, ale samozrejme realita až taká ideálna nie je, napriek tomu mám krásny život.
V prvom rade mám zdravie a neskormne si trúfam povedať, že to je skutočne najviac. Takže v ideálnom živote chcem, aby nikto nebol chorý. Nikdy.
Potom by som si priala mať dostatok peňazí, nie extrémne veľa, ale tak, aby som si nemusela kúpiť auto na lízing a byt na hypotéku a mohla by som si kúpiť bábiku, ktorú by som chcela bez toho, aby som musela premýšľať, či budem mať na druhý týždeň na jedlo.
A chcela by som partnera, najlepšie toho "môjho", ale tak naozaj. Tak ako to bolo predtým a ideálne ešte lepšie. Jedna časť mňa by sa chcela aj vydať. Proste mať taký normálny život, prácu, bytík, v bytíku manžela a tá druhá časť mňa si hovorí, že sa nechce viazať, že ideálny život by bol taký vyššie uvedený.
Ideálne by bolo ešte keby som mala tak o takých 15-20 kilogramov menej, jednak by som si mohla kúpiť na seba pekné oblečenie, jednak by som som sa nezadýchavala pri nutnosť výjsť do bytu (6 poschodie) po schodoch a tak.
No a úplne ideálne by bolo mať Volkswagen Passatt 2.0 TDI v modrej farbe so striebornými lištami a samozrejme, že by som ho vedela aj šoférovať. Lebo v momentálnej situácii, aj keby mi ho niekto dal, tak by to skončilo iba katastrofou
No a ešte by bolo ideálne môcť cestovať, do môjho vytúženého Paríža, alebo za krstným do Londýna alebo len tak, kdekoľvek.
A ešte parádna nadupaná zrkadlovka s ultra dokonalým makrom a samozrejme, aby som ju vedela úplne špicovo namakane ovládať.
No tak to asi v skratke môj ideálny život :-)

nedeľa 10. januára 2016

Neznámej

Páčiš sa mi aká si,
nemáš umelé prsia ani vlasy
Si krásna, taká prirodzená
a pre mňa taká ľúbezná.

Pozerám sa na teba dňom i nocou,
vplývaš na mňa nekonečnou mocou
a ty ani nevieš, že žijem,
že kvôli tebe každý večer pijem

Pre mňa si prekrásna bohyňa
vidieť ťa je zmyslom môjho dňa.
Vídam ťa ráno behať pri ramene
snívam, ako oplácaš mi vzrušenie

že som tvoj sen, že som tvoj anjel
a chceš, aby som to s tebou parádne rozjel
zvoní mi budík a preberá ma do reality,
chcem odhaliť kúsok z tvojej identity

Čítanie na pokračovanie: Ona 5

Časť 5: Stretnutie Ľahnem si do postele a rozkliknem správy: Si taká nádherná 😍 obe ste. Prečo? Prečo si mi to nedala vedieť? Nechceš deti,...