Hľadať tu :-)

nedeľa 30. júla 2023

Týždeň 27. 06. 2023 - 03. 07. 2023

Utorok - Chalani sa dopoludnia dosť bicyklovali a ja som upratovala. Najedli sme sa, úspešne sme uspali Pampúšika a vyrazili sme do Keksov, aby som zaviezla Drahého na vlak. Prišli sme pomerne skoro a vlak mal už ohlásené meškanie, tak sme zašli ešte do Dráčika. Akože nič moc tam nemali. V podstate asi nič, čo by som ešte nevidela.
Potom sme sa rozlúčili, Drahý išiel na vlak a ja som sa vrátila k mamine a Pampúšikovi. Keď sa zobudil, boli sme sa poprechádzať.

Streda - Mamina varila a ja s Pampúšikom sme boli von, najprv sa vozil na biku, ale potom si zobral fúrik a išli sme do krčmy na ihrisko. Bolo pomerne chladno a mamina sa stále smeje, že som zbalila iba letné veci. No, čo už. Na zákrute zaparkoval Swift, tak som ho musela s ním odfotiť. No, proste som ho nakazila.

Poobede sme sa boli všetci prejsť, proste taká pohoda.

Štvrtok - Mamina ráno volala na veterinu a že dnes by sme si už po Murka mohli prísť. Tak sme sa vybrali najprv na nákup do Kauflandu, zastavila som sa aj v Pepcu, aby som drobcovi kúpila mikinu a vzala som aj tepláčky a potom aj po Murka. Dosť dlho to trvalo, kým nám ho pani vydala a ešte mu dávala čip, takže domov sme prišli už pomerne neskoro. Mamina nechala Murka nám v spálni, aby ho psíkovia neotravovali, ale labrador aj tak za ním neskutočne pišťal, keďže má mačky doma a chcel sa s ním hrať. 
Podvečer už Muro vyliezol z prepravky, ale v rámci radosti môjho dieťaťa zaliezol pre istotu pod posteľ, ale v noci už vyliezol a spal s nami. Na šťastie nemal potrebu po nás loziť, pekne spal na konci postele.

Piatok - Pampúšik sa budí pomerne skoro, nejako nechce veľmi dobre tento pobyt spať. Hrali sme sa, boli sme vonku a poobede sme prijali chivavy. Labrador z nich bol úplne nadšený, oni až tak nie.
Poupratovala som konečne aj veci z postieľky a pomaly prenášam všetko do skrine. Však, keď ju už mamina má, tak nech ju využíva :-D

Sobota - Mamina robila marhuľové gule, Pampúšikovi nejako nechutili, asi preto, lebo tie marhule boli dosť kyslé, ale ja som sa teda obžrala, inak sa to povedať nedá, takže po obede som sa pár hodín iba gúľala.

Poobede sme sa boli všetci prejsť až k prameňu a ešte trochu ďalej, ale potom začalo popŕchať, tak sme sa otočili domov.
Napísala som ešte tatinovi, že čo robia zajtra, či by sme mohli prísť.

Nedeľa - Ani som si nejako včera neuvedomila, že už je prvého. Všetko tak nejako rýchlo letí. Dopoludnia sme sa boli pohrať na Staré Hory, nech má Pampúšik aspoň trochu zmenu. Najedli sme sa, dala som Pampúšika spať a keď sa vyspal, tak sme vyrazili za tatinom. Pozerali akurát Tour, tatino urobil palacinky. Ja nechápem, čo on robí, že ich má také krásne tenučké. Boli úžasné. Úplne ma to vrátilo do čias, keď nám ich robil v nedeľu na večeru a potom sme pozerali Hodinu pravdy. Inak, sú tu takí pamätníci, čo mali tento program radi? Ja veľmi. Aj keď mi vždy prišlo hrozne kruté, že im ukázali tie ceny a keď to náhodou nevyšlo, tak tie deti boli úplne fakt zle na tom. Ale inak to bolo super.
Potom sme boli pozrieť lietadlo a tanky a pohrať sa pod pamätníkom SNP a na zmrzlinu. Šoférovať popri tatinovi bola dosť sranda, jeho navigovanie a kybicovanie som si fakt užila. To akú máš spotrebu (ja sa musím priznať, že ja som ešte v štádiu, že som rada, že idem, takže spotreba zrovna nie je to, čo ma trápi). 
Zastavila som sa ešte v Lidli v Sásovej po pár drobností, spravila som fotku Otrave, že nech vie, že na neho myslím :-D
Keď sme prišli naspäť k mamine, bolo už dosť neskoro, ale akurát prišli aj ľudia, čo jej nechávali bradáčku na pol roka, takže tých pokynov bolo dosť, takže po prevzatí sučky, okúpaní nás sme už len ľahli.
Bradáčka je dosť uhúkaná, do toho ustráchané čivavy, tak som sa rozhodla, že prekvapíme Drahého a pôjdeme domov už v utorok, keď je v stredu to voľno. Mám pocit, že takto to bude najlepšie.
Aj tak mi to je celé také, keď vidím tatina s jeho partnerkou, ako sú v neustálom kontakte. Si tak niekedy hovorím, že čo robím zle, že niekto má ten fyzický kontakt v 15 ročnom vzťahu. Proste sa nejako psychicky cítim viac zničená než doma, čo je už fakt dosť divné.

Pondelok - Pustili sme dnes von trochu Murka, akurát sa nám nevrátil. Myslela som si, že sa vráti na večer aspoň na jedlo, ale nie. Asi si chcel užiť slobodu po toľkých dňoch. Pampúšik bol z toho dosť na nervy, neustále som odpovedala, že netuším, kde je macatko a Murko dokopy.

streda 26. júla 2023

Týždeň 21. 06. 2023 - 26. 06. 2023

Utorok - Neskutočné teplá, nič sa mi nechcelo, už sa teším, že sa pôjdeme schladiť k mamine v piatok. Poobede sme sa stretli aj s LL kamoškou aj so Susan, takže boli traja kamaráti pokope a celkom pekne dneska spolu výnimočne vychádzali, moc sa nehádali. Každý mal svoj bublifuk a išlo im to celkom fajn.

Streda - Ráno sme sa vybrali do Hlavného mesta pomerne skoro, lebo Pampúšik sa chcel povoziť na električke. Tak sme sa zo stanice zviezli na Obchodnú a tam som chcela ísť do Dráčika, ale bol z technických príčin zatvorený. Tak sme sa zastavili aspoň v Albi a mali tam na ukážku aj tú knihu o ľudskom tele, to ho dosť bavilo.


Na logopédii celkom fajn, trochu síce spočiatku nechcel spolupracovať, ale logopedička si s tým hravo poradila. Z Inštitútu sme sa ponáhľali na vlak a krásne sme ho stihli. 
Doma Pampúšik takmer okamžite zaspal.

Štvrtok - Pohodový horúci deň, pomaly sa balíme k mamine, vymýšľame, kedy najlepšie ísť a ako to všetko vlastne zvládnuť.

Piatok - Tak a je to tu a Pampúšik má už tretie narodeniny a strašne sa dojímam. Drahý išiel ráno ešte na pár hodín do práce. Ja som šla s Pampúšikom do zásielkovne po balík a do Billy a potom k ortopédovi. Tam sme čakali dosť dlho, ale zase nič extra strašidelné. Len som si proste myslela, že keď objednávajú na čas, že nebudeme čakať, ale pohoda. Postavil ho na taký skener, povedal, že tá plocha nôžka nie je nič hrozné, že má aj trochu vpadnuté členky dovnútra, že máme cvičiť, chodiť na boso, ale že zatiaľ bez nejakých pomôcok a o pol roka na kontrolu.
Písala mi aj Prvá žena, že okolo dvanástej bude už doma, že si môžem prísť po tortu. Medzičasom prišiel Drahý, tak som naložila chalanov do auta a išli sme po tortu.
Najedli sme sa a Pampúšika sme úspešne potom uspali.

Rozbalili sme darčeky, naložili auto a vyrazili do Kauflandu, takže z môjho plánovaného odjazdu okolo 18tej bolo nič, ale nevadí.

Toto je fotka z parkoviska z Kauflanud. Ako vidíte, bolo necelých 7 a my ešte na začiatku trasy, o natankovaní a dofúkaní pneu ani nepíšem. Dorazili sme proste niekedy po deviatej a dietaťko nespalo ani minútku a ešte sa asi do desiatej hralo s mačiatkami. Tie boli proste neskutočný hit.


Sobota - Zobudila som sa asi po štyroch hodinách spánku o nekresťanskej piatej a nemala som čo robiť, aby som nezobudila ostatných, tak som len tak čumela do mobilu, fakt krásne zabitý čas, ale keďže som si nezobral ani knižku a mamčine som nechcela načať, keď mám doma tri rozčítané, tak no...ale za tento pohľad to stojí, no nie?

Raňajkovali sme tortu. Áno, proste, sme sa na ňu všetci tešili a bola úžasná. Nabudúce rozhodne viac viac a o veľa väčšiu. Mňamózna.
No a potom darčeky. A to si ozaj myslím, že moja mamina sa zbláznila: sada záchranárskych áut, lopta, Lego, sada trička a kraťasov a posteľná bielizeň s Labkáčmi. Proste mega.
Varili sme, upratovali a prehovorila som Drahého, aby sme postavili nábytok, tak sme postavili skriňu a komodu a bolo to na nás ako aj dosť. Tým, že ten nábytok stál, tak už sa trošku pod svojou váhou aj ohol, takže tá skriňa nechcela lícovať, ale dali sme to.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Hrali sme sa s mačiatkami. Postavili sme aj posteľ a nočné stolíky, aj keď som myslela, že Drahý tie rošty vyhodí von oknom, ale nakoniec von oknom šiel rám pôvodnej postele. Novú posteľ vám sem nedám, lebo som ju z nejakého nepochopiteľného dôvodu neodfotila. Tak nabudúce.

Pondelok - Ráno mi Drahý oznámil, že volal do práce a že ho nutne-nutno nepotrebujú zajtra a že pôjde teda až zajtra domov. Si hovorím, že OK, pohoda, povyberala som nejaké veci už mamine so skrine, prebrali sme obrusy, ktoré sme chceli nechať/vyhodiť. 
Boli sme na prechádzke, umyli sme Pištíka a potom sme sa hrali futbal.

utorok 25. júla 2023

Týždeň 13. 06. 2023 - 20. 06. 2023

Utorok - Pampúšik sa celú noc prehadzoval a asi viac ako hodinu aj poplakával, ale nakoniec sa zobudil okolo siedmej v dobrej nálade.  Chvíľu pozeral rozprávky a ja som sa osprchovala a potom sme sa vydali do Kauflandu. Keď sme prišli a chystali sa na ihrisko, tak mi napísala LL, či nechceme ísť s nimi do mesta na zmrzlinu, že mi donesie tie splnomocnenia do škôlky. Tak sme išli. Pampúšik si vybral modrú zmrzlinu, ale moc to nevedel jesť, ešte sme sa potom zastavili na ihrisku za poštou, urobila som ovocné gule, trochu zjedol a zaspal.
Uvarila som zemiaky a dala som ich chladiť a trochu som upratala. Potom prišiel Drahý z práce a zobral Pampúšika von a ja som zatiaľ uvarila vajíčka, naskladala zemiaky a dala ich zapiecť. Chalani sa potom najedli, osprchovali a išli sme spať.
Ja som síce asi o deviatej odišla zo spálne a pozerala som ešte Nemocnicu z archívu, kým bude letná pauza.

Streda - Ráno som sa zobudila o 05:15 na to, že Drahému padol ten kovový obuvák na kachličky a už som nezaspala. Trochu som upratala kuchyňu a okolo pol siedmej som pustila práčku, na to sa zobudil Pampúšik. Chvíľu sme si čítali tie knižky z knižnice, potom spapal lentilkový jogurt a začali sme sa baliť, aby sme to všetko stihli. Pampúšik ešte zjedol pár hrozienok. 
Vo vlaku zjedol ešte pár kúskov jablka. Do Inštitútu sme dorazili asi 10:02 a začali najprv vyberať plastových psíkov z piesku. Pampúšik sprvoti veľmi nespolupracoval, ale nakoniec z neho vypadlo: Havko poď von, následne ich okúpali vo vode, osušili a dávali do búdy spinkať. Logopedička sa dnes zamerala na troj až štvorslabičné slová a aj troj až štvorslovné vety a na používanie sa/si: zobuď sa, kúpať sa, kde si?
Následne sme si prebrali pokrok, logopedičkino zameranie, čomu sa budeme venovať nabudúce, dohodli sme si termín na budúcu stredu, keďže potom sa chystáme k babine a stále bol dobrý čas, takže sme sa zrýchleným krokom presunuli na stanicu. Tam potom s nami išlo opäť to isté dievčatko, ktoré s nami išlo aj do Hlavného mesta a velice sa jej Pampúšik páčil, lebo si chcela hneď k nemu prisadnúť a rozprávať sa. Vo vlaku zjedol postupne banán, zvyšok jablka, pár sušienok a kapsičku, takže som sa ani moc nečudovala, že väčšiu časť zemiakov doma nechal na tanieri. 
Zaspal na moje počudovanie v svojej posteli, síce chvíľu vymýšľal, že on spinkať nejde, ale nakoniec sme spolu zaspali a ja som sa okolo pol tretej prebudila.
Prišiel domov Drahý, išli sme na nákup do Kaufu a potom ešte na chvíľu na ihrisko.
Písala nám Majiteľka, že by sa zajtra rada zastavila na byte a porozprávala sa s nami. Uff, tak si do druhej škôlky nakoniec pôjdem po rozhodnutie sama. Ešteže mi LL vytlačila obe splnomocnenia.

Štvrtok - Vstala som o pol šiestej, Pampúšik spinkal. Nedokázala som od nervozity nič robiť. Okolo siedmej sa zobudil Pampúšik, vyrazili sme najprv do Tesca, odtiaľ k Drahému zobrať nejaké veci a nakoniec do škôlky. Dosť dlho som hľadala miesto na zaparkovanie, ešte som si tak hovorila, že ako to tu musí vyzerať ráno, keď všetci vezú deti do škôlky. Miesto, kde sme si mali prevziať rozhodnutie, bolo krásne vyznačené, že človek nemohol zablúdiť. 
Tak žiaľ neprijatý. Tak už len dúfať v "našu škôlku". Písala mi potom LL, či nie sme na ihrisku, tak sme prišli za nimi a dohodli sme sa teda, že okolo jednej pôjdeme teda do škôlky. Som už bola totálne vystresovaná.
Tak sme sa išli domov najesť a potom sme sa vybrali do škôlky. Šla som dovnútra prvá, lebo obe deti sa rozbehli k vláčiku a išli sa tam hrať, tak ma LL poslala. Predo mnou boli dve panie a jeden pár a všetci boli prijatí. Tak si hovorím, štvrtá v poradí, to nie je možné, aby bol prijatý, ale bol. Skoro som z toho odpadla. Ledva som to rozhodnutie podpísala. Potom šla LL a opäť prijatá. Od dojatia sme sa skoro rozplakali. 
Ja s Pampúšikom sme išli domov búvať a dievčatá sa vybrali do mesta.
Pampúšik spinkal pomerne dlho, na večer sme išli ešte na chvíľku von. Prijatý je aj Kubík a tiež ešte jednej známej synček.

Piatok - Pampúšik vstal pomerne skoro, krátko po šiestej a samozrejme sa chcel už od samého rána hrať, takže ešte o ôsmej sme boli v pyžamách a hrali sme sa v obývačke s autíčkami. Ešte stále nedokážem uveriť, že pôjde do škôlky. Pripadá mi, že len nedávno ma pustili z pôrodnice a zrazu, že škôlka.
Vybrali sme sa do mesta, do banky a písala mi LL, že či nepôjdeme do Amfiku. Tak som jej napísala, že môžeme, keďže aj tak ideme do mesta. Tak sme sa tam neskôr stretli. 
Malá LL neskôr chytila totálny amok, tak ju veľká LL vzala domov, pri Bille som videla, že tam majú odparkované auto, aj som najprv myslela, že sa tam nejako počkáme, ale uvedomila som si, že by sme príliš blokovali ulicu a hlavne výjazd z kruháču, tak som išla domov a prepolila som melón a išla som ich počkať k ceste, nech si kočky vezmú domov, keď pôjdu okolo.
Poobede sme boli von na bagrovom, prišiel potom za nami aj Drahý a dosť sme si to užívali.

Sobota - Dopoludnia sa chalani boli ostrihať, zastavili sme sa v DM na námestí a celkovo sme sa prechádzali po námestí.
Poobede sme sa stretli na našom ihrisku aj s LL. Drahý kolotočoval všetky deti, čo tam boli. V poslednej dobe je to jeho najobľúbenejšia zábava.
Po dlhšom čase zaspal o ôsmej, extrém.

Nedeľa - Drahý musel ísť do práce a ja s Pampúšikom som sa vybrala na bagrové ihrisko a potom sme si urobili taký menší okruh po sídlisku a stretli sme moju budúcnosť. 

Hej, ja viem, že som s tým už mega otravná, ale akože päťkový modrý Swift stretnúť len tak u nás na ulici nie je úplne bežný pohľad.
Taká úvaha: môj krstný hovorí, že o svojich snoch netreba hovoriť ľudom, lebo budú závidieť, vysmejú ťa a bla bla bla ja zas hovorím, že o tom treba hovoriť (samozrejme zase nie každému a furt), ale proste, že to má dosah a fakt mi to už viackrát pomohlo dostať sa s k tým snom, že sa to dostalo k tým správnym ľuďom a tak ďalej. 
Pampúšik cez obed omietol spať, takže chalani sa vybrali pomerne skoro aj von, písala mi aj Susan, či sme von, tak sme sa tam potom všetci stretli.

Pondelok - Neskutočne sa oteplilo, fakt hic na mňa, takže iba dopoludnia bagrové, potom okolo pol dvanástej domov a doma len oddych a poobede znova von k nám k domčeku.

pondelok 24. júla 2023

Ako by mala vyzerať logopédia - prevzaté z FB Logopedie jinak

 Naše logopedka mu dá pár her za stolem a jdeme domů. Naše logopedka si s ním hraje na koberci. Jenom na sebe vyplazujou jazyk v zrcadle. Můžete mi říct, JAK BY MĚLA VYPADAT LOGOPEDIE? Chodíme tam už několik měsíců a mám pocit, že stojíme na místě.

Možná, že i v tobě dřímá semínko pochybností - JESTLI JSTE VYBRALI SPRÁVNĚ. Logopedie by měla být pro dítě hrou a pro rodiče návodem, jak ho doma rozvíjet tam, kde je třeba.
Šikovný logoped umí na hře postavit celou logopedickou intervenci. V prvních několika návštěvách je to o navázání vztahu s dítětem i s rodičem a o budování důvěry. Všímáme si toho jak se dítě pohybuje, jak dýchá, jak pracuje s hlasem, jak rozumí, jak komunikuje, jak manipuluje s předměty, jaké aktivity/hry si vybírá, jak dlouho u nich vydrží, jestli a jak se dokáže zapojit do společné aktivity, jak reaguje na zátěž, co ho zajímá, jestli si umí říct o pomoc, dáváme mu dostatek prostoru i času...diagnostika je proces, dítě při ní nemá být ve stresu ani nemá mít pocit, že je zkoušené. Ve tvých očích to může vypadat jako: "zahráli si pár her na koberci".
Protože v té hře nevidíš kroky a cíle. Na tom není nic špatně. Jasno by v tom ale měl mít váš logoped/vaše logopedka a taky by ti to měl/a při každém setkání vysvětlit. Právě na tvých bedrech totiž leží ta největší "dřina" - u vás doma. My jsme tu "jen" od toho, abychom přišli na to proč se to nedaří a ukázali ti, jak na tom můžete pracovat. Dřina to bude ze začátku hlavně pro tebe, protože potřebuješ dostat do vaší každodenní rutiny hned několik logo chvilek. Doba, kterou s dítětem strávíš v ambulanci, totiž nestačí na to, aby se TO dítě naučilo.
Při každé vaší návštěvě se ptám, co se vám ne/daří. Většinou vás u toho chci také spolu vidět v akci. Můžu vám tak pomoct vyladit detaily, zjistím, čím můžeme na to, co už děláme navázat a hlavně poznám, jestli a uvidím jak doma pracujete. S rodiči, kteří se nesnaží dodržovat terapeutický plán, ukončuju po několika napomenutí spolupráci. Do cíle totiž dorazíme jen, když budeme tým. Měníme totiž zažité stereotypy. Rozvíjíme schopnosti a dovedností, které se z nějakého důvodu opožďují. Změna, pokud má být trvalá, se děje postupně. Mozek potřebuje krátké, ale časté impulzy k tomu, aby mohla proběhnout. A ty zase nutně potřebuješ vědět jak na to. Proto tě nenechávám jen sedět na židli. Proto se tě snažím do našich setkání vtáhnout. Protože vím, že to, co si na vlastní kůži neprožiješ, můžeš jen těžko předat dál.
_
Možná už na logopedii nějakou dobu docházíte a ty máš pocit, že pokroky nepřichází, nebo přichází příliš pomalu. Některé změny vyžadují více času. Dokud ale budou ty pochybnosti jen ve tvé hlavě, tak se z místa nejspíš nehnete. Nenechávej si je tam. MLUV O NICH. Bez vzájemné důvěry to totiž nemůže dobře fungovat. Zeptej se svého logopeda na to, co ti není jasné. Nevidíme ti do hlavy. Rádi ti to vysvětlíme, víme proč to děláme. Pokud nedostaneš uspokojující odpovědi na svoje otázky, uvažuj o změně. Je na tobě, komu svěříš do rukou to nejcennější, co ti život dal. Každý klinický logoped pracuje trochu jinak. Narušená komunikační schopnost má příliš mnoho podob, a tak logoped, který sedne vám, nemusí nutně sednout Aničce odvedle.
_
Děkuju za SDÍLENÍ ❤️, ráda si pročtu tvé postřehy a zkušenosti.
_
Zuzana Blažková, máma & klinická logopedka

Vzťahy na pracovisku

Už od kedy som začala pracovať všimla som si, že niektorí ľudia vo firme sú si k sebe možno trošku bližší než by si možno mali. Napríklad, k...