Bojím sa, že niekto Ti to povie miesto mňa

Text tejto pesničky mi chodí dnes neskutočne po rozume a mám strašné chúťky ju poslať niekomu konkrétnemu, ale keďže by to bolo veľmi nevhodné, tak so tieto pocity uložím sem.

Bojím sa, že niekto Ti povie skôr než ja, povie miesto mňa!

Týždeň 14. 03. 2023 - 20. 03. 2023

Utorok - Ráno som sa snažila naučiť Pampúšika "dino". Kým sme sa šalili, tak občas povedal, dinonono, ale akonáhle si ho mal pýtať alebo pomenovať sám, bol to znova "di". Ale tak beriem to ako mikro úspech, že bol ochotný to po mne aspoň párkrát zopakovať.

Išli sme preparkovať auto a potom na ihrisko k LL. Prišli aj Susan s Kubíkom a boli aj smetiari, takže chalani mali veľkú radosť.

Poobede sme sa už len motkali doma.

Streda - Dopoludnia sme boli na ihrisku. Pampúšik pomerne rýchlo zaspal a pred štvrtou sa zobudil, dosť sa mu nič nechcelo, ale nakoniec sme išli von a pozerali sme sa asi polhodinu na bager na našej križovatke.

Potom za nami prišli Susan s Kubíkom a išli sme na ihrisko k LL. Neskôr mi volal Drahý, že kde sme a či ideme teda na nákup a ja si hovorím, že OK, tak sme išli domov a potom do Lidlu, tam sme celkom v pohode nakúpili, ale mne už bola strašná zima a išla som do auta a chalani išli odniesť košík a potom len počujem, že Drahý Pampúšika pchá do sedačky s plačom a proste celé zle. Hovorím, že ho tam netreba hádzať ako handru a už to išlo úplne brutálne, až si hovorím, že toto už nie je úplne bezpečné, tak som Drahého nechala vystúpiť, lebo ako nepotrebujem havarovať.

Doma to samozrejme pokračovalo, povedal mi strašné veci a za tým dodal, ako nás on oboch miluje, že pôjdeme kúpiť byt a tak a ja som len pozerala, že ak tento človek nemá rozdvojenie osobnosti, tak už hádam nikto.

Do polnoci som bola z toho úplne mimo, potom som nejako zaspal.

Štvrtok - Pampúšika som odviedla na deviatu do prípravky, nemal s tým žiadny problém. Hneď som sa vydala do O2, zrušila som si teda to druhé číslo, takže úplne super. Išla som domov, upratala som wc a začala som upratovať kúpeľňu, ale rýchlo to prešlo a musela som už ísť po Pampúšika naspäť.

Ešte sme ostali von a domov sme prišli už dosť neskoro, takže dosť neskoro zaspal a o pol piatej ešte spal. Čakala som na Majiteľku bytu, tá mi písala, že mi ešte dá vedieť, čo a ako. 

Pampúšik chcel ísť von, akurát, keď sme vyšli von, tak sme stretli Majiteľku so synčekom a Susan s Kubíkom, tak sme sa s nimi ešte rozlúčili, Majiteľka išla ešte zobrať synčekovi ešte nejaké veci do auta a išli sme teda k nám. 

Drahý stále neprišiel, nemala som teda peniaze, ale ako Majiteľka to chápala, proste, že nech jej to teda pošle na účet, no ja som bola úplne na nervy, že proste či je kompletne normálny.

Prišiel krátko po tom, ako odišla, dosť opitý, začal úplne zase tie svoje reči, aký je on úžasný a akí sme všetci lietadlá, tak som mu to vysvetlila, že proste to takto ďalej nejde, že či je kompletne normálny, že čo vystrája a že nech si ide ľahnúť a dá mi svätý pokoj.

Majiteľka doniesla Pampúšikovi aj pár drobností:

Piatok - Dopoludnia sme boli von, bola pomerne zima, ale má sa čoskoro otepliť, tak sa dosť teším. Pampúšik na obed vypil mliečko, v poslednej dobe si ho dosť často pýta pred spaním.

Keď som mu zarábala mliečko, tak mi napísala LL, že či môže prísť, či Pampúšik už spí, tak som jej napísala, že akurát sa chystáme, že nech pokojne príde, tak potom prišla okolo pol druhej, krátko po tretej prišiel na pár minút aj Drahý, že teda ide do Pelikánu oslavovať, na to som už ani nedokázala poriadne reagovať.

Pampúšik sa potom zobudil, vykakal sa do nočníka a vyrazili sme LL odprevadiť, keďže jej už volal muž, že sa s malou vracajú. My sme ešte potom ostali u nich na ihrisku s jej susedkou a jej synčekom.

Drahý prišiel okolo pol ôsmej a oproti včerajšku bol o dosť triezvejší.

Sobota - Celkom pohodová sobota, akurát Pampúšik cez obed nezaspal, takže večer bol už rýchlo unavený a o siedmej už spinkal. Napísala mi Terinka, či si ideme objednať Rewind Kirušky a aj som zhodnotila, že áno.

Mig má dnes narodeniny, odolala som mu napísať, keďže minulý rok mi napísal iba toľko, že ďakuje.

Nedeľa - Drahý išiel ráno do práce. Tak sme gazdovali do obeda sami. Akurát, keď som Pampúšika chcela uspať, tak prišiel domov, takže opäť nespal cez obed a začala som mať z toho trošku nervy, že hádam neprestane spať cez obed, ale tak hádam to bude OK.

Večer som ešte napísala na FB, či mi niekto odporučí servis, kde by mi opravili tú prasklinku na čelnom skle auta a jednému som aj napísala a ešte večer mi prišiel mail, aby som ráno zavolala, že sa dohodneme.

Pondelok - Ráno som volala teda do toho servisu, ale pán mi povedal iba toľko, že mi zavolá manželka, keď príde do práce a tá mi potom pred deviatou aj volala a dohodli sme sa, že by som o desiatej mohla prísť. Takže sme sa rýchlo pobalili a išli vytiahnuť peniaze, kde ma v Krátkej dosť zablokovali autá, takže som sa dosť bála, či odtiaľ vôbec vyjdem, ale nakoniec som to zvládla bez ublíženia akémukoľvek majetku. Odtiaľ sme vyrazili do umyvárky, kde som hlavne autíčko povysávala, ale aj umyla, aby konečne nebolo od polovice dverí šedé, ale opäť čierne. Svietilo krásne slniečko a tak sa iba lesklo.

Samozrejme autoservis som na prvýkrát prešla a dosť dlho trvalo, kým som sa mohla otočiť, ale nakoniec sme tam trafili.

Pani majiteľka bola super a super šikovná. Trvalo to síce fakt tak ako povedala okolo 40 minút, ale vôbec nemala problém s tým, že jej Pampúšik do toho všetko komentuje a v podstate sa mu tie malé ústočká vôbec nezavreli, kým sme nenasadli opäť do auta.

Zastavili sme sa v Lidli, potom na ihrisku a potom sme sa už ponáhľali domov, aby som všetko stihla. Od jednej do druhej som neúspešne uspávala Pampúšika, ale potom som sa už potrebovala ísť osprchovať a pobaliť, takže do toho prišiel Drahý, ja som odišla, tentokrát som to krásne stíhala, ale vlak mal najprv napísané meškanie a nakoniec ho vôbec nevypravili a aj ten o pol štvrtej mal pár minút meškanie, tak som písala pani do Inštitútu, že prídem neskôr, ale meškala som asi len 10 minút, takže to bola pohoda, aj tak po mne ešte prišli.

Po prednáške prišiel po mňa Krstný a išli sme sa prejsť po meste a trochu pokecať, ale o 20:09 som išla už vlakom naspäť. 

Pozrela som si Klamstvo a zaspala som.

Pondelok - 

Týždeň 07. 03. 2023 - 13. 03. 2023

Utorok - Pampúšik začal sopliť, tak sme boli celý deň doma. Ráno som ho skúšala naučiť pripojiť k sa aj ni ako sanitka, ale nijak sa na to nechytal, tak som z toho bola aj dosť rozčarovaná, ale nevadí.

Poobede som skúšala lego kocky a to pochopil pomerne rýchlo a mala som z toho obrovskú radosť. Ešte som to takmer ihneď posielala tej logopedičky, lebo by som ako vždy zabudla.

Streda - Pampúšik má stále trochu soplíky, ale v celku v pohode. Vybrali sme sa na rýchlo do Tesca a odtiaľ rýchlo na logopédiu, kde sme trochu meškali, ale OK. Keď som zaparkovala a vybehla sa vycikať a zbaliť si ešte nejaké drobnosti na von a vyšli sme pred bytovku, tak tam boli Susan s Kubim a že idú k notárovi pri Dráčiku, tak reku, či môžeme ísť s nimi, že jasné, tak sme išli a odtiaľ nás pozvala do Antikvariátu na koláčik k MDŽ, tak to sa nedalo odmietnuť.

Po koláčiku sme sa ešte na chvíľku zastavili na blízkom ihrisku, chalanom sa tam veľmi páčilo, ale čakala nás ešte pomerne dlhá cesta domov.

Najedli sme sa a Pampúšik si pospal.

Poobede sme sa už len hralCeli doma, stále som skúšala sani, ale nestretla som sa s úspechom, ale to nevadí.

Štvrtok - Najedli sme sa a Pampúšik bol taký nejaký nijaký a keď som volala s maminou, tak si ľahol do obývačky a dokonca tam zaspal, o pol jedenástej. No, na parádu. Tak spal asi hodinu. Stále mu tečú sople, takže je to také nijaké.

Na šťastie zaspal aj po obede a keď prišiel Drahý z práce, tak som vybehla na rýchly nákup do Lidlu, on potom išiel naspäť do práce.

Večer sme sa ešte hrali s kartičkami. 

Piatok - Ráno sa Pampúšik zobudil pomerne skoro a chvíľu pozeral TV a začal kričať kika kika kika, ale nedokázala som identifikovať, čo to má byť. 

Na obed som urobila palacinky, aby som Pampúšikovi trochu zdvihla náladu.

Celý deň sme boli doma, Pampúšikovi trochu ustupujú sople. Drahý pôjde na celý víkend do práce.

Sobota - Zobúdzali sme sa nejako pomaly, teda hlavne ja. Pampúšik si vybral zase panáčikov z Harryho Pottera a tak so mnou raňajkovali. 

Pamúšik pri nich aj čaroval a už pekne povedal čáji-máji fuk. 

Varila som a hrali sme sa s Pampúšikom a boli sme na krátkej prechádzke.

Nedeľa - Ráno som vybehla autom do Tesca po pár drobností a keď som zaparkovala, tak mi volal Drahý, že či budem niečo variť a či by som mu doniesla obed. Plánovala som variť, až keď Pampúšik zaspí, ale tak som to vymenila a išli sme vypražiť karfiol a uvariť zemiaky. Urobila som Drahému aj dva chlebíky, lebo som vedela, že zrejme budú v práci až do večera.

Okolo 11tej som mu teda volala, že ideme za ním. 

Potom sme sa chvíľu hrali ešte von, nech sa Pampúšik poteší, sople na šťastie už takmer vôbec nemá.

Pondelok - Pampúšik ráno začul smetiarov, tak sme len tak na rýchlo najprv vybehli von, ja iba v papučiach, aby ich ešte videl. Potom sme sa išli doobliekať a išli sme von, dosť fúkalo a najprv sme boli na ihrisku pri veľkej šmýkačke, ale nikto tam nebol, tak sme sa presunuli na bagrové ihrisko a potom za nami prišli Susan s Kubíkom.

Volala mi aj mamina, že mi prišla úradná zásielka, tak som hneď vedela, že to bude pokuta za parkovanie, tak aj bolo. Proste to Hlavné mesto ma raz zabije. Aby nebolo ľúto, "len" 52€.

Drahý prišiel ešte pred pol treťou domov, takže som pohodlne stíhala, ale keďže ja som vždy v nejakom časovom strese, tak som si nezbalila peňaženku, takže som sa vracala domov a aj by som to aj tak stihla, ale akurát išiel vlak a pred priecestím sa spravila totálna kolóna a ja teda v nej. Takže som šla vlakom o pol štvrtej a prišla som presne o 16:00 do Inštitútu. 

Na prednáške som miestami zaspávala, keďže som bola od pol piatej rána hore, ale tešila som sa na stretnutie s Krstným. 

Ten samozrejme trochu meškal, ale to mi až tak nevadilo, naozaj to bola iba chvíľa a potom sme sa vybrali do nejakého jazz klubu, kde som vypila jednu limonádu a on jednu kávu a prišiel nám majiteľ jemne naznačiť, že bude dnes zatvárať skôr, lebo pri tých tržbách sa mu viac oplatí to zavrieť ako svietiť.

Tak sme sa išli prejsť a Krstný ma vytrepal k jaskyni s panenkou Máriou. Bolo to do riadneho kopca, nemala som vodu a statočne ma aj boleli nohy už po celom dni, ale stálo to za to.

Bolo to tam krásne vysvietené a malo to svoju atmosféru. Myslím, že cez deň by to až ta nevyniklo.

Týždeň 28. 02. 2023 - 06. 03. 2023

Utorok - Ráno sme vybehli na rýchlo do Tesca, akurát som videla, že Susan tiež štartuje auto, tak sme si len zakývali. Potom sme sa trochu pomotali, ale bol fakt unavený a keď som volala s maminou, tak len ležkal. Moje zlatíčko.

Streda - Napísala mi Susan, či sa chystáme von, tak sme sa stretli a bolo to fajn. Večer mi ešte napísala baba z prípravky do škôlky, na čo som medzičasom zabudla. Aj som to chcela zrušiť, keďže Pampúšik trošku ešte stále hnačkuje, ale som si povedala, že skúsime a uvidíme.

Štvrtok - Ráno sme sa zobudili, trochu som pustila Pampúšikovi trošku TV a potom sme sa pobalili a autom som nás zaviezla do mesta. Odovzdala som Pampúšika, ten sa rovno rozbehol k autíčku, keď som odchádzala, počula som síce, že mama nie pe (preč), tak som chvíľku počkala za dverami, ale o chvíľku to prestalo a tak som šla na námestie a vydala som sa do O2. Zabudla som, že na námestí je dnes výpadok tuším elektrickej siete, tak O2 a všetko ďalšie bolo pozatvárané, tak som sa len tak motala po okolí a čakala som, kedy zazvoní mobil, že Pampúšik sa na mňa pýta alebo sa veľmi pokakal alebo niečo podobné. Po hodine som mala konečne trošku normálnejší pocit v žalúdku, bolo krásne slnečno, tak som si čítala e-book na mobile o Hraniciach, čo bolo moc fajn. Okolo 3/4 na 11 sa už začali pred budovou Rodinného centra začali schádzať maminky, tak sme pomaly vyšli po schodoch a išli sme si po detičky. Moje dieťa nechcelo ísť domov a od zlosti roztrhal macka, ktorého vytvoril. Takže sme išli potom odtiaľ poslední, čo je absolútna klasika. Neskôr nechcel vystúpiť z auta, ale išli sme ešte na ihrisko, lebo som myslela, že príde Susan s Kubíkom z gymnastiky, ale nedočkali sme sa (poobede som sa dozvedela, že sme sa tesne minuli). Hrali sme sa na basketbalovom ihrisku s lopotou, potom tam prišiel taký väčší chlapček, tak si s Pampúšikom kopal a išla okolo aj Romi s Víťazkou, takže sme sa chvíľu zahovorili.

Domov sme síce išli s plačom, ale Pampúšik už bol celý pokakaný, čo ma teda nepotešilo, že hnačka stále nechce ustúpiť, tak som ho okúpala a išli sme spinkať.

Poobede Drahý úplne odpadol do postele, že má zimnicu a horúčku zároveň, takže sme išli von, potom som Pampúšikovi nanútila 1/4 čierneho uhlia, okúpala som ho, uložila a večer som ešte pozerala Nemocnicu a objednala som mu bezlaktózové dojčenské mliečko, keďže klasické bezlaktózové mliečko moc nechce.

Celú noc sa prehadzoval, tým, že bol hladný, ale odmietal čokoľvek zjesť, takže paráda.

Piatok - Pampúšik sa zobudil asi o pol šiestej, samozrejme totálne hladný, nalial si trochu bezlaktózového acidka, ale nakoniec ma prehovoril, aby som mu spravila mliečko, hoci som tušila, že to nie je úplne najlepší nápad, ale proste na všetko iné som počula nie a proste počúvať polhodinu hladné dieťa, to nechcete.

Takže sa najedol, ešte sme trošku pospali, hrali sa a keď prišla smska, že mliečko je pripravené v lekárni, vyrazili sme autom do Tesca, akurát mi písala Susan, že tiež vybehli do mesta, ale že prídu na ihrisko potom, tak som jej napísala, že ideme na otočku do Tesca a ako som parkovala pred bytovkou, tak práve prichádzali na sídlisko, takže úplná pecka.

Na ihrisko potom prišla aj Romi s Víťazkou a ešte jedna známa so synčekom, takže chalani sa riadne vybehali, Pampúšik už bol dosť unavený, keďže jednak vstal skoro a že celú noc sa prehadzoval, tak si vypýtal mliečko, urobila som mu teda tú bezlaktózovú Bebu, ale ani to ani neochutnal, ale dojedol si rožtek a vlastne takmer ihneď zaspal.

To bolo krátko po pol jednej. Okolo piatej mi napísala Susan, že sú von a Pampúšik ešte spal, tak som sa rozhodla, že vybehnem aspoň ja, ale keď som išla okolo spálne, tak akurát začal niečo hrkútať, aj sa pomerne rýchlo vychystal von. Na rozdiel od obeda, tam bola zima strašná, ale vydržali sme asi hodinku.

Potom sme sa doma hrali, Drahý volal so svojou maminou, umyli sme sa, Drahý spravil Pampúšikovi bezlaktózovú Bebu, ktorú ochutnal a nechal tak, takže som sa celkom tešila na noc, ale si hovorím, že hádam to bude fajn.

Sobota - Pampúšik sa zobudil asi okolo pol piatej, pýtal si mliečko, ale ani sa ho nedotkol, tak nakoniec zjedol takmer celé dve kaše v kapsičke, ktoré včera celý deň odmietal, ale potom moc už nespal a prehadzoval. 

Okolo pol siedmej sme to už všetci vzdali a chalani sa pomerne rýchlo vybrali na poštu a do potravín. 

Potom chvíľu boli doma, Pampúšik zjedol polovicu bezlaktózového čokoládového jogurtu a pár piškót a išli znovu von.

Keď potom prišli, Drahý išiel ešte do Kauflandu po mäso, Pampúšik zjedol DVE lyžičky polievky a dojedol tie piškótky, ale tak OK, hádam sa to jedenie pomaly rozbehne.

Chvíľu sme sa hrali s Legom a potom takmer sám zaspal, ja som len bola s ním na posteli, potom prišiel Drahý a začal variť segedínsky guláš.

Keď sa Pampúšik zobudil, chcel si ísť von kresliť kriedami na chodník a že mám zavolať Kubina. Tak som im napísala, tak odpoveď bola, že sa práve obliekajú, tak sme išli von, chvíľu si chalani kreslili na chodníku, ale potom sme sa rozhodli ísť sa prejsť okolo jazera. Tam chalani zošrotovali chrumky, prišli sme domov, Pampúšik nechcel nič jesť a už si hovorím, že sa ho ani nebudem pýtať, že mu proste dám, keď si bude pýtať. Na večer vypil trochu tej bezlaktózovej Beby. Drahý ihneď zaspal, ale v podstate krátko na to zaspal aj Drahý a ja som zasadla za noťas. Asi o 23:00 sa Pampúšik rozplakal, lebo sa udrel, ale pomerne rýchlo sa upokojil.

Nedeľa - Spať som šla až po jednej, nakoľko som sa započúvala do pár podcastov, ale prekvapivo som bola o pol siedmej celkom čerstvá.

Chalani si pustili rozprávky a ja som sa osprchovala, potom sme boli zaviesť Drahého do práce a zastavili sme sa v Tescu po chlebík a trochu sme pobehali po tých obchodíkoch za Tescom. V Tedi som si vyhliadla také hračky do piesku s kanvičkou, tak to potom niekedy asi kúpim.

Boli sme chvíľu aj vonku, ale bola zima, tak sme išli domov. Pampúšik dojedol pár piškotiek a zaspal. Písala mi aj Susan, že dnes je o 15:30 divadielko, že či nepôjdeme. No aj by som šla, ale neviem, kedy sa Pampúšik zobudí, budiť ho nebudem.

Tak sa zobudil okolo pol piatej, na chvíľu sme vybehli ešte von, ale kakal, na šťastie už tvrdo. Drahého sme našli spať v obývačke pri TV.

Večer už ale Pampúšikovi opäť bublalo v črevách, ja som pozerala Let´s Dance, ale zaspala som pri tom.

Pondelok - Okolo pol jednej som sa zobudila a premiestnila som sa do spálne, no Pampúšik bol pokakaný, takže som ho musela umyť, prezliecť a potom sa celú noc viac-menej prehadzoval. Zobudil sa okolo pol siedmej, totálne hladný, dojedol bezlaktózový jogurt a vyrazili sme k doktorke. Dosť som sa tam motala, kým som našla nejaké voľné miesto pre auto. 

Doktorka má dovolenku, sestrička povedala, že proste prísna diéta a ak by sa to nezlepšilo, tak sa máme v stredu ozvať.  Odtiaľ sme sa vybrali do Lidlu, kúpila som mu 5 ovocných kapsičiek, banány a išli sme domov. Ako som zaparkovala, tak mi napísala Susan, že ide ešte do Tesca a potom by sme mohli ísť von. Poprosila som ju o knedľu, tú mi kúpila a išli sme von, ale obaja chalani boli dosť už unavení a umrčnaní a hlavne bola riadna zima.

Pampúšik zjedol suchú knedľu a uložila som ho spať a boli už takmer dve hodiny, takže som sa najedla aj ja a poupratovala som tak zbežne a chystala sa na odchod, keď Drahý neprišiel ani 14:40, tak som mu volala, že kde je a on, že zabudol, že hneď je doma, aj prišiel celý upachtený, ale aj tak som to už nemala šancu stihnúť, tak som sa rozhodla, že pôjdem autom do Hlavného mesta. Krátko po príjazde a asi troch zmeškaných odbočkách som to už miliónkrát oľutovala, na moste SNP som sa tak točila, že som si myslela, že skončím v Petržalke, ale nestalo sa tak, ale v centre som sa už len modlila za nejakú odbočku do tichšej uličky, čo sa mi podarilo a ako zázrakom tam bolo rovno aj parkovisko. Síce je tam všade teraz tá rezidenčná politika, ktorej som tak úplne nepochopila, musela som si kvôli tomu ešte stiahnuť nejakú špeci aplikáciu a iba som dúfala, že som to spravila dobre.

Pomerne rýchlo som sa zorientovala, ale kvôli času som aj tak šla jednu zastávku električkou. Do Inštitútu som dorazila načas a krátko po mojom príjazde sme aj začali.

Boli sme dosť dlho, takmer do siedmej. K autu som šla peši, čakal ma tam pozdrav od mestskej polície, takže zrejme to bude na pokutu, čo sa teším, ale v tej chvíli mi to bolo aj jedno, aj tak to príde domov a bude to treba zaplatiť, na tom nie je až tak čo riešiť. 

Riešiť bolo treba ako odšoférovať naspäť. Išla som s navigáciou waze, keďže tá píše aj najvyššiu povolenú rýchlosť, akurát, že ju mám v angličtine a kým som sa zorientovala v tom, čo mi hovorí, tak som prešla odbočku na diaľnicu, takže som šla po starej ceste, ale pred Bernolákovom som sa napojila na diaľnicu, čo už bolo fajn. 

Domov som dorazila akurát na uspávanie, urobila som si dva chlebíky, z čoho mi jeden ešte zjedol dieťatko a išli sme spať.

Keď chalani zaspali, presunula som sa do obývačky a volal mi Krstník, asi hodinu sme sa rozprávali, zvažuje odchod na východ a tak.

Potom mi písala ešte LL asi do 23tej, takže som potom bola ešte aj rada, že sa mi dal spustiť ešte dnešný deň Klamstva, hoci druhú časť som nevidela, ale asi to až tak nevadí.

Týždeň 21. 02. 2023 - 27. 02. 2023

Utorok - Ráno som budila Drahého do práce, keď mi povedal, že si vzal na dnes pol dňa dovolenky. Spýtala som sa ho, kedy mi to chcel ako povedať, tak mi hovorí, však teraz Ti to hovorím. No reku paráda. Tak som začala žehliť, že dozrie trochu na Pampúšika, nech sa mi nemotá popod žehliacu dosku, keď sa začal obliekať, že on teda ide do práce. Si hovorím, no tak reku OK. Tak z pol dňa dovolenky, boli cca dve hodiny, ale OK.

Pampúšik má zo včerajška veľký zážitok, keď sa trochu buchne (aj schválne), tak hneď kričí: pí sa (príde sanitka). 

Boli sme sa trochu pomotkať vonku, ale len tak cca na hodinku.

Pampúšikovi som urobila špagetky na obed tak na rýchlo, keďže kura na smotane ho nejako neoslovilo tentokrát. Hovorím mu dobrú chuť a on mi na to do chúúú...No taký bol zlatý.

Potom som rozbrala sporák aj s rúrou, celé som to nahádzala do vane odmastiť a potom mi došlo, že sa k tým kachličkám vzadu nedostanem, lebo ho neviem odpojiť od plynu, ale tak vždy lepšie niečo ako nič. 

Poobede prišiel Drahý a o chvíľu mu volali z práce, že sa niečo pokazilo, tak že či ho nezavezieme, tak sme ho zaviezli, potom sme mu boli odovzdať poštu. Poslala som aj kamoške pohľadnicu k narodeniu dcérky a išli sme ešte na skok do Tesca a potom ešte na chvíľu von.

Streda - Ráno som sa opäť vybrala do Tesca, keďže včera som tam bola len tak na rýchlo a hlavne nerozmyslene. Dosť dlho sme sa tam motali, ale aj tak som zabudla smotanu, takže som s Pampúšikom išla ešte peši do Billy. Keď sme sa vracali, tak mi volal Drahý, či ho nevezmem k strojárovi, že by potreboval ísť niečo s prevodovkou do stroja (dodnes netuším čo), tak sme vyložili nákup a naspäť do auta, do Drahého do práce, k strojárovi, odviesť ho naspäť a potom ešte na ihrisko. Stretli sme tam Susan s Kubíkom a Romi s deťmi aj sestrou. Sťažovala sa, že súkromná škôlka má jarné prázdniny a štátna normálne funguje. Pampúšik bol ohromený malou Víťazkou, stále za ňou chodil a bába bába, ani kamaráti ho nezaujímali.

Štvrtok - Dopoludnia sme sa stretli so Susan a Kubíkom na ihrisku a sme sa rozprávali, že by sme mohli ísť do SpaceManie poobede, keď tak strašne fúka.

Ja som potom fakt na večer asi na hodinku a pol aj s Pampúšikom bola, Drahý ostal doma. Boli tam väčší súrodenci (brat a sestra), tak si ich Pampúšik najprv obzeral, ale potom tam už skákal a naháňal sa aj s nimi.

Večer som ešte pozerala spoj na zajtra do Hlavného mesta. Mali by sme to bez problému stihnúť.

Piatok - Ráno sme sa zobudili, najedli, pobalili sme sa a chceli sme vyraziť. Lenže som zistila, že môj plán, že si dobijem kartičku a tak pôjdeme busom veľmi rýchlo zlyhal, keďže koncom minulého roku skončila jej platnosť a s 50€ platiť 2€ lístok som veľmi nechcela riskovať, že vodič bude hundrať, prípadne mi nebude mať vydať a proste tak, no zastaviť sa niekde rozmeniť už nebol čas (to je tak, keď si všetko nechávam na poslednú chvíľu). 

Tak som vybehla do bytu po kľúč od auta a vybrala som sa teda do Hlavného mesta autom. Po príchode do Ružinova som si hneď spomenula na Romi, ako včera hovorila, že ona nemôže šoférovať v Hlavnom meste, že sa tam nevie preraďovať cez pruhy. Reku presne, 2x zrejme na mňa niekto trúbil, raz určite, nakoniec som ale našla miesto asi 10 minút peši od ordinácie a stále sme mali kopu času. Na šťastie v tom komplexe bolo také mikro ihrisko a Pampúšik sa tam chvíľu pohral. U zubárky všetko v pohode, akurát máme dávať väčší pozor na čistenie spodných stoličiek. Dokonca to moje drahé dítko otvorilo pusinku tak, že ju až nechcelo zavrieť.

Domov sme išli tiež  dosť divoko, ale nakoniec som sa zhodla s navigáciou a našli sme cestu na diaľnicu. Ledva som zaparkovala a prehovárala Pampúšika, aby vystúpil, išla okolo Romi s deťmi a o chvíľu prišla aj Susan s Kubíkom. Tak sme s nimi boli chvíľu von, ale fakt len chvíľu, aby Pampúšik pospinkal aspoň hodinku pred logopédiou. Kým ja som mala stresy, že ho budem budiť, tak sa zobudil pekne krásne o pol tretej sám, obliekli sme sa a vyrazili sme. Ešte šťastie, že to máme len o ulicu ďalej. Logopedička ho chválila, že už mu viac rozumie a že už skladá aj štvorslovné vety. To je síce všetko pekné, ale ako ho "donútiť", aby rozprával celé slová, to mi neprezradila a tiež prezradila, že ona je už len do konca mesiaca a že potom si nás vezme asi kolegyňa, ale tá je dlhodobo chorá, ale to už mi bolo viac-menej jedno, keďže aj tak začneme chodiť do Inštitútu detskej reči. 

Pampúšik nechcel ani počuť o tom, že by sme mali ísť domov a už sa schyľovalo k pol piatej, tak som si tak povedala, že pomaly hádam pôjdu aj deti poobede von a ostali sme von, len som vybehla do vchodu po motorku. O chvíľu sme stretli Veve s oboma chlapcami, známu s drobcom, Romi s deťmi a mužom a neskôr prišli aj Susan s Kubim, takže sme tam boli celá partia.

Po šiestej sme sa pomaly rozchádzali, začínalo sa aj stmievať, akurát, keď sme vošli do vchodu, tak vybehol Drahý von telefonovať, tak Pampúšik samozrejme za ním.

Takto potom protestoval, že nejde domov. Nervy mi už dosť tiekli, ale tak čo už.

Sobota - Pohodová sobota. Dopoludnia išli chlapi spolu na poštu a trochu sa pomotali po vonku, ale dosť fúkalo. Poobede som sa vybrala ja s Pampúšikom okolo Strieborného jazera. Bolo síce dosť blato, ale menšie ako som čakala. Našli sme aj krásnu mačičku.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Vonku bolo hnusne, takže sme boli celý deň doma. Pampúšikovi nijako moc nechutilo a večer sa po mliečku totálne dogrckal, takže sme ešte večer prezliekali celú posteľ a ja som nejaké veci hneď dala ja prať, aby to do 22hej bolo ešte vypraté.

Pondelok - Písala mi Terka, že si kúpila druhú Looks a to ma "donútilo" si tie svoje pofotiť, to bolo moc fajn.

Pampúšik si vypýtal ráno aj jogurt, ale zjedol z neho ledva dve lyžičky. 

Potom sme na chvíľu boli von, ale Pampúšikovi asi nebolo veľmi dobre, lebo potom zaspal s knižkou v rukách, ani ju nedokázal odložiť.

Bola som nervózna z toho, že mám ísť na kurz do Inštitútu, že ako tam dostať a všetko. Drahý prišiel pred pol treťou domov, takže som vyrazila autom na vlakovú stanicu. Keď som sa obzerala, či som dobre v čiarach, tak som zbadala v spätnom zrkadielku auto LL. To bolo hrozne milé.

Bola som prekvapená, že idú hneď dva vlaky po sebe do Hlavného mesta, aj keď teda do iných konečných staníc. Keďže môj vlak išiel neskôr, tak v ňom bola kopa voľného miesta. Pozerala som Výnimoční na mobile. Do Hlavného mesta sme dorazili pred pol štvrtou, po krátkom hľadaní a pomocou google maps som dorazila do Inštitútu. Krátko po mne začali prichádzať ostatní rodičia. Dokopy nás bolo sedem, šesť rodičov chlapcov a jeden ocko dievčatka. Základná anamnéza bola pre mňa ako vypočutie si nočnej mory. Problémové tehotenstvo, predčasný pôrod, oživovanie dieťaťa, Apagar skóre 2. Proste viac-menej skupinka rodičov, ktorí sú vlastne radi, že sa ich deti sa narodili a narodili sa živé a relatívne zdravé a opozdenie reči je oproti tomu štartu do života iba malina.

Samotný prvý diel kurzu bolo o predstavení úrovní reči u malých detí a zhodnotenie na akom stupni sú naše deti a určenie základných stratégií pre zlepšenie. Bolo to veľmi poučné. 

Vyrazila som na stanicu, aby som stihla vlak 19:09, ale bol odročený a nikto nevedel povedať, či ten o 19:39 pôjde, tak som sa rozhodla ísť na autobus, ale v Hlavnom meste sú vlaková a autobusová stanica nie sú hneď pri sebe a keďže sa tam zmenili spoje, odkedy sme sa odsťahovali a jediný, kto mi napadol, že by toto mohol vedieť (haha, hneď z fleku mi teraz napadajú ďalšie tri osoby) je Inžinier, tak som mu zavolala a voalá, samozrejme vedel. Volala som aj domov, že Pampúšik má stále hnačku, tak som sa na novej autobuske zastavila v Lidli a kúpila som ešte balík plienok. Musela som čakať na autobus, ktorý by išiel aj na železničnú stanicu, medzičasom mi volal krstný, takže sme sa dosť dlho rozprávali.

Týždeň 14. 02. 2023 - 20. 02. 2023

Utorok - Človek by sa ani nenazdal a je tu Valentín. Keď som si robila kávu, zbadala som ísť popod okno LL auto, tak mi došlo, že idú na gymnastiku, tak som jej napísala, že nech sa zastaví, aby sme konečne dali malej L darček k narodeninám. Tak mi napísala, že s ňou išiel muž, ale že keď prídu, tak sa môžeme stretnúť von. 

Darček pre malú LL

Tak sme sa potom stretli, detičky si vymenili darčeky, Pampúšik dostal aj pár balónov, išli sme k nám na basketbalové ihrisko, kde potom z mesta prišla aj Susan s Kubíkom. Deti sa hrali a my sme sa celkom dlho rozprávali, kým malá LL nespadla a nechcela ísť domov. My sme ešte chvíľu zostali, ale Kubík začínal byť unavený a tak išli domov a ja s Pampúšikom obvešaná darčekom, balónmi a batohom som sa ešte zastavila v Žabke po pár drobností, ledva som to odniesla domov, keď som zbadala auto Ľadovej kráľovnej. No skoro ma vyrútilo. Mne sa už včera zdalo, že ho vidím, tú jej nebeskú farbu auta ťažko prehliadnuť, ale dnes to bola tutovka. Moja nádej, že dom predsa len predala, zhasla ako sviečka na hroboch cez veterné Dušičky. Chcela by som si nahovoriť, že sa ma to netýka, ale ten to klame, klame predovšetkým sám sebe, takže áno, slušne ma to rozhodilo. Myslím, že toto prekvapenie na Valentína by som oželela.

Poštárka mi ešte ráno doniesla aj obálku a v nej zajačika pre Pampúšika.

Drahý mi doniesol dve čokolády zo Žabky a malému žuvačky s dinosaurom. Bola pohoda. V noci som nevedela zaspať, všetko sa to vo mne bilo, až som si povedala, že sa na chvíľu povozím, že sa proste budem musieť sústrediť na šoférovanie a bude to lepšie. Niečo vo mne mi síce hovorilo, že sa Drahý zrejme prebudí, čo som ledva prišla na Amfik, keď som si všimla, že mi volal, tak som mu napísala, že o chvíľu som doma. Samozrejme mi vynadal, že som totálne divná, že kto už jazdí pred polnocou, ale nemala som chuť to rozprávať človeku, ktorý pred polnocou opravoval tlačiareň.

Streda - Ráno som si písala so Susan, či sa stretneme, oni, že idú do Jednoty a ja že potrebujem vytlačiť pár drobností, takže máme takmer spoločnú cestu. Bolo to s našimi chalanmi dosť náročné. Susan s Kubkom mali aj dosť nezhôd, lebo ona má strašný strach, keď jej vybieha do cesty, čo je absolútne pochopiteľné. Ku koncu to už bolo dosť ukričané, ale tak to sa stáva.

Sme si potom ešte písali, snažila som sa ju aspoň trochu podporiť, snáď mi to vyšlo.

Drahý doniesol strašne veľa kiwi domov, že mám porozdávať, no vtipný občas.

Vyrazili sme na nákupy, boli sme v Tescu aj v Lidli a už som potom mala naozaj dosť všetkého. Len okúpať a spať.

Štvrtok - Písala som LL, či jedia kiwi a že len ona a ja, že aj tak by si mohla prísť nejaké zobrať :-D Vybehla som ešte ráno s Pampúšikom na aute do Lidlu po mlieko a keďže nechcel ísť domov, vybehli sme na ihrisko pri LL. 

Keď sme prišli domov, hrali sme sa také malé pexeso a Pampúšikovi to celkom išlo, síce sa s tým po chvíľke už hral, že obracal všetky piate cez deviate, ale prvé minútky sa hral fakt distingovane.

Kamoška mi písala, že jej dnes došla Winter Break Violet, tak som mala ohromnú radosť, že jej prišla v poriadku.

Piatok - ráno mi písala LL, či sa chystáme von alebo či si má prísť po kiwi. Tak aj sme sa chystali, ale Pampúšik potom začal z krabíc s mliekom stavať kostol, tak dobehla, že muža s malou má v Hlavnom meste, tak som ju pozvala na kávu, ale že nie, lebo že cíti, že na ňu niečo lezie, tak nech nie je Pampúšik opäť chorý.

Nakoniec sme sa vychystali von a boli sme na ihrisku pri LL, stretli sme tam aj ich susedku s drobcom, tak po dlhšom čase sme pokecali, bolo to dosť fajn.

Neskôr mi LL písala, že či nepoznám niekoho, kto robí sklá na aute, že sa im zablokovalo auto s malou vnútri, tak muž musel rozbiť zadné sklo, že ona im chcela ísť aj doniesť druhé kľúče, ale že to nechel, aby bola toľko v aute zamknutá. Tak na parádu.

No, to ako v akčnom filme úplne a že jej odišiel aj noťas a že sa jej už aj spustili sople. Proste nádherný piatok a to nebol ani obed.

Začalo popŕchať, tak sme sa rozhodli ísť domov pre istotu, predsa len aj pár minút v lejaku stačí, aby bol človek komplet mokrý a nechcela som, aby Pampúšik zmokol.

Potom zaspal na tej strane, kde spáva Drahý, ale úplne na kraji, tak som dala ešte pod posteľ paplón, aj ho zošuchlo, chvíľu pomrnkal, ale vyštveral sa potom hore a zaspal.

Sobota - Ráno sme išli na poštu a ostrihať sa a keďže začínalo popŕchať akurát, keď sme vyšli z bytovky, tak sme sa rozhodli ísť autom. Chalanov kaderník ostrihal a potom sa vydali peši do Dráčika, ja som šla autom, ale kým som našla miesto na parkovanie, tak som sa tam dostala o dosť neskôr. Ešte sme sa zastavili po pár drobností v Tescu.

Najedli sme sa, dali sme Pampúšika spať a keď sa zobudil, tak sme vyrazili do Ikei. Mala som z toho trochu nervy, lebo milujem šoférovanie v Hlavnom meste, ale bola to zábava, zastavili sme sa aj v Avione v AllToys, kde som si kúpila tú fialovlasú morskú pannu Tori, za čo vďačím podpore na telefóne od pána Profesora. Zastavili sme sa aj v Dráčiku, tam mali toho neskutočne veľa.

Domov sme prišli krátko pred deviatou a takmer ihneď sme zaľahli.

Nedeľa - Pampúšik si ráno maľoval, potom sa chalani vybrali von. Kým boli von, vybalila som Torinku. Bolo to moc fajn. 

Večer som si písala so Svätou trojkou o škole, logopédii a podobne. 

Pondelok - Ráno sme si maľovali, Pampúšik ma pomaľoval, išla som sa umyť a keď som sa umývala, chcel mi ukázať ako som dvihla nohu, ale prevážilo ho na stoličke a spadol dozadu na hlavu, síce sa hneď rozreval, ale vyvrátilo mu oči a pýtal sa spať a aj si sám ľahol do postele. Volala som na 155, aby som sa poradila a operátor mi povedal, aby som ho len nenechala zaspať a že ho musí pozrieť lekár a skôr než som sa stihla nadýchnuť dodal, že posiela sanitku. 

Takže som sa pripravila, záchranár síce povedal, že to zaspávanie je v poriadku po šoku, ale nakoniec nás naložili a vyrazili sme. Pampúšik mal z toho ohromnú radosť, obzvlášť, keď na Šancovej pán záchranár zapol majáky a urobil totálnu diskotéku. Vedeli ste, že sanitka má viacero melódií? 

Tak mu spravili základné vyšetrenia, RTG hlavy a poslali nás domov s tým, že ak by boli akékoľvek problémy, máme sa ihneď vrátiť.

Vyšli sme pred nemocnicu, išli sme do najbližších potravín, keďže sme od rána ani jeden nejedli. Lenže v potravinách sa Pampúšik totálne dogrckal, takže som to upratala, zaplatila nákup a vrátili sme sa do nemocnice, tak nás poslali na neuroĺógiu, tam sme boli dosť dlho s pánom doktorom, ten sa Pampúšikovi náramne páčil (doteraz spomína, že ho šteklil na chodidlách), nakoniec sme dorazili domov vlakom a Pampúšik takmer okamžite zaspal. 

Okolo piatej prišiel aj Drahý, ľahol si k nemu a okolo šiestej som bola už akoby úplne osamotená. Okolo 22hej som ešte prebalila Pampúšika, na to sa prebudil, vypýtal si mlieko a spal ďalej.

Týždeň 07. 02. 2023 - 13. 02. 2023

Utorok - Do rána sa Pampúšikovi pustili sople a mal aj mierne zvýšenú teplotu, takže som volala k logopedičke, aby som zrušila to dnešné stretnutie a tiež som musela zmeniť termín k zubárke. No, nevadí.

Torinka je už pripravená na výdaj, no žiaľ si ju nebudem môcť vyzdvihnúť.

Večer som si objednala novú s doručením do neďalekého obchodíku v našej ulici. 

Streda - Dopoludnia sme sa hrali s bábikami, bolo to moc fajn. Prišiel mi mail o tom, že Torinka by mala zajtra prísť. 

Štvrtok - Dorazila Torinka, tak sme si boli po ňu a zastavili sme sa aj v Žabke na menší nákup. Bolo to moc fajn.  Soplíky pomaly ustupujú.

Bábika sa Pampúšikovi veľmi páčila, takže sme ju hneď aj rozbalili. Je fakt krásna, veľmi ma prekvapila.

Pampúšik na obedný spánok zaspal v svojej posteli.

Už ma ide doma celkom slušne poraziť, ale čo človek narobí.

Piatok - Ráno mi písala kamoška zberateľka, že ide akurát z tehu kontroly, že 17. 02.  už bude hospitalizovaná, ak do vtedy nič, ale že či si ideme objednať teda tie Winter Break. No, extra sa mi to nehodilo, keďže som si zrovna nedávno kúpila bábiku, ale tá cena bola neodolateľná, tak som prikývla. Som zvedavá, kedy teda dorazia.

Inak taká pohoda domová. Na šťastie Pampúšik už cez deň moc nesoplí, ani v noci sa už nebudí.

Sobota - Ráno sme boli na pošte a samozrejme v Dráčiku. Potom sme ešte skočili pre doplnenie zásob do Tesca. 

Pampúšikovi sa už o mnoho lepší nálada a dá sa povedať,že už je pomaly zdravý.

Nedeľa - Ráno sme sa zobudili už pred pol ôsmou. Vôbec sa mi nechcelo vstávať, v noci som sa budila a myslím na to, kedy sa mi asi tak ozvú z Inštitútu detskej reči.

Pozerali sme telku, hrali sme sa a tak. Urobila som pečené filé s kašou a malo to celkom úspech u oboch chlapov, čo ma milo prekvapilo.

Pondelok - Dopoludnia som žehlila a hrali sme sa a písala som si s nejakými kočkami z PAS skupiny. Asi by som to nemala robiť, lebo mám potom len hlavu v smútku. 

Akurát, keď prišiel Drahý z roboty, volala mi pani z IRD, že dostali môj mail a že teraz otvárajú posledný kurz v tomto školskom roku a že teda, ak mám záujem, pošle mi všetko, čo k tomu treba. Akurát, že to bude bývať v pondelky o 16tej bez dieťaťa. Takú som mala radosť, že konečne nejaký posun, až som lietala, teda až na tie sumy, čo za to chcú a samozrejme, aby som mohla byť o 16tej v Hlavnom meste, potrebovala by som, aby Drahý prišiel skôr z práce 5 pondelkov po sebe. Takže som si to s ním musela vykomunikovať.

Najprv som si vypočula, že zo syna robím retarda a že či si myslím, že mu to pomôže. Jasné, vyhodím okolo 400€ za kurz a diagnostiku a som presvedčená, že mu to nepomôže. Prečo by som to robila?

No, nakoniec povedal, že by to nemal byť problém, že si to hneď zajtra preberie so šéfom.

Podvečer prišiel Krstný, s Drahým sme sa trochu chytili, ale len tak light, lebo sa len tak bez slova vybral do obchodu.

Krstný mi spojazdnil modrý notebook, akurát v ňom nemám teraz program na úpravu fotiek, ale som rada, že funguje.