Všetko, čo nedokážem držať v sebe

Ahojte priatelia 💗 Viem, že by som mala robiť čosi osožnejšie o jednej v noci ako písať tento článok, ale...ALE nosím ho v hlave už niekoľko dní a tento týždeň sa mi podarilo sadnúť za volant až 2x (čo je tuším môj maximálny rekord) a obe jazdy by som povedala, že boli fajn, ale pri oboch som pocítila vec, ktorú mňa (a myslím si, že nebudem jediná) v autoškole nenaučili a tak mi napadlo, čo všetko vlastne v autoškole nenaučia (alebo aspoň mňa teda nie). 1. Natankovať - čo je ako aj dosť dôležitá vec, keď si to tak človek uvedomí. Nie je to nič zložité, ale pár drobností je dobré si všimnúť, keď to ide človek robiť úplne prvýkrát. Napríklad na ktorej strane auta máte vôbec otvor palivovej nádrže, aký pohon má vlastne auto, ktoré šoférujete (ak by ste si neboli istí, dá sa to nájsť v technickom preukaze), no a potom je dobré mrknúť aj na číslo stojana, keď idete platiť. 2. Dofúkať pneumatiky - taká drobnosť, ale vedieť to sa môže hodiť. Napríklad aj to, na aký tlak teda dofúkať a kde sa

Ahojte priatelia 💗 Po dlhšom čase vás opäť vítam na mojom blogu a som sa rozhodla, že sa naozaj pokúsim prečítať všetky knihy, ktoré mám na byte, tak som opätovne prečítala aj túto. Prvýkrát som ju čítala na prelome septembra/októbra 2021, kedy som si ju konečne kúpila a druhýkrát som ju dočítala koncom januára. Nerada by som nejakú knihu označila za knihu, ktorá mi zmenila život, ale ak by som si nejakú mala vybrať, ktorá je k tomu najbližšie, bola by to táto. Niekto na 5 jazykov lásky verí, niekto nie, no mne osobne to zásadným spôsobom otvorilo oči, pomohlo pochopiť, prečo sú pre mňa niektoré veci tak dôležité, prečo pre niekoho iného vôbec a naopak, prečo sú pre niekoho iného strašne dôležité veci, na ktorých mne vôbec nezáleží a prečo sa v dôsledku toho môžeme obaja cítiť neľúbení. Ako čítate, obsahuje profilový test, ktorý mi potvrdil moju domnienku, ktorý jazyk je môj jazyk lásky. Test som si robila v októbri aj v januári a ako máte možnosť vidieť, odpovede sú takmer identické:

Nie. Ani objektívne, ani subjektívne si to nemyslím. Žijem 35 rokov, takže som približne v polovičke, ak vezmem, že priemerný vek dožitia ženy na Slovnesku je cca 73 rokov (áno, samozrejme, zajtra ma môže zraziť kamión a bude po priemernom veku dožitia). Ale späť k pointe. Občas, keď na niečo spomínam a si hovorím, že to bolo pred 25 rokmi (teda mala som 10), tak si pripadám, že už žijem dlho, ale necítim sa nijako staro alebo niečo také. To vôbec. A popri tom, že som mamou len 1,5 roka sa už vôbec necítím staro. ... Ale keď si to tak vezmem, že moja mami mala v 40tke dospelú dcéru (a.k.a mňa :-D) a môj prvorodený bude v mojej 40tke prváčik (na ZŠ), tak si občas pripadám aj staro, ale vôbec nemám také depresívne myšlienky ako nedávno vyslovila moja známa, že tento rok mám 30, to už budem stará....skoro som sa neudržala a povedala som jej, že no, ja si idem asi kopať hrob, keď som stará už 5 rokov. Za mňa je vek ozaj len číslo, pokiaľ sme zdraví a vitálni...Moja starká už asi 20 rokov č

Ahojte priatelia 💕 Po dlhšom čase som sa rozhodla opäť zapojiť do Témy mesiaca. K téme alkohol mám zaujímavý vzťah, ktorý sa vyvíjal až sa vyvinul do podoby, v ktorej je teraz a ten sa dá označiť, že som na 95% osoba alkohol nekonzumujúca. Má to hlavný dôvod a to, že mi drvivá väčšina hlavne tvrdého alkoholu vôbec nechutí. Na to som kedysi dostávala odpoveď, že pijem málo, že mám dôjsť do bodu, kedy vlastne nebudem riešiť chuť daného alkoholu. Úprimne, nechcem sa dostať do tohto bodu. Alkohol na mňa pôsobí uvoľňujúco a som ešte úprimnejšia než zvyčajne a zahadzujem akoby posledné okovy a v minulosti som urobila pár vecí, ktoré by som za plnej triezvosti asi nikdy neurobila. Nebolo to nikdy nič vážne ani nič, za čo by som sa extrémne hanbila, ale zase netreba si robiť viac trápností než je nutné. A hlavne, už nemám 15, ale 35. Takže si dám jeden pohárik, keď mám chuť, ale to príde tak raz za rok. Takže alkohol ako neresť určite nemám. Moja veľká neresť až možno závislosť je mobilný tel

Ahojte priatelia 💗 Pred dvomi dňami sa v podstate skončili Vianoce ako také a pre mňa je to najvyšší čas predstaviť si vianočné darčeky a tie prvé k nám prišli od našej bytnej, ktorá nás krátko pred Vianocami prišla navštíviť aj spolu so svojou sestrou, švagrom a synčekom, čo bol pre mňa osobne najväčší darček. Tak malé bábätko som nemala v rukách v podstate rok, takže to bol pre mňa veľký zážitok, ale poďme si predstaviť darčeky od našej úžasnej bytnej, ktorej sme tento rok určite pripravili krušné chvíľky, čo mi je veľmi ľúto, lebo je to veľmi dobrá čistá dušička, ktorá na nás vždy takto pekne myslí: Pampúšik dostal krásnu záchranársku sadu, ktorú sme rozbalili ešte pred Vianocami, lebo proste strašne naliehal a mne to v podstate nerobilo problém. Nelipnem na Vianociach ako takých a už vôbec nie darčekoch. Odfotila som tu aj malé časti, aby ste mali predstavu, ako súprava vyzerala, ale samozrejme na bežné hranie som ich Pampúšikovi nedala. Vrtulník má vo veľkej obľube a aj hasiči s

Nie, nevezmem... Ahojte priatelia 💕 To aby som vás aspoň pozdravila takto pred jedenástou v noci. Dávate si predsavzatia? Myslím si, že väčšina ľudí si už žiadne nedáva a tiež si myslím, že z jedného veľmi jednoduchého dôvodu, že ich proste nedodržia a presne tak si ich nedávam ani ja. Tiež mi príde proste trochu komické sa 01. 01. každý rok zobudiť po čakaní na polnoc/bujarej oslave/párty a podobne a začať "nový život" napríklad bez alkoholu, cigariet a podobne. Klobúk dolu pred tými, ktorí to naozaj dokážu. Ja som proste z iného súdka. Nečakám na pondelky, začiatky mesiacov, či Nový rok, aby som niečo spravila. Ak to spraviť chcem, tak to spravím a ak nie, tak nie. Aj keď je pravda, že nejaké tie ciele/body si "dávam". No, áno, môj priečinok "chcela by som" je takmer nevyprázdniteľná. Lebo, keď aj nejaké body/ciele/položky zo zoznamu splním, pribudnú ďalšie. Ale mám rada štatistiky, bilancie a podobné záležitosti a tak si sem dám "menší" zozna