Týždeň 05. 09. 2023 - 11. 09. 2023

Utorok - Zobudila som sa o pol šiestej, resp. bola som zobudená, takže sme vyprevadili Drahého do práce, spravila som Pampúšikovi mlieko, potom pozeral rozprávky a ja som zatiaľ trochu upratala a okolo pol ôsmej mi napísala LL, že vyrážajú do škôlky, tak sme ich počkali a išli sme spolu. Deti išli celkom fajn, ale v triede už mnohé iné deti plakali, tak začali plakať aj naše. Išli sme sa potom s LL trochu prejsť, až ma nakoniec pozvala k sebe a tam sme prekecali takmer do 12tej.

Doma som iba chodila ako taká mátoha a ničoho som nebola schopná. S LL sme sa dohodli, že okolo tretej pôjdeme potom po deti do škôlky. Krátko po jednej mi volal Ukrajinec z Agentúry, že som proste si už zabezpečili do kancelárie inú pani. Tak som sa úplne rozplakala a pozerala som sa na profesiu a bolo mi z toho dosť na nič, že čo to tam je za ponuky, tak som to zaklapla a ešte trošku sa dala dokopy a o chvíľu už prišiel Drahý, že či ideme po malého a ja že hej, že o chvíľu tu bude LL. Tak sme išli. Deti chceli ísť na ihrisko, tak sme sa zastavili u nás na ihrisku, potom tam prišla aj Susan s Kubíkom a boli sme tam asi do šiestej nakoniec.

Najedli sme sa, umyli a Pampúšik pomerne krátko po uložení do postele aj zaspal.

Streda - Zobudila som sa krátko pred šiestou a išla som sa osprchovať, keď prišiel za mnou do kúpeľne Pampúšik, že mám ísť s ním spinkať. Tak sme sa premiestnili do spálne a chvíľu sme spolu ležali a mi hovoril, že on už do škôlky nechce ísť, že chce byť iba doma, že pani učiteľka na neho kričala, lebo vyvádzal, keď mali ísť spinkať a aj tak trochu pofňukával, ale zvládli sme to. Vypýtal si kašu a aj ju celkom obstojne zjedol.

Do škôlky sme sa vybrali okolo pol ôsmej, keďže LL nič nepísala, že kedy pôjdu, ale už v škôlke som si spomenula, že sme zabudli sovičku, tak sme sa vrátili ešte po ňu domov (toľké to šťastie, keď máte škôlku na 5 minút od domu) a potom sme znovu vyrazili do škôlky a tam už neskutočne plakal jeden chlapček, takže o chvíľku plakal aj Pampúšik, prišli aj Di a Romča s deťmi, odovdzali chlapcov a bolo a prišli aj LL, malá LL tiež plakala, tak tá odovzdávka bola dosť dlhá (najdlhšia zatiaľ) a plač bol tiež veľký (najväčší zatiaľ) a vonku mi ešte Di hovorí, že ona by ho tam asi nenechala, keby tak hrozne plače, tak to už som sa úplne že cítila na nič. 

Išli sme sa s LL trochu poprechádzať a nakoniec sme zakotvili u nás, lebo mi bolo treba na WC. Asi o desiatej od nás odišla, tak som trochu upratala a potom sme šli okolo 12tej s LL do Lidlu a do obchodov pri Tescu a pozerali sme, že kde a kade bude obchádzka cez ten september.

Potom som začala robiť granadír, do toho mi zavolala mamina, tak sme kecali asi hodinu a potom to už bolo treba ísť po deti. 

Akosi automaticky sme zakončili u nás na ihrisku a tam sme boli takmer do večera. Išli sme domov, dovarila som konečne ten grenadír, najedli sme sa, umyli a išli spať.

Štvrtok - Ráno sme sa zobudili pomerne skoro, takže som vlak o ôsmej stihli v pohode, aj keď ísť tou rozkopanou cestou do Bielu, bol zážitok, keďže vyznačenie pruhov zmizlo. Zaparkovala som a zistila som, že nemám mobil, to by mi ani tak nevadilo, keby som v ňom nemala lístok na vlak a mala som sa stretnúť s Profesorom, takže som si povedala, že pôjdeme tým vlakom o pol deviatej. Lenže keďže cesta medzi Slniečkovom a Bielom je rozkopaná, tak som nasledovala jedno auto, samozrejme ono išlo inde, lenže to už som nedokázala zvrátiť, takže som sa musela otočiť, aby som sa dostala domov a si hovorím, že znova po tej ceste nejdem, že nejako to dáme na našu stanicu. Samozrejme, parkovacie miesto žiadne, ale nakoniec som našla jedno pri jazere, takže sme išli pred pol deviatou na vlak.

Na logo sme došli tak tesne tesne, ale bolo to fajn. Prvé minúty akože bol Pampúšik taký, že uf, je tu niekto iný, ale nakoniec sa zabavili. Dala nám aj nejaké materiály na doma a potom sme išli električkami na Trnavské mýto k Tržnici, aby som si tam prečítala v správach, že máme ísť k Starej tržnici, ale nakoniec sme sa našli. 

Bolo to super, boli sme v Dráčiku na Obchodnej a potom v Mekáči (áno, dobrá detská strava) a potom sme išli už na vlak, aby sme neprišli domov úplne neskoro. Domov sme úspešne prišli pred druhou a aj keď sa Pampúšik ukladal už vo vlaku, nakoniec zaspal nejako pred treťou, krátko na to prišiel Drahý, okolo štvrtej sme ho išli zobudiť, potom som s ním šla na ihrisko a tam sme sa stretli s celou partiou.

Piatok - Pampúšik sa v noci budil s tým, že on chce byť doma. Ach moje zlatíčko. Ráno sa definitívne zobudil ešte pred šiestou a do škôlky sme došli celkom v pohode. Sám dokonca vošiel do triedy a tam sa už samozrejme rozplakal.

Ja som potom šla domov, potriedila som vecičky, dala variť karfiol, trochu upratala, poslala asi päť životopisov.

Uvarila som zemiaky, také minipidi, skvelo sa to šúpalo a dala som piecť karfiol.

Drahý hovoril, že bude dlhšie v práci, tak mi volal, že to nestíha, takže som šla po Pampúšika do škôlky ja, išli sme opäť na ihrisko, ale zdal sa mi tam nejaký taký vyčerpaný, ale domov nechcel ísť ani za svet.

Prišiel mi @, že budúci štvrtok budeme mať rodičovské združenie. Uff. Už teraz som z toho nervózna.

Sobota - Pampúšikovi sa spustili sople, takže paráda, teším sa. Vydržal v škôlke presne týždeň. Ale okrem sopľov bol v pohode, tak ho Drahý zobral aj von, najedli sme sa, Drahý išiel potom do práce na chvíľku. Prišiel akurát, keď som Pampúšika uspávala, tak už nič z toho, takže nespal. Poobede sme išli ešte trochu von.

Nedeľa - Sople Pampúšikovi ustúpili, ale je akoby zachrípnutý a taký proste nie úplne 100% zdravý. Tak som na vážkach, či ho dať alebo nedať do škôlky. 

Drahý musel opäť na pol dňa do práce. Zobrala som Pampúšika trochu von, stretli sme aj LL, tak sme chvíľu spolu kecali. 

Poobede sme sa stretli vonku so Susan a Kubíkom. A mi hovorí, že Pampúšik vôbec nevyzerá choro a že nech ho skúsim do tej škôlky dať, že proste uvidíme.

Pondelok - Nakoniec som sa rozhodla dať Pampúšika do škôlky s tým, že keby sa mu náhodou rozvinula choroba, že mi hádam zavolajú. 

LL išla odniesť malú LL aj s manželom, tak sme sa potom dosť dlho spolu rozprávali a my dve sme sa dohodli, že by sme mohli ísť do mesta neskôr.

Tak som trochu poupratovala a napísala mi LL, že o chvíľku príde, tak som si nachystala knihy do knižnice. Zastavili sme sa v knižnici, potom som sa chcela ísť niečo opýtať na Úrad práce, ale bolo tam toľko ľudí, že sme sa otočili a išli sme cez námestie do DMky a potom ešte do Coop Jednoty. Začala som akurát variť vývar, keď prišiel domov Drahý, že je chorý, že sa vypýtal skôr z práce.

Okolo tretej som šla po Pampúšika do škôlky, chvíľu sme boli doma a potom sme vyrazili na ihrisko, ale tam bol ako z divých vajec - vyhadzoval piesok z ihriska, utekal, chodil po šmýkľavke opačne, kopol do odrážadla a podobne, tak som to po 100 upozornení vzdala a išli sme domov. Síce plakal, ale proste to sa nedalo. 

KC Dyer - Cesta za tebou za 80 dní

Ahojte 💕

Dnes by som si sem rada uložila recenziu na knižku, ktorú som naposledy prečítala.

Túto knihu som dostala ako bonus k nákupu inej knihy, ktorú som ale ešte nedočítala. Táto knižka sa čítala veľmi dobre a prečítala som ju za pár dní. 

Hlavná hrdinka sa musí postarať o finančné zabezpečenie rodinného kníhkupectva a preto kývne na inzerát agentúry, ktorá robí cesty po celom svete pre klientov. Teraz majú klienta, ktorý chce po stopách knihy Jula Verna prejsť svet za 80 dní bez použitia komerčných airolínií. Na to ale musia najprv nájsť agenta, ktorý to prejde pred ním a napíše správy a odporúčania. Takto sa k tomu dostane Ramona, ktorá okrem jedného školského výletu nikdy neopustila USA a v podstate ani rodné mesto. Na tomto dobrodružstve stretáva aj partnera a mnoho dobrodužstiev. 

Týždeň 29. 08. 2023 - 04. 09. 2023

Utorok - Do rána trochu popršalo. Dnes je Deň začiatku SNP. Drahý s Pampúšikom sa vybrali aj von a ja som žehlila. O chvíľu boli chalani späť, že začína pršať a od vtedy striedavo pršalo.

Na šťastie poobede už prestalo, tak som napísala Susan, či nepôjdu von a že malý ešte spí, ale potom, že prídu a aj prišli, na ihrisku sa objavilo autíčko na vozenie Minicooper, ale chalani sa celkom slušne na ňom striedali, bolo to fajn.

Boli sme sa aj prejsť po okolí a stretli sme susedku LL s drobcom, tak sme trochu obišli sídlisko a išli sme domov.

Streda - V noci opäť pršalo, takže bolo dosť chladno a mokro, tak sme sa s Pampúšikom boli len tak prejsť a trochu sa pohrať do veľkého pieskoviska, keďže včera tam chlapci obdivovali nejaké hračky pod sieťovinou.

Najedli sme sa, zaspal dosť neskoro. 

Poobede mi písala Susan, či nepôjdeme von, tak som jej napísala, že ideme aj hneď. Na workoutovom bolo také veľké dievča na tom autíčku Minicooper a bola tam aj Ľadová kráľovná s mladšou dcérou a partnerom a jeho dieťaťom, takže som mu ho nechcela ísť veľmi pýtať, tak šiel sám párkrát k tomu dievčaťu tak asi na meter, ale samozrejme nepovedal jej nič, ale tak už výkon bol, že vôbec odišiel odo mňa. Neskôr prišla aj Susan so synčekom a dokonca aj susedka LL so synčekom. Samozrejme všetci traja chalani sa chceli voziť, ale nakoniec sa dohodli a pekne sa striedali, len susedka LL podotkla, že by bolo možno lepšie, keby to autíčko nebolo, aby neboli hádky. To ani netušila, že bude mať pravdu.

Večer sa Pampúšik sťažoval, že ho štípe pipík, ale nijako zvlášť.

Štvrtok - Pampúšik sa ráno opäť sťažoval na štípanie, tak som sa rozhodla, že ho vezmem k doktorke, ale jeho doktorka je po operácii nohy PN a zástup na tento týždeň mala v Hlavnom meste, zhodou okolností v Najväčšom sídlisku. Takže si hovorím, tak OK a hlavne začínala pani doktorka ordinovať o 10tej, tak si hovorím, to dáme. Tak sme vyrazili na aute do Hlavného mesta. Ani neviem ako som sa dostala k Technopolu, ale keďže som si to neskoro všimla, tak som zle odbočila, tak som tam rovno zaparkovala a som si povedala, že tých pár zastávok pôjdeme busom, akurát, že som nastúpila na zlý autobus, takže sme sa odviezli na koniec Najväčšieho sídliska a tam to bolo celé rozkopané, ale bolo to tak veľmi zaujímavé byť tak blízko bytovky, kde som žila s Migom. 

A keďže ďalší autobus naspäť išiel o 20 minút, tak sme sa na polikliniku vybrali peši. Došli sme tam krátko po 10tej, bolo tam už jedno dievčatko a potom sme išli my. Pani doktorka skontrolovala pohľadom, povedala, že to vyzerá OK a že máme ísť odniesť vzorku moču do labákov a počkať na výsledky. Tie boli raz dva. Tak sme išli dole k doktorke, tá povedala, že infekcia tam nie je, ale že mu vyšli vyzrážané soli a že má viac piť a máme ho omývať niekoľkokrát denne.

Bolo krásne slnečno, tak sme sa prešli okolo Draždiaka k autu a vyrazili sme domov. 

Najedli sme sa a potom sme išli spať. A Pampúšik spal ešte o piatej, potom sme vyrazili von.

Piatok - Deň ústavy. Bolo pekne teplo a poobede sme sa stretli so Susan s Kubíkom a prišla aj Veve a dala mi vecičky pre drobca za ten madrac a ten si tam hneď našiel papuče s Labkovou patrolou.

Sobota - Bola som nejaká taká otrávená, opäť začalo popŕchať, chalani išli aj na chvíľku von, hľadať Minicooper, ale o chvíľu boli aj naspať a takto sa to striedalo celý deň. Urobili sme si halušky na obed a bolo fajn.

Poobede boli opäť von chalani, ja som upratovala. Potom sme si urobili Popcorn a išli sme spať.

Nedeľa - Celý deň sme boli všetci traja nervózni. Chalani boli von doobeda, ja som varila, potom Pampúšik nechcel zaspať. Poobede opäť chalani išli von a potom som prišla za nimi aj ja, prišla aj Susan s Kubíkom, doniesla mi ešte nejaké papiere do škôlky. Drahého potom volali do práce a išiel. Potom prišiel a už sme išli domov, najedli sme sa, umyli a Pampúšik takmer okamžite zaspal. Takže sme o pol deviatej už mali ticho.

Pondelok - Vstala som ešte pred šiestou, bolo ešte šero. Pampúšik vstal pred pol siedmou, takže sme všetko krásne stihli a v škôlke sme boli okolo pol ôsmej a stretli sme sa tam takmer so všetkými známymi. Pampúšik to v šatni zvládol celkom fajn, ale potom už na okne plakal. Di plakala tiež, ani sme sa pomaly nepozdravili.

Dosť dlho sme kecali s LL až sme ju pozvali domov, po asi hodinke a pol sme sa rozlúčili a Drahý so mnou sme sa vybrali do O2 a potom aj do Telecomu, do obchodu a trochu sme poupratovali a s LL sme sa dohodli, že po 12tej pôjdeme po deti a tak aj bolo. Tí boli celkom nadšení, pochválili sa, že jedli, malá LL ešte bola celá od kakaa. Chvíľu sa hrali na škôlkárskom ihrisku a potom sme išli domov. Pohrali sme sa a chceli sme ho dať uspať, ale trvalo to hádam aj hodinu, kým konečne zaspal.

Vstal pred štvrtou, dal si jogurt a vyrazili sme von. Dosť fúkalo, mne vyletnenej v kraťasoch bolo aj dosť chladno, ale keď prišla von Susan, tak sme sa presunuli na slniečko, potom ešte na bagrové a opäť k nám a asi o pol siedmej prišiel Drahý a že už pôjdeme domov, aby sme nešli spať neskoro. Moc to nepomohlo, Pampúšik asi hodinu rozoberal celý deň, čo bude zajtra v škôlke, že zoberie sovu namiesto mačky a že tam už bude aj spinkať. Ale tak zvládli sme to. 

Týždeň 22. 08. 2023 - 28. 08. 2023

Utorok - Pampúšik, že chce buchty, tak sme sa vybrali kúpiť droždie do Lidlu, plus nejaké drobnosti. Keď sme prichádzali domov, tak akurát prišla aj zastupujúca poštárka, tak som si od nej vzala obálku s kolesami na Lego Swišťa. 

Začali sme robiť buchty a som si najprv aj myslela, že stihneme ísť aspoň trochu von, ale dlho to trvalo a bolo skoro 11, keď som bola ako tak hotová. Tak som trochu upratala a jašili sme sa s Pampúšikom na posteli, keď zazvonila susedka oproti, či by som nebola ochotná dať jej dole tašky, že o chvíľu príde dcéra po ňu, tak sme s ňou takmer hodinku čakali, ale dobre bolo, ani som si neuvedomila, že o takomto čase je za našou bytovkou tieň, takže Pampúšik sa tam vybláznil so šiškami a ja som si s pani pokecala, ani som netušila, že má už na 80 rokov.

Potom som uložila Pampúšika spať, ale po necelej hodine bol už aj hore, tak sme upratovali a hrali sa s Legom a okolo piatej prišiel Drahý, najedol sa, upratal a zobral Pampúšika von, prišli okolo siedmej a boli zase dosť v bojovej nálade, tak sme sa len najedli, osprchovali a zaľahli. Pampúšik zaspal pred deviatou, takže som stihla pozrieť aj pomerne veľkú časť Nemocnice, dnes šiel prvý diel, tak som mala radosť.

Streda - Ráno som sa vybrala s Pampúšikom autom do Tesca, lebo som sa rozhodla, že urobím také to školské rizoto. 

Keď sme prišli z Tesca, išli sme aj na bagrové ihrisko, ale vôbec nikto tam nebol, ale aj tak sme sa celkom slušne zabavili, potom som urobila rizoto a myslím, že mi skvelo vyšlo.

Pampúšik zjedol asi 3/4 kopčeka, takže super, tešila som sa :-)

Poobede Pampúšik pomerne rýchlo zaspal, dnes už nebolo tak hrozne teplo, skôr dusno, ale miestami aj pofukoval vetrík.

Štvrtok - Dopoludnia sme boli na bagorovom a stretli sme tam susedku LL s drobcom, tak sme sa dohodli, že poobede by sme sa mohli ísť kúpať na Jazero, keď je tak horúco.

Po tom, ako sa Pampúšik zobudil, sme si teda ešte napísali a akurát prišiel Drahý z práce a že jemu sa nechce ísť s nami, tak sme šli len my dvaja. Vo vode bolo super a nakoniec mi volal aj Drahý, že či sme ešte stále pri Jazere, ale to sme sa už viac-menej balili, keď prišiel. Išli sme ešte do bufetu na langoš a potom sme Jazero obišli z druhej strany a išli sme domov.

Piatok - Ráno som sa zobudila ako taký zombie, keďže celú noc som sa prehadzovala, ale ráno bolo pomerne chladno a bolo pod mrakom. Najedli sme sa, obliekli, vyčistila som Pampúšikovi zuby najlepšie ako som vedela a nasadli sme do auta. Nakoniec ten nápad, aby som zaparkovala niekde v tej časti mesta, ako býva môj brat, vyzeral ako super. Do Hlavného mesta som prišla bez problému a hoci som nemala miesto úplne pri bratovej bytovke, bola som blízko. Z jeho zastávky to trolejom k Pampúšikovej zubárky boli len štyri zastávky. Horšie bolo, že na zastávke nebol automat na lístky a na tabuli nebolo číslo na sms lístok, iba info, že lístok sa dá zakúpiť cez appku. Tak ešteže sme boli tak rýchlo v Hlavnom meste a mohla som sa zo 10 minút trápiť s aplikáciou, kým sa mi podarilo kúpiť lístok. 

Pampúšik sa u zubárky na recepcii hral s autíčkami a po chvíli nás volali dnu. Pred samotnou ambulanciou začal kričať, že on nechce, ale nakoniec si sadol do kresla, potom nechcel otvoriť ústa, ale nakoniec sme to všetko zvládli. Odtiaľ sme išli 70tkou na Prístavný most a z neho 98 do Vivo. Tentokrát som v zdravotnej poisťovni vybavila všetko, aj keď ma nepotešili, že v postate o týždeň by som tam mohla ísť aj znovu, ale to asi nehrozí.

Zastavili sme sa v Lidli, v Dráčiku a v Pepcu. 

Pampúšik potom, že on chce ísť električkou. Sprvoti som bola proti, keďže už dosť pieklo a zastávka električky nemala žiadne krytie a hlavne som nevedela, ako sa potom dostaneme k autu, ale na šťastie z Trnavského mýta šiel spoj na našu prvú zastávku. Našli sme tam potom aj skvelú fontánu.

Myslela som si, že Pampúšik zaspí po ceste, ale nie, celú cestu mi supľoval navigáciu. Na šťastie doma takmer okamžite odpadol.

Poobede sme boli ešte vonku.

Sobota - Drahý musel ísť dopoludnia na chvíľku do práce a ja s Pampúšikom sme urobili rezne s ryžou. Potom prišiel Drahý domov a išli sme dať Pampúšika spinkať, ale zaspala som ja a nie oni a našla som si potom na dverách od WC tento odkaz:

Tak si hovorím super, že takto skoro by som asi nešla k vode, ale hádam budú v tieni.  Tak som upratala, trochu fotila, napiekla jablkový koláč a asi o pol siedmej som volala Drahému, že by bolo na čase aj prísť domov. Tak prišli, rýchla sprcha a o pol ôsmej odpadli v posteli obaja.

Tak som ešte večer blogovala a písala som si s LL.

Nedeľa - Pekná slnečná nedeľa, boli sme vonku. Neverím, že budúci víkend sa už budeme chystať do škôlky.

Pondelok - Ráno som sa s Pampúšikom vybrala do Lidlu, keďže zajtra budú obchody zatvorené a potom sme boli na ihrisku. Poobede išiel Drahý na poštu, tak som ho poprosila, aby mi vybral balík, tak sme ho hneď aj rozbalili a potom sme išli von ešte. 

Postrach menom škôlka?

Posledné dva dni čítam všade možne na tých internetoch (páči sa mi ako sa internetu v posledných mesiacoch dalo množné číslo). Asi 20 rokov som žila v tom, že je to ten jeden internet, ale OK. To je mimo témy, ktorú chcem teraz napísať.

Čím viac premýšľam nad škôlkou, tým mi je z toho viac a viac ouvej. Minulý rok o takomto čase som sa bála, ako to Pampúšik raz v škôlke zvládne, keďže nevedel rozprávať a odplienkovanie bolo na začiatku niečoho, čomu by sa dalo povedať úspech a aj to len v ciko podobe. To sa nakoniec úplne úžasne zvládlo. 

Čo sa týka reči, je to úplne neporovnateľné, aj keď cudzí človek sa musí trochu stále vyladiť na jeho reč, keďže vynecháva občas samostatné písmenka v slovách - t v sanitka - sanika, č v mačička - mačika a podobne, ale myslím, že je to v rámci toho ako rozprával minulé leto neskutočný posun. 

ALE a tu prichádza ten vnútorný môj nepokoj, že synček od nás nikdy nebol sám na dlhšie než pár hodín. A po záseku, ktorý prišiel v detskej skupinke, kam v apríli chodil, mám proste obavy, ale najväčšie obavy mám akoby sama zo seba, ako ho dať na celý deň niekomu neznámemu a už mi idú proste v hlave tie myšlienky, what if... 

Lebo úprimne ani pri mojej obrovskej predstavivosti, si neviem predstaviť ako jedna učiteľka zvládne mojkať 20 detí, ktoré plačú v ten istý čas a ešte premýšľam, že kde sa to vo mne všetko berie, či to nemá na svedomí nejaké moje vnútorné dieťa, či tam nenastala nejaká trauma, ale tak ja nie som promovaný psychológ ani nič podobné, takže ťažko povedať....

ALE, som ročník 86 (hej, a je to vonku, áno som stará :-D) a moja mamina ma musela dať ako ročnú do jaslí. Taká bola doba, taký bol režim. Ja si to vôbec neviem predstaviť, ale OK, ročné ešte OK. Náš už v roku vedel aj chodiť ako tak, ale vedel. Viem, natíska sa otázka, ale vieš, že v iných krajinách nebýva materská viac ako pár mesiacov a niekde dokonca ani pár týždňov. Viem a z toho ma vždy extrémne bolí celé moje vnútro. Fakt si neviem predstaviť, že niekoľko mesačné bábätko dám niekde do inštitúcie alebo sa mi o neho stará nejaká cudzia pani u nás doma. Brr. 

Ani by som sa nedivila, keby takéto dieťatko mama povedalo opatrovateľke alebo nejakej nurse alebo niečo na tento štýl. Neodsudzujem to, proste žiť sa z niečoho musí. Taký je systém a že ja s ním nesúhlasím, je môj problém, ale bolo by mi nesmierne ľúto, že všetky míľniky by moje dieťa zažilo s niekým iným. Prvý úsmev, pretočenie, plazenie, lozenie, sed, prvé kroky....

No, asi by som mala ísť radšej spať, než si tu vylievať srdiečko, tak na nás 04. 09. myslite a držte nám pästičky. 

Týždeň 15. 08. 2023 - 21. 08. 2023

Utorok - Vybrala som Pampúšikovi moje a bratove Lego z detstva a postupne sme ho ako tak dávali dokopy. Hlavne, mamina ho zbalila hala-bala, western s mestom, bolo dosť náročné to roztriediť, ale tak Pampúšik chcel formulky a kamión, to som bez problému zvládla a ešte objavil motorky a takmer celý deň sa s tým hral. Pomaly ani vonku nebol. 

Pred obedom sme sa vybrali opäť k veterinárovi, ale tentokrát len po lieky. Zastavili sme sa aj na stanici, tak som Pampúšikovi sľúbila, že sa pôjdeme pozrieť do Dráčika. Mali nové Rainbow High, tak som bola úplne nadšená. Sú nádherné.

Babina bojovala s tým, aby Tienik lieky zobral, ale vyzeralo, že sa mu trochu polepšilo.

V noci však hrozne ťažko dýchal. Počula som ho, lebo som si dosť dlho do noci čítala.

Streda - Trochu sa ochladilo, Pampúšik sa bicykloval po dedine, poobede sme sa boli pohrať na pieskovisko aj s babinou.

Tienik už dýcha neskutočne ťažko, nevyzerá, že by tá liečba zaberala.

Štvrtok - Zhodla som sa s maminou, že Tienikovi nie je vôbec lepšie, možno by som povedala aj že horšie a tak sme volali na veterinárnu kliniku, či sa pán doktor už vrátil z dovolenky a či by sme sa mohli zastaviť, tak povedali, že ak to stihneme do 09:45, tak môžeme prísť. Tak sme v podstate ihneď aj vyrazili. Mali sme trochu času, tak sme sa zastavili aj obchode a potom na kliniku. Dnes som tam trafila úplne presne z tej strany ako som chcela. 

Babina bola vnútri dosť dlho a vyšla s obrovským plačom, takže som hneď vedela, že je to vážne. Nádor a voda medzi pľúcami a srdcom. Zatiaľ, že mu doktor dal lieky na odvodnenie a že ak by nepomohli, tak budú musieť tú vodu odsať operačne.

Zastavili sme sa ešte v lekárni a potom už domov. Pampúšik už zaspával v aute, už bolo dosť neskoro.

Poobede sme sa už len hrali.

Piatok - Opäť sa oteplilo. Babina spala a tak sme vzali psíkov ráno na prechádzku ja a Pampúšik. Keď sme prišli do domu, babina sa zobudila a Tienik nechcel papať. Iba vyliezol na záhradu a tam bol napriek tomu, že tam bolo dosť teplo a v dome bolo určite chladnejšie.

Išla som s Pampúšikom na Staré Hory do obchodu, doniesli sme aj zmrzlinu a ani tú už Tienik nechcel. Babina varila a po obede, cca okolo druhej - pol tretej sme vyrazili domov. Ešte mi babina pred odchodom hovorila, že nech idem Tienika pohladkať, že ho možno vidím poslednýkrát. 

Cesty boli fajn, až na pár úsekov, takže domov sme prišli pred piatou. V Slniečkove bolo odporne dusno. Volala som babine, že sme doma a už keď mi zdvihla, som vedela, že je zle a že Tienik umrel asi hodinu po našom odchode.

Tak sme spolu dlho plakali, chalani išli zatiaľ von a keď som sa trochu otriasla, tak sme išli do Lidlu na nákup.

Dlho som nevedela zaspať. Ešte nikdy som nebola takto blízko smrti. Starkých som ani jedného nejako krátko pred smrťou nevidela. Wendulka (prvý psík v našej rodine) zomrela nečakane a náhle, v podstate zo dňa na deň, Majky sa dlhé mesiace trápil s rakovinou, ale tiež som ho v záverečnej fáze nevidela. 

Vôbec sa mi nejako nechce ísť zajtra na tú oslavu, ale rušiť to už nebudem takto na poslednú chvíľu.

Urobila som konečne objednávku zo Sinsay na pyžamká a tepláčiky. 

Sobota - Dopoludnia sme sa len tak motkali a prala som. Drahý s Pampúšikom išli aj von, ja som upratovala a dávala prať. Prišli domov, Pampúšik niečo zjedol, chceli sme ho dať spinkať, ale keď o pol druhej išiel kakať, tak sme to vzdali, že by bolo fajn, keby sme sa pomaly aj vybrali na oslavu, lebo s naším tempom a orientačnými schopnosťami...

Zastavili sme sa ešte v Tescu, aby som kúpila darčekové taštičky a vyrazili sme. Prišli sme takmer polhodinu vopred a tatinove auto sme nenašli. Bolo horúco, ale našli sme tam aj také menšie ihrisko, tak sa tam Pampúšik aspoň trochu zabavil a s úderom tretej hodiny sa objavili aj rodinní príslušníci, bola som veľmi potešená, keď som zbadala tatinovho brata a aj toho svojho.

Usadili nás dovnútra, hus a lokše boli úžasné, akurát, že bolo neskutočne horúco. Super sme si pokecali. 

Okolo pol siedmej hovorím, že by sme mali my ísť aj pomaly domov, keďže sme sa ešte dohodli, že brata odveziem do Hlavného mesta, aby Pampúšik nebol príliš unavený. Tak sme sa rozlúčili a vydali sme sa na cestu do Hlavného mesta. To, že som tesne pri bratovej bytovke zle odbočila a potom sme sa nevedeli vrátiť, to bol len malý zásek, ale že sme nevedeli trafiť na diaľnicu domov, to bolo fakt horor. Dodnes netuším ako sa nám podarilo z tade vymotať, proste som zbadala tabuľu: Žilina/Nitra a si hovorím, že toto ide okolo nás, tade pôjdeme a došli sme domov. Samozrejme Pampúšik už unavený vrieskal, doma ešte zjedol čas husi, čo nám v reštaurácii zabalili, osprchovali sme sa a takmer ihneď sme všetci zaspali.

Nedeľa - Dlho som sa nevedela nejako rozhýbať ráno. Nakoniec som ale dala variť kuracie štvrtky na kura na smotane a Drahý s Pampúšikom išli von, že pôjdu vziať nejakú minierálku, keď príde tatino s partnerkou. 

Ledva som sa nejako dala dokopy, keď tu buchot na dvere. Tak som si myslela, že sa už moji chalani vrátili a tam tatino s partnerkou. Tak som volala Drahému, že už sú tu, nech prídu domov. Stavali sme Lego, potom prišiel aj môj brácho, úplná pohoda, akurát bolo nehorázne teplo, takže pomaly nikto nejedol. Pampúšik nechcel zaspať, lebo však návšteva, tak sme sa vybrali ešte do mesta na kávu a potom, že už idú domov, predsa len dlhšia cesta a my že zavezieme brata opäť do Hlavného mesta, nech nejde spojmi v tomto teple a tiež som chcela tatinovi ukázať ako sa ľahko dostane od nás na diaľnicu, lebo vždy idú nejako popletene. Tak sme sa na diaľničnej rozlúčili. Oni išli smer Nitra, my Hlavné mesto. 

Tentokrát sme trafili úplne super tam aj späť, Pampúšik už cestou späť zaspal, ale samozrejme pri vykladaní z auta sa zobudil, najedol, osprchoval a takmer ihneď zaspal.

Pondelok - Strašne zle sme spali, keďže je také teplo. Dopoludnia mi napísala Susan, či ideme von, tak som jej napísala, že sa chystáme na bagrové a oni, že prídu, tak sme sa tam stretli, pokecali a okolo pol dvanástej sme išli domov. Susan ešte hovorila, že idú do štvrtku k jej mamine. Tiež sme stretli LL, že tie idú na záhorie, tak si hovorím, že to bude taký týždeň, že tu pomaly nikto nebude.

Poobede som si všimla, že nám prišiel mail zo škôlky a hneď sme si o tom písali s babami v skupinke. Tak okrem Susankinho Kubíka sú všetky naše deti v jednej triede.

Aj mi je to ľúto, lebo som dúfala, že Pampúšik a Kubík budú spolu, aj keď v poslednej dobe sa moc ani spolu nehrajú, keď sú vonku, ale tak malá LL sa s Pampúšikom už dupľom nehrá, takže tá mu bude v triede na nič, akoby tam ani nebola a zvyšní dvaja chalani sa najradšej hrajú oni dvaja spolu, tak som zvedavá, že ako to bude. Ani ešte nenapísala triedna pani učiteľka, tak som zvedavá, ktorá ich bude mať. Tie naše Ďatelinky.

Týždeň 08. 08. 2023 - 14. 08. 2023

Utorok - Bolo pomerne chladno. Vybrala som sa s Pampúšikom na bagrové ihrisko a stretli sme s tam s LL susedkou so synčekom. Chlapci sa pekne pohrali, ani sa extra moc nevadili, takže sme sa mohli porozprávať.  Ani sa nenazdáme a bude bábätko na svete.

Poobede sme boli na našom ihrisku.

Streda - Drahý má od dnes nanútenú dovolenku, takže vzal Pampúšika dopoludnia von on a ja som varila. 

Pampúšik po obede nezaspal, ale tak čo už. Vzala som ho tým pádom pomerne skoro von a krátko po ôsmej už spinkal.

Štvrtok - Bola som dohodnutá s jednou pani, že si prídem prevziať plienky a potom som chcela ísť do Kauflandu. Drahému sa nechcelo, tak som naložila do auta len Pampúšika a išli sme. 

Keď sme prišli, tak mi písala susedka LL, či nie sme von, tak som jej napísala, že Drahý s Pampúšikom sa už chystajú. Varila som upratovala.

Poobede sme ešte boli so všetkým von. Ešte som Susan hovorila ako sa teším zajtra k Prvej žene na to posedenie.

V noci som skladala lego. Okolo jednej vyzeralo, že to dokončím, len mi nešli spraviť kolesá. Mala som na to hrozné nervy, fakt skúška mojich nervov, lebo keď som zložila jedno, rozpadlo sa mi druhé a takto dookola. Niekedy okolo jednej som to nakoniec vzdala, že to dokončím inokedy.

Piatok - Ráno sa na tie kolesá pozrel Drahý a tiež to nevedel nijako zložiť, tak som napísala tomu chalanovi, ktorý to navrhoval. Napísal mi, že zrejme omylom zabalil nesprávne kolesá a že mi objedná správne a pošle. Tak si hovorím, že OK, že však to až tak neponáhľa a že aj tak ideme preč.

Drahý s Pampúšikom išli von a nijako sme sa nedohodli na obede, tak som objednala pizzu.

Potom mi písala Prvá žena, že už mám pripravený chlebík, ale že má hroznú migrénu a večer to ruší. No, čo už. Tak som jej napísala, že idem na nákup a cestou sa u nej zastavím. V

Vybrali sme sa teda všetci do Lidlu, odtiaľ som sa zastavila v bankomate a išli sme k Prvej žene po chlebík.

Keď sme prišli k bytovke, tak bola pred vedľajším vchodom polícia a zo strany od kuchyne sanitka.

Bol tam dokonca ten záchranár, ktorý viezol aj mňa a Pampúšika, keď spadol zo stoličky. Vešala som bielizeň na okne, keď som počula, že policajt povedal takým pánom, že občiansky, zdravotnú kartičku a podobne im dá koroner, tak mi došlo, že niekto zomrel. Najprv som sa bála, že jedna susedka, keďže jej dcéra s vnukom boli vonku, ale na to vyzerali príliš veselo.

Dovešala som a prišla som za Drahý a Pampúšikom na ihrisko a ten mi hneď povedal, že zomrel taký starý bradatý pán, že zrejme opitý zaspal vo vani, že vytopil tú susedku, čo má s nami spoločnú obývačkovú stenu a tak.

Prišla ešte potom na ihrisko aj Dí a sa ma pýtala, či ideme večer k Prvej žene a ja že nie, že má migrénu, ale že ja by som šla aspoň na kofolu. Tak sme sa dohodli, že si napíšeme, keď uspíme deti.

Tak som jej okolo pol desiatej napísala, že ako je na tom a ona, že malý ešte nespí, ale pred desiatou mi napísala, že o desať minút. Tak sme vybehli len ku nám do krčmy a kecali sme asi tri hodiny. Domov som prišla okolo jednej a išla som hneď spať.

Sobota - Ráno som dožehlila posledné oblečenie a pobalila som nás a chalani za ten čas dali variť segedín a potom išli von.

Najedli sme sa, pobalili do auta a vyrazila som s Pampúšikom k mamine. Ešte sme len vyrazili a zastali sme v kolóne kvôli údržbe diaľnice.

A ísť tuto za pánom z Čiech bola fakt lahôdka. Brzdil na poslednú chvíľu, takže som sa asi polhodinku bála, že mu skončím na kufri. 

Takže namiesto dvoch hodín som šla asi tri a pol, ale dobro došli a to bolo hlavné.

Najlepšie bolo, že babina nebola doma, tak sme sa vybrali ju hľadať najprv do doliny, ale potom mi došlo, že v tomto teple asi išla na tajch, tak sme sa otočili a v tom mi zvonil telefón, tak som vedela, že už je doma. Tak sme sa zvítali a hneď mi hovorí, že Tienik nejako zle dýcha, že pôjdeme asi pre istotu k veterinárovi tento týždeň. Reku OK. Nie je problém.

Pampúšika som osprchovala cca okolo pol siedmej, keďže nespal v aute ani minútku a už začínal byť unavený.

Nedeľa - Bola som s Pampúšikom a Tienikom na prechádzku po dedine. Boli sme aj pod kostolom, stretli sme tam senecký Swift, tak som bola taká potešená. Pampúšik si spúšťal dole kopcom autíčko, strašne ho to bavilo.

Potom sme parili buchty, no mňam. Ešte aj Pampúšik zjedol dve po polievke a potom zaspal.

Poobede sme išli znovu von, už sme prišli aj k jazeru, boli tam dokonca rybky. Proste paráda. Prišla za nami aj babina a išli sme na kofolku a džúsik do krčmy a Pampúšik sa tam hral v pieskovisku.

Pondelok - Tienik dýchal hrozne ťažko a akoby chrčal, tak sme sa rozhodli, že zavoláme k veterinárovi. Síce mal veterinár dovolenku, ale nejaký ho zastupoval. Zobral mu krv, ale uzavrel to, že je to kotercový kašeľ, tak sme sa upokojili, že nič horšie.

Babina bola objednaná na strihanie na Starých Horách na jednu, ale keď sme tam prišli, tak bolo len krátko po dvanástej, tak sme sa rozhodli ísť na obed, aj keď v podstate si Pampúšik dal pár súst halušiek, tak som to dojedla a mamina len limonádu a potom išla k tej kaderníčke a ja s Pampúšikom sme išli do obchodu po zmrzlinu. Zhodnotili sme, že keďže cestu prerábajú a autobusy chodia s veľkým omeškaním, že najjednoduchšie bude, keď babinu počkáme a všetci pôjdeme spolu autom domov.

Pampúšik takmer okamžite zaspal, babina šla s havkáčmi a ja som si čítala.

Večer sa babke dostalo obrovskej cti a mohla okúpať Pampúšika.