Všetko, čo nedokážem držať v sebe

Ahojte priatelia 💗 Keďže stále triedim fotky a prehrabávam sa v nich a snažím sa ich nejako dať dokopy, ale pri ich počte mi to príde ako boj s veternými mlynmi, tak som narazila na fotky darčekov, ktoré Pampúšikovi priniesla moja bývala kolegyňa s pánom manželom, keď sa raz dávno zastavili u nás na kávu. Darčeky boli v takejto krásnej papierovej taštičke Topánočky a sirupček na podporu imunity. Topánočky sme moc nevyužili, dosť ťažko sa obúvali, používali sme do kočíka veľmi podobné, ale také ktoré sa zapínali na suchý zips Sirup žiaľ Pampúšik v čase jeho dostania ešte nemohol a keďže kým by dosiahol prvý rôčik svojho života, by mu skončila záruka, rozhodla som sa ho podarovať, aby ho niekto využil. Dala som ho jednej starej maminke pre jej vnúčatká.

Ahojte priatelia 💓 Na tomto blogu, podobne ako na mojom IG najčastejšie chcem rozoberať život s Pampim. Keď sa zriedkakedy zapojím do nejakej maminkovskej debaty s ozaj maličkými detičkami, väčšinou je to o tom, aké mliečko tvoje bábo pije, aké používaš plienky a aké obrúsky a keď bábätko prekročí hranicu pol roka, prichádzajú otázky: čo si mu už dala papať? A koľko má zúbkov.  A tak som bola v piatok na nákupe v Tescu, kde som doplnila zásoby troch mojich najväčších pomocníkov v začiatkoch mojej starostlivosti o bábätko: 1. Plienky - predtým než sa Pampi narodil som dostala pomerne veľa plienok, dokonca obrovskú plienkovú tortu a tak plienočiek najmenšej veľkosti som mala rôznych značiek. Paradoxne s najznámejšiou značkou som bola ja osobne najmenej spokojná. Na šťastie sa zo žiadnych plienočiek nevyhádzal a tak sme v podstate išli po najnižšej cene, keďže plienok hlavne malinké bábätko spotrebuje naozaj veľa. Vyskúšali sme niekoľko druhov Pampers, Babylove, Lupilu a oba druhy Tesco

Ahojte priatelia 💕 Ešte predvčerom by som nepovedala, že napíšem tento článok, ale spomienky na syna triedneho učiteľa vyvolali mnoho ďalších spomienok a pri nich som vlastne došla k poznaniu, že s týmto žensko-mužským spolutvorením sveta som začala akosi mooooc skoro. Ako, niežeby som to netušila aj predtým, celé mi to utvrdila spomienka, na ktorú som na dlho dlho predlho vlastne pomaly aj zabudla. V treťom alebo štvrtom ročníku, určite sme ešte neboli na druhom stupni dostala naša triedna pani učiteľka geniálny nápad, aby sme sedeli v laviciach v zmiešaných pároch. Možno si myslela, že keď bude sedieť v lavici dievča-chlapec, tak budeme menej vyrušovať. Netuším. Dôvod si už nepamätám, ak nám aj bol vôbec ozrejmený. Takže mala som maximálne 9 rokov, keď som sedávala v lavici s mojim spolužiakom, inak sme boli celé roky dobrí kamaráti a vďaka nemu sa môj "idol" v 7mej triede dozvedel, že som "doňho" Čo mu ani po viac ako 20 rokoch nedokážem odpustiť. Ale nie to som

Ahojte priatelia 💗 V poslednom článku som si zaspomínala na svoju prvú uvedomelú zaľúbenosť k synovi môjho triedneho učiteľa na druhom stupni základnej školy. Na druhom stupni som chodila do triedy s viacerými kamarátkami z prvého stupňa a počas septembra k nám do našej triedy kvôli nemčine prestúpila ešte moja "sestra" a stala sa tak šiestou členkou "Spice Girls". V prvom rade musím dosť pátrať v minulosti a spomienkach a domienkach, čo ako bolo a nebolo, keďže je to viac ako 20 rokov dozadu. Myslím si, že skutočnosť, že ten očarujúci mladík je triedneho syn, som sa dozvedela čakajúc v rade pred jedálňou, kde sa jeho eminencia ako ôsmak predbehol spolu so svojimi spolužiakmi. Pamätná veta bola tuším: Ten sa ti páči?😲😲 Však tú náušnicu má ako buzík! Díky Sporty Spice. Fakt díky. Aj po rokoch si na toto spomínam celkom jasne. Potom prišli otázky, či ho pozná a tak ďalej a ďalej. Sporty mi potom prezradila, že je to triedneho syn s výrazom, že ako je možné, že ja t

Ahojte priatelia 💕 Dnes som si prečítala hneď 3 články z tejto výzvy a za to vďačím Káji :-) a rozhodla som sa, že trochu načriem do svojej minulosti, svojho vnútra a svojich spomienok.  Neviem, kedy som bola úplne prvýkrát zamilovaná, ale viem, kedy som si to úplne prvýkrát uvedomila. Bolo to asi približne v takomto čase, možno trochu neskôr. Bola som v piatej triede a spolu so spolužiačkami sme vytvárali v kabinete nášho triedneho učiteľa vianočnú nástenku, do ktorej patril taký veľký papierový stromček. Vôbec si nepamätám, prečo sem boli u neho v kabinete, možno preto, lebo tam mali taký veľký stôl, to už neviem a vôbec to nie je podstatné. V rohu pri oknách mal triedny svoj stôl a vedľa neho také stoličko-kreslo a v ňom a v ňom sedel taký chalan, z ktorého som nemohla spustiť oči. Očividne bol od nás starší a vôbec som netušila prečo tam len tak sedí. Na po škole to nevyzeralo. Mal náušnicu v uchu a pripadal mi prekrásny (na tom sa práve teraz smejem, pretože asi ani vtedy nebol e

Ahojte priatelia 💞 prajem vám krásny deň. Najprv som mala mala ambíciu vyjadriť sa aspoň k jednej téme mesiaca každý mesiac (😁😁😁😁😁 moje vnútorné ja sa zadúša smiechom). No tento mesiac ma oslovili obe témy a dúfam, že sa stihnem vyjadriť k obom. Teda minimálne k téme rodina sa určite vyjadriť chcem. RODINA pre mňa znamená taký nejaký strop, rodina je pre mňa niečo také posvätné, niečo, za čo som ochotná bojovať, možno až za hranice. Úprimne si neviem predstaviť, že by som sa s niekým s rodiny nebavila, že by som sa nesnažila o urovnanie vzťahov. Dosť sa trápim aj tým ako sa rozkmotrili naše vzťahy so starými rodičmi Pampúšika. Je to také zvláštne, v podstate by mi to mohlo byť jedno, ale tak sú to synčekovi starí rodičia a ja by som s nimi rada vychádzala aspoň slušne, nič zlé mi neurobili, dovolím si tvrdiť, že ani ja im, aj keď chápem, že to môžu vnímať inak, ale príde mi to celé také, ja neviem. Neviem si predstaviť, čo by mi musel urobiť človek, aby som sa mu neozdravila. Ako