Týždeň 06. 08. 2024 - 12. 08. 2024

Utorok -  Hneď ráno mi volal pán zo servisu, že má zrejme moje auto. Tak si hovorím, že zrejme áno. Pýtal sa teda na to, čo sa stalo a že sa na to teda pozrie a zavolá mi, že čo by stála oprava a tak. Si hovorím, že super. 

Okolo obeda mi volal, že to bude stáť cca 200€. Asi o hodinku-dve mi volal opäť, že sa bol s autom prejsť a že tečie mu ešte vzadu, tak že bude musieť vymeniť ešte nejakú súčiastku a že to bude stáť okolo 40€. Si hovorím, že to už je asi úplne jedno.

Potom som volala tatinovi, či by ma zajtra teda zobral a súhlasil.

Inak pohoda, na večer sme si trochu opekali, lebo sme mali len dve špekačky, ale našla sa aj nejaká slaninka a chlebík.

Streda - Vstala som pomerne skoro, osprchovala som sa a potom som čakala na tatina. Trochu meškal, lebo prerábajú cestu a ja som už stresovala, aj keď sme to aj tak úplne stíhali. Samozrejme mamina sa ešte vypytovala tatina na bráškovu partnerku, ale nakoniec sme vyrazili.

Hneď ako sme odbočili pri Mercury Markete, tak som hneď zbadala Pištíka. Zaplatila som, rozlúčila som sa s tatinom a vyšla som hore na cestu a som mala ešte dosť času, kým som mala termín ku kožnej, tak som len tak išla po hlavnej až si hovorím, že to ma dovedie do Ing. dediny a som si povedala, že tak čo, že si trošku pôjdem oživiť spomienky.

Potom som išla ku kožnej, síce som netrafila na prvýkrát, ale nakoniec sa podarilo. Kožná povedala, že znamienka sú OK, ale že pre istotu nech si to jedno dám vybrať a vypísala mi výmenný lístok. Potom som zašla do Tesca a potom naspäť k mamine.

Mamčina kamarátka urobila cuketové placky a aj palacinky a oboje perfektné. Snažím sa nemyslieť na to, aké by bolo, keby sa ozval. Viem, že s to už nikdy nestane, ale keď som tu, je to pre mňa také náročné...

Potom mamina, že pôjdeme na Donovaly na bobovú dráhu. No veľmi sa mi nechcelo, ale tak sľúbila to Pampúšikovi, tak sme išli a bolo to fajn. 

Mamkina kamoška s nami nešla, bála sa, že by nestihla potom autobus domov a tak. 

Potom sme išli ešte na Staré Hory, aby sme na tam na piatu boli, ale pán, čo predáva záhradné veci tam ešte nebol, tak sme skočili na radler do Krčmy pod orechom. Bolo to moc fajn.

Štvrtok - Mamina ráno volala k veterinárovi, či by na dnes/zajtra nemali termín ešte na očkovanie a mali asi za hodinku a pol, tak sme vyrazili. Odtiaľ sme sa zastavili ešte na ihrisku pod pamätníkom SNP, nech má aj Pampúšik trochu radosti :-) A aj som chcela pozrieť, že ako urobili Hexagon. Tak sme sa tam s Pampúšikom celkom slušne vyjašili. Bolo to fajn.

https://www.bystricoviny.sk/spravy/obnova-detskeho-ihriska-hexagon-v-parku-pod-pamatnikom-snp-sa-blizi-do-finale/

Poobede sme už len tak kvasili na dedine, hrali sa so susedmi, lebo susedka tu má aj mladšie sestry na prázdninách a tak.

Piatok - A opäť do mesta. Maminu som zaviezla k finančnej poradkyni a zatiaľ som sa išla pohrať s Pampúšikom na ihrisko pri tatinovi. Pampúšik chcel vidieť dedka, tak som mu volala, či je doma, či príde na balkón, tak sme na chvíľu išli ešte k nemu, potom na ihrisko, potom prišla aj mamina za nami a už sme boli hladní, tak že pôjdeme na pizzu. Tatino, že on nejde, že doma varí vývar, ale my sme išli. Obletovali nás dve osy, tak to mal Pampúšik hrôzu a takmer sa vôbec nenajedol.

Zastavili sme sa ešte predsa len aj v obchode s domácimi potrebami a konečne som si kúpila formu na bábovku. Som zvedavá, kedy ju vyskúšam (poz. vyd.: ani po viac ako mesiaci som sa k tomuto ešte vôbec nedostala).

Sobota - Dopoludnia som bola s Pampúšikom na Starých Horách v obchode a trochu sme sa tam pohrali na ihrisku. Bolo to fajn. Bude mi hrozne chýbať. 

Nedeľa - V podstate sa mi ani veľmi nechcelo ísť domov. Viem, že to teraz bude dosť dlho, čo budem bez Pampúšika, síce ho uvidím cez víkend, ale aj tak je to také...No, nie som s tým úplne OK, ale tak čo mám narobiť, keď sa tak plánujú dovolenky, že pol roka dopredu a z troch týždňov má nakoniec niekto dovolenku týždeň, ale dobre, nebudem sa na to predsa sťažovať celý život.

Vyrazila som po druhej, mamina sa aj pýtala, že prečo tak skoro, ale chcela som ešte ísť na byt pofotiť tú kuchyňu a tak.

Hneď pod dedinou aj tak bola slušná zápcha, ale prišla som na chvíľku na byt. Pomerala som tú kuchyňu ako sa mi dalo a potom som išla do mesta. Keď sme si tak nedávno písali s Grgym, tak mi napadlo, že by bolo super, keby sme sa opäť videli. 

Zaparkovala som pod pri zmrzline pri Pamätníku a vyšla som hore k veži a potom na bývalú tržnicu a som ho zbadala, keď vyhadzoval fľaše. Zrejme včera bola bujará noc v krčme. Dosť dlho som sa na neho dívala až som si povedala, že super, že je stále na mobile a mne nie je schopný odpísať. Ale OK, chápem. To je v poslednej dobe nejaká mánia, že proste pozriem si, čo mi kto napísal a ignor. Jasné, pohoda, len aby som sa potom aj ja takto nejako nezariadila.

Tak som potom prešla okolo a aspoň sme sa pozdaravili. Fakt paráda.

Domov som prišla v pohode a začala som dať prať a tak. S Drahým sme sa v podstate nerozprávali a išla som si ľahnút.

Pondelok - V práci celkom pohoda. Kolegyňa síce dosť vymýšľa, že ona už ten posledný týždeň nebude chodiť do práce a tak a ja si hovorím, že pokiaľ to nejako neovyplvní moju dovolenku, tak mi je to v zásade aj jedno, či príde alebo nie.

Po práci som sa zastavila ešte v Tescu a zaparkovala som vedľa druhého Swiftu. Toto ma tak baví.

INFP-T Mediátor

Ahojte :-)

V poslednej dobe strašidelne nestíham, ešte hádam viac ako zvyčajne, ale prechádzala som články od ľudí, ktorých odoberám a u Anawi som došla k článku o MBTI teste a typológii.

Viem, že som si ho už robila v minulosti a dokonca viem, že som si výsledok uložila, ale samozrejme už netuším, kde...takže som si dnes test urobila znovu.

Robila som si ho na tejto stránke https://www.16personalities.com/sk/bezplatny-test-osobnosti a tu je môj výsledok:

INFP osobnosti sú skutoční idealisti. Vo všetkom hľadajú aspoň náznak dobra, dokonca aj v tých najhorších ľuďoch a udalostiach, a pátrajú po spôsoboch, ako veci zlepšiť. Aj keď ich ľudia môžu vnímať ako pokojných, rezervovaných, ba až plachých, skrýva sa v nich plameň a vášeň, ktoré dokážu naozaj zažiariť. INFP typy tvoria v populácii iba 4 percentá, preto je, bohužiaľ, vysoká pravdepodobnosť, že ostanú nepochopení. Ak si však nájdu rovnako zmýšľajúcich kamarátov, prinesie im to pocit harmónie, ktorý dokážu premeniť na fontánu radosti a inšpirácie.

FP sa ako súčasť skupiny diplomatov (NF) riadia skôr svojimi zásadami než logikou (analytici, NT), nadšením (prieskumníci, SP) alebo praktickosťou (strážcovia, SJ). Pri rozhodovaní, ako ďalej, sa pozerajú na česť, krásu, morálku a dobro – konajú bezúhonne, nie kvôli odmene alebo trestu. Ľudia s INFP typom osobnosti sú hrdí na túto svoju cnosť, a to celkom oprávnene. Avšak nie každý chápe, že ich úmysly sú skutočne čisté, a preto sa môžu dostať do izolácie.

Nejagá sa všetka zlata krása; kto poblúdi, ešte nie je stratený; staré, keď je mocné, nepoddá sa; mráz nespáli koreň v zem vrastený.

J. R. R. Tolkien

Vieme, čo sme, no nevieme, čím môžeme byť

Pri najlepšom využití svojich schopností dokážu INFP komunikovať s ostatnými na hlbokej úrovni, s ľahkosťou používať metafory a paraboly a chápať, ako aj vytvárať, symboly na zdieľanie svojich myšlienok. Sila takejto intuitívnej komunikácie sa výborne hodí ku kreatívnym činnostiam, preto nie je prekvapením, že mnoho známych INFP sú poeti, spisovatelia a herci. Spoznať samého seba a nájsť vo svete svoje miesto je pre INFP ľudí dôležité a hľadanie tejto cesty premietajú do svojej práce.

INFP majú talent vystupovať, dokážu odhaliť krásu svojej osobnosti a svoje tajomstvá prostredníctvom metafor a fiktívnych postáv.

Schopnosť INFP ovládať reč nekončí používaním materinského jazyka. Ako aj väčšina ľudí patriacich do skupiny osobností diplomatov (NF), aj oni sa považujú za nadaných, keď ide o učenie sa druhého (alebo tretieho!) jazyka. Dar komunikácie INFP sa tiež výborne hodí pri ich snahe o harmóniu, ktorá je opakujúcou sa témou u diplomatov (NF), a pomáha im napredovať v hľadaní svojho poslania.

Počúvaj iných, sám však málo vrav

Na rozdiel od svojich extrovertných (E) bratrancov INFP zameriavajú svoju pozornosť len na niekoľkých ľudí, na jednu dôležitú vec. Príliš široký záber ich vyčerpáva a všetko to zlo sveta, s ktorým nevedia nič urobiť, ich ľahko dovedie až k zármutku či bezmocnosti. Pre ich priateľov je to smutný pohľad, keďže sú zvyknutí na ich veselý postoj.

Ak si INFP nedávajú pozor, môžu sa stratiť vo svojej honbe za dobrom a zanedbajú pri tom každodennú starostlivosť potrebnú pre život. INFP sa často nechajú uniesť do sveta hlbokých myšlienok a, s väčšou radosťou ako ktorýkoľvek iný typ osobnosti, rozjímajú nad hypotetickými a filozofickými vecami. Keď INFP ostanú bez dohľadu, môžu postupne stratiť kontakt s okolím a utiahnuť sa do samotárskeho režimu. Ich priateľov alebo partnera potom môže stáť veľa energie, dostať ich späť do tohto sveta.

Našťastie, tak ako kvety na jar, aj záujem, kreativita, altruizmus a idealizmus INFP sa vždy vrátia, čo odmení ich samých aj ľudí, na ktorých im záleží. Možnože nie logikou či praktickosťou, ale pohľadom na svet, ktorým roznášajú inšpiráciu k súcitu, láskavosti a kráse, kamkoľvek vkročia.

Výsledky

Mediátor(INFP-T)

Extrovertný

65% Introvertný

Introvertný

Intuitívny

79% Intuitívny

Realistický

Logicky zameraný

81% Zásadovo zameraný

Zásadovo zameraný

Plánujúci

72% Hľadajúci

Hľadajúci

Asertívny

94% Opatrný

Opatrný

Výsledky

Ďalej

Týždeň 30. 07. 2024 - 05. 08. 2024

Utorok - Zobudila som sa krátko po druhej, že mi treba na wc. Tak som zobudila aj Pampúšika, aby sa nepocikal do rána. 

Krátko na to prišiel aj Drahý z práce, ešte som bola hore. Ani neviem, kedy som potom zaspala, ale Pampúšik spal do pol ôsmej. Obávam sa toho nástupu do škôlky v septembri, ale tak nebudeme sa tým stresovať dopredu.

V práci som začala štyrmi odstúpeniami od kolegu z monitoringu, ale potom už bola tradičná nuda.  

Volal mi Drahý, že mu nechcú schváliť dva týždne dovolenky a že bude mať dovolenku od 19teho. Tak som volala mamine, či by som jej od 12teho mohla potom nechať Pampúšika na týždeň na prázdniny. Nemala s tým žiadny problém.

Mňa z tej Drahého dovolenky asi porazí. Z pôvodných troch týždňov, ktoré boli neboj, to je OK, to bude pohoda. Je zrazu týždeň a aj to v nepohode.

Okolo obeda bola za mnou personalistka a doniesla mi papiere ohľadom prestupu do Nayky. Je to tam všetko čierne na bielom ako sa povie. Tak do januára máme vystarané. Som zvedavá, čo bude potom.

Včera som si všimla, že sa mi zmenilo znamienko, tak som hľadala, či by sa nenašla v Keksoch nejaká kožná ambulancia, ktorá by ma vzala cez dovolenku, lebo tento týždeň už naozaj nedám aj zubára aj kožnú. To by Bryndziarku asi zabilo :-D

No, milí spoluobčania ma veľmi nepotešilo, ale napísala som mail do jednej ambulancie, tak uvidíme. Možno ani neodpíšu alebo niečo v tom zmysle, že majú plné kapacity.

O druhej mi písala Šéfka, že na doprave nikto nie je, lebo Snúbenci sú už v pôrodnici. Tak bude možno ďalšie malé datarčiatko <3

Drahý mi posielal ešte o druhej fotku, že sú u kolegu v bazéne. Si hovorím, že kedy to dieťa pôjde spať. 

Zastavil sa za mnou aj kolega zo skladu a keď som sa mu priznala, že podpísala prestup do Nay, tak len zavrel za sebou dvere. Tak reku, to sa dobre odsúdi niekto, o kom nikto nič nevie.

Podvečer prišiel Dispečer, že už majú dcérku. To je také milé. Ešte včera tu bola Zástupkyňa a dnes už má bábo.

Po práci som bola von so Susan a našimi drobcami. Bolo to veľmi fajn.

Keď sme prišli domov, ešte som opražila rezne na prírodno a urobila syrovo-šampiónovú omáčku. Dúfam, že chalanom bude chutiť. 

Pampúšik nevedel dlho zaspať, asi išiel spať na obed príliš neskoro, keďže kto vie, kedy prišli z bazéna. Potom som si pustila Kukačky. Vďaka zápasu začínali neskôr, takže som stihla začiatok. Už som to síce kedysi dávno videla, ale samozrejme som si už nepamätala úplne všetko presne. Niektoré hlášky sú tam proste geniálne.

Keď som šla spať, tak som klasicky zobudila Pampúšika na WC. Nadšený nebol, ale išiel celkom pekne. Som zvedavá, ako to bude zvládať u maminy.

Streda - Zobudila som sa ešte pred budíkom, ale nechcelo sa mi vstávať, tak som asi hodinku len ležala v posteli a premýšľala nad všetkým možným aj nemožným. Fakt krásne využitý čas. Potom vstal aj Pampúšik a pýtal si rozprávku, čo som mu včera sľúbila, keďže večer už bolo neskoro, aby ešte pozeral. Zatiaľ som išla upratať kuchyňu a pustila som práčku. 

V práci celkom pohoda.   

Po práci som prišla domov, najedla som sa a vyrazila som za chalanmi na ihrisko. Drahý hneď začal na mňa, že kedy idem k zubárovi a ja že zajtra. Nechápala som, odkiaľ to vie, ale OK. Potom mi napísal, či mu niečo nechcem povedať. Si hovorím, že ani nie, ale opýtala som sa, že či myslí niečo konkrétne. A že bývanie, ale nič konkrétne mi už potom nenapísal. Tak neviem, či mu niekto niečo povedal alebo čo. Už sa mi to všetko nechce riešiť. Som už z toho všetkého taká unavená.

Štvrtok - Človek ani nevie ako a je august. Pampúšik vstal už o pol šiestej, čo mi prišlo na to, že ešte o desiatej nespal, hrozne skoro a hlavne mne sa chcelo ešte veľmi spať, ale samozrejme, že ma nenechal, ale asi hodinu sme sa hrali z mojej strany. O deviatej prišiel do spálne Drahý, že či nejdem do práce, tak som mu povedala, že idem k zubárovi (že som mu to včera hovorila, je detail) a zaliezol naspäť do obývačky a zaspal. 

Tak som si umyla čo najdôkladnejšie zuby ako mi išlo a vybrala som sa teda k zubárovi. Hovorím mu, že či by mi zaplomboval teda tú šestku, že nechcem mať veľmi dieru v zube a on, že OK, že sa na to pozrie a našiel mi kaz na druhej strane :-D akože aj na pravej šestke mám nejaký kaz, ale že to je blízko kanálikov a že keď teraz idem preč, že do toho sa púšťať veľmi nechce, aby mi nezasiahol aj tie kanáliky a aby ma to na dovolenke nebolelo, ale že úplne najviac by bolo dobré vybrať tie osmičky. Tak asi mám program na jeseň. No, nechala som tam rovných 110€, ale na to, že tam nie je vôbec dotácia od poisťovne, tak mi to prišlo celkom fajn. U predošlej zubárky som hádam platila aj viac. To, že sa s tým hral hodinu, to už ani nebudem komentovať, lebo mi to aj fotil. Prvýkrát mi niekto fotil zub :-D

V práci toho bolo pomerne dosť, keďže je prvého. Bolo treba urobiť uzávierky fasicklov a podobne, ale tak si hovorím, že tentokrát to bude pre mňa poslednýkrát. 

Šéfka prišla až keď som už odchádzala, stretli sme sa na parkovisku, ale volala mi ohľadne toho, že mi odvod spraví neskôr. Tak si hovorím, že OK, čo už.

S Drahým sme sa ledva pozdravili a krátko po ňom mi volal Krstný, či chcem niečo z Tesca okrem nanukov a ja že asi nie.

Potom prišiel a dali sme si zmrzlinu a krátko pred deviatou odišiel.

Piatok - Ráno jemne pršalo. Dnes oslavujem tri roky od prepisu auta. Keď si vezmem, že vtedy mal Pampúšik krátko po roku a bol to jeden z mála krásnych dní a zároveň bol plný strachu, kedy sa o prepise dozvie Drahý a to je taký pocit dejavu. 

Ráno trochu popŕchalo a dosť sa ochladilo.

V práci bolo celkom v pohode. Aj keď som nestihla šéfku, lebo proste do šiestej nestihla prísť. Zastavila som sa ešte v Alze po zásielku.

Keď som prišla domov, tak mi Drahý začal vyčítať nejaké veci, hlavne, že mám priateľa a nech mi všetko platí a podobne a že či mu nechcem povedať, že je pravda, že som kúpila byt. Tak som mu povedala, že o tom sa porozprávame, keď prídem. No, už teraz sa na to teším.

Sobota - Ráno sme vstali s Pampúšikom pomerne skoro, tak som nás pobalila, zobudil sa Drahý, rozlúčili sme sa, síce to bolo také nemastné-neslané, takže sa veľmi teším na návrat domov, ale teraz si tým nebudem kaziť dovolenku. Mamina chcela ešte nejakú vodu a bryndzu, tak sme sa zastavili ešte v Kauflande, kde som stretla ešte Vedúceho dopravy. Už keď som videla prichádzať modrú Octaviu s českými značkami, tak mi to bolo jasné.

Pampúšik mal celkom prievan z jeho synčeka, ktorý jačal takmer na pol Kauflandu. Potom som ešte dotankovala na Slovnafte, aby som mala plnú nádrž a vyrazili sme. Asi po 100km som si všimla, že mi ručička teploty motora vystúpila až za červené pole a tak som zastavila na najbližšom možnom mieste, čo zhodou okolností bola obrovské oddychové miesto s čerpacou stanicou. Tam som prvýkrát otvorila kapotu auta akoby mi to nejako zvlášť pomohlo, ale aspoň sa vyparila para. Drahý síce najprv v telefóne vyzeral, že ho to vôbec nezaujíma a že nech si poradím ako viem, ale potom mi poradil, aby som kúpila chladiacu kvapalinu a naliala to tam. To isté mi vlastne poradili aj na diaľničnej patrole. Tatino chcel prísť po nás, ale potom mi povedal, že brácho s parnerkou sú tiež na ceste do Keksov, že môžeme na nich počkať, tak sme asi hodinku počkali, kým dorazili, potom som opätovne naliala chladiacu kvapalinu, ale tá takmer ihneď vytiekla. Ako povedal brácho ako cez lievik. 

Nakoniec som zavolala do poisťovne, kde ma milý mladý česky hovoriaci pán potešil, lebo povedal, že v rámci poistenia mám dve možnosti a to buď nechať auto odtiahnuť do najbližšieho servisu alebo niekam do 100km. Tak som sa hneď opýtala, že koľko je to do Keksov a povedal, že 92km. Tak sme ešte s bratovou partnerkou sa dohodli, že počkáme tú hodinku na odťahovku. Prišiel síce nie veľmi príjemný pán, ale vzal Pištíka a my sme nasadli teda do druhého auta a vydali sme sa s troj či štvorhodinovým meškaním za maminou. 

Tá hneď, že pôjdeme na obed, že ona je hrozne hladná, to som myslela, že brácho skolabuje, ale nakoniec sme zvládli polievky a bráchova partnerka nás ešte odviezla aj naspäť a potom vyrazili k tatinovi. 

Mamina samozrejme sa ma pýtala milión otázok ohľadom bráchovej partnerky, ale tak čo ja o tom viem. Dokopy nič.

Nedeľa - Napísala som Otravovi, či náhodou nevie o nejakom servise v Keksoch, či by mi neporadil nejaký servis. Takže sa spýta kolegu a že kedy pôjdem opäť na kávu. Tak sme sa predbežne dohodli na piatok predbežne. 

Inak celkom pohoda :-) Prechádzky so šteniatkom a tak.

Stále je pomerne chladno, čo si dosť užívam :-)

Podvečer volala mamkina kamoška, že príde zajtra cca okolo šiestej. Tak sa teším :-)

Pondelok - Hneď ráno o ôsmej mi volal pán z odťahovky (očividne iný, než ktorý bral auto), že či viem, kam majú odniesť auto a ja že nie, že väčšina servisov len teraz otvára a som sa ho pýtala, či nemajú nejaký, kde zvyknú dávať autá a on, že skúsi zavolať a dá mi vedieť.

O chvíľu mi volal, že dnes už nie, ale že zajtra by mohli dať auto do servisu, tak som súhlasila. Aj tak by som asi nič lepšie nevymyslela a zase až tak urgentne auto nepotrebujem, však som na dovolenke.

Inak pohodový dníček. 

Podvečer prišla mamkina kamoška aj so psíkom. Netušila som, že má psíka, ale je to sučka a je podarená :-)

Týždeň 23. 07. 2024 - 29. 07. 2024

Utorok - Ráno bola na výdajni Slivka a potom som prišla ja, bola celkom pohoda. Celkom slušne sa ochladilo. Pampúšik stále dosť kašle. Obávam sa, že ho vezmem asi budúci týždeň k doktorke, aj keď sa bojím, že skončí na ATB, čo je takto cez leto super, keďže po ATB sa moc nesmie na slniečko. No, uvidíme.

Ráno som sa opäť stretla s LL, čo bolo super. Trochu sme pokecali, boli sme po pečivo do malého Tesca a že aj ona ide zajtra k zubárovi, tak mi to prišlo také vtipné, že obe ideme v rovnaký deň k zubárovi.

Pýtala som sa Drahého, či by chcel ísť so mnou a Pampúšikom vo štvrtok do kina a že áno. Tak som sa na to opýtala šéfky, aj Slivky, či by im to vadilo, že by som si vzala náhradné voľno a že nie, že úplne v pohode. Tak paráda.

Streda - Odviedla som Pampúšika do škôlky, najedla som sa a potom som si čo najviac vyčistila zuby ako sa len dalo, aby prvá návšteva u nového zubára neskončila hneď s tým, že mi bude vyberať jedlo niekde neviem z kade. Prišla som tam trošku skôr, aby som sa opýtala, či je možná platba aj kartou, keďže to som sa nikde na stránkach ani v recenziách nedozvedela. Urobili OPG RTG a išla som do kresla, kde mi viac-menej bolo zdelené, že nemám nejaký veľký akútny problém, ale že mám menšiu dierku v hornej šestke a že v rámci prevencie by som si časom mala dať vybrať obe osmičky horné, že v rámci toho, že sa nedostanem k ich umývaniu, že už boli obe opravované, že je tam riziko potom nakazenia aj sedmičky a tak. Inak to bolo fajn a prvého sme sa dohodli na dentálnu hygienu (už sa strašne teším :-D). Ale tak možno to bude lepšie ako u mojej bývalej zubárky.

Do práce som prišla vlastne len s hodinovým omeškaním. V práci totálna nuda. Po práci som bola na chvíľu s Pampúšikom von, ale ostatní sa pomerne rýchlo pobalili domov, tak sme šli aj my.

Ešte sme sa doma trochu hrali s Legom. Stále nedokážem pochopiť, kde sa nám mohli stratiť tie dve kocky, hlavne tá väčšia.

Dosť dlho nevedel zaspať, stále sa pýtal, že kedy už pôjdem do kina. Tak som zvedavá, ako to zvládneme.

Štvrtok - Ráno som vstala okolo piatej a Pampúšik bol pocikaný, nie nejako veľmi, ale bol. Tak mi to dalo poznanie, že ho budem musieť zobudiť aspoň raz za noc, nech sa ide vycikať. Tak som ho vyzliekla a ešte spali asi do pol ôsmej.

Potom sme sa vybrali do malého Tesca po raňajky, lebo sme už nemali čerstvé pečivo a akurát sme stretli LL, keď vychádzala zo škôlky, tak išla do Tesca s nami a potom sme ju boli odprevadiť. Aj keď sme ju odprevadili, tak ešte stále nebolo ani osem hodín. Tak sme sa ešte pohrali doma a okolo deviatej sme išli zobudiť Drahého a ten hneď bol na Pampúšika taký, že :"Buď ticho!". Je mi to tak hrozne ľúto, že je na neho taký nepríjemný a tak veľmi často. Viem, že tieto úžasné nočné tomu vôbec nepomáhajú, ale aj tak ma to veľmi bolí.

No nakoniec sme úspešne dorazili do kina, v kine nakoniec bolo plno detí a ich sprievodu. Pampúšik bol prekvapivo veľmi dobrý, aj keď po hodinke už začal dosť komentovať dej a dopytovať sa na to, čomu nerozumel, napr. prečo bola Skye najmenšia a prečo jej nenechali papanie a tak, ale v rámci toho, že za nami sa takmer sústavne rozprávali súrodenci, tak to bolo ešte úplne v pohode.

Potom som sa už dosť ponáhľala do práce, chcela som prísť na dvanástu, čo som stihla, ale Slivka už bola dosť nervózna a aj ma tak privítala so slovami, že kde som, ale neskôr sa mi ospravedlnila. 

Inak to bolo celkom fajn. 

Po práci som sa hrala s Pampúšikom už len doma, von sa nám akosi ani jednému nechcelo a na večeru sme si spravili krupicovú kašu. To som už dosť dlho nejedla a prekvapivo si celkom pochutnal aj on.

O pol jednej v noci som ho donútila ísť na záchod. Chúďa moje.

Piatok - Pampúšik vstal ešte pred šiestou a mne sa vôbec nechcelo vstávať. Ani neviem, ako prešiel tento týždeň. V práci toho bolo pomerne dosť, ako v piatok. Hneď ako som prišla návratka, pošta, dodáky, lebo Bryndziarka urobí nutné minimum, ale tak môžem byť rada, že tu nemusím byť na 10tkách celý týždeň, takže som vďačná.

Ale poobede už bol pokoj, takže vlastne pohoda.

Drahý prišiel z práce niekedy okolo hádam desiatej, že už naložili všetky kamióny. No, reku paráda.

Sobota - Drahý popoludní vstal pomerne skoro a chcel ísť s Pampúšikom do parku, ale bol ešte zatvorený, tak sme spolu išli do Lidlu na nákup  a potom ho zobral len k nám po okolí von a ja som zatiaľ uvarila tekvicovú polievku a potom, keď prišli chalani, tak trochu sme upratali a urobila som s Pampúšikom cesto na palacinky.

Najedli sme sa a mne sa tak chcelo spať, že som zaspala s Pampúšikom. Zobudila som sa asi o tretej, Drahého nikde nebolo. Došlo mi, že zrejme šiel na bike, lebo hovoril, že možno pôjde, ale tak nepovedal na isto, tak som nevedela. No čo už.

Pampúšik zjedol potom ďalšie dve palacinky a vybrali sme sa von. Nebolo nikde nikoho, ale asi hodinku a pol sme pobudli na bagrovom ihrisku. 

Drahý prišiel domov až po desiatej, v značne dobrej nálade, tak začal zase vyrývať. Za hodinu a pol jeho preslovu vlastne som sa dozvedela iba to, že u mojej mamy to smrdí a či sa nebojím, že Pampúšikovi ublíži nejaký pes a že sa už nedokáže pozerať na môj kyslý ksicht. No, lebo na jeho milučkú tvár je príjemné sa pozerať. 

Niekedy premýšľam, že na čo ja sa s ním vôbec bavím o týchto veciach, keď to má zmysel, že 0,0...

Nedeľa - Ráno som sa snažila, aby sa Drahý vyspal, čo najdlhšie, ale aj tak jedna z prvých viet, ktoré Pampúšikovi povedal bolo: Buď ticho! 

Tak výborne začal náš deň. Urobila som filé s kašou a bolo to fajn.

Nejako sa mi stále chcelo spať, hlava ma bolela, ale inak v pohode.

Pondelok - Začal mi posledný z troch poobedných týždňov. Už sa teším na dovču. Bryndziarka došla s info, že Úrad práce neschválil hromadné výpovede, že to budú dávať na dohodu a kto vie kedy. Potom prišla jedna baba zo skladu, že idú podpisovať výpovede, že si ich postupne volajú. Si hovorím, že no čo už, takže atmosféra úplne na nič. 

Vedúci dopravy bol za mnou asi 3x, že kedy príde Šéfka, že potrebuje peniaze, lebo že zajtra odchádza a že budúca bývala manželka mu nechce dať autosedačku pre synčeka a že ako ju neznáša. Som si tak povedala, že si pamätám časy, keď ju miloval. Ale tak on má v tomto úžasnom rozchodo-rozvodovom čase pri sebe aspoň Obchoďáčku, čo sám priznal, že je obrovské šťastie. To mu v dobrom závidím. Mne občas príde, že som na tomto svete už úplne sama.

Poobede mi volal, že idú von, že príde aj Susan. Si hovorím, to, že ide na pol dňa preč, to mi nedá vedieť, ale to, že idú von, čo by so zistila, keby prídem domov a byt prázdny, to mi volá. Zázračná logika, ktorú asi nikdy nepochopím.

Okolo pol piatej mi prestala ísť kartička v práci, takže super, nevedela som otvoriť žiadne dvere, takže som sa aj vymkla. Proste paráda. 

Zastavila sa tu aj bývalá šéfka s bábom. Bože, ten je tak rozkošný. To je také chutnučké <3 Si ešte pamätám, keď som minulý september bola na pohovore a mala ešte bruško. Občas mi tieto veci prídu hrozne dávno a občas ako včera.

Okolo pol šiestej prišla aj Šéfka, išla mi ešte vybaviť kartičku a urobiť preplatenia pre Vedúceho dopravy, aby mal na ráno. Tak dúfam, že zajtra kartička pôjde, lebo ešte ju budem tri týždne aj potrebovať :-D Ani neverím, že ma tu čakajú už len tri týždne.

Keď som prišla z práce, chalani boli von, tak som prišla za nimi a boli sme so Susan asi do pol ôsmej von.

Dosť dlho sme si večer s Pampúšikom pozerali fotky, takže išiel spať dosť neskoro, ale v zásade mi to nevadí, keďže zajtra nepotrebujem nikam nejako vstávať.