Týždeň 16. 07. 2024 - 22. 07. 2024

Utorok - Ráno opäť škôlka. Pampúšikovi sa tam celkom páči, mám pocit, že to berie pozitívnejšie, aj pani učiteľka je milá. Neviem teda, či to bude aj do budúcnosti ich pani učiteľka, ale uvidíme.

V práci celkom pohoda, aj keď som bola celý deň sama. 

Po práci som vzala Pampúšika na ihrisko, ale boli sme tam sami, ale potom som videla, že Susan ide s Kubim domov. Tak, že ich pôjdeme aspoň pozdraviť. Tak sme išli a potom sme aj my už išli domov. Aj tak chodí Pampúšik pomerne neskoro spinkať, čo mi nie veľmi vyhovuje, ale už to hádam nejako zvládneme spolu.

V noci dosť kašľal, sa mi to nie veľmi páči.

Streda - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky, chvíľu som bola doma a potom som sa vybrala do mesta. Častejšie by sa mi páčilo takéto náhradné voľno. Zastavila som sa v banke, aby nastavili ten internetbanking a chcela som ísť aj do druhej banky, ale tá mala práve dnes zatvorené. Tak som si zašla ešte do DMky a na jedenástu do práce. 

Strašne málo práce bolo, takže sa mi tam ani nechcelo byť.

Po práci mi napísala Susan, či ideme von, tak sme išli a potom tam prišla aj Romča s celou rodinou, takže chalani vystrájali. No mať ich v škôlke, tak ma asi porazí :-D a to má pani učiteľka ešte kopu ďalších detí.

Štvrtok - Pampúšik v noci dosť kašľal, mal asi dva záchvaty. Začala som mu opäť dávať aj sirupy a všetko, čo som doma našla. Najradšej by som ho nechala doma, ale nejde to a ani to tak skoro nepôjde, budeme musieť všetci nejako tie dva týždne vydržať.

V práci celkom pohoda, aj mierne závidím kolegyni dovolenku, aj keď ísť niekam do tepla by ma asi nikto nedonútil. Hovorí sa, že pri mori je to iné, ale ja si pamätám ako mi na Ostrove bolo horúco a to bol október!!! Ale sadnúť do lietadla by som šla hneď. To bol tak úžasný zážitok. To by som si hneď zopakovala.

Piatok - Nebuďte smutný kvôli niekomu, kto sa Vás vzdal, ľutujte ho pretože sa vzdal niekoho, kto by sa nikdy nevzdal jeho...

Zase aká múdrosť takto na piatok. V práci som bola sama celý deň. Šéfka prišla hádam desať minút pred šiestou. Dali sme nejako dokopy pokladňu a vyrazila som domov.

Na večer sa trochu ochladilo a začalo fúkať. To bolo moc fajn. Až som sa miestami bála, či nebude pršať, ale nie.

Sobota - Pampúšik sa zobudil o pol ôsmej, čo bolo moc fajn. Asi o hodinu na to prišiel do spálne aj Drahý a chcel spať a úplne nám zničil hru, tak sme mu robili zle, lebo nám proste zbúral parkovisko a bazén. Nakoniec sa presunul naspäť do obývačky. Keď doprala práčka, tak som sa rozhodla, že pôjdeme kúpiť bryndzu na halušky a pýtala som sa ho, či nechce skočiť do Dráčika, tak sme sa na kruháči pri Lidli otočili a zastavili sme sa ešte v Dráčiku. Nič moc tam nemali, ale Pampúšik ma nahovoril, aby som mu kúpila Lego parný valec k meninám. Dokonca sme sa dohodli, že mu ho ale dám až zajtra. Potom sme boli na chvíľku v Lidli, kde sa akurát naplnil stroj na zálohované fľaše, takže som si mohla vypočuť dve české panie, ktoré to teprve čeká, tohleto. Bolo to také úsmevné, ale v dobrom. Na šťastie pracovník rýchlo vyprázdnil nádoby a už sa išlo. 

Zašli sme potom ešte do Amfiku, kde sa Pampúšik vybláznil s fontánou a keď si zamočil tričko a bolo aj skoro poludnie, vybrali sme sa domov.

Keď sme prišli, tak Drahý akurát vstával. Pampúšik krásne uložil nové Lego do skrinky, že je na zajtra. To som zírala. 

Urobili sme halušky a potom sme si išli všetci ľahnúť. Ja som na chvíľu aj zaspala, ale však to nevadí.

Podvečer sme išli umyť auto. Nechápem, čo Drahého na tomto baví. Mne sa zdá, že potom vidieť každý škrabanec, ošuchnutie a odrenie od kamienkov ešte viac, ale keď mu to robí radosť, tak prečo nie.

Pampúšik sa dosť budil kvôli kašľu, Drahý behal po byte lebo nevedel spať a tak som si niekedy po polnoci ľahla do obývačky, lebo mi bolo nejako teplo.

Nedeľa - Ráno ma zobudil Pampúšik s tým, či mu už dám ten valec k meninám. Tak som mu zablahožela a spoločne sme ho postavili. Je to paráda. Potom sme vybrali nejaké to lego na parapete a už bolo celé od prachu, tak som povedala, že ho umyjeme. S Pampúšikom napustili umývadlo a nahádzali doň nejaké tie dieliky a potom sme to nechali na uteráku sušiť v kuchyni. Pampúšik sa samozrejme hral s vodou vo veľkom a umyl si aj také malé autíčka. Ani som si nevšimla, že nechal dosť vody na stole v kuchyni, keď sme sa opäť presunuli do obývačky.

Okolo desiatej vstal Drahý a hneď začal, či som normálna, že všade je voda, či mi je vážne všetko jedno, že nechám to dieťa nám zničiť byt a podobne. Tak hovorím, že čo také hrozné sa stalo, že tú vodu proste utriem a je po probléme. Tak som nemala chuť sa s ním ani baviť, samozrejme na miesto toho, aby priznal, že to trochu prehnal, si išiel zapáliť a keď sa vrátil, tak sa tváril akoby nič a že kedy chceme ísť do Ikei, že on večer nepôjde, že chce mať pokoj a pripravovať sa do práce (do ktorej pôjde zajtra večer!).

Išiel dať piecť mäso a urobil obed a potom, že či pôjdeme teda do tej Ikei. Vôbec sa mi nechcelo, bolo dusno.

Najedli sme sa a Pampúšik nechcel zaspať, tak sme sa nakoniec vydali predsa len do tej Ikei. Samozrejme som zabudla, že už mi skončila diaľničná známka, tak som na rýchlo ešte kúpila on-line diaľničnú. To sú mi výdaje tento mesiac. 

Samozrejme som úplne pozabudla, že je koncert AC/DC v Hlavnom meste, resp. nevedela som, že je to dnes a ešte v ktorej časti Hlavného mesta, takže všade bolo plno áut a policajtov, ale dali sme to. 

V Ikei sme kúpili ochranu na madrac a ešte obliečky na periny pre Pampúšika a potom sme si dali koláčik a hot-dog a kým Drahý išiel zaniesť veci do auta, tak sa Pampúšik vybláznil vo fontánkach pri Avione. Ešteže som mu vzala náhradné oblečenie, akurát mi nenapadlo vziať aj uterák, ale tak som ho poutierala tričkom, ktoré si aj ta predtým oblial, keď sa mu podarilo vyliacť vodu v Ikei, čo Drahý tak nechutne okomentoval, že všetko robí naschvál a že je nešikovný a úplne zase taký záchvat akoby sa strhla tretia svetová. 

Boli sme potom ešte v AllToys aj v Dráčiku. Nikde nič extra zaujímavé, ale tak bol to pomerne pekne strávený deň.

Pondelok - Ráno som odviedla Pampúšika opäť do škôlky. Dokonca som pri vychádzaní stretla s LL, tak mi hovorí, či ju počkám, medzičasom som narazila aj na Di, tak sme sa tam všetky tri chvíľu rozprávali a ja som potom išla na takú menšiu prechádzku s LL, kým sme prišli obkľukou k ich bytovke. Pripomenulo mi to časy, keď sme ešte nechodili do práce minulý september, keď sme takto ráno sa chodili odprevádzať.

V práci nuda, ale aspoň som sama, takže fajn. Som zvedavá, čo bude v stredu u zubára, ma ten zub momentálne prestal bolieť, tak uvidíme, čo povie.

Urobila som ten dobropis z piatku a pokladňa mi už opäť sedí na cent. To je skvelý pocit.

Závislá

Chcem ťa bozkávať,

stále počujem tie slová

čo by som dala za to

počuť ich tak znova

Niekedy by som chcela vrátiť,

roky, kedy som ani netušila či žiješ,

nemyslela na teba dňom a nocou

a bolo mi jedno, s ktorou si micou...

Tak mi prosím daj návod,

ako znova mám zabudnúť.

Netušíš, čo všetko si začal,

keď si mi v tú noc napísal.

Nevieš, aké je to pozerať na dátum,

Deň nezávislosti, viem,

aké je to pozerať na každé Mondeo,

aj keď má od modrej ďaleko....

Aké je to na balkóne stáť,

nechať štyri dé hrať...

Vraj nemám plakať,

už nemám čakať...

na tvoje sexy správy,

neznášam tieto stavy,

keď tvoje fotky vidím,

ako závislá sa cítim...

Chvíle eufórie striedajú prepady,

čo sú to všetko za nápady,

sama seba občas nespoznávam,

keď v noci unavená nezaspávam...

Nad všetkým premýšľam tisíci raz,

do pekla, chcem ťa vidieť zas.

8 miliárd ľudí na planéte

a ja túžim aspoň po jednej vete,

jednom slove práve do teba,

je to moja potrava, potreba

potrebujem ďalšiu dávku naťahovania,

bozkov, dotykov, milovania.

Nikky, 19. 07. 2024

Týždeň 09. 07. 2024 - 15. 07. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila a rýchlo obliekla, lebo mi akosi nedošlo, že od maminy na byt je to takmer hodinka jazdy a to som netušila, aké cesty budú takto cez týždeň. Pampúšik sa síce prebudil, ale vôbec mu nevadilo, že bude musieť ostať s babinou.

Nakoniec som pred bytovku prišla asi po 40 minútach, takže som tam dosť dlho čakala na to, že krátko po siedmej tam bolo ešte pomerne chladno. Ex-majiteľ bytu prišiel takmer presne o pol ôsmej. Ukázal mi, ktorá pivnica je moja (a teraz keď to po týždni píšem vôbec netuším, ktorá to bola :-D :-D :-D). Potom sme išli na chvíľu do bytu a potom na bytové družstvo, kde sme to raz-dva vybavili a následne do elektrární, kde ten prepis bol tiež extra rýchly. Nikde sme nečakali a tak sme pred deviatou už boli aj hotoví.

Zastavila som sa ešte v Kauflande po pár drobností a potom som sa odviezla na Sídlisko. Akože neviem na čo to bolo dobré, ale proste som nedokázala odolať. Proste je to stále také, že mi príde, že to všetko nemôže byť náhoda, že býva na rovnakej ulici, na ktorej som prežila 20 rokov svojho života a takmer 30 som tam mala trvalý pobyt. Proste stále mám taký pocit, že je to moje sídlisko, moja ulica. 

No, nakoniec som si povedala, že stačí sentimentu a išla som k mamine. 

Urobili sme slivkové gule a dobre sme sa najedli a potom som pobalila veci a vyrazila som s Pampúšikom na cestu. Ten sa prebudil akurát, keď som sa rozhodla, že zastavím a natankujem.

Prišli sme domov a Drahý nás už čakal. Osprchovala som sa a začala som nakladať práčku. 

Som zvedavá, čo bude zajtra na tom stretnutí v Nay. Mám z toho trošku nervy.

Pampúšik ešte stále trošku pokašľával, tak Drahý povedal, že tento týždeň ho ešte necháme doma.

Streda - Ráno som sa zobudila, krátko po mne Pampúšik, tak som sa pripravila do práce a išla som. Keď prišla kolegyňa do práce, tak som išla do tej Nayky a bolo to celkom fajn. Tetovaný mal lepšiu náladu ako keď bol u nás a bol mi teda podstatne sympatickejší než na prvýkrát. 

Tak som povedala, že ja to teda skúsim. Však účty platiť treba a ešte keď som si ich teraz značne navýšila. Akože moc sa mi do tých 12tok nechce, nechávať chalanov každý druhý víkend samých a ráno sa ponáhľať na siedmu do práce, to bude iný masaker. Žiadne 10minútové vykecávačky v škôlke nehrozia. Ale tak, ak všetko pôjde podľa plánu (hahaha, ja a tie moje plány :-D :-D :-D :-D), tak to bude len necelý rok. 

Inak v robote nuda a vonku hic. Je vôbec normálne, že je na Slovensku 35 a viac stupňov? Nemyslím si, že je to v poriadku.

Ale podarilo sami dnes pekne odfotiť 251tis km na tachometri.

A áno, občas mi stále svieti kontrolka servisu a občas zmizne. Mala by som sa ísť kuknúť do autorizovaného servisu, že prečo, ale akože keď si predstavím tú sumu za prehliadku, tak sa mi do toho zrovna moc nechce.

Štvrtok - V poslednej dobe sa mi sem už akosi nechce. Ešte šéfka, že budúci týždeň zase dva dni ťahať celé. Aj tak sa tu všetci tvária ako zdochnuté ryby a aby toho nebolo málo, tak fakturantka išla na PNku, takže šéfka bude musieť nejako ťahať celé zvyšok 1,5 mesiaca sama. 

Ale baby hovorili, že bola na ňu hnusná, a aj ona sama mi spomínala, že jej koľkokrát nedvihla telefón, keď sa niečo dialo, takže do istej miery to aj chápem, akože ja by som to asi nedokázala, ale ja som ja.

Keď som prišla domov, tak mi napísala Susan, či nechcem prísť do pizzérky, že je tam aj s LL susedkou s deťmi, tak som sa obliekla, zbalila Pampúšika a išli sme a bolo to super. Už nebol až taký úpek, aj keď chalani sa naháňali a teda sa poriadne spotili, ale je normálne. 

Nemohla som odolať a pochválila som sa babám kľúčmi od bytu. Potom mi došlo, že to možno nebol najlepší nápad, že to možno praskne, ale možno to tak bude lepšie. Sama neviem. Trochu v tomto chápem Jacoba, že by bol možno rád, keby sa manželka dozvedela, že jej bol ešte pred svadbou neverný, že to asi vyriešila za neho a možno nie. Neviem, prečo ma ten ich vzťah tak strašne zaujíma.

Po osprchovaní som s Pampúšikom pozerala na blesky, strhla sa taká chvíľková búrka, ale aspoň sa vymenil vzduch a lepšie sa v noci spalo.

Piatok - Taký pohodový dníček. Proste piatok. Ešteže dvanásteho a nie trinásteho, aj keď ja zrovna na tieto somariny moc nie som. 

Sobota - Bol horúco a nič sa mi nechcelo. Poobede sme sa vybrali na pivný festival a na vláčik. Dokonca sme tam stretli aj vedúceho dopravy s jeho obchoďáčkou. Mňa tak fascinuje ich vzťah. Akože som asi divná, ale ja by som asi takto so ženatým mužom na verejnosti. Aj keď ja viem, že ako dlho trvajú naše súdy, resp. čas od podania do súdu, takže na jednu stranu ich chápem, od istej miery a hlavne, ja do toho málo vidím.

Nedeľa - Srdiečka pod fotkami iných sú nevera. Odpisovanie na flirtujúce správy je nevera. Byť v kontakte s inými mužmi/ženami bez toho, aby o tom vedel/a tvoj partner/ka je nevera. Klamstvo je nevera. Tvoj partner by mal byť zároveň tvoj najlepší priateľ, a ak musíš pred ním niečo skrývať alebo to robiť poza jeho chrbát, nie je to OK...

No takéto múdra na mňa vyťahuje internet. Taká pohodová nedeľa. Dočítala som konečne posledných pár strán Wewerky. Mala by som ju konečne vrátiť Grgimu. Alebo možno aj nie. Možno by som minulosť už mala konečne nechať. Akurát, že to by som asi úplne musela zmeniť svoje myslenie až by som povedala, že celú osobnosť.

Pondelok - Pampúšik išiel prvýkrát do veľkej budovy do škôlky. Má síce ešte trošku kašeľ, ale hádam to bude fajn. Išiel s nami aj Drahý, aby vedel, kam ho má ísť poobede vyzdvihnúť.  Potom som sa trochu pomotala doma a išla som do práce.

V práci nuda, ale že totálna. Zajtra aj v piatok budem sama. 

Ozval sa mi Jacob, to som už ani nemyslela, že to nastane, že proste, nech sa nehnevám, ale že boli na dovolenke so ženou a že stále bola s ním. Aké prekvapivé, keď človek ide na dovolenku s vlastnou manželkou. 

Po práci som sa išla s Pampúšikom trochu poprechádzať, keďže na ihrisku nikto nebol a bolo to fajn.

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš.

Ráno som sa chvíľu pohrala s Pampúšikom, kým som musela ísť do práce. Je to také náročné, keďže sa snažíme nezobudiť Drahého, ktorý je po nočnej. 

Keď som odchádzala, tak som mu zapla Playko, nie som z toho 2x nadšená, ale tak nech sa Drahý vyspí aspoň kúsok.

V práci opäť na celý deň, ale páči sa mi tento týždeň, keď som tu sama. Pampúšikovi sa mierne zlepšil kašeľ, tak som rada.

Keď som prišla domov, tak sme sa už len pohrali s legom, najedli sme sa, umyli a išli spať. U

Streda - Ak ti niekto pomôže a sám sa trápi, nie je to pomoc, ale láska.

Ráno som vstala aj s Pampúšikom pomerne skoro a hrali sme sa spolu. Potom som išla do práce. Tam pohoda a doma v podstate tiež. 

Niekedy sa zamýšľam, že je to také, že som v noci jediná dospelá doma. Trochu si tak hovorím, že je to príprava na bývanie v bytíčku. Kto vie, kedy to vôbec nastane.

Štvrtok - Koho milujeme, toho nie sme nikdy vene rozhodnutí opustiť. Aj keby nám ublížil majviac. (Colette)

Tak s týmto až tak úplne nesúhlasím. Niekedy je potreba opustiť to, čo milujeme. 

Opäť na celý deň do práce, ale bola pohoda. Celkom sa teším k mamine na tých pár dní. Po práci ma milo prekvapilo, že nejaký kolega/kolegyňa sa zaparkoval vedľa mňa so svojim Swišťom

Piatok - Dlho som nevedela zaspať, ani neviem kvôli čomu. Takže ráno som bola dosť mŕtva, ale pobalila som nás, Drahý mňa a Pampúšika naložil do auta a vyrazila som do Šurian. Bola to celkom fajn cesta. 

Akurát sme vošli do Šurian, keď Pampúšik, že je hladný, tak sme sa zastavili na čerpačke, kúpili sme si nejaké tie raňajky a vybrali sme sa na stanicu. Bola pomerne blízko a keď som zaparkovala, uvidela som akurát maminu, takže super načasovanie.

Následne sme vyrazili do Dubníka. Prekvapivo som nikde nezablúdila a keby mamina vedela popisné číslo, tak tam trafíme na prvú dobrú. Napriek tomu sme to zvládli super. 

Strávili sme asi hodinu - hodinu a pol so šteniatkami pri pani, ale slniečko stúpalo a pomaly sme sa vydali na cestu, predsa len na Opičky to mala byť dvojhodinová cesta a aj bola a bola nudná, samé polia, nie a nie sa dostať na diaľnicu. Pampúšikovi sa nepodarilo zaspať, takže na posledných 50km už vrešťal a bolo to na nevydržanie.

U maminy sme sa najedli, aj keď Pampúšik hubové rizoto statočne odignoroval a aj poobedný spánok. Za to mne sa chcelo spať strašne moc.

Šteniatko je prípad a neskutočný hryzoš :-D

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro a začala som si čítať. Ja proste musím u maminy vždy niečo prečítať. Pred obedom mi napísal Jacob, že čo robím poobede. Tak som mu napísala, že žiaľ opäť nie som v Slniečkove a on, že ide zo Škoda zrazu, že keď chcem, tak môžeme dať v Keksoch kávu. Tak si hovorím, že jo, že by to mohlo byť celkom fajn sa vidieť po rokoch.

Tak som sa dohodla s maminou, či bude s Pampúšikom, že zbehnem na nákup a na kávu. 

S Jacobom sme sa nakoniec našli na čerpačke a bolo to fajn. Také Superb je dosť pekné autíčko :-D ale na môjho malinkého Pištíka aj tak nič nemá.

Som si tak hovorila, kým sme sa dohadovali, že kam pôjdeme, že mať tak kľúče od bytu, mohli by sme ísť ku mne. Aj keď to je také dosť blbé, lebo kávu by som mu nemala veľmi ako navariť, keďže tam nemám ani kanvicu a sedeli by sme na parketách :-D ale za to, keby nám bola náhodou zima, mohli by sme si zapnúť podlahové kúrenie :-D :-D :-D

Potom mi prezradil, že on má s manželkou zapnuté vzájomné zdieľanie polohy. Tak si hovorím, že existuje ešte horší level dôvery vzťahu, než aký zažívam ja. 

Toto by mi ani nenapadlo, že by som po partnerovi chcela, aby mal so mnou zapnuté zdieľanie polohy. 

Cestou naspäť som mala strašnú chuť sa zataviť na Sídlisku a potom si hovorím, že na čo by to asi bolo tak dobré. 

Čo by som asi tak urobila, keby ho stretnem nebodaj? Ani sama neviem....

Mamina s Pampúšikom už boli v posteli, keď som prišla a myslím, že som im prerušila uspávanie, ktoré sa tým pádom dosť predĺžilo, ale zvládli sme to nakoniec.

Normálne mi to Jacobovo manželstvo nedalo zaspať. Asi mi už vážne šibe. Ale tak, čo je to za manželstvo, že nemôžem nikam ísť, s nikým sa stretnúť...A možno za to všetko môžu moje naivné predstavy o manželstve....to asi tak najskôr :-D

Šteniatko spalo s nami.

Nedeľa - Šteniatko ma zobudilo okolo druhej, tak sme sa šli prejsť :-D Toľko hviezd som už dávno nevidela. Chvíľu trvalo, kým šteniatko spravilo, čo malo, aj mi už bolo trochu chladno, ale mala taká nočná prechádzka svoje čaro. Akurát, že som po nej nevedela dosť dlho zaspať a o pol šiestej bol už opäť celý dom na nohách. Ach jáj, to je dovolenka :-D

Inak pohodová nedeľa, bolo teplo a tak sme poobede išli na tajch trochu a na prechádzku.

Pondelok - Volal mi majiteľ bytu, že teda o pol ôsmej sa stretneme na byte. Si hovorím, že dosť skoro, ale zase budeme to mať rýchlo za sebou.

Dopoludnia boli na vedľajších domoch umývať strechy pred natieraním. To sme pozorovali asi polhodinku s Pampúšikom, potom sme zašli asi na hodinku na Staré Hory na ihrisko, ale bolo hrozne horúco.

Pampúšik potom zaspal a zobudil sa na to, že z domu oproti prišlo špeciálne auto zobrať kontajner. A že život na dedine je nuda. To určite.

Poobede sme sa boli všetci prejsť aj so šteniatkom. 

Týždeň 25. 06. 2024 - 01. 07. 2024

Utorok - Zobudila som sa o 06:44. Vôbec nechápem, že mi nezvonil budík. Na šťastie sme sa aj tak s Pampúšikom vychystali pomerne rýchlo a všetko sme pekne stihli.

V práci boli prvé rozhovory/porady ohľadom prestupu do Nay a také kadejaké info chodí, že neviem, čo čakať zajtra. 

Inak je horúco, zajtra sa má trochu ochladiť, tak som zvedavá. Po robote som sa zastavila ešte u Prvej ženy po riady, čo vyradila. Potom som prišla domov celá spotená. Volal mi Drahý, že či idem von alebo či majú prísť domov. Tak hovorím, že si dám sprchu a prídem. Tak som si chvíľku oddýchla a potom som šla za nimi von. Bola tam aj Romi s deťmi a ešte jedna spolužiačka chlapcov s maminkou a bračekom, neskôr prišli aj chalani od Di a dokonca aj Susan sa zastavila, tak to bolo také fajn.

Doma mal už Pampúšik útlm, rozplakal sa, že ostal len posledný kúsok pizze a mal z toho dosť akože rev. Potom ešte za niečo, nakoniec zaspal asi v priebehu dvoch minút.

Potom mi písal Drahý, či spím, tak sme chvíľu spolu volali. Nemalo to ale žiadny reálny význam.

Streda - Zobudila som sa o piatej, ale nič sa mi nechcelo, tak som len tak ležala v posteli. Okolo šiestej začalo trochu popŕchať, tak som dala dole veci z okna a potom som zobudila Pampúšika, dosť dlho sme sa ešte mojkali v posteli a potom sme sa vybrali  do škôlky. Vyrazila som do práce pomerne neskoro, ale stihla som to pekne.

Hneď nám posunuli tú úžasnú poradu z 10 na 11, ale zbehlo to rýchlo. No páni z Nay boli takí no neviem. Ale tak ani náš vedúci celého skladu nie je zrovna najsympatickejší človek na svete. Jedna z tých ponúk vyzerá byť celkom fajn, len je to na 12tky,  no musím sa o tom poradiť doma, ale podmienky vyzerajú fajn. Štyri mesiace by sme mali garantovaný plat taký ako máme tu a potom by sme mohli rozviazať pomer dohodou a mali by sme aj nárok na odstupné, ak ho máme teraz, čo ja asi nemám, ale tak uvidíme, čo príde.

Objednala som si burger po porade. Baby tiež zvažujú, že sa pôjdu na tú robotu aspoň pozrieť. Tak som napísala personalistke, nech sa so mnou skontaktujú.

Štvrtok - Napísala mi LL, že či viem niečo o tom, že sme mali dať učiteľkám darčeky už dnes. Reku, mne aj vypadlo, že je koniec školského roku a na darčeky som fakt nemala ani náladu ani nič, ale poprosila som aspoň Drahého, nech kúpi nejakú kvetinku pre pani učiteľky, teda pre každú. Tak mi potom poobede volal, že či môžu byť ruže. Si hovorím, že jasné, že snáď každá žena má rada ruže. 

Začína byť už dosť teplo, z čoho mám ohromnú radosť :-D

Dohodla som sa s vedúcou, že zajtra pôjdem okolo pol druhej domov, keď príde kolegyňa do práce, takže sa teším.

Piatok - Ráno sme išli s ružičkami ešte do Žabky a kúpili sme také tie plnené piškótky pre kuchárku a upratovačku a tak sme to odovzdali a potom som sa vybrala do práce.

Bolo to celkom fajn, aj keď bolo toho pomerne dosť, však piatok je vždy návratka a upratovanie, ale šlo to a o druhej som už bola doma. Drahý doma nebol a myslela som si, že je len niekde po blízku, lebo mobil mal v nabíjačke, tak som sa osprchovala, trochu upratala a zrazu prišiel domov aj s Pampúšikom. Tak sme potom boli von a bolo to fajn.

Sobota - Pampúšik v noci začal kašľať. Tak parádne nám začala sobota. Drahý na mňa vyletel, že prečo on musí ostať opäť s Pampúšikom a že čo budeme zase robiť. Tak mu hovorím, že ma to veľmi mrzí, ale proste kolegyňa bude mať na budúci týždeň dovolenku a že tri dni zo štyroch idem na celý deň, takže bude to aj pre mňa dosť náročné. 

Tak ma to všetko už vyčerpáva. 

Napísala som PP aj Otravovi k meninám a teda samozrejme aj bráchovi. Potom sme si s Otravom vymenili pár správ. Ostala som prekvapená, že sa so mnou baví. 

U PP to ostalo pekne v statuse poslané ako predošlá správa. Chcela by som sa tváriť, že mi je to jedno, ale nie je.

Nedeľa - A skončil jún. Ani neviem ako. Pol rok prešiel. Fúha. Volal mi majiteľ bytu, že kedy pôjdeme prepísať energie a kedy si preberiem svoj byt. Stále nejako neverím, že sa to vlastne stalo. No, tak budúci utorok mu vyhovuje rovnako ako mne. Tak sa teším aj som z toho roztrasená.

Pondelok - A je prvého. Ráno som odviezla chalanov k poliklinike a potom do práce. Na celý deň. Ale ja užívam si to. Celkom pokoj tu bol. Aj zajtra takto, v stredu normálne na poobednú a štvrtok znova takto.

Doktorka dala Pampúšikovi dva sirupy na vykašliavanie. A ak sa to do štvrtku nezlepší, že máme prísť znova, tak uvidíme.

Týždeň 18. 06. 2024 - 24. 06. 2024

Utorok - Opäť na celý deň do práce, ale mám rada tieto dni o samote. No, narazila som do obrovskej kolóny a nevedela som sa vôbec dostať do práce, tak som to strihla na diaľnicu, že prejdem cez dediny. Absolútne zlý nápad. Úplne som zapadla v ešte väčšej zápche, takže do práce som prišla o pol deviatej, takže to nebolo zase až také hrozné.

Inak to bolo v robote celkom fajn. 

Kuriér mi doniesol objednávku Lego, ktoré som objednala Pampúšikovi na tortu, takže som ho v práci postavila. Kolegovia sa ma pýtali, či sa až tak nudím. No, až tak nie. Napísala som aj Prvej žene, či jej ho môžem dnes podvečer doniesť.

Proste som si počúvala YT a čítala som si v čase, keď nikto nechodil.

Volal mi Drahý, aby som odviezla po práci auto do servisu a že sa teda na neho pozrie. Servisák ma odviezol domov.

Doma som sa najedla a hrala som sa s Pampúšikom, keď mi zavolala psychologička, že zajtra sa musí zúčastniť prevozu pacienta na oddelenie a preto ruší naše zajtrajšie stretnutie. Tak som napísala šéfke, že teda prídem zajtra do práce klasicky o 09:30. Nemala s tým problém, takže pohoda.

Potom mi volala Prvá žena, že je pri Susan bytovke, či za ňou dobehnem. Tak, aj keď som chcela Pampúšika prekvapiť, tak už bolo po prekvapení, keďže musel ísť so mnou, keďže Drahý išiel do práce, ale tak aspoň mal veľkú radosť.

Streda - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky a potom som sa zastavila v Žabke a potom som išla peši na stanicu, keďže som ešte mala čas. Začína byť už dosť horúco. No, čo chcem, leto za rohom. 

V práci celkom pohoda. Po práci som išla na zastávku, dosť som sa ponáhľala, lebo som sa bála, či to stihnem, ale bolo to v pohode, dokonca autobus trochu meškal, aj som sa bála, lebo ten rozpis, že ďalší o dve hodiny ma veľmi nenadchol. Som tak premýšľala, že ako tu žijú ľudia bez auta, ale tak nejako očividne áno, keď jednu bytovku podstavili vlastne kúsok od tej zastávky a jedna je dokonca až za poľami.

Dokonca na mne pristala aj takáto krásna lienka.

Štvrtok - Odviedla som Pampúšika do škôlky, potom som sa zastavila v Žabke a doma som sa v pokoji najedla a potom som vyrazila na zastávku. Až dnes som prišla na to, že sa lístok dá kúpiť aj platobnou kartou, čo je super, lebo ja mám málokedy pri sebe hotovosť. Milujem moderné technológie.

Bolo odporne teplo, už len cestou do práce som sa spotila. Chýba mi moje autíčko :-D 

Volala mi mamina, či zajtra teda prídeme. Hovorím, že na 90% áno. Ak Servisák stihne vymeniť vlastne ani ja neviem čo, proste tú tyč, čo drží kolesá pokope a tlmiče a ja neviem, čo ešte všetko.

Cesta z roboty na zastávku sa mi zdala nekonečná. To teplo je tak úmorné. 

A zajtra opäť na celý deň. Uff.

Piatok - A opäť na celý deň do práce. Volal mi Drahý, že po robote mám ísť za Servisákom po auto. To sa mi hrozne nechcelo, ale dnes už bolo dýchateľnejšie a vlastne som sa na to tešila, aj keď sa tým oddiaľoval náš odchod k mamine a to som ešte nevedela, že sa budeme musieť zastaviť v servise aj pred cestou, lebo som nemala so sebou peniaze. Nevadí. Nakoniec sme to všetko krásne zvládli. Drahý bol ráno aj po tortu. Vyzerá super.

Torta bola taká úžasná, že lepšia fotka sa nestihla :-D

Sobota - Samozrejme sa ochladilo a ja kopu letných vecí v taške, ešteže ma osvietilo a vzala som Pampúšikovi aj tepláky a sveter. Chalani chceli ísť vo veľkom grilovať, ale už ráno začalo popŕchať, ale Drahý sľúbil Pampúšikovi, že môže ísť do Dráčika vybrať si hračku a ešte objavil aj darčeky od maminy a kto by mal to srdce mu to brať. Však je to aj tak jedno, že má narodeniny až zajtra, oslavovať budeme tak či onak už dnes.

Takže sme sa vybrali do mesta, nakúpili sme najprv v Kauflande a keď sme sa premiestnili do Terminálu, tak už úplne lialo, ale Pampúšik bol spokojný, vybral si bager. (áno, ďalší) Ale aspoň na rozdiel od hračiek od maminy, nevydával žiadny zvuk.

Mamina urobila lazane a Drahý sa ich ani nedotkol. Pampúšik po vzore svojho tatka tiež najprv nechcel, ale nakoniec som ho ukecala, aby aspoň ochutnal, tak zjedol aspoň mäsko z toho a pritom boli výborné.

Poobede sa vyčasilo a Drahý na večer začal predsa len grilovať. Trochu mu to nešlo, ale nakoniec aspoň kuracie nôžky neobhoreli úplne.

Nedeľa - Dnes už nepršalo, tak chalani pokosili. Najedli sme sa, pobalili a vyrazili sme na cestu. Cesta bola fajn, Pampúšik takmer celý čas spal. 

Doma som nachádzala do práčky, chalani išli na chvíľu von. Bolo pomerne teplo.

Pondelok - Veľmi sa mi nechcelo do práce, ale bola som strašne rada, že mám späť auto. Ani mi nedochádzalo, ako veľmi mi chýba, keď je takto teplo.

Zámena/výmena manželiek

Ahojte 😏

Áno, občas aj ja neodolám túžbe "ku všetkému" sa vyjadriť. Myslím, že s týmto programom, ktorý sa stále vysiela (myslím, že už nenatáča, ale môžem sa mýliť) v oboch republikách sa už stretol každý a vlastný názor si môže urobiť tiež každý.

Kým som nemala deti, tak som si hovorila, že OK, kopa z toho je zinscenovaná, nafúknutá a podobne, ale aj tak mi v drvivej väčšine bolo neskutočne ľúto detí. O to viac, keď tam maminy schopné nechať deti pod jeden rok. 

To, v akých podmienkach mnohokrát tie deti žili, to je kapitola sama o sebe. No, keď som sa stala sama mamou, tak mi to došlo v plnom rozsahu, že toto by som nikdy svojmu dieťaťu neurobila. 

Akože ja by som do tohto programu a ani do nijakého iného nikdy nešla a myslím, že by ma ani nevybrali, lebo nie som dostatočne exotická, ale narodením synčeka som o tom na bilión percent presvedečná.

Zrovna dnes som narazila na toto video a sama som bola prekvapená, že som z toho určite videla väčšinu, no úplne súhlasím so záverom toho videa: