Hľadať tu :-)

piatok 16. októbra 2026

Týždeň 29.09. 2026 - 05. 10. 2026

Utorok - A zase je tu utorok. Zobudila som sa krátko po tretej a už som nezaspala, ale aspoň som mala čas sa osprchovať, keď Spoludorič odišiel do práce. Pampúšikovi sa nechcelo vstávať, ale nejako sme to zvládli. 
Čivavka zaspala a prišla trošku neskôr, ale však to nevadí. V práci toho bolo tak primerane. Zatiaľ nevyzerá, že by sme sa chystali do sezóny. Písal mi PP, že je v Hlavnej dedine. No, pekné od neho. Písala som si aj s Lovom. Je to také iné, keď si nevyznávame každú chvíľu lásku tak priamo, ale napíše mi, poklad/miláčik, čo mi pred tým nehovoril. Vlastne ma teraz nevolá menom. Ak nerátam, keď mi v piatok povedal celým menom.
V obci Staškov dnes 13ročný žiak usmrtil učiteľku. Čo sa s tým svetom deje? Takto na Michala. Waflička v práci nebol, aspoň niečo príjemné. Volal Spolurodič, že budú jesenné prázdniny, zas mi to kazí plány, chcela som ísť do Kesov po narodeninách, ale neviem, či mi Šéf dá až dva dni dovolenky. No, uvidíme.

Streda - Vstala som, keď odišiel Spolrodič do práce. Začala som žehliť a kým Pampúšik vstal, mala som takmer požehlené. Odviedla som Pampúšika do škôlky, spravila som si kávu a potom som išla najprv do Lidlu a keďže som chcela ešte jemnú salámu, zašla som aj do Tesca. Perfektné mať hotové hneď dve veci pred 9tou. Potom som dala oprať a písala som si Lovom. Chcela som sa za ním zajtra zastaviť v Hlavnej dedine, ale že zajtra bude so šéfom na nejakých pracovných stretnutiach a nebude v kancelárii. Ech, ale že okolo tretej by mal byť doma, že by som mohla na potom dobehnúť. Lenže Spolurodič ide zajtra na pole a to kto vie, kedy sa vráti a na 20tu sa dohodol s chlapmi na pivo.
Urobila som šošovicový prívarok. Musím uznať, že mi vyšiel. Na obed som išla po Pampúšika do škôlky. Potom sme doma trochu upratovali, hrali sa. Okolo pol štvrtej prišiel Spolurodič, okolo štvrtej sme išli von na domčekové ihrisko. Nikto tam nebol, ale po chvíli prišiel Majky s mladším synom a kým my sme sa rozprávali o tom ako to ide alebo skôr nejde v blázninci, chlapci sa hrali. Potom Majky išiel domov a čochvíľa potom prišiel na ihrisko aj Spolurodič. Prišli aj obaja Kocúrovia starší a začali sa rozprávať, že zajtra pôjdu na pivo. Okolo šiestej sme sa pobrali domov. Najedli sme sa, hygiena a spánok.

Štvrtok - Nejako som nedobre spala a nič sa mi akosi nechcelo. Pampúšik, že mám prísť po neho do škôlky až po olovrante, čo mi dosť vyhovovalo. Ráno som v škôlke podpísala Pampúšika na prádzniny, samozrejme Spolurodič ma zbytočne vystresoval. Dala som oprať a urobila som palacinky. Písala som si s Lovom, že možno prídem, ale Spolrodič nebol o 16tej ani náhodou doma, tak sme sa s Pampúšikom vybrali von. Chvíľu sme si púšťali autíčka na šmýkačke na domčekovom ihrisku, ale potom som sa chcela presunúť na bagrové, či nestretnem LL, ale Pampúšik sa vybral trochu iným smerom a vo vnútrobloku oproti sa začal hrať s takými neznámymi deťmi na kolotoči a neskôr aj v piesku a potom sme sa presunuli na kamienkové ihrisko, kde neskôr prišla aj Srbka s dcérkou. Volala mi aj Čivavka, asi polhodinu sa rozčuľovala, že čo bolo v blázninci. No, blázninec. Prišli sme domov, tam už bol Spolurodič, chvíľu sme tak spolu pobudli a potom sa teda vybral do "kaviarne". 
Bola som nejaká unavená, že som zaspala a ani som netušila, kedy prišiel domov.

Piatok - Zobudila som sa o pol tretej ráno a už som nezaspala, ale aspoň som si stihla trochu poupratovať, keďže včera som zaspala a nestihla som, nech má Spolurodič o to menej rečí. 
V práci bolo toho pomerne dosť, prebrali sme so Šéfom a Luciferom fungovanie na víkend, keďže Veôje na PNke. Kto ho vie, kde je pravda.
Domov som prišla pomerne vyčerpaná.

Sobota - Vstala som zase okolo tretej, ale ešte som zaspala a o pol šiestej sa mi nechcelo vstávať, ale aj Pampúšik sa zobudil, išli sme cikať a tak som si k nemu ešte ľahla, nech zaspí, ale iba sa prehadzoval a o pol siedmej som sa šla konečne obliesť, nech nezmeškám. Prišla som za vynikajúcich 7 minút. Parádny výkon.
V práci sa to striedalo, vratky sa stihli všetky, ale bolo dosť nezrovnalostí a nechcelo sa mi to spisovať.
Ku koncu prišiel ešte Klingáčik, že nikto mu neposlal čísla a že bol blízko. No, mňa by nedonútil nikto, aby som prišla na dve minúty do práce kvôli číslam, ale ja nie som vedúca zmeny. Asi vieme prečo.
Po práci som sa dozvedela, že včera umrela moja spolužiačka zo stednej školy. Mala 39 rokov. Moja menovkyňa. Bolo mi z toho ouvej. 
A následne som si prečítala, že Ewa sa rozchádza s manželom. Dlho dlho som nevedela zaspať.

Nedeľa - Ešte o pol druhej ráno som bola hore. Nedalo sa mi spať aj som si chcela písať s Lovom, ale myslím, že na to, že si budeme tri hodiny intenzívne písať už môžem asi zabudnúť ... 
V roborte celkom fajn, všetko sme stihli a zajtra sa mám strenúť s Lovom na múriku ako kedysi. 
Trochu ma chytá splín z PMS a tak nejak z nevyspatia.
Vymenli sme si ešte večer pár správ s Lovom, ale v podstate nič ohľadom zajtrajšieho strenutia. Premýšľam, či naň vôbec ísť.

Pondelok - Takmer nič sa mi nechcelo a urobila som doma nutné minimum. Krátko po 10tej mi napísal Love, že kedy teda prídem do Hlavnej dediny. Napísala som mu, že sa viem prispôsobiť, lebo som nič iné ako jeho na programe vlastne nemala. Tak som sa osprchovala, obliekla. Nelíčila som sa, lebo mi zase tieklo to oko. Keďže stále nemám diaľničnú známku, tak som šla po starej ceste a bola som aj tak v Eurovei ani nie za polhodinku, ale trochu som sa v nej zamotala a fakt tesne pred 13tou, keď mi písal Love, som bola na Šafku. Pri škole boli asi najviac ľudí za celého 3/4 roka, čo sa tam stretávame a bolo mi z toho trochu nevoľno.
Bolo mi divne a Love si to samozrejme hneď všimol a keď začal do toho rýpať, tak som sa na chvíľku dokonca aj rozplakala, ale nakoniec to bolo fajn a boli sme spolu takmer hodinu. 
Do Slniečkova som dorazila tesne pred treťou, takže som ihneď išla do škôlky.
Spolurodič prišiel domov, že mu je veľmi zle, že má teplotu, tak som sa s Pampúšikom vybrala von, nech má doma čo najväčší pokoj.

piatok 5. decembra 2025

Týždeň 24. 09. 2024 - 30. 09. 2024

Utorok - Ráno ma opäť do práce zobrala Vivi s Vedúckom a bola to pohoda. Vďaka nim som sa asi zaľúbila do tejto pesničky:

V práci celkom fajn. Z Mikony mi potvrdili rezerváciu na môj narodeninový darček - 4 krásne zimné pneumatiky. 

Streda - Voľno. Upratovala som a tak. 
Napísal mi PP. Hľadala som pár starých fotiek v starom notebooku a spomínala som. 
Poobede som išla po Pampúšika do škôlky a odtiaľ sme išli na ihrisko. Drahý s nejakým kamarátom odtiahli auto do servisu.

Štvrtok - Keď som sa ráno zobudila na mobile ma už čakala správa od PP. To je tak príjemné sa zobudiť a vidieť správu od neho. Občas je to to jediné, čo mi napíše občas si potom ešte píšeme.
Inak pohoda. Proste voľný deň.
Napísala mi Vivi, že zajtra ma vezme do práce druhá kolegyňa, tak som tej kolegyni zavolala, aby sme sa presnejšie dohodli, kde sa stretneme a tak.

Piatok - Ráno som sa rýchlo s Pampúšikom vychystala do škôlky, lebo som nechcela, aby na mňa kolegyňa čakala, ale nakoniec som chvíľku čakala ja ju. Mierne celý deň popŕchalo. Dávali nám podpísať dochádzku. Skoro som odpadla, že už mám byť na opačnej zmene ako Vivi a Myška pôjde na 8mičky. Level stresu milión. Ako ja budem sama cez víkend? No, teda, ja sa ešte necítim byť pripravená.

Sobota - Dnes už nepršalo. Vivi s Vedúckom ma vzali do práce a potom aj z práce. Proste pohoda. V práci som si robila čo najviac poznámok a učila som sa, aby som vedela čo najviac do budúceho týždňa, ale aj tak mám z toho stále ešte veľké obavy.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Upratovali sme v kancelárii a odpisovali na maily. Vivi mi ešte ukazovala nejaké dohľadávania a podobné veci a uistila ma, že všetko, čo nebudem vedieť, mám nechať na ňu, že ona mi to potom ukáže ako sa do doriešuje. Tak mi bolo hneď lepšie na duši.
Keď som prišla domov, tak chalani ešte blbli a naháňali sa po celom byte, ale nakoniec sme sa úspešne dopravili do vane a postele.

Pondelok - Zaniesla som Pampúšika do škôlky a potom som sa vybrala do Jednoty v Plecháči. Tam som na parkovisku videla dvojičku môjho auta a som si uvedomila, že mi moje auto hrozne chýba, ale tak hádam čoskoro budeme opäť spolu. Napísala som Vivi, či by ma ešte zajtra zobrala do práce a ona, že jasné, len, že hneď po príjme pôjde domov, že ma nevezme domov. To by mi nevadilo, to už nejako doriešim, len do tej práce je to také :-( 

štvrtok 9. októbra 2025

Anjelikovi

Dlho som nepísala,

nemala som chuť

Smútok a bolesť

zvierali mi hruď 


Márne sa mesiaca pýtam,

prečo ja som tu a ty tam dole

Čo mala som spraviť inak,

dalo sa zabrániť tejto smole?


Moja prvá naplnená láska,

najláskavejší človek môjho života,

tie nádherné chvíle v podkroví 

môj rytier vystupujúci z Punta


Už teraz mi chýbaš 

prva sms-ka zaváňajúca citom

Ako si mi dal to veľké lízatko,

Keď sme sa stretli pod obeliskom


Ďakujem za všetko, 

bolo to nádherné 

Odpustenie som márne pýtala,

snáď dnes je už vykúpené


Naše navždy bolo úprimné 

a ja ho stále cítim 

aj preto mi slzy idú do očí,

keď na teba myslím 


Na smiech vo vani,

na jogurty z Jednoty,

ako si mi kúpil ružu,

nosil sladké dobroty 


Ako čítali sme si Science

a počúvali Desmod a Zdenku:

"Len ty smieš, zostať na mne závislý"

ako sme nastúpili do zlej časti vlaku


Ako som piatky chodila do knižnice

a odtiaľ ťa čakať, kým prídeš na vlaku

A milióny správ na ICQ,

keď si ostal na intraku 


Už je to čoskoro rok,

čo viem to a stále to boli 

Nebolo všetko ružové,

no mladí sme boli


S celého srdca ďakujem,

priateľ môj skutočný 

dávaj na nás pozor, Anjelik 

a pokoj večný 


sobota 9. augusta 2025

Pravdu

Vraj chceš pravdu,
no tá údajne bolí,
tak nalejme si vína,
nasypme do rán soli.

Pravdou ostáva, že
milovala by som ťa aj bez vtáka,
lebo milujem tlkot tvojho srdca,
milujem, že pri tebe môžem byť taká

taká, ako sa naozaj cítim,
že pred tebou padajú mi slzy.
Tváriš sa drsne, no viem,
že v duši ťa to kúsok mrzí.

Že ten pokoj, čo cítim
mi stojí za plnú nádrž
a milión slov mám pre teba,
často si hovorím v duchu: zadrž!

Milujem tvoj úsmev,
milujem tie hnedé oči,
ako ich vyvrátiš,
keď pohľad bočí

Milujem, keď mi odhalíš
vzácne čriepky svojho sveta
ver, že viem, že majú cenu zlata,
každá jedna pošepkaná veta.

Milujem, keď sa ma letmo dotkneš
a ešte viac, keď ma hryzieš
Milujem ten čas,
ktorý si na mňa nájdeš.

Milujem naše spomienky,
tiež ich v sebe roky nosíš
Obaja si už veľa nepamätáme,
Viem, že na mňa tiež myslíš

Tie rána, keď obaja nemôžeme spať
káva, balkón, ciga, veď ty vieš,
nemusíš mi hovoriť,
viem, že to chceš tiež

Pravda je taká, že
nemenila by som nič
Si dokonalý, aj keď 
často ako cukor a bič

Nemenila by som ani kúsok
z Tvojho nádherného tela.
Zobudiť sa vedľa neho,
je to, čo by som veľmi chcela.

Ešte jedenkrát, hoc aj posledný
Ešte jednu noc,
dívať sa ako spíš,
a mať tú moc

prebudiť ťa uprostred
láskať ťa a pozorovať
ako budí sa jediný,
ku komu som si mohla dovoľovať

Si dokonalo nádherný,
pre mňa roky taký ostaneš
chcel si poznať pravdu,
tak teraz ju už vieš.

Nikky, 08. 07. 2025

nedeľa 9. marca 2025

Ticho

Pozícia neslávna prischla mi,
vôbec som o ňu nestála,
Netušila som, aký tenký je ľad,
na ktorom som stála.

že ešte priveľa lásky a citu
ostalo v tom srdci zranenom,
Lenže opäť ryhy robíš v ňom,
v tom srdci tisíckrát zlomenom.

Nevyčítam ti to,
lebo ty ani netušíš,
ako veľmi ťa ľúbim,
ty tieto reči nemusíš

A snažím sa ich potláčať,
keď prilepená na tvojej hrudi,
počúvam tlkot srdca,
Nech ma pán Boh súdi.

Spomínam na bozky sladké,
Keď si sa musel zastaviť,
a teraz týždeň ticha,
ja snažím sa to pochopiť.

A bolí to vidieť ťa on-line,
a nesmieť ti napísať 
ja si to ticho minulého roku,
už vôbec nechcem zopakovať

Keby sa ti niečo stalo,
tie myšlienky mi nedávajú spať,
Lebo ja by som bola posledná,
ktorej by sa správa mala dať.

Nečakám kvietky, hoci žena som,
jediný darček stále mám,
dávno vyprchala voňa toho trička,
no aj tak sa ho nikdy nevzdám.

Tvoje meno všade znie,
a o pár rokov možno konečne,
zabudnem na všetko to krásne,
aké je byť na balkóne spoločne.

Nikky, 08.05. 2025

nedeľa 23. februára 2025

Začiatok

Osem rokov dozadu

poď vežou som stála.

Srdce mi tĺklo rýchlosťou formule 

a to som sa ani nebála.


Len nervozita,

ktorá rýchlo prešla.

Keď v rozhovore s Tebou 

námestím som išla.


Na úžasnú chuť bozkov

spomínala som v buse

A začínala som tušiť,

že chcela by som ich v jednom kuse


A noc bez snov nastala,

lebo myšlienky mi nedali spať 

A nadránom prišla správa,

po ktorej telo už chcelo vstať.


A tak ďalší deň s tebou

Plno krásnych slov

Buď môj anjel strážny 

Volal si ma nádhernou 


A o pár týždňov čakala 

som ťa na Hlavnej stanici

Ty nadávajúc, fajčiaci

A ja cítila som sa ako v Bystrici


Zložil si si okuliare 

na poličku s Barbienami

Polozil aj telefón 

A sny prestali byť snami...






nedeľa 9. februára 2025

Týždeň 17. 09. 2024 - 23. 09. 2024

Utorok - Dopoludnia som bola s Pampúšikom v Tescu. Celkom sme sa tam zabavili. Inak celkom pohoda. 
Poobede, keď Pampúšik zaspal, zavolala som Šéfovi, že ostávam tento týždeň na OČRke a tak a bol s tým celkom v pohode.
Takže zajtra k doktorke, to sa tak "teším".

Streda - Když já v Tobě ztratím člověka, který si mě nevážil a Ty ve mně ztratíš člověka, ktorý Tě miloval, kdo z nás ztratil víc? (Peter Casanova, kniha L.E.Ž)
Asi tak nejako. 
Ráno som teda zobudila Pampúšika a vychystali sme sa k pani doktorke. Tá viac-menej potvrdila, že je to len ľahký priebeh nejakého "ochorenia". Proste, že sa má doliečiť a v pondelok môže ísť do škôlky. Paráda.
Inak Pampúšik nevyzerá takmer vôbec choro, vystrája, skáče, kričí - proste taká úplná klasika a ja už po pol dni premýšľam, či táto OČR nebola zbytočná, ale tak aspoň sme spolu a to je fajn. Trochu mi to pripomína časy, keď som bola ešte na materskej. 
Občas mám také myšlienky, že by som to ešte vrátila.
Podvečer som išla ešte zaniesť aj s Pampúšikom Vivi OČR, aby ju zajtra mohla dať Šéfovi. Hádam to bude fajn. 
Vivi trochu meškala ešte v práci, takže sme na ňu pomerne dlho čakali, ale tak hneď oproti potravinách je detské ihrisko, takže Pampúšikovi to až tak veľmi nevadilo.

Štvrtok - Pampúšik je hravý, vystrájajúci, proste taký klasický a vôbec nevyzerá nejako choro a ja začínam pochybovať o svojej OČRke. Na druhú stranu mi to fakt pripomína časy na materskej a užívam si to.

Piatok - Ráno sa mi akosi nič moc nechcelo, tak sme si asi do desiatej robili s Pampúšikom pyžamovú párty a hrali sme sa na obchod a reštauráciu. Bolo to super. 
Upratali sme, boli sme na prechádzke a bola proste celkom pohoda.

Sobota - Pampúšik vstal už pred siedmou 🙈 Boli sme všetci spolu na nákup a potom som varila. Pampúšik nechcel po obede spinkať, tak som chalanov "vyhnala" trochu von a zatiaľ som si pofotila jednu Barbie.
Popoludní sme sa hrali s Legom a Pampúšik postavil obrovskú krásnu Lego železnicu. Ide mu to o mnoho lepšie ako mne.
Drahý ma "donútil" objednať si zimné pneumatiky, že narodeninový darček. Tak vďaka veľmi :-*

Nedeľa - Zistila som, že v Bory je výstava áut a je tam aj Suzuki, tak som chalanov nahovorila, nech si urobíme výlet. Bolo to dosť také, že po dlhšom čase autobusom, ale mne to nijako zásadne nevadilo, aj keď lísto do BA pre dospelého bol 3€, čo ma teda riadne prekvapilo. Pamätám si lístok za 2,10€. Takže ešte sme ledva vyrazili a bola som o 6€ ľahšia. Tak na toto sa ozaj vyplatí mať auto :-D :-D :-D
Ale tak dorazili sme, popozerali sme autá, hračky. Potom von mali zaparkované autá na skúšobné jazdy. Aj ma nahovárali na jazdu v novom Swifte, ale samozrejme prišla moja hanblivosť, takže nič z toho. Neskôr som si to aj rozmyslela, ale páni boli asi na obede alebo niekde, lebo neboli pri autách. Aj sme ich asi polhodinku čakali, ale potom som si povedala, že je čas ísť aj domov a tak sme išli. 
Chvíľu sme ešte pobudli na stanici na Nivách a potom sme išli domov. Pampúšik v autobuse aj zaspal. Moje zlatíčko.
Večer som napísasla Vivi, či ma teda vezme do práce ráno a napísala mi, že jasné. Takže pohoda.

Pondelok - Ráno som sa samozrejme dosť ponáhľala, aby na mňa Vivi s Vedúckom nečakali, ale bola to pohoda, chvíľu som čakala ja na nich. Do práce sme došli tak dosť tesne, ale to je tu proste klasika.
Inak v práci celkom pohoda. 
V poslednej dobe sa cítim taká nejaká stratená. Niežeby moja predošlá práca dávala nejaký ťažký zmysel, ale tu si prídem tak zbytočná. V poslednej dobe si všade prídem tak strašne zbytočná. Doma si prídem zbytočná, vo "vzťahu" si prídem už úplne zbytočná. V práci si prídem zbytočná. Mám pocit, že aj Grgimu som v noci písala úplne zbytočne. Akože fakt neviem. A o moje túžby a predstavy sa nikto nestará a čas beží. Vraj, čo si vieme predstaviť...Veď hej, aj o PP som si predstavovala, že sa raz len tak zjaví na výdajni a síce to nebolo úplne podľa mojich predstáv, ale bolo to úžasné. A hlavne aké pocity vo mne to zanechalo. To bolo čosi úžasné. Fakt chápem ľudí, čo berú drogy.
Dnes by mali prísť odtiahnuť auto do servisu. Som zvedavá. PP ma statočne ignoruje. Už ma to hádam ani neprekvapuje, alebo len trochu. 
Prišla mi SMS, že mi v stredu chcú doručiť posteľ na byt. No reku paráda. Akože v stredu určite nie. Tak som volala do tej firmy a pani, že cca o dva týždne by mohol byť ďalší pokus. Si hovorím, že vždy lepšie, aj keď si tým vlastne ani nie som istá.

Týždeň 29.09. 2026 - 05. 10. 2026

Utorok - A zase je tu utorok. Zobudila som sa krátko po tretej a už som nezaspala, ale aspoň som mala čas sa osprchovať, keď Spoludorič odiš...