Všetko, čo nedokážem držať v sebe

Utorok (26. 07.) - Sú niektoré dni, ktoré sú výnimočné a človek si ich zapamätá a potom sú dni, ktoré by si radšej nepamätal. Tento patril k tej druhej kategórii, ale pekne po poriadku: Zobudila som sa na prelome noci a dňa na to, že buchli od prievanu dvere asi dvakrát po sebe, ale strašne sa mi nechcelo vstať a ísť ich zavrieť, ale napokon som vstala, keďže sa Pamúpšik začínal mrviť. Naozaj dosť fúkalo, tak som si povedala, že by bolo dobre dať dole bielizeň z okna, že asi bude pršať. Potom sa zobudil Pampúšik, tak som mu išla urobiť mliečko, bolo krátko po piatej, tak sme išli zobudiť tatíka do obývačky, ten potom išiel do práce a my sme išli spinkať. Na moje prekvapenie sme spali až do pol deviatej, tak raňajky a potom sme sa hrali. Zrazu som sa pozrela na hodinky, že už je pol dvanástej, tak reku musíme ísť do obchodu autom, keďže včera sme zabudli kúpiť mäso. Popŕchávalo, ale nič hrozné. Keď som zaparkovala, cítila som akoby niečo spálené, ale si hovorím, že možno niečo pálili na