Hľadať tu :-)

štvrtok 18. apríla 2024

Hana Bořkovcová - Zakázané holky

Toto je po dlhšej dobe knižka, ktorú som prečítala v elektronickej podobe. Dostala som sa k nej vďaka článku u Iwky 

Príbeh spolužiačok, kde jedna bola "normálna" česká občianka a druhá Židovka, ktorá kvôli okolnostiam nemohla chodiť do školy. 
Knižočka by v reálnom svete asi bola pomerne útla, v on-line svete mala niečo cez 230 strán.
Príbeh sa mi páčil, lebo aj keď skončil veľmi nešťastne, tak bol vlastne veľmi zaujímavý a v podstate pre hrdinku a rozprávačku skončil šťastne. 

utorok 16. apríla 2024

Týždeň 09. 04. 2024 - 15. 04. 2024

Utorok - Udržuj si odstup od ľudí, ktorí nikdy nepripustia, že urobili chybu...ktorí urobia všetko preto, aby si mal Ty pocit viny, že si schybil...
Jojo, budem sa snažiť, čo najviac.
Ráno som sa zobudila a nič sa mi nechcelo, ale išla som sa osprchovať. Myslela som si, že sa Pampúšik zobudí, ale nie, tak som ho okolo siedmej šla zobudiť, aby sme to ešte stihli do škôlky :-D Potom som trochu upratala doma, vybrala som zimné pneu z auta a išla som do mesta. Pred deviatou som bola pred bankou. Pani ma veľmi nepotešila, keďže vyrátala, že by mi mohli dať tak maximálne 70.000, čo ma na chvíľu teda dosť vykoľajilo, ale tak uvidíme, čo ešte povie poradca. 
Som aj pozabudla, že dnes tu nie je Vedúca, ale o to lepšie. Kolegyňa mi nakoniec vymení zmenu na 25. 04. Takže môžem ísť opäť s Pampúšikom na logo. Dúfam, že to dopadne lepšie ako včera. 
V práci pohoda. Po práci som išla za chalanmi na ihrisko, stretla sa tam rodinka Susan aj rodinka Romči, takže sme šli domov až po siedmej a keďže Pampúšik nespal v škôlke, tak už bol dosť K.O. 
Takže doma zjedol kúsok rožka a banán, sprcha a spánok. Obaja chalani zaspali a ja som išla pozerať Nemocnicu.

Streda - Nakoniec skončíš tam, kde máš byť, s kým máš byť a budeš robiť to, čo by si mal robiť.
No, to by sa mi páčilo. 
Ráno som sa zobudila a bolo zatiahnuté a nehorázne fúkalo. Pampúšik spinkal dosť dlho, som zvedavá, ako to bude budúci týždeň, keď budem musieť byť o 8mej v práci, ale nejako to zvládneme.
Počasie je naozaj bláznivé. Oproti včerajšku sa ochladilo asi o 10 stupňov, možno aj viac.
V škôlke som stretla Di a aj napriek vetru, sme sa asi hodinku prechádzali po sídlisku a opisovali našu zúfalostnú situáciu s mužmi. 
O pol deviatej som prišla domov, hodila som rýchlu sprchu, lebo som sa potrebovala zahriať, trochu som upratala, vybrala som bielizeň z práčky a povešala a utekala do auta. Vonku stále neskutočne fúka. Našla som celkom peknučký bytík v Môlči.
Prišla výplata. Vyplatila som veci do škôlky a logopédiu. V práci viac-menej nuda. Striedavo som si čítala Čenkovej deti a Zakázané holky. 
Drahý mi volal tesne pred skončením v práci, že bude musieť ísť do roboty. Si hovorím, že no OK. Pampúšik sa napapal, osprchovala som ho a takmer ihneď zaspal. To vidieť, keď v škôlke nespí. 
Drahý prišiel okolo ôsmej, chvíľu sme sa rozprávali, ale v TV išli blbiny, tak som si ľahla do spálne a chvíľu som počúvala ešte na YT nejaké videá.

Štvrtok - Keď Ti ublížil niekto, koho miluješ, je lepšie mlčať. Pretože ak pre neho nič neznamená tvoja láska, čo budú znamenať tvoje slová?
Neustále sa pozerám na fotky toho bytu. Pripomína mi trochu PP. Tiež ma to k nemu neskutočne ťahá. Ach, PP. Už je to pomaly mesiac, čo mi napísal sám od seba a aj to, že nemá čas. Hej, napísať "dobré ráno" trvá tak tristo hodín. 
Ráno bolo krajšie ako včera, aj teplejšie. Hlavne, žiadny vietor. Najradšej by som sa niekomu pochválila tým bytom, ale nie je komu. Dievčatá ani nevedia, že mám takéto plány, hoci som to jemne povedala aj Di aj Susan. 
Keď som prišla domov, chalani doma neboli, ale našla som ich pred Susan bytovkou sa lúčiť, takže sme takmer ihneď išli domov. Najedli sme sa, chvíľu hrali, osprchovali a chalani obaja takmer ihneď zaspali. Išla som pozerať Nemocnicu. Dlho som nevedela zaspať. Možno je to tým, že by som sa chcela zajtra porozprávať so šéfkou. Možno to bolo kapučínom v robote. Možno tým rozhovorom s advokátkou. Nejako neviem stráviť, že by ma súd mohol donúť vrátiť sa do blízkosti druhého rodiča. Ide mi z toho normálne hlava vybuchnúť.

Piatok - Opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Kedysi mi toto povedala mamina a myslím, že má veľkú pravdu. Lebo nenávisť je veľká emócia, možno rovnako veľká ako láska. Ale ľahostajnosť? Tam predsa človek už necíti nič. Je mu to fuk. Do tohto stavu by som sa chcela dostať. Lenže ako? Ako mám zabudnúť, že aj to zlé má nejakú chuť? Ako mám k tebe prísť, keď teba delí odo mňa nenávisť?


V práci celkom pohoda. Chcela som sa porozprávať so šéfkou, ale nejako si nenašla na mňa čas. No, možno ešte na večer, keďže je 20 minút do konca. 
No, nakoniec sme ten rozhovor zvládli a že si to premyslí a dá mi v stredu vedieť a že to prerokuje aj s personálnym oddelením. Tak uvidíme. Presviedčať ju asi nemá cenu.
Len čo som prišla domov, išiel Drahý s kamarátmi na pivo a prišiel niekedy v noci. Spal v obývačke.

Sobota - Drahý išiel ráno s Pampúšikom na poštu a do obchodu. Potom vzal auto a išiel k bývalému kolegovi ho robiť. Celú noc som kašľala a ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať, ale nejako som sa premohla, osprchovala som sa a potom som išla s Pampúšikom do Dráčika kúpiť Smrtkinej malej nejaký darček, keď bol Pampúšik už pozvaný na oslavu. Spoločnými silami sme vybrali Lego a potom sme sa šli prejsť cez mesto, chvíľu sa hral na Košickej v tom veľkom pieskovisku a potom som ho nahovorila, že pôjdeme pozrieť tatina. Ten tam akurát nebol, že išiel kúpiť žiarovku, čo osvetľuje zadnú tabuľku s EČV, ktorá mi tam nesvieti už takmer dva roky a tvrdil mi, že sa tam nedá dostať a nakoniec ju vymenil priamo pred mojimi očami.  Akože nepovedala som nič. Aj tak som bola dosť vykoľajená, že to moje chúďatko malo dieru ako svet a že to budú tmeliť a brúsiť celý víkend a aj tak to asi nebude hotové. No, na parádu.



Urobili sme potom s Pampúšikom špagety a aj keď veľmi nechcel, nakoniec zaspal. Tak som trochu poupratovala, potom prišiel Drahý, zaspal, ale potom ho Pampúšik zobudil a išli ešte von na chvíľu. 

Nedeľa - Drahý ráno že ide robiť auto, Pampúšik chcel ísť veľmi s ním. On samozrejme nechcel, ale nakoniec ho vzal. Dosť sa ochladilo, aspoň ráno bolo pomerne chladno. Tak som žehlila, potom som napácovala mäso. Okolo dvanástej doniesol Drahý Pampúšika domov, že je hladný a unavený. Ten potom následne za ním asi polhodinu reval, že on chce tatíka. Išlo ma poraziť. Nakoniec sme to nejako zvládli. Najedol sa a mne sa už tak chcelo spať, ale jemu vôbec. Potom prišiel Drahý, že už doniesol auto a že ide s tým bývalým kolegom na pivo zapiť prácu. Tak reku, OK. Vzala som Pampúšika na chvíľu von, potom mu bolo teplo, tak sme išli domov, na to rozlial naschvál vodu z fľaše, tak som úplne vypenila. Do toho prišiel Drahý, že čo zas kričím a vrieskam, tak mu hovorím, že jeho Drahé dieťa len tak vylialo z fľaše vodu na dlážku, tak ho zobral vonku a ja som konečne aspoň trochu poupratovala byt. Niekedy mám pocit, že v robote je mi lepšie ako doma.

Pondelok - Ráno sa mi veľmi nechcelo vstávať, ale celkom dobre sme to zvládli aj s Pampúšikom. Do práce som prišla krátko po pol ôsmej a ešte mi kolega hovorí, že na čo čistím to predné sklo, keď bude pršať. Tak dúfam, že pršať nebude. 
V práci pohoda krížená s nudou. 
Keď som končila v práci, tak mi volal Drahý, že idú s Pampúšikom do knižnice predĺžiť platnosť preukazu, ale že asi bude pršať, že tak sa stretneme potom niekde v meste. Vravím si, že OK. Keď som odchádzala z práce, tak začalo popŕchať, no kým som prišla do mesta, tak už lialo. Samozrejme mi asi 4x volal, ale kým sme sa našli, tak už nadával, kričal. Proste bol premočený a hladný a ja neviem, čo všetko a samozrejme nedával pozor, čo mu hovorím. Lebo som musela hľadať miesto na zaparkovanie, čo je v okolí centra o piatej proste úplne nereálna úloha. A nie že by ma počkali v podchode, kde som mala tie balíčky, ale v úplne inom. Proste sme sa tam hľadali. Hovorím, som na námestí a on, že sem sa autom nedostanem. Hovorím, nie som autom, som na námestí pred kaderníctvom a že idú za mnou. Nešli. Proste, ja to už nedávam. Každý jeden deň krik a hneď nadávky, že ja som taká onaká, že neviem zaparkovať a podobne. Do toho mi napísal Ing. tak sme si vymenili pár sms a potom sa pýtal na Pampúšika a si hovorím, že v TV nič nejde, že mu môžem zavolať, ale nedvíhal. Tak si hovorím, že ho nebudem rušiť a potom mi volal späť a asi dve hodiny sme sa rozprávali. Akože bolo to také divné, síce sme sa rozprávali takmer dve hodny, ale aj tak sme si v podstate nič nepovedali. Teda nič moc osobné. 
Som ani netušila, že žije v byte, ktorý kúpili jeho rodičia. To by som aj ja prijala, mať rodičov, čo majú cez 100tisíc na investíciu. Hej, hej, nezáviď Nikuš.


utorok 9. apríla 2024

Týždeň 02. 04. 2024 - 08. 04. 2024

Utorok - I miss you, I know we don´t talk anymore, but I really miss you.
Ráno som vstala, ale hrozne sa mi nechcelo, ale keďže som včera zaspala, musela som sa ísť osprchovať. Ani Pampúšikovi sa vôbec nechcelo vstávať, ale nakoniec sme to zvládli. Dokonca sme sa v škôlke stretli s LL. Pampúšik plakal, lebo boli všetky deti v jednej triede a nie v tej ich a nebola tam ani ich pani učiteľka, ale jeden chlapček z ich triedy tam totálne vyvádzal, takže som tam Pampúšika mierne vtisla, aby som stihla do práce. Podarilo sa. V robote bolo fajn. Pol dňa som "zabila" tým, že som pozerala byty v Keksoch, Bryndziarni a okolí. Nebude to úplne jednoduché, ale v Bryndziarni majú dosť bytov s pôdorysom, ktorý by sa mi páčil. 
Tesne pred koncom pracovnej doby mi volal Drahý, že bude musieť ísť do práce. Aké nečakané. Bolo krásne slnečno, len dosť veterno. Prišla som domov a nahovorila som Pampúšika, že pôjdeme do obchodu a potom sme išli do mesta poobzerať výzdobu a potom sa trochu pohral na tom veľkom pieskovisku. 
Akurát sme zaspávali, keď prišiel Drahý, ale ani za ním nešiel a zaspal, aj keď sa Drahý sprchoval a to teda slušne počuť do spálne.
Potom som s Drahým pozerala Nemocnicu. Riadne to pomotali. Úplne som skoro zabudla, že vo štvrtok idem s Pampúšikom na logopédiu do Hlavného mesta.

Streda - City, ktoré sa vracajú, sú city, ktoré nikdy neodišli. Takéto múdrosti na mňa chŕli hneď po ránu internet. No, ešte keby mi niekto poradil, ako tie city pochovať. To by bolo super.
Zobudila som sa pred pol šiestou, ale Drahý už nebol doma. Trochu som si čítala a potom som zobudila Pampúšika, nevyzeral 2x nadšený, ale tak čo už. 
Na šťastie dnes už boli v svojej triede so svojou pani učiteľkou. V práci celkom pohoda. Logopedička zrušila zajtrajšie stretnutie, tak som to nahlásila šéfke, potom, že či by som mohla v pondelok, ale to mám neskoršiu, tak som si s kolegyňou prehodila zmenu. No proste trochu chaos, však prečo nie.
Keď som parkovala pred bytovkou, tak som si všimla, že ma tam čakajú moji chalani a Susan. To bolo milé. 
Pampúšik potom kopol do dverí, tak som sa tak vytočila, potom mi hovorí, že ma nechce, tak som sa otočila a išla som sa prejsť. Ja už to tak nezvládam. Tieto večné kriky. Domov som prišla asi po 3/4 hodine a už to bolo celkom OK. Drahý urobil cestoviny s omáčkou štyri druhy syra, ktorá mi tak nechutí, ale zjedla som, lebo som už bola riadne hladná.
Potom odišiel do krčmy, že prispieť na pohreb pre toho chlapa, čo dostal infarkt a umrel. To som vedela, že ho už v tento deň neuvidím.
S Pampúšikom sme sa hrali s Legom a potom sme sa spolu osprchovali a ľahli sme si spať. Aj pomerne rýchlo zaspal, ja som sa prehadzovala. 
Musela som aj zaspať, lebo som nepočula Drahého, keď prišiel, ale keď som sa o pol jedenástej zobudila, videla som, že je pustená TV.

Štvrtok - Ja som na jednu stranu ako silná nezávislá žena a potom plačem v sprche kvôli frajerovi. No, kiež by to bol aspoň frajer. V mojom prípade je to ešte "lepšie" lebo to je človek, ktorý na mňa "nemá čas". Niekedy mám pocit, že som sa zasekla niekde na základke, čo sa týchto citových záležitostí týka.
Pampúšik sa zobudil o piatej ráno a aj napriek mojim snahám už nezaspal. Drahý zaspal do práce, ale myslím, že v konečnom dôsledku meškal asi len polhodinku. 
My sme sa potom s Pampúšikom vybrali do škôlky. Dnes si vzal plyšového Chasea, lebo pani učiteľka Čokoládka povedala, že Mica je príliš veľká. Tak OK.
V práci taká nudná klasika. Na reklamačnom hľadajú náhradu za kolegyňu, ktorá odchádza. Pri milote ich vedúcej im prajem veľa šťastia.
Okolo tretej prišiel poštár a to bol taký fešák. Úplne môj typ. Tmavý so svetlými očami. Aspoň nejaké rozptýlenie v tejto krásnej nude.
Vedúci skladu si prišiel po objednávku a pýtal sa na mojich chalanov a tak som sa ho opýtala, či je možné zmeniť zmluvu na neurčito aj skôr ako po roku a sa pýtal prečo a tak. Tak som mu to vysvetlila a on, že nech to riešim so svojou vedúcou, ale že by to nemal byť problém. Ešte počkám na to stretnutie v banke v utorok a uvidíme.
Chalanov som našla vonku, že ešte pôjdu do obchodu po pár drobností, lebo Drahý chcel robiť francúzske zemiaky. Tak som išla hore, dala som oprať a uvarila som vajíčka. Potom prišli chalani, dala som variť zemiaky, Drahý umyl riad a ja som sa hrala s Pampúšikom. Drahý potom poskladal zemiaky do jánskeho skla a dal to upiecť, osprchoval Pampúšika, lebo mňa buchol len tak z ničoho nič vankúšom, keď sme upratovali Lego a tak som na neho trochu nakričala, tak chcel samozrejme tatinka, ale uspávať som ho už mohla.
Potom sme pozerali spolu s Drahým Nemocnicu. Potom sme išli do spálne a Pampúšik spal cez celú moju stranu, tak som išla do spálne, aj tak som mala kopu myšlienok.

Piatok - Vstala som asi o pol piatej, chvíľu som počúvala nejakú hudbu a pozerala som byty v Bryndziarni na nete. Už mi z toho úplne šibe :-D 
When I´m sad you´re the first person I want to talk.  No asi tak. Len tak kecať na balkóne, kým fajčí. No, to sa už asi nikdy nevráti. Nevadí, pretože I, I´m stronger

 Keď som bola v práci, volal mi Drahý, že volal servisákovi, že v pondelok by mohol prezuť tie pneumatiky a pozrieť, čo mi to tam klepe vzadu, že okolo obeda budem doma. Reku hovorím, že sotva, keďže o 11tej je začiatok logopédie a že keď prídem domov. Takže do BA budem musieť ísť o dosť skôr, aby som stihla ísť ešte vybaviť výpis z úverového registra. Proste, tie jeho plány. Akurát, že sa často akosi dotýkajú aj mňa. 
No, uvidíme, čo bude v pondelok. Nechce sa mi tým stresovať už teraz.
15:55 hrajú Kým ťa mám...prečo? hádam 4-5 rokov som tú pesničku nepočula a za posledný pol rok ju hrali snáď 100x.  Hm...kým ťa mám, láska....
Po práci boli chalani vonku a tak som sa prezliekla a prišla za nimi, prišla aj Susan s Kubíkom. Bola som prekvapená, že má okuliare. Nič mi nespomínala.
Domov sme prišli už dosť unavení a chalani takmer ihneď zaspali. Toto im celkom závidím.

Sobota - I sent love, I received pain.
Chalani ráno išli na poštu a potom sme išli autom do Lidlu a umyť auto. Potom išli chalani ešte von a keď prišli, tak Drahý, že musí ísť do práce. Tak sme sa pochytili, lebo som sa opýtala, že prečo vždy musí ísť on a on, že však teraz mal dovolenku, že chodil šéf a tak a že o chvíľu bude naspäť. No, tomu som ja tak verila, ale keď som sa snažila uspať Pampúšika, tak prišiel, takže zo spánku už nebolo nič.
Takže krátko po druhej už išli von, že učiť sa na bicykel bez koliesok. Reku, OK. O chvíľu ma prišli zavolať von. Síce som chcela fotiť, ale tak som išla. No na biku to moc nešlo, lebo Pampúšik veľmi nerozumie, že musí udržať balans a zároveň veľa šlapať. 

Nedeľa - I said it once, I´ll say it again. No body is ever too busy if they truly care they will make time.
Takmer celý deň sme boli s prestávkami von. Pampúšik nechcel cez obed spať, tak sme išli na Amfik, ale boli sme len cca hodinku a išli sme k nám na sídlisko, kde boli takmer všetci. 
Nechce sa mi zajtra do Hlavného mesta nejako. Som sa ešte rozhodla, že pôjdem si vybaviť výpis z Úverového registra.

Pondelok - I don´t trust words anymore. I only trust actions. People can pretend to do a lot without being serious about it.
Ráno som sa zobudila, osprchovala a pozrela som autobus, ale nevšimla som si, že nejde až na Stanicu. Vychystali sme sa a keď prišiel autobus, tak som zistila, že ide len k Trom vežiam a že ten za ním pôjde až na Stanicu. Si hovorím, že nevadí, to nejako zvládneme, že ten cez dediny pôjde dlho. Haha. Len sme vyšli hore na výjazd, mi bolo jasné, že na dlho to bude aj toto, ale nejako som si hovorila, že na diaľnici sa to rozpustí. Haha. Išli sme len na začiatok Hlavného mesta asi hodinu. Tam sme nechytili spoj. Tak si hovorím, že nevadí, pôjdeme teda na logopédiu a potom sa uvidí. No, skrátene, pracovníci na registri boli do 12tej, my sme tam prišli o pol jednej. Takže nič z toho, tak sme išli do hračkárstva a následne busom, ktorý šiel cez všetky dediny domov. Do toho mi asi 5x volal Drahý, že kde som, kedy prídem, že ma servisák čaká na to prezutie. Takže doma som sa stihla vycikať a mohla som ísť do servisu. Tam mal chalan predo mnou ešte dve autá, takže mi opäť volal Drahý, že kde som, že on už musí ísť predsa do práce.
Keď som zaparkovala, tak akurát išla okolo Susan s Kubim, že idú na zmrzlinu a v tom momente vyšli z bytovky aj moji chalani, tak Pampúšik, že on tiež chce ísť na zmrzlinu. Tak sme išli. Síce ma už aj boleli nohy, čo sme celý deň chodili, ale zmrzlina bola super, nakoniec sme ešte zakotvili u nás na piesku, prišla aj Romča s deťmi a tak sem tam boli taká akoby pôvodná partia. Ja som potom Pampúšika okolo siedmej už vzala domov, lebo už mal úplne sklenený pohľad a veru doma poriadne ani nejedol, dve lyžičky kaše, sprcha a takmer ihneď zaspal.
Okolo pol deviatej prišiel Drahý domov a začal na mňa otázky, že či mám nejaký zdravotný problém. Kým z neho vyšlo, že si myslí, že som sa od niekoho nakazila, lebo som mala na vani gél na intímnu hygienu, tak som už začala pochybovať, či sme obaja dospelí ľudia. Potom so mnou začal rozoberať, že ako sa volal môj prvý chalan a podobné veci. No, som si aj hovorila, že na čo sa s ním vôbec bavím, lebo sme preskakovali z témy do témy, až sme skončili na tom, že treba opraviť tie ošúchance a všetko na aute. Nakoniec som sa zdvihla a išla som spať. On ostal v obývačke a zapol si TV.
Tú som išla okolo druhej vypnúť, keď sa prebudil na chvíľu Pampúšik, precikal sa, tak som ho prezliekla a pokúšala som sa zaspať.

štvrtok 4. apríla 2024

Autá/auto

Ahojte priatelia 💕

Musím sa priznať, že téma na apríl ma veľmi potešila, keďže auto je posledné dva roky moja veľká láska 😍😍😍

Nebolo tomu tak vždy. Do autoškoly som bola donútená mojimi rodičmi s tým, že sa mi to niekedy v živote zíde. Nezišlo sa takmer 20 rokov. Aspoň teda nie tak, aby som niečo s tým podnikla. 

Vodičské oprávnenie som získala 20. 12. 2005. Nie, že by som si to pamätala, ale je to na tej kartičke napísané. Napriek tomu, že som skúšky robila 2x, nemyslím, že mi to išlo až tak najhoršie. Lenže ja som si ten šoferák nechcela robiť aj kvôli tomu, že som vedela, že jazdiť nebudem, lebo nie je na čom. Tatino síce mal vtedy starý rozheganý a večne pokazený Citroen, ale proste ho nedal z rúk.
Jediný raz ho prehovorila mamina, aby mi dal odšoférovať taký krátky úsek k nám domov z jedného výletu, ale nedokázala som sa s tým autom ani pohnúť z miesta, samozrejme tatino na mňa kričal, ja som sa rozplakala a ten kúsok domov som v konečnom dôsledku išla peši.
V roku 2006 a 2007 sa ma párkrát pokúšal naučiť jazdiť môj vtedajší partner na aute jeho rodičov, ale nemalo to tiež žiadny veľký úspech, lebo na ňom som nedokázala preradiť do dvojky (dnes sa divím, že prečo). Takže sme to nakoniec vzdali, aby sme auto nepokazili ešte nechtiac.

Potom boli dlhé roky, kedy som za volant naozaj nesadla a ani som po tom nejako zvlášť netúžila. Síce som raz mojej najlepšej kamoške povedala, že raz budem mať nejaké malé auto asi Swifta alebo Fabiu alebo niečo na ten štýl, hoci moje najvytúženejšie auto bolo VW Passat B6 sedan.

A dodnes sa mi veľmi páči, akurát, že to už je tiež viac-menej staré auto v dnešnej dobe a hlavne má výkonnejší motor, väčší priestor a tým aj väčšiu spotrebu.

Keď sme sa spoznali s Drahým, tak sme sa často bavili o aute, lebo jeho cestovanie v hromadných prostriedkoch nudí a hlavne to pre neho dlho trvá, čo je pravda. To sa musí nechať.
No, aby som to skrátila, na jeseň roku 2020 mi kúpil od môjho bývalého kolegu auto. Suzuki Swift tretej generácie, r. v. 2006.

Ani to však nebola len tak prechádzka ružovou záhradou. To, že samotný prepis auta na mňa trval takmer rok, je jedna vec. Ono to predĺžilo aj to, že som mala s ním hneď na tretej jazde škodovú udalosť a skončilo v plote. Nič extrémne sa na šťastie nestalo, ale bolo od plotu zelené a ešte donedávna malo dieru v plaste od spätného zrkadielka na spolujazdcovej strane.
To samozrejme môjmu strachu zo šoférovania veľmi neprospelo. Pôvodný majiteľ sa ma snažil cez leto 2021 aj učiť jazdiť a absolvovala som aj v roku 2020 niekoľko kondičných jázd, ale proste strach bol strach. 
Potom ma zvykla učiť susedka a myslím, že práve to mi asi najviac prospelo. Občas síce mala zo mňa asi nervy, ale nikdy na mňa nekričala a vysvetľovala mi to no asi ako žena :-D Ja neviem. Niekedy tuším v máji 2022 som prvýkrát šla autom sama. Teda s Pampúšikom do Tesca. Zaparkovala som na najodľahlejšom možnom mieste, ale bola som na seba strašne hrdá. Lebo som išla asi tri minúty autom sama a nič sa nestalo. 
Potom som sa pomaly odhodlávala viac a viac šoférovať. Dlho som nevedela parkovať a pozdĺžne to vlastne stále neviem, ale to je tým, že nie som donútená. Keď som bola v rodnom meste na rodnom sídlisku, rýchlo m došlo, že by som sa to jednoducho musela naučiť, ak by som tam chcela žiť.

Dnes jazdím takmer denne. Aspoň 4x do týždňa určite. Už nemám síce až taký strach, mám stále rešpekt, však na cestách nie som sama a hlavne tam, kde to nepoznám, mám dosť nervy, čo sa často odrazí na miere stresu v aute.

Záverom som veľmi šťastná, že som začala šoférovať, aj keď po 30tke a ušli mnohé odšoférované roky a kilometre, ale všetko je tak, ako má byť.

Dávajte si, prosím, pozor, či už za volantom, v aute alebo len tak na ceste a obzerajte sa aj na prechode. Auto má svoju brzdnú dráhu a keď mu so slúchadlami v ušiach skočíte do dráhy, môže to mať fatálne následky. 

streda 3. apríla 2024

Týždeň 26.03. 2024 - 01. 04. 2024

Utorok - Druhé šance sú väčšinou chyby. Toto na mňa spustil internet hneď z rána. Neviem, asi má pravdu. No, na druhú stranu si osobne myslím, že každý si zaslúži druhú šancu. Ale iba druhú. 
Ráno som vstala, trochu som sa pustila konečne do toho Lega, celkom mi to išlo od ruky, potom som sa vybrala po balík zo Synsay a potom do banky. Tam som to vybavila celkom raz-dva a 09. 04. mám stretnutie s hypo poradkyňou. Som na to všetko taká zvedavá. Možno z toho nič nebude, ale aspoň si poviem, že som to skúsila. Však za opýtanie nič nedám. Mala som ešte čas, tak som zbehla ešte na chvíľu domov a potom do práce. 
Napriek tomu, že som prišla o hodinu neskôr, dosť sa to vlieklo. Po práci som sa zastavila na chvíľu v Kauflande a potom som doma triedila Pampúšikove Lego. Nechápem, že ho má tak veľa :-D Ale v podstate nám chýba iba peň stromu a ten je možno u maminy. Tá mi do toho volala, či prídeme, tak som jej hovorila ako to vyzerá a potom volal aj Drahý, že je to tam hrozné, že sestra zas robí intrigy a všetko. No, ešteže ja tam nechodím. 
Potom som ešte upratovala hračky zo skrinky a celkovo obývačku, že keď zajtra príde LL na kávu. Pozerala som nemocnicu a dlho som nevedela zaspať.

Streda - A keď je nervová sústava v strese, nemôže sa nič naučiť. Tak na toto by mali ľudia pamätať. Ráno som vstala dosť rozospatá, ale pustila som ešte práčku a povysávala som a vyhodila som nejaké ďalšie krabice. Potom mi volal Drahý, ale akurát mi napísala aj LL, že je na ceste ku mne, tak sme to ukončili.
S LL to bolo super, tá hodinka prešla ako nič. Hovorí, že má malú LL zase doma, lebo že má opäť soplíky. Tak na parádu. 
Potom som ešte vyvesila bielizeň a išla som do práce. V práci mi napísal finančný poradca, že v piatok o 10tej sa môžeme stretnúť. No, som zvedavá, čo mi povie, ale teším sa, že sa to začína trochu hýbať.
Po práci mi volal Drahý, ale bolo také nijaké a už aj bolo dosť hodín, tak Pampúšik akurát večeral. Išla som sa ešte na hodinu prejsť, bolo celkom príjemne. 
Potom som ešte dopočúvala podcast, umyla som sa a zaspala som ani neviem ako.

Štvrtok - Why? I´m thinking of you when I know you are not thinking of me. Tak toto by som ozaj chcela vedieť. 
Ráno bolo zachnúrene, takže sa mi vôbec nechcelo vstávať, ale čo už, keď dnes budem sama v kancelárii a že musím ísť na celý deň. No, bude sranda.
Nakoniec to bolo celkom v pohode.
Volala som s Drahým a zistila som, že oni majú zajtra príchod o pol druhej, nie odchod, takže mierne asi nestíham, ale tak, keď sa mi podarí vyraziť o 11tej, tak by som to mala stihnúť.
Doma som ešte trochu poupratovala. Prišla si pani po nejaké hračky, ktoré som vytriedila po Pampúšikovi.
Ešte som potom upratovala v spálni a ľahla som si spať.

Piatok - Ráno svietilo krásne slniečko. Najedla som sa, poupratovala posledné veci, zbalila sa a vyrazila som. Zastavila som sa ešte v Z-boxe po knihu a vyrazila som do kaviarne. Bola som tam takmer o polhodinu skôr, objednala som si kapučínu a koláč, otvorila knihu a čakala na finančného poradcu. Krátko po desiatej dorazil, tak sme sa porozprávali a potešil ma. Povedal, že okrem toho, že mám zmluvu na dobu určitú, by tam nemal byť výrazný problém, ale že nech sa skúsim v práci opýtať, či by bolo možné tú pracovnú zmluvu zmeniť na dobu neurčitú. Uvidíme. 
Pred jedenástou som vyrazila zo Slniečkova, ale veľmi dlho som sa z toho netešila, nakoľko ešte pred odbočkou na R1 bola niekoľkokilometrová kolóna a pokračovala aj potom na R1. Na šťastie už nie tak dlho, ale takmer hodinové oneskorenie som už nedobehla, takže som po mojich chalanov prišla asi o 20 minút neskôr. Nebrali to nijako v zlom.
K mamine sme prišli až okolo pol tretej, urobila halušky, ale Pampúšik ich moc nechcel a Drahý tiež moc nie. Tak sme sa nadlabali aspoň my dve :-D
Podvečer som dostala konečne menzes, ale nebolo mi moc dobre. 
Dlho som nevedela aj zaspať.

Sobota - Bola som taká rozcitlivená a bolo mi hrozne smutno za PP. Chalani dopoludnia boli skoro celý deň von, pomáhali mamine s drevom a ja som robila palacinky a upratovala som. Pampúšik poobede nechcel spinkať, tak sme sa vybrali k tatinovi na návštevu. Pod výjazdom som mala strašnú chuť zájsť na Sídlisko, ale boli so mnou chalani a proste...Ale je to pre mňa extrémne náročné byť v Keksoch a nemyslieť na to všetko. Hlavne, keď ani neviem, prečo sa to skončilo/prerušilo? Ani sama neviem. 
U tatina bol aj brácho. Drahý išiel do Kauflandu kúpiť nejaké drobnosti a my sme išli potom von, lebo Pampúšik vystrájal s fit loptou a robotickým vysávačom. Aj tak bolo krásne a tatinom má v blízkosti super ihrisko. Drahý potom prišiel za nami.
Okolo 18tej sme išli naspäť k mamine.

Nedeľa - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Ťažko nemyslieť na to, či tá jediná osoba, ktorá zvykla bývať o štvrtej ráno hore, nie je hore. 
"Chceš tvrdiť, že po tých rokoch stále chceš len jednu jedinú osobu a to mňa?
Aj keby som všetky tie správy zmazala, toto asi z hlavy nikdy nedostanem. A či ho chcem...To je zložité, ale zrejme hej. Aj keď ho vlastne vôbec nepoznám. Ale chcela by som ho aspoň vidieť. Aspoň vedieť, či to, čo bolo vo všetkých tých správach a hovoroch by bolo aj v realite. 
Snáď raz sa zmierim s tým, že čo chcem, nemôžem mať. Tvoj úsmev, tvoje pery, že už viac nesmiem o Teba stáť.

Včera som našla na internete, že v neďalekej obci za Keksami by mal byť pizza deň na nejakom ranči a že by tam mali byť aj zvieratká, tak sme si spravili výlet. Niekedy sa divím, že Pištík vyjde aj také náročné kopce a všetko. Ešte k tomu na starých zimných pneumatikách. To auto je fakt nezmar. 
Ranč bol malý a pizza deň totálne nepripravený. Pani nevedela, či vôbec príde pani, čo bude robiť jazdy na koníkoch a poníkoch. Proste organizácia nula bodov. Išli sme sa pozrieť aspoň na kravy a na kone a poníky v ohradách. Potom sme si objednali pizzu a asi hodinu a pol trvalo, kým ju doniesli. Pampúšik už úplne bol hladný a zničený, ale jemu jedinému sa to hádam aj páčilo, lebo tam bolo ihrisko a nakoniec aj pizza a potom prišla aj tá pani, čo mala jazdiť, tak sa previezol na poníkovi.
No tie výhľady stáli za to. Proste kopce 😍😍😍



K mamine sme prišli už pomerne neskoro a Pampúšik už bol taký nervózny. Aj sme si na chvíľu ľahli do postele, ale asi po 10 minútach vystrelil a bol opäť plný energie. To dieťa je proste nezmar.
Napísal mi Otrava. Len tak, že praje pekné sviatky. Čakala som, že to bude mať nejaké pokračovanie, ale nie. Ale úprimne, po tom našom stretnutí na moje meniny som čakala, že si vymaže moje kontakty. Takže vlastne aj toto bol úspech. Teda, ak sa dá povedať na kontakt so spolužiakom zo základky za úspech

Pondelok - Zobudila som sa o piatej, ale bolo vlastne šesť, keďže sa posúval čas. Kedy už toto zrušia, ale aspoň bolo svetlo a mohla som si čítať, kým sa chalani zobudili. Potom ma Pamúšik trochu vyšibal korbáčom a potom išiel za maminou a dostal od nej kinder vajíčko. Hľadala som nejaké fotky, kde máme papagáje, ale nenašla som. Za to som našla triedne fotky. No to bola "sranda". 
Človek by neveril, že som bola na základke taká štíhla :-D a koľko som mala vlasov :-D až mi smutno bolo, ale okuliare cez celú tvár mi veru nechýbajú :-D :-D :-D
Najedli sme sa a volal mi tatino, aby sme sa zastavili ešte u nich, že brácho si tam nechal nejaké veci. Takže sme z Keksov vyrazili pomerne neskoro. Cesta bola po odbočku na Hlavné mesto celkom fajn, tam sa spravila kolóna, ale bolo to fajn, aj k bráchovi sme bez problému trafili a dokonca mal aj voľné miesto priamo pred bytovkou. Ešte aj u neho som musela na záchod a bolo mi proste hrozne blbo.
Od brácha sme nejako nevedeli trafiť, Drahý mi hovorí, že potom doľava, ale zrejme som sa nechtiac zle zaradila, lebo hovorí, že nie doľava, tam nemôžeš ísť doľava, poď rovno, samozrejme sme sa dohádali. Hovorím, že prečo na mňa kričí. Tak sme zvyšok cesty potom išli v tichosti. Už to úplne nezvládam, že po mne hneď kričí a potom samozrejme ja po ňom. Tak ťažko mi je ubrániť sa spomienke na slová: Nemusíš kričať, som hneď vedľa teba. 
Proste niekde na svete sú ľudia, ktorí tieto veci riešia inak. Hlavne by si v zložitej spleti Hlavného mesta pošoférovali aj sami. 
Keď sme prišli domov, tak chalani išli takmer okamžite na ihrisko a ja som vyberala veci z auta a dala som oprať prvú várku.
Zaspala som ani neviem ako.





streda 27. marca 2024

Týždeň 19. 03. 2024 - 25. 03. 2026

Utorok - Mám strašne pocit, že som sa vrátila do čias na rodičovskej. Proste rána také pomaličké, potom prechádzka, obed, spánok, upratovanie. Dnes mi moje drobátko zaspievalo: Kto mi šaty operie? Mamička! Bozkávam ju na líčka. Žiaľ, čo má byť ďalej alebo predtým som sa nedozvedela. Bolo pekne slnečno, ale dosť chladno. 
Keď prišiel Drahý z práce, zastavila som sa v Lidli, aby som sa zbavila dvoch vriec fliaš, ktoré mi dala mamina, bolo tam skoro 10€, takže sa to celkom oplatilo.
Nechcelo sa mi už veľmi variť, tak som si povedala, že kura na smotane sa prekladá na zajtra.

Streda - Ráno sme sa všetci zobudili a trochu sme sa motkali a tak a hovorím Drahému, že proste sa mi stále robia šmuhy na prednom skle na aute, že to asi nebude vodou do ostrekovačov, keď mi to robí aj po výmene vody. Tak sa išiel pozrieť na to a povedal, že stierače sú zničené, že sa môžeme zastaviť v jednom obchode s náhradnými dielmi. Tak si hovorím, že jasné, že to by bolo moc fajn. Tak sme sa tam zastavili a potom sme vyrazili do Malého Ríma. Už pri výjazde na diaľnicu mi bolo jasné, že prídeme tak s polhodinovým predstihom a tak aj bolo. Tak sme sa poprechádzali trochu okolo kliniky a potom som šla dnu. Bolo to celkom v pohode. To rozkvapkávanie očí bolo mierne nepríjemné, trochu to štípalo, ale iba chvíľku. Doktorka povedala, že tam vidieť drobné zmeny na cievach, aj mi to ukazovala na fotke, ale tak mne to nič nehovorilo a že mala by som počítať, že po 40tke budem mať okuliare. No, čo už. Má tato, má mamina, má babka, strýko, tak prečo ja nie.
Keď som vyšla, tak oči ešte reagovali na slnko a chalani objavili také malé ihrisko, ktoré patrilo ku kaviarni, ale na rozdiel od kaviarne, ihrisko bolo otvorené, tak sa tam Pampúšik chvíľu pohral. Skúsila som teda, či sa mi bude šoférovať a zvládli sme to až domov. 
Drahý potom musel ísť do práce. Ako inak. Vravím, že však si si nahlásil voľno. No, akoby to u nich niečo znamenalo. Tak sme s Pampúšikom varili a potom som sme si ľahli a spinkali.
Proste fakt si to užívam tieto dni a cítim sa ako počas rodičovskej. Konečne som s Pampúšikom viac. Pomaly sa mu robia z kiahní chrasty, ale mám pocit, že o to viac ho to svrbí.
"Prvá osoba, na ktorú ráno myslíš a posledná osoba, na ktorú večer myslíš je buď dôvodom tvojho šťastia alebo tvojej bolesti."
Alebo oboje :-D

Štvrtok - Ochladilo sa, ale zatiaľ aspoň neprší. Boli sme na chvíľu von, ale vidieť, že Pampúšika to samého už nebaví a chcel by nejakých kamarátov. Síce sám pekne povie, že by mohol detičky nakaziť a mali by bibinky. Môj zlatúšik <3

Piatok - Pohodový piatok, ani sa nám akosi nič moc nechcelo. Drahý mi volal, že šéf mu povedal, že v pondelok by mal ísť do práce, tak mu hovorím, že proste to nepôjde, že mne už nedajú voľno a tak. Tak, že bude musieť ísť naťahať čiary cez víkend. Tak reku OK, čo s tým človek narobí.
Večer mi potom hovoril, že rozmýšľa, či nepôjde na východ, keď má dovolenku. Tak som ostala z toho taká trochu rozhodená, ale v zásade, Pampúšik má už na 95% chrasty, takže v podstate, priebeh má od počiatku mierny. V podstate, malo by to byť OK. 
Boli sme s Pampúšikom von a potom mi prišla správa, že už mám pripravenú prvú objednávku zo Sinsay vo farby-laky oproti škôlke, tak sme sa tam vybrali a potom sme sa zastavili ešte v mini Tescu, ktoré vzniklo zo Žabky.
Drahý poobede, že či by sme nešli pozrieť nejaké tepláky a tenisky, tak sme boli najprv v Terranove a potom v Deichmanne a nakoniec ešte v Tescu.


Sobota - Ráno sme vstali, Drahý potom vzal Pampúšika na poštu a poprosila som ich, nech cestou kúpia pretlak a potom išiel Drahý do práce. S Pampúšikom som nakrájala mäso, pomáhal mi ho potom namarinovať a kým sa marinovalo, tak sme vybehli na chvíľu von, len pomerne dost fúkalo.
Potom sme si urobili mexický guláš a najedli sme sa.
Pampúšika som uložila a chvíľu som zaspala s ním a potom som išla žehliť.
Prišiel Drahý, tak som sa ho pýtala, či teda pôjdu na východ, tak sme pozerali spoje a že pôjde kúpiť lístok, tak mu hovorím, že začína pršať, že pôjdeme autom a že potom sa zastavíme v Kauflande po nejaké drobnosti. 
No, okienko na našej stanici bolo zatvorené, tak hovorím, že pôjdeme kúpiť lístok do Hlavného mesta. No, to Drahý hneď volal môjmu bratovi, že či robí a tak, potom spomenul, že sa možno zastavíme na hamburger. Na to Pampúšik, že on je hladný a chce hamburger. Medzičasom sa zotmelo a začalo liať. 
Drahý vybehol kúpiť lístky. Začínala som byť nervózna, lebo všade milión áut, úplne som nechápala, že čo je toľko áut v sobotu podvečer, ale OK. Drahý ma navigoval cestou, ktorou som vôbec nechcela ísť, lebo nerada chodím okolo električiek a hlavne na cestách, ktoré nepoznám. Na to Pampúšik, že on chce hamburger, tak reku zájdeme do Bernolákova do Mekáča, keď už to musí byť. Tam som samozrejme na tých dvoch úžasných kruháčoch zle odbočila, to už sme po sebe v aute všetci vrieskali. Proste nervy na drans. V tom Mekáči plné parkovisko akoby tam dávali "jedlo" zdarma. Ani vystúpiť z auta sa mi nechcelo, tak išli len chalani a ja som si poplakala. 
Nechápem, prečo takmer všetky naše výlety končia takto. Potom prišli chalani do auta, Drahý omylom objednal 4x kolu a ešte nejaký sprite a čaj, no proste mal tam 6 pohárikov po celom aute a samozrejme nadával.
Ani netuším ako sme prišli domov, chalani okamžite zaspali.
Ja som dlho nevedela zaspať, myslela som na PP. Ako mi raz povedal, že nemusím kričať, že je hneď vedľa mňa a mňa to tak upokojilo. Niekedy tak rozmýšľam, či by to s niekým iným bolo iné. Možno, ak by bol niekto pokojný. Neviem.

Nedeľa - Drahý išiel okolo ôsmej do práce. Asi po hodine a pol mi volal, že ešte niečo dokončí a ide. Mu hovorím, že maximálne o pol jedenástej chcem vyraziť, že by bolo fajn, keby okolo desiatej prišiel domov. Tak som ešte dožehlila nejaké zbytky a zbalila veci a proviant. Samozrejme o desiatej som začínala nervovať, že kde je Drahý, aby sme to stihli. Samozrejme dorazil tesne pred pol. Nevadí. O 10:31 sme vyrazili z parkoviska. Cesta bola super a mali sme takmer polhodinu času na stanici, tak sme išli na WC, obdivovali vlaky a električky a stihli si aj kúpiť nejaké bagety.
Nakoniec nastúpili, zamávala som im a vybrala som sa domov. Zle som niekde odbočila, takže som sa samozrejme previezla po okrajových častiach Hlavného mesta, ale bolo krásne slnečno, aj keď neskutočne veterno, ale to mi v aute nevadilo.
Bola som si kúpiť do Tesco-Žabky nejaké drobnosti, keďže včera sme v tom Kauflande nakoniec neboli a napísala mi Susan, že kde sme, že nevidela auto na parkovisku. Tak som jej to vysvetlila. Najedla som sa a pustila som sa do vypratávania skrine v spálni. No, to som nemala hádam robiť. Ja mám tých Barbie serepetičiek tak hrozne veľa. Samozrejme som rozoberala nejaké krabice, chodila s tým do smetiaka.
Okolo šiestej ma to totálne prestalo baviť a išla som sa prejsť okolo jazera. Bolo to také zaujímavé byť tam sama iba s podcastom od Niky.
Potom som počúvala ešte nejaké videá na YT, čo som mala odložené a nakoniec som zaspala. 

Pondelok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Osprchovala som sa a zabalila som bábiku pre jednu pani, aby som ju poslala, tak ako sme sa dohodli. Tak som potom vyrazila do jednej zásielkovne a potom do roboty. Trochu som sa bála, že čo tu bude a kto tu bude, ale bolo to fajn. Síce ma čakalo pretriediť vyše 300 mailov, ale bolo to v pohode.
Dokonca som sa so šéfkou dohodla, že zajtra prídem neskôr, keďže vo štvrtok budem celý deň. (Už teraz sa teším).
Prišla mi správa, že si môžem vyzdvihnúť aj druhú objednávku zo Sinsay. Tak sa tam zajtra ráno zastavím.
Pozvala som LL v stredu na kávu, keď už som sama doma.
Prišla som domov, prezliekla som sa a išla som teda vybrať veci z pivnice. Úplne som zabudla, že hneď na začiatku je pôvodná chladnička. Napriek počiatočným problémom, sa mi ju podarilo vybrať a vybrať aj stoličku na jedenie po Pampúšikovi, postieľku a nejaké ďalšie veci. Plus som rozobrala nejaké krabice. Ale je to tam tak celé napratané, že ten stolík som aj tak odtiaľ nedokázala vybrať. Keď som vychádzala k smetiakom, tak som si všimla, že nejaké auto zablokovalo výjazd z nášho parkoviska. Sused z vedľajšieho vchodu aj zavolal mestskú políciu. Som si myslela, že mu zavolajú a proste to príde vyparkovať a tak, ale oni povedali, že nič také nerobia. Hlavne, že vždy, že volajte políciu, oni budú kontaktovať majiteľa, ha-ha. Dali mu papuču. Sused nakoniec vyšiel cez trávu okolo bytovky. 
Keď som si šla kúpiť nejaké pečivo, tak som videla, že dvaja susedovci sa rozprávajú a človek v tom aute chcel odísť aj s tou papučou. 
Nemala som už chuť to nejako sledovať a len som dúfala, že do zajtra proste bude preč. Vytriedila som pár hračiek, s ktorými sa už Pampúšik naozaj nehrá a pustila som sa do triedenia Lega. Veľmi blbý nápad, ale tak chcem vedieť, či sú tie sady ešte ako tak kompletné.





utorok 26. marca 2024

Týždeň 12. 03. 2024 - 18. 03. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila celkom čerstvá. Drahý bol už v práci. Myslela som si, že ostal doma, lebo som ho vôbec nepočula ráno, asi som tak hlboko spala a hlavne som si myslela, že ostane doma, keď mu bolo včera tak zle, ale ani v noci som ho nepočula, že by behal na záchod alebo len tak po byte. Pozerala som na chodbe, nemal tam tenisky. V spálni spinkal Pampúšik, tak som vypla budík a išla som sa osprchovať. Keď som vypla sprchu, docupitkalo ku mne to moje nádherné kuriatko aj s tým zaspinkaným plyšovým psíkom v náručí. 
Na raňajky chcel guličky s mliekom. Jedol to skoro polhodinu, lebo popritom musel rozprávať, keby mám ísť na ôsmu do práce, tak to asi ani nestihnem, ale takto mi to až tak nevadilo.
V škôlke už bolo plno detí. Smrtkina malá mala ešte nejaké stopy po kiahňach, ani som netušila, že priamo v triede mali kiahne. Čudujem sa, že ich Pampúšik nedostal. S jeho imunitou, ale tak inkubačná doba je dva týždne, takže čo nie je, môže byť.
Učiteľka hovorila, že včera pred spánkom vymýšľal, tak som jej povedala, že kolegyňa z vedľajšej triedy nám vo štvrtok volala. 
Potom som zašla na poštu po tú Lego postavičku, nech už mám všetky objednávky vyzdvihnuté. Mala som ešte trochu času, tak som chcela ísť cez Grob do práce, samozrejme som poblúdila, takže do práce som sa pípala 09:31, ale v podstate to nikomu nevadí.
"A napr. celú cestu do BA a zase do BB idem len preto, lebo viem, že za tých pár hod s tebou mi stojí za to"
Mala by som ten denník spáliť, správy vymazať a pokúsiť sa opäť to v sebe niekde pochovať. 
Musíš najprv zavrieť jedny dvere, aby sa ti mohli otvoriť iné. Hm...Veď ja viem. Len nie je to také úplne jednoduché to urobiť, ale je to potrebné. Len to chce ešte trošku času na prípravu. A ešte veľmi veľa času to bude chcieť na vyliečenie. 
Veľmi ťažko sa mi sústredí. Ešte aj v knihe je to meno hneď 2x. Sused a kriminálny vyšetrovateľ. Nádych, výdych...neznášam tieto nevysvetlené situácie. 
V robote sme mali nejakú veľkú kontrolu, tak všetci mali pekne reflexné prvky a chalani aj prilby.
Dočítala som nakoniec Dáma kontra strelec. Ku koncu som začínala mať pocit, že som to už čítala. Ale možno to bol len podobný prípad.
V práci totálna nuda. 
Doma sa chalani hrali, potom sme sa trochu najedli a uložili spať. Pampúšik v škôlke nespal, tak to nebolo prečo veľmi predlžovať, aby nebol nervózny. Aj tak síce trochu vymýšľal, že on sa chce ešte hrať, ale nakoniec zaspal do 5 minút. 
S Drahým sme potom pozerali Nemocnicu, opäť mu bolo ťažko na trávenie, lebo na večer zjedol cibuľu aj papriku a kto vie, čo ešte. Ťažko niekomu vysvetliť, že keď jeden deň vracia, na druhý deň by nemal zjesť všetko, čo vidí.
Ľahla som si po Nemocnici do postele a pustila som si nahrávku, ktorú som robila PP pred Silvestrom. Má skoro hodinu. Niekedy v polovici som musela zaspať, lebo som sa zobudila na to, že ma tlačia slúchadlá a vybrala som si ich a spala som ďalej.

Streda - Zobudila som sa okolo pol štvrtej, ale ešte som bez problému znovu zaspala a potom som sa zobudila, keď odchádzal Drahý. Napadlo mi, že možno v starom mobile budem mať nahrávky našich úžasných rozhovorov, tak som sa pokúsila spojazdniť staré mobily, ktoré pôjdu a ktoré nie, ale jeden sa síce zapol, ale na tom displeji sa nedalo už nič prečítať. Druhý sa dlho nabíjal, ale nakoniec sa zobudil a našla som pár starých fotiek, ale myslím, že všetky mám aj na googli a aj jednu nahrávku, ktorá stála za to.
Okolo pol siedmej sa zobudil Pampúšik, najedol sa, síce sa popri tom hral s tým novým autíčkom, ktoré mu dala pani učiteľka, takže to trvalo, ale nakoniec sme sa zdarne vybrali do škôlky. Opäť sa so mnou takmer nerozlúčil a rozbehol sa k autíčkam a chlapcom do triedy. Potom som chcela ísť do obchodu, ale všade bolo toľko áut, že som sa odviezla až na výjazd a tak som zašla natankovať a potom som chcela zaniesť správu doktorke, ale nemala som kde zaparkovať a peši by som sa už asi nestihla vrátiť, tak som zašla aspoň do Billy po pečivo a salámu.
Prišiel mi mail od realiťáka:
Dobrý deň,

aktuálne máme na byt vážneho záujemcu, ktorý si preveruje svoje úverové možnosti.

Áno, obhliadku je možné uskutočniť aj cez víkend. Pre dohodnutie si konkrétneho termínu nás prosím kontaktujte telefonicky na čísle...., prípadne odpoveďou na tento mail.

Tak som sa prekonala a zavolala som mu a dohodli sme sa na sobotu na 18tu. Bude to náročná sobota, lebo Drahý chce ísť s mojou maminou a s nami aj na obed, takže asi viac-krát otočím trasu Keksy-Opičky, ale teším sa. Aj keď je tam vážny záujemca a svoje úverové možnosti by som si aj ja musela preveriť, ale chcem ten byt vidieť. 
Zajtra by som už chcela byť aj doma tú hodinku, keď zavediem malého do škôlky a pôjdem do práce. Ani neviem ako a už je streda. Rýchlo to tento týždeň letí.
Okolo piatej mi volal Drahý, či sa stretneme po práci v Tescu. Akože vôbec sa mi nechcelo ísť po robote na nákup, ale tak OK. Dobre sme kecali zo zástupkyňou a dispečerom, až sa mi ani domov nechcelo.
Hneď ako som vchádzala na parkovisko, tak som videla mojich chalanov, ale kým som zaparkovala, tak vošli do Tesca a našla som ich pri Legu. Nakoniec si Pampúšik vybral bager od firmy LENA, že bude na piesok. Ale bagroval ním takmer celý sortiment Tesca.
Z Tesca sme išli ešte k Drahému do práce zaniesť vodu a potom sme už išli domov, urobili sme si jesť a spať, aj tak už bolo neskoro. 
Ja som sa šla ešte osprchovať a okolo desiatej som už zaspala.

Štvrtok - Zobudila som sa okolo pol štvrtej, ale takmer ihneď som zaspala a zobudila som sa, keď Drahý išiel do práce a potom som si čítala. Veľmi zaujímavá je táto kniha. Mám pocit, že si tie Dánovky, ktoré mi chýbajú, rýchlo dozbieram. 
Pampúšik spal takmer do siedmej, ale na raňajky si dnes vybral sušienky a ja som nemala chuť sa s ním hádať, tak som mu ich dala. Do škôlky si vzal aj bager, ale pani učiteľka to hneď zamietla a vrátila mi  ho, že ho mám vziať domov, ale nechala som mu ho aspoň v skrinke. Ako mu budúci rok vysvetlím, že žiadne hračky ani na spinkanie si do škôlky už brať nebudú môcť?  No, to budem riešiť v septembri alebo v lete.
V práci mi volal ten realiťák, že pán zaplatil na dva týždne zálohu, či si chcem ten byt aj tak prísť pozrieť. Tak mu hovorím, že áno. Viem, že je to s najväčšou pravdepodobnosťou zbytočné, ale chcem ho vidieť.
"Až spoločné bývanie, platenie účtov a horšie časy...ti skutočne ukážu, či si si našla známosť alebo skutočného partnera."
Tak s týmto musím len a len súhlasiť. 
Pred pol šiestou došla zástupkyňa zo sona. Budú mať dievčatko. Mám chuť si napustiť vaňu a plakať. 
Drahý mi potom volal, či ho vezmem do práce, ale potom mi napísal, že nemusím. Prišla som domov, chalani mali pizzu, ale tak hroznú pizzu som asi ešte ani nejedla. Pampúšik sa hral, ale potom už začal za všetko mrnkať, tak som ho vzala do postele, lebo ani ja som už nevládala, ale keď som ho vyzliekala, všimla som si, že už má ružové bodočky. Takmer ihneď zaspal. Volala som Drahému, že Pampúšik má kiahne, ale začal mi to vyhovárať, že to možno nič nebude.
Písala som si aj s Di a tá mi napísala, že jej synček tiež mal na začiatku iba pár bodiek.
Pozerala som Nemocnicu, keď prišiel Drahý z práce, aj sme trochu chytili. Bola som taká vytočená, že všetky moje plány na sobotu sú v háji a on mi len furt, že to nevadí. Po hodine akoby mu to začalo dochádzať a začal premýšľať, že akoby sme sa na koncert dostali a tak. Chcelo sa mi už hrozne spať a ostala som spať na gauči, aby som nerušila Pampúšika, ktorý už bol roztiahnutý na mojej strane postele. Moje zlatíčko.

Piatok - Zobudila som sa, keď Drahý odchádzal. Pampúšikovi už niekoľko pupáčikov napuchlo a po celom telíčku má už ružové bodky. Tak sme sa chvíľu hrali, potom si vzal pizzu, mne sa chcelo ešte strašne spať. Potom objavil zvyšok sušienok zo včera, tak ešte to zdusil. Nakoniec som sa prebrala a donútila som ho prezliecť sa a poobzerala som mu tie pupáčiky a natrela som mu ich fenistilom, aby ho nesvrbeli. 
Okolo ôsmej prišiel Drahý, že čo a ako. Išla som ešte po tortu a potom do práce. Volala mi aj mamina, tak som jej povedala, že zajtra teda prídem len ja sama na otočku. Tak, že aby som aspoň prespala.Tak ešte uvidím. 
V práci som si celkom v pohode vybavila na budúci týždeň dovolenku, šéfka bola celkom rada, že tam nikto nič nemá, okrem piatku, že to ešte doriešia. Som bola prekvapená, že to tak dobre vyšlo, že nikto tam nič nemá, okrem Bryndziarky ten piatok.
Drahý mi písal, či im objednám obed, tak som objednala. Potom som objednala obed aj sebe. Nejako si ani neviem predstaviť, že týždeň nepôjdem do práce, ale teším sa.
Doma celkom pohoda.

Sobota - Varila som a chalani išli von a mamina mi okolo obeda volala, že kde som, tak som jej povedala, že prídem ale len poobede.
Išla som teda cca pred druhou a celú cestu som myslela len na neho. Prečo s so mnou do hája nebaví práve teraz? To je teraz vlastne jedno.
Prišla som k mamine, chvíľu som s ňou kecala a potom som šla pozrieť ten byt. Samozrejme som trochu poblúdila, lebo som zle odbočila, ale aj tak som tam bola desať minút pred šiestou.
Bol tam dosť problém zaparkovať a bolo to tak hrozne blízko bývalej mamkinej práce, tak to bolo také divné. Byt samotný bol tiež dosť zvláštny, no proste prerobené nebytové priestory na bytové, ale samotné izby boli veľké, to bolo fajn. 
Odtiaľ som neodolala a išla som na sídlisko. Dosť sa zmenilo od toho, čo si ho pamätám ja. Na veľkom parkovisku bolo mnoho áut, pamätám si, že kým sme tam bývali, tak bývalo takmer prázdne. Bol to tak strašne zvláštny pocit prechádzať sa ulicou, na ktorej som toľké roky bývala a teraz tam býva on. Jeho auto som opoznala bez problému. Tak jednak s jeho farbou a zároveň mimokrajským EČV je dosť jedinečné. Časť mňa si tak strašne priala ho stretnúť, aj keď ani netuším, či by som ho vôbec spoznala. Vyšla som aj k škole, takže som bola presne oproti ich vchodu, možno som mu aj pozerala do okien, aj keď netuším na koľkom poschodí býva.
"Je ťažké čakať na niečo, čo viete, že sa možno nikdy nestane. Ale je ešte ťažšie vzdať sa, keď viete, že to je to jediné, čo v skutočnosti chcete."
No jo no, keby to bolo také jednoduché. K mamine som prišla už pomerne neskoro, ale zjedla som jej celý cviklový šalát a bol úžasný a s morčacími prsiami, grandiózne.
Začali sme pozerať nejaký film, ale ja som to moc nevnímala a keď som sa presunula pod deku, tak ani netuším, ako som zaspala.

Nedeľa - Zobudila som sa pomerne skoro ráno, ale ešte som zaspala a definitívne som sa zobudila okolo siedmej. Drahý mi už volal, že kedy prídem, že on musí ísť do práce. Mňa z tej jeho roboty raz porazí. Krátko po ôsmej som teda vyrazila domov. Pred pol jedenástou som bola doma. Drahý teda išiel do práce a ostala som s Pampúšikom doma sama. Tak sme sa najedli a hrali sme sa.

Pondelok - Ráno sme sa hrali, Pampúšik objavil Playstation, no veľmi mu to nejde, ale o to viac ho to baví. 
Okolo desiatej sme vyšli von, hneď sme stretli Susan s Kubíkom, ale pýtala sa, či máme kiahne, tak hovorím, že áno. A oni, že idú do mesta. My sme išli k Jednote, lebo som si išla ešte vyzdvihnúť do Z-boxu knižku a potom sme ostali v takom veľkom piesku, lebo neboli žiadne deti naokolo a Pampúšik si tam mohol bagrovať a ja som si čítala. Asi po polhodinke prišla Susan s Kubíkom. Tak sa chalani hrali tak, že jeden v jednom rohu, druhý v druhom. Okolo obeda sme sa vybrali domov, lebo Pampúšik bol už hladný, tak pekne zjedol mäso s kašou a potom bez problému zaspal.
Poobede sme sa boli všetci trochu prejsť.

Hana Bořkovcová - Zakázané holky

Toto je po dlhšej dobe knižka, ktorú som prečítala v elektronickej podobe. Dostala som sa k nej vďaka článku u Iwky  Zakázané holky (anawibl...