Hľadať tu :-)

štvrtok 29. februára 2024

Čítanie na pokračovanie: Ona 5

Časť 5: Stretnutie

Ľahnem si do postele a rozkliknem správy: Si taká nádherná 😍 obe ste. Prečo? Prečo si mi to nedala vedieť?
Nechceš deti, zabudol si?
Matyas hovoril, že si mu povedala, že je moja.
Je tvoja, Patrik. Môžeš si dať pokojne spraviť testy DNA, ale vieš predsa, že by som Ti nikdy neklamala.
Tak preto si ma opäť všade zablokovala?
Jo
Kedy budeš v Keksoch?
V podstate zajtra.
Stretneme sa.
Ok, dám vedieť.

Celú noc sa prehadzujem a veľa toho nenaspím. Ráno si spravím po dlhom čase silnú kávu, aby som sa prebrala.  Pobalili sme sa a vyrazila som na cestu. Bola to pohodová cesta aj napriek dažďu. 
Poprosila som maminu, aby ostala s dcérkou a napísala som Ti, kde a kedy sa stretneme. Súhlasil si.
Na námestí pod vežou ma už čakáš. "Ako prvýkrát." Prekvapuje ma, že si to pamätáš. Dokonca ma mierne prekvapuje, že si to pamätám ja.
"Tak kam?" "Poď za mnou." Priblížiš sa ku mne a chceš sa ma dotknúť, no uhnem sa. "Čo je?" Nič a všetko. "Teraz nie. Čaká nás dlhý rozhovor."
Sadneme si v tichej kaviarni, kde sme viac-menej sami. 
"Kedy?"
"Asi posledný alebo predposlednýkrát."
"Mala si mi to dať vedieť."
"Nemohla som. Nechcela som, aby si ma posielal na potrat alebo počúvať, že nie je tvoje alebo ...."
"Tak málo ma poznáš?"
Pravdu máš. Hoci sa poznáme dlhé roky, poznáme sa skutočne veľmi málo. V podstate o sebe nevieme nič. 
"Nikol, to by som neurobil. Hľadal som ťa, snažil som sa s tebou skontaktovať, ale nešlo to. Všade si ma zablokovala a v práci mi povedali iba toľko, že už tam nerobíš."
Áno, utiekla som, kým začalo byť na mne tehu vidieť a išla som robiť na živnosť taxikárku. Tehotná taxikárka bol skvelý paradox, na šťastie ani druhé tehotenstvo na mne nebolo takmer vôbec vidieť. Vyrazilo mi to dych.
"Ty si ma hľadal v práci?" 
"Hľadal som ťa všade, ale nikdy som nemal tvoju adresu a ani tvoje kolegyne nevedeli, kde presne bývaš."
Áno, to tie naše vrúcne vzťahy. 
"A ako sa volá? Koľko má? Je taká nádherná"
"Romanka. Má dva roky a 5 mesiacov. Je narodená tri dni po tebe."
"A ako si to ďalej predstavuješ?"
"Ja?" Čo prosím? Ja ako si to predstavujem? Ja, nijako. Proste pôjdem po malú, potom po synčeka a domov a ďalej budem žiť svoj spokojný život ako doteraz.
"Chcem sa s ňou stretávať" 
"Jasné, však je to aj tvoja dcéra, nemám s tým žiadny problém."
"Môžem ísť s tebou za ňou?"
"Dobre, ale prosím, opatrne. Nevie o ničom. Je to len malé dievčatko."
Chvíľu sa ešte dohadujeme, ako pôjdeme, či nie je zbytočné ísť dvomi autami, ale v rámci toho, že budeš musieť ísť aj dole a potom by si musel ísť poň, sa zhodneme, že pôjdeme každý svojim. 
"To nemyslíš vážne." smeješ sa, keď zbadáš Modrý šíp. "Už len Zko ti chýba. Ale aspoň je modré."
"No, vernosť je vlastnosť, ktorú má málokto." To už sa smejeme obaja.  
Nasadneme do áut a ja premýšľam, kade to bude najrýchlejšie, keďže dnes navigujem ja, hoci minimálne po kostol by si trafil aj sám.

streda 28. februára 2024

Týždeň 20. 02. 2024 - 26. 02. 2024

Utorok - Dnes už nepršalo. Ráno išiel Drahý k Pampúšikovej doktorke po potvrdenie, že môže potom ísť vo štvrtok do škôlky. Dosť dlho som na neho čakala, ale do práce som to stihla celkom v pohode. 
V práci celkom pohoda, trochu mám nervy ako to bude zajtra, keď tu nebude ráno nikto z príjmu a všetky dodáky budú na mne, ale tak hádam to nepokašlem úplne.
Objednala som si gordon blue so zemiakmi. Bolo to celkom fajn. 
Doma som si čítala "Vzťahy a mýty". To bude asi moja druhá najobľúbenejšia kniha na svete. 
Drahému stále nie je moc dobre, ale tak je to na ňom.
Podvečer sme volali tatinovi, aby sme zablahoželali Lifke k meninám.

Streda - Spravila som objednávku na sirup na imunitu pre Pampúšika, v Dr.Max na bylinku, ktorú mi poslala tatinova partnerka, lebo u nás ju v lekárni nemali a urobila som aj návratku na tričko do Sinsay. Kolegyňa ma poprosila, aby sme si na pondelok vymenili zmenu, tak sa tam po práci zastavím. 
V práci som prvýkrát robila sama dodacie listy. Hneď prvý som dosť dokazila, ale tak čo už. Potom to už išlo fajn. Na moje prekvapenie to bolo viac v pohode ako som si myslela.
Po práci som sa stretla s mojimi chalanmi v Tescu, dokúpili sme ešte pár drobností. Stretli sme aj Romču s deťmi, že tiež sú chorí, tak hovorím, že Pampúšik už pôjde už zajtra do škôlky.

Štvrtok - Ráno som teda zobrala Pampúšika do škôlky. Bolo to v rámci možností také, že plakal ale až v triede. Až v práci som si všimla, že som mu zabudla dať pyžamko, čo bolo tiež úplne super. Matka roka. Ale tak má tam vecičky na prezlečenie, tak keby ho veľmi veľmi chceli prezliecť, tak mohli.
Nové papučky rovno odmietol. Moc sa mu do triedy nechcelo, keď uvidel tú novšiu pani učiteľku, ale iné som ani moc nečakala.
V práci pohoda. Dodáky šli lepšie ako včera, v podstate  úplná pohoda.

Piatok - Opäť som zabudla dať Pampúšikovi pyžamko do škôlky. Je super nosiť ho v kabelke. Si musia už v škôlke o mne myslieť, že nemám ani na pyžamo pre dieťa :-D
Prišla mi správa, že mám už pripravený tovar v Hlavnom meste, tak si zajtra asi urobíme výlet. Hádam nebude pršať.
Napísala som aj bratovi k narodeninám a že čo robí zajtra, ale neodpísal mi už.
V robote pohoda. Keď som prišla domov, tak sme sa hrali s vláčikom a dohodli sme sa, že čo a ako zajtra.

Sobota - Ráno som sa zobudila pomerne skoro, naložila som práčku, aby sa stihla vyprať aspoň jedna várka, kým odídeme.
Pomerne skoro sa zobudili aj chalani a Drahý išiel na poštu, potom volal známemu, čo má autoservis, že keby by sme mohli prísť, ešte ostávalo trochu času, tak sme sa vybrali do Lidlu a odtiaľ do toho servisu. Chalan to napojil na diagnostiku, ale zistil, že mám príliš staré auto, že na to nemá softwér :-D Takže úplne zbytočne sme sa previezli, ale ani mi to moc nevadilo. Inak bol chalanko múdry ako rádio, mi hovorí, že kľúčik k autu mi vyrobia iba v servise, že mám ísť do Malého Ríma kvôli tomu. Ja už som si písala s dvomi kľúčovými službami a vedia to spraviť. Takže sa cez týždeň zastavím ešte v tej oproti pošte. 
Potom sme už vyrazili do Hlavného mesta. Zastavila som na Zlatých a odtiaľ som chcela ísť električkou do centra. To Drahý, že auto môžeme predsa nechať aj tam. No ale kde, okrem toho som vôbec netúžila ísť popri električkách ale v nich a hlavne naše dieťa.
Nakoniec sme to zvládli. Zastavili sme sa v Dráčiku na Obchodnej, v Albi, v Martinuse a nakoniec sme skončili v McDonalde. Potom za nami prišiel aj bráško a prešli sme sa ešte do Medickej záhrady, ale veľmi sa tam nedalo hrať, keďže včera pršalo. Pampúšik už začínal byť unavený, tak sme sa rozlúčili a išli sme električkou opäť na Zlaté a odtiaľ autom domov. Myslela som si, že Pampúšik ihneď zaspí v aute, ale nie. Takže vlastne cez obed nespal, ale aspoň zaspal rýchlo večer.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Drahý postavil na vývar a išiel potom ešte niečo vybaviť. Potom dal piecť stehná a ja som upratovala a hrala sa s Pampúšikom. 
Potom išli na chvíľu na bicykle. Po obede som si ľahla s Pampúšikom a Drahý išiel umyť a vrátiť ten požičaný bike bývalému kolegovi.
Pampúšik sa zobudil krátko pred štvrtou a opäť potom vyrazili chalani na bikoch von. Krátko na to mi volal tatino, či sme doma. Ja, že 1/3. Tak som volala chalanov, nech idú doma. Tak sme asi hodinku a pol strávili s tatinom a potom vyrazil do Keksov.
Už sme sa potom len najedli, sprcha a spánok. Večer išiel posledný diel Čas nádejí. Skončilo to hrozne smutno, ale snáď natočia ešte pokračovanie. Ešte by sa dalo, ale nemyslím si, že to tak bude, že by to potiahli až do súčasných dejín. Ale minimálne ešte komunizmus by sa dal. 
Drahý sa snažil pozerať so mnou, ale keďže nevidel ani jeden diel, tak si ľahol spať. Potom som sa osprchovala a sa pýta, že čo som to nenechala na ráno.
Nechcelo sa mi vysvetľovať, že mám vymenenú zmenu a že aj tak prídem neskôr domov, lebo chcem ísť ešte do Grobu vrátiť to tričko a možno aj nejaké nákupy si spraviť osamote.

Pondelok - Ráno bolo trošku hektické, Pampúšikovi sa nechcelo moc vstávať, ale keď som mu povedala, že bude pani učiteľka Čokoládka, tak sa mu chcelo o niečo viac. Dokonca aj jeho obľúbený spolužiak tam bol. Aj pyžamko som odovzdala :-D
V práci to šlo dobre, dodáky sedeli, aj keď jeden Bryndziarka hľadala a trochu sa rozčúlila, že si ich chodím brať. Tak to je, keď chce človek pomôcť .- za dobrotu na žobrotu, ale mňa to nijako zvlášť ani nevykoľajilo. No tak poslala o tom 3 maily. Strašné to čosi :-D
Bolo tak málo ľudí, že som nemala ani odvod hotovosti.
Po práci som teda vyrazila po diaľnici do Grobu. Prišla som úplne v pohode za pár minút. V Sinsay mali celkom pekné vecičky, akurát, že buď 98 alebo 116, ale našla som jedno tričko s Labkáčmi za 0,99€, tak to muselo ísť so mnou. 
Zastavila som sa aj v DMke, Pepcu a v Kiku. V Kiku som kúpila ďalšie tričko s Labkáčmi, pyžamo a boxerky s Labkáčmi. 
Domov som prišla krátko pred šiestou, Drahý akurát obaľoval rožky vo vajíčku. Tak sme sa navečerali, pozreli nejakú rozprávku, vaňa a posteľ.

utorok 27. februára 2024

Téma mesiaca február: Zrkadlo

Ahojte 😊

Po dlhšom čase som sa rozhodla prispieť článkom k téme mesiaca. Konkrétne ma zaujala téma: Zrkadlo.

Hovorí sa, že deti sú našim zrkadlom a ja to môžem len a len potvrdiť. Takmer každý deň  pozerám ako sa dieťatko vyvíja a ako krásne zrkadlí všetko, čo okolo seba vidí. Ako je od nástupu do škôlky viac doma s partnerom, vnímam oveľa viac, že zrkadlí veci, ktoré robí a hovorí partner. Je to síce absolútne prirodzené, ale aj tak ma to za každým dosť prekvapí.

V poslednej dobe dosť často hovorí aj hlášku, ktorá bola v rozprávke a je to také milé, lebo ide o hlášku: 
" Pre jedného odpad, pre druhého poklad."
Keď nad tým tak teraz premýšľam, tak som sa ho včera aj zabudla opýtať, či vie, čo to znamená. Keď ho nabudúce budem počuť, skúsim sa na to opýtať.

A v čom vás zrkadlia najviac vaše deti? 

štvrtok 22. februára 2024

Vzťahy na pracovisku

Už od kedy som začala pracovať všimla som si, že niektorí ľudia vo firme sú si k sebe možno trošku bližší než by si možno mali.

Napríklad, keď pracuje šéfka a idem sa večer odúčtovať, takmer vždy je s ňou v kancelárii aj vedúci skladu. Možno sa síce len rozprávajú, ale moja šéfka je čerstvo vydatá a on je tiež ženatý, plus má cca 4 ročné dieťa.
Plus myslím si, že jeho pani manželka si myslí, že je tak dlho v práci, lebo má toho veľa a nie pretože sa  potrebuje vyrozprávať s inou ženou. Mne by toto napríklad asi bolo ľúto ešte viac ako fyzická nevera. Ale možno len ja mám takú divnú predstavu, že môj partner by mal byť zároveň môj najlepší kamarát alebo druhý najlepší a zverovať by som sa mala/chcela jemu. No, možno je to moja naivná predstava.

Druhým takýmto "párikom" je kolegyňa a kolega, ktorí spolu každý deň idú v jeho firemnom aute na obed. To, že on je ženatý viem asi desať rokov, čo sa poznáme a nedávno sa mu narodilo druhé dieťa a túto kolegyňu som asi pred dvomi týždňami videla v škôlke s dcérkou a tiež viem, že má muža/manžela. Dnes som šla do druhej kancelárie zaniesť jeden papier a ona sedela na tom kolegovi na stoličke.

Nikomu to nepoviem. Aj tak si to o nich každý myslí, takže je to jedno. No ja nie som ten, kto by roznášal po firme klebety. Na čo?

Okrem toho ja som posledná, kto by mal hovoriť niekomu, čo má a nemá robiť v akomkoľvek aspekte života. Už vôbec nie vo vzťahovom. Vzťahy sú vzťahy a rozhodne nie sú jednoduché. 

Občas tak premýšľam, či "musí" byť nevera v každom vzťahu. Včera som síce v knižke Vzťahy a mýty čítala, že je to vlastne biologicky prirodzené, no veľa radosti mi táto informácia nepriniesla. Vlastne som za svoj život poznala len jediného muža, ktorý nikdy nikoho nepodviedol, aké paradoxné je to, že tomu som pre istotu bola neverná ja a po mne aj snúbenica.
Ale určite je v mojej sociálne bubline viac verných ľudí.

Týždeň 13. 02. 2024 - 19. 02. 2024

Utorok - Ráno som si spravila takú pohodičku, všetko pomaličky. To by sa mi páčilo každé ráno, keby sa nemusím ponáhľať. Po deviatej som vyrazila do mesta, zašla som do banky a vybavila som si mimoriadnu splátku na úver. Hádam sa ho čoskoro zbavím. Potom som sa zastavila v kľúčovej službe a spýtala som sa na ten kľúč od auta a bol tam taký mladý chalan a hneď ho objednal a že jasné, to bude v pohode a predbežne sme sa dohodli, že by som vo štvrtok prišla po práci. Akurát si budem musieť prehodiť zmenu s kolegyňou, ale tak to hádam nebude veľký problém.
Potom som už šla na polikliniku na sono. V čakárni bolo pomerne dosť ľudí a netušila som celkom ako to chodí, ale fakt takmer presne 11:15 si ma pani doktorka zavolala dnu. Vyzliekla som sa a ľahla som si na posteľ, keď za doktorkou prišla nejaká pani, trochu sa vykecávali, ale nakoniec jej povedala, že má pacientku. 
V pravom prsníku mám nejaké mikro cystičky, ktoré sú vraj úplne normálne a o dva roky kontrola. Tak OK.
Do práce som to stihla ešte pred 12. Kolegyňa hneď, že či by som vo štvrtok nemohla prísť ráno. Hovorím si, že super, že som ju o to isté chcela poprosiť ja. Potom prišla aj šéfka a začala riešiť, že ako teda budeme chodiť tento týždeň do práce a kolegyňa mi velice chcela vrátiť rannú, ale ja som nechcela. Viac mi to vyhovuje takto. Myslela som si, že kolegyňa bude rada za ranné, že môže byť viac so synčekom aj sa s ním skôr učiť, ale povedala dokonca, aby som jej to neskôr nevyčítala. Akože ja ju o to prosím a potom jej mám vyčítať? Hm...Dosť mi to vyrazilo dych. Akože ja chápem, že sa nepoznáme, ale aj tak. Potom sa samozrejme sťažovala Bryndziarke, že ona chcela, len aby bolo dobre. No, skoro som povedala, však ja tiež. Ešte aj Bryndziarka, že aby sme nemenili zaužívané pravidlá. Ale tak, ja nemôžem plánovať nejaké vyšetrenia a všetko tak, že budem myslieť, že keď má kolegyňa dovolenku/voľno, že budem mať potom dva týždne prehodené zmeny, to sa naozaj nedá. Nech sa na mňa nehnevá alebo hnevá kto chce.
Večer sa ma potom na to ešte šéfka pýtala a celkom ma potešilo, že má taký názor, že by sme sa mali v prvom rade mali dohodnúť my dve. 
Doma celkom pohoda. Chalani sa liečia. Teda, snažia sa. 
Večer sme pozerali Nemocnicu s Drahým a potom začal rýpať, že Pampúšik je zas chorý a prečo som s ním nemohla ostať ja doma a proste, že nechce, aby ho už strážila moja mamina. Tak som mu rovno povedala, že je to jediný človek z celej rodiny, ktorý bol ochotný a schopný sem prísť a hoci som s tým nebola ani ja úplne spokojná, tak proste je to tak, že je jediná, ktorá nám pomáha a ešte nikdy neodmietla, hoci má aj svoj život a chcela byť u starkej a tak. Na to mi povedal, že ale tak bola celý deň doma a nemohla aspoň trochu upratať, že jeho to nebavilo. Mňa tieto hádky o poriadku už tak unavujú. Mám pocit, že aj tak iné nerobíme, iba upratujeme, buď ja alebo on, alebo obaja a aj tak to vôbec nie je vidieť a Pampúšik za pol minúty narobí taký neporiadok, keď sa mu nikto nevenuje, že je to aj tak jedno. Samozrejme, že som chcela maminu hájiť. Tak povedal, že on už hore chodiť nebude a že ani Pampúšik tam chodiť nebude, že budem chodiť sama a zase začal s tým, ako maľoval spálňu (toto bude asi do nekonečna jablko sváru), ale že by priznal, že sme to nechali rozrobené, teda hlavne on, že proste k parketám sme sa vôbec neprepracovali a že to stálo kopu peňazí, tak to nie. Potom som si vypočula, že k mamine chodíme stále, ale že som ich neodviezla do Metropoly, že však sú to len ďalšie dve-tri hodiny. Hej, po neznámych cestách, kde nie je poriadne ani diaľnica a kde sa nevyznám a hlavne, ja vôbec netúžim ísť do Metropoly. Prečo by som mala?

Streda - Drahý ráno odišiel do obchodu a priniesol mi veľkú bonboniéru Merci. Radšej by som bola, keby povedal aspoň raz prepáč, ale tak viem s kým žijem. 
Vyrazila som trošku skôr, aby som sa zastavila ešte v meste v zásielkovni po jeden balíček. Pôvodne som nemyslela, že to CDčko dám Drahému k Valentínu, ale v podstate sa to dosť hodí. Aj keď napočúvať pesničky z neho by si mal on, ale keďže o tom, že pôjdeme na koncert (ak do vtedy budeme zdraví) netuší, tak je to vlastne jedno.
V robote celkom fajn. Kolegyňa sa už trošku odfučala a tak bolo celkom fajn. Tovaru je málo, ľudí je ešte menej. 
Príjem má občas síce ešte nejaké komplikácie, ale hádam to zvládneme tých pár dní, čo tu nebude naša šéfka a ani šéfka príjmu. 
Po dohode s Drahým som konečne objednala disky na auto a on mi prispel na pneumatiky, že to mám darček k narodeninám. Nechcem povedať, že ich mám až v októbri a že vtedy už budem potrebovať zimné pneumatiky. 
Večer sa mi upchal nos. Takže už nie len že kašlem, už ani nedýcham. Paráda. Presne toto som si priala. Po týždni opäť všade samé vreckovky. Oficiálne sa naša domácnosť stáva hlavným sponzorom Harmaneckých papierní :-D :-D :-D

Štvrtok - Ráno sa mi tak nechcelo vstávať ako už dávno nie. Bola som hore asi tak tisíckrát, aby som sa vysniakala alebo kašľala alebo oboje. To sú tie radosti, keď je človek chorý. Ale vždy lepšie ako vtedy, keď ma boleli všetky kĺby v tele, aj tie ktoré nemám.
V práci pohoda.
Po práci som šla teda do kľúčovej služby. Bola som tam hádam ešte pred piatou. Dokonca som si našla aj celkom dobré miesto na zaparkovanie. Chalan sa do toho aj pomerne rýchlo pustil. Vybrúsil kľúčik, potom skúsil centrál a potom chcel kľúčik načipovať na spínaciu skrinku, ale nejako mu to nešlo. Keď zašlo slniečko, začínala mi byť aj zima, tak mu hovorím, že na koľko to ešte vidí, že by som si odbehla na chvíľku a on, že jasné, tak som zašla ešte do zásielkovne po balíček s Look Mbili. Keď som sa vrátila, tak sme to vzdali, že to proste nejde načipovať, že musí zavolať tomu chalanovi, ktorý mu ten prístroj predával a on sa so mnou potom nejako dohodne, že si zavoláme budúci týždeň. Bola som už taká unavená a uzimená, že mi to vlastne bolo aj jedno, hlavne nech sa dostanem domov.
Prišla som domov, Drahý hneď, že či som bola tak dlho v práci a ja že nie, že som chcela ísť po ten kľúčik, ale že as to nedalo načipovať a rozpovedala som mu celú story.
Chcela som pozerať Nemocnicu, ale užila som sa v obývačke na vankúš a už si pamätám len, že ma Drahý prikryl dekou.

Piatok - Zobudila som niekedy okolo tretej, ale to som ešte zaspala, potom o štvrtej a potom mi o piatej napísal PP, že má nervy, ale ako bola som hore, nezobudila som sa na to. Že mama s bratom idú do Hlavného mesta. Aj ma to potešilo trochu, aj keď si neviem predstaviť, že by sme sa videli po toľkých rokoch.
Ale ako nemohla som na to prestať myslieť v robote, ešteže bol piatok a nikto tu dokopy nebol. 
Doma celkom pohoda. Drahý, že zajtra do obchodu, ale hovorím, že rozhodne vyzerám zdravšie ako on, že keď tak pôjdem ja.

Sobota - Zobudila som sa o štvrtej. Tak som si trochu čítala, ale zaspávala som popri tom. Chalani sa zobudili okolo siedmej. Naraňajkovali sme sa, osprchovala som sa a keďže Pampúšik nechcel ostať s tatinom a tak sme sa v Kauflande ocitli všetci traja. Bolo to na naše pomery celkom fajn. Pampúšik si trochu pospal a potom sme išli von, lebo Drahý vyzeral byť úplne vyčerpaný.

Nedeľa - Pampúšik sa zobudil pomerne skoro. Trochu sme sa všetci traja motali po byte a ja som potom urobila špagety. Pampúšik ani za nič nechcel spinkať, tak ho Drahý zobral von a ja som si čítala. 
Prišli krátko pred štvrtou s tým, že Drahý sa sľúbil tomu chalanovi z vedľajšieho vchodu, že pomôže jeho partnerke presťahovať nejakú komodu či čo, že do hodinky je naspäť. Tak to určite. Odhadovala som to na tri, tak bola to hodina a 3/4, takže niekde medzi.

Pondelok - Drahý s Pampúšikom išli ráno k doktorke na kontrolu. Kašeľ sa mu už o niečo zlepšil. V noci už takmer nekašle, ale keď sa naháňa alebo tak, tak sa občas ešte rozkašle a občas mu tečie aj taká voda z nosa.
Po dlhšom čase opäť ísť do práce na 8mu bolo také fajn. Hoci ráno bolo dosť dodacích listov na spracovanie, ale zvládli sme to. Prvý deň bez šéfiek, pohoda.
Zaujímavé ísť aj domov ešte za svetla. Celkom ma to tešilo.
Doma taká klasika. Ani neviem, či má nejaký význam neustále Drahému hovoriť, že nie je nutné kričať. Pampúšik samozrejme neskutočne vyvádzal. Aj dostal zo dve po riti, ale ako jemu to vôbec nič nerobí.
Lenže v noci sa budil. Neviem, či je to tým, že má ísť vo štvrtok a piatok už do škôlky, ale čím viac nad tým uvažujem, tým viac si to myslím.
Večer som si vzala knihu a začala som ju čítať a keď som ju otočila na zadnú stranu, toto ma úplne odrovnalo:

Tak  som sa na tom smiala ako malá. Tak už mi je to všetko jasné. Je Rak, takže to nemá zmysel :-D :-D :-D

utorok 20. februára 2024

Čítanie na pokračovanie: Ona 4

Časť štvrtá: Večer

Uložím dcérku spať. Keď vyjdem, čaká na mňa mamina, strýko medzičasom odišiel niekam von. "Tak spusti." "Nie je čo, mami. Bol to môj milenec. Poznáme sa už roky. Spoznala som ho ešte pred Ex. Potom sme sa roky nevideli a potom sme sa opäť dali dokopy. Dcérka je nehoda-náhoda. Nechcel deti, tak som mu to nepovedala. Nedávno ma kontaktoval jeho brat, že bol maľovať steny u tatina a proste videl ten obraz z fotky, čo som mu dala urobiť k minulým Vianociam, kde som s oboma deťmi. Spoznal mňa aj synčeka a na dcérku povedal, že je rovnaká ako bol on v takomto veku, akurát má dlhé vlasy. Proste to bola obrovská náhoda. Stretli sme sa v Hlavnom meste asi pred dvomi mesiacmi a povedal mi, aby som ho kontaktovala, ale necítila som sa na to. Netušila som, že si pamätá, kde mám starkých pochovaných."
"A čo budeš teraz robiť?" "Netuším." Do toho si všimnem, že sa mi rozsvietil displej na mobile. Správa. Bojím sa pozrieť, od koho je.
"Ako sa vlastne volá?" "Patrik." "Pekné meno pre pekného muža." "Mami!" 

Som už veľmi unavená a v hlave mám bilión otázok. "Idem si ľahnúť mami. Bola to náročná situácia." "Dobrú noc." "Dobrú noc."

nedeľa 18. februára 2024

Týždeň 06. 02. 2024 - 12. 02. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro a tak som zobudila aj Pampúšika, aby sme to stihli do škôlky a ja k doktorovi.
Doktor bol pomerne nepríjemný, narážal asi aj zo 3x na moju nadváhu, čo mi prišlo mierne neprofesionálne, ale na šťastie to bolo rýchle. Sestrička mi potom ešte dala papierik na sono prsníkov. Bola som ešte v meste po balíček a potom do práce. 
V práci som sa pochytila s vedúcou z príjmu kvôli tým dodacím listom. Mne to proste raz nelezie do hlavy a ešte ona keď je nado mnou, tak úplne že celé zle. Plus dnes nado mnou stála spolu s Bryndziarkou. 
V poslednej dobe tým vzťahom okolo mňa dávam zabrať.
Tak samozrejme vedúca, že to povie šéfke, tak už len to mi chýbalo. Objednala som sa na sono. Na budúci týždeň v utorok o 11:15. No, úchvatný čas, ale tak nenevyberám si.
Ale inak to bolo celkom fajn.

Streda - Pampúšik ráno v škôlke opäť plakal. Tie rána sú hádam najhoršie za celú škôlku zatiaľ. Len zbadá tú novšiu učiteľku a je to v háji, ešte kým ju nevidí, tak ako tak, ale keď ju zbadá, tak plač.
Sú to také úmorné rána tým pádom. 
V práci celkom pohoda. Užívam si, že som v kancelárii sama. 
Prišla za mnou aj vedúca, tak sme si to vysvetlili, že čo sa stalo včera s babami z príjmu a tak. Takže pohoda. Vraj mám mať s Červenovláskou trpezlivosť. Však ja viem, ale stále sa to nedá. Okrem toho, ona mi je momentálne len kolegyňa, takže nemôže na mňa vyskakovať, ako keď bola vedúca v sklade.

Štvrtok - Pamúšik ráno vstal pomerne skoro, pozeral rozprávky, ale keď som povedala, že už je čas ísť do škôlky, tak zase, že ho bolí hlava, že ho bolí nožička a mne je to také, že najradšej by som s ním bola doma, keby to išlo, ale nejde to. On je s tým ako zmierený, ale že by sa tešil a hneď sa pýta, ktorá pani učiteľka bude a keď sa dozvie, že tá novšia, tak už je proste taký, že sa mu očividne nechce ísť.
Aj dnes sa hneď rozbehol dozadu plakať. Najlepšie je, že tie učiteľky sú také, že ani nepovedia, že plače iba chvíľku, alebo plače ja neviem polhodinku a potom sa už zapája. Oni proste nepovedia dokopy nič. 
Poprosila som šéfku, že by som rada budúci týždeň išla na poobednú, že mne sa nechce mať vymenené zmeny, že tam mám na utorok to sono a že kolegyňa je aj tak radšej ráno. Bez problému s tým súhlasila.

Piatok - Dnes bol Pampúšik celkom v pohode, ale v ich triede bola tma, keď sme prichádzali, tak už som tušila, že to nebude celkom fajn. A tak aj bola, lebo triedy boli spojené, keďže je veľa detí chorých.
Pampúšik večer už tiež bol taký nejaký a v noci chytil aj teplotu. 

Sobota - Ráno sme išli na poštu a potom kúpiť klince a do Dráčika. Mali už pyžamkové RH. Sú krásne. Mali aj nové zberateľské, ale nenadchli ma.
Potom sme išli umyť auto a následne domov. Drahý na obed išiel do práce. 
Pampúšik už kašle statočne. Tak Drahý má už samozrejme nervy, že prečo s ním nemôžem ostať ja doma, že jeho vedúci sa sťažuje. To ja verím, ale teraz to ozaj nejde, ale nabudúce už budem musieť naozaj ostať ja.

Nedeľa - Pampúšik už riadne kašle. Drahý bol na chvíľu v práci, tak nahlásil, že zajtra nepríde. Mne bolo dosť zle, tak urobil kuriacie nohy a zemiakovú kašu.
Inak celý deň pršalo, kašľali sme a tak.
Písala mi aj kolegyňa, či by som zajtra vedela ísť na rannú, tak som jej napísala, že jasné, že v pohode.

Pondelok - Ráno som bola úplne rozbitá, keďže v noci sme sa stále niekto budili a kašľali. Napísala mi opäť kolegyňa, že jej syn vracia a nemá kto s ním ostať doma, že či by som teda nemohla ísť predsa len na poobednú. V rámci toho, že som sa už pomaly obúvala do práce, tak som jej napísala, že pôjdem teda na celý deň.
Bolo toho dosť veľa, keďže mi baby dávali ešte aj robiť dodáky, ale zároveň to bolo moc fajn, keďže som bola sama.

Čítanie na pokračovanie: Ona 5

Časť 5: Stretnutie Ľahnem si do postele a rozkliknem správy: Si taká nádherná 😍 obe ste. Prečo? Prečo si mi to nedala vedieť? Nechceš deti,...