Hľadať tu :-)

sobota 14. novembra 2026

Týždeň 06.10. 2026 - 12.10. 2026

Utorok -  Spolurodič ostal doma, že sa necíti na to ísť do práce. Si hovorím, no čo už. Odviedla som Pampúšika do škôlky. Spolurodič ma poprosil, že ak pôjdem do obchodu, nech mu kúpim sucháre, tak som sa vybrala do Kauflandu. Bola som tam pomerne dlho, lebo tam je potrebné každú zeleninu vážiť a trochu som sa tam aj chcela pomotať.

Keď som prišla na parkovisko, tak ob auto parkoval tiež čierny Swift III. 


Doma som dala variť vývar, trochu som poupratovala a potom som sa pustila do pité. Maslové cesto "milujem", takže som bola z toho nadšená a sa mi to celé drolilo, takže nakoniec z toho bol mrežovník. Chalanom chutil, ale nabudúce viem, čo budem musieť urobiť trochu inak.
Po obede som išla po Pamúšika do škôlky. Chvíľu sme boli doma a potom sme sa boli prejsť s Didi a chlapcami von. Zastavila som sa aj v Kultúrnom dome sa spýtať na tú fľašu a mali ju. Takže pohoda.
Večer som ešte na rýchlo urobila špagety.

Streda - Opäť v práci. Bolo celkom fajn. Celkom sme stíhali. O pol piatej som už spisovala vratky. Takže pohoda.

Štvrtok - Len som sa zobudila a už na firemnom chate správa, že ETA príde až pred obedom. Si hovorím, že to dobre začína. 
V práci ako prvé som riešila jeden zvoz, ale to bola taká rozcvička. Bolo to hrozne veľa a na večer prišiel ešte jeden dodávateľ a vôbec to nesedelo, tak so poprosila Šéfa, či môžem prísť aj zajtra to dokončiť. Prekvapivo súhlasil.
Večer som to oznámila Spolurodičovi a ten hneď, že tam môžem byť aj do večera a že potom môžem ísť odtiaľ na koncert. Si hovorím, že no ani náhodou.

Piatok - Okolo ôsmej som prišla do práce a v podstate celý deň som sa hrala s tou nedokončenou prepravou. Odchádzala som o druhej a ešte to nebolo úplne OK, ale bolo to na dobrej ceste. Prišla som domov, trochu som si vydýchla a išla som po Pampúšika do škôlky. Chvíľu sme sa spolu hrali, potom prišiel Spolurodič a ja som sa pomaly chystala na koncert. Chcela som ísť trochu skôr, aby som to za A) našla za B) našla parkovacie miesto. Miesto som našla, ale všade bolo snáď milión ľudí. Jednak koncert, jednak piatok večer. Ale nakoniec som našla aj miesto na parkovanie, aj halu. Kali začal takmer presne o 19tej a hneď na to Sima a bolo to mega a v januári majú prísť Lunetici. Silno silne premýšľam, že by som išla. Aj keď bolo po koncerte v celkom dosť áut, vyšla som v pohode a pred pol desiatou som už bola naspäť v Slniečkove. Zastavila som sa ešte v mikro Tescu, lebo som bola extrémne smädná. Chalani doma už spali, tak som šla do obývačky a dlho som nevedela zaspať. 

Sobota - Ráno som bola trochu nevyspatá a dosť zachrípnutá, ale inak to bolo super. Dopoludnia som upratovala a tak a Spolurodič išiel na obed do práce. Napísala mi Dia, že čo robíme a či nechceme ísť s nimi a ja že OK a že tak okolo druhej môžeme vyraziť. Pampúšik samozrejme úplne nadšený, že ideme s Kocúrikom. Akurát, keď sme sa chystali odísť, prišiel Spolurodič, tak mi pomohol prehodiť autosedačku z Pištíka do Diinej Ovce a mohli sme vyraziť.
Areál bol veľký a mali tam naozaj kopu zvierat, síce ma odpálilo vstupné, ale tak zase ušetrila som na nafte. Chalani sa potom zahrali na ihrisku a odchádzali sme akurát, keď začínalo pršať. Takže fakt akurát. Doma sme sa už len najedli, umyli a do postieľky.

Nedeľa - Celkom pohodová nedeľa, akurát sme sa dohádali s Lovom neskutočne kvôli úplnej hlúposti, dokonca zrušil najprv večeru a nakoniec aj celé rande. Tak toho som sa dočkala, môžem oslavovať 15 rokov od spoznania sama. Nevadí. Už to hádam ani nedokážem riešiť.

Pondelok - V práci celkom pohoda. Príjmu nebolo veľa a vratky sme začali už okolo pol piatej spisovať. O piatej mi napísal Love, doslova toto: "Vyšlo také blbé komunikačné nedorozumenie. Žiaľ na citlivú tému. Sorry." - Skoro som odpadla, že čo ... Najprv kvôli úplnej hlúposti zruší najprv tú časť rande, na ktorej mne najviac záležalo a potom aj celé rande a toto dostanem ako čo. Ako ospravedlnenie? Sorry? Ani nie prepáč.
Chvíľu sme si písali, vysvetlili sme si to a ja som mu na to potom napísala OK, že akože súhlasím.

piatok 16. októbra 2026

Týždeň 29.09. 2026 - 05. 10. 2026

Utorok - A zase je tu utorok. Zobudila som sa krátko po tretej a už som nezaspala, ale aspoň som mala čas sa osprchovať, keď Spoludorič odišiel do práce. Pampúšikovi sa nechcelo vstávať, ale nejako sme to zvládli. 
Čivavka zaspala a prišla trošku neskôr, ale však to nevadí. V práci toho bolo tak primerane. Zatiaľ nevyzerá, že by sme sa chystali do sezóny. Písal mi PP, že je v Hlavnej dedine. No, pekné od neho. Písala som si aj s Lovom. Je to také iné, keď si nevyznávame každú chvíľu lásku tak priamo, ale napíše mi, poklad/miláčik, čo mi pred tým nehovoril. Vlastne ma teraz nevolá menom. Ak nerátam, keď mi v piatok povedal celým menom.
V obci Staškov dnes 13ročný žiak usmrtil učiteľku. Čo sa s tým svetom deje? Takto na Michala. Waflička v práci nebol, aspoň niečo príjemné. Volal Spolurodič, že budú jesenné prázdniny, zas mi to kazí plány, chcela som ísť do Kesov po narodeninách, ale neviem, či mi Šéf dá až dva dni dovolenky. No, uvidíme.

Streda - Vstala som, keď odišiel Spolrodič do práce. Začala som žehliť a kým Pampúšik vstal, mala som takmer požehlené. Odviedla som Pampúšika do škôlky, spravila som si kávu a potom som išla najprv do Lidlu a keďže som chcela ešte jemnú salámu, zašla som aj do Tesca. Perfektné mať hotové hneď dve veci pred 9tou. Potom som dala oprať a písala som si Lovom. Chcela som sa za ním zajtra zastaviť v Hlavnej dedine, ale že zajtra bude so šéfom na nejakých pracovných stretnutiach a nebude v kancelárii. Ech, ale že okolo tretej by mal byť doma, že by som mohla na potom dobehnúť. Lenže Spolurodič ide zajtra na pole a to kto vie, kedy sa vráti a na 20tu sa dohodol s chlapmi na pivo.
Urobila som šošovicový prívarok. Musím uznať, že mi vyšiel. Na obed som išla po Pampúšika do škôlky. Potom sme doma trochu upratovali, hrali sa. Okolo pol štvrtej prišiel Spolurodič, okolo štvrtej sme išli von na domčekové ihrisko. Nikto tam nebol, ale po chvíli prišiel Majky s mladším synom a kým my sme sa rozprávali o tom ako to ide alebo skôr nejde v blázninci, chlapci sa hrali. Potom Majky išiel domov a čochvíľa potom prišiel na ihrisko aj Spolurodič. Prišli aj obaja Kocúrovia starší a začali sa rozprávať, že zajtra pôjdu na pivo. Okolo šiestej sme sa pobrali domov. Najedli sme sa, hygiena a spánok.

Štvrtok - Nejako som nedobre spala a nič sa mi akosi nechcelo. Pampúšik, že mám prísť po neho do škôlky až po olovrante, čo mi dosť vyhovovalo. Ráno som v škôlke podpísala Pampúšika na prádzniny, samozrejme Spolurodič ma zbytočne vystresoval. Dala som oprať a urobila som palacinky. Písala som si s Lovom, že možno prídem, ale Spolrodič nebol o 16tej ani náhodou doma, tak sme sa s Pampúšikom vybrali von. Chvíľu sme si púšťali autíčka na šmýkačke na domčekovom ihrisku, ale potom som sa chcela presunúť na bagrové, či nestretnem LL, ale Pampúšik sa vybral trochu iným smerom a vo vnútrobloku oproti sa začal hrať s takými neznámymi deťmi na kolotoči a neskôr aj v piesku a potom sme sa presunuli na kamienkové ihrisko, kde neskôr prišla aj Srbka s dcérkou. Volala mi aj Čivavka, asi polhodinu sa rozčuľovala, že čo bolo v blázninci. No, blázninec. Prišli sme domov, tam už bol Spolurodič, chvíľu sme tak spolu pobudli a potom sa teda vybral do "kaviarne". 
Bola som nejaká unavená, že som zaspala a ani som netušila, kedy prišiel domov.

Piatok - Zobudila som sa o pol tretej ráno a už som nezaspala, ale aspoň som si stihla trochu poupratovať, keďže včera som zaspala a nestihla som, nech má Spolurodič o to menej rečí. 
V práci bolo toho pomerne dosť, prebrali sme so Šéfom a Luciferom fungovanie na víkend, keďže Veôje na PNke. Kto ho vie, kde je pravda.
Domov som prišla pomerne vyčerpaná.

Sobota - Vstala som zase okolo tretej, ale ešte som zaspala a o pol šiestej sa mi nechcelo vstávať, ale aj Pampúšik sa zobudil, išli sme cikať a tak som si k nemu ešte ľahla, nech zaspí, ale iba sa prehadzoval a o pol siedmej som sa šla konečne obliesť, nech nezmeškám. Prišla som za vynikajúcich 7 minút. Parádny výkon.
V práci sa to striedalo, vratky sa stihli všetky, ale bolo dosť nezrovnalostí a nechcelo sa mi to spisovať.
Ku koncu prišiel ešte Klingáčik, že nikto mu neposlal čísla a že bol blízko. No, mňa by nedonútil nikto, aby som prišla na dve minúty do práce kvôli číslam, ale ja nie som vedúca zmeny. Asi vieme prečo.
Po práci som sa dozvedela, že včera umrela moja spolužiačka zo stednej školy. Mala 39 rokov. Moja menovkyňa. Bolo mi z toho ouvej. 
A následne som si prečítala, že Ewa sa rozchádza s manželom. Dlho dlho som nevedela zaspať.

Nedeľa - Ešte o pol druhej ráno som bola hore. Nedalo sa mi spať aj som si chcela písať s Lovom, ale myslím, že na to, že si budeme tri hodiny intenzívne písať už môžem asi zabudnúť ... 
V roborte celkom fajn, všetko sme stihli a zajtra sa mám strenúť s Lovom na múriku ako kedysi. 
Trochu ma chytá splín z PMS a tak nejak z nevyspatia.
Vymenli sme si ešte večer pár správ s Lovom, ale v podstate nič ohľadom zajtrajšieho strenutia. Premýšľam, či naň vôbec ísť.

Pondelok - Takmer nič sa mi nechcelo a urobila som doma nutné minimum. Krátko po 10tej mi napísal Love, že kedy teda prídem do Hlavnej dediny. Napísala som mu, že sa viem prispôsobiť, lebo som nič iné ako jeho na programe vlastne nemala. Tak som sa osprchovala, obliekla. Nelíčila som sa, lebo mi zase tieklo to oko. Keďže stále nemám diaľničnú známku, tak som šla po starej ceste a bola som aj tak v Eurovei ani nie za polhodinku, ale trochu som sa v nej zamotala a fakt tesne pred 13tou, keď mi písal Love, som bola na Šafku. Pri škole boli asi najviac ľudí za celého 3/4 roka, čo sa tam stretávame a bolo mi z toho trochu nevoľno.
Bolo mi divne a Love si to samozrejme hneď všimol a keď začal do toho rýpať, tak som sa na chvíľku dokonca aj rozplakala, ale nakoniec to bolo fajn a boli sme spolu takmer hodinu. 
Do Slniečkova som dorazila tesne pred treťou, takže som ihneď išla do škôlky.
Spolurodič prišiel domov, že mu je veľmi zle, že má teplotu, tak som sa s Pampúšikom vybrala von, nech má doma čo najväčší pokoj.

piatok 5. decembra 2025

Týždeň 24. 09. 2024 - 30. 09. 2024

Utorok - Ráno ma opäť do práce zobrala Vivi s Vedúckom a bola to pohoda. Vďaka nim som sa asi zaľúbila do tejto pesničky:

V práci celkom fajn. Z Mikony mi potvrdili rezerváciu na môj narodeninový darček - 4 krásne zimné pneumatiky. 

Streda - Voľno. Upratovala som a tak. 
Napísal mi PP. Hľadala som pár starých fotiek v starom notebooku a spomínala som. 
Poobede som išla po Pampúšika do škôlky a odtiaľ sme išli na ihrisko. Drahý s nejakým kamarátom odtiahli auto do servisu.

Štvrtok - Keď som sa ráno zobudila na mobile ma už čakala správa od PP. To je tak príjemné sa zobudiť a vidieť správu od neho. Občas je to to jediné, čo mi napíše občas si potom ešte píšeme.
Inak pohoda. Proste voľný deň.
Napísala mi Vivi, že zajtra ma vezme do práce druhá kolegyňa, tak som tej kolegyni zavolala, aby sme sa presnejšie dohodli, kde sa stretneme a tak.

Piatok - Ráno som sa rýchlo s Pampúšikom vychystala do škôlky, lebo som nechcela, aby na mňa kolegyňa čakala, ale nakoniec som chvíľku čakala ja ju. Mierne celý deň popŕchalo. Dávali nám podpísať dochádzku. Skoro som odpadla, že už mám byť na opačnej zmene ako Vivi a Myška pôjde na 8mičky. Level stresu milión. Ako ja budem sama cez víkend? No, teda, ja sa ešte necítim byť pripravená.

Sobota - Dnes už nepršalo. Vivi s Vedúckom ma vzali do práce a potom aj z práce. Proste pohoda. V práci som si robila čo najviac poznámok a učila som sa, aby som vedela čo najviac do budúceho týždňa, ale aj tak mám z toho stále ešte veľké obavy.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Upratovali sme v kancelárii a odpisovali na maily. Vivi mi ešte ukazovala nejaké dohľadávania a podobné veci a uistila ma, že všetko, čo nebudem vedieť, mám nechať na ňu, že ona mi to potom ukáže ako sa do doriešuje. Tak mi bolo hneď lepšie na duši.
Keď som prišla domov, tak chalani ešte blbli a naháňali sa po celom byte, ale nakoniec sme sa úspešne dopravili do vane a postele.

Pondelok - Zaniesla som Pampúšika do škôlky a potom som sa vybrala do Jednoty v Plecháči. Tam som na parkovisku videla dvojičku môjho auta a som si uvedomila, že mi moje auto hrozne chýba, ale tak hádam čoskoro budeme opäť spolu. Napísala som Vivi, či by ma ešte zajtra zobrala do práce a ona, že jasné, len, že hneď po príjme pôjde domov, že ma nevezme domov. To by mi nevadilo, to už nejako doriešim, len do tej práce je to také :-( 

štvrtok 9. októbra 2025

Anjelikovi

Dlho som nepísala,

nemala som chuť

Smútok a bolesť

zvierali mi hruď 


Márne sa mesiaca pýtam,

prečo ja som tu a ty tam dole

Čo mala som spraviť inak,

dalo sa zabrániť tejto smole?


Moja prvá naplnená láska,

najláskavejší človek môjho života,

tie nádherné chvíle v podkroví 

môj rytier vystupujúci z Punta


Už teraz mi chýbaš 

prva sms-ka zaváňajúca citom

Ako si mi dal to veľké lízatko,

Keď sme sa stretli pod obeliskom


Ďakujem za všetko, 

bolo to nádherné 

Odpustenie som márne pýtala,

snáď dnes je už vykúpené


Naše navždy bolo úprimné 

a ja ho stále cítim 

aj preto mi slzy idú do očí,

keď na teba myslím 


Na smiech vo vani,

na jogurty z Jednoty,

ako si mi kúpil ružu,

nosil sladké dobroty 


Ako čítali sme si Science

a počúvali Desmod a Zdenku:

"Len ty smieš, zostať na mne závislý"

ako sme nastúpili do zlej časti vlaku


Ako som piatky chodila do knižnice

a odtiaľ ťa čakať, kým prídeš na vlaku

A milióny správ na ICQ,

keď si ostal na intraku 


Už je to čoskoro rok,

čo viem to a stále to boli 

Nebolo všetko ružové,

no mladí sme boli


S celého srdca ďakujem,

priateľ môj skutočný 

dávaj na nás pozor, Anjelik 

a pokoj večný 


sobota 9. augusta 2025

Pravdu

Vraj chceš pravdu,
no tá údajne bolí,
tak nalejme si vína,
nasypme do rán soli.

Pravdou ostáva, že
milovala by som ťa aj bez vtáka,
lebo milujem tlkot tvojho srdca,
milujem, že pri tebe môžem byť taká

taká, ako sa naozaj cítim,
že pred tebou padajú mi slzy.
Tváriš sa drsne, no viem,
že v duši ťa to kúsok mrzí.

Že ten pokoj, čo cítim
mi stojí za plnú nádrž
a milión slov mám pre teba,
často si hovorím v duchu: zadrž!

Milujem tvoj úsmev,
milujem tie hnedé oči,
ako ich vyvrátiš,
keď pohľad bočí

Milujem, keď mi odhalíš
vzácne čriepky svojho sveta
ver, že viem, že majú cenu zlata,
každá jedna pošepkaná veta.

Milujem, keď sa ma letmo dotkneš
a ešte viac, keď ma hryzieš
Milujem ten čas,
ktorý si na mňa nájdeš.

Milujem naše spomienky,
tiež ich v sebe roky nosíš
Obaja si už veľa nepamätáme,
Viem, že na mňa tiež myslíš

Tie rána, keď obaja nemôžeme spať
káva, balkón, ciga, veď ty vieš,
nemusíš mi hovoriť,
viem, že to chceš tiež

Pravda je taká, že
nemenila by som nič
Si dokonalý, aj keď 
často ako cukor a bič

Nemenila by som ani kúsok
z Tvojho nádherného tela.
Zobudiť sa vedľa neho,
je to, čo by som veľmi chcela.

Ešte jedenkrát, hoc aj posledný
Ešte jednu noc,
dívať sa ako spíš,
a mať tú moc

prebudiť ťa uprostred
láskať ťa a pozorovať
ako budí sa jediný,
ku komu som si mohla dovoľovať

Si dokonalo nádherný,
pre mňa roky taký ostaneš
chcel si poznať pravdu,
tak teraz ju už vieš.

Nikky, 08. 07. 2025

nedeľa 9. marca 2025

Ticho

Pozícia neslávna prischla mi,
vôbec som o ňu nestála,
Netušila som, aký tenký je ľad,
na ktorom som stála.

že ešte priveľa lásky a citu
ostalo v tom srdci zranenom,
Lenže opäť ryhy robíš v ňom,
v tom srdci tisíckrát zlomenom.

Nevyčítam ti to,
lebo ty ani netušíš,
ako veľmi ťa ľúbim,
ty tieto reči nemusíš

A snažím sa ich potláčať,
keď prilepená na tvojej hrudi,
počúvam tlkot srdca,
Nech ma pán Boh súdi.

Spomínam na bozky sladké,
Keď si sa musel zastaviť,
a teraz týždeň ticha,
ja snažím sa to pochopiť.

A bolí to vidieť ťa on-line,
a nesmieť ti napísať 
ja si to ticho minulého roku,
už vôbec nechcem zopakovať

Keby sa ti niečo stalo,
tie myšlienky mi nedávajú spať,
Lebo ja by som bola posledná,
ktorej by sa správa mala dať.

Nečakám kvietky, hoci žena som,
jediný darček stále mám,
dávno vyprchala voňa toho trička,
no aj tak sa ho nikdy nevzdám.

Tvoje meno všade znie,
a o pár rokov možno konečne,
zabudnem na všetko to krásne,
aké je byť na balkóne spoločne.

Nikky, 08.05. 2025

nedeľa 23. februára 2025

Začiatok

Osem rokov dozadu

poď vežou som stála.

Srdce mi tĺklo rýchlosťou formule 

a to som sa ani nebála.


Len nervozita,

ktorá rýchlo prešla.

Keď v rozhovore s Tebou 

námestím som išla.


Na úžasnú chuť bozkov

spomínala som v buse

A začínala som tušiť,

že chcela by som ich v jednom kuse


A noc bez snov nastala,

lebo myšlienky mi nedali spať 

A nadránom prišla správa,

po ktorej telo už chcelo vstať.


A tak ďalší deň s tebou

Plno krásnych slov

Buď môj anjel strážny 

Volal si ma nádhernou 


A o pár týždňov čakala 

som ťa na Hlavnej stanici

Ty nadávajúc, fajčiaci

A ja cítila som sa ako v Bystrici


Zložil si si okuliare 

na poličku s Barbienami

Polozil aj telefón 

A sny prestali byť snami...






Týždeň 06.10. 2026 - 12.10. 2026

Utorok -  Spolurodič ostal doma, že sa necíti na to ísť do práce. Si hovorím, no čo už. Odviedla som Pampúšika do škôlky. Spolurodič ma popr...