Všetko, čo nedokážem držať v sebe

Utorok - Pampúšik stále pokašliava a dokonca ho to dnes tak zmohlo, že už o pol dvanástej zaspal. Chúďatko moje zlaté. Urobili sme si palacinky. Potom pršalo. Prišiel Drahý a že pôjdeme ešte autom do Tesca. Si hovorím, že to nie je úplne ideálny nápad, lebo Pampúšik sa zobudil pomerne skoro a už bude unavený a ešte kým sa vrátime a tak aj bolo, bol už nervózny, potom sa nechcel kúpať, obliecť, už to bolo proste o nervy. Streda - Ráno mi prišla smska, že dnes príde balíček zo Sinsay. No paráda, aj tak som chcela prať, tak to môžem aspoň k tomu rovno prihodiť. Tak prišiel kuriér, potom som sa rozhodla, že vybehneme kúpiť do Žabky sáčky do koša, ktoré sme včera v Tescu zabudli kúpiť. Na šťastie ich tam mali, ale keď sme vychádzali, tak akurát išla Susan s Kubíkom na bicykli okolo, tak sme sa pristavili, trochu pokecali a chalani sa trochu poňaháňali. Rozhodne je im obom lepšie.  Štvrtok - Pampúšik už ráno nekašľal, tak som sa rozhodla, že pôjdeme na gymnastiku. Lenže sa nechcel vychystať,

Utorok - Ráno vykuklo slniečko. To bolo super. Snažila som si prečítať niečo z Autoškoly, ale pri Pampúšikovi to viac-menej nešlo. Už sa vie celkom obstojne plaziť, takže už musím dávať veľký pozor, kde čo položím.  Rozbalila som si tri Barbie a urobila som si taký Barbie deň. Takéto povianočné rozbaľovačky mám vždy veľmi rada. Objednala som motýlikové obliečky a veľmi sa na ne teším. Streda - Traja králi. Voľný deň. Ráno trochu snežilo, ale v podstate sa to takmer ihneď roztopilo. Trochu sme upratovali a potom sme sa boli prejsť. Všetci. Ako rodina. Bolo to moc fajn. Štvrtok - Rozhodla som sa ísť do inej banky založiť si účet, keďže tam ho majú bez poplatku. Už ma nejako nebaví dávať 6€ len za to, že mám niekde účet. Boli tam dve panie a boli obe milé, ale trvalo im to snáď tisíc rokov :-D  Potom som pofotila ďalšie dve kočky. Bolo pekne, aj keď dosť zima.  Na internete som večer ešte našla Puma Barbie tenisky. Nedokázala som odolať a objednala som si ich. Pampúšikovi už cinkli obe do

Utorok - Doupratovala som obývačku. Drahému zrejme nedajú voľno na Silvestra. No paráda. Oteplilo sa a včerajší sneh sa vo veľkom topil. Ak bude do rána mrznúť, tak to bude riadna poľadovica. Kuriér doniesol mliečko. Paráda. Chceli sme ísť poobede kočíkovať, ale nedokázala som poskladať kočík (edit: skúšala som to vtedy 1x). Streda - Nepršalo ani nesnežilo. Zložila som kočík a hoci mi ihneď premokli topánky, prechádzka bola fajn. Aj som odlopatovala trochu snehu Nebyť tej potopy v topánkach, odlopatovala by som aj viac, celkom ma to bavilo a bábo neprotestovalo, že je vonku. Mamina prišla neskôr, lebo išla ešte na nákup po práci. Začala som čítať Osvienčimskú uspávanku. Objednala som konečne z Mimula stoličku a cumlíky, aby som využila kupón. V predposledný deň platnosti, to je paráda. Volala som tatinovi, či by zajtra doviezol hore Drahého a ten najprv, že áno, že nech dá vedieť, kedy príde, ale neskôr mi volal, že nech sa nehnevám, že je to riziko a tak.  Ako bolo mi to ľúto, aj keď

Utorok - od rána som behala po byte, varila, balila, urobila som polievku, rezne, kašu, zemiaky. Potom prišli Drahého brat a synovec. Jesť nechceli, že jedli cestou, skoro ma porazilo. Do Drahého som niečo napchala, zbalila som aspoň rezne cestou, nech sa to tu úplne všetko nepokazí. Naložili sme synovcove auto a vyrazili sme. Cesta bola dlhá a keďže synovec je jediný šofér, tak aj asi náročná. Predsa len tam a späť cez celú republiku sám. Má môj obdiv. Prekvapivo by som povedala, že najlepšie zvládal cestu šofér a bábo. Ono to bolo aj tým, že nás troch napchali na zadné sedadlá, čo vďaka mojej rozlohe nebol úplne najšťastnejší nápad, ale OK. Čo by človek nevydržal päť hodín namačkaný na dvere auta :-D Došli sme až na večer, takže tento deň prešiel extrémne rýchlo. Streda - Náš synček má pol roka. Je to neuveriteľné. Zázrak môj. Je to zaujímavé byť na mieste, kde sa ten náš zázrak stal.  Pred obedom som uspala Pampúšika a išli sme s Drahým do obchodu. Sami. Po pol roku sme niekde boli

Utorok - volal mi Sluha, že v Senci mu nechcú urobiť prepis, že ide do Žiliny. Táto situácia ma zabije, ale môžem si za ňu sama, a už sa na tom dokážem trochu aj zasmiať, že som pristála v kurníku. Drahý vraví, že nechápe, že som netrafila olejovú vaňu, ale úprimne, to ma trápi najmenej.  Podvečer prišla Majiteľka bytu a doniesla nám Mikuláša a aj darčeky k Vianociam. Samozrejme, že ja som si nič nepripravila, keďže ja takéto veci riešim na poslednú chvíľu. Vyšlo z nej, že je tehotná a že sa na ňu otec dieťaťa viac-menej vykašľal. Ponúkli sme jej samozrejme pomoc, ja aj tak nemám komu tie vecičky veľmi dať. Aspoň sa využijú.  Keď Majiteľka bytu odišla, premýšľala som o jej situácii. Príde mi to od otca dieťaťa dosť nezodpovedné, ako chápem, že je to pre neho asi dosť šokujúca správa. Možno to časom ešte spracuje, však aj mne to dlhšie trvalo. Streda - Poštárka mi priniesla balík od bývalej kolegyne zo servisu a pohľadnicu s drobnosťami od Růžičky. Veľmi ma to potešilo. Domovníčka s man

Utorok - Rozhodla som sa ísť ku kožnej. Kým sme sa tam dostali, bolo hádam aj deväť hodín, no čo už. Dostala som lístok č. 19. Bolo to dosť vysoké, ale chcela som skúsiť, ako rýchlo to pôjde. Celkom to šlo a tak som sa rozhodla ostať. Nakoniec sme sa dostali asi po troch hodinách dnu, doktorka sa pýtala, či to mám aj po nohách, tak som sa vyzula a chodidlo celé červené. Povedala, že to bude asi vírus alebo alergia na ananás (to usúdila z toho, čo som jedla. Osobne si nemyslím, že by sa práve teraz u mňa prejavila alergia na ananás, ale OK, všetko je možné). Predpísala mi nejaké lieky a odporučila tekutý púder a že to 4 dní by to malo ustúpiť. Tak som si vybrala v lekárni tie lieky, lekárnička ostala prekvapená, že ich mám brať až 3x denne, dala mi tekutý púder s mentolom a mohla som ísť domov. O štvrtej prišiel Inštruktor. Vymenili sme sa so slečnou za volantom a bola som ju odviesť do Ivanky pri Dunaji, keďže som to tam nepoznala, takmer som vošla do protismeru v jednosmerke, ale ustá