29. 08., 23:14
Ahoj provokatérča. Po sérii imaginárnych listov tej Tvojej, píšem teraz Tebe. Nestihli sme sa ani rozlúčiť. Vtedy som ešte netušila, že sa vidíme posledný krát. Človek to vraj nemá vedieť, lebo by si to neužil Nevedela som to ani s Tebou, ani s Ex. Spomínam si, ako si ma začal bozkávať, spotenú, nenalíčenú a ja som si užívala tú hodinu s Tebou. Vtedy som Ti verila, že je ti to ľúto, že musíš ísť do Keksov. Dnes už radšej nechcem ničomu veriť. Nechcem sa Ťa radšej opýtať, kedy si bol s tými dievčatami, či po mne, či medzi našimi stretnutiami. Na jednej strane túžim po odpovedi, na druhej strane sa jej bojím, ale nie o tomto som chcela.
Ďakujem, ďakujem Ti, provokatérča. Dnes už viem, že si bol v mojom živote len na chvíľu, nádherný polrok...aby si mi otvoril oči, aby si mal posunul, lebo už bol čas. Zbohom provokatérča. Ak som Ti splnila čo i len jeden sen, tak to malo význam. Ty mne áno. Ľúbim Ťa, provokatérča. Veril by si, že časť mňa verila, že dnes prídeš a prekvapíš ma ako 01. 05.? Pamätáš si ešte na to, provokatérča? Ja áno.
