37. týždeň

Utorok - Pampúšik má sedem mesiacov a už lozí. Nechápem, aký pokrok urobil za mesiac. Ešte u maminy sa po Vianociach ledva pretáčal a teraz lozí a prichytáva sa o nábytok. 

Ráno sme sa bez problému vychystali. Boli sme na mieste o pár minút skôr. Postavila som sa slušne do radu. Až neskôr som No potom som si všimla, že registrovaní majú prednosť. Bola ešte dosť zima takto ráno. Pampúšik na šťastie zaspal. Kým som v tieni a hmle čakala na výsledok, slušne som premrzla. 

Do otvorenia zásielkovne ostávala necelá hodina, tak som sa pomalým krokom vybrala do centra. Na kruháči pri Bille som uvidela Inštruktora, to sa mu teraz jazdí, keď opäť povolili autoškoly (edit: myslím, že to vtedy bolo asi na týždeň alebo dva). Išla som pomaly a tešila som sa zo slniečka, ktoré sa pomaly ale isto prebíjalo hmlu.

Zašla som teda do zásielkovne a hneď na to do Antikvariátu na kapučíno. Chvíľu som sa tam s ním a jeho kamarátom rozprávala, ale Pampúšik začal byť už potom nervózny, že stojíme na jednom mieste. Keď som sa pohla, tak mi volal Drahý, že kde sme, že on je pre mestským úradom a keďže sme boli na skok, tak sme sa na chvíľu stretli. 

Pred bytovkou sme ešte stretli LL a chvíľu sme kecali. Dokonca som Pampúšika skúsila dať do L športového kočíka. Vyzeral, že sa mu to mimoriadne páči. Môj zlatý. Tak sa spýtam na rehabilitácii, či by som ho nemohla dať aj ja do športového už.

Streda - Ráno som sa najedla, osprchovala a vyrazila do NH. Bolo to zaujímavé ísť niekam bez dieťaťa. Zvláštny pocit. Išla som aj do banky urobiť mimoriadne vklad, aby som tie peniaze ešte neminula, čo som dostala na Vianoce. Istota je guľomet. Volala mi od zubárky, či by sme to nemohli dať na zajtra na 11tu. Ešteže si Drahý zobral dva dni dovolenky. Volal Sluha, aby sme spravili to splnomocnenie, že už mu prišlo opäť platiť poistku. No lebo mne nie :-D Ten je zlatý. Keď niečo potrebuje, tak aby ľudia skákali. 

Štvrtok - Ráno som sa nevedela akosi zobudiť. Spísala som pre Sluhu to splnomocnenie, aj keď si stále myslím, že ho vôbec nepotrebuje, keďže to bude vybavovať jeho brat vraj. Už aby to bolo. 

K zubárke som sa nakoniec odviezla autobusom, keďže som nestíhala dojsť peši na čas.

Na parkovisku som zbadala opravenú sestričikinu Fábiu, tak som mala z toho hneď lepší pocit. Zub mi dokorka vytrhla bez akéhokoľvek problému, ani som si nevšimla, kedy vlastne a už bolo po všetkom.

Odtiaľ som zašla k notárke, to mi už volal Drahý, že mi ide s Pampúšikom oproti. Poobede potom išiel splnomocnenie Drahý odniesť Sluhovi, nech to môže poslať.

Piatok - Zub pobolieval, ale nie nejako strašidelne. Na čerstvú ranu to bolo celkom OK. Bolo nádherne teplo. Chvíľu som po námestí išla len v tričku, ako mi bolo teplo. Dosť dobré na koniec februára.

Sobota - Ráno som sa zobudila na neskutočnú bolesť v rane po trhaní, ale takú, že to ma tak nebolelo ani vtedy, keď mi prestali účinkovať analgetiká v deň trhania. Tak som premýšľala, ako sa dostanem do Hlavného mesta a tak som napísala Inštruktorovi, či sme na dnes dohodnutí a že ak áno, či by sme mohli ísť do BA. Rýchlo sme sa dohodli, bola som síce vystresovaná, prvýkrát na diaľnici, prvýkrát v BA a s bolesťou zuba, ale dala som to celkom v pohode.

Na pohotovosti bolo veľa ľudí akoby nemali kde inde tráviť sobotné dopoludnie :-D Predo mnou päť ľudí, z toho dve deti. Dievčatko s maminkou ako vošli, tak aj vyšli. Nespolupracujúce deti neošetrujú. Dobré vedieť do budúcnosti. 

No nakoniec som sa tam dostala, urobili mi RTG a že oni tam nič nevidia, že rana je ešte čerstvá, že je tam možno zabudnutý úlomok, ale že je to ešte čerstvé, že to nechcú otvárať, že si mám dať lieky od bolesti a prípadne to konzultovať so svojou zubárkou. 

Domov som prišla premrznutá na obed a o 30€ ľahšia. To sú tie moje super výlety.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Poobede som sa bola s Pamúšikom prejsť na Jazerách a Drahý potom prišiel za nami. Boli tam labute a bolo to veľmi fajn.

Pondelok - Bolo slnečno, ale chladno. Prišiel marec. Pampúšik sa pokúša sedieť. Zatiaľ mu to moc nejde, ale to sa spraví a neskutočne ho baví rozhadzovať plienky a mňa to nebaví až tak upratovať :-D