28. týždeň

Utorok - od rána som behala po byte, varila, balila, urobila som polievku, rezne, kašu, zemiaky. Potom prišli Drahého brat a synovec. Jesť nechceli, že jedli cestou, skoro ma porazilo. Do Drahého som niečo napchala, zbalila som aspoň rezne cestou, nech sa to tu úplne všetko nepokazí. Naložili sme synovcove auto a vyrazili sme. Cesta bola dlhá a keďže synovec je jediný šofér, tak aj asi náročná. Predsa len tam a späť cez celú republiku sám. Má môj obdiv. Prekvapivo by som povedala, že najlepšie zvládal cestu šofér a bábo. Ono to bolo aj tým, že nás troch napchali na zadné sedadlá, čo vďaka mojej rozlohe nebol úplne najšťastnejší nápad, ale OK. Čo by človek nevydržal päť hodín namačkaný na dvere auta :-D

Došli sme až na večer, takže tento deň prešiel extrémne rýchlo.

Streda - Náš synček má pol roka. Je to neuveriteľné. Zázrak môj. Je to zaujímavé byť na mieste, kde sa ten náš zázrak stal. 

Pred obedom som uspala Pampúšika a išli sme s Drahým do obchodu. Sami. Po pol roku sme niekde boli len my dvaja. Bolo to veľmi zvláštne. Zaujímavý pocit. 

Poobede sm

e sa boli poprechádzať s kočíkom.

Štvrtok - Zobudila som sa na hlas Drahého brata. Si hovorím, že kadejako som si predstavovala Vianoce, ale takto asi nie. 

Celý deň pršalo. Tak krásne Vianoce. Žiadny sneh. 

Boli to také zvláštne Vianoce. Ako nie že by mi až tak strašidelne chýbali darčeky, ale tá atmosféra bola no taká zvláštna.

V noci to na mňa doľahlo. Bolo mi smutno za maminou, že bola sama na Vianoce. Strašne som chcela ísť domov. Takto som si prvé Vianoce s Pampúšikom vôbec nepredstavovala.

Piatok - Boli sme sa prejsť. Bolo to fajn. Bolo chladno, ale slnečno. Bolo fajn na chvíľu vypadnúť z bytu. Poobede prišla Drahého sestra s rodinou aj brat s partnerkou. Bolo to fajn. 

Ako odišli, tak sme sa išli ešte prejsť po tej tme a pozerali sme z kopca na svetielka mesta v tme. Bolo to také príjemné.

Sobota - Ráno svitol úplne krásny deň. Bolo mi trochu ľúto za  mojimi kočkami. To by sa fotilo. Drahý bol celý nervózny, lebo poobede mal prísť jeho druhý brat s rodinou. 

Poobede sme sa boli prejsť, ukazoval mi miesta, kde vyrastal a bolo to také fajn. Potom sme prišli dnu, urobila som pohostenie pre hostí (edit: dodnes nie celkom chápem prečo ja, ale OK, urobiť 40 obložených chlebíkov ma predsa nezabilo). 

Návšteva prebehla v pohode. Hlavne synček Drahého neterky bol milunký. Detičky sú proste vždy fajn.

Dohodli sme sa s Drahého synovcom, že pôjdeme cez Donovaly a mňa a malého nechajú u maminy. Neskutočne sa teším.

Nedeľa - Svitol nádherný slnečný deň. Ráno boli trochu stresy, ale to je tak skoro vždy, keď máme niekam ísť. Cesta bola dlhá a to som šla len polovičku, ale aj tak sa mi to zdalo nekonečné. 

Mamina dala Drahému bratovi nejaké silné tabletky na bolesť, lebo ho boleli zuby. Oni asi celá rodina majú na nič zuby, ako tak pozorujem. Hádam Pampúšik toto nezdedí (edit: viem, že dedičnosť na zuby má minimálny vplyv, že najdôležitejšia je hygiena).

Deň potom už prebehol raz-dva. Mamina spala na mojej posteli a ja s Pampúšikom na jej, ale nestálo to za veľa, obe sme sa každú chvíľu budili. 

Pondelok - Mamina išla ráno do práce. Celý deň snežilo. To je zima ako má byť. Utrela som prach v obývačke, nie všetok, ale takmer. Objednala som aj mliečko, keďže som neplánovala zastaviť sa u maminy, tak som nevzala až toľko. Všade okrem Alzy bolo dodanie až po Novom roku, neskoro. Alza sľubuje zajtra, tak uvidíme. Pri najhoršom skúsim zavolať tatinovi, či by nejaké nekúpil a nedoniesol mi.

Mamina povedala, že so mnou už spať nebude, že hrozne chrápem. No, prosím, ja? A ona už potom čo. Ešteže Pampúšik neprotestuje, že obe chrápeme :-D