Hľadať tu :-)

nedeľa 25. septembra 2022

24. týždeň

Utorok - Na prechádzke som išla okolo Pepca. Vo výklade mali aj bábiky, ale bola taká rada, že dnu som nešla. Na šťastie pred Dráčikom nestál nikto. Opäť mali vlasovú Kim. Bolo neskutočne hnusno a hmlisto. Zavolala som tej neurologičke a že zajtra sa môžeme zastaviť, že sa nedá objednať. Tak som zháňala taxík do tej Modry, lebo autobusom by sme to asi nedali, keďže to išlo neskutočne skoro ráno a potom až neskoro. Proste vôbec nie na čas, kedy začínala ordinovať doktorka. Nakoniec som sa dohodla s jednou pani, tak hádam to bude fajn.
Dúfam, že v sobotu nebude takéto počasie, aby som mala lepšie počasie na jazdu.
V Tescu mali aj Colorky, ale už som z nich vyliečená, stačili tie tri, čo som už kúpila/dostala.

Streda - Ako som si včera dohodla taxík, tak krátko pred siedmou mi pani volala, že už je tu. Na rýchlo som pobalila malého a išli sme. Pred ôsmou sme už boli v nemocnici. Chvíľu trvalo, kým som sa zorientovala, ale nakoniec som detskú neurológiu našla. Boli tam už dvaja pacienti. Nevadí. Prišla pani doktorka. Vzala si prvého pacienta a potom, že pôjdeme my. Wau. Kým sme čakali, prišli ešte rodičia s chlapčekom v kočíku a ďalší pacienti. Pani doktorka si preštudovala správu z pôrodu, pohrala sa s Pampúšikom. Povedala, že nález nie je nič strašné a objednala nás na rehabilitáciu. 
Zavolala som taxikárke a prišla po nás. Počas jazdy jej volala dcéra, či má urobiť malému jesť a ona, či plače, že áno, tak, že áno. To ma dosť zarazilo. Vyšlo mi to tak, že pani nechala doma dve deti, z toho jedno ešte veľmi malé, keďže si pýtalo jesť plačom.
Pampúšik po príchode ihneď zaspal. Na obed som mu dala mrkvu. Bola všade, ale akože všade, že úplne všade. Musela som ho normálne osprchova po papaní.
Na námestí už postavili stromček. je dosť biedny, aby som bola úprimná. 
Je Kataríny. Katarína na blate a Vianoce na ľade. Len aby.

Štvrtok - Pohodový štvrtok. Boli sme sa prejsť na námestie. Bolo pochmúrne, ale aspoň nepršalo. Pamúšik sa vie v postieľke pretočiť o 180 stupňov. Je to proste cestovateľ.

Piatok - Bol tu ráno Sluha, že kedy prepis, tak sme sa dohodli na pondelok. Volali sme k nám na políciu, že čo všetko k tomu budeme potrebovať a či sa to vôbec bude dať urobiť a že nie je problém a tak. Volala som mamine, že OK, lebo som vedela, že v utorok chce ísť ku starkej. Tak paráda. Volala som s Drahým, že super, že ak sa mu bude dať že pôjde v pondelok s nami. Tak super. Teším sa. Budem mať auto. Aj a auto. Nedokážem tomu uveriť.

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro, takže keď prišiel Inštruktor, bola som pripravená. Vzal ma skúšať udržanie auta v kopčeku na spojke a celkom mi to išlo. Nehovorím, že super, ale dalo sa. Počasie nič moc, ale aspoň nebola hmla.
Poobede sme sme išli na prechádzku.

Nedeľa - Ráno, keď som sa zobudila, svietilo slnko. Úplne regulérne svietilo slnko. Úplne nádherne. Pomaly som zabudla ako vyzerá. Inak pohodová nedeľa. Upratovali sme a oddychovali sme.

Pondelok - Ráno sme sa pobudili pomerne skoro, keďže so Sluhom som bola dohodnutá na 06:30. Ale nechodil. Pampúšik zaspal, Drahý pozeral teleráno a ja som žehlila. Sluha prišiel ako pán pred pol ôsmou s tým, že sme sa dohodli, že od nich bude vyrážať o 06:30. No ako povie. No, nevadí.
Pobalili sme sa a išli sme ešte k Sluhovi po kávu  a krátko pred ôsmou sme opúšťali Senec. Hneď sme stáli na Zelenči. Potom ešte niekde za Žarnovicou a krátko po desiatej sme konečne prišli do Keksov. Zobrali sme si obaja lístok a čakali sme necelé dve hodiny na to, aby sme sa dozvedeli, že to nepôjde, že musíme ísť najprv odhlásiť auto do Žiliny a potom prihlásiť u nás v Bystrici, takže proste výlet. Prečo nie. Išli sme k mamine na obed. Sluha popozeral celý dom. Najedli sme sa a zaviezli sme maminu ku kamarátke, kde nechala Tienika, aby mohla zajtra ísť ku starkej. 
Rozlúčili sme sa a vyrazili sme sa na cestu späť. Niekde pri Trnave Sluha na mňa, že od nich odšoférujem domov sama. Čože? Sa zbláznil? Teraz v tme? Ale keď musíš, tak musíš. Párkrát mi to zdochlo, ale nakoniec sme úspešne prišli domov (edit: asi polovicu cesty som šla bez svetiel).
Sluha, že zajtra hneď vybavíme papiere a on spraví splnomocnenie pre brata, aby sme nemuseli ísť do Žiliny.

2 komentáre:

  1. Smutné, že proces přepisování auta je tak složitý. Ale hlavně, že se nakonec podařilo. To bylo super období, když jsi hamounila jednu mermaidku za druhou.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, ono to nie až také komplikované, len sa to istými okolnosťami dosť skomplikovalo, ale už máme prvý rok oficiálneho spolužitia za sebou, tak už je to fajn.
      No, kde sú tie super časy.

      Odstrániť

Jediná

Jediná, áno jediná chcela by som byť. Jediná, do smrti s tebou žiť. Jediná ťa bozkať na dobrú noc Jediná mať nad tebou moc. Jediná poznať vš...