23. týždeň

Utorok - Ráno som sa osprchovala, najedla a vyrazila pred škôlku. Chvíľu žiadne auto neprichádzalo a ja som začínala byť nervózna ešte viac než som bola už z toho, že mám ísť šoférovať. Už som mu chcela zavolať, keď sa na začiatku našej ulice objavilo strieborné VW Polo. Nastúpila som samozrejme neskutočne nervózna a ledva som si bola schopná zapnúť pás. Kecali sme, potykali sme si a na nejakej neznámej ceste za Kauflandom sme si presadli. Dosť dlho som si nastavovala auto, ale nakoniec sme sa nejako dohodli a začala som sa teda učiť rozbiehať a zastaviť a šlo to prekvapivo dobre. Inštruktor ma dokonca nechal odšoférovať domov, ako poznamenal, to si nečakala, no veru, nečakala. Ďalšiu jazdu sme si dohodli na sobotu. Aj sa celkom teším.

Inak pohodový deň. Urobili sme si prechádzku. Bolo to fajn.

Streda - Upratala som kuchyňu, no hneď sa v tých skrinkách lepšie dýcha. Neodolala som a kúpila som v Tescu ďalšiu Mermadi color. Je to Millie so zavretými ústami, na šťastie sa hneď posunula ďalej. Okolo 12tej som dala Pampúšikovi papať a hrali sme sa na posteli. Na chvíľu som sa otočila, že poskladám plienky, keď som zrazu počula rachot a následne neskutočný plač a moje bábätko spadlo z postele (edit: do dnes netuším ako, keďže v tom čase sa nevedel ešte ani pretočiť). Volala som ihneď 155, nedávno som práve čítala, že oni aj poradia, keď tak. Tak sa ma mladý (aspoň podľa hlasu) operátor pýtal, či synček hneď plakal, či negrckal a či mám možnosť zobrať ho do Detskej Fakultnej Nemocnice a ja že to žiaľ nemám možnosť (a zrazu som znovu nadávala, že neviem šoférovať) a tak, že pošlú sanitku s doktorom a že on ho pozrie a zhodnotí to. Bolo to neskutočne dlhé čakanie na sanitku (asi 30 minútové). Ak by tam bolo nejaké zakrvácanie alebo niečo podobné, tak proste by som mala z bábätka asi tak handrovú bábiku, ak vôbec to. 

Nakoniec prišli a záchranár, že prečo nie sme oblečení. Snažila som sa mu vysvetliť, čo mi povedali na linke, ale obliekla som Pampúšika, na rýchlo som vzala doklady, bundu a nasadla som do sanitky. Len tak nás usadili, že som ho objímala, dokonca som mu zabudla aj čapičku. Zaspával a ja som ho budila, lebo mi nakázali, aby nezaspal. Na Kramáre to bola dlhá cesta. Na šťastie to tam šlo rýchlo, aj keď nás nevzali hneď. Doktor ho prezrel a poslal nás na RTG, tak sme išli, na šťastie všetko OK. Potom sme dohadovali odvoz, nemala som ani vajíčko, nakoniec po nás prišla Sluhova manželka a tiež sa divila, ako sme to ako takí bezdomovci, ale vzala nás domov, na šťastie nás nikto nezastavil, lebo by sa to asi ťažko vysvetľovalo, prečo ideme s 5 mesačným bábätkom 40km po diaľnici bez vajíčka. Pampúšik mi samozrejme zaspal na rukách. Chlapi nás už čakali pred bytovkou. 

Štvrtok - Pani poštárka mi doniesla hneď tri zásielky. To bola paráda. Poobede sme počkali Drahého na autobuske, išli sme do banky, ale karta tam ešte nebola. Potom sme sa vybrali do Orangu, vyzeralo to na dlho, tak som sa s Pampúšikom premiestnila do Billy a Drahý potom prišiel za nami.

Večer mi ešte volal pán z poisťovne a doriešili sme poistenie na auto.

Piatok - Ráno mi kamarátka poslala video o záklonoch a mne došlo, že všetko toto Pampúšik robí. Trochu ma zglbala, že čo s tým chcem teraz robiť. Napísala som doktorke a odporučila mi neurologičku. V utorok volám. Vraj je dobrá, dosť sa bojím. Od toho stredajšieho pádu je plačlivejší a častejšie sa budí.

Sobota - Pampúšik sa v noci budil a ja som sa nakoniec zobudila o 07:18 úplne rozbitá. Moje vlasy rozhodne potrebovali umyť, takže som hodila rýchlu sprchu, kašu, kávu a ledva som sa stihla obuť a už bol inštruktor pod oknom. 

Hneď ma posadil za volant. Išli sme do ulíc. Učil ma brzdiť a podraďovať v križovatkách. Nešlo mi to. Išli sme dookola tú istú trasu a aj tak som stále robila chyby. Dokonca mi musel aj chytiť volant. Nakoniec zastal a a dával mi asi desať minút prednášku. Mala som chuť vystúpiť a ísť domov peši, ale nakoniec som sa odviezla domov, ale mala som na mále, aby som povedala inštruktorovi, aby ma odviezol domov on. Skoro si odo mňa nevzal peniaze, že má zlý pocit. No paráda. Presne po tom som túžila, aby mal inštruktor zlý pocit.

Boli sme v Tescu a ani neviem ako zbehol deň.

Nedeľa - Volali sme s maminou aj Drahého rodičmi. Cítim sa hrozne, že mám chuť sa toho vodičáku vzdať. Aj keď Inštruktor hovorí, že takto jazdia všetci začiatočníci. To je super. Že mám tomu dať aspoň ešte päť jázd.

Začal ma bolieť zub a kríže. Som nadšená.

Pondelok - Pampúšik sa zobudil o jednej, potom ešte o tretej. To mu Drahý spravil mliečko. Potom sme zaspali tak, že ani neviem, kedy išiel Drahý do práce. Zobudila som sa a nemohla som sa poriadne ani postaviť, čo ma tak veľmi boleli tie kríže. Všetky svoje plány som musela odložiť. Dúfam, že s tým nebudem  musieť ísť k doktorovi.

Drahý bol po práci po kartu v banke a potom išiel na nákup a aj po moje zásielky na poštu.

Chvíľu sme sa hrali s Pampúšikom, potom ešte asi pol hodinku pospal. Potom sa hral na deke, kúpeľ, mliečko a spinkať. 

Pomerne rýchlo zaspal, ale do polnoci sa ešte dvakrát prebudil. Drahého bolí zub a nemôže spať a ja dokončujem blogy.

Už máme doma päť mesačné bábo. Tak rýchlo to ubehlo.