26. týždeň

Utorok - Rozhodla som sa ísť ku kožnej. Kým sme sa tam dostali, bolo hádam aj deväť hodín, no čo už. Dostala som lístok č. 19. Bolo to dosť vysoké, ale chcela som skúsiť, ako rýchlo to pôjde. Celkom to šlo a tak som sa rozhodla ostať. Nakoniec sme sa dostali asi po troch hodinách dnu, doktorka sa pýtala, či to mám aj po nohách, tak som sa vyzula a chodidlo celé červené. Povedala, že to bude asi vírus alebo alergia na ananás (to usúdila z toho, čo som jedla. Osobne si nemyslím, že by sa práve teraz u mňa prejavila alergia na ananás, ale OK, všetko je možné). Predpísala mi nejaké lieky a odporučila tekutý púder a že to 4 dní by to malo ustúpiť.

Tak som si vybrala v lekárni tie lieky, lekárnička ostala prekvapená, že ich mám brať až 3x denne, dala mi tekutý púder s mentolom a mohla som ísť domov.

O štvrtej prišiel Inštruktor. Vymenili sme sa so slečnou za volantom a bola som ju odviesť do Ivanky pri Dunaji, keďže som to tam nepoznala, takmer som vošla do protismeru v jednosmerke, ale ustáli sme to. Medzi Bernolákovom a Veľkým Bielom je taká krásna rovinka, že som to mohla vytúrovať až do 5ťky. Moja Pavlínka zlatá, čo to my všetci s Tebou skúšame.

V noci sa Pampúšik neustále pretáčal v postieľke, asi tak 5x po sebe a potom sa rozplakal, že je na brušku, ale nakoniec predsa len zaspal.

Streda - Zajtra máme mať prvú hodinu súkromnej rehabilitácie s Pampúšikom, keďže tie štátne nám kvôli korone neustále rušia a tu s tým nemali problém. Dohodli sme sa s kamoškou, že keďže by to malo byť hneď vedľa miesta, kde pracuje, že vybehne z práce a vymeníme si tie bábiky, ak sa to bude dať. Dúfam, že áno, veľmi sa teším.

Štvrtok - Tak sme vyrazili do Nášho mesta. Bola som si istá, že kde to je, ale neskutočne pršalo, tak sme sa zviezli trolejbusom, aby som zistila, že to tam vôbec nie je a len tak tak som to stihla na miesto, kde to naozaj bolo. Dosť dlho som nevedela nájsť vchod do detskej časti, až mi to musel prísť vysvetliť jeden pán. No proste úchvat. Totálne premočená, upachtená, spotená som prišla na tú rehabilitáciu, ale Pampúšik bol celkom v pohode. Fyzioterapeutka si prečítala správu od neurologičky, pýtala sa, či sme aj dostali nejaké cviky, tak som jej ukázala, aký cvik, ona, že ten je super a že má naozaj na ľavej strane stiahnuté tie svaly, ale že to sa dá napraviť, že proste musíme cvičiť tú pravú stranu a bude to fajn. Aj mne ukázala, ako ho lepšie dvíhať a nosiť.

Potom som sa vydala za tou kamarátkou, vymenili sme si tie bábiky a na pár minút pokecali a išli sme s Pampúšikom autobusom domov.

Piatok - Dorazili pohľadnice a zajačik od ArtSen. Sú nádherné.

Poslala som nejaké zásielky zo zásielkovne v kaviarni. Na šťastie dnes je už lepšie počasie. Išla sm okolo Pepca, ale bola tam taká obrovská rada, že mi ani nenapadlo tam ísť. Dočítala som Morovú ranu. Paráda. A v taštičke som objavila aj čokoládu. Bože, hneď som písala kamarátke zo včera, že jej strašne ďakujem.

Na večer som bola v Antikvariáte po lokše a som si urobila aj takú prechádzku po meste. Dlho som nebola bez kočíka, tak som si to trochu užila.

Sobota - Aký pekný dátum 12. 12. a ešte sobota, určite bolo veľa svadieb. 

Celkom sa vyčasilo. Teda aspoň nebola úplná hmla. S Inštuktorom sme si najprv prešli mesto a potom sme parkovali pri Tescu. Šlo to celkom obstojne. Rozhodne som z toho mala lepší pocit ako pred 15 rokmi.

Nedeľa - Ráno svietilo nádherné slniečko. Úplne mi to dodalo energiu. Pampúšik sa skúšal postaviť na kolená. Och, dieťatko, kam sa ponáhľaš, máš čas :-D

Popoludní sme sa boli prejsť po námestí. Mám rada túto atmosféru, keď je ešte relatívne teplo, ale je tma a svietia svetielka a šuchoce lístie (prípadne vŕzga sneh, ale to tu asi nehrozí). Dokonca aj vianočný stromček už svietil.

Pondelok - Svitol nádherný deň. Ako stvorený na jazdu. To hneď tak človek pookreje, keď po dlhšom čase je svetlo. Ešte pred príchodom Sluhu som pofotila Tateho. Pampúšik mal z toho ohromnú radosť, smial sa ako blázon.

Prišiel Sluha a že ma zavezie, keďže prišiel dosť neskoro, aby som šla peši a že ma tam aj počká a bolo tak krásne, tak mu hovorím, či by som mohla šoférovať ja a nemal akosi nič proti tomu. Všetko bolo v pohode do momentu, keď sme prišli na parkovisko pred zubárkou a ja dodnes (takmer po dvoch rokoch) netuším prečo, som nezabrzdila, ale preletela rovno plot a popri tom som ešte poriadne šuchla Fabiu stojacu vedľa, proste úžasné. Keďže už bol čas ísť k zubárke, tak som nemala čas to riešiť, nechala som tam Sluhu aj s Pampúšikom, že hádam to zvládnu. V čakárni som sa už rozplakala a prišla recepčná za mnou, či sa tak bojím, že tak plačem a ja nie, že som práve mala kolíziu a že či nevie, čia je tá strieborná Fabia a ona, že však Vašej sestričky, tak mi ju zavolala, tá volala manžela, mne išli vyriešiť ten zub. Volala som aj Inštruktorovi samozrejme, lebo som mu hovorila, že by som chcela pomaly jazdiť na mojom aute. Volala som aj Drahému, ale potom si ma už zavolala zubárka. Bol to naozaj zvláštny pocit, že mi plombu mieša osoba, ktorej som práve zničila majetok. Dovolili mi vziať si do vnútra aj Pampúšika. Keď sme potom vyšli, tak Drahý akurát vyberal auto. Bola som z toho celá udivená, jednak že tam vôbec je a potom, že vyberá auto, keďže so Sluhom sme sa zhodli na tom, že to je na 95% na odťahovku. Bol tam už aj manžel pani sestričky a ten nás nakoniec odviezol aj domov, dala som mu zálohu na opravu, lebo tak sa dohodli, keby Sluha náhodou nevybavil poistku, aby boli krytí. 

Do večera som sa v podstate iba klepala a nedokázala som na nič iné poriadne ani myslieť.