vôbec som o ňu nestála,
Netušila som, aký tenký je ľad,
na ktorom som stála.
že ešte priveľa lásky a citu
ostalo v tom srdci zranenom,
Lenže opäť ryhy robíš v ňom,
v tom srdci tisíckrát zlomenom.
Nevyčítam ti to,
lebo ty ani netušíš,
ako veľmi ťa ľúbim,
ty tieto reči nemusíš
A snažím sa ich potláčať,
keď prilepená na tvojej hrudi,
počúvam tlkot srdca,
Nech ma pán Boh súdi.
Spomínam na bozky sladké,
Keď si sa musel zastaviť,
a teraz týždeň ticha,
ja snažím sa to pochopiť.
A bolí to vidieť ťa on-line,
a nesmieť ti napísať
ja si to ticho minulého roku,
už vôbec nechcem zopakovať
Keby sa ti niečo stalo,
tie myšlienky mi nedávajú spať,
Lebo ja by som bola posledná,
ktorej by sa správa mala dať.
Nečakám kvietky, hoci žena som,
jediný darček stále mám,
dávno vyprchala voňa toho trička,
no aj tak sa ho nikdy nevzdám.
Tvoje meno všade znie,
a o pár rokov možno konečne,
zabudnem na všetko to krásne,
aké je byť na balkóne spoločne.
Nikky, 08.05. 2025
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára