Vzťahy na pracovisku

Už od kedy som začala pracovať všimla som si, že niektorí ľudia vo firme sú si k sebe možno trošku bližší než by si možno mali.

Napríklad, keď pracuje šéfka a idem sa večer odúčtovať, takmer vždy je s ňou v kancelárii aj vedúci skladu. Možno sa síce len rozprávajú, ale moja šéfka je čerstvo vydatá a on je tiež ženatý, plus má cca 4 ročné dieťa.

Plus myslím si, že jeho pani manželka si myslí, že je tak dlho v práci, lebo má toho veľa a nie pretože sa  potrebuje vyrozprávať s inou ženou. Mne by toto napríklad asi bolo ľúto ešte viac ako fyzická nevera. Ale možno len ja mám takú divnú predstavu, že môj partner by mal byť zároveň môj najlepší kamarát alebo druhý najlepší a zverovať by som sa mala/chcela jemu. No, možno je to moja naivná predstava.

Druhým takýmto "párikom" je kolegyňa a kolega, ktorí spolu každý deň idú v jeho firemnom aute na obed. To, že on je ženatý viem asi desať rokov, čo sa poznáme a nedávno sa mu narodilo druhé dieťa a túto kolegyňu som asi pred dvomi týždňami videla v škôlke s dcérkou a tiež viem, že má muža/manžela. Dnes som šla do druhej kancelárie zaniesť jeden papier a ona sedela na tom kolegovi na stoličke.

Nikomu to nepoviem. Aj tak si to o nich každý myslí, takže je to jedno. No ja nie som ten, kto by roznášal po firme klebety. Na čo?

Okrem toho ja som posledná, kto by mal hovoriť niekomu, čo má a nemá robiť v akomkoľvek aspekte života. Už vôbec nie vo vzťahovom. Vzťahy sú vzťahy a rozhodne nie sú jednoduché. 

Občas tak premýšľam, či "musí" byť nevera v každom vzťahu. Včera som síce v knižke Vzťahy a mýty čítala, že je to vlastne biologicky prirodzené, no veľa radosti mi táto informácia nepriniesla. Vlastne som za svoj život poznala len jediného muža, ktorý nikdy nikoho nepodviedol, aké paradoxné je to, že tomu som pre istotu bola neverná ja a po mne aj snúbenica.

Ale určite je v mojej sociálne bubline viac verných ľudí.