Časť štvrtá: Večer
Uložím dcérku spať. Keď vyjdem, čaká na mňa mamina, strýko medzičasom odišiel niekam von. "Tak spusti." "Nie je čo, mami. Bol to môj milenec. Poznáme sa už roky. Spoznala som ho ešte pred Ex. Potom sme sa roky nevideli a potom sme sa opäť dali dokopy. Dcérka je nehoda-náhoda. Nechcel deti, tak som mu to nepovedala. Nedávno ma kontaktoval jeho brat, že bol maľovať steny u tatina a proste videl ten obraz z fotky, čo som mu dala urobiť k minulým Vianociam, kde som s oboma deťmi. Spoznal mňa aj synčeka a na dcérku povedal, že je rovnaká ako bol on v takomto veku, akurát má dlhé vlasy. Proste to bola obrovská náhoda. Stretli sme sa v Hlavnom meste asi pred dvomi mesiacmi a povedal mi, aby som ho kontaktovala, ale necítila som sa na to. Netušila som, že si pamätá, kde mám starkých pochovaných."
"A čo budeš teraz robiť?" "Netuším." Do toho si všimnem, že sa mi rozsvietil displej na mobile. Správa. Bojím sa pozrieť, od koho je.
"Ako sa vlastne volá?" "Patrik." "Pekné meno pre pekného muža." "Mami!"
Som už veľmi unavená a v hlave mám bilión otázok. "Idem si ľahnúť mami. Bola to náročná situácia." "Dobrú noc." "Dobrú noc."
Takže v tomto příběhu by mamka na P neviděla žádné závady?
OdpovedaťOdstrániťJe to len fantázia a zatiaľ sa ledva pozdravili :-D A neviem, či je na prvý pohľad vidieť, že je odo mňa o šesť rokov mladší, ani pôvod na ňom nie je vidieť, obzvlášť v zime...Uvidíme, čo ešte príde v ich vzťahu :-D
Odstrániť