Týždeň 13. 02. 2024 - 19. 02. 2024

Utorok - Ráno som si spravila takú pohodičku, všetko pomaličky. To by sa mi páčilo každé ráno, keby sa nemusím ponáhľať. Po deviatej som vyrazila do mesta, zašla som do banky a vybavila som si mimoriadnu splátku na úver. Hádam sa ho čoskoro zbavím. Potom som sa zastavila v kľúčovej službe a spýtala som sa na ten kľúč od auta a bol tam taký mladý chalan a hneď ho objednal a že jasné, to bude v pohode a predbežne sme sa dohodli, že by som vo štvrtok prišla po práci. Akurát si budem musieť prehodiť zmenu s kolegyňou, ale tak to hádam nebude veľký problém.

Potom som už šla na polikliniku na sono. V čakárni bolo pomerne dosť ľudí a netušila som celkom ako to chodí, ale fakt takmer presne 11:15 si ma pani doktorka zavolala dnu. Vyzliekla som sa a ľahla som si na posteľ, keď za doktorkou prišla nejaká pani, trochu sa vykecávali, ale nakoniec jej povedala, že má pacientku. 

V pravom prsníku mám nejaké mikro cystičky, ktoré sú vraj úplne normálne a o dva roky kontrola. Tak OK.

Do práce som to stihla ešte pred 12. Kolegyňa hneď, že či by som vo štvrtok nemohla prísť ráno. Hovorím si, že super, že som ju o to isté chcela poprosiť ja. Potom prišla aj šéfka a začala riešiť, že ako teda budeme chodiť tento týždeň do práce a kolegyňa mi velice chcela vrátiť rannú, ale ja som nechcela. Viac mi to vyhovuje takto. Myslela som si, že kolegyňa bude rada za ranné, že môže byť viac so synčekom aj sa s ním skôr učiť, ale povedala dokonca, aby som jej to neskôr nevyčítala. Akože ja ju o to prosím a potom jej mám vyčítať? Hm...Dosť mi to vyrazilo dych. Akože ja chápem, že sa nepoznáme, ale aj tak. Potom sa samozrejme sťažovala Bryndziarke, že ona chcela, len aby bolo dobre. No, skoro som povedala, však ja tiež. Ešte aj Bryndziarka, že aby sme nemenili zaužívané pravidlá. Ale tak, ja nemôžem plánovať nejaké vyšetrenia a všetko tak, že budem myslieť, že keď má kolegyňa dovolenku/voľno, že budem mať potom dva týždne prehodené zmeny, to sa naozaj nedá. Nech sa na mňa nehnevá alebo hnevá kto chce.

Večer sa ma potom na to ešte šéfka pýtala a celkom ma potešilo, že má taký názor, že by sme sa mali v prvom rade mali dohodnúť my dve. 

Doma celkom pohoda. Chalani sa liečia. Teda, snažia sa. 

Večer sme pozerali Nemocnicu s Drahým a potom začal rýpať, že Pampúšik je zas chorý a prečo som s ním nemohla ostať ja doma a proste, že nechce, aby ho už strážila moja mamina. Tak som mu rovno povedala, že je to jediný človek z celej rodiny, ktorý bol ochotný a schopný sem prísť a hoci som s tým nebola ani ja úplne spokojná, tak proste je to tak, že je jediná, ktorá nám pomáha a ešte nikdy neodmietla, hoci má aj svoj život a chcela byť u starkej a tak. Na to mi povedal, že ale tak bola celý deň doma a nemohla aspoň trochu upratať, že jeho to nebavilo. Mňa tieto hádky o poriadku už tak unavujú. Mám pocit, že aj tak iné nerobíme, iba upratujeme, buď ja alebo on, alebo obaja a aj tak to vôbec nie je vidieť a Pampúšik za pol minúty narobí taký neporiadok, keď sa mu nikto nevenuje, že je to aj tak jedno. Samozrejme, že som chcela maminu hájiť. Tak povedal, že on už hore chodiť nebude a že ani Pampúšik tam chodiť nebude, že budem chodiť sama a zase začal s tým, ako maľoval spálňu (toto bude asi do nekonečna jablko sváru), ale že by priznal, že sme to nechali rozrobené, teda hlavne on, že proste k parketám sme sa vôbec neprepracovali a že to stálo kopu peňazí, tak to nie. Potom som si vypočula, že k mamine chodíme stále, ale že som ich neodviezla do Metropoly, že však sú to len ďalšie dve-tri hodiny. Hej, po neznámych cestách, kde nie je poriadne ani diaľnica a kde sa nevyznám a hlavne, ja vôbec netúžim ísť do Metropoly. Prečo by som mala?

Streda - Drahý ráno odišiel do obchodu a priniesol mi veľkú bonboniéru Merci. Radšej by som bola, keby povedal aspoň raz prepáč, ale tak viem s kým žijem. 

Vyrazila som trošku skôr, aby som sa zastavila ešte v meste v zásielkovni po jeden balíček. Pôvodne som nemyslela, že to CDčko dám Drahému k Valentínu, ale v podstate sa to dosť hodí. Aj keď napočúvať pesničky z neho by si mal on, ale keďže o tom, že pôjdeme na koncert (ak do vtedy budeme zdraví) netuší, tak je to vlastne jedno.

V robote celkom fajn. Kolegyňa sa už trošku odfučala a tak bolo celkom fajn. Tovaru je málo, ľudí je ešte menej. 

Príjem má občas síce ešte nejaké komplikácie, ale hádam to zvládneme tých pár dní, čo tu nebude naša šéfka a ani šéfka príjmu. 

Po dohode s Drahým som konečne objednala disky na auto a on mi prispel na pneumatiky, že to mám darček k narodeninám. Nechcem povedať, že ich mám až v októbri a že vtedy už budem potrebovať zimné pneumatiky. 

Večer sa mi upchal nos. Takže už nie len že kašlem, už ani nedýcham. Paráda. Presne toto som si priala. Po týždni opäť všade samé vreckovky. Oficiálne sa naša domácnosť stáva hlavným sponzorom Harmaneckých papierní :-D :-D :-D

Štvrtok - Ráno sa mi tak nechcelo vstávať ako už dávno nie. Bola som hore asi tak tisíckrát, aby som sa vysniakala alebo kašľala alebo oboje. To sú tie radosti, keď je človek chorý. Ale vždy lepšie ako vtedy, keď ma boleli všetky kĺby v tele, aj tie ktoré nemám.

V práci pohoda.

Po práci som šla teda do kľúčovej služby. Bola som tam hádam ešte pred piatou. Dokonca som si našla aj celkom dobré miesto na zaparkovanie. Chalan sa do toho aj pomerne rýchlo pustil. Vybrúsil kľúčik, potom skúsil centrál a potom chcel kľúčik načipovať na spínaciu skrinku, ale nejako mu to nešlo. Keď zašlo slniečko, začínala mi byť aj zima, tak mu hovorím, že na koľko to ešte vidí, že by som si odbehla na chvíľku a on, že jasné, tak som zašla ešte do zásielkovne po balíček s Look Mbili. Keď som sa vrátila, tak sme to vzdali, že to proste nejde načipovať, že musí zavolať tomu chalanovi, ktorý mu ten prístroj predával a on sa so mnou potom nejako dohodne, že si zavoláme budúci týždeň. Bola som už taká unavená a uzimená, že mi to vlastne bolo aj jedno, hlavne nech sa dostanem domov.

Prišla som domov, Drahý hneď, že či som bola tak dlho v práci a ja že nie, že som chcela ísť po ten kľúčik, ale že as to nedalo načipovať a rozpovedala som mu celú story.

Chcela som pozerať Nemocnicu, ale užila som sa v obývačke na vankúš a už si pamätám len, že ma Drahý prikryl dekou.

Piatok - Zobudila som niekedy okolo tretej, ale to som ešte zaspala, potom o štvrtej a potom mi o piatej napísal PP, že má nervy, ale ako bola som hore, nezobudila som sa na to. Že mama s bratom idú do Hlavného mesta. Aj ma to potešilo trochu, aj keď si neviem predstaviť, že by sme sa videli po toľkých rokoch.

Ale ako nemohla som na to prestať myslieť v robote, ešteže bol piatok a nikto tu dokopy nebol. 

Doma celkom pohoda. Drahý, že zajtra do obchodu, ale hovorím, že rozhodne vyzerám zdravšie ako on, že keď tak pôjdem ja.

Sobota - Zobudila som sa o štvrtej. Tak som si trochu čítala, ale zaspávala som popri tom. Chalani sa zobudili okolo siedmej. Naraňajkovali sme sa, osprchovala som sa a keďže Pampúšik nechcel ostať s tatinom a tak sme sa v Kauflande ocitli všetci traja. Bolo to na naše pomery celkom fajn. Pampúšik si trochu pospal a potom sme išli von, lebo Drahý vyzeral byť úplne vyčerpaný.

Nedeľa - Pampúšik sa zobudil pomerne skoro. Trochu sme sa všetci traja motali po byte a ja som potom urobila špagety. Pampúšik ani za nič nechcel spinkať, tak ho Drahý zobral von a ja som si čítala. 

Prišli krátko pred štvrtou s tým, že Drahý sa sľúbil tomu chalanovi z vedľajšieho vchodu, že pomôže jeho partnerke presťahovať nejakú komodu či čo, že do hodinky je naspäť. Tak to určite. Odhadovala som to na tri, tak bola to hodina a 3/4, takže niekde medzi.

Pondelok - Drahý s Pampúšikom išli ráno k doktorke na kontrolu. Kašeľ sa mu už o niečo zlepšil. V noci už takmer nekašle, ale keď sa naháňa alebo tak, tak sa občas ešte rozkašle a občas mu tečie aj taká voda z nosa.

Po dlhšom čase opäť ísť do práce na 8mu bolo také fajn. Hoci ráno bolo dosť dodacích listov na spracovanie, ale zvládli sme to. Prvý deň bez šéfiek, pohoda.

Zaujímavé ísť aj domov ešte za svetla. Celkom ma to tešilo.

Doma taká klasika. Ani neviem, či má nejaký význam neustále Drahému hovoriť, že nie je nutné kričať. Pampúšik samozrejme neskutočne vyvádzal. Aj dostal zo dve po riti, ale ako jemu to vôbec nič nerobí.

Lenže v noci sa budil. Neviem, či je to tým, že má ísť vo štvrtok a piatok už do škôlky, ale čím viac nad tým uvažujem, tým viac si to myslím.

Večer som si vzala knihu a začala som ju čítať a keď som ju otočila na zadnú stranu, toto ma úplne odrovnalo:

Tak  som sa na tom smiala ako malá. Tak už mi je to všetko jasné. Je Rak, takže to nemá zmysel :-D :-D :-D