Na rázcestí

Kričať sa mi chce:

Málo o mne vieš!

Sama seba hľadám,

že čo vlastne chceš?

Viackrát si mi naznačil,

no mne treba priamo povedať.

Máme na seba zabudnúť

alebo si máme lásku dať?

Sladké bozky stále cítim na perách,

no keď si odišiel,

mala som veľký strach,

že je to poslednýkrát.

Možno si ma mal nechať tak,

možno si nemal za mnou chodiť

Možno som aj ja mala odísť

Možno to všetko malo byť inak

Chápem, že máš strach,

vykročiť do neznáma.

Ver, že aj ja ho mám,

no nechcem byť len "známa".

Cítim sa rozpoltená,

neviem, čo robiť mám.

Možno by nám prospelo,

byť chvíľu každý sám.

Len že ani ja ani ty,

nie sme voľní.

No vo svete to už tak bolo,

že sa zišli zadaní

a vzniklo z toho niečo krásne,

no bojím sa, že nádej zhasne

Veľmi veľa v stávke je,

mám sa vzdať nádeje?

Nikky, 09. 02. 2024