to je také moje
Kedy konečne zložím tie svoje okuliare
a prestanem hľadať to dobré?
Potrebujem sa úplne spáliť,
no nebaví ma sa tváriť,
že nevstávam s tebou v hlave,
že ťa tam nemám skoro stále.
Stále cítim tvoje dotyky,
stále čakám na správy,
neskutočne žiarlim na ňu
a ťažko znášam tieto stavy.
Viem, mala by som sa zmieriť,
že mi nie si súdený.
No, 5 rokov som zabúdala,
aby sa zjavil a svet bol opäť jasný.
Pýtal si sa ma ako by sme mohli byť spolu,
keď ťa nedokážem prijať takého aký si.
V tom nie je vôbec chyba,
no ja som ešte horšia ako ty asi.
Na jednu stranu si strašne prajem,
opäť sa zobudiť vedľa teba
Zároveň sa veľmi bojím,
či nestratím aj seba.
Viem, že raz príde k tomu,
že toto nebude stačiť.
Akurát netuším, že ktorému z nás
a bude sa to potom dať ešte vrátiť?
Hovorí sa, čo si vieš predstaviť,
to sa aj stane.
že na čo myslí človek,
to priťahuje.
Uvidíme, ako to bude ďalej,
občas strácam už nádej,
človek je si aj tak strojcom šťastia sám
tak ktorú si vyberieš z dám?
Nikky, 13. 12. 2024
Přeji mnoho sil.
OdpovedaťOdstrániť