Týždeň 06. 02. 2024 - 12. 02. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro a tak som zobudila aj Pampúšika, aby sme to stihli do škôlky a ja k doktorovi.

Doktor bol pomerne nepríjemný, narážal asi aj zo 3x na moju nadváhu, čo mi prišlo mierne neprofesionálne, ale na šťastie to bolo rýchle. Sestrička mi potom ešte dala papierik na sono prsníkov. Bola som ešte v meste po balíček a potom do práce. 

V práci som sa pochytila s vedúcou z príjmu kvôli tým dodacím listom. Mne to proste raz nelezie do hlavy a ešte ona keď je nado mnou, tak úplne že celé zle. Plus dnes nado mnou stála spolu s Bryndziarkou. 

V poslednej dobe tým vzťahom okolo mňa dávam zabrať.

Tak samozrejme vedúca, že to povie šéfke, tak už len to mi chýbalo. Objednala som sa na sono. Na budúci týždeň v utorok o 11:15. No, úchvatný čas, ale tak nenevyberám si.

Ale inak to bolo celkom fajn.

Streda - Pampúšik ráno v škôlke opäť plakal. Tie rána sú hádam najhoršie za celú škôlku zatiaľ. Len zbadá tú novšiu učiteľku a je to v háji, ešte kým ju nevidí, tak ako tak, ale keď ju zbadá, tak plač.

Sú to také úmorné rána tým pádom. 

V práci celkom pohoda. Užívam si, že som v kancelárii sama. 

Prišla za mnou aj vedúca, tak sme si to vysvetlili, že čo sa stalo včera s babami z príjmu a tak. Takže pohoda. Vraj mám mať s Červenovláskou trpezlivosť. Však ja viem, ale stále sa to nedá. Okrem toho, ona mi je momentálne len kolegyňa, takže nemôže na mňa vyskakovať, ako keď bola vedúca v sklade.

Štvrtok - Pamúšik ráno vstal pomerne skoro, pozeral rozprávky, ale keď som povedala, že už je čas ísť do škôlky, tak zase, že ho bolí hlava, že ho bolí nožička a mne je to také, že najradšej by som s ním bola doma, keby to išlo, ale nejde to. On je s tým ako zmierený, ale že by sa tešil a hneď sa pýta, ktorá pani učiteľka bude a keď sa dozvie, že tá novšia, tak už je proste taký, že sa mu očividne nechce ísť.

Aj dnes sa hneď rozbehol dozadu plakať. Najlepšie je, že tie učiteľky sú také, že ani nepovedia, že plače iba chvíľku, alebo plače ja neviem polhodinku a potom sa už zapája. Oni proste nepovedia dokopy nič. 

Poprosila som šéfku, že by som rada budúci týždeň išla na poobednú, že mne sa nechce mať vymenené zmeny, že tam mám na utorok to sono a že kolegyňa je aj tak radšej ráno. Bez problému s tým súhlasila.

Piatok - Dnes bol Pampúšik celkom v pohode, ale v ich triede bola tma, keď sme prichádzali, tak už som tušila, že to nebude celkom fajn. A tak aj bola, lebo triedy boli spojené, keďže je veľa detí chorých.

Pampúšik večer už tiež bol taký nejaký a v noci chytil aj teplotu. 

Sobota - Ráno sme išli na poštu a potom kúpiť klince a do Dráčika. Mali už pyžamkové RH. Sú krásne. Mali aj nové zberateľské, ale nenadchli ma.

Potom sme išli umyť auto a následne domov. Drahý na obed išiel do práce. 

Pampúšik už kašle statočne. Tak Drahý má už samozrejme nervy, že prečo s ním nemôžem ostať ja doma, že jeho vedúci sa sťažuje. To ja verím, ale teraz to ozaj nejde, ale nabudúce už budem musieť naozaj ostať ja.

Nedeľa - Pampúšik už riadne kašle. Drahý bol na chvíľu v práci, tak nahlásil, že zajtra nepríde. Mne bolo dosť zle, tak urobil kuriacie nohy a zemiakovú kašu.

Inak celý deň pršalo, kašľali sme a tak.

Písala mi aj kolegyňa, či by som zajtra vedela ísť na rannú, tak som jej napísala, že jasné, že v pohode.

Pondelok - Ráno som bola úplne rozbitá, keďže v noci sme sa stále niekto budili a kašľali. Napísala mi opäť kolegyňa, že jej syn vracia a nemá kto s ním ostať doma, že či by som teda nemohla ísť predsa len na poobednú. V rámci toho, že som sa už pomaly obúvala do práce, tak som jej napísala, že pôjdem teda na celý deň.

Bolo toho dosť veľa, keďže mi baby dávali ešte aj robiť dodáky, ale zároveň to bolo moc fajn, keďže som bola sama.