Hľadať tu :-)

utorok 1. septembra 2020

10. týždeň

Utorok - Ráno ma kamarátka poprosila o menšiu službičku a tak som sa okolo pol vybrala sama do mesta. Muži môjho života tú hodinku a pol bezo mňa zvládli bravúrne, odspali to :-D Popoludní išli spolu von a ja som požehlila. Áno, tak vyzerá "voľný čas" maminky bábätka :-)

Streda - malinký sa zobudil s drahým okolo piatej, potom viac-menej spinkal a papal, akurát o 11tej, keď som potrebovala vyraziť k doktorke, spustil sirénu, tak som si hovorila, že jemine, to bude, ale v kočíku sa viac-menej upokojil. Pred poliklinikou som stretla manželku bývalého kolegu. Išla na roentgen zubov. O chvíľu sa zjavila sestrička v dverách a pýtala, či niekto k nim. No my :-) Takže sme odparkovali, sestrička ešte zaliezla do ambulancie, pripravila som si papiere a upokojovala maličkého. Zavolala nás dnu, hneď ho položila na pultík a až teraz (pri tretej návšteve) som si všimla, že na tom pultíku je meter. Najprv mu zmerala hlavičku - 38cm, potom ho vystrela na pultíku - 61cm a potom ho položila na váhu, oblečeného tak ako bol - 5100g. Potom ho popozerala pani doktorka, popočúvala srdiečko a dýchanie, rozbalila ho, skontrolovala pohlavné orgány a povedala, že je spokojná a že nabudúce už budeme očkovať...Čo, očkovať? Môjho pampúšika? To nemyslí vážne. Ešte pozrela na moju žiadosť a povedala mi, že ona toto nepotvrdzuje, že musím mať iné tlačivo, že musím ísť na Úrad práce poň a potom mi ho za 7€ potvrdí. Juch, juch, díky žienka. Keď sme vyšli z polikliniky, opätovne sme stretli manželku bývaleho kolegu. Malý zaspával v kočíku, chcela nás odviesť domov alebo niekde, ale odmietla som a vyrazila som na menší nákup do Lidlu. Nakúpila som, malinký sa zobudil, našla som lavičku v tieni, nakŕmila som ho, najedla som sa a akurát bol čas vyraziť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ešte predtým som sa zastavila v bankomate, aby som vybrala 10€, aby som mala tých 7€ pre pani doktorku, ale bankomat mal najnižšiu 20€, OK, nevadí. Zastavila som sa aj na pobočke, kde so spravila mimoriadny vklad na úver. Chcem sa ho zbaviť čo najrýchlejšie stoj, čo stoj. Vyrazili sme na úrad, kde nám starší pán dal asi bilión papierov. Nevadí, s tým sa pohráme doma.

Štvrtok - pohodový deň, neudialo sa nič mimoriadne. 

Piatok - Drahý mal voľno. Malý bol ako medík. Viac-menej spinkal. Drahý zbehol k obvodnej lekárke, aby mu potvrdila ten papier na úrad a dala mu dohodu. Krátko pred jedenástou zaparkovalo oproti nám auto žlto-modrého elektra. Po chvíli som si aj začala nadávať, že som to drahému spomenula, lebo samozrejme musel vybehnúť. O chvíľu prišiel, že je to M. a že potrebujú nejaké náradie, ktoré už vyberal so zásuvky. Išlo ma poraziť, že koľko máme času, tak 10-15 minút. Zastreliť ho niekedy málo. Doplazil sa 11:25 a ja som ešte nebola oblečená, ale to bola minútka. Ešte šťastie, že Podotech je tak blízko, dorazili sme pár minút vopred, ale takmer ihneď nás doktor pozval dnu. Dal malému dole tepláčky, aj plienku a povedal mi, aby som ho pridržala na boku, keď mu namazal gél, trochu zamrnkal, áno, ja viem, je to studené, potom druhá strana, všetko OK, správa, podpis a ideme, neprešlo hádam ani 5 minút. Išli sme na nákup, potom domov, potom prechádzka, proste pohodový deň. Drahému volal šéf, že od pondelka opäť na 8mičky, s tým, že v utorok bude doma.

Sobota - taky v podstate pohoda. Prvýkrát som skúšala navariť maďarský guľáš. Štátny sviatok, všetko pozatvárané. 

Nedeľa - snažila som sa dať dokopy tie papiere pre ÚPSVaR. Niektoré kolonky som ale fakt nevedela. Chlapi išli asi na dvojhodinovú prechádzku, fakt boli preč dlho.

Pondelok - malý sa zobudil okolo štvrtej, napapal sa a obaja sme zaspali tak, že som ledva vnímala, kedy drahému zazvonil budík a potom už len jeho odchod. Malý sa potom zobudil asi okolo siedmej, už nechcel potom moc spinkať, chcela som si ešte všetky dokumenty nafotiť, aby som ich sem o tisíc rokov mohla dať, ale s plačúcim dieťaťom na rukách to šlo dosť ťažko. Krátko po jedenástej sme vyrazili na ÚPSVaR. Najprv tam bola tá milá blondínka a pozvala ma dnu aj s kočíkom (pôvodne som ho chcela nechať von a vziať si len kabelu a dieťa), poslala ma za tým istým pánom, od ktorého som si v stredu zobrala tú hŕbu papierov. Rovno som mu povedala, či by mi vedel poradiť, čo do tých koloniek vypísať. Chvíľu bol mierne neochotný, ale nakoniec sme to spolu zvládli. Cestou domov malý zaspal a mne bolo jasné, že niektoré kolonky tej žiadostí (teda oboch, keďže jedna bola o príspevok na dieťa a druhá o príspevok pri narodení dieťaťa). Nevadí, tak mi to v prípade núdze z Bystrice vrátia späť, hlavne, že som tam nemusela cestovať kvôli tomu. Drahý prišiel okolo 16tej z práce a išli sme všetci traja na nákup do Tesca, keďže zajtra je štátny sviatok.

2 komentáre:

  1. Věřím, že Papušík očkování zvládne na jedničku. Držím palce.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja verím, že Pampúšik to zvládne, o jeho mamke trochu pochybujem :-D

      Odstrániť

Čítanie na pokračovanie: Ona 5

Časť 5: Stretnutie Ľahnem si do postele a rozkliknem správy: Si taká nádherná 😍 obe ste. Prečo? Prečo si mi to nedala vedieť? Nechceš deti,...