Ešte mi cestou volal kuriér, že má pre mňa balíček. Jéj, darček k narodeninám, tak som mu povedala, že tak o hodinku a pol budem doma, on, že sa ešte skúsi zastaviť okolo obeda.
Na Tancuľkove to bolo celkom v pohode, ale ku koncu už bol voľný program a Pampúšik sa s Kubíkom začali naháňať, až zrazu obrovský rev a môjmu dieťatku prvýkrát tiekla krv a to rovno z hlavy a to teda značne. Tak mu dali na to aspoň vreckovku, síce dosť presakovala, ale dalo sa to zvládnuť a odniesla som ho do auta (a nadávala som si, že neviem pozdĺžne parkovať a mám auto ďaleko), potom som mu obviazala hlavu obväzom z autolekárničky a po krátkom váhaní som vyrazila na Kramáre. Mala som síce dosť z toho strach, ale si hovorím, že to zvládnem, hlavne cesta tam je v pohode a naspäť to nejako dáme. Samozrejme som v preplnenej Bratislave nemala kde zaparkovať, ale nakoniec som to vyriešila plateným parkovaním. V lekárni som ešte kúpila rúška, lebo samozrejme som na takúto situáciu nebola pripravená, Pampúšik tam vystrájal, kým sme čakali v rade a mne bolo jasné, že ho tá hlava už tak strašne nebolí.
Potom sme sa zaregistrovali, zaplatili 10€ poplatok a mohli vyraziť na chirurgiu, z tej nás poslali na RTG, kde bolo asi 20 ľudí, ale šlo to rýchlo, ale si hovorím, že keby niekto zomieral, tak kým sa dostane k doktorovi, tak už umrie. Medzičasom mi volal Drahý a aj kuriér, tak som sa mu ospravedlnila a že mi balík nechá na úložnom mieste neďaleko našej bytovky, čo je úplne super, že nebudem musieť kvôli tomu do mesta.
Takže Pampúšikovi hlavičku zrentgenovali, potom sme išli zase dole za chirurgom, ten mu to pozrel, dal mu tam taký ten sťahovací leukoplast, že ho má mať aspoň 7 dní (nevydžal) a na to mu dal klasický leukoplast a že si máme ísť pýtať ten registračný poplatok naspäť do pokladne. Akurát, že pokladňa mala prvých 5 minút z polhodinovej obednej pauzy a veľmi "milá" pani na registráciách mi povedala, že musím počkať, hoci podľa môjho osobného názoru mi mohla tých 10€ z kufríka podať aj ona, tak som si povedala, že čakať 25 minút s hladným, unaveným dieťaťom v nemocnici, tak to teda nie, no keď som sa otočila, zbadala som Lukyho sedieť na lavičke aj s veľkou cestovnou taškou úplne sklesnutého, na 90% som si bola istá, že je to on, aj som chcela ísť za ním, ale jednak vyzeral, že s jeho synčekom je to dosť vážne a že priniesol veci na hospitalizáciu, jednak v teplákoch spotená som musela vyzerať ako Top modelka a jednak aj tak by som nevedela, čo mu povedať, tak som mu len zbabelo vonku napísala, neskôr mi odpísal, takže som si aspoň bola istá, že to bol naozaj on.
Vyrazila som na cestu naspäť. Bola síce dosť hustá premávka, ale aspoň ma spoľahlivo iné autá previedli centrom Bratislavy na výjazd na diaľnicu. Pampúšik medzičasom zaspal, tak som sa zastavila vyzdvihnúť si balíček a zastavila som sa aj v tých malých potravinách po nejaké občerstvenie, keďže mi tiež statočne vyhladlo. Zastavila som na parkovisku, otvorila som trochu dvere, aby mal čerstvý vzduch a pokochala sa novou Elviskou, kým sa zobudil.
Podvečer mi volala aj lektorka z Tancuľkova, či sme OK, ja že áno, že zajtra sa vidím, ale večer som Pampúšikovi objavila vo vlasoch vši, tak som jej písala, že neprídeme, nech dá vedieť aj ostatným maminkám pre istotu, nech si pozrú svoje detičky.
Streda - Tak som sa vybrala ráno do lekárne a dali sme si s Pampúšikom prvé kolo zbavovania sa vší. Juch, parádna zábava.
Keď cez obed zaspal, vybrala som Elvisku, je fakt nádherná, veľmi sa mi páči.
Pampúšik sa na chvíľu prebudil, ale potom ešte zaspal a spinkal až do pol piatej. Moje bábätko ubolené.
Potom sme sa hrali z legom a puzzle. Už mu to celkom aj ide - hádam raz spolu postavíme niečo.
Prišiel mi mail, že opäť naskladnili Heide na mall. Tak som si jednu objednala a uvidím, ktorá sa mi bude páčiť viac a druhú potom vrátim.
Odhlásila som pre istotu Pampúšika zo zajtrajšej gymnastiky.
Štvrtok - Dopoludnia sme sa vybrali do Lidlu. Mačička "musela" ísť s nami. Inak pohoda, vyčesávame si o dušu spasenú vlasy. Pampúšika to velice baví.
So Susan sme sa dohodli, že zajtra by sme mohli ísť do herničky. Tak sa veľmi teším.
Poobede som poslala konečne Dorotku k jej novej majiteľke.
Piatok - Ráno popŕchalo, prišiel mi mail, že mám zásielku uloženú na pošte, tak som si povedala, že sa tam stihnem zastaviť predtým než sa stretnem so Susan s Kubíkom. Dosť dlho som hľadala miesto na parkovanie, až som sa rozhodla zaparkovať pri škole a keď sme vystúpili, zrazili sme sa so Susan a Kubíkom, takže super.
Hernička bola menšia než som si predstavovala, ale v podstate po chvíli sa to vyprázdnilo a boli sme tam sami a chalani sa statočne vyhrali.
Sobota - Dopoludnia sme boli trochu na prechádzke, Drahý zatiaľ navaril polievku a Pampúšik spapal hneď dve misky. Potom zaspal.
Nedeľa - Pohodová nedeľa. Stále prší, takže sme doma.
Pondelok - Stále prší alebo aspoň popŕcha. Už mi to lezie slušne hore krkom.
Měli jste s tou hlavou opravdu nepříjemné pozdvižení. Hlavně, že to nebylo nic vážného. Nějak se ztrácím v tom poplatku. Proč jsi ho platila, když ho vrátili?
OdpovedaťOdstrániťTo sa platí dopredu (asi pre istotu), lebo sa zneužívala pohotovosť, tak začali vyberať poplatok. Pokiaľ proste je využitie pohotovosti oprávnené, tak poplatok po ošetrení vrátia, aspoň si myslím, že je to tak.
Odstrániť