Utorok - Ráno bolo opäť trochu snehu, ale to bolo dosť jasné, že sa to roztopí, ale ak by aj náhodu nie, tak Pampúšik sa rozhodol ho odhádzať :-D
Potom sme išli na Staré Hory, lebo mamina potrebovala zaniesť doktorke správy a podobne. Tam sa Pampúšik pohral na pieskovisku.
Streda - Žiadny sneh, prechádzky, upratovanie, hranie sa doma s Legom a všetkým možným a nemožným. Mamina spáva v posteli s Pampúšikom. Myslím, že si to celkom dobe spolu zvládajú a ja ponocujem s knižkou a kocúrmi.
Štvrtok - Dopoludnia trochu popŕchalo, ale poobede sme boli všetci spolu von. Bola sranda, keď Pampúšik sa s babkou snažili nájsť na kopci papek pre Tienika.
Piatok - Dopoludnia sme sa vybrali do mesta. Mamina musela ísť kvôli tomu novému telefónu do banky, aby jej nastavili internetbanking, lebo si samozrejme nepamätala tie prihlasovačky. Zastavili sme sa aj v Európe, tam už bolo mamine nie úplne najlepšie, takže sme zašli s Pampúšikom do AllToys, nejako tam nemali nič zaujímavé a tak sme išli domov.
Sobota - Pohodová sobota. Prechádzky, varenie, upratovanie. Občas mi napíše Inžinier. Dosť spomíname.
Podvečer sme sa vybrali do Lidlu, že zajtra sa nám nebude chcieť a mal prísť aj psík na stráženie, tak aby sme to všetko stihli.
Večer som mala nejakú krízu a napísala som Inžinierovi, že mi chýba. Pekná blbosť, ani neviem, čo som si od toho sľubovala, ale tak človek vraj viac ľutuje, to, čo neurobí než to, čo urobil a nevyšlo to. No neviem. Niektoré veci by som rada aj neurobiť, ale to je už iná úvaha.
Nedeľa - Ráno mi na to napísal, že ako mi on môže chýbať a proste to išlo zase do toho jeho humoru, ktorý ma má rozosmiať. Akosi nevydalo, tak som to radšej nechala tak.
Ráno bolo všetko zamrznuté, no išla som s Pampúšikom vyvenčiť Tienika a potom sme nakŕmili potulného kocúrika, ktorého Pampúšik miluje.
Pondelok - Okolo 11tej som sa vybrala s Pampúšikom von, že sa trochu pomotorkuje, ale došli sme ku kostolu a na kopci spadol a rozbil si bradu a mu to krvácalo a trochu mu tam aj visela koža, takže som bola rozhodnutá ísť na pohotovosť, nech ho zašijú, ale mamina ma hneď upokojila, že to nič nie je, že hádam s každou ranou nebudem bežať na pohotovosť (spätne by som povedala, že som mohla ísť, lebo má tam dosť jazvu).
Podvečer som bola s Pampúšikom a Tienikom dosť dlho von. Boli sme sa prejsť okolo jazera a potom sme čakali autobus a už bola riadne zima, tak sme išli domov
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára