Utorok - Ráno som urobila objednávku v Dr. Max. Vybrali sme sa do Tesca, mali tam zlacnené colorky, ale inak absolútne nič.
Volala mi mamina, či by sme nemohli prísť skôr ako v piatok, že je v nemocnici. No, žiaľ, auto ide na STK až zajtra, takže nie, ale bola som z toho úplne mimo. Opäť embólia.
Streda - Pred Tancuľkovom sme sa zastavili v Dráčiku aj Pepcu, ale nič extra zaujímavé tam nemali, ale Pampúšik miluje sa pozerať na Lego a skúšať autíčka.
Na Tancuľkove bola pohoda, Pampúšik sa krásne zapájal. Potom som ho išla dať ostrihať, poslala zo zásielkovne jednu Barbie a cez poštu ďalšiu Barbie. Tak sa mi predali jedny z posledných inzerátov. Keď sme už išli domov, tak mi prišla smska, že mám pripravenú bábiku aj ja v Z-boxe a tak som si išla ešte aj po ňu. Je fakt nádherná.
Bola som už dosť hladná a objednala som si po dlhom čase cestoviny. Bola som hrozne nervózna, lebo Drahý mi vôbec nedal vedieť, čo je s autom, až na koniec prišiel večer a potom prišiel aj Technik s autom a STK a EK mám.
Štvrtok - Voľný deň. Výročie nežnej revolúcie.
Dopoludnia chalani prečistili odtoky v kúpeľni, boli sme na prechádzke a chystali sme si veci na zajtrajší odchod.
Piatok - Balila som, boli sme von, Drahý prišiel okolo jednej, najedli sme sa a vyrazili sme na cestu. Šlo sa celkom fajn, aj keď po Nitru bolo celkom dosť áut, ale to je taká normálka.
Volala som s mami, že v pondelok ju už pustia.
Okolo štvrtej sme dorazili na dom, zakúrili a tak sa motkali okolo domu.
Sobota - Upratovali sme a potom sme sa vybrali do Lidlu. Do návštevných hodín ešte ostávalo niečo vyše hodiny, tak som volala mamkinej kamoške, či sa môžeme zastaviť už po psíka a ona, že áno, že je ešte v Obi, ale už ide domov. Chvíľu sme ju čakali, ale ozaj len chvíľu, zdržali sme sa na kávu a vyrazili sme potom do nemocnice. Drahý ostal s havinom, išiel ho trochu prebehnúť do blízkeho lesíka.
Pampúšik bol úplne zlatý, hneď babinu stísal a hral sa s ňou na skrývačku.
Nedeľa - Ešte sme doupratovali, čo nám ostalo. Okolo pol druhej som uspala Pampúšika, okolo tretej mi volal tatino, či teda prídeme na návštevu, na to sa zobudil Pampúšik, tak reku hej, že sa vychystáme a ideme.
Pampúšik najprv nechcel ani vstúpiť do bytu, ale nakoniec ešte aj tacnoval s Lifkou a dobre bolo. Drahý mu medzičasom zašiel do Kauflandu do lekárne kúpiť nejaký sirup na kašeľ.
Pondelok - Do rána nasnežilo a snežili stále také veľké krásne romantické vločky. Keby nemám ísť sama autom, tak by som si to asi aj užila, ale takto som bola na pokraji nervového zrútenia, keď som to videla.
Drahý išiel z Opičiek autobusom o štvrť na dvanásť, lebo o dvanástej mu išiel autobus do Trnavy a odtiaľ potom do Senca.
Na šťastie neskôr prestalo snežiť a začalo sa to riadne topiť, takže keď som mala ísť po maminu, bolo už len mokro. Vďaka nebesiam. Pampúšik v aute zaspal, ale v podstate to vôbec nevadilo, lebo kým som našla niekde v okolí nemocnice miesto na zaparkovanie, tak to trvalo, vyzeralo to tam s autami asi ako s ľuďmi na vianočných trhoch, keď dávajú kapustnicu zdarma.
Samozrejme mamina, že kde parkujem, tak kým som jej to vysvetlila, si hovorím, že skúsim ísť proste vchod a tak ju tam keď tak počkám na "blikačkách", ale nakoniec to vôbec nebolo nutné, nakoľko som tam našla voľné miesto. Medzičasom sa zobudil Pampúšik, takže sme išli hore za ňou. Ako vždy som tam trochu poblúdila, lebo túto nemocnicu projektoval niekto, kto veľmi nemal rád chorých ľudí, aby hneď v úvode zablúdili (nebola som jediná, hneď dve slečny sa ma pýtali na cestu von).
Zastavili sme sa ešte v Lidli a domov sme dorazili tesne pred zotmením.
Doufám že to že maminka je na tom už lépe
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že áno, aj keď embólia sa bude rozpúšťať veľmi dlho.
Odstrániť