už mesiac mi spávať nedáva.
A aj keď som videla kopu hliny,
časť mňa chce veriť, že niekto iný....
V polke bol vzatý zo života
a žiadne peniaze sveta
už nevrátia lesk tých modrých očí
humor tvojich rečí
už mi nepripomenieš spomienky,
že stále máš od našich hodinky,
čo dali Ti na narodky, či Vianoce,
alebo tuším to boli promócie?
Už si slabo pamätám detaily,
ako sme na zlý vlak nastúpili...
Ako som ťa zvykla čakať v Bryndziarni,
kým prídeš z Hlavnej dediny....
Najkrajšie leto, najkrajšie hodiny,
Do hája, to mal byť niekto iný!!!
Najradšej by som kričala od zlosti,
lebo bolí to až do kostí...
A mozog nedokáže pochopiť,
prečo si práve ty nemohol dlhšie žiť....
Najúprimnejšie srde môjho sveta,
od Desmodu pamätná veta...
Zhorí všetko čo mám, ak odídeš....
Stále neverím, že už nikdy neprídeš...
aby si opäť zachránil môj svet,
a už Ťa niet....
Pane Bože prečo, márne sa pýtam,
len verím, že niekde tam,
už ťa nič nebolí, čo bolelo.
Tak málo mi zostalo....
Spomienky, bolesť srdca,
nestihol si rolu otca...
Priezvisko vyvolenej dať
Prečo ťa Boh pri sebe chcel mať?
A si teraz mementom mojich dní,
že treba žiť svoje túžby a sny,
lebo každá sekunda, každá hodina.
Môže byť tá jediná...
Nikky, 22. 12. 2024
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára