rátam vzdialenosť medzi nami.
obaja vieme, za iných okolností,
čo by bolo s nami?
Viem, dve hodiny sú nič,
keby sa dalo
sama neviem, či chcem,
čo sa to so mnou stalo?
Áno, sprvoti to moc nešlo,
ale nakoniec roky to vo mne spalo,
pochovala som spomienky,
na všetko to krásne aj to, čo bolelo
A zrazu mi vhupneš do života
a môj rozum si spravil lobotómiu,
srdce piští, každá bunka tela
si chce zopakovať anatómiu.
Ešte cítim tvoju voňu,
sladkosť tvojich pier,
teplo tvojho tela,
všetko, to mi ver.
Ja viem, jediné, čo mi ponúkaš,
tri slabiky, ktoré sa zarývajú hlboko
mi - len - ka
nič lepšie nikdy nebolo.
Vždy to bolo málo,
no dnes to už vôbec nestačí.
Už nechcem minúty,
celý deň ťa chcem mať v náručí.
Viem, nie je to možné,
v dobrom aj zlom kráčať spolu,
viem, veľa chcem,
viem, ja mám na chlapcov smolu.
Nikky, 14. 12. 2023
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára