Len ja viem...

Aké to je neustále čakať, viem len ja,

aké je to, keď ma démoni v noci obklopia

Naše konverzácie poznám od slova do slova

a aj tak si ich čítam zas a znova.

Aké je to ísť do nášho mesta,

priať si ťa opäť vidieť a zároveň sa toho báť.

Aké je to v daždi do tmavých okien pozerať

a zároveň sa všetkých svojich túžob vzdať.

To všetko, to všetko, čo cítim, čo ma ničí,

ako to bolí, to všetko viem len ja.

Len ja cítim tvoje dotyky na mojom tele,

hoci sú to roky, o tom je to celé.

Len ja, len ja, len ja viem....

že žijem len v svojich predstavách 

veď ťa v podstate ani nepoznám

a aj tak každú noc s tebou zaspávam.

Len ja cítim, že patríme k sebe.

Len ja viem, aké je to tlačiť sa k tebe,

len ja viem, aké je to nevedieť, či si OK.

Len ja viem - báť sa o každý tvoj krok.

Len ja viem čítať o vzostupoch aj pádoch

Len ja viem, že sa vidíš v starších bratoch

Nie som si však istá, či je to správna cesta.

Mám byť ja tá záchranná vesta?

Nikky, 25. 06. 2024